Magazín Lovu Zdar 5/2016
25.10.2016 • Views
Share Embed Flag

Magazín Lovu Zdar 5/2016

Poľovnícky magazín Lovu Zdar.

Poľovnícky magazín Lovu Zdar.

SHOW MORE
SHOW LESS
ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
mediawavepublisher

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

START NOW

Sme oficiálni partneri<br />

máj <strong>2016</strong> VIII. ročník cena 2,45 € /69 Kč<br />

JA SOM KOZA ROHATÁ<br />

Koza bezoárová na Pálave<br />

MÔJ PES<br />

MÔJ POKLAD<br />

BENELLI VINCI<br />

Deň s talianskou čerticou<br />

SÁM V DIVOČINE<br />

Poľoval som v kanadských lesoch<br />

BITKA O LÁSKU<br />

Svadobné hry hoľniaka<br />

Sme mláďatá<br />

www.lovuzdar.com

inzLZ2372

príhovor<br />

<strong>Lovu</strong> zdar!<br />

Mesačník o poľovníctve a prírode<br />

Ročník VIII., číslo 5, máj <strong>2016</strong><br />

cena: 2,45 € / 69 Kč<br />

Šéfredaktorka:<br />

Mgr. Henrieta Halasová – Bakošová<br />

sefredaktor@lovuzdar.com<br />

Dizajn a grafická úprava:<br />

Ing. Andrej Kaprinay<br />

grafik@lovuzdar.com<br />

Marketing a reklama:<br />

Mgr. Jana Demková, 0948 727 979<br />

marketing@lovuzdar.com<br />

Inzertné oddelenie:<br />

Tel./Fax: +421 315 623 604,<br />

mobil: 0948 727 979<br />

Adresa redakcie:<br />

Hviezdna 8, 931 01 Šamorín<br />

redakcia@lovuzdar.com<br />

Vydavateľ: MEDIAWAVE, s. r. o.<br />

Hviezdna 8, 931 01 Šamorín,<br />

IČO: 46 492 658<br />

Tlač: Polygrafické centrum, Marketing<br />

and Business Group, s. r. o., Bratislava<br />

Rozširuje: Mediaprint KAPA a súkromní<br />

distributéri, v Českej republike rozširuje<br />

PNS, a. s., Praha 9<br />

Predplatné pre SR: Mediaprint KAPA,<br />

zelená linka: 0800 188 826,<br />

e-mail: predplatne@abompkapa.sk<br />

Predplatné pre ČR: SEND Předplatné,<br />

225 985 225, e-mail: administrace@send.cz<br />

EV 2843/08<br />

ISSN 1337-9860<br />

Vychádza 22. 4. <strong>2016</strong><br />

Všetky práva vyhradené. Reprodukcia celku<br />

alebo akejkoľvek časti bez písomného<br />

súhlasu vydavateľa je prísne zakázaná.<br />

Nevyžiadané rukopisy a fotografie<br />

nevraciame ani sa k nim nevyjadrujeme!<br />

Články od našich zahraničných<br />

spolupracovníkov sa nemusia<br />

zhodovať so slovenskou a českou<br />

poľovníckou legislatívou.<br />

Za obsah inzercie zodpovedá inzerent.<br />

Foto na titulke: Shutterstock<br />

Vážení čitatelia!<br />

Peter Kršjak<br />

predseda PS Šarvíz a predseda<br />

Osvetovej komisie OPK Žiar nad Hronom<br />

Už keď sa v zimnom lese brodíme v hlbokom snehu a v čase núdze chodíme prikrmovať<br />

zver, tešíme sa na prechádzky jarnou prírodou. Veď les má celkom inú<br />

vôňu, keď sa prebúdza, aby opäť priniesol nový život. Lákavému jarnému slnku<br />

a lesu, najkrajšiemu prírodnému parku, sa nedá odolať, je pre nás miestom stálej krásy<br />

a potešenia. Do lesa sa ponáhľame vždy, keď potrebujeme unavení každodennými<br />

povinnosťami načerpať nové sily. No práve na jar ešte akosi viac rozumieme jeho vábeniu.<br />

Medzi poľovníkmi teraz často počuť otázku: Videl si už prvé prasiatka? Nastavujeme<br />

fotopasce, aby sme sa mohli pokochať a pochváliť našimi prvými prírastkami. V tomto<br />

období je les kolískou svojich nových detí. Bez nich by bol smutný, bez nich by zahynul.<br />

No moderná doba vnáša aj do lesa veľa nástrah, ktoré negatívne ovplyvňujú jeho<br />

život. Ručné píly nahradili oveľa hlučnejšie motorové, namiesto koní pracujú lesné<br />

traktory. Drevo približujeme lanovkami a zvážame ťažkými autami. To však ešte stále<br />

akosi do lesa patrí. Čo tam však nepatrí, sú napríklad hluční hubári, ktorí neradi prichádzajú<br />

za svojou záľubou po vlastných, najradšej by huby zbierali priamo z auta.<br />

A oveľa viac zver vyrušujú motorky a štvorkolky. Ich majiteľom „najviac vyhovujú“ lesné<br />

cesty a zvážnice, a nezastaví ich ani zákaz vjazdu. Doma či v škole im asi nemal kto<br />

povedať, že aj zver má právo v pokoji a tichu sa postarať o svoje potomstvo.<br />

Aj preto sa snažíme vytvárať krúžky mladých poľovníkov a ochrancov prírody, aby<br />

sme už deťom priblížili krásy lesa, ale aj pravidlá, ktoré v ňom treba rešpektovať. Ku<br />

dňu detí sme začali organizovať súťaž s názvom Čo šepká les. Aj takto sa snažíme<br />

u detí štvrtých až šiestych ročníkov základných škôl z okresov Žiar nad Hronom, Banská<br />

Štiavnica a Žarnovica vypestovať spolupatričnosť a úctu k prírode.<br />

Podobne sa deti z celého Slovenska každoročne tešia na Detské dni Svätého<br />

Huberta.<br />

Obe tieto krásne podujatia pre deti organizujeme v priestoroch areálu poľovníckeho<br />

múzea vo Svätom Antone. Detská radosť nás zaväzuje pokračovať v začatých aktivitách,<br />

preto pripravujeme i ďalšie.<br />

Tu sa zároveň musím opýtať, kde sú takzvaní ochranári teraz i v zime, keď sa treba<br />

v čase núdze o zver postarať. A kde sú po zvyšok roka, keď my, poľovníci, trávime v lese<br />

takmer alebo úplne všetok voľný čas, aby sme prírodu chránili a zveľaďovali. Prečo<br />

neprídu pomôcť, keď zabezpečujeme služby na ochranu poľnohospodárskych kultúr?<br />

Asi sedia doma v teple a o ochrane voľne žijúcej zveri a krajiny iba rozprávajú.<br />

Som presvedčený, že oveľa viac úžitku bude raz mať príroda z detí z našich krúžkov<br />

a súťaží, že z nich raz vyrastú ozajstní ochranári, ktorí budú vedieť, ako lesu celoročne<br />

pomáhať.<br />

www.facebook.com/casopis.lovuzdar<br />

www.lovuzdar.com<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong> 3

obsah<br />

Máj<br />

8<br />

12<br />

18<br />

22<br />

26<br />

Sme mláďatá<br />

Pozrime sa ne v čase, keď<br />

prichádzajú na svet<br />

Jar prináša zmeny<br />

Srnčia zver v tomto období<br />

mení svoje správanie<br />

Bitka o lásku<br />

Svadobné hry hoľniaka<br />

v Nízkych Tatrách<br />

Ja som koza rohatá<br />

O chove kozy bezoárovej<br />

sa stále vedú diskusie<br />

Skrytý skvost<br />

Tajomstvá barokovej<br />

bažantnice v Jarovciach<br />

28<br />

30<br />

34<br />

Hodnoty trofejí<br />

stúpajú<br />

Navštívili sme chovateľskú<br />

prehliadku vo Sv. Antone<br />

Turkom ide karta<br />

Druhá časť reportáže<br />

z veľtrhu IWA <strong>2016</strong><br />

Deň s talianskou<br />

čerticou<br />

Brokovnica Benelli Vinci<br />

38<br />

Sám v divočine<br />

Lovecké dobrodružstvo<br />

v Rocky Mountain<br />

44<br />

Jednorožec<br />

zo starej rúbane<br />

Poľovačka na srnca<br />

v májovom lese v Turci<br />

48<br />

52<br />

56<br />

Takého psa nosiť<br />

na rukách!<br />

Alpský jazvečíkovitý durič je<br />

vytrvalé plemeno<br />

Spomienky<br />

na Karolin<br />

Keď odíde psí spoločník,<br />

vždy je smutno<br />

V medveďom raji<br />

Nikde inde ich nežije toľko<br />

ako na Aljaške<br />

62<br />

66<br />

70<br />

75<br />

Keď je zbraňou svetlo<br />

Ako urobiť dobrú<br />

fotografiu s trofejou<br />

Lovci dávnej minulosti<br />

Poľovníctvo zanechalo<br />

stopu vo výtvarnom umení<br />

Tajomstvá rohu<br />

Keď už nestačila sila ľudského<br />

hlasu, nastúpil roh<br />

Príbeh<br />

Trofeje sú spomienky,<br />

nie kosti<br />

4 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong>

inzLZ2370

zo života poľovníkov<br />

Aktuality<br />

<br />

POĽOVAČKA NA SRNCA V MAĎARSKU<br />

Meno a priezvisko:<br />

E-mail:<br />

Lesnícke dni<br />

SÚŤAŽNÝ KUPÓN – MÁJ<br />

Milí čitatelia, zapojte sa do našej súťaže o poľovačku<br />

na srnca v Maďarsku! Piati z vás vyhrajú odstrel srnca<br />

s hmotnosťou parožia do 300 gramov.<br />

Ako súťažiť? Vyplňte kupón a pošlite ho do 30. 6. <strong>2016</strong> na adresu<br />

<strong>Lovu</strong> zdar!, Hviezdna 8, 931 01 Šamorín<br />

Adresa a telefónne číslo:<br />

Ste členom PZ?<br />

Ak áno, kde?<br />

Vek:<br />

Podmienky súťaže: Účastník súťaže musí mať viac ako 18 rokov, platný OP, platný<br />

poľovný lístok, platný zbrojný preukaz (aj európsky zbrojný preukaz). Pozvánku a maďarský<br />

poľovný lístok s poistkou vybaví redakcia. Presný dátum poľovačky a všetky organizačné<br />

pokyny sa výherca dozvie telefonicky po skončení žrebovania. Predpokladaný<br />

termín poľovačky: prvý augustový týždeň <strong>2016</strong>. Dôležitá informácia: Výhra nie je prenosná<br />

na inú osobu! Na poľovačke sa môže zúčastniť len osoba, ktorá vyplnila kupón.<br />

Týmto zároveň udeľujem súhlas so spracovaním mojich osobných údajov v zmysle zákona<br />

428/2002 Zb. o ochrane osobných údajov v zmysle neskorších právnych predpisov. Svoj súhlas<br />

môžem kedykoľvek vziať späť.<br />

podujatie<br />

Najväčšie celoslovenské podujatie organizované lesníckymi<br />

inštitúciami sa koná od roku 2007. Lesnícke dni <strong>2016</strong> sa<br />

uskutočnili v tradičnom termíne od 22. apríla do 1. mája<br />

a nadviazali na úspešné predchádzajúce ročníky. Slávnostné<br />

otvorenie bolo 22. apríla na Námestí SNP vo Zvolene. Lesnícke<br />

dni aj tento rok ponúkli bohatý program pre širokú verejnosť<br />

zameraný na informovanie o slovenských lesoch, špecifikách<br />

práce lesníkov a činnostiach prospešných pre celú spoločnosť.<br />

kynológia<br />

Potvrdenia o poľovnej upotrebiteľnosti psa<br />

V zmysle Kynologických predpisov Kancelária SPK<br />

pripravila vydávanie potvrdení o poľovnej upotrebiteľnosti<br />

psa. Potvrdenie je dokladom o získanej kvalifikácii<br />

poľovnej upotrebiteľnosti psa pri výkone práva poľovníctva,<br />

napríklad na spoločných poľovačkách na malú alebo<br />

diviačiu zver.<br />

Ústavný súd rozhodol<br />

právo<br />

Zo zasadnutia Ústavného súdu v Košiciach dňa<br />

16. marca <strong>2016</strong> vyplynulo, že povinnosť členstva<br />

v Slovenskej poľovníckej komore nie je v rozpore<br />

s Ústavou SR. Ústavný súd tak nevyhovel návrhu<br />

47 poslancov bývalej NR SR, ktorí členstvo v SPK označili<br />

za rozpor s ústavným právom slobodne sa združovať.<br />

Právo na slobodu združovania sa podľa Ústavného<br />

súdu SR nevzťahuje na zakladanie verejnoprávnych<br />

inštitúcií a združení.<br />

Zo zdôvodnenia rozhodnutia Ústavného súdu SR<br />

vyberáme: Ústavný súd SR pri svojom rozhodovaní<br />

vychádzal aj z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské<br />

práva týkajúcich sa práve združovania v rôznych<br />

poľovníckych združeniach a spolkoch. Podľa Ústavného<br />

súdu SR má SPK z rozhodnutia zákonodarcu<br />

administratívnu aj normotvornú právomoc a cieľ<br />

fungovania SPK je vo verejnom záujme. Ústavný<br />

súd SR hodnotí SPK ako verejnoprávnu korporáciu,<br />

ako nositeľa záujmov samosprávy, ktorá je jednou<br />

z foriem výkonu verejnej moci. Ak zákonodarca chce<br />

preniesť časť výkonu verejnej moci na subjekt právne<br />

oddelený od štátu a na tento účel ho zákonom zriadi,<br />

potom je vylúčená sloboda združovania v takomto<br />

subjekte. Popísaný prenos štátnych úloh na zriadený<br />

subjekt by nemal žiadny význam, ak by zákonodarca<br />

presne neurčil okruh osôb, voči ktorým bude neštátny<br />

subjekt verejnú moc uskutočňovať a ponechal by<br />

na slobodné rozhodovanie fyzických a právnických<br />

osôb, či vstupom do členského vzťahu pripustia alebo<br />

nepripustia pôsobenie prenesenej časti verejnej moci<br />

na seba. V tomto prípade preto nemožno uvažovať<br />

o slobode združovania.<br />

spolupráca<br />

Poľovníci, lesníci a poľnohospodári spolu<br />

V Banskej<br />

Bystrici sa<br />

9. marca<br />

<strong>2016</strong> stretli<br />

zástupcovia<br />

Slovenskej<br />

potravinárskej<br />

a priemyselnej komory, Slovenskej lesníckej komory<br />

a Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.<br />

Hlavnou témou stretnutia boli škody spôsobené<br />

zverou a na zveri. Výsledkom stretnutia bol podpis<br />

memoranda o spolupráci všetkých troch komôr, ktoré<br />

podpísali predseda SPPK Milan Semančík, predseda<br />

SLsK Jaroslav Šulek a prezident SPK Tibor Lebocký.<br />

TEXT A FOTO: REDAKCIA A ARCHÍV

Levické poľovnícke dni<br />

slávnosti<br />

V dňoch 6. – 9. apríla <strong>2016</strong> sa v priestoroch Centra<br />

kultúry Junior v Leviciach konali poľovnícke dni.<br />

Okrem vystavených trofejí za uplynulú poľovnícku<br />

sezónu čakal návštevníkov napríklad odborný seminár<br />

o manažmente zveri, a tiež zaujímavý sprievodný<br />

program. Veľký priestor venovali organizátori výchove<br />

mladej generácie v bloku hier a súťaží nazvanej Lesníci<br />

a poľovníci deťom a v súťaži literárnych a výtvarných<br />

prác Príroda očami detí.<br />

Vaše foto mesiaca<br />

Príprava na získanie poľovného lístka<br />

Beata Havranová je poľovníckou adeptkou, ktorá sa<br />

na získanie poľovného lístka pripravuje veľmi zodpovedne,<br />

a to nielen účasťou na aktivitách Klubu slovenských<br />

poľovníčok.<br />

„Táto fotografia je z Devínskej Kobyly, kde som<br />

v zime pomáhala s prikrmovaním zveri v rámci praxe,<br />

počas ktorej máme odrobiť sto hodín v lese. Stretla<br />

som sa tam s perfektnou partiou poľovníkov všetkých<br />

vekových kategórií.“<br />

Princ Wiliam má pravdu!<br />

vyhlásenie<br />

Medzinárodné organizácie CIC a FACE podporili vyhlásenie<br />

britského princa Wiliama, v ktorom zdôrazňuje<br />

význam regulovaného komerčného lovu (nazývaného aj<br />

trofejový lov) pre ochranu prírody a benefitov ľudí žijúcich<br />

v oblastiach lovu. Ako jeden z príkladov uvádza juhoafrickú<br />

oblasť Blesbok, kde vďaka regulovanému lovu<br />

vzrástla celková<br />

populácia zveri<br />

z dvetisíc na<br />

250 tisíc jedincov.<br />

Nezanedbateľný<br />

je<br />

tiež význam<br />

trofejového lovu<br />

pre miestne<br />

obyvateľstvo.<br />

Fázy Mesiaca, východy a západy Slnka na máj <strong>2016</strong><br />

Tento kalendár pre vás pripravuje:<br />

Mgr. Marek Husárik, PhD.<br />

z Astronomického ústavu SAV<br />

v Tatranskej Lomnici<br />

1. máj<br />

05:23<br />

19:59<br />

Pondelok Utorok Streda Štvrtok Piatok Sobota Nedeľa<br />

2. máj<br />

3. máj<br />

4. máj<br />

5. máj<br />

6. máj<br />

7. máj<br />

8. máj<br />

05:21<br />

20:00<br />

05:20<br />

20:02<br />

05:18<br />

20:03<br />

05:16<br />

20:05<br />

05:15<br />

20:06<br />

05:13<br />

20:08<br />

05:12<br />

20:09<br />

9. máj<br />

10. máj<br />

11. máj<br />

12. máj<br />

13. máj<br />

14. máj<br />

15. máj<br />

05:10<br />

20:10<br />

05:09<br />

20:12<br />

05:07<br />

20:13<br />

05:06<br />

20:14<br />

05:05<br />

20:16<br />

05:03<br />

20:17<br />

05:02<br />

20:19<br />

16. máj<br />

17. máj<br />

18. máj<br />

19. máj<br />

20. máj<br />

21. máj<br />

22. máj<br />

inzercia<br />

Spln<br />

05:01<br />

20:20<br />

04:59<br />

20:21<br />

04:58<br />

20:22<br />

04:57<br />

20:24<br />

04:56<br />

20:25<br />

04:55<br />

20:26<br />

04:54<br />

20:27<br />

23. máj<br />

24. máj<br />

25. máj<br />

26. máj<br />

27. máj<br />

28. máj<br />

29. máj<br />

04:53<br />

20:29<br />

04:52<br />

20:30<br />

04:51<br />

20:31<br />

04:50<br />

20:32<br />

04:49<br />

20:33<br />

04:48<br />

20:34<br />

04:47<br />

20:35<br />

30. máj<br />

31. máj<br />

1. jún<br />

2. jún<br />

3. jún<br />

4. jún<br />

5. jún<br />

inzLZ2353<br />

04:46<br />

20:36<br />

04:46<br />

20:37<br />

04:45<br />

20:38<br />

04:44<br />

20:39<br />

04:44<br />

20:40<br />

04:43<br />

20:41<br />

Platí pre Banskú Bystricu. Pre Bratislavu pripočítajte 9 minút a pre Košice odpočítajte 9 minút.<br />

04:43<br />

20:42

téma<br />

Sme mláďatá Oldřich<br />

Koudelka<br />

Mláďatá sú maličké,<br />

bezbranné, čarovné<br />

a prítulné. Pozrime sa<br />

na ne v období, keď<br />

prichádzajú na svet, veď<br />

starostlivosť o mláďatá<br />

patrí k najzaujímavejším<br />

kapitolám života v prírode.

Rozmnožovací a materský pud<br />

sú hlavnými činiteľmi určujúcimi<br />

životné zvyky našich voľne<br />

žijúcich živočíchov. Napríklad<br />

väčšina vtákov sa k nám na jar vracia<br />

z ďalekého juhu len preto, aby tu založila<br />

hniezda a vychovala svoje potomstvo.<br />

Niektoré vtáky, napríklad volavka<br />

popolavá, sa rozhodli žiť bez cestovania<br />

a v posledných desaťročiach<br />

zostávajú v našich končinách. Spôsoby<br />

rozmnožovania a starostlivosti, ktorú<br />

zvieratá venujú svojim mláďatám, patrí<br />

medzi najzaujímavejšie kapitoly života<br />

v prírode.<br />

Malí ľudskí krotitelia<br />

Aj dnešný človek žijúci v modernej<br />

spoločnosti zostáva stále spätý s prírodou,<br />

hoci by sa nám mohlo zdať,<br />

že opak je pravdou. No zoberme si<br />

len túžbu mestských ľudí uniknúť do<br />

voľnej prírody, vrátiť sa, hoci len na<br />

chvíľu, k spôsobu života našich predkov.<br />

K tomu patrí aj vrodený záujem<br />

človeka o zvieratá, ktoré boli kedysi samozrejmou<br />

súčasťou života ľudských<br />

spoločenstiev a od ktorých bol človek<br />

značne závislý, či už išlo o potravu či<br />

oblečenie.<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong> 9

téma<br />

Dnes je tento záujem obzvlášť<br />

viditeľný u detí a sústreďuje sa cielene<br />

hlavne na mláďatá, pretože sú maličké,<br />

bezbranné, čarovné, prítulné. Vari každé<br />

dieťa túži mať doma zvieratko - malé<br />

srnčiatko, zajačika, veveričku, ježka.<br />

Určite nebude ďaleko od pravdy tvrdenie,<br />

že v tejto detskej láske k zvieratám<br />

nájdeme jeden z pôvodov domestikácie<br />

niektorých druhov. Lovec vedený<br />

snahou poskytnúť svojim deťom živú<br />

hračku zrejme niektoré chytené mláďatá<br />

ulovenej zveri neusmrtil, ale priniesol<br />

živé domov. Zvieratá v kontakte s deťmi<br />

skrotli, zostali s človekom a stali sa<br />

základom budúceho cieleného chovu<br />

zabezpečujúceho relatívne pohodlnú<br />

obživu, najmä v čase núdze.<br />

Inštinkt starostlivosti<br />

S jarou a blížiacim sa letom je celý<br />

les v pohybe. Na svet prichádzajú<br />

mláďatá, ktoré u zvierat, rovnako ako<br />

u človeka, patria k tomu najcennejšiemu,<br />

o čo sa stará nielen biologická<br />

matka, ale v mnohých prípadoch aj<br />

zvieracia či vtáčia rodina a dokonca<br />

aj vzdialenejší členovia rozvetveného<br />

spoločenstva.<br />

Inštinkt starostlivosti o potomstvo<br />

ide často aj za hranice vlastného<br />

druhu. To je vlastne príčinou, prečo<br />

sa nám mnohé mláďatá na prvý<br />

pohľad zapáčia, prebúdzajú v nás<br />

nehu, považujeme ich za milé, chceli<br />

by sme ich pohladkať, kŕmiť, milo<br />

sa im prihovárať, vziať ich pod svoju<br />

ochranu. Mláďatá zvierat si prakticky<br />

vždy a takmer u každého môžu byť<br />

isté sympatiami. Práve vyliahnuté,<br />

zlatožlté bažantie kurčiatko, len niekoľkotýždňové<br />

pyžamovo pruhované<br />

prasiatka diviaka alebo neisto stojace<br />

a v tráve zakopávajúce jelienča, to<br />

všetko nás priamo nabáda k prejavom<br />

lásky, nehy, materského a rodičovského<br />

postoja. Odborníci to nazývajú<br />

vrodeným mechanizmom, „schémou<br />

dieťatka“.<br />

Čo vedia aj deti<br />

Túžba hladkať a maznať sa s mláďaťom<br />

zvieraťa by vlastne rozumovo<br />

mala byť vylúčená a niekedy dokonca<br />

môže pôsobiť<br />

záporne. Napríklad<br />

vtáčie<br />

mláďatá sú<br />

na maznanie<br />

úplne nevhodné,<br />

veď<br />

perie vyžaduje<br />

úplne iné<br />

zaobchádzanie<br />

ako pokožka<br />

a vlasy, vtáky<br />

svoju náklonnosť<br />

vyjadrujú úplne<br />

inak ako srny, líšky,<br />

zajace. Svoje mláďatá<br />

olizujú, čo sa už podobá<br />

hladeniu.<br />

Podstatné znaky<br />

schémy dieťatka<br />

sa prirodzene<br />

riadia podľa<br />

dieťatka ľudského. Už deti reagujú na<br />

znaky ľudského mláďaťa pri svojich<br />

hrách, napríklad s bábikami, nezvyklou<br />

náklonnosťou a rodičovským<br />

správaním. Jasne to hovorí v prospech<br />

vrodenej spúšťacej schémy, ktorá sa<br />

najviac prejavuje práve láskyplným<br />

vzťahom k zvieracím a vtáčím mláďatám.<br />

Ľudské zásahy<br />

Príroda využíva všetky svoje možnosti<br />

na to, aby čo najlepšie chránila<br />

krehký vyvíjajúci sa organizmus pred<br />

nepriazňou prostredia. Proti novým<br />

nebezpečenstvám, ktoré, žiaľ, následkom<br />

konania človeka hrozia všetkým<br />

rastlinám i živočíchom, sú však mláďatá<br />

stále bezmocné. Jedovaté látky<br />

obsiahnuté vo vode, pôde, či vzduchu<br />

pôsobia škodlivo na krehký život už<br />

v malých koncentráciách, ktoré ich<br />

zvierací či vtáčí rodičia dokážu zvládnuť.<br />

Veľkým nebezpečenstvom je čoraz<br />

modernejšia mechanizácia využívaná<br />

pri prácach na poliach či v lesných<br />

porastoch. Mnoho mláďat hynie pri<br />

stretoch s motorovými vozidlami na<br />

diaľniciach a cestách.<br />

Pozor na kontakty<br />

K vysokej úmrtnosti mláďat takmer<br />

všetkých voľne žijúcich živočíchov<br />

človek prispieva aj nepriamo.<br />

Všeobecne známa je napríklad<br />

skutočnosť, že srna už svoje mláďa<br />

neprijme, ak na ňom priľne pach<br />

človeka. To platí prakticky<br />

o všetkých zvieratách<br />

s mimoriadne vyvinutým<br />

čuchom. Oveľa menej<br />

je známe, že vtákom<br />

s ich málo vyvinutým<br />

čuchom nevadí, ak<br />

vezmeme ich mláďa<br />

do ruky, ale<br />

ako<br />

živočíchy<br />

riadiace sa najmä<br />

perfektným zrakom neobyčajne citlivo<br />

reagujú aj na tie najnepatrnejšie zmeny<br />

v blízkosti ich hniezdiska. Veľké škody<br />

FOTO: JAN HLAVÁČ A SHUTTERSTOCK<br />

10 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong>

Trpezlivá sova<br />

spôsobuje blízkosť ľudí aj psov v okolí znášok<br />

jarabice či bažanta, ale napríklad aj dlhodobejšie<br />

pozorovanie hniezd dravcov.<br />

Platí teda, že najmä v období hniezdenia, na<br />

jar a začiatkom leta, by sme sa mali v prírode<br />

správať obzvlášť ohľaduplne a nemali by sme<br />

narúšať upokojujúce ticho lesa. Majme na<br />

pamäti, že aj náš voľne pobehujúci pes už tým,<br />

že odháňa rodičov od ich mláďat, môže spôsobiť<br />

veľkú zvieraciu tragédiu, keď zdržiava vtáky<br />

hniezdiace na zemi, zajace, srnčiu aj inú zver od<br />

ich rodičovských povinností.<br />

Mesiac poľovníctva<br />

Popoludní a podvečer sa všetky mláďatá lesa<br />

ukladajú na pokojný spánok a ich rodičia si<br />

môžu trocha oddýchnuť, aj keď ostražitosti nie<br />

je nikdy dosť. Práve pod rúškom tmy sa niektoré<br />

predátory vydávajú na lov, aby zase ony<br />

zabezpečili svoju budúcu generáciu. Je to večný<br />

a neúprosný kolobeh prírody.<br />

Nie náhodou je práve máj a jún obdobím<br />

tradičnej poľovníckej osvety a už päťdesiatsedem<br />

rokov taktiež poľovníctva a ochrany<br />

prírody. Tento čas je sviatkom mláďat a starostlivosti<br />

o zver a všetky voľne žijúce živočíchy. Ide<br />

o tradíciu veľmi potrebnú a prospešnú. Všetkých<br />

slušných poľovníkov stálo veľa úsilia obhájiť ju<br />

v čase politických, ekonomických, spoločenských<br />

a kultúrnych zmien koncom osemdesiatych<br />

rokov minulého storočia. Mesiac jún nebol<br />

zvolený náhodne, pretože je to jeden z mesiacov,<br />

keď sa v prírode rodí najviac mláďat a les,<br />

lúky a polia rezonujú novým životom. Preto je<br />

v prírode potreba najväčšieho pokoja, ohľaduplnosti,<br />

pokory. Preto treba v tom čase upozorňovať<br />

verejnosť, nespôsobovať zveri stres, chrániť<br />

ju a vystupňovať všetku poľovnícku aktivitu.•<br />

Naša druhá najrozšírenejšia<br />

sova,<br />

sova obyčajná<br />

(Strix aluco),<br />

hniezdi v marci<br />

– apríli, počas<br />

teplej zimy aj<br />

skôr. Na hniezdenie<br />

využíva<br />

dutiny stromov, ale<br />

aj búdky, posedy, staré<br />

hniezda, výnimočne zahniezdi aj na<br />

zemi medzi koreňmi stromu. Samica<br />

znáša tri až päť vajec, zahrieva<br />

ich 28 – 30 dní. Mláďatá po vyliahnutí<br />

zostávajú v hniezde okolo<br />

30 dní. Samica je spočiatku s nimi<br />

a kŕmi ich potravou, ktorú prináša<br />

samec. Neskôr samica opúšťa<br />

hniezdnu dutinu a mláďatá tam<br />

len kŕmi. Mláďatá lietajú vo veku<br />

sedem týždňov. Keď sa k hniezdnej<br />

dutine priblíži človek, sova zvyčajne<br />

trpezlivo počká na jeho odchod.<br />

Niekedy však sova zaútočí.<br />

Šikovné dcéry<br />

V tuhej zime začiatkom roka lišiaky<br />

vyhľadávajú líšky a po nociach<br />

počuť ich ťahavé štekanie. Cez deň<br />

sa pária v brlohoch. Približne po<br />

ôsmich týždňoch si líška vystelie<br />

osobitný brloh srsťou vytrhanou<br />

z brucha a tam vrhá tri až osem<br />

mláďat, ktoré majú hmotnosť<br />

okolo sto gramov. Rýchlo rastú, po<br />

štrnástich dňoch otvárajú oči, po<br />

40 dňoch ich líška kŕmi natráveným<br />

mäsom. Líščatá už v tomto období<br />

vychádzajú z brloha a hrajú sa<br />

vonku. Líška sa o ne stará a pri love<br />

občas stratí aj ostražitosť, ktorou<br />

je známa. V nebezpečenstve mladé<br />

prenáša. Približne vo štvrtom mesiaci<br />

majú líščatá vymenený chrup<br />

a učia sa loviť. Na konci leta sa rodinná<br />

skupina rozpadáva. Mláďatá<br />

pohlavne dospievajú, keď majú desať<br />

mesiacov. Lišiaky zvyknú odísť<br />

ďaleko z rodiska, líšky ostávajú<br />

pri matke a ak sa v zime nespária,<br />

pomáhajú matke pri starostlivosti<br />

o mláďatá.<br />

inzercia<br />

inzLZ2347

téma<br />

Pre srnčiu zver je jar zásadným obdobím<br />

aj preto, že v tomto čase prichádza<br />

na svet nové potomstvo. S tým súvisia<br />

zmeny v správaní srnčej zveri.<br />

Miroslav Bilský<br />

Jar prináša zmeny<br />

12 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong>

Prvé jarné dni túžobne očakáva<br />

nielen zver, ale aj ľudia. Veď<br />

ktorému poľovníkovi by nezdvihlo<br />

po zime náladu, keď sa<br />

môže konečne s chuťou prejsť po revíri<br />

v hrejivých lúčoch slnka.<br />

Pre srnčiu zver je navyše toto obdobie<br />

zásadným z hľadiska smerovania<br />

jej ďalšieho vývoja, obsadzovania<br />

nového teritória. Pri srnách úzko súvisí<br />

tiež s tým, že privádzajú na svet nové<br />

potomstvo. Najlepšie všetky tieto<br />

zmeny dokáže pozorovať ten, kto má<br />

šťastie a je pánom svojho času.<br />

Keď sa čriedy rozpadajú<br />

Človek potom môže byť každý deň<br />

v poľovnom revíri a má možnosť sledovať<br />

správanie a migráciu srnčej zveri,<br />

ktorá je v zimnom období sústredená<br />

v čriedach. Toto pozorovanie má svoj<br />

zmysel aj z toho dôvodu, že dokážeme<br />

veľmi dobre identifikovať prírastky,<br />

pokiaľ ide o prehľad trofejovej kvality.<br />

Môžeme pozorovať a sledovať vývoj<br />

parožia jednotlivých jedincov, ktoré<br />

sa zdržujú v danej oblasti. Črieda má<br />

v zimnom období niekoľko stanovíšť,<br />

kde sa pravidelne zdržiava, má akýsi<br />

zabehnutý rituál, ktorý počas dňa<br />

dodržiava.<br />

S príchodom prvých teplejších<br />

dní na konci marca však môžeme<br />

pozorovať, ako sa postupne čriedy<br />

rozpadajú, začne sa tiež meniť ich<br />

zabehnutý denný režim a kolektivizmus<br />

sa postupne pretransformuje na<br />

individualizmus.<br />

Stromy sa postarajú o farbu<br />

Ako prvé opúšťajú čriedu srnce.<br />

Súvisí to s hormonálnymi zmenami<br />

v ich tele, už im prestalo rásť nové<br />

parožie a nastal čas jeho vytĺkania.<br />

V južnejších oblastiach môžeme<br />

už v polovici apríla vidieť staršie<br />

jedince s vytlčeným parožím, ktoré je<br />

buď úplne alebo ešte len čiastočne<br />

zbavené lyka. Síce ešte nemusí byť<br />

vyfarbené, no spravidla je už zväčša<br />

očistené. Lyko je v podstate koža so<br />

srsťou, ktorá chráni bohatú sieť ciev,<br />

privádzajúcich do rastúceho parožia<br />

potrebné minerálne a výživové látky.<br />

Následne, ako sa srnček zbaví lyka,<br />

parožie sa zafarbuje. Základom je<br />

Pre srnu je výber vhodného<br />

miesta, kde privedie na svet<br />

srnčatá, veľmi dôležitý.<br />

zväčša tmavá farba, ide o pozostatky<br />

krvi, ktorá zostala na parožkoch počas<br />

vytĺkania. Rozhodujúce a konečné<br />

sfarbenie však dostanú parožky podľa<br />

drevín, o ktoré si srnček prevažne<br />

parožie vytĺkal. Vytĺkanie úzko súvisí<br />

aj z hľadaním a značkovaním nového<br />

teritória. Srnček si obtiera a šúcha<br />

parožky o kôru stromov, aby sa úplne<br />

zbavil lyka, a zároveň po sebe zanecháva<br />

vyšúchanú bledú kôru s pachovou<br />

značkou. Taktiež často hrabká<br />

a označuje aj miesta na rozhrabkanej<br />

pôde za pomoci pachových žliaz<br />

nad raticami. Toto dáva neželanému<br />

návštevníkovi jasne najavo – pozor, tu<br />

som doma ja.<br />

Mladšie srnce to majú ťažšie<br />

Zatiaľ čo staršie srnce si vedia pomerne<br />

ľahko nájsť a obhájiť nové<br />

teritórium, v ktorom sa udomácnia,<br />

mladšie srnčeky to majú trocha ťažšie.<br />

Ide najmä o jedince v druhom roku<br />

života, u nich sa proces vytĺkania<br />

posúva a spravidla končí až v júni,<br />

pretože v priebehu februára a marca<br />

zhadzovali parožky paličkára a vzápätí<br />

nasadili parožky ihličiaka. Tie by mali<br />

mať u veľmi dobre založeného srnčeka<br />

tvar minimálne vidliaka, pri mimoriadne<br />

dobre založených srncoch<br />

aj tvar šestoráka. Preto sú v tomto<br />

ich “prvom“ vytĺkaní akoby o cyklus<br />

pozadu. Mladšie srnčeky preto migrujú<br />

omnoho viac a spravidla prejdú aj<br />

väčšiu vzdialenosť, pokým si pre seba<br />

nájdu to správne miesto, kde ich nikto<br />

a nič nebude rušiť.<br />

Biologické hodiny v pohybe<br />

Tak ako srnce aj srny si hľadajú svoje<br />

teritórium. Ručičku biologických hodín,<br />

ktorá sa v nich počas latentnej gravidity<br />

na chvíľku zastavila, dala matka<br />

príroda s príchodom jari opäť do<br />

pohybu. Pre srnu je výber vhodného<br />

miesta, kde privedie na svet srnčatá,<br />

veľmi dôležitý. Ide najmä o to, by srna<br />

počas prvých dní a týždňov od narodenia<br />

srnčaťa nebola príliš rušená. Pri<br />

inzercia<br />

Maďarsko – poľovačka na srnca<br />

All Inclusive<br />

inzLZ2368<br />

• 4 srnce od 150-299 g<br />

za 1.299, – Euro<br />

• 2 noci 3 poľovné dni s plnou<br />

penziou a všetky organizačné<br />

poplatky<br />

• Viac informácií na:<br />

+421 949 634 543

veľkej hustote sŕn v určitej oblasti sa<br />

potom navzájom znepokojujú a venujú<br />

veľké množstvo času a energie hájeniu<br />

svojho teritória. To sa nežiaduco prejaví<br />

na srnčatách, ktoré sú zanedbávané,<br />

vystavené väčšiemu riziku útoku zo<br />

strany predátorov, a tým sa zvyšuje aj<br />

ich úmrtnosť. Pri obsadzovaní teritória<br />

si srna vyberá miesta s najlepšou<br />

úživnosťou, ak to podmienky poľovného<br />

revíru dovoľujú. Ideálne sú<br />

miesta s hustým a lesnatým porastom,<br />

prípadne remízkami blízko polí, kde<br />

srna môže srnča bezpečne odložiť a ísť<br />

sa napásť.<br />

Naberanie síl<br />

Srnčatá sa rodia zvyčajne koncom<br />

mája a začiatkom júna. Väčšinou prídu<br />

na svet dve a zriedka tri malé, len<br />

o čosi väčšie ako dlaň, bielymi škvrnami<br />

pokryté srnčiatka. Novonarodené<br />

srnča váži asi jeden a pol kilogramu.<br />

Prvých pár dní<br />

po narodení<br />

strávia mláďatá<br />

v bezprostrednej<br />

blízkosti<br />

matky, ktorá ich<br />

opúšťa iba nakrátko,<br />

aby ich mohla<br />

dostatočne často<br />

kŕmiť. V tretom<br />

týždni života už<br />

troška zosilnejú<br />

a hravo pobehujú<br />

okolo<br />

matky.<br />

Obdobie,<br />

keď<br />

inzercia<br />

prišli na svet, je obdobím hojnosti potravy.<br />

Preto je dôležité, aby práve teraz<br />

nabrali čo najviac síl a aj skúseností,<br />

ktoré im budú neskôr prínosom v ich<br />

ďalšom živote. Keďže srnčatá potrebujú<br />

pre svoju výživu mlieko, koncom<br />

mája a začiatkom júna môžeme počas<br />

návštevy poľovného revíru často vidieť<br />

pasúcu sa srnu, ktorá vychádza von<br />

z lesa už zavčasu. Môžeme si byť istí,<br />

že niekde, nie veľmi ďaleko na ňu čaká<br />

srnča, aby sa napilo z jej plných strukov,<br />

keď sa k nemu vráti.<br />

Mení sa aj srsť<br />

Keď už si srnčia zver nájde svoje teritórium,<br />

spravidla ho neopúšťa. Odchádza<br />

iba v prípade nebezpečenstva,<br />

ale ak by sa rušivé faktory pričasto<br />

opakovali, donútia srnčiu zver k tomu,<br />

aby si hľadala nové miesto.<br />

Hormonálne zmeny u oboch pohlaví<br />

prinášajú aj viditeľné znaky vo forme<br />

zmeny hustoty a zafarbenia srsti.<br />

Sivohnedá hustá zimná srsť začína<br />

na jar postupne pĺznuť a pod ňou<br />

rastie kratšia letná žlto až hrdzavočervená<br />

srsť. Presrsťovanie sa končí<br />

v máji až júni.<br />

Keď už sa srnčia zver zžila so svojím<br />

nový teritóriom, venuje prevažnú<br />

časť jarných dní dopĺňaniu<br />

potrebných vitamínov,<br />

minerálov a iných<br />

výživových<br />

látok, ktoré<br />

spotrebovala<br />

počas<br />

zimy<br />

a nutne ich musí doplniť, aby bola vo<br />

skvelej kondícii.<br />

Srnec je fajnšmeker<br />

Srnčej zveri najlepšie vyhovujú listnaté<br />

a zmiešané lesy s lúčkami, rúbaňami<br />

a priľahlou poľnohospodárskou<br />

pôdou. V potrave je veľmi prieberčivá<br />

a vyhľadáva len vysoko výživné<br />

rastliny, možno povedať, že srnec je<br />

akýsi fajnšmeker v ríši zvierat. Spása<br />

listy a konáriky drevín a krov, byliny,<br />

trávy, lišajníky, huby, rôzne plody ako<br />

plánky, žalude, bukvice, gaštany a poľnohospodárske<br />

kultúry. Za potravou<br />

vychádza najmä za súmraku a zavčasu<br />

ráno. Počas dňa zväčša leží a trávi, pri<br />

srnčej zveri môžeme pozorovať až dvanásť<br />

stravovacích cyklov za deň. Je to<br />

preto, že v pomere k telu má srnec najmenší<br />

žalúdok a s výnimkou ranného<br />

a večerného stravovacieho cyklu má<br />

aj niekoľko menších v priebehu dňa.<br />

Ide zväčša o krátke prijímanie potravy<br />

v bezprostrednej blízkosti ležoviska. Ak<br />

už sme spomenuli najmenší žalúdok<br />

v pomere k telu, musíme spomenúť aj<br />

najväčšiu pečeň v pomere k telu. Práve<br />

z tohto dôvodu môže mať srnček taký<br />

pestrý jedálniček, pretože jeho veľká<br />

pečeň mu umožňuje bez ujmy spracovať<br />

najrôznejšie rastlinné toxíny, ktoré<br />

niektoré rastliny obsahujú.<br />

Samotár až do ruje<br />

Takto, prevažne samotárskym spôsobom,<br />

potom náš najmenší zástupca<br />

čeľade jeleňovitých žije až do obdobia<br />

srnčej ruje, ktorá je spravidla na<br />

prelome júla a augusta. Vtedy začína<br />

vyhľadávať srny, ktoré ho lákajú svojím<br />

lahodným pískaním, aby spolu zabezpečili<br />

nové pokolenie tejto nádhernej<br />

a ušľachtilej zveri.<br />

Zdroj: Srnčia zver, autor Jozef Herz, 2007; Srnčí zvěř I.<br />

Odhad věku, zásady průběrného odstřelu, 2012 autor<br />

Pavel Scherer; Rehwild heute – Lebensraum, Jagd und<br />

Hege Gebundene Ausgabe – 1999 autor: Bruno Hespeler<br />

inzLZ2367<br />

FOTO: SHUTTERSTOCK<br />

inzLZ2356<br />

Certifikát<br />

vysokej<br />

dôveryhodnosti<br />

NÁKUP PAROŽIA<br />

SPOĽAHLIVO,<br />

KOREKTNE A RÝCHLO<br />

od roku 1986<br />

ĎAKUJEME VŠETKÝM<br />

DODÁVATEĽOM PAROŽIA ZA<br />

VEĽMI DOBRÚ SPOLUPRÁCU<br />

V ROKU 2015.<br />

• TERAZ VIAC energie<br />

a priestoru k Vašim službám<br />

v novom firemnom centre<br />

• NÁKUP<br />

ZHODOV • EU výkupca no. 1<br />

• VÝROBA Z PAROŽIA<br />

Špeciálna zľava pre Slovensko<br />

30% na výrobky z parožia,<br />

pri dodanie vlastného parožia<br />

až 40%<br />

ARTES NATUR s.r.o. • U pískovny, 344 01 Domažlice, ČR • tel. 00 420 379 794 621 • e–mail výroba: artes@a-n.cz, e–mail nákup zhodov: nakupzhodov.lz@a-n.cz • www.a-n.cz

inzLZ2341

etro<br />

— Srnie —<br />

H i s t ó r<br />

i a – 1 9 3 5<br />

Zver srnia je zastúpená takmer<br />

v každom kraji našej republiky<br />

v uspokojujúcom množstve.<br />

U nás je dnes väčšinou<br />

výlučným obyvateľom lesa. Zemedelská<br />

a priemyslová kultúra vytisla ju do odľahlých<br />

revírov horských, od polí značne<br />

vzdialených, ktoré navštevovať nemôže,<br />

preto je odkázaná len na pastvu, ktorú<br />

jej takýto les poskytuje. A práve tu sa<br />

stretávame s kusmi najsilnejšími.<br />

V každom prípade k zdarnému vývoju<br />

potrebuje zver srnia dobrú pašu, hojnosť<br />

pramenitej čistej vody a pokoj. Ostatné<br />

podmienky zdarného vývoja sú: správny<br />

pomer pohlavia (1:3, t. j. na jedného srnca<br />

najviac tri srny), dostatok dobre upravených<br />

solísk a správne a výdatné krmenie<br />

v zime. Ani jedna zver užitková nie je na<br />

pašu taká náročná ako srna. V revíroch<br />

lesov listnatých, kde je dosť menších lúčok<br />

a rúbanísk, paša je najlepšia, srnci v paroží<br />

i tele najsilnejší. V takých revíroch je stôl<br />

vždy hojne prikrytý, či je to za včasnej jari<br />

alebo v lete, či neskoro na jeseň a v rokoch<br />

semenných (dostatok žaludí, bukvíc a i.)<br />

i v zime. Revíry lesov ihličnatých, najmä za<br />

dnešného moderného lesného hospodárstva,<br />

stávajú sa pre zdarný vývoj sŕn<br />

do istej miery nepriaznivými a musia byť<br />

zakladaním lúčok prispôsobované tejto<br />

zveri. Preto musí byť našou snahou, aby<br />

revíry stredného Slovenska, ktoré sú<br />

prevažnou väčšinou listnaté s hlavnou<br />

drevinou dubom, boly zachované a určené<br />

len chovu sŕn. Jeleni v týchto revíroch<br />

obyčajne (okrem niektorých krajov) nevykazujú<br />

kvalitné a výstavné trofeje a preto<br />

ich vystrelením tam, kde počtom prevláda<br />

srnia zver, umožníme srnám zdarný vývoj.<br />

Trofeje srncov z okolia povestného Sitna<br />

sú na Slovensku azda najkrajšie, najsilnejšie<br />

a najperlovanejšie. Revír listnatý nielen<br />

že je bohatý na pastvu pozemnú, ale listím<br />

a púčkami svojích stromov poskytuje obľúbenú<br />

pastvu. Kto mal príležitosť zver srniu<br />

v takýchto revíroch dôkladnejšie pozorovať,<br />

mohol zistiť, s akou chuťou okusuje<br />

v lete na príklad lístie mladých hrabov, osík<br />

a iných. Keď už včasne zjari na lúkach paša<br />

trochu zostarla, srnia zver pasie sa v lese,<br />

kde ešte len mladá trávička rastie.<br />

Revíry ihličnatých lesov musíme pre<br />

srniu zver zakladaním lúčok upraviť. Lúčky<br />

zakladáme na jestvujúcich väčších lúkach,<br />

rúbaniskách, súsediacich poľnohospodárskych<br />

pozemkoch, v nedostatku týchto<br />

priamo v lese, kde musíme vyrúbať na<br />

rôznych miestach revíru menšie plochy.<br />

Spomeniem rastlinu, ktorú srnia zver veľmi<br />

rada. Je to soja žltá, výborné zelené krmivo<br />

s plodmi podobnými hrachu. Má tú nevýhodu,<br />

že musí byť v útlej mladosti provizornými<br />

ohradami pred zajacmi chránená.<br />

Semeno tejto rastliny je dosť drahé.<br />

Úlovok Jána Görgeyho<br />

z Toporca pri Kežmarku<br />

Dnes pôsobím už šiesty rok v revíri<br />

s prevažnou väčšinou listnatých lesov<br />

rôznych druhov a vekov, kde len zver srniu<br />

pestujeme. Jeleňov, nakoľko ich je dosť<br />

málo, trpíme len pre rozmanitosť. Kvalita<br />

parožia srncov je prvotriedna, u jeleňov<br />

priemerná. Keď som vstúpil do služby<br />

v tomto revíri, veľmi ma prekvapilo, že som<br />

tu nenašiel ani jedného krmoviska, hoci<br />

som vedel, že to bol revír, majiteľom ktorého<br />

bol člen bývalého panovníckeho rodu.<br />

Prvou mojou povinnosťou, s dorozumením<br />

nadriadeného úradu bolo, že som dal na<br />

jeseň robiť krmoviská.<br />

Na základe vedeckých výskumov v predchádzajúcich<br />

desaťročiach bol dokázaný<br />

blahodarný účinok soli a fosforečného<br />

vápna nielen pri chove domácich prežúvavcov,<br />

ale i pri úžitkovej parohatej zveri,<br />

t. j. srnách a jeleňoch. Tieto dve minerálie<br />

nielen pomáhajú silnému vývoju tela,<br />

ale podporujú i trávenie, keď je k nim<br />

primiešaná nejaká výživná látka vo forme<br />

prachu. Okrem toho výborne pôsobia pri<br />

pĺznutí a u mladých srnčekov na vývoj<br />

parožia.<br />

V blízkosti solísk, najmä takých, ktoré sú<br />

na lúčkach alebo na rúbaniskách, umiesťujeme<br />

vysoké sediská. Keď vidíme takéto<br />

sediská v revíri, je to pekným svedectvom<br />

o majiteľovi revíru alebo poľovníkovi, ktorému<br />

pečlivosť o zver bola sverená, lebo<br />

uvedomme si, že vysoké sedisko neslúži<br />

strieľaniu, ale v prvom rade pozorovaniu<br />

zveri, dozoru. Vysoké sediská okrem<br />

výberného odstrelu neslúžia loveniu zveri.<br />

Za menej cenného považoval by som takého<br />

poľovníka, čo by svojho srnca odstrelil<br />

z vysokého sediska, keďže ho má možnosť<br />

iným spôsobom odstreliť.<br />

Stráňme sa na sedisku akéhokoľvek<br />

zbytočného pohybu, fajčenia a nech nám<br />

ani na um nepríde so sediska nejaké<br />

potreby si vybavovať. To by bol nepremyslený<br />

a neodpustiteľný čin, ktorý by nás<br />

i zradil i pripravil o rozkoš pozorovať milú<br />

zver , alebo o úspech pri výbernom odstrele.<br />

Na sedisko vystupujeme vždy s puškou<br />

nenabitou.<br />

Zachovať správny pomer pohlavia<br />

a zdravých, silných jedincov možno len<br />

rozumným, normálnym odstrelom. Dobrý<br />

poľovník, ktorý svoju zver miluje, ten<br />

ju v prvom rade pestuje a podľa toho aj<br />

svojich srncov odstreľuje. Pred párením<br />

má výberným odstrelom odstraňovať<br />

najsamprv srncov nemocných, potom<br />

srncov, ktorých parožie je špatné. Nech<br />

obráti pozornosť najprv na špiciakov<br />

a vidlákov a z týchto najsamprv na tých,<br />

ktorí v mesiaci júni nemajú ešte vystrúhané<br />

parožky a nie sú vypĺznutí. Za týmito<br />

nech nasledujú šestoráci, čo do tela, aj<br />

parožia najhorší.<br />

(Ctibor Šálek, ukážka z knihy<br />

Naše poľovníctvo, Bratislava 1935)<br />

16 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong>

inzLZ2355

zver<br />

Bitka o lásku<br />

Ivan Kňaze<br />

Každú jar sa rozhodujem,<br />

kam pôjdem na svadbu<br />

tetrova hoľniaka.<br />

Najkrajšie zážitky mám<br />

z Nízkych Tatier.<br />

Nad obcou Jezersko v Spišskej<br />

Magure prilietavalo na tokanisko<br />

hôľnej lúky na Magurke<br />

päť až sedem kohútikov<br />

tetrova hoľniaka (Lyrurus tetrix). Druhé<br />

tokanisko mi ukázal poľovník z Veľkej<br />

Frankovej nad dedinou Osturňa. Jeden<br />

- dva kohútiky tokali aj nad Habovkou<br />

v Skorušínskych vrchoch. Ale najkrajšie<br />

zážitky a najvzácnejšie poznatky mám<br />

z Nízkych Tatier. V ďumbierskej časti na<br />

konci Jasenskej doliny pod Latiborskou<br />

hoľou tokalo vtedy pravdepodobne<br />

až trinásť kohútikov.<br />

Bojujúci svadobčania<br />

Samce si vyhľadávali na svadobné hry<br />

lásky holé miesta v lese alebo medzi<br />

kosodrevinou.<br />

Mimoriadne zvláštnym spôsobom<br />

sa uchádzajú samce o svoje samičky.<br />

Predsvadobné tance kohútikov sa<br />

usporadúvajú spoločne a pripájajú sa<br />

k tomu aj bojové hry. Účastníci svadobného<br />

predstavenia sú len kohúty.<br />

Sliepočky počúvajú a čakajú na koniec<br />

zhromaždenia, až nastane to pravé<br />

milovanie. Mal som to šťastie, že som<br />

bol v jednu jar blízkym pozorovateľom<br />

bojových konfliktov viacerých kohútov<br />

tetrova hoľniaka.<br />

V centre diania<br />

Podľa nahromadeného trusu sa mi<br />

podarilo objaviť tokanisko, v jeho<br />

strede som<br />

sa ubytoval v podzemnej skrýši. Na<br />

svadobné pole sa ešte pred svitaním<br />

zlietali zamilované kohúty, ohlasovali<br />

sa hlasitým zábrkom. Hoľniak po<br />

zosadnutí na zem zaujme stanovisko<br />

v poraste na holom mieste, aby mu suché<br />

a tvrdé byle neprekážali pri úprave<br />

peria. Najprv zostane nepohnuto stáť<br />

a starostlivo pozoruje okolie. Vtedy<br />

človek ukrytý v blízkosti tetrova ani<br />

nedýcha; tieto minúty sú rozhodujúce.<br />

Ranné istenie kohútikov sprevádzalo<br />

velebné ticho. Tetrov sa cíti v bezpečí<br />

a začne svoj ranný spev, ale ak zacíti čo<br />

len náznak nebezpečenstva, vychytí sa<br />

na krídla a je po všetkom.<br />

Zabodujú ružami<br />

Najprv počuť tiché, akoby zo zeme<br />

vychádzajúce, slabo počuteľné,<br />

krátke hlasové vyjadrenie „ege - ege“.<br />

Nastane chvíľa napätia, a keď už zore<br />

napĺňajú celú „tanečnú sálu“, ozve sa<br />

18 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong>

akési pšújkanie, ktoré pozostáva z hlások<br />

„čšu“ a ukončuje strofu „fuíí“. Toto<br />

sa dva – trikrát opakuje a po krátkej<br />

prestávke znovu a znovu. Ak je na tokanisku<br />

viacej kohútov, celý kraj šuští<br />

a potom nastane vytrvalé bublanie.<br />

Keby sme však posudzovali to<br />

svadobné prestavenie z ľudského<br />

hľadiska, možno by sme sa dopustili<br />

aj omylu. Pomysleli by sme si, že samičky<br />

aj samčekovia sa tu idú postarať<br />

o rodinu, o výchovu mláďat. To však<br />

u samčeka teraz neplatí. Samec toká<br />

a neustále vystavuje svoje ozdoby na<br />

obdiv samičiek. Najväčšie plus má<br />

samec s najviac červenými ružami na<br />

hlave, pretože tie stereotypné rituály<br />

a tance až tak samičky nezaujímajú.<br />

Výnimočný spevák<br />

Ten najbližší sa predstavoval v plnej<br />

nádhere, pri rozvidnievaní mal takmer<br />

čierne perie s krásne kovovo modrým<br />

leskom. Na krídle svietil dvojitý biely<br />

pásik. Pri pšujkaní odďaľoval krídla od<br />

tela, vytváral tak z tela veľkú bublinu.<br />

Chvost mal rozvinutý do vejára a okrajové<br />

dlhé čierne perá prehadzoval<br />

až na chrbát, kým biele spodné perá<br />

chvosta smerovali kolmo dohora. Aj<br />

krk mal tetrov nafúknutý, hlavu zdvihnutú<br />

a zobák vo vodorovnej polohe<br />

otvorený.<br />

Pri fáze bublania sa naopak tetrov<br />

skôr ukrýval do porastu, krk a hlavu<br />

mal stiahnutú k zemi. Tento hlas je<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong> 19

zver<br />

v nápadne nízkej frekvencii. Práve vtáky<br />

otvorených priestorov, stepí a lúk<br />

vydávajú signály s nízkou frekvenciou<br />

aj z toho dôvodu, že hrubé hlasy sú<br />

odolné proti skresleniu a majú veľký<br />

dosah. Hlas vzniká v ojedinelom<br />

vtáčom orgáne, v syringu. Tetrov je aj<br />

tu výnimočný spevák, pretože má nad<br />

syringom rôsolovitý orgán, ktorým<br />

upravuje hlas na syčivé zvuky.<br />

Svadobné tance kohútikov<br />

ukončia sliepočky, vtedy jeden<br />

po druhom kohúty odletujú<br />

z tokaniska na pasienok.<br />

Pri východe slnka<br />

Nezabudnuteľný zážitok sa mi naskytol,<br />

keď sa spoza hrebeňa Chabenca<br />

objavila veľká žeravá guľa slnka.<br />

Odrazu akoby zázrakom z trávy začali<br />

vyrastať čierne gule s červenými<br />

fliačikmi. Boli to ony, krásne tetrovie<br />

kohúty so žiarivo červenými „uškami“<br />

na hlave. Hoľniaky akoby s novým elánom<br />

rozjarene pokračujú v pšujíkaní<br />

a následne aj bublaní. Na slnku jasne<br />

vidieť, ako sa pritom celé telo tetrova<br />

trasie a chvostové perá sa chvejú. Tu<br />

dochádza k bojovým hrám a predsvadobným<br />

bitkám.<br />

Rozhovor bez slov<br />

Celkom pred mojím zrakom sa akoby<br />

súcitnými očami dívali dva kohúty na<br />

seba; skôr sa mi zdalo, že sa zabávajú.<br />

Vzápätí sa však začalo nadúvať<br />

na ich telách našuchorené perie.<br />

Lenivo, ale asi aj zlomyseľne vystrčili<br />

aj biele chvostové kostrnky a dávali<br />

tomu druhému partnerovi najavo<br />

odhodlanie vybojovať si dominantné<br />

postavenie. Oba kohútiky sa nadúvali<br />

a vytvárali dojem veľkého, silného,<br />

mohutného vtáka. Z pokojného vtáka<br />

sa v tomto momente stáva zurvalec.<br />

Kĺže zrakom po protivníkovej ozdobe<br />

– červenej ruži na hlave. Práve<br />

tú chcel každý protivník strhnúť,<br />

poškodiť ostrými pazúrmi na prstoch<br />

pevných nôh a pripraviť tak súpera<br />

o ozdobu, ktorou sa predvádza<br />

sliepke.<br />

Dva kohúty najprv vyjednávajú<br />

rečou pier. Keď sa tak celkom zblízka<br />

na ne dívam, vidím, že každé pierko<br />

zohráva pred bojom svoju úlohu.<br />

Konkurent sa natáča s roztvoreným<br />

vejárom chvostových pier a ich pohybom<br />

komunikuje.<br />

Pri každom tomto rozhovore sa<br />

kohútik zľahka natočí, aby si protivník<br />

mohol z chvosta všetko prečítať. Lenže<br />

často si z chvosta prečíta výzvu aj ďalší<br />

kohút a nastane situácia, že do jedného<br />

potom bijú dva kohúty.<br />

Za hlasom srdca<br />

Ale zdá sa, že kohútiky sa potrebujú<br />

vybiť, často sa bijú veľmi dlho a v plnom<br />

nasadení. Dva, ktoré som sledoval,<br />

sa bili bez prestávky osem minút.<br />

Kohútiky sa pritom priam škrtili, jeden<br />

vyletoval vysoko do povetria a pri<br />

dopade s roztiahnutými prstami na<br />

nohe chytal tvár protivníka a pritláčal<br />

mu ju k zemi.<br />

Vážne zranenie však z týchto bojov<br />

nikdy nevznikne. Svadobné<br />

tance a šarvátky kohútikov<br />

ukončia sliepočky.<br />

Začnú sa ohlasovať<br />

kvorkaním a vtedy<br />

jeden po druhom<br />

kohúty odletujú z tokaniska<br />

na pasienok.<br />

Čo mu chutí?<br />

Tetrov hoľniak sa živí púčikmi mladých<br />

stromov, mladými listami,<br />

bobuľami aj semenom tráv a hmyzom.<br />

V jeseni sú jeho hlavnou<br />

potravou brusnice, čučoriedky,<br />

maliny a v zime hlavne jarabiny,<br />

šípky a plodiny ostatných stromov.<br />

V tepelnej pohode<br />

Za hoľniakmi sme sa vybrali aj predtým,<br />

ešte počas zimy. Vo vysokom snehu<br />

a v treskúcej zime sa zdržovali hoľniaky<br />

na južných svahoch pod Chabencom.<br />

Vtáky majú schopnosť prispôsobiť sa<br />

určitej teplote, ktorú si sami nájdu v tzv.<br />

neutrálnej tepelnej zóne. Je v nej taký<br />

rozsah vonkajšej teploty, pri ktorej nemusí<br />

tetrov hoľniak vynakladať nadbytočnú<br />

energiu, aby si udržal stálu telesnú teplotu.<br />

Telesnú teplotu v malom rozmedzí<br />

si tetrov udržuje v pokoji pri normálnom<br />

prijímaní potravy a látkovou výmenou<br />

a to s bežnými tepelnými stratami. V tejto<br />

neutrálnej tepelnej zóne si tetrov udržuje<br />

teplotu od 8 do 25 stupňov Celzia. Pri znížení<br />

dolnej hranice si tetrov musí telesnú<br />

teplotu udržať zvýšením látkovej výmeny.<br />

A v krajne nepriaznivej zime si vták<br />

vyhľadá v snehu určitú mikroklímu,<br />

kde je chránený pred<br />

tuhým mrazom. Hoľniaky si<br />

v hlbokom snehu vyhrabávajú<br />

tunely, kde sa teplota udržuje<br />

až o 30 stupňov vyššia, ako<br />

panuje vonku.<br />

FOTOGRAFIE: AUTOR A SHUTTERSTOCK<br />

•<br />

20 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong>

inzLZ2361

zver<br />

JA SOM KOZA ROHATÁ<br />

Oldřich Koudelka<br />

Milovníci oblasti Pálava si<br />

ešte pamätajú časy, keď sa<br />

na belostných skalách južnej<br />

Moravy preháňala koza<br />

bezoárová. O jej chove sa<br />

viedlo a stále vedie mnoho<br />

vášnivých diskusií.<br />

Koza bezoárová (Capra aegagrus<br />

cretica) je zvláštny tvor s dlhými,<br />

dozadu zatočenými rohmi, pôvodom<br />

zo strednej a malej Ázie.<br />

O jej chove a aklimatizácii sa viedlo<br />

a vedie mnoho vášnivých polemík.<br />

Areál rozšírenia kozy bezoárovej sa<br />

tiahne od východného Stredomoria<br />

celou Prednou Áziou, od gréckych<br />

ostrovov a Kréty cez Malú Áziu a Irán na<br />

Kaukaz, do južného Turkménska, Balúčistanu,<br />

až do Západnej Indie. Koza<br />

bezoárová bola zrejme predkom kozy<br />

domácej, ktorá vznikla tiež v týchto<br />

oblastiach.<br />

Rohy v umení<br />

O pradávnej histórii divokých kôz<br />

v týchto oblastiach svedčia aj staroveké<br />

umelecké pamiatky, na ktorých<br />

boli kozy znázorňované, napríklad<br />

realistické dekorácie na mykénskych<br />

vázach z ostrova Rhodos, strieborná<br />

koza bezoárová ako ucho vázy z konca<br />

perzskej epochy nájdená v Arménsku,<br />

ktorá je vystavená v parížskom Louvri,<br />

či bronzová soška z Larsy na dolnom<br />

toku Eufratu, ktorá sa považuje za najkrajšiu<br />

umeleckú pamiatku zo Sumeru.<br />

Pochádza pravdepodobne z obdobia<br />

Chammurapiho, ktorý v Babylone vládol<br />

približne v rokoch 2003 – 1961 pred<br />

naším letopočtom. Sú to vlastne<br />

chrbtom k sebe stojace tri malé sošky<br />

kôz bezoárových s prepletenými rohmi<br />

a pozlátenými hlavami. Túto veľmi<br />

dokonalú sochársku prácu môžete<br />

vidieť tiež v Louvri. Na sýrskom pobreží<br />

naproti Cypru bolo nájdené veko zo<br />

slonovinovej kosti z druhej polovice<br />

druhého tisícročia pred naším letopočtom.<br />

Je na ňom vyrezaná bohyňa plodnosti<br />

po stranách s dvoma vztýčenými<br />

kozami bezoárovými. Nepochybne<br />

je to najkrajší mykénsky výrobok zo<br />

slonovej kosti. Tiež grécke umenie už<br />

niekoľko sto rokov pred naším letopočtom<br />

zobrazovalo tento druh. Napríklad<br />

bronzový roh na pitie je dole zakončený<br />

podstavcom, ktorého predok sú<br />

hlava a rohy kozy bezoárovej.<br />

Zo zachovaných historických pamiatok<br />

usudzujeme, že pôvodný areál<br />

rozšírenia bol pomerne rozsiahly. Už po<br />

tisícročia sú kozy bezoárové známe na<br />

Kréte, ich pôvod však nie je známy. Nie<br />

je vylúčené, že tam boli dovezené z Malej<br />

Ázie ako druh určený na zdomácnenie,<br />

ktoré sa v pôvodných oblastiach<br />

možno už podarilo. Nie je však vylúčená<br />

ani možnosť, že kozy bezoárové sú<br />

na Kréte pôvodnou zverou.<br />

Prvé pokusy o presídlenie<br />

Mimo oblastí pôvodného výskytu boli<br />

časté pokusy s aklimatizáciou tohto<br />

zvieracieho druhu. Prvý je známy<br />

z roku 1899 z južného Slovinska, kam<br />

22 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong>

oli dovezené kozy bezoárové práve<br />

z Kréty. Štyri capy a deväť kôz bolo<br />

vysadených v oblasti Slovinského<br />

krasu. Tento pokus sa však po približne<br />

desiatich rokoch skončil neúspechom.<br />

Neskôr došlo k aklimatizácii kôz bezoárových<br />

na území Srbska a menšie stavy<br />

sú tam chované dodnes.<br />

Zima im nepriala<br />

Prvý výskyt kozy bezoárovej na území<br />

bývalého Československa (vtedy<br />

samozrejme ešte Rakúska – Uhorska)<br />

je úzko spojený s pokusmi o vysadenie<br />

kozorožcov. V roku 1898 knieža Kristián<br />

Kraft von Hohenlohe – Oehringen<br />

kúpil panstvo v Javorine v Belianskych<br />

Tatrách a na aklimatizáciu doviezol<br />

z Altaja desať kozorožcov sibírskych<br />

(Capra sibirica). Ich vypustenie však<br />

nebolo úspešné, všetky uhynuli cez<br />

najbližšiu zimu. Pokusy sa následne so<br />

striedavými úspechmi opakovali, obohatené<br />

o kríženia rôznych poddruhov.<br />

V roku 1903 boli do Belianskych<br />

Tatier privezené prvé kozy bezoárové,<br />

ktoré Hohenlohe získal od<br />

veľkoobchodníka so živou<br />

zverou Hagenbecka. Do roku<br />

1924 bolo v oblasti vypustených<br />

stodvadsaťosem<br />

kusov jedincov<br />

rodu Capra. V tejto<br />

zmesi rôznych<br />

druhov však<br />

došlo k nevhodnému<br />

kríženiu,<br />

ktoré oslabilo celú<br />

populáciu a to je možné považovať za<br />

príčinu konečného neúspechu tejto<br />

aklimatizácie.<br />

Prežili vďaka ľuďom<br />

V čase vzniku samostatného Československa<br />

bolo v oblasti Javoriny monitorovaných<br />

len osem desiatok takýchto<br />

krížencov, po ďalších dvoch desiatkach<br />

rokov len päťdesiat. Vojna tatranskú<br />

populáciu zdecimovala úplne, v roku<br />

1945 bolo napočítaných len<br />

päť samíc. Tie sa podľa<br />

všetkého udržali<br />

len vďaka<br />

polodomácemu<br />

chovu,<br />

keď<br />

ich cez zimu zatvárali do stodôl a kŕmili.<br />

Avšak tieto posledné jedince boli<br />

výraznými krížencami s dominantnými<br />

znakmi kôz bezoárových.<br />

Po vzniku Tatranského národného<br />

parku sa otázka aklimatizácie kozorožcov<br />

objavila znovu. Sedemnásteho<br />

mája 1953 bol preto vypustený pár<br />

kozorožcov sibírskych, o rok neskôr<br />

ďalšie tri páry. Aj tieto jedince dovezené<br />

priamo zo Sibíri napriek všetkej<br />

snahe uhynuli. Pokus bol<br />

úplne neúspešný a po roku<br />

1960 v lokalite kozorožec<br />

preukázateľne nežije.<br />

Čertovsky zaujímavá<br />

Koza bezoárová je bezpochyby zaujímavý<br />

zvierací druh, s výrazne vyvinutým<br />

pohlavným dimorfizmom, ktorý sa<br />

prejavuje celkovou fyzickou mohutnosťou,<br />

odlišným sfarbením a veľkosťou<br />

trofejí – rohov, ktoré nosia samce aj<br />

samice. Typická pre samca je tiež<br />

dlhá, hustá a tmavá briadka.<br />

Nenadarmo bol tento druh spájaný<br />

s rozprávkovými čertmi<br />

rohatými.<br />

Kozy bezoárové žijúce<br />

v Európe sú telesne<br />

slabšie ako kozy žijúce<br />

v Malej Ázii. Zrejme<br />

to vyplýva<br />

z toho, že ide<br />

napospol<br />

o populácie<br />

ostrovné,<br />

ktoré vždy<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong> 23

zver<br />

mufloniu a srnčiu. O rok neskôr, teda<br />

v roku 1954, bol dovezený ďalší cap,<br />

koza a kozľa. Táto zver tvorila základnú<br />

čriedu neskoršieho chovu. K osviežovaniu<br />

krvi potom dochádzalo pravidelne<br />

v rokoch 1966 – 1977, a to zverou<br />

z brnianskej ZOO. Nová zver vždy<br />

prechádzala aklimatizáciou vo zvernici<br />

Bulhary.<br />

bývajú fyzicky slabšie ako kontinentálne.<br />

Všeobecne sa dá povedať, že capy<br />

zo Stredomoria dosahujú hmotnosť<br />

približne do päťdesiat kilogramov, kozy<br />

sú potom zhruba polovičné.<br />

Capy v chomúte<br />

Koza bezoárová sa dvakrát do roka<br />

prefarbuje. Farba srsti v lete a v zime<br />

sa trochu líši. V letnom období je farba<br />

chrbta a bokov červenkasto hnedá,<br />

niekedy tiež hrdzavo šedá, v zime sivohnedá<br />

alebo svetlo gaštanovo hrdzavá.<br />

Dobre znateľný, ostro ohraničený, čierny,<br />

tzv. oslí pruh, sa tiahne po chrbtici,<br />

je zreteľný v každom ročnom období.<br />

U samíc je menej znateľný. Tmavohnedé<br />

sfarbenie krku pripomínajúce<br />

chomút je tiež zreteľné celoročne.<br />

Rohy majú capy nepomerne väčšie<br />

ako kozy. Sú šabľovito zahnuté<br />

dozadu, farby šedočiernej až čiernej.<br />

O dĺžke platí to isté, čo o hmotnosti.<br />

Najväčšie európske trofeje pochádzajú<br />

z Kréty a dosahujú dĺžku najviac do<br />

sto centimetrov. U kôz sú rohy ani nie<br />

polovičné.<br />

Magický protijed<br />

Koza bezoárová má veľmi široký<br />

životný biotop, od nížin až do štvortisícových<br />

nadmorských výšok. Žije<br />

v rôzne veľkých čriedach a dožíva sa<br />

až dvadsiatich rokov. Miluje vápencové,<br />

skalnaté podložie a živí sa najmä<br />

suchomilnými rastlinami. Má pomerne<br />

skromné nároky na potravu. Prednosť<br />

dáva listnatým lesom, v ktorých rastú<br />

duby. Rada si berie intenzívne voňajúce<br />

dreviny alebo kríky, jarabinu, brest, jelšu,<br />

borievky, vresovec. V žalúdku kôz sa<br />

často nájde tvrdá guľa – bezoár, podľa<br />

ktorej dostala koza bezoárová svoje<br />

meno. Je to zlepenec z chlpov a hliny,<br />

v ktorej táto zver hľadá soľ a minerály<br />

i ďalšie materiály. Tento bezoár bol<br />

v stredoveku, ale aj neskôr, považovaný<br />

za magický kameň pomáhajúci pri<br />

neplodnosti a otravách.<br />

Najväčšie európske<br />

trofeje pochádzajú z Kréty<br />

a dosahujú dĺžku najviac<br />

do sto centimetrov.<br />

Počiatok kozieho projektu<br />

Skúsenosti zo slovenských hôr zrejme<br />

v päťdesiatych rokoch minulého storočia<br />

inšpirovali docenta Karla Kostroňa<br />

z vtedajšej Vysokej školy poľnohospodárskej,<br />

fakulty lesníckej v Brne vysadiť<br />

kozy bezoárové do teplejších pomerov<br />

Pavlovských vrchov – Pálavy. K odvážnemu<br />

zámeru ho viedla bezpochyby aj<br />

skutočnosť, že počet kôz bezoárových<br />

v Európe vrátane Kréty sa vtedy znížil<br />

natoľko, že hrozil zánik tohto zvieracieho<br />

druhu.<br />

S jeho návrhom súhlasili aj vtedajšie<br />

Juhomoravské štátne lesy a Lesný<br />

závod Břeclav, ktorý bol neskôr<br />

zlúčený s Lesným závodom<br />

Židlochovice. V roku<br />

1953 bol zorganizovaný<br />

nákup kôz<br />

bezoárových<br />

z pražskej<br />

zoologickej<br />

záhrady.<br />

Čiastočne<br />

domestikovaná<br />

zver bola vysadená vo<br />

zvernici Pálava medzi zver danieliu,<br />

Koniec sympatií<br />

Prvý z capov vypustených na Pálave<br />

sa zabil. Bol odborne preparovaný a je<br />

vystavený v zoologických zbierkach<br />

Moravského zemského múzea v Brne.<br />

Druhého capa ulovil zahraničný lovec,<br />

tuľajky boli dlhé deväťdesiat centimetrov.<br />

Až do roku 1976 boli kozy bezoárové<br />

zahŕňané odbornou starostlivosťou<br />

i obdivom laickej verejnosti. Od tohto<br />

roku sa však začali množiť tlaky proti<br />

chovu na Pálave, ktoré začiatkom<br />

deväťdesiatych rokov minulého<br />

storočia vyvrcholili prijatím zákona č.<br />

114/1992 Zb. o ochrane prírody a krajiny.<br />

Celú zvernicu zaradili do prvej zóny<br />

Národná prírodná rezervácia Děvín<br />

a následne bolo rozhodnuté o odstránení<br />

kozy bezoárovej z Pálavy. K faktickému<br />

ukončeniu viac ako štyridsaťročnej<br />

histórie chovu došlo osemnásteho<br />

januára 1996 odchytením a premiestnením<br />

posledných kusov.<br />

Ničiteľka vegetácie?<br />

Dôvodom likvidácie kozy bezoárovej na<br />

Pálave bola podľa niektorých predkladateľov<br />

spomínaného zákona jej nepôvodnosť<br />

a údajná škodlivosť miestnej<br />

flóre. Chránená krajinná oblasť Pálava<br />

bola v roku 1988 vyhlásená za biosférickú<br />

rezerváciu UNESCO a koza<br />

bezoárová bola vyhlásená za ničiteľa<br />

jej vzácnej a prekrásnej vegetácie. Táto<br />

botanická perla južnej Moravy si iste<br />

právom zasluhuje veľkú a mimoriadnu<br />

ochranu, aby jej<br />

FOTO: IVAN KŇAZE A SHUTTERSTOCK<br />

24 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong>

hodnoty boli zachované aj budúcim<br />

generáciám. Je ale ťažko pochopiteľné,<br />

ako sa až do tej doby mohlo na<br />

Pálave zachovať a udržať toľko druhov<br />

vzácnych rastlín, keď tam zvernica stála<br />

už pred rokom 1885! Na ploche necelých<br />

tristo hektárov sa tam historicky<br />

vyskytovalo štyristo jedincov danielej<br />

zveri, okolo stopäťdesiat jedincov zveri<br />

muflonej, lovili sa tam zajace a srnčia<br />

zver. Okrem toho tam žilo okolo troch<br />

desiatok kôz bezoárových. Veľký znalec<br />

kamzíkov a kozy bezoárovej Jiří Mlčoušek<br />

v tej súvislosti neraz položil laickej<br />

a predovšetkým odbornej verejnosti<br />

otázku: Ako je možné, že toľko zveri<br />

na pomerne malej ploche „vypáslo“<br />

Pálavu až do takého stavu, že svojou<br />

mimoriadnou kvalitou umožnila vyhlásenie<br />

biosférickej rezervácie UNESCO?<br />

V súčasnosti agresívne traviny a dreviny<br />

znižujú výmeru stepnej a lesostepnej<br />

časti Pálavy, a tak sa v plánoch<br />

Národnej prírodnej rezervácie Děvín<br />

objavujú aktuálne požiadavky na<br />

zavedenie pastvy obmedzeného počtu<br />

hospodárskych zvierat. Namiesto kozy<br />

bezoárovej teda príde koza domáca. To,<br />

čo robil vzácny druh zadarmo, domáci<br />

bude pravdepodobne robiť za peniaze.<br />

Ďalšie osudy rohatých<br />

Každý prístup v tejto veci má svojich<br />

zástancov i odporcov. Koza bezoárová<br />

z Pálavy zmizla a dve desiatky rokov<br />

už nie je turistickou atrakciou tunajšieho<br />

kraja. Tento článok by však nebol<br />

úplný, keby sme sa nezmienili o tom,<br />

aké boli ďalšie osudy kôz bezoárových<br />

s domovom na Pálave.<br />

Lesy Českej republiky š.p. sa rozhodli<br />

populáciu tejto zveri v Českej republike<br />

zachovať a vybrali tomuto exotickému<br />

druhu zveri za nový domov zvernicu Vřísek,<br />

ktorá leží neďaleko Holan pri Českej<br />

Lípe. Zvernica sa pôvodne volala Žižkov<br />

vrch podľa rovnomennej pieskovcovej<br />

dominanty. Nový názov je odvodený<br />

od mena renesančného loveckého<br />

zámočku, ktorý mal zvernicu už niekedy<br />

v druhej polovici šestnásteho storočia.<br />

Postupne tu chovali zver mufloniu,<br />

jeleniu a siku, od roku 1967 potom<br />

výhradne zver mufloniu, a to na rozlohe<br />

približne stopäťdesiat hektárov. V roku<br />

Zvieratá sa zdržujú<br />

na pomerne malej ploche,<br />

z celkovej výmery zvernice<br />

využívajú prakticky<br />

iba štvrtinu.<br />

1994 boli na Pálave odchytené prvé<br />

dva capy kozy bezoárovej, jedna koza<br />

a dve kozľatá. Vzápätí po vypustení do<br />

zvernice jeden z capov prekonal kamennú<br />

ohradu a utiekol do voľnej prírody.<br />

V ďalšom roku doviezli do zvernice tri<br />

kozy a v roku 1996 tri capy a tri kozy. Aj<br />

v tomto prípade jeden z capov utiekol.<br />

Základom chovu vo zvernici Vřísek sa<br />

tak stalo celkom dvanásť jedincov prevezených<br />

z Pálavy. Kozy si veľmi rýchlo<br />

obľúbili skalnatú časť zvernice okolo<br />

bývalého kaštieľa, kde je aj jaskyňa,<br />

ktorú využívajú v čase nepriaznivého<br />

počasia ako úkryt. Zaujímavosťou je, že<br />

inzercia<br />

sa zvieratá zdržujú na pomerne malej<br />

ploche, z celkovej výmery zvernice využívajú<br />

prakticky iba štvrtinu.<br />

Sucho jej prospieva<br />

Normovaný stav vo zvernici bol stanovený<br />

na štyridsať kusov. Vřísecká črieda<br />

sa postupne rozrástla na dnešných<br />

približne tridsať kusov. S populáciou<br />

muflónej zveri sa kozy veľmi dobre<br />

znášajú a vzájomne si neprekážajú. Nárast<br />

stavov je pomalší, ako sa pôvodne<br />

predpokladalo. Hlavným limitujúcim<br />

faktorom je doba kladenia mláďat,<br />

ktorá trvá od konca januára do marca.<br />

Vlhké, chladné počasie dokáže podstatným<br />

spôsobom prírastky zredukovať.<br />

Ak je však v deň kladenia suchšie<br />

počasie a kozľa rýchlo uschne, bez<br />

väčšej ujmy prežíva aj miernejší mráz.<br />

Do doby dosiahnutia kmeňových<br />

stavov sa zver neloví. Výnimkou sú<br />

mimoriadne odstrely poranenej alebo<br />

chorej zveri. Napríklad v roku 1998 bolo<br />

rozhodnuté o asanačnom odstrele<br />

osemročného capa, ktorý pri súboji<br />

s iným sokom spadol zo skaly a zlomil<br />

si predný beh. Trofej bola ohodnotená<br />

na 114,25 bodu CIC.<br />

Populácia kozy bezoárovej vo zvernici<br />

Vřísek je najsevernejším chovom<br />

tejto zveri v Európe.<br />

•<br />

Lovecké a športové brokové strelivo ZVS Dubnica.<br />

Veľkoobchod, maloobchod, distribúcia.<br />

Web:www.gdu.sk, Mail: gdu@gdu.sk, tel: 0905187793<br />

GDU s.r.o., Dénešova 8, Košice<br />

inzLZ2362

na návšteve<br />

Bažantnica v bratislavskej<br />

mestskej časti Jarovce<br />

je chráneným areálom<br />

a jedinou zachovanou<br />

barokovou zvernicou<br />

na Slovensku.<br />

Miroslav Košírer<br />

SKRYTÝ<br />

SKVOST<br />

26 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong>

V<br />

Jarovciach sa dá do bažantnice<br />

vojsť len pešo alebo na bicykli<br />

z petržalského sídliska Lúky VI.<br />

Baroková bažantnica je chránený<br />

areál, nachádza sa na štátnom<br />

zozname osobitne chránených častí<br />

prírody SR. Je mimoriadne cenná pre<br />

svoj ekologický význam a stabilitu v poľnohospodárskej<br />

a urbanizovanej krajine.<br />

Navyše, je to jediný kompaktne zachovaný<br />

barokový krajinný útvar. Za kultúrnu<br />

pamiatku bola vyhlásená v roku 1992.<br />

FOTO: AUTOR A SHUTTERSTOCK ZDROJ: JAROVSKÉ NOVINY<br />

Mostu hrozí skaza<br />

Bažantnica si zachovala všetky významné<br />

prvky barokového slohu, napríklad<br />

pôdorys v tvare nepravidelného šesťuholníka.<br />

Dodnes sa využíva na lesné<br />

hospodárstvo. Návštevníci bažantnice<br />

najčastejšie zamieria k barokovému<br />

mostu, ktorý nie je pamiatkovo chránený,<br />

a to sa odrazilo aj na jeho technickom<br />

stave. V súčasnosti je most evidovaný<br />

ako pamätihodnosť mestskej časti Jarovce.<br />

Zabezpečoval prechod cez jedno<br />

z ramien Dunaja, ktoré obtekalo takmer<br />

celý obvod bažantnice. Dnes je už rameno<br />

vyschnuté, občas sa objavia kaluže<br />

vody, ktoré presiaknu zo spodných vôd.<br />

Na niekdajšej ceste cez most rastú mladé<br />

stromy, tzv. náletová zeleň. Je ťažké sa<br />

cez ňu predrať a mostu hrozí rozpad.<br />

Areál bažantnice sa rozprestiera na<br />

štyroch parcelách, ktoré sú pamiatkovo<br />

chránené v rozlohe 782 580 m², v katastri<br />

sú všetky označené ako lesné pozemky<br />

a chránený areál. Vlastníkom najväčšej<br />

rozlohy 743 002 m² je štátny podnik Lesy<br />

Slovenskej republiky. Vlastníka dvoch<br />

parciel sa v databáze katastrálneho úradu<br />

nájsť nepodarilo, jedna parcela patrí<br />

súkromnej spoločnosti.<br />

Pár storočí poľovníctva<br />

Bažantnica je jediná známa pôvodná baroková<br />

zvernica na Slovensku. Písomné<br />

materiály o jej vzniku pochádzajú z prvej<br />

polovice 18. storočia, ale novšie poznatky<br />

posúvajú jej vznik až na koniec 17.<br />

storočia. Už vtedy slúžila na poľovnícke<br />

účely. Bažantnica bola založená výhradne<br />

na chov bažantov. Po celom obvode<br />

bola ohradená múrom, z ktorého ostali<br />

len ruiny, vo vnútri sa nachádzali aj hospodárske<br />

objekty a pôvodne bola husto<br />

vysadená prevažne lipami. Bažantnicu<br />

využívala šľachta na oddych a zábavu.<br />

Bažantie mäso považovala za veľmi chutné.<br />

Podľa dostupných informácií poľoval<br />

v bažantnici syn Márie Terézie, neskorší<br />

cisár Jozef II. a s obľubou tu lovil už aj<br />

panovníčkin otec cisár Karol VI.<br />

Všetky cesty vedú do stredu<br />

Niekdajšiu krásu zvernice dnes dokazuje<br />

zachované usporiadanie alejí a chodníkov.<br />

Sú postavené na hviezdicovom<br />

princípe a smerujú presne do stredu bažantnice.<br />

V strede bažantnice je dodnes<br />

zachovaný pôvodný kruh, z ktorého<br />

smerovali jednotlivé výbežky ôsmich<br />

ciest. Jedna z ciest viedla k letohrádku<br />

(Lusthaus). V areáli sa nachádzali aj ďalšie<br />

stavebné objekty, napríklad hájovňa<br />

(Jägerhaus). Žiadny murovaný hospodársky<br />

objekt sa však nezachoval.<br />

Areál bažantnice prvý raz zobrazila historická<br />

mapa rakúsko-uhorskej hranice<br />

z roku 1754. V mapovaní z roku 1810 je<br />

Pozvánka do zámku<br />

História bažantnice je spojená<br />

s obcou Kittsee a jej kaštieľom<br />

Neues Schloss (Nový zámok), ku<br />

ktorému patrila. Kaštieľ postavený<br />

v 17. storočí v renesančnom slohu<br />

dal v rokoch 1730 – 1740 gróf Pavol<br />

Esterházyi prestavať do barokovej<br />

podoby. Práve v tom období<br />

vznikla geometrická, baroková<br />

dispozícia bažantnice. Neskôr<br />

Neues Schloss vlastnil šľachtický<br />

rod Batthyány-Strattmann. Potom<br />

bola vlastníkom obec a od roku<br />

1973 sa v ňom nachádza etnografické<br />

múzeum, ktoré je od areálu<br />

bažantnice vzdialené vzdušnou<br />

čiarou menej ako tri kilometre.<br />

Toto múzeum je otvorené pre<br />

verejnosť a v jeho areáli sa konajú<br />

kultúrne podujatia.<br />

bažantnica označená ako „Thirgarten“,<br />

čo naznačuje, že sa tu nechovali len<br />

bažanty, ale aj iná lovná zver, napríklad<br />

srnčia zver a zajace.<br />

Dnes je bažantnica ekosystémom,<br />

v ktorom žije množstvo zákonom chránených<br />

vtákov i cicavcov.<br />

•<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong> 27

výstava<br />

Peter Kršjak<br />

Hodnota trofejí stúpa<br />

Poľovnícke filmy z regiónu,<br />

ktoré predstavil Marcel Bródy.<br />

28 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong>

Obvodná poľovnícka<br />

komora Žiar nad Hronom<br />

usporiadala v spolupráci<br />

s múzeom vo Svätom<br />

Antone chovateľskú<br />

prehliadku poľovníckych<br />

trofejí raticovej zveri<br />

za poľovnícku sezónu<br />

2015/<strong>2016</strong>.<br />

Otvorenie chovateľskej prehliadky<br />

sa uskutočnilo 20.<br />

marca v barokovej sýpke pri<br />

kaštieli vo Svätom Antone. Jedinečné<br />

prostredie bolo tou najkrajšou<br />

kulisou aj na udelenie medailí, ktoré<br />

odovzdal riaditeľ múzea vo Svätom<br />

Antone Marián Číž k 95. výročiu organizovaného<br />

poľovníctva na Slovensku.<br />

Ocenení poľovníci<br />

Po otvorení chovateľskej prehliadky<br />

ocenil predseda OPK Slavomír Kicko<br />

a podpredseda OPK v Žiari nad Hronom<br />

Jaroslav Poláček za dlhoročnú<br />

prácu a rozvoj poľovníctva v našom<br />

regióne Erika Petrikoviča a deväť poľovníkov<br />

z regiónu, ktorí v uplynulom<br />

roku oslávili okrúhle jubileá. Ocenenie<br />

si osobne prevzal Ján Prôčka, Štefan<br />

Romanec a Mikuláš Cigánek. Ostatným<br />

oceneným, osemdesiatnikom<br />

Michalovi Hricovi a Ladislavovi Líslovi,<br />

a tiež sedemdesiatikom Pavlovi Dobrotovi,<br />

Vladimírovi Foltánovi, Jánovi<br />

Markovi a Cyrilovi Weissovi, bolo<br />

ocenenie doručené.<br />

Silné trofeje<br />

Výsledky práce poľovníkov regiónu za<br />

uplynulú sezónu zhodnotil vo svojom<br />

vystúpení predseda poľovníckej<br />

a hodnotiacej komisie OPK Žiar nad<br />

Hronom Ján Grolmus. Konštatoval,<br />

že hodnota trofejí jednotlivých druhov<br />

zveri má stúpajúcu tendenciu.<br />

Na chovateľskej prehliadke bolo vystavených<br />

celkom 799 trofejí, z toho<br />

398 jeleních trofejí, 250 srnčích<br />

trofejí, 22 danielích, 60 mufloních,<br />

NAJ antonskej prehliadky<br />

Najsilnejšia jelenia trofej:<br />

(213,09 CIC), lovec – Pavel Nádaský<br />

Najsilnejšia srnčia trofej:<br />

(135,90 CIC), lovec Jaroslav Baran<br />

Najsilnejšia danielia trofej:<br />

(192,04 CIC), lovec Ladislav Sartoris<br />

Najsilnejšia muflonia trofej:<br />

(255,30 CIC), lovec – Vladimír Stračina<br />

Najsilnejšia diviačia trofej:<br />

(121,79 CIC), lovec Jozef Ludvig<br />

Najsilnejšia jazvečia trofej:<br />

(23,26 CIC), lovec Roman Šteffek<br />

65 diviačích trofejí a štyri trofeje<br />

jazveca.<br />

Na záver predseda OPK Slavomír<br />

Kicko poďakoval všetkým poľovníkom<br />

za prácu vykonanú v poľovníckej sezóne<br />

2015/<strong>2016</strong>. Vysoko ocenil výsledky, ktoré<br />

sme spoločne dosiahli pri ochrane nášho<br />

prírodného bohatstva. Poprial všetkým<br />

poľovníkom, priaznivcom a sympatizantom<br />

veľa príjemných zážitkov strávených<br />

v lone slovenskej prírody. •<br />

FOTO: ĽUBOMÍR LUŽINA<br />

inzercia<br />

inzLZ2343<br />

www.astri.sk

zbrane<br />

LACNEJ VÝROBE VELIA TURCI<br />

NAVŠTÍVILI SME VEĽTRH IWA <strong>2016</strong> V NORIMBERGU<br />

Martin Helebrant<br />

V minulom čísle sme<br />

vám priblížili nové<br />

guľovnice predstavené na<br />

tohtoročnom veľtrhu IWA.<br />

V druhej časti sa budeme<br />

venovať novinkám medzi<br />

brokovnicami.<br />

Beretta DT 11 Black Edition<br />

Beretta predstavila tento rok<br />

brokovú kozlicu DT11 v športovom<br />

vyhotovení nazvanú Black Edition.<br />

Zbraň má zaujímavým spôsobom<br />

vyriešenú možnosť zmeny vyváženia.<br />

Na hlavňový zväzok sa pomocou<br />

permanentných magnetov<br />

pripevnia malé závažia, ich kombináciou<br />

a posúvaním si upravíte<br />

vyváženie a nakoniec ich jednoduchým<br />

vrátením predpažbia na<br />

zbrani zafixujete.<br />

Beretta DT 11<br />

Black Edition<br />

Závažia na úpravu<br />

zbrane pod predpažbím<br />

Browning A5 Sweet Sixteen<br />

Nie je to tak dávno, čo Browning ponúkol samonabíjaciu<br />

brokovnicu A5, ktorá svojím vzhľadom výrazne pripomína<br />

starú Auto-5, povestného „hrbáča“ s dlhým záklzom hlavne.<br />

Nová A5 má má inerčný záver. Tento rok sa na veľtrhu predtavili<br />

prvé kusy verzie Sweet Sixteen, sladká šestnástka,<br />

v kalibri 16×75. Brokovnice šestnástky sú na ústupe, napriek<br />

tomu existujú krajiny, kde je tento kaliber stále obľúbený.<br />

Napríklad vo Francúzsku ju vraj dodnes považujú za trochu<br />

aristokratickú záležitosť, kým dvanástka je pre sedliakov<br />

a dvadsiatka pre starcov, ženy a deti. Sám som šestnástku<br />

roky používal a mám pre tento kaliber veľkú slabosť. Sweet<br />

Sixteen má pružnú botku Inflex II, ktorá má mierne tlmiť<br />

aj zdvih zbrane pri výstrele. Ponúka hlavne s dĺžkou 66,<br />

71 alebo 76 centimetrov. Puzdro záveru je z hliníkovej zliatiny,<br />

kapacita nábojovej schránky je dva alebo štyri náboje.<br />

Okrem toho došlo k premenovaniu Browning Custom Shop,<br />

zákazkovej divízie známej výrobou luxusných zbraní (najmä<br />

kozlíc B25), na<br />

John M. Browning<br />

Collection. Nový názov vrajlepšie<br />

vystihuje ducha tejto luxusnej produkcie,<br />

hoci J. M. Browning bol veľmi skromný muž. Ale aj tu sa<br />

začína šetriť. Okrem B25, kompletne vyrábaných v Herstale<br />

a ručne zostavovaných, sa chystá produkcia B15, ktorá by<br />

mala byť zostavovaná na základe kozlíc vyrábaných v japonskej<br />

browningovej divízii Miroku.<br />

Detail výzdoby v stredne<br />

drahom vyhotovení<br />

30 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong>

Brokovnica Blaser F16<br />

Kozlica Blaser F16<br />

Je to kozlica určená na poľovnícku aj športovú streľbu. Uzamknutie<br />

je dvomi výsuvnými klinmi v spodnej časti lôžka hlavní.<br />

Vlastná baskula je veľmi nízka, zahrdlenia sú výmenné a spúšťový<br />

mechanizmus veľmi rýchly. Hlavňový čap nie je priechodový,<br />

nahrádzajú ho dva valcové disky na bokoch baskule, čo<br />

umožnilo znížiť siluetu zbrane. Poistka je na hornej ploche krku,<br />

prepínanie poradia hlavní je celkom netradične v podobe malej<br />

páčky pred spúšťou. Spúšť umožňuje ľahké pozdĺžne nastavenie<br />

dosahu. Zbraň je zatiaľ (a možno úplne) poslednou konštrukciou<br />

Sergeja Popikova, ktorý pre Blaser skonštruoval veľmi úspešné<br />

zbrane, okrem iného kozlicu FO3 alebo trojhlavňovú BD14.<br />

Poradie odpalu hlavní<br />

sa dá voliť malou<br />

páčkou pred spúšťou.<br />

Kozlica Longthorne Hesketh<br />

Anglická dvojka je dodnes pojem rovnako ako anglické puškárske<br />

remeslo. Hoci vlády Jej Veličenstva remeslo takmer zlikvidovali,<br />

vďaka anglickej húževnatosti stále prežíva. Jednou zo súčasných<br />

britských puškárskych firiem je Longthorne založená v roku 2006.<br />

Na veľtrhu vystavovala kozlicu Hesketh. Zbraň s postrannými<br />

zámkami je zaujímavá spôsobom výroby hlavňového zväzku.<br />

Ten sa vyrába trieskovaním z jedného kusa pevnej ocele, pričom<br />

počiatočná hmotnosť bloku je 27 kg a konečná hmotnosť je asi<br />

1,3 kg. Tým dosahuje pri veľmi dobrej hmotnosti mimoriadnu<br />

pevnosť. K dokonalej konštrukcii patrí aj špičková výzdoba v tradičnom<br />

anglickom štýle.<br />

Rytina v anglickom štýle<br />

na kozlici Longthorne<br />

Ľahká, a pritom<br />

mimoriadne pevná<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong> 31

zbrane<br />

Samonabíjacia brokovnica F.lli Pietta<br />

Taliansku firmu F.lli Pietta poznáme skôr ako výrobcu kvalitných<br />

replík čiernoprachových zbraní. Pred časom ponúkla<br />

samonabíjaciu guľovnicu a teraz k nej pridala samonabíjaciu<br />

brokovnicu v zhotovení s inerčným záverom aj so záverom<br />

odomykaným pomocou odberu spalných plynov z hlavne. Nábojová<br />

schránka má kapacitu štyri náboje. Brokovnicu ponúka<br />

výrobca v kalibri 12×76 a 20×76.<br />

Samonabíjacia<br />

brokovnica F.lli Pietta<br />

Adler Silah A110<br />

Táto turecká brokovnica dáva<br />

nový život prvej Browningovej<br />

koncepcii opakovacej<br />

brokovnice – modelu 1868.<br />

Záver sa ovláda spodnou<br />

pákou s prstencom, systém<br />

vychádza z osvedčených<br />

sedlových pušiek Winchester,<br />

ktoré Browning doviedol<br />

konštrukčne do štádia<br />

umožňujúceho použitie aj<br />

najvýkonnejších nábojov tej<br />

doby. Pri guľových zbraniach<br />

pákový systém vyhovoval, pri<br />

brokovniciach ale potrebná<br />

dĺžka chodu záveru nebola<br />

ideálna, prevodové pomery<br />

viedli k pomerne veľkým<br />

silám na ovládacej páke. Ale<br />

ako vidieť, koncept nie je<br />

úplne zavrhnutý.<br />

CaraCara, Woodstock, Signature<br />

Dovoľte mi predstaviť ešte jedného tureckého výrobcu brokovníc, Kral Arms. Aj táto firma ponúka<br />

rad zaujímavých brokovníc, vrátane samonabíjacích, ale zaujali ma kozlice CaraCara, Woodstock<br />

a Signature (od najjednoduchšej k „lepším“) postavené na závere blízkom klasickému Browningu<br />

B25. Turci sa veľmi rýchlo učia a výraz turecká brokovnica dnes znie úplne inak než povedzme<br />

pred desiatimi rokmi.<br />

Brokovnica Kral Arms CaraCara<br />

Woodstock a Signature<br />

Adler<br />

Silah A110<br />

Brokovnica ATA Neo<br />

Ekonomickej výrobe zbraní dnes dominuje Turecko. Firma<br />

ATA predstavila okrem guľovnice aj samonabíjaciu brokovnicu.<br />

Túto firmu občas prezývajú turecká Benelli, pretože si<br />

na svoje samonabíjacie brokovnice vybrala inerčný systém<br />

zhodného typu, aký používajú brokovnice Benelli. Vznikla<br />

brokovnica Neo. Ale tým sa to neskončilo. Dnes ponúka výrobca<br />

aj samonabíjacie brokovnice Cy so záverom poháňaným<br />

odberom plynov akozlice SP, ktoré koncepciou záveru<br />

vychádzajú z talianskej Beretty. A na puškách SP si trúfnu aj<br />

na lepšie zhotovenie zdobené rytinou. Nie je to síce Anglicko,<br />

ale nie je to ani škaredé či zlé.<br />

Brokovnica ATA Neo s prémiovou pažbou pažbou z uhlíkového kompozitu<br />

32 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong>

Rytá výzdoba baskule brokovej<br />

kozlice ATA Arms tureckej výroby<br />

Sauer v netradičnom prevedení<br />

Umelecká odbočka<br />

Firma Sauer každý rok vystavuje bohato ryté guľovnice.<br />

Nikdy som nenašiel odvahu opýtať sa na ich cenu. Ponúkala<br />

ich aj tento rok a popri nich aj guľovnice zušľachtené<br />

Wolfgangom Woizelkowskim v celkom modernom štýle.<br />

Pažby sú kryté syntetickým lakom s ručným kolorovaním,<br />

kovové časti chráni povrch Cerakote. Zvolené technológie<br />

ponúkajú umelcovi prakticky neobmedzenú tvorivú<br />

slobodu, a pritom sú odolné a umožňujú normálne<br />

používanie zbrane. Sympatické mi bolo, že na výzdobu si<br />

Woizelkowski vyberá nielen luxusné Sauery S404, ale aj<br />

ekonomické S101.<br />

•<br />

inzercia<br />

SUPER KVALITA ZA SUPER CENU!!!<br />

799 eur<br />

BROKOVNICE.SK<br />

859 eur<br />

Samonabíjacie brokovnice Franchi affity<br />

Super cena za super zbraň<br />

Jednoranová zlamovacia<br />

guľ̇ovnica Sabatti SKL 98 DL<br />

Guľová kozlica<br />

Sabatti Express<br />

1 520 eur<br />

2 965 eur<br />

1190 eur<br />

Broková kozlica Sabatti GRIFONE<br />

Super akcia na guľové<br />

kozlice REDOLFI, zbraň<br />

2365 Eur, k tomu zdarma<br />

ďalekohľad STEINER<br />

Nighthunter XP 7x50<br />

Ďalekohľad<br />

STEINER Ranger<br />

Pro 8x32 cena<br />

445 eur<br />

24 eur<br />

Strelecká<br />

palica- dvojnožka<br />

Strelivo BRENNEKE<br />

Vynikajúce poľovnícke strelivo,<br />

ktoré vás nikdy nesklame<br />

Brokovnice s. r. o.,<br />

ul. Gen. M.R. Stefánika<br />

412/62<br />

Trenčín<br />

Tel.: +421 904 222 933<br />

+421 904 222 944<br />

Mail: brokovnice@centrum.sk<br />

Oficiálnym a exkluzívnym distribútorom značky SABATTI na Slovensko je od 13. 6. 2014 spoločnosť BROKOVNICE s. r. o.<br />

inzLZ2345

zbrane<br />

Martin Helebrant<br />

Silnou stránkou talianskych<br />

výrobcov zbraní sú solídne<br />

konštrukcie a skvelý dizajn.<br />

Pozrieme sa bližšie na<br />

samonabíjaciu brokovnicu<br />

Benelli Vinci, ktorá značke<br />

rozhodne nerobí hanbu.<br />

Od motoriek k zbraniam<br />

S brokovnicou<br />

Benelli Vinci Camo Max 5<br />

Firmu Benelli Armi založili Giovanni,<br />

Francesco, Filippo a Domenico<br />

Benelli v roku 1967. Bratov bolo<br />

pôvodne šesť, ale Giuseppe sa<br />

osamostatnil v roku 1949, ešte<br />

pred oddelením zbrojnej výroby,<br />

a najmladší Antonio zahynul pri<br />

dopravenej nehode v roku 1937.<br />

Firma Benelli vyrábala v obmedzenom<br />

množstve brokovnice<br />

pôvodne ako výrobca motocyklov,<br />

konečným impulzom k oddeleniu<br />

zbrojnej výroby bola zrejme<br />

koncepcia inerciálneho záveru,<br />

ktorú bratom ponúkol konštruktér<br />

Bruno Civolani. Neskôr Civolaniho<br />

koncept ďalej rozvinul Paolo Benelli,<br />

syn jedného zo zakladateľov,<br />

a v roku 1986 svoj záver úspešne<br />

patentoval.<br />

34 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong>

Deň s talianskou čerticou<br />

Taliansko nie je len Beretta.<br />

Medzi výrobcami z Apeninského<br />

polostrova vyniká aj Benelli,<br />

ktorého samonabíjacia brokovnica<br />

Vinci sa môže pochváliť nielen<br />

spoľahlivosťou, ale aj výnimočným<br />

dizajnom, typickým pre Talianov.<br />

Špinavá práca odpadá<br />

Benelli Vinci má inerciálny mechanizmus,<br />

ktorý sa spolieha pri činnosti<br />

záveru na zotrvačné sily, na spätnorázový<br />

impulz. Zbraň pri pohybe vzad<br />

odovzdáva časť svojho impulzu nosiču<br />

závorníka, ktorý riadi odomykanie<br />

záveru, nosič so zotrvačnosťou pohne,<br />

počas pohybu riadiacej krivky na<br />

nosiči otočí závorník do odomknutej<br />

polohy, nosič je pridržaný pružinou,<br />

po odomknutí celý záver zotrvačnosti<br />

beží smerom vzad, vytiahne<br />

prázdnu nábojnicu,<br />

napne bicí<br />

mechanizmus<br />

a napne<br />

vratnú pružinu.<br />

Tá záver<br />

po dosiahnutí<br />

zadnej úvrati<br />

vracia späť, zasunie<br />

náboj do komory,<br />

nosič záveru<br />

pootočí závorníkom,<br />

záver sa zamkne<br />

a zbraň je pripravená<br />

na nový výstrel. Na prvý<br />

pohľad to znie ako popis normálneho<br />

uzáverového mechanizmu s rotačným<br />

závorníkom, až na to, že tu chýba celá<br />

tá otravná a špinavá časť spojená<br />

s odberom spalných plynov z hlavne,<br />

reguláciou ich tlaku, pohybujúcim<br />

sa piestom a jeho vratnou pružinou.<br />

Treba pripomenúť, že nie je vôbec<br />

jednoduché skonštruovať inerciálny<br />

uzamknutý záver, ktorý by fungoval<br />

spoľahlivo v celom spektre laborácie<br />

loveckých nábojov.<br />

Maskovaná za strom<br />

Testoval som Vinci v zhotovení Camo<br />

Max 5 tak trochu „zneuctenú“ maskovacím<br />

povrchom v štýle Real tree,<br />

ktorý rozbíja opticky jemne vyvážené<br />

tvary zbrane. Lenže Američania asi<br />

majú na estetiku trochu iný názor ako<br />

normálny Európan a americký trh je<br />

dnes nespochybniteľným kráľom svetového<br />

trhu s poľovníckymi a športovými<br />

zbraňami. Na funkcii zbrane<br />

to ale nič nemení.<br />

K zbrani<br />

som vybral<br />

5 rôznych druhov<br />

nábojov, ktoré podľa mňa<br />

dobre pokrývajú celé široké spektrum<br />

prakticky použiteľných laborácií. Boli<br />

to 3 laborácie Sellier a Bellot – lovecká<br />

SB Super Black Star 12×70 s váženou<br />

časťou 35,4 gramov brokov a papierovou<br />

nábojnicou, lovecká SB Field Load<br />

12×67,5 s váženou časťou 28 gramov<br />

brokov 2,25 mm v plastovej nábojnici<br />

a SB Steel Shot 12×70 s váženou časťou<br />

32 g oceľových brokov 3,3 mm taktiež<br />

v plastovej nábojnici. K nim som<br />

pridal športový náboj Hull 12×70 s váženou<br />

časťou 28 g olovených brokov<br />

2 mm v plastikovej nábojnici a hutnú<br />

loveckú Hull 12×76 s impozantnými<br />

50 gramami olovených brokov 3,3 mm<br />

v plastovej nábojnici. Naskladal som<br />

náboje do brašne a vyrazil na strelnicu<br />

v západočeskom Plachtíne, kde som<br />

mal dohodnuté vykonanie testu.<br />

Estetika a funkčnosť<br />

Môj prvý dojem z novej Vinci bol, že<br />

vlečiem veľa nábojov na nečakane<br />

ľahkú pušku. Aj pod maskovacím povrchom<br />

bolo zjavné, že<br />

plastové i kovové časti<br />

sú veľmi kvalitne<br />

vyrobené a hladko<br />

do seba<br />

zapadajú.<br />

Potom<br />

som<br />

pušku<br />

rozobral<br />

na čistenie. Aj<br />

po opätovnom zložení<br />

zbrane do funkčného celku som si<br />

zachoval veľmi dobrú mienku o kvalite<br />

výroby a úctu ku konštruktérom. Vo<br />

Vinci sa spája technológia s vysokou<br />

dávkou elegancie. Každý Talian už od<br />

čias starovekého Ríma vám potvrdí, že<br />

len estetika spojená s funkčnosťou je<br />

to, čo odlišuje civilizovaného človeka<br />

od barbara.<br />

Zbraň si možno kúpiť so štyrmi<br />

rôznymi dĺžkami hlavne, od krátkej,<br />

61 cm dlhej „lesačky“ po 76 cm dlhú<br />

„potápnicu“. Na testovanej zbrani bola<br />

hlaveň dlhá 71 cm.<br />

Skontroloval som funkčnosť spätne<br />

zloženej zbrane a nasucho som zalícil.<br />

Demontovaná nábojová schránka<br />

a bicí a spúšťový mechanizmus.<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong> 35

zbrane<br />

Pažba bola trošku dlhšia, ale možnosť<br />

upraviť ju na strelnici sme nemali,<br />

takže som si len nacvičil dlhé zamierenie<br />

a naplnil trubicovú nábojovú<br />

schránku.<br />

Nastavenie bez problémov<br />

Na zbrani bola nainštalovaná dlhá<br />

nábojová schránka s kapacitou päť<br />

nábojov a taktickým nadstavcom,<br />

ktorý jej kapacitu rozširuje o ďalšie tri<br />

náboje na konečných osem nábojov.<br />

Pri plnení som si pochvaľoval rozmerné<br />

plniace okienko, ktoré umožňuje<br />

pohodlné plnenie schránky aj v zimných<br />

rukaviciach. Zasúvanie posledného<br />

náboja zo schránky už vyžadovalo<br />

isté úsilie, ale to je daň za veľkú<br />

kapacitu. Brokovnica sa naplnením<br />

príjemne dovážila. Zbraň dobre sedela<br />

Nabíjacie okienko je rozmerné.<br />

na ramene, príjemná je možnosť meniť<br />

výmenou podložiek sklon a vyhnutie<br />

pažby, ja som nemal s neutrálnym, základným<br />

nastavením žiadny problém.<br />

Ako väčšina súdobých brokovníc má aj<br />

Strieľal som už z rôznych<br />

samonabíjacích brokovníc.<br />

Vinci má cyklus plynulý,<br />

hladký. A hlavne je rýchla,<br />

čertovsky rýchla.<br />

Vinci výmenné zahrdľovacie nadstavce,<br />

môžete si vybrať, či chcete použiť<br />

nadstavce nepresahujúce ústie alebo<br />

nadstavce vystupujúce pred ústie.<br />

Bomba na strelnici<br />

Dotyk zbrane bol príjemný, plast<br />

nechladí, úchop je istý. Strelecký<br />

test som začal najľahšími laboráciami<br />

28 gramov a cez 32 a 35 gramov<br />

sa dopracoval až k „plnotučnej“<br />

50 gramovej laborácii. Ak môžem<br />

vyjadriť svoje pocity zo streľby – ľahké<br />

„dvadsaťosmičky“ boli naozaj ľahučké<br />

a spätný ráz skoro ani neovplyvňoval<br />

vedenie zbrane. Lovecké 32 a 35 gramové<br />

laborácie boli už výraznejšie, ale<br />

nijako nevybočovali z toho, na čo som<br />

zvyknutý. Päťdesiatka je bomba. Ak<br />

zbraň poriadne nezapriete do ramena,<br />

môžete získať pekné modriny. Ale<br />

zvládnuť sa to dalo, určite boli streľby<br />

týmito laboráciami príjemnejšie zo<br />

samonabíjacej brokovnice ako z klasickej<br />

kozlice. Strieľal som už z rôznych<br />

samonabíjacích brokovníc, Vinci sa<br />

od nich pocitovo líši akousi plavnosťou<br />

funkčného cyklu. Vinci má cyklus<br />

plynulý, hladký. A hlavne je rýchly,<br />

čertovsky rýchly.<br />

Papier jej nechutí<br />

Z hľadiska spoľahlivosti Vinci fungovala<br />

spoľahlivo s plastovými nábojnicami,<br />

ale papierové Super Black<br />

Stary jej nechutili, občas bol problém<br />

s podávaním. Potvrdilo sa to, keď som<br />

zámerne miešal v nábojovej schránke<br />

rôzne druhy nábojov. Ak bol z komory<br />

vystrelený Black Star, tak nový náboj<br />

občas do komory nedoputoval. Podobnú<br />

skúsenosť s istou averziou samonabíjacích<br />

brokovníc voči papierovým<br />

nábojniciam som mal už viackrát.<br />

Predsa len, papier nie je ani zďaleka<br />

taký stabilný ako plast, napučí, starne,<br />

jeho mechanické vlastnosti sa v čase<br />

a podľa klímy môžu meniť.<br />

Dosah na spúšť, jej odpor a chod<br />

boli dobré, tu nemám čo vytknúť. Prí-<br />

Pohľad na strednú časť brokovnice.<br />

Takticko – technické dáta<br />

kalibráž: 12×76<br />

celková dĺžka zbrane: 1 220 mm –<br />

1 320 mm (podľa použitej hlavne)<br />

dĺžka hlavní: 61 cm (24“) alebo 66 cm (26“)<br />

alebo 71 cm (28“) alebo 76 cm (30“)<br />

kapacita nábojovej schránky: 3 náboje<br />

12×76 mm, za príplatok možnosť schránky<br />

na 5 nábojov a možnosť použitia nástavca<br />

na ďalšie 3 náboje<br />

hmotnosť nenabitej zbrane: 3,15 kg<br />

s hlavňou 66 cm.<br />

36 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong>

Záchyt záveru Benelli Vinci Camo<br />

Max 5 je v pohodlnom dosahu.<br />

jemná je závierka nábojovej schránky, ktorá<br />

umožňuje vyprázdniť pomocou jediného<br />

stlačenia tlačidla celú nábojovú schránku<br />

bez manipulácie so záverom. Všetky ďalšie<br />

ovládacie prvky zbrane boli v primeranom<br />

dosahu užívateľa. Ak ročne vystrieľate veľké<br />

počty rán, potom vás určite osloví veľmi<br />

dobrá dostupnosť všetkých kritických uzlov<br />

zbrane na čistenie. Najmä spúšťový a bicí<br />

mechanizmus v tomto smere excelujú.<br />

Benelli Vinici sa mi páčila. Zbraň sa správa<br />

veľmi príjemne pri streľbe a jej samonabíjací<br />

cyklus je veľmi rýchly, určite nečakáte<br />

na prebitie. Zbraň má výmenné zahrdlenia,<br />

a tak máte možnosť voľby. Istá pocitová<br />

mäkkosť streľby je zrejme do istej miery<br />

daná inerciálnym záverovým systémom,<br />

ktorý rozkladá vnímanie spätného rázu<br />

v čase, určite sa na ňom podieľa aj pružná<br />

pätka pažby. Príjemná je nízka hmotnosť,<br />

ktorá je z hľadiska ovládateľnosti zbrane pri<br />

streľbe dobre kompenzovaná inerciálnym<br />

systémom záveru. Ak teda chcete samonabíjaciu<br />

brokovnicu, potom je Benelli Vinci<br />

celkom nepochybne zaujímavou voľbou.•<br />

V čom je sláva zbraní Benelli?<br />

Ako prvý použila inerciálny záver<br />

samonabíjacia brokovnica Benelli 121.<br />

Záver sa osvedčil, firma Benelli Armi<br />

s ním začala vyrábať aj samonabíjacie<br />

brokovnice M1, následne rozvinuté do<br />

modelov M2 a M3 Super 90. Na poľovníckom<br />

poli nadviazali na slávu modelu<br />

121 samonabíjacie brokovnice Montefeltro<br />

a následne Rafaello. Ale sláva<br />

zbraní Benelli nie je len v inerciálnych<br />

systémoch. Pre svoje samonabíjacie<br />

guľovnice Argo a pre samonabíjacie<br />

brokovnice M4 Super vyvinula v roku<br />

2007 samoregulačný systém odberu<br />

spalných plynov z hlavne (A.R.G.O.).<br />

Benelli ponúka aj opakovacie brokovnice<br />

Nova (pumpy) v poľovníckom aj<br />

v taktickom prevedení. Poslednou<br />

novinkou Benelli je broková kozlica<br />

828 predstavená v roku 2015.<br />

Poistku tvorí priečne posuvné tlačidlo<br />

v prednom úpone spúšťového lúčiku.<br />

inzercia inzLZ2351

optika<br />

38 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong>

SÁM V DIVOČINE<br />

David Carsten Pedersen<br />

Každý deň sa usilovať o prežitie,<br />

obklopený prírodou, ktorá nedovoľuje<br />

žiadne chyby - tak vyzerá dobrodružstvo.<br />

Prečo nás stále priťahujú takéto výzvy?<br />

Už pri pohľade na farby lesa sa<br />

mi rozbúcha srdce. Mám motýle<br />

v bruchu, ale možno ich<br />

spôsobili aj manévre hydroplánu,<br />

v ktorom som dnes letel. O tomto<br />

dobrodružstve som už dlho sníval.<br />

Zrazu som sa ocitol priamo uprostred<br />

neho, v malom lietadle až po strechu<br />

naplnenom poľovníckym výstrojom,<br />

na ceste na jedno z najodľahlejších<br />

miest sveta, aby som tam poľoval na<br />

losa.<br />

Vitajte v horách<br />

Pri prílete nás objalo hrozivé pohorie<br />

Rocky Mountain a sledovali nás zvedavé<br />

pohľady snehobielych horských<br />

kôz, ktoré na strmých úbočiach hôr<br />

hľadali potravu. Pod nami sa rozpre-<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong> 39

optika<br />

Losa som síce nenašiel, ale odhalil<br />

som, o čo pri poľovačke naozaj ide.<br />

stiera fascinujúca kanadská divočina<br />

s jazerami, šťavnatými pastvinami<br />

a bujnými lesmi v ich plnej kráse. Už<br />

sa nevieme dočkať pristátia a začiatku<br />

dobrodružstva.<br />

Keď nás lietadlo konečne vysadí neďaleko<br />

malej rybárskej chatky pri jazere,<br />

chvíľu len tak bez slova stojíme. Tá<br />

absolútne nedotknutá príroda v jej nesmiernej<br />

hojnosti je neuveriteľne krásna.<br />

Táto rezervácia je jednou z posledných<br />

zachovaných oblastí divočiny severoamerického<br />

kontinentu. Nedotknutá<br />

divočina je fascinujúca. Tu je človek<br />

a príroda opäť jedno. Studený vzduch<br />

v pľúcach, silná vôňa borovíc v nose,<br />

vlastné myšlienky, ktoré sa v tichu<br />

upokoja.<br />

Výstroj vždy poruke<br />

Je to miesto, na ktorom človek nájde<br />

vnútorný pokoj a zároveň prežíva veľkú<br />

osamelosť. Tu ešte platia zákony prírody<br />

a my sa im musíme prispôsobiť tak, že<br />

k okoliu budeme pristupovať s patričným<br />

rešpektom a aspoň čiastočne tak<br />

splatíme dlh tejto nevídanej a surovej<br />

kráse. V tvrdých prírodných podmienkach<br />

má<br />

človek len<br />

jednu<br />

možnosť,<br />

je nevyhnutné spoliehať sa na<br />

inštinkty a výstroj. Optika, zbrane,<br />

oblečenie aj zvyšok výstroje musia byť<br />

vždy poruke.<br />

Keď ide o prežitie<br />

Rozdiel medzi víťazstvom a porážkou<br />

tu môže závisieť od toho, či si všimnete<br />

aj najmenší pohyb hoci z kilometrovej<br />

vzdialenosti. Musíte byť preto schopný<br />

okamžite konať v nebezpečných<br />

situáciách a keď to bude potrebné,<br />

rýchlou strelou reagovať na zver, ktorá<br />

vás vystavila potenciálnemu nebezpečiu.<br />

Na takéto dobrodružstvo, kde môže ísť<br />

aj o život, sa treba naozaj dobre pripra-<br />

Poradenstvo ekonomika-INZ-LZ-2204:1/4s 210x70 18.11.2015 23:35 Stránka 1<br />

inzercia<br />

inzLZ2357<br />

ZDROJ: PASSION

Hydroplánom ideme späť<br />

do hlučného preplneného sveta.<br />

viť. Hľadáčik zámerného ďalekohľadu<br />

musí byť precízne nastavený a zbraň<br />

vždy dobre naolejovaná. Musíte narúbať<br />

drevo na oheň, váš nôž musí byť vždy<br />

Zmysly máte zaostrené<br />

na maximum v nádeji, že<br />

zbadáte majestátneho losa.<br />

ostrý, vaše ponožky suché a kemp čistý.<br />

Tu vonku sa môže všetko rýchlo zmeniť.<br />

Vaša šanca môže prísť kedykoľvek, tento<br />

moment vás môže zastihnúť kedykoľvek<br />

a vy ju buď využijete alebo necháte stratiť<br />

sa v nenávratne. Človek nikdy nevie,<br />

kedy dôjde k rozhodujúcemu momentu.<br />

Potom bude závisieť od vás, či vydáte zo<br />

seba to najlepšie.<br />

V kempe beží čas inak<br />

Niektorí potrebujú viac času, kým si zvyknú<br />

na nové okolie v poľovníckom kempe.<br />

No ak máte otvorenú myseľ a nevzdávate<br />

sa len tak ľahko, prispôsobíte sa tunajšiemu<br />

rytmu poľovania: Vstať pri východe<br />

slnka, obuť si čižmy, na rustikálnom<br />

sporáku na drevo uvariť práškovú kávu,<br />

ktorá uvoľní hlavu. Tieto malé rituály sú<br />

to, čo vytvára poľovačku, pretože práve<br />

počas nich sa vnútorne pripravujete<br />

na lov. Potom už nasledujú nekonečné<br />

kilometre, ktoré musíte prejsť cez mokré<br />

pastviny, nespočetné hodiny strávené pri<br />

stopovaní. Zmysly máte zaostrené na maximum<br />

v nádeji, že v tom pokojnom tichu<br />

zachytíte aj najmenší šum, možno dokonca<br />

zbadáte prežúvajúceho majestátneho<br />

losa. Dlhé hľadanie je vyčerpávajúce<br />

a zanecháva fyzické aj psychické stopy,<br />

lebo príroda neprezrádza svoje tajomstvá<br />

zadarmo. Kto ich chce odhaliť, musí rátať<br />

aj s nejakými obeťami.<br />

Zlé vyhliadky<br />

Už pred naším príchodom sme sa<br />

dozvedeli, že nad lovom losa tento rok<br />

Aj keď vás už bolia nohy od váhy<br />

batoha, stále chcete ísť ďalej.<br />

Poradenstvo polovnici-INZ-LZ-2203:1/4s 210x70 18.11.2015 23:34 Stránka 1<br />

inzercia<br />

inzLZ2358

optika<br />

nesvieti dobrá hviezda. Na toto ročné<br />

obdobie je nezvyčajne teplo, čo sa prejavuje<br />

na priebehu losej ruje. Okrem toho<br />

v tejto oblasti rastie populácia šeliem, čo<br />

ovplyvňuje vzťahy medzi losmi. Bez ruje<br />

sú naše šance na ulovenie losa nulové<br />

a kvôli veľkej svorke vlkov, ktorá je<br />

v tomto pohorí na love rovnako ako my,<br />

je nanajvýš nepravdepodobné dolapiť<br />

losa na väčšom území.<br />

Nejde mi o to, aby som domov<br />

prišiel s trofejou. Ide mi<br />

práve o tie momenty, ktoré<br />

robia život znesiteľným,<br />

o spomienky.<br />

Napriek zlým vyhliadkam sme plní<br />

optimizmu. Pri poľovačke človek nemôže<br />

zmeniť vonkajšie okolnosti. Musí sa<br />

im prispôsobiť a zmeniť svoju taktiku,<br />

nevzdať sa. To je najdôležitejšia lekcia,<br />

ktorú sa človek pri poľovačke naučí.<br />

Zbieranie zážitkov<br />

Na poľovačke sa naskytne len málo<br />

príležitostí, niekedy dokonca len jedna<br />

šanca uloviť zver a aj to vytvára čaro<br />

dobrodružstva. Hoci vás už bolia nohy<br />

od nosenia ťažkého batoha, stále<br />

chcete ísť ďalej. Na nezaplatenie je<br />

pocit, keď strávite nekonečné hodiny<br />

na posede, a predsa sa nevzdáte.<br />

Nemilosrdná zima, neobyčajná snaha<br />

a vedomie, že vyhliadky na úspech sú<br />

extrémne malé, sa akosi automaticky<br />

postarajú o to, že ešte viac premýšľate<br />

o kráse, ktorá vás obklopuje. Zrazu<br />

vnímate každú maličkosť. Sovu, ktorá<br />

sedí na borovici. Ranné zore, ktoré<br />

sa odrážajú na lúke pokrytej inovaťou.<br />

Vlastné srdce, ktoré poskočí pri<br />

každom prasknutí v hustom poraste.<br />

Neuveriteľné vzrušenie, keď človek<br />

sleduje svorku vlkov pri západe slnka.<br />

Priateľstvo a usmievavé tváre okolo<br />

táboráka na konci dlhého dňa. Sú to<br />

práve všetky tieto momenty, na ktoré<br />

si človek spomenie ešte dlho po tom,<br />

čo má tašky opäť zbalené a lietadlo ho<br />

nesie domov, späť do civilizácie, do<br />

každodenného stereotypu.<br />

Keď hovorím, že moja vášeň je lov,<br />

presne tak to aj myslím. Nejde mi o to,<br />

aby som domov prišiel s trofejou. Ide mi<br />

práve o tie momenty, ktoré robia život<br />

znesiteľným, o spomienky. To je dôvod,<br />

prečo je poľovačka jedna z najväčších<br />

vášní ľudstva.<br />

•<br />

Okolie v hľadáčiku, vždy na stope<br />

losom. Kam dnes povedú ich stopy?<br />

Príprava je všetko<br />

Na strelnicu!<br />

Je dôležité pravidelne trénovať<br />

statické strelecké techniky aj streľbu<br />

na rôzne vzdialenosti. Len tak<br />

môže človek vyťažiť to najlepšie<br />

z každej situácie.<br />

Kondícia musí byť!<br />

My poľovníci často zabúdame, akú<br />

dôležitú rolu hrá náš fyzický stav<br />

pri poľovačke v Britskej Kolumbii.<br />

Pritom práve naše telo môže byť<br />

rozhodujúcim faktorom úspešného<br />

lovu. Na dobrodružstvo ako toto sa<br />

pripravujem dlho vopred: Naplním<br />

batoh kameňmi a idem na dlhé<br />

túry. Môže sa to zdať prehnané,<br />

ale je to výborná metóda, ako telo<br />

dostať do kondície a pripraviť na<br />

dlhé útrapy.<br />

Výstroj, čo znesie záťaž!<br />

V divočine je ťažké až nemožné<br />

urobiť rýchle úpravy výstroja<br />

alebo zabezpečiť náhradu jeho<br />

častí. Dlhé a intenzívne poľovačky<br />

zanechajú samozrejme stopy aj<br />

na každom dobrom výstroji. Preto<br />

musí byť taký kvalitný, aby som sa<br />

mohol spoľahnúť na to, že vydrží<br />

bez ohľadu na dĺžku a náročnosť<br />

poľovačky.<br />

42 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong>

inzLZ2349<br />

inzercia<br />

GUNBOX<br />

24 €<br />

MUN1<br />

159 €<br />

ROTTNER SECURITY<br />

Slovensko, s.r.o.<br />

Gagarinova 10/B, Bratislava<br />

Kontakt: 0917 224005<br />

e-mail: office@rottner-security.sk<br />

www.rottner-trezor.sk<br />

GUN 5 OPTIMA 5<br />

MONTANA 5 SAFARI 8 GUNTRONIC 5 SELECT 8<br />

129 €<br />

269 €<br />

269 €<br />

299 €<br />

639 € 379 €<br />

inzLZ2363<br />

Uvedené ceny sú s DPH a bez dopravných nákladov.

poľujeme<br />

JEDNOROŽEC<br />

ZO STAREJ RÚBANE<br />

Andrej Gočár<br />

Májový les zavalený<br />

kalamitou mi poľovačku<br />

neuľahčil, ale napokon som<br />

srnca predsa len ulovil.<br />

Aj keď iného, než som<br />

pôvodne plánoval.<br />

Májové srnce, dve čarovné<br />

slová, ktoré mi zaručene<br />

zrýchlia dych, nie však krok,<br />

ako niekedy zvykne májová<br />

bryndza. Sú ako kukly, ktoré sa<br />

príchodom jari zmenia na čarovné<br />

motýle a svojou znova nadobudnutou<br />

hrdzavou červeňou ostro kontrastujú<br />

so zelenkastou farbou sviežej jarnej<br />

rúbane.<br />

Do hory uprostred noci<br />

Budík bezcitne prerušuje moje zelené<br />

sny a hlási, že sú tri hodiny ráno.<br />

Neochotne otváram oči dúfajúc, že<br />

začujem bubnovať na strechu chaty<br />

silný dážď, ktorý avizovala predpoveď,<br />

a ja budem môcť ešte pár hodín zostať<br />

pod spacákom a nechať sa znova<br />

uspať svetlom dohasínajúcich uhlíkov<br />

v krbe. No Maroš vyskakuje z postele<br />

a hlási nebo plné hviezd, po daždi ani<br />

stopy. Mne a Romanovi trvá trochu<br />

dlhšie, kým sa rozhýbeme, ale vôňa<br />

rannej kávy a čerstvého koláča nás<br />

rýchlo postaví na nohy. Potom sa už<br />

len poobliekať a o pol štvrtej sedíme<br />

nachystaní v aute. Máme cieľ - srnca<br />

s krátkymi výsadami, v paroží pomerne<br />

hrubého, s výškou vysoko nad uši,<br />

ktorého sme videli v sobotu ráno. Zdržuje<br />

sa na rozhraní hrubej smrekovej<br />

hory a bukového náletu s trávnatými<br />

plešinkami. Dostatok paše a blízky<br />

potok mu nepochybne vyhovuje a nám<br />

dáva šancu na stretnutie.<br />

Na výstrel málo<br />

V tichosti vystupujeme z auta, Maroš<br />

sa poberá za diviakmi a ja s Romanom,<br />

ešte krytí ranným šerom, ideme<br />

na naše vopred pripravené nádejné<br />

44 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong>

miesto. V tichosti piršujeme popod<br />

Holešínske rúbane, ktoré sú však<br />

prázdne, až na mladého jelienka<br />

spásajúceho svieže bukové lístočky.<br />

Roman robí pár fotografií a opatrným<br />

krokom pokračujeme ranným lesom<br />

ďalej. K určenému miestu nám chýba<br />

vari tridsať metrov, keď nás zarazí<br />

békajúci srnec. Možno neopatrný<br />

krok, možno prasknutá halúzka, či zlý<br />

vietor nás zradil a už viem, že je zle. Na<br />

moment srnca zahliadneme, to však<br />

vôbec nestačí na správne zamierenie<br />

a prípadný výstrel.<br />

Hľadá sa hrdzavá škvrna<br />

To už ale ranné prítmie zdvihlo svoj<br />

svieži závoj a májové ráno udrelo na<br />

naše zmysly plnou silou. Kakofónia<br />

vtáčích hlasov sa mieša s jarnými<br />

vôňami lesa pokropeného májovým<br />

dažďom. Darmo však pátrame po<br />

hrdzavej škvrne na zelenom pozadí.<br />

Srnec, ktorého sme zahliadli, sa už<br />

sotva ukáže. Začíname sa viac venovať<br />

dvom ďalším, ktoré počujeme vysoko<br />

nad nami. Od nášho štandu je to síce<br />

pomerne ďaleko, ale pre ich neutíchajúci<br />

hlasový súboj, ktorý trvá už viac<br />

ako dvadsať minút, sme sa nakoniec<br />

rozhodli. Pokúsime sa k nim priblížiť.<br />

Predstava, že pôjdem za srncom ako za<br />

ručiacim jeleňom, ma celkom pobavila<br />

a nový, i keď neistý cieľ, mi v žilách<br />

znova rozprúdil zelenú krv. Už vieme,<br />

že sú vyššie, ako sme predpokladali,<br />

preto sa musíme vydriapať až na<br />

zvážnicu a potom, ak ich budeme stále<br />

počuť, vydať sa za nimi.<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong> 45

poľujeme<br />

Hviezdy lesného baletu<br />

Les zavalený nedávnou kalamitou nám<br />

sťažuje chôdzu a náš nenáročný pirš sa<br />

mení na Veľkú pardubickú s tým rozdielom,<br />

že taxisov a zradných priekop<br />

je tu oveľa viac. Už sme však zdarne na<br />

zvážnici a ďalšie srnčie zabékanie nám<br />

prezrádza, že srnce, ktoré hľadáme,<br />

sú na neďalekej rúbani, ktorá siaha až<br />

pod hrebeň. Na špičkách ako baletky<br />

prekonávame posledných sto metrov<br />

a ja neverím že sme konečne pod<br />

nimi. Štvornožky, v hlbokej koľaji od<br />

lesného traktora stúpame do rúbane<br />

a pátrame po srncovi. Vtom ma Roman<br />

ťahá za kabát a šepce: „Srnec vpravo,<br />

srna vľavo.“ Zdvíham triéder a skutočne<br />

asi vo vzdialenosti 150 metrov<br />

vidím srnca, ako s natiahnutým krkom<br />

hľadí naším smerom. „Má len jeden<br />

parožtek,“ počujem Romana a ja sa po<br />

týchto slovách ešte rýchlejšie snažím<br />

stabilizovať streleckú palicu do tvrdej<br />

kamenistej zeme, ktorá však vôbec<br />

nechce so mnou spolupracovať. Keď sa<br />

mi zdá, že je to už dobre, tak založím<br />

pušku a opora povolí. Tento scenár sa<br />

opakuje hádam päťkrát. Pripadám si<br />

ako horolezec, ktorý svoju vrcholovú<br />

zástavku, v mojom prípade palicu, nevie<br />

zaraziť do zdolanej osemtisícovky.<br />

Srnec už o nás samozrejme vie a každú<br />

chvíľu môže odskočiť.<br />

dvojnožku zaraziť do zeme. Dosiahol<br />

som jedine to, že som ju zlomil. Zvuk<br />

zaujal srnca natoľko, že dokonca<br />

podišiel smerom k nám, aby ma lepšie<br />

videl. Pocit, že som mu na smiech,<br />

ma vyburcoval k zaujatiu jogínskej<br />

Štvornožky, v hlbokej<br />

koľaji od lesného traktora<br />

stúpame do rúbane<br />

a pátrame po srncovi.<br />

polohy, ktorú by mi závideli aj v Indii.<br />

Zlomenú palicu som zázračne stabilizoval<br />

a konečne hľadám v puškohľade<br />

komoru. Srnec stojí do štychu, tak<br />

stále váham. Trvá to dlhú minútu, kým<br />

sa konečne mierne natočí a ja kladiem<br />

červenú bodku tesne za jeho lopatku.<br />

S pomalým výdychom precízne<br />

odpaľujem. Guľka letí dlho, až mám<br />

pocit, že kým nájde svoj cieľ, vyfajčím<br />

aj cigaretu. Náraz projektilu ako do<br />

periny mi vraví, že som nechybil. Po<br />

rane srnca nevidím, Roman však áno.<br />

Pár zhrbených skokov a srnec zhasína<br />

pod smrekovým vývratom. Nepríčetne<br />

sa usmievam a pomaly si začínam uvedomovať,<br />

čo sa stalo. Romanov stisk<br />

ruky ma prebúdza zo sna a spoločne<br />

rekapitulujeme priebeh lovu. Na vrchu<br />

rúbane zbadáme pohyb, to sa na zvuk<br />

výstrelu na horizonte zjavil Maroš.<br />

S vysokým nosom dohľadáva srnca<br />

a so zdvihnutým klobúkom signalizuje,<br />

že ho má. Tých pár minút ťahania je<br />

pre mňa večnosťou, už je však tu a ja<br />

sa skláňam nad mojím fatranským<br />

jednorožcom. Parožtek len s vidlou<br />

kúsok nad uši a na mieste druhého len<br />

srsť so zvrásnenou lebkou nesúcou<br />

znaky veľmi starého zranenia. Pučnica<br />

nie je viditeľná. Zálomok a stisky rúk<br />

ukončujú tento krátky, ale intenzívny<br />

príbeh.<br />

•<br />

FOTO: AUTOR A SHUTTERSTOCK<br />

Poľovník aj jogín<br />

Posledným zúfalým pokusom sa snažím,<br />

už však nie s rozumom, ale silou<br />

46 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong>

REVOLÚCIA V MERANÍ<br />

VZDIALENOSTI<br />

GEOVID 8×56 HD-B<br />

GEOVID 8 × 56 HD-B: 3 200 €<br />

GEOVID 8 × 56 HD-R (TYP 502): 2 800 €<br />

GEOVID 8 × 56 HD-B / HD sa môže pochváliť najväčšou intenzitou svetla<br />

z pomedzi ďalekohľadov s diaľkomerom všetkých čias. Vďaka patentovanému<br />

„Perger-Porro“ vrstveniu hranolov, optimalizovaným povrchom<br />

a jedinečnému systému clôn, modely GEOVID 8 × 56 nastavujú nové<br />

štandardy z hľadiska kontrastu a prenosu svetla - pre bezkonkurenčný<br />

výkon, aj za zhoršených svetelných podmienok. Nemenej vynikajúce je presné<br />

a bleskurýchle meranie vzdialenosti až do 1825 metrov s jedinečnými<br />

balistickými funkciami. A to všetko v pôsobivo kompaktnom dizajne.<br />

56 mm priemer objektívu pre maximálnu intenzitu svetla<br />

extrémne vysoká svetelná priepustnosť až 90 % pre výnimočný jas<br />

pôsobivo kompaktný - sotva väčší ako ďalekohľad s 42 mm objektívmi<br />

revolučný Leica diaľkomer s dobou merania len 0,3 sekundy<br />

modely: 8 × 42, 10 × 42, 8 × 56, k dispozícii ako HD-B a HD-R model<br />

cena: 720 €<br />

dostupný tiež model Rangemaster CRF 1000 - R za 580 €<br />

DIALKOMER ´ RANGEMASTER CRF 1600 - B<br />

• extra presné meranie<br />

• ľahký, kompaktný, robustný<br />

• spoľahlivý obraz vďaka<br />

7násobnému zväčšeniu<br />

• 115 m široké zorné pole<br />

• veľmi jasná optika hľadáčika<br />

• dioptrická korekcia pre nositeľov<br />

okuliarov<br />

• vodotesnosť do 1 m<br />

• pohodlné uchopenie v ruke<br />

• prepínanie medzi meraním v metroch<br />

a yardoch<br />

• povrch AquaDura zabraňuje usadzovaniu<br />

nečistôt a vody<br />

• inovatívny LED displej sa prispôsobí<br />

svetelnosti okolitého prostredia<br />

• integrovaný balistický systém LAB®<br />

• zobrazenie tlaku, uhla sklonu a teploty<br />

• merania od 10 m do 1500 m<br />

• hmotnosť len 230 g<br />

www.leica-shop.sk<br />

Distribútor - Rapier s. r. o. Neresnická cesta 2229, 960 01 Zvolen | www.leica-shop.sk | www.facebook.com/LeicaSlovakia | e-mail: rapier@rapier.sk | mobil: +421 / 917 964 555, 907 467 118, 917 764 623<br />

inzLZ2374

kynológia<br />

Takého psa<br />

nosiť na rukách!<br />

Lucia Petreje<br />

Alpský jazvečíkovitý durič<br />

je inteligentné, vytrvalé<br />

plemeno, ktoré zvládne<br />

aj prácu v náročnom<br />

teréne. Navštívili sme<br />

Eriku Janíkovú, ktorá je<br />

plemenu verná už viac<br />

ako dvadsať rokov.<br />

48 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong>

Plemeno bolo vyšľachtené v rakúskych<br />

Alpách z hladkosrstého<br />

jazvečíka a miestnych poľovníckych<br />

plemien duričov. Intenzívny<br />

chov sa datuje od 19. storočia. Podľa<br />

viacerých zdrojov boli tieto poľovné psy<br />

obľúbené u korunného princa Rudolfa<br />

Habsburského. Zúčastnili sa dokonca<br />

dvorných loveckých výprav v Egypte<br />

a Turecku.<br />

Alpský jazvečíkovitý durič dnes patrí<br />

podľa klasifikácie FCI medzi farbiare. Je<br />

to inteligentné, vytrvalé plemeno, ktoré<br />

bez problémov zvláda prácu aj v náročnom<br />

teréne a vo vysokých nadmorských<br />

výškach. Využíva sa na dohľadávanie<br />

poranenej raticovej zveri a na lov zajacov<br />

a líšok.<br />

Láska na celý život<br />

„V roku 1996 som úspešne ukončila kurz<br />

poľovníctva. No už dávno predtým som<br />

túžila po poľovnom psovi. Ani neviem<br />

prečo, vždy ma to ťahalo k bíglovi.<br />

Alpského jazvečíkovitého duriča som<br />

poznala iba z poľovníckej literatúry<br />

a naživo som ho mala možnosť vídať aj<br />

v našej dedine, kde ho vlastnil jeden lesník.<br />

Vtedy mi ešte ani nenapadlo, že toto<br />

plemeno bude súčasťou môjho života,“<br />

začína svoje rozprávanie Erika Janíková,<br />

ktorá je plemenu verná viac ako dvadsať<br />

rokov. Po prijatí do poľovníckeho<br />

združenia „dostala za úlohu“ zadovážiť<br />

si poľovného psa. Odporúčanie padlo<br />

práve na alpského jazvečíkovitého<br />

duriča, ktorý je ideálny do podmienok<br />

poľovníckeho združenia, ktorého bola<br />

členkou. „Pamätám sa, ako som sa<br />

ocitla u lesníka Janka Cintulu v Dolnej<br />

Súči. Práve v tom čase mala jeho sučka<br />

vrh šteniatok. Z búdy vytiahol<br />

psíka, na ktorého naštvaný<br />

výraz nikdy nezabudnem,<br />

vyrušil ho totiž<br />

zo spánku. Podal mi<br />

ho do rúk a povedal:<br />

„Tak, to je ON!“ Môj<br />

prvý poľovný pes bol<br />

teda alpský jazvečíkovitý<br />

durič. Volal sa HERO<br />

Spod Krasína a prežili<br />

sme spolu krásnych<br />

pätnásť rokov.“<br />

Splnené sny<br />

V roku 2008 si Erika<br />

Janíková zadovážila<br />

ďalšieho psieho<br />

spoločníka, ako inak,<br />

alpského jazvečíkovitého<br />

duriča. FALK z Malej<br />

Lehoty, ako sa šteniatko volalo, dostalo<br />

meno Kazan. Podľa slov majiteľky je jej<br />

splneným snom a doteraz je vďačná<br />

chovateľovi Albínovi Borošovi za takého<br />

výborného psa.<br />

„Zastávam názor, že pes má dospieť<br />

fyzicky aj psychicky, aby sa s ním dalo<br />

pracovať a aby ustál aj vážnejšie situácie.<br />

Tak to bolo aj s Kazanom. Nechala<br />

som ho, aby si užil ‚detstvo‘. Samozrejme,<br />

že sme po troške trénovali a cvičili<br />

technické disciplíny, umelé stopy a tiež<br />

sme si chodili poštekať na diviaka do<br />

zvernice, ale zatiaľ iba spoza plota.“ Až<br />

keď mal Kazan jedenásť mesiacov, pustila<br />

ho Erika do zvernice a ako správny<br />

vodca išla diviaka naháňať s ním. „Zistila<br />

som však, že Kazan ma tam vôbec nepotrebuje.<br />

Síce chcel zo začiatku diviaka<br />

hneď aportovať, ale po pár upozorneniach<br />

od diviačice sa naučil, že troška<br />

odstupu nebude na škodu,“ spomína<br />

Erika. Postupne prišli prvé spoločné<br />

poľovačky, kde sa naučil vyhľadávať<br />

diviaky a duriť ich na strelcov. Teraz má<br />

Kazan osem rokov a je to už „vypoľovaný“<br />

pes, na ktorého sa môže jeho<br />

majiteľka v revíri absolútne spoľahnúť.<br />

Za roky 2011 – 2015 sa zúčastnili na<br />

75 spoločných poľovačkách, kde<br />

sa spolu ulovilo 661 diviakov<br />

a 66 líšok.<br />

S výbornou<br />

povahou<br />

Alpský jazvečíkovitý durič je<br />

temperamentný, odvážny,<br />

miluje deti a je veľmi dobrým<br />

rodinným spoločníkom.<br />

Tiež má správnu<br />

dávku tvrdohlavosti,<br />

odhodlania a pri práci<br />

s diviačou zverou prejavuje<br />

veľkú odvahu.<br />

„Má výbornú<br />

orientáciu<br />

v teréne<br />

a je veľmi<br />

húževnatý.<br />

Vizitka<br />

Meno psa: Ajda spod Vahanova<br />

Dátum narodenia: 18. 5. 2006<br />

Otec: Hary z Grznárky<br />

Matka: Brita Verchova dolina<br />

Majiteľka: Jaroslava Gorelčíková<br />

Výstavné úspechy: 1× CAJC, 12×<br />

CAC, 8× CACIB, 1× R. CACIB, 8× BOB,<br />

3× BOG, 7× víťaz Veľkej ceny národných<br />

plemien, Slovenský šampión<br />

krásy, Slovenský grand šampión,<br />

Slovenský veterán šampión, Svetový<br />

klubový víťaz Slovenských kopovov<br />

2011, Šampión šampiónov Slovenska<br />

Slovenských národných plemien<br />

2012, Svetový klubový víťaz Slovenských<br />

národných plemien 2013<br />

Poľovné úspechy: JSMP, FSMP, SD<br />

I. c.; FD, PF, KSD II. c.<br />

Pracuje s rozumom a zbytočne neplytvá<br />

silami na nezmyselné durenie diviakov<br />

na veľké vzdialenosti. Pri práci na<br />

stopách, čiže pri dohľadávaní poranenej<br />

zveri, je sústredený, pomaly si s chuťou<br />

vypracováva stopu. Pri priamom kontakte<br />

s diviakmi nepracuje bezhlavo, vie<br />

odhadnúť súpera, vyhodnotiť situáciu<br />

a samostatne ju vyriešiť. Tiež má výbornú<br />

hlasitosť na stope,“ hodnotí plemeno<br />

pani Janíková.<br />

Vie prekvapiť<br />

„Z mojich vlastných skúseností a zo<br />

skúseností iných majiteľov a chovateľov<br />

som zistila, že daxlíkov baví asi každá<br />

práca v lese, vo vode či na poli. Mňa<br />

osobne najviac prekvapilo, ako milujú<br />

vodu. Keď sme začali chodiť v lete na<br />

priehradu, udivilo ma, ako nadšene<br />

aportuje akékoľvek predmety z vody,“<br />

spomína. Mnohí majitelia používajú toto<br />

plemeno aj na prinášanie a aportovanie<br />

malej zveri a tiež zvláda už spomínanú<br />

vodnú prácu.“<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong> 49

kynológia<br />

„Samozrejme, že hlavnou úlohou alpského<br />

jazvečíkovitého duriča je vyhľadávanie<br />

a durenie diviačej zveri. Tiež môže,<br />

ako jedno z mála plemien, absolvovať<br />

predbežné skúšky farbiarov a dohľadávať<br />

poranenú zver. Problémom nie sú<br />

ani šestnásť a viac hodinové stopy.“<br />

O humor nie je núdza<br />

Kazan bol ako mladý veľmi temperamentný,<br />

preto s ním majiteľka začala<br />

trénovať rôzne triky, ktoré ho psychicky<br />

unavili. „Vie mnohé cviky a keď ich<br />

predvádza, ľudia sa bavia. Vždy mi<br />

hovoria, že netušili, že aj s poľovným<br />

psom sa dajú robiť takéto veci. A tiež si<br />

sám oberá ovocie zo stromov, konkrétne<br />

slivky. Sám si vyskočí na lavicu a zo<br />

stromu si odtrhne slivku,“ smeje sa<br />

Erika.<br />

„Kazana tiež používame na výcvik<br />

mladých psíkov, na to, aby ich zaučil vo<br />

zvernici. Občas to mladým psom veľmi<br />

nejde alebo sa diviaka troška boja. Vtedy<br />

nastúpi Kazan a mladého psíka podporí,<br />

dodá mu odvahu a ukáže mu, ako s diviakmi<br />

zatočiť,“ hovorí hrdá majiteľka.<br />

Väčšinou sa psia omladina nechá strhnúť<br />

Kazanovým nadšením a pridajú sa.<br />

Najväčšie úspechy<br />

Erika Janíková priznáva, že vystavovanie<br />

je nie jej záľubou, aj keď na výstavy chodí<br />

rada. Takže aj Kazan sa zúčastnil len<br />

na niekoľkých výstavách. Ale tie, ktoré<br />

absolvoval, dopadli výborne a Kazan si<br />

z nich odniesol minimálne víťaza triedy.<br />

Občas ani pár chlapov<br />

nezmôže nič a pes to vyrieši<br />

za pár sekúnd.<br />

„Za najväčší úspech považujem, keď<br />

za mnou prišiel po spoločnej poľovačke<br />

pán, ktorý bol na štande, a povedal mi:<br />

‚Tohto psa by si mala na rukách nosiť!‘<br />

A potom mi porozprával, ako Kazan<br />

okolo neho hnal čriedu diviakov až do<br />

susedného revíru, urobil si tam s nimi<br />

okruh a o chvíľu ich dohnal naspäť.<br />

Povedal mi, že takého vytrvalého<br />

a odhodlaného psa ešte nevidel.“ Ako<br />

hovorí, o spoločné zážitky z poľovačiek,<br />

keď bola na Kazana naozaj hrdá, nie je<br />

núdza. „Kazan mi urobil veľkú radosť,<br />

keď ma na spoločnej poľovačke volali<br />

z jedného miesta v pohone, že tam leží<br />

diviačica v kríku, má pri sebe asi päť,<br />

šesť prasiat a honci, ktorí stoja okolo<br />

kríka, ich odtiaľ nemôžu vyhnať. Celé<br />

to vyzeralo trošku komicky, lebo honci<br />

bezradne postávali, snažili sa krikom<br />

diviakov vyhnať. Ja som tam vypustila<br />

dvadsaťtri kilogramov ‚živej váhy‘ a o desať<br />

sekúnd sa nám naskytol úžasný<br />

pohľad, ako diviačica a prasiatka bežia<br />

po lúke a v tesnom závese za nimi si to<br />

užíva Kazan! Občas ani pár chlapov nezmôže<br />

nič a pes to vyrieši za pár sekúnd,“<br />

dodáva s úsmevom. „Vždy som chcela<br />

mať psa, ktorý bude dokonale pracovať<br />

s diviačou zverou a Kazan je presne<br />

podľa mojich predstáv.“<br />

•<br />

Stručný štandard plemena<br />

Originálny názov plemena: Alpský jazvečíkovitý<br />

durič<br />

Krajina pôvodu: Rakúsko<br />

Klasifikácia podľa FCI: Skupina 6 - duriče,<br />

stopovacie psy a príbuzné rasy, sekcia 2 -stopovacie<br />

psy s praktickou farbiarskou skúškou<br />

v stopovaní.<br />

Celkový vzhľad: Nižší, silný pes s robustnou<br />

stavbou tela, so silnými kosťami, hustou<br />

srsťou a pevnými končatinami. Pomer<br />

medzi výškou v kohútiku k dĺžke trupu je<br />

2:3 a pomer tvárovej časti lebky k mozgovej<br />

je 9:10.<br />

Povaha a správanie: Výraz tváre je múdry<br />

a priateľský. Kľudné a vyrovnané zviera.<br />

Hlava: Rovný chrbát nosa, ľahko klenutá<br />

lebka, silná papuľa s výrazným prechodom<br />

k lebke, zreteľná čelná brázda, slabo<br />

zvýraznený výrastok na zadnej časti hlavy,<br />

nos čierny, pysky dobre priliehajúce, čierne<br />

pigmentované, mierne zaguľatené kútiky úst.<br />

Silný, úplný, nôžkový či kliešťový zhryz. Oko<br />

s tmavohnedou dúhovkou, viečko na bulve<br />

dobre prilieha a je čierne pigmentované,<br />

stredne dlhé uši vysoko nasadené bez záhybov,<br />

široké a hladko ovisnuté môžu siahať až<br />

k očným zubom. Dole sú dobre zaguľatené.<br />

Krk: Svalnatý, nie príliš dlhý.<br />

Trup: Trup silný a dobre osvalený, pretiahnutý<br />

do dĺžky, zátylok mierne zdôraznený,<br />

priamy rovný chrbát, bederná krajina krátka<br />

a široká, zadok mierne zosadený. Hruď<br />

hlboká a široká, so zvýrazneným predným<br />

hrudníkom. Hĺbka hrudníka by mala byť asi<br />

1/2 výšky v kohútiku.<br />

Končatiny: Ramená sú dlhé, šikmo položené<br />

a silno osvalené, predné nohy sú rovné<br />

a silné, vo vzťahu k celému telu sa zdajú<br />

krátke. Zadné nohy sú svalnaté, silné a mierne<br />

zauhlené. Zo zadného pohľadu je os<br />

nôh rovná. Prsty na nohách tesne priliehajú<br />

k sebe, silné brušká prstov a čierne drápy.<br />

Chvost: Nasadený vysoko, pri koreni silný.<br />

Na spodnej strane má dlhšie chlpy do<br />

štetky. Siaha takmer k zemi, nosí ho mierne<br />

spustený.<br />

Koža a osrstenie: Koža je elastická, silná,<br />

bez vrások. Srsť sa skladá sa z hustého porastu,<br />

s hustou podsadou, ktorá pokrýva celé<br />

telo a dobre prilieha.<br />

Chôdza: Pohyb je priestorový, necupitavý.<br />

Prednosť má typ chôdze klusu /poklusu/.<br />

Farba: Ideálna je tmavá „jelenia červeň“, bez<br />

alebo s ľahkými čiernymi žíhanými škvrnami.<br />

Alebo je čierna s jasne ohraničeným hnedým<br />

pálením na hlave. Na hrudi, nohách a spodnej<br />

časti chvosta sú povolené biele škvrny.<br />

Chyby: Každá odchýlka od popisu je<br />

braná ako chyba, jej hodnotenie by malo<br />

byť v presnom vzťahu k stupňu odchýlky.<br />

Príliš špicatá, krátka či dlhá papuľa, príliš<br />

svetlé oči, nepriliehajúce očné viečka, krátke<br />

a špicaté uši. Slabá stavba kostí. Malé svaly,<br />

vychudnuté ramená. Chybné postavenie<br />

predných či zadných končatín. Slabé či<br />

krátke osrstenie a farebné odchýlky.<br />

Vylučujúce chyby: Chýbajú viac ako dve<br />

stoličky, všetky odchýlky, ktoré by viedli k obmedzeniu<br />

použiteľnosti psa pri love. Telesná<br />

slabosť, výška v kohútiku menej než 34 cm<br />

a viac než 42 cm. Psi musia mať dva zreteľne<br />

a normálne vyvinuté semeníky, ktoré sú<br />

úplne zostúpené v miešku<br />

(zdroj: Klub chovateľov Alpského jazvečíkovitého duriča<br />

pri Slovenskom poľovníckom zväze)<br />

FOTO: ARCHÍV ERIKY JANÍKOVEJ<br />

50 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong>

Časopisy<br />

milovníkov<br />

zvierat<br />

inzLZ2360<br />

âasopisy Svût psÛ a Na‰e koãky vydáva Nakladatelství Minerva CZ, s. r. o., Bruslafiská 1186/14, 102 00, Praha 10,<br />

www.i-minerva.cz, e-mail: minerva@i-minerva.cz<br />

Predplatné pre SR vybavuje: Magnet Press Slovakia, P. O. Box 169, 830 Bratislava 3, t. 67 20 19 31-33,<br />

fax 67 20 19 10 (20, 30), predplatne@press.sk, www.press.sk<br />

Jedin˘ ‰pecializovan˘ ãasopis<br />

urãen˘ v‰etk˘m milovníkom maãiek<br />

âasopis pre majiteºov, chovateºov<br />

a milovníkov psov - pre zábavu<br />

aj pouãenie<br />

inzercia<br />

inzLZ2346

kynológia<br />

Spomienky na Karolin<br />

Lucia Petreje<br />

Keď odíde psí spoločník, vždy ostane smutno. O Karolin,<br />

írskom setrovi, sme nedávno písali. Keďže sa nám<br />

doniesla smutná správa o jej odchode, zaspomínali sme<br />

si na ňu s doghandlerkou Marcelou Štefánikovou.<br />

52 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong>

FOTO: MICHAELA ORECHOVSKÁ<br />

Každý pes nám dá veľa, ak nie všetko.<br />

Karolinin výstavný život bol veľmi<br />

úspešný, občas sa zúčastnila aj na<br />

poľovačke. Mala veľa podôb, vedela<br />

byť temperamentná, ale aj elegantná,<br />

rozumná a spoľahlivá. Preto sme sa o nej<br />

s Marcelou, jej blízkou kamarátkou a celoživotnou<br />

doghandlerkou na výstavách, ešte raz<br />

zhovárali.<br />

Náš prvý seter<br />

„Karolin bola už ako šteniatko veľmi milá,<br />

priateľská a hravá. Mala v sebe odmalička<br />

veľa energie, bola schopná behať aj celý deň.<br />

Ako rástla, stala sa z nej veľmi spôsobná mladá<br />

dáma,“ spomína Marcela Štefániková.<br />

Majiteľkou Karolin bola jej teta a Marcela<br />

so sučkou trávila každú voľnú chvíľu. Na<br />

výstavách s ňou pracovala ako doghandlerka<br />

od svojich deviatich rokov. „Karolin bola náš<br />

prvý vysnívaný seter. Veľmi rada sa maznala,<br />

ale vedela byť aj poriadne tvrdohlavá. Keď si<br />

niečo zobrala do hlavy, bolo takmer nemožné<br />

presvedčiť ju o opaku. Ale keď jej bolo následne<br />

všetko s pokojom ´vysvetlené´, pochopila<br />

to a s rozvahou to spravila.“<br />

Ťažké začiatky výstavného života<br />

Marcela začala Karolin vystavovať ešte ako<br />

dieťa, sučka mala rok. „Začiatky jej výstavnej<br />

kariéry boli veľmi ťažké. Zo začiatku so mnou<br />

nechcela spolupracovať, pretože bola značne<br />

upätá na tetu. Keď sme prvýkrát spolu absolvovali<br />

Junior Handling, bola to pre nás obe<br />

ozajstná skúška ohňom. O súťaži som toho<br />

veľa nevedela, ani nikto z rodiny. Urobila som<br />

niekoľko chýb a Karolin navyše vymýšľala,<br />

pišťala a skákala po mne. Pamätám si, že<br />

som mala slzy na krajíčku. Tete som vtedy<br />

Karolin vrátila zronená so slovami, že s ňou<br />

na súťaž už asi nikdy nepôjdem.“<br />

Nakoniec to však ani jedna nevzdala<br />

a skúšali to znova a znova. Začali na sebe<br />

pracovať, zdokonaľovať sa a odstraňovať<br />

chyby, ktoré obe robili. Ako Marcela sama<br />

hovorí, bola to dlhá cesta s mnohými pádmi.<br />

Postupne prišli prvé úspechy a stal sa z nich<br />

skutočne zohraný tím.<br />

Snaha odmenená titulmi<br />

„Našou vzájomnou prednosťou bolo najmä<br />

to, že sme spolu začínali a poznali sme sa<br />

odmalička. Spolu sme sa naprávali a už sme<br />

presne vedeli, ako spolupracovať, aby sme sa<br />

vyvarovali chýb.“<br />

Karolinin výstavný život sa rozbehol a bol<br />

veľmi úspešný. „Musím povedať, že so žiadnym<br />

psom sa mi nikdy nepracovalo lepšie.<br />

Keď som jej nasadzovala výstavnú vôdzku,<br />

presne vedela, čo sa bude diať,“ spomína<br />

s láskou Marcela.<br />

Mladá Karolin získala v Nitre CAJC a GP SK<br />

JW (Grand Prix Slovakia Junior Winner). Na<br />

špeciálnej klubovej výstave v roku 2013 bola<br />

v pracovnej triede ocenená titulom CAC.<br />

Okrem toho získala aj ocenenie Najkrajší pracovný<br />

pes. O rok na špeciálnej klubovej výstave<br />

sa podarilo vybojovať titul BOB a stala<br />

sa tretím najkrajším anglickým stavačom výstavy.<br />

Počas života bola držiteľkou množstvo<br />

titulov: 2xCAJC, 7xCAC, 5xR.CAC, 3xR.CACIB,<br />

1xBOS, 1xBOB, Slovenský šampión krásy.<br />

Poľovačky na kačice<br />

Karolin úspešne zložila jesenné skúšky<br />

stavačov a skúšky z vodnej práce. „Nemala<br />

však v tejto oblasti veľa možností ukázať, čo<br />

v nej naozaj je, najmä pre nevhodnosť revíru<br />

v našej oblasti. Občas sa jej podarilo zúčastniť<br />

sa na poľovačkách na kačice. Karolin vždy<br />

vedela, čo od nej chceme a my sme vedeli, že<br />

sa na ňu môžeme spoľahnúť.“<br />

„Na Karolin som si najviac vážila jej veľké<br />

srdce a chuť niečo dokázať. Nikdy nič nevzdávala,<br />

boli sme zohraný tím. Bola veľmi<br />

oddaná a vedela sa správať ako ozajstná<br />

dáma,“ uzatvára svoje spomienky na Karolin<br />

doghandlerka.<br />

•<br />

inzercia inzLZ2359

SPRÁVNY ČASOPIS<br />

pre správneho rybára<br />

Športový rybolov<br />

Rady expertov<br />

Lov kaprov<br />

Prívlač<br />

Feeder<br />

Muškárenie<br />

Reportáže<br />

Inzercia a predplatné:<br />

mobil: +421 948 727 979<br />

fax: +421 315 623 604<br />

redakcia@blinker.sk<br />

marketing@blinker.sk<br />

Exkluzívnych<br />

84 strán<br />

len za 2,45 €<br />

www.blinker.sk<br />

www.facebook.com/Blinker.sk

Superprémiové krmivo vyrobené<br />

až z 83 % živočíšnych surovín<br />

50 % ČERSTVÉHO<br />

MÄSA<br />

BEZ PŠENICE<br />

S DENTÁLNOU<br />

STAROSTLIVOSŤOU<br />

inzLZ2354<br />

www.fitmin.sk<br />

Náskok vo výžive<br />

inzercia<br />

Dog Expo <strong>2016</strong><br />

10. -12. 06. <strong>2016</strong><br />

výstavisko<br />

Agrokomplex Nitra<br />

4 VÝSTAVY S PRESTÍŽNYMI TITULMI POČAS JEDNÉHO VÍKENDU<br />

10.6.<strong>2016</strong> SVETOVÁ ŠPECIÁLNA VÝSTAVA SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH PLEMIEN<br />

SLOVENSKÝ ČUVAČ, SLOVENSKÝ HRUBOSRSTÝ STAVAČ, SLOVENSKÝ KOPOV, ČESKOSLOVENSKÝ VLČIAK<br />

CAJC, 2 x CAC, WORLD SPECIAL MINOR PUPPY WINNER ´16, WORLD SPECIAL PUPPY WINNER ´16,<br />

WORLD SPECIAL WINNER ´16, WORLD SPECIAL VETERAN WINNER ´16<br />

10.6.<strong>2016</strong> CELOŠTÁTNA VÝSTAVA VŠETKÝCH PLEMIEN • NITRA <strong>2016</strong><br />

OKREM SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH PLEMIEN<br />

CAJC, CAC, WINNER NITRA ´16<br />

11.6.<strong>2016</strong> MEDZINÁRODNÁ VÝSTAVA PSOV • GRAND PRIX SLOVAKIA <strong>2016</strong><br />

CAJC, CAC, CACIB, GRAND PRIX SLOVAKIA MINOR PUPPY WINNER ´16, GRAND PRIX SLOVAKIA PUPPY WINNER ´16,<br />

GRAND PRIX SLOVAKIA WINNER ´16, GRAND PRIX SLOVAKIA VETERAN WINNER ´16<br />

12.6.<strong>2016</strong> MEDZINÁRODNÁ VÝSTAVA PSOV • DERBY WINNER SHOW <strong>2016</strong><br />

CAJC, CAC, CACIB, DERBY WINNER ´16 & CRUFT´S QUALIFICATION<br />

Taktiež možnosť získať tituly SK PUPPY CHAMPION, SK JUNIOR CHAMPION, SK GRAND CHAMPION a SK VETERAN CHAMPION počas jedného víkendu.<br />

www.nitracacib.sk<br />

Generálny partner<br />

KVALIFIKÁCIA 12.6.<strong>2016</strong><br />

inzLZ2352<br />

Už 33 rokov sa tešíme vašej priazni. Ďakujeme!

exotika<br />

56 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong>

V medveďom raji<br />

Norbert Gőgös<br />

Aljaška je územie medveďov, nikde inde<br />

na Zemi ich nežije tak mnoho a toľko<br />

druhov. Pozorovali sme ich na štyroch<br />

miestach v pásme tajgy a tundry.<br />

Pochabý čierny baribal, hnedý<br />

grizly, obrovský kodiak a biely<br />

obor ľadového oceánu. Nikde<br />

inde nenájdeme tak mnoho<br />

a toľko druhov medveďov, ako na<br />

Aljaške.<br />

Na jej južnom pobreží je najlepšie<br />

prebádaným územím polostrov Kenai,<br />

dlhý 200 kilometrov. Žije tu okolo štyritisíc<br />

jedincov medveďa čierneho (Ursus<br />

americanus), nazývaného aj baribal.<br />

Domovom väčšiny z nich je prísne strážený<br />

Národný park Kenai Fjords.<br />

Dobré rady na úvod<br />

O baribaloch je všeobecne známe, že<br />

sa stránia väčších medveďov hnedých,<br />

dávajú prednosť ťažko dostupným územiam,<br />

zalesneným horským úbočiam,<br />

okrajom ľadovcov zarasteným hustou<br />

vegetáciou, dokonca aj takmer neprístupným<br />

pobrežným územiam fjordov.<br />

Národný park Kenai Fjords je bohatý<br />

na takýto ťažký terén, preto je veľmi<br />

vhodnou oblasťou na život najmenších<br />

medveďov Aljašky.<br />

Naše putovanie za baribalom sa<br />

začalo v informačnej kancelárii národného<br />

parku, kde sme počúvali rady<br />

rangerov, ako si počínať pri stretnutí<br />

s medveďom. Rozhodne treba mať<br />

na pamäti, že baribal dokáže bežať<br />

rýchlosťou 48 kilometrov za hodinu.<br />

Miestni tiež prízvukujú, aby sme medveďa<br />

v žiadnom prípade neoddeľovali<br />

od jeho potravy a ak by zaútočil, čo sa<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong> 57

exotika<br />

Postupovanie v línii.<br />

stáva len veľmi ojedinele, neodporúča<br />

sa utekať, ale zasadiť prvý úder.<br />

Zvedavé a zvyknuté na ľudí<br />

V oblasti Ressurection sa môžeme<br />

v krátkom letnom období (jún –<br />

august) stretnúť s baribalmi kdekoľvek.<br />

Ich čuch a sluch sú vynikajúce.<br />

V hustom poraste sa pohybujeme<br />

hlučne, aby sme ich neprekvapili, pri<br />

vyrušení sú totiž nevyspytateľné. Ak už<br />

človeka spozorovali, za pár sekúnd sa<br />

stiahnu do ústrania, tým zvedavejším<br />

to trvá dlhšie. Pozorujú nás s podobnou<br />

zvedavosťou ako my ich. Dívajú sa<br />

na nás, ako hlučne skladáme objektívy,<br />

ako sa snažíme zachytiť správny<br />

okamih. Viaceré medvede si už zvykli<br />

na fotografov a fotoaparáty, z ktorých<br />

si očividne nič nerobia. Malým oblúkom<br />

obchádzajú lomoziacich cudzincov,<br />

vyškriabu sa aj na strmé bočné<br />

morény pokryté čerstvým porastom,<br />

na ktorých ich možno najlepšie odfotiť.<br />

Voda kypí lososmi<br />

Záliv Valdez Arm je známy svojimi<br />

nádhernými fjordami. Na konci zálivu,<br />

medzi vrchmi s ľadovou čiapkou, leží<br />

mesto Valdez, známe ropným terminálom,<br />

z ktorého putuje aljašská ropa<br />

Lososová pochúťka<br />

do rafinérií v iných štátoch USA. Valdez<br />

je aj turistickým centrom, pútnickým<br />

miestom rybárov loviacich v morských<br />

i sladkých vodách. Do fjordu vtekajúce<br />

rieky a voda v ich deltách doslova vrie<br />

lososmi. Hojnosť rýb je pre Európana<br />

nepredstaviteľná. Odkiaľ sa ich toľko<br />

berie? Jedno vysvetlenie je, že takmer<br />

neobývané pobrežie je len minimálne<br />

Je takmer výnimočné<br />

vidieť samicu len s jedným<br />

mláďaťom, väčšinou<br />

sú dve až tri.<br />

ovplyvnené civilizačným tlakom. Avšak<br />

ani prírodné zdroje Aljašky nie sú nevyčerpateľné,<br />

preto pri udržiavaní populácie<br />

lososov vypomáha aj človek. Na<br />

južnej strane Valdez Arm je lososová<br />

farma Solomon Gulch Hatchery, odkiaľ<br />

každoročne vypúšťajú miliardy rýb do<br />

voľnej prírody. Na rozdiel od európskych<br />

akvakultúr tu nechovajú lososy<br />

v uzatvorenom priestore, rybia farma<br />

sa zapojí len do oplodnenia a vypustenia<br />

rýb do mora.<br />

Ľudskí a medvedí rybári<br />

Z vôd Tichého oceánu sa vo viacerých<br />

vlnách v období od júna do augusta<br />

lososy vracajú a pre morské i suchozemské<br />

predátory nastáva obdobie<br />

hojnosti. Medvede hnedé sa doslova<br />

po kolená brodia v húfoch lososov.<br />

Nadbytok obživy je tu obrovský. Tony<br />

uhynutých lososov sa povaľujú na brehoch.<br />

V čase odlivu sa v okolí rozlieha<br />

hnilobný zápach.<br />

Hnedé medvede Valdezu sa môžu<br />

v letnom období kŕmiť do sýtosti a ešte<br />

viac. Vďaka nadbytku obživy sú medvedie<br />

rodiny veľké. Samice v mnohých<br />

prípadoch porodia až štyri mláďatá<br />

a čo je zaujímavé, často sa všetky dožijú<br />

veku pohlavnej zrelosti (3-4 roky).<br />

Jednou z najzaujímavejších činností<br />

na Aljaške je pozorovanie, prípadne<br />

fotenie valdezských medvedích<br />

rodín. Interakcia medzi človekom<br />

a medveďom je tu bežná. Na hlavnej<br />

ceste vedúcej popri zálive nájdete<br />

upozornenia, že s medveďmi sa<br />

môžete stretnúť všade. Na ceste, na<br />

parkovisku, v nákladnom priestore<br />

auta, ale aj na rybárskej stoličke. Je<br />

takmer výnimočné vidieť samicu len<br />

s jedným mláďaťom, väčšinou sú dve<br />

až tri. Pozorovanie a fotografovanie<br />

medveďov prináša aj mnoho veselých<br />

momentov. Denne sa niekoľkokrát<br />

opakuje rovnaký scenár. Medvedica<br />

a mláďatá lenivo prichádzajú, rybári<br />

s rodinami rezkým krokom odpochodujú,<br />

zanechajúc pri vode všetku<br />

rybársku výbavu. Vedia, že o štvrťhodinku<br />

sa budú môcť vrátiť, znovu chytať<br />

a pozorovať, kedy sa objaví ďalšia<br />

valdezská medvedia rodina.<br />

Zver alebo kopec<br />

Vrch Denali, oficiálne Mount McKinley,<br />

má 6 194 metrov a je najvyššou horou<br />

Severnej Ameriky. Je tiež symbolom<br />

rovnomenného národného parku,<br />

prísne stráženého územia zaberajúceho<br />

24 585 kilometrov štvorcových.<br />

V Národnom parku Denali žije medveď<br />

grizly (Ursus arctos horribilis).<br />

Vrch Denali je výtvorom stále aktívnych<br />

tektonických procesov, ktoré ho<br />

ročne zdvihnú o ďalší milimeter. Hora<br />

má špeciálnu mikroklímu, preto sa jej<br />

vrchol často skrýva v oblakoch.<br />

Vzdušné prúdy zo severného<br />

pólu spôsobujú, že vo výškach nad<br />

5 000 metrov môže aj v lete teplota<br />

klesnúť na mínus dvadsať stupňov<br />

ZDROJ: NIMRÓD<br />

58 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong>

Najnebezpečnejší obyvatelia tundry<br />

Grizlyho pastviny<br />

Celzia. Na územiach vo výške 500<br />

– 1000 metrov nad morom, v tajge<br />

a tundre, sa vyskytujú prekvapujúco<br />

vysoké teploty (aj +28 °C) a horúce dni.<br />

Základné pravidlo tu je, že buď vidíme<br />

zver (v studenšom, oblačnom počasí)<br />

alebo Denali (v teplom slnečnom<br />

počasí). Jedno i druhé naraz sa uzrieť<br />

nedá.<br />

Počas troch letných mesiacov tu<br />

nedochádza k výraznejšiemu rastu<br />

vegetácie. V otvorenej tundre sa ľahko<br />

orientujeme a čo je dôležité, vidíme do<br />

veľkej vzdialenosti, a aj nás grizly vidí<br />

z veľkej diaľky. Hovorí sa, že grizly vidí<br />

horšie ako človek, ale to nie je pravda.<br />

Kde je naše miesto<br />

Na Aljaške žije okolo tridsať tisíc medveďov<br />

grizly, z toho asi desať percent<br />

v Národnom parku Denali a jeho okolí.<br />

Ročne sem zavíta približne štyristotisíc<br />

návštevníkov. Platia tu prísne<br />

bezpečnostné pravidlá a uplatňujú sa<br />

vysoké nároky na ochranu prírody. Pri<br />

vstupe do parku je potrebná osobná<br />

registrácia, do parku možno vojsť<br />

len v špeciálnom autobuse, ktoré si<br />

treba rezervovať aj niekoľko mesiacov<br />

vopred.<br />

Pri pohľade na tristo kilogramového<br />

samca či nervóznu samicu s mláďatami<br />

si človek rýchlo uvedomí, kde je<br />

jeho miesto tu v tundre. Vďaka autobusu<br />

je možné dostať sa do bezprostrednej<br />

blízkosti grizlyho, a tiež pomáha<br />

inzercia<br />

inzLZ2381<br />

HLAVNÝ PARTNER SPK<br />

ZĽAVA PRE POĽOVNÍKOV<br />

NA CELÝ SORTIMENT<br />

VÝROBKOV<br />

-10%<br />

-5% na akciu<br />

ZĽAVA PRE<br />

POĽOVNÍKOV NA VŠETKY<br />

VÝROBKY ZO SKLADU<br />

NEZHODNEJ VÝROBY<br />

určených na výrobu poľovných zariadení<br />

-50%<br />

Najväčší slovenský<br />

výrobca strešných krytín<br />

048/ 416 14 97-8<br />

Výroba a sklad - Badín 655<br />

maslen@maslen.sk<br />

0800 800 876<br />

Pobočky:<br />

Bratislava, Dunajská Streda, Košice,<br />

Krupina, Lučenec, Michalovce, Nitra,<br />

Nové Zámky, Poprad, Prešov, Senica,<br />

Ružomberok, Šahy, Štúrovo,Trenčín,<br />

Trnava, Veľký Krtíš, Žilina, Zvolen<br />

AKCIU JE MOŽNÉ VYUŽIŤ NA MENO DRŽITEĽA POĽOVNÉHO LÍSTKA<br />

PRI JEHO PREDLOŽENÍ NA VŠETKÝCH PREVÁDZKACH MASLEN

exotika<br />

V ríši baribala<br />

Zajedanie na brehu<br />

K prísne stráženým územiam Národného<br />

parku Kenai patrí Hardingov<br />

ľadovec s rozlohou 2 800 kilometrov<br />

štvorcových, ako aj ďalšie ľadovce<br />

tiahnuce sa na juh. V údolí Ressurection<br />

leží ľadovec Exit. Jeho okraj kopíruje<br />

dvanásťkilometrový turistický<br />

chodník prechádzajúci naozajstnou<br />

ríšou baribala. Sú tu husté listnaté<br />

lesy, nepriechodné kroviny vysokéako<br />

ľudská postava, nádherné brusnicové<br />

polia, vody kypiace lososmi,<br />

ohromné mraveniská.<br />

prekonať obrovské vzdialenosti na<br />

jedinej ceste v parku.<br />

Horšia ako zlá žena<br />

V parku Denali je povolená aj pešia<br />

túra. Treba však dôsledne dodržiavať<br />

základné pravidlo: Prechádzať sa kdekoľvek,<br />

nocovať len na vyhradených<br />

miestach. Pri vstupe do parku dostanete<br />

bezpečnostné pokyny a rangeri<br />

ochotne odpovedia na všetky vaše<br />

otázky. Z pohľadu medveďa ste tu<br />

votrelec vy, preto sa vám grizly vždy<br />

vyhne. Od júna sa v tundre objavujú<br />

medvieďatá s páperovou srsťou,<br />

vážiace šesť až sedem kilogramov. Sú<br />

pôvabné, každý ich chce pohladiť...<br />

A odniekiaľ ich po celý čas pozoruje<br />

120 – 200 kilogramová matka, ktorá<br />

ich inštinktívne ochraňuje. Pri stretnutí<br />

s človekom môže zaujať obranný<br />

postoj. Rangeri nám približujú pocit<br />

z takéhoto stretnutia: Predstav si najhorší<br />

zážitok, najväčší problém, aký<br />

si mal v živote so ženou. Bolo to nič<br />

oproti stretnutiu s medvedicou.<br />

Držte sa pokope<br />

V tundre Denali od júna do augusta<br />

dozrievajú brusnice a iné plody, na<br />

ktorých sa medvede pasú. Ak uvidíte<br />

pasúcich sa grizlyov, treba si od nich<br />

udržiavať odstup aspoň 270 – 300 metrov.<br />

Na miestach zarastených kríkmi<br />

sa pohybujte hlučne. Pohyb v skupine<br />

je vždy bezpečnejší ako túra osamote.<br />

Najistejšie je, ak na fotografiách, ktoré<br />

sme spravili počas túry, figurujú medvede<br />

len ako čierne bodky v diaľke.<br />

Nezabúdajme, že súčasné schopnosti<br />

nadobudol grizly na Sibíri pred viac<br />

ako 50 000 rokmi, keď bol nepriateľom<br />

sibírskeho tigra. Medvedice dokážu<br />

bežať rýchlosťou 64 kilometrov za hodinu<br />

až tri alebo štyri minúty. Možno<br />

sa pasú pokojne, no keď ide o mláďatá,<br />

rýchlo sa nazlostia.<br />

Množstvo a veľkosť<br />

Národný park Katmai a oblasť vodopádov<br />

Brook Falls sú známe ochranou<br />

zveri. Do národného parku sa letí<br />

ponad obrovské neobývané územia.<br />

Počas letu musí stroj manévrovať popri<br />

ľadových čiapkach vulkánov vo výškach<br />

nad tritisíc metrov. Dostaneme sa<br />

do King Salmonu, osady s 350 obyvateľmi<br />

uprostred ničoho. Odtiaľto<br />

je už len polhodinka letu na územie<br />

obrovských medveďov. Po príchode sa<br />

musí každý najskôr zúčastniť bezpečnostného<br />

školenia. Okrem iného sa<br />

tu kontroluje, či sú všetky potraviny<br />

uzatvorené v nepriedušných obaloch.<br />

Na stravovanie slúži jediná jedáleň<br />

obohnaná elektrickým plotom. Na<br />

medvedie územie si nesmiete vziať<br />

ani len žuvačku. Na odev si musíte<br />

viditeľne pripnúť certifikačný znak, aby<br />

ozbrojení strážcovia pri pohľade na vás<br />

okamžite videli, že ste sa oboznámili<br />

s pravidlami bezpečnosti. Na päťkilometrovej<br />

rieke Brooks spájajúcej<br />

jazerá Brooks a Naknek je<br />

dôležité len množstvo<br />

a veľkosť. Množstvo<br />

v prípade<br />

lososov, veľkosť<br />

v prípade<br />

medveďov.<br />

Stále<br />

v strehu<br />

Vo vode sa brodí<br />

osamelý samec, môže<br />

mať okolo 400-500 kilogramov.<br />

Pôsobí lenivo a pokojne,<br />

ale breh rieky neustále pozornými<br />

pohľadmi sledujú traja strážcovia.<br />

Jeden z nich hovorí: „Medvede nie sú<br />

tímoví hráči. Pohľad na ne, ako sa brodia<br />

v rieke, si teraz môžete vychutnať<br />

len vďaka nadbytku lososov. Nikdy<br />

nevieme vopred, kedy prídu a koľko<br />

ich bude.“<br />

V Národnom parku Katmai žije vyše<br />

dvetisíc medveďov hnedých. Treba<br />

si uvedomiť, že ide o územie väčšie<br />

ako niektoré európske štáty. Tunajšia<br />

chránená zóna je asi taká veľká ako<br />

Slovinsko a väčšia než Čierna Hora.<br />

Na vyhliadke Národného parku<br />

Katmai sa stretávajú milovníci medveďov<br />

a odborníci, ktorí si vymieňajú<br />

svoje poznatky aj zážitky. Prieliv Shelikof<br />

oddeľuje Národný park Katmai<br />

a ostrov Kodiak. Viacerí odborníci<br />

nazývajú medvede na oboch stranách<br />

tohto prielivu kodiakmi. Dnes sme ich<br />

z vyhliadky pozorovali a je to pre nás<br />

zážitok na celý život.<br />

•<br />

60 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong>

PREDAJ A AUTORIZOVANÝ SERVIS<br />

EXKLUZÍVNA AŽ 18% ZĽAVA NA VOZIDLÁ ISUZU D-MAX PRE ČLENOV SPK<br />

AGROTRADE GROUP S ISUZU D-MAX<br />

HLAVNÝ PARTNER SLOVENSKEJ POĽOVNÍCKEJ KOMORY<br />

Kombinovaná spotreba: 7,4-8,4 l/100km. Zobrazené vozidlo môže mať prvky príplatkovej výbavy.<br />

Bližšie informácie o špeciálnej ponuke pre členov SPK u autorizovaných partnerov ISUZU D-Max.<br />

KONTAKT + 421 905 497 839<br />

isuzu@agrotradegroup.sk<br />

ZÁKLADNÉ MODELY ISUZU D-MAX 4x4 SINGLE CAB<br />

S VYUŽITÍM 18% zľavy UŽ OD 18 109 € BEZ DPH<br />

(21 731 € S DPH)<br />

inzLZ2344<br />

agrotradegroup.sk

fotografujeme<br />

Impala – fotka s bleskom bez tieňa<br />

62 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong>

Keď je zbraňou<br />

SVETLO<br />

Michaela Fialová<br />

Rozumiem ľuďom, ktorí<br />

neuznávajú fotografie<br />

s úlovkom, no ja osobne<br />

mám takéto spomienky<br />

veľmi rada. Treba však<br />

vedieť, ako na to.<br />

Nikdy ma neprestane udivovať,<br />

že niekto vynaloží čas, peniaze<br />

a energiu na poľovačku, ale<br />

fotografovaniu už nevenuje<br />

potrebný čas ani pozornosť. Hoci<br />

rozumiem ľuďom, ktorí neuznávajú<br />

zhotovovanie fotografií s úlovkom,<br />

ale ja osobne mám spomienky v tejto<br />

podobe veľmi rada. Často si fotografie<br />

z poľovačiek prezerám a pripomínam<br />

si zaujímavých ľudí, prežité dobrodružstvá<br />

i tvrdú prácu, ktorou poľovačka<br />

často býva.<br />

Na vlastných chybách<br />

Musím sa priznať, že kedysi som<br />

fotografovaniu trofejí tiež nevenovala<br />

toľko pozornosti, koľko treba. Dopustila<br />

som sa mnohých chýb, kým<br />

som po konzultáciách s odborníkmi<br />

a tiež vďaka vlastným nadobudnutým<br />

skúsenostiam prišla na to, ako sa<br />

vyvarovať pochybení. Rada sa s vami<br />

podelím o pár dôležitých rád, ktoré<br />

vám pomôžu urobiť peknú fotografiu<br />

s úlovkom.<br />

Miesto fotenia by malo<br />

byť celé zaliate slnkom.<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong> 63

fotografujeme<br />

Zebra – fotka s bleskom<br />

na zmiernenie tieňa v tvári<br />

Mojich desať tipov<br />

1.<br />

Dôkladne vyčistite miesto,<br />

kde budete fotografiu<br />

zhotovovať! Veľkú pozornosť<br />

venujte najmä rôznym<br />

vetvičkám, ktoré sa veľmi<br />

rady ukazujú pred úlovkom<br />

a tým ho zatieňujú a kazia<br />

celkový dojem.<br />

2.<br />

Očistite dôkladne<br />

úlovok od prebytočnej<br />

krvi. Nedávno<br />

sa mi stalo, že sme na<br />

fotku zabudli a robili<br />

sme ju až po vyvrhnutí<br />

a odtiahnutí zveri.<br />

Výsledný efekt vyzeral<br />

skôr ako lacný horor<br />

než ako výsledok<br />

poľovačky, pretože<br />

krv bola<br />

takmer<br />

všade.<br />

3.<br />

Ubezpečte sa, že ste zveri zastrčili<br />

jazyk späť do papule. Ak to<br />

neurobíte, jazyk bude možno bezvládne<br />

visieť von a fotka bude vyzerať<br />

podstatne horšie.<br />

4.<br />

Pri fotografovaní je vašou<br />

zbraňou svetlo. Ak fotíte za<br />

denného svetla, nájdite také miesto,<br />

kde vám slnko svieti do tváre. Miesto<br />

fotenia musí byť rozhodne buď celé<br />

zaliate slnkom alebo celé v tieni.<br />

Nikdy nefotografujte, ak je polovica<br />

Prasa – fotka s použitím<br />

svetiel auta<br />

FOTO: ARCHÍV AUTORKY<br />

64 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong>

trofeje osvetlená a druhá v tieni. Výsledný<br />

efekt bude mizerný. Typickým príkladom<br />

zlého osvetlenia sú napríklad fotografie<br />

pod stromom, keď tiene padá na poľovníka<br />

s trofejou a prakticky nič poriadne nevidieť.<br />

5.<br />

Ak fotíte v noci, pokúste sa úlovok<br />

osvietiť. Ideálne sú svetlá auta, prinajhoršom<br />

postačí obyčajná baterka.<br />

6.<br />

Ak, rovnako ako ja, radi nosíte<br />

šiltovku alebo klobúk, používajte<br />

Ak má fotka aj atmosféru<br />

je to veľké plus.<br />

zakaždým blesk, inak vám vaša pokrývka<br />

hlavy urobí na tvári nepekný tieň.<br />

7.<br />

Vyberajte pekné pozadie. Nájdite<br />

také, ktoré dobre pôsobí, ale nie je<br />

príliš rušivé. Ak má váš úlovok rohy alebo<br />

parožie, zdvihnite pri fotení hlavu hore.<br />

Parožie alebo rohy tiež perfektne vyniknú,<br />

ak je v ich pozadí modré nebo.<br />

8.<br />

Najpôsobivejšie fotografiu urobíte,<br />

ak budete fotiť zospodu. Pokiaľ je<br />

to možné, fotograf si kľakne alebo ľahne na<br />

zem. Táto pozícia ponúka oveľa lepšiu perspektívu<br />

ako pri fotení zhora a ja osobne ju<br />

považujem za základ úspechu.<br />

9.<br />

S trofejou vždy urobím okolo<br />

desať fotografií zo všetkých uhlov.<br />

V dnešnej dobe digitálnych fotoaparátov<br />

to zaberie maximálne pár minút času, čo je<br />

len zlomok oproti desiatkam hodín, ktoré<br />

zaberie lov. Robím minimálne tridsať, ale<br />

niekedy až stopäťdesiat fotografií, z ktorých<br />

potom vyberám dve-tri najlepšie.<br />

Usmejte sa! Stálo vás to veľa námahy<br />

a teraz máte nádhernú trofej<br />

10.<br />

- o to vám predsa išlo! Odmietam názor, že<br />

usmievať sa pri trofeji je zvrhlosť, ako niektorí<br />

kritici lovu radi opakujú. Lov je tvrdá<br />

práca, za ktorú sa nehanbím, a za to, že ním<br />

získam aj čisté mäso zvieraťa, ktoré prežilo<br />

život vo voľnej prírode, už vôbec nie. Na<br />

svoj úlovok som vždy hrdá, rovnako ako by<br />

ste mali byť vy. Koniec koncov, ľudia dnes<br />

denne na sociálnych sieťach zdieľajú fotografie<br />

obrích steakov a tanierov s plneným<br />

mäsom z luxusných reštaurácií, a nikto ich<br />

nenazve kontroverzní či nechutní. •<br />

PREBIJANIE.SK<br />

ZBRANE<br />

STRELIVO<br />

OPTIKA<br />

Ponúkame Vám kompletné<br />

poradenstvo a servis<br />

pri výbere zbraní, optiky<br />

a kompletného príslušenstva<br />

pre lov a streľbu.<br />

Predstavujeme Vám<br />

strelecké palice 4stablestick<br />

od francúzkeho výrobcu.<br />

MOUNTAIN STICK<br />

BUSH STICK<br />

199 EUR<br />

109 EUR<br />

Tieto palice distribujeme aj<br />

veľkoobchodne v SR a ČR.<br />

inzercia<br />

inzLZ2366<br />

Ponúkame Vám puškohľady<br />

Delta Optical Titanium<br />

2,5-10x50<br />

480 EUR<br />

2,5-10x56 HD<br />

555 EUR<br />

2,5-10x56 HD SF 585 EUR<br />

2,5-15x56 HD SF 665 EUR<br />

Naše produkty nájdete na<br />

www.prebijanie.sk<br />

ktoré tam nenájdete, kontaktujte<br />

prebijanie@prebijanie.sk<br />

alebo<br />

0905 842 391<br />

Predajňa na adrese:<br />

Kopanice 415/1, 97223 Dolné<br />

Vestenice (okres Prievidza)

umenie<br />

LOVCI DÁVNEJ MINULOSTI<br />

2. časť Juraj Halas<br />

V minulom čísle sme sa<br />

pozreli na to, akú stopu<br />

zanechali vo výtvarnom<br />

umení niektoré historické<br />

spôsoby lovu. Tým sa však<br />

ich výpočet nekončí.<br />

V<br />

dôsledku Tridsaťročnej vojny,<br />

mnohých neúrodných rokov,<br />

hladomorov a epidémií moru<br />

klesol počet obyvateľov v krajinách<br />

strednej Európy na polovicu,<br />

v niektorých až na tretinu. Absolutistické<br />

kniežatá v časoch baroka sa usilovali<br />

tieto hrôzy prekryť prepychom a okázalosťou,<br />

na čo potrebovali nespočetné<br />

množstvá poddaných. Útlak a zdieranie<br />

vidieckeho obyvateľstva v dôsledku<br />

panských poľovačiek dosiahol v tomto<br />

období absolútny vrchol.<br />

V časoch renesancie sa začalo uvažovať<br />

ekonomickejšie. Rýchlo vzrastajúca<br />

populácia miest si vyžadovala zlepšiť<br />

ich zásobovanie potravinami. A to<br />

malo dopad aj na poľovníctvo. Najmä<br />

v nemeckojazyčných krajinách vtedy<br />

výrazne ustúpilo sokoliarstvo do úzadia<br />

a parforsné poľovačky nadlho upadli do<br />

zabudnutia. Teraz sa žiadali iné, efektívnejšie<br />

spôsoby lovu.<br />

Akési znovuzrodenie zažilo počas<br />

baroka (v 17. a veľkej časti 18. storočia)<br />

sokoliarstvo. Historické anály uvádzajú,<br />

že vysokú úroveň dosiahlo napríklad na<br />

dvore kolínskeho kurfirsta a arcibiskupa<br />

Clemensa Augusta. Popri ňom sa ďalej<br />

vysoko cenil – podobne ako v stredoveku<br />

– lov zveri do sietí. Lovila sa takto najmä<br />

raticová a dravá zver, ale aj zajace. Usmrcovali<br />

sa potom chladnými zbraňami.<br />

Prepych a okázalosť<br />

Výpravné poľovačky sa v tomto období<br />

stali ešte okázalejšími. Niektoré kniežatá<br />

dali zinscenovať prostredie, v ktorom sa<br />

66 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong>

mala poľovačka skončiť odstrelom zveri,<br />

divadelným architektom. Vyvrcholeniu<br />

„predstavenia“ často predchádzalo dopravenie<br />

odchytenej zveri na odstrelenie<br />

v drevenej debne.<br />

Menej spektakulárne boli „handrové“<br />

poľovačky, ako sa im v tých časoch hovorilo,<br />

pri ktorých sa využívali namiesto<br />

početného personálu a veľkých plátien<br />

odrádzadlá. Boli to kúsky textilu (šatky)<br />

alebo peria naviazané na veľmi dlhej<br />

šnúre približne vo výške očí lovenej<br />

zveri. Jeleň, ale aj vlk a líška odrádzadlá<br />

zadržiavali dobre, a ostatnú zver nerušili.<br />

Často bývali na textilných šatkách portréty<br />

Turkov, pretože ľudia vtedy verili, že<br />

tak lepšie zastavia zver. Keď však honci<br />

hnali zver priveľmi prudko, nezadržali ju<br />

ani „Turci“.<br />

Na výpravné barokové poľovačky sa<br />

nehodili medvede ani vlky, pretože ich<br />

populácie už boli značne zdecimované.<br />

Boli tu však iné, menej obľúbené druhy<br />

Populárne bolo aj štvanie<br />

dravej i inej zveri podľa<br />

antických vzorov.<br />

dravej zveri, na ktoré sa poľovačky preorientovali<br />

s cieľom vykynožiť ju. Používali<br />

sa na to pasce, železá a odstrely, za ktoré<br />

dostával personál odmeny.<br />

Čudné metódy<br />

Urodzené dámy a páni sa v časoch baroka<br />

„poľovnícky“ zabávali aj tým, že na<br />

smrť ubíjali líšky a inú dravú zver. Šelmy<br />

ulovené do sietí vyhadzovali do výšky tak<br />

dlho, až zostali bez života ležať na zemi.<br />

Populárne bolo aj štvanie dravej i inej<br />

zveri podľa antických vzorov, pričom cieľom<br />

bolo utrápiť ju na smrť. Viedeň mala<br />

ešte v období rokoka, čo bol vlastne<br />

vrchol baroka, vlastný amfiteáter na tieto<br />

„predstavenia“.<br />

Mnohým šľachticom sa tieto zvrhlé „lovecké<br />

metódy“ a „poľovnícke“ jatky vôbec<br />

nepáčili. Vrátili sa preto k parforsným<br />

poľovačkám – tentoraz podľa francúzskeho<br />

vzoru. Pri tomto spôsobe lovu išlo<br />

vždy o ulovenie jediného jeleňa, ktorého<br />

s veľkými ceremóniami a za trúbenia<br />

lesných rohov naháňali lovci na koňoch<br />

s pomocou psej svorky. Po tom, čo ho psy<br />

zastavili, ho lovci usmrtili dlhým záraž-<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong> 67

umenie<br />

com. V niektorých oblastiach usmrcovali<br />

jeleňa aj pištoľou priamo zo sedla.<br />

Štvanice na zajace<br />

V strednej Európe sa v čase neskorého<br />

baroka pri francúzskej poľovačke „halali<br />

sur pied“ už uštvaný jeleň neusrmcoval,<br />

ale ho odviezli v klietke na neskoršie<br />

opätovné nasadenie. To už, pravda,<br />

neboli poľovačky, ale jazdecké podujatia.<br />

Parforsné poľovačky sa v strednej<br />

Európe usporadúvali až do začiatku prvej<br />

svetovej vojny.<br />

Rovnako sa na koňoch organizovali<br />

štvanice na zajace s pomocou chrtov.<br />

V baroku sa využíval aj spôsob lovu,<br />

keď jazdec v sedle viedol na jednom<br />

remeni dva-tri chrty. Len čo „zdvihli“<br />

zajaca, lovec ich za nimi pustil. Tie ho<br />

uštvali a zadrhli. Štvanice na zajace<br />

Najslávnejšie štvanice<br />

v Hornom Uhorsku sa<br />

uskutočňovali od roku<br />

1879 v okolí Holíča.<br />

s jediným chrtom sa v Rakúsko-Uhorsku<br />

usporadúvali až do konca monarchie<br />

v roku 1918. V Nemecku zakázal štvanice<br />

na zajace s chrtmi ríšsky poľovnícky<br />

zákon z roku 1934.<br />

Celkom bez psov sa praktizovali<br />

z dnešného hľadiska barbarské štvanice<br />

na zajaca, pri ktorých sa mu dvaja až<br />

traja jazdci ustavične usilovali odrezať<br />

únikovú cestu, až napokon padol na zem<br />

uštvaný. Potom ho „dorazili“ jazdeckým<br />

bičíkom.<br />

Na území dnešného Slovenska sa<br />

pravdepodobne prvá parforsná poľovačka<br />

uskutočnila až v roku 1825 v Dolnom<br />

Jatove pri Nových Zámkoch, kam<br />

priviezli na tento účel z Anglicka duriče –<br />

foxhoundy. Najslávnejšie štvanice v Hornom<br />

Uhorsku sa však uskutočňovali od<br />

roku 1879 v okolí Holíča, kde bola školy<br />

na výcvik dôstojníkov c. k. jazdectva (do<br />

roku 1918).<br />

•<br />

REPROFOTO: WWW<br />

68 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong>

, s. r. o.<br />

Predaj aj použitých zbraní!<br />

Vtáčnici<br />

Energie-V Brown<br />

- vesta<br />

Cena: 49,95 €<br />

ISABA-J<br />

Veľmi ľahká bunda, ktorá poskytuje dobrú<br />

tepelnú izoláciu. Vyrobená z elastickej<br />

Soft Shell tkaniny. Spevnené na ramenách<br />

elastickou Rip Stop tkaninou. Odopínacia<br />

kapucňa. Vodotesné zipsy.<br />

Cena: 125 €<br />

Až do vydania príslušných zákonov na ochranu<br />

vtáctva na prelome 19. a 20. storočia sa poľovnícky<br />

a lesnícky personál zaoberal na jeseň lovom vtákov<br />

do ôk. Oká boli vlastne slučky vyrobené z konského<br />

vlasu, do ktorých sa na jarabinu lákali drozdy a iné<br />

vtáky. Tieto takmer neviditeľné pasce boli rozmiestené<br />

najmä na zaviatych chodníčkoch v lese a denne<br />

sa dvakrát kontrolovali. Dopyt po takto ulovených<br />

chutných sústach bol na trhu veľmi veľký, pretože<br />

pri nich nehrozilo, že konzument zahryzne do brokov.<br />

Lov vtákov bol obľúbenou zábavkou aj majetných<br />

vrstiev na francúzskom vidieku v 18. storočí.<br />

HALO - dámska mikina<br />

Vode a vetru odolná flísová mikina.<br />

Cena: 71,00 €<br />

Merida-T<br />

Nešušťavé nohavice,<br />

prešité teflónom.<br />

Odolné voči tŕňom so<br />

spevnenými kolenami.<br />

Elastický pás.<br />

Cena: 69,75 €<br />

Vesta<br />

BEARN<br />

Teflónom<br />

prešitá<br />

vesta.<br />

Cena: 39 €<br />

Almos 18”NL<br />

gumáky<br />

vodeodolné<br />

neoprénové<br />

(4 mm) gumáky.<br />

Cena: 85 €<br />

DURO HARD<br />

nohavice<br />

spevnené a veľmi odolné<br />

membránové nohavice,<br />

odolné voči tŕňom<br />

Vodeodolnosť 5000mm.<br />

Priedušnosť 3000g/m2.<br />

Cena: 59,95 €<br />

inzercia<br />

inzLZ2350<br />

Budova COV Blok-A, 927 05 Šaľa-Veča<br />

e-mail: info@betalov.sk, takacv@centrum.sk, www.betalov.sk,<br />

tel./fax: +421 31 770 89 66, mobil: 0917 955 557, 0905 616 788,<br />

objednávky telefonicky alebo e-mailom

história<br />

Tajomstvá<br />

ROHU<br />

Ján Mercel<br />

Pavol Pavlík<br />

70 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong>

Takéto rohy slúžili na trúbenie<br />

počas rýchlej jazdy na koni.<br />

Pri love, zbere či v bojových<br />

situáciách sa ľudia<br />

potrebovali dorozumievať<br />

aj vtedy, keď im už<br />

nepostačovala sila hlasu.<br />

Jedným z prvých nástrojov<br />

na dorozumievanie na<br />

diaľku bol roh.<br />

Najstaršie nástroje na diaľkové<br />

dorozumievanie boli okrem<br />

bubnov tiež dychové nástroje.<br />

Spočiatku išlo o využívanie<br />

prirodzených nástrojov, ako boli duté<br />

drevené paličky, kosti, volské rohy,<br />

ulity mäkkýšov alebo kly. Dal sa na<br />

nich vytvoriť len tón, dva, a tak signály<br />

tvorila kombinácia krátkeho a dlhého<br />

trúbenia.<br />

Objavil sa kov<br />

Postupne sa rohy ako hudobné nástroje<br />

zdokonaľovali a v mladšej dobe<br />

bronzovej sa objavujú prvé kovové<br />

dychové nástroje. Najstaršie nálezy<br />

pochádzajú z 13. storočia p. n. l. zo<br />

severnej Európy.<br />

Neskôr používali kovové dychové<br />

nástroje Rimania. Bola to napríklad<br />

buccina alebo lituus, vojenský signalizačný<br />

nástroj s nátrubkom.<br />

Po zániku antickej kultúry nastala<br />

istá stagnácia a až zo začiatku novoveku<br />

nachádzame zobrazenia najjednoduchších<br />

tvarov rohu. Išlo o poľovnícky<br />

roh a signálny roh s jedným tónom<br />

z prirodzene rastúceho rohu. Oba nástroje<br />

sa používali pri poľovačkách.<br />

Legendárny predmet<br />

Vďaka dôraznému a prenikavému<br />

hlasu získal roh aj istý mýtický význam.<br />

Bol úzko spojený s dušou človeka,<br />

dokázal ho dojať a prenášať emócie.<br />

Práve tento účinok zabezpečil rohu<br />

pevné miesto v rozličných legendách.<br />

Prvú zmienku o sile tónu rohu<br />

inzercia<br />

inzLZ2369

história<br />

Predchodca dnešného rohu<br />

nachádzame v piesni francúzskeho<br />

hrdinu Rolanda z 11. storočia. Podľa<br />

povesti bol hlas jeho zázračného rohu<br />

Olifanta taký mohutný, že ho počul<br />

rímsky cisár Karol Veľký z ďalekých<br />

krajov. Dnes sa dva umelecky vyrezávané<br />

olifanty nachádzajú v múzeu<br />

na Pražskom hrade, olifanty<br />

možno vidieť aj v zbrojnici<br />

štátnych umeleckých zbierok<br />

v Drážďanoch.<br />

Poľovnícky roh figuruje<br />

aj v rozsiahlom cykle<br />

opier Richarda<br />

Wagnera<br />

Prsteň<br />

Nibelungov,<br />

vďaka ktorej<br />

sa stal<br />

súčasťou<br />

hudobnej kultúry.<br />

Treba ešte povedať, že poľovnícke<br />

rohy neboli považované za pozauny<br />

(plechové dychové nástroje s predĺženou<br />

trúbkou a mohutným zvukom).<br />

Taktiež nereprezentovali vojenskú odvahu<br />

ako napríklad bubny. Rohy síce<br />

slúžili aj vo vojne, ale mali za úlohu<br />

zvolávať a orientovať účastníkov boja,<br />

čiže boli pomocníkmi pri spoločných<br />

akciách. Na zabezpečenie orientácie<br />

slúžili rovnako aj v poľovníctve alebo<br />

v poštových službách.<br />

Kone, psy a rohy<br />

S príchodom parforsných poľovačiek<br />

s koňmi a psami vo Francúzsku vznikol<br />

nový druh rohu. Aby mohol počas<br />

rýchlej jazdy na koni lovec trúbiť signály,<br />

musel nosiť poľovný roh zavesený<br />

diagonálne okolo tela. Trúbenie na<br />

takýchto veľkých rohoch sa rozšírilo<br />

po celej Európe. Vo Francúzsku sa<br />

zároveň v tomto období zásluhou<br />

markíza de Dampierra rozšírila dvorná<br />

poľovnícka hudba.<br />

V našich oblastiach zaviedol<br />

tento poľovnícky roh<br />

gróf Sporck, ktorý poslal do<br />

Versailles dvoch mladých<br />

poľovníkov, aby sa naučili<br />

na rohoch trúbiť. Poľovný<br />

roh sa začal používať aj<br />

v strednej<br />

veľkosti,<br />

a dokonca<br />

prenikol aj do<br />

duchovnej hudby.<br />

V 19. storočí zanikli<br />

parforsné poľovačky a s nimi aj<br />

používanie veľkého poľovníckeho<br />

rohu. Zmena prišla postupne, začala<br />

sa v Nemecku na cisárskom dvore, kde<br />

knieža von Pless, vrchný hospodár<br />

cisára Wilhelma I., zaviedol používanie<br />

malého rohu. Keďže bol tento dvorný<br />

úradník aj hudobne nadaný, vytvoril<br />

na rohu signály na spoločné poľovačky<br />

a na poctu ulovenej zveri, ktoré sa<br />

v podstate používajú dodnes.<br />

Trúbenie dnes<br />

V 30. – 40. rokoch minulého storočia<br />

nastal rozkvet trúbenia poľovníckych<br />

signálov na rohu. Významne sa o to<br />

pričinili vtedajší odborníci na poľovnícke<br />

zvyky, ktorí nám zanechali<br />

návody na používanie hudobných<br />

V PZ združení Pravenec riadil<br />

spoločné poľovačky na diviačiu<br />

zver trubač Július Gebrlín.<br />

nástrojov v poľovníckej praxi, a tiež<br />

zápisy signálov.<br />

V súčasnosti sa na spoločných<br />

poľovačkách bežne používajú lesnice<br />

strednej veľkosti. Trubač nosí lesnicu<br />

na primerane dlhom remienku na<br />

pravej strane, prevesenú cez ľavé plece<br />

s nátrubkom obráteným dopredu<br />

tak, aby si ju mohol pohodlne priložiť<br />

k ústam. Na ľavom pleci má zbraň.<br />

Lesnice s veľkým oblúkom sa používajú<br />

pri slávnostných príležitostiach. •<br />

Kto sú poľovnícki trubači?<br />

Poľovnícki trubači (lesničiari) šíria<br />

poľovnícke zvyky, tradície a obyčaje<br />

prostredníctvom poľovníckej hudby,<br />

čím propagujú a dotvárajú estetickú<br />

stránku poľovníctva. Jedinečnosť<br />

poľovníckych trubačov na Slovensku<br />

tkvie tiež v poslaní šíriť slovenské<br />

poľovnícke signály, ktoré skomponovali<br />

autori Tibor Andrašovan a Pavol<br />

Poruban v roku 1970. Najčastejšie<br />

používaným nástrojom poľovníckych<br />

trubačov je lesnica a lovecký roh<br />

v ladení in B, skúsenejší trubači ovládajú<br />

hru aj na lovecké rohy v ladení<br />

in Es, ktoré sú známejšie z Rakúska<br />

a Nemecka. Klub trubačov Slovenskej<br />

republiky pri SPZ združuje aktívnych<br />

poľovníckych trubačov, vytvára pre<br />

nich podmienky na odborný rast,<br />

podieľa sa na organizácii trubačských<br />

súťaží a ďalších aktivitách spojených<br />

s poľovníckym trúbením na národnej<br />

a medzinárodnej úrovni.<br />

72 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong><br />

Klub trubačov SR pri SPZ

Medzinárodný festival filmov s tematikou<br />

"Poľovníctvo a ochrana prírody”<br />

Celoštátna výstava „Poľovníctvo a Príroda <strong>2016</strong>“<br />

Výstavisko Agrokomplex, Nitra 9. - 12. jún <strong>2016</strong><br />

Môžete sa zapojiť zaslaním filmu do nasledovných súťažných kategórií:<br />

1. „Poľovnícky dokument a náučno - metodický film“<br />

2. „Príroda a zver“<br />

3. „Domáce video – filmové začiatky“<br />

Uzávierka pre zaslanie filmov do 22. 5. <strong>2016</strong><br />

Podrobné propozície nájdete na webe:<br />

www.polovnickakomora.sk<br />

Vyhodnotenie filmového festivalu sa uskutoční v rámci sprievodného<br />

programu celoštátnej výstavy „Poľovníctvo a Príroda <strong>2016</strong>“.<br />

Hlavný mediálny partner: Halali, redakcia TV relácie<br />

Project1_Layout 1 31/03/16 12:08 Page 1<br />

inzercia<br />

C:\Dokumenty\Inzeráty\<strong>Lovu</strong><strong>Zdar</strong>\SPK-Poľovníctvo-Príroda\SPK-Poľovníctvo-Príroda-INZ-LZ-.indd<br />

inzLZ2379<br />

inzLZ2364

inzLZ2371

TROFEJE SÚ SPOMIENKY<br />

Môj kamarát Robo je učiteľ<br />

a o poľovníctve nemá<br />

poňatia. Nemôže vedieť,<br />

že trofeje majú pre nás<br />

hodnotu spomienok.<br />

Na môjho srnca „šestáka“ v predizbe<br />

sa Robo spýtal, kde som<br />

„to“ kúpil, a raritného šestoráka<br />

v obývačke pokladá za nepodarok,<br />

ktorý treba vyhodiť.<br />

Nedávno si všimol diviačie zbrane<br />

na stene za mojím pracovným stolom.<br />

„Bezcenné zuby úbohej svine. Potrebuješ<br />

ich, aby si si dvíhal ego?“ Robo trepe nezmysly.<br />

Ale chápem ho, nemôže predsa<br />

vedieť, že trofeje majú pre nás hodnotu<br />

spomienok. Nemôže vedieť, že „bezcenné<br />

zuby“ sú spomienkou na Natašu a ja<br />

presne viem, akú majú cenu, konkrétne<br />

dvadsať eur. A ja som ich nezískal lovom,<br />

ale kúpou. Ale to Robo nemusí vedieť.<br />

Kly nie sú nijaké hrdé zbrane, ale skôr<br />

biedne – krátke a tenké. Nenosil ich silný<br />

kanec, nanajvýš veľmi priemerný, ktorý<br />

prišiel o život priskoro. Napriek tomu by<br />

som trofej nevymenil ani za medailové<br />

kly. Lebo len tieto mi pripomínajú Natašu<br />

a Eda, našu spoločnú poľovačku v zahraničí,<br />

a tiež muža, ktorý bol švorc.<br />

Edo potrebuje alibi<br />

Nataša už sedela pri bare, keď náš autobus<br />

dorazil do hotela. Bola veľmi blond,<br />

naozaj mladá a – sama! Ak nerátame jej<br />

kolegyňu, ktorá bola tiež veľmi blond<br />

a takisto sama... Nataša tam bola čírou<br />

náhodou, hoci vždy dobre vedela, kedy<br />

prichádzajú autobusy, ktoré privážajú zahraničných<br />

poľovníkov na túto poslednú<br />

zastávku pred poslednou etapou cesty na<br />

poľovnícku chatu. Hovorila výborne po<br />

rusky a slušne po anglicky. To sa<br />

ukázalo, keď jedného z našich<br />

poľovníkov prišla požiadať<br />

o oheň. Oheň preskočil<br />

a musel horieť dlho, lebo<br />

náš kolega so zapaľovačom<br />

meškal na raňajky.<br />

Potom už išlo všetko<br />

podľa plánu, šofér<br />

pridal plyn, pretože<br />

cesta hlboko do krajiny<br />

snehu a mrazu bola<br />

ešte pomerne dlhá.<br />

Pri výjazde z diaľnice<br />

sa zrazu autobusom<br />

rozľahol výkrik: „Jeden<br />

chýba!“ „Ešte raz prepočítať!“<br />

Naozaj. Jeden chýbal. Ja som to<br />

mal vlastne vedieť ako prvý, lebo miesto<br />

vedľa mňa bolo odrazu prázdne. Pôvodne<br />

sedel na ňom poľovník, s ktorým sme<br />

doň pristúpili v Košiciach. „Otočte to,<br />

chýba Edo!“ zvolal som. „Nie, pokračujte<br />

v jazde,“ povedal pokojne vedúci výpravy.<br />

„Všetko je v poriadku“.<br />

Potom mi odovzdal zložený papierik.<br />

Od Eda. Stálo na ňom: „Pristúpim k vám<br />

na spiatočnej ceste. Prosím Ťa, prines<br />

mi nejakú trofej. Nemusí byť drahá. Moja<br />

žena sa v tom absolútne nevyzná.“ Ako?!<br />

Aha! No dobre. Štyri dni s Natašou tiež<br />

nie sú zlé. Ale odkiaľ som mal vziať trofej,<br />

ktoré mu bude robiť alibi?<br />

Kde je Nataša?<br />

Šťastie sa na mňa usmialo hneď po<br />

príchode na poľovnícku chatu. Sotva sme<br />

vystúpili, už sa k nám prikmotril chlapík,<br />

ktorý ponúkal na predaj trofeje. Bez<br />

váhania som od neho kúpil tie biedne kly.<br />

Boli fakt lacné, ale bez problémov mohli<br />

uspokojiť Edovu manželku v Košiciach,<br />

ktorá „sa v tom absolútne nevyzná“.<br />

Boli to dni plné zážitkov, hoci<br />

namáhavé. Mnohí z nás<br />

spali v autobuse, keď sme<br />

smerovali z chaty do hotela<br />

pri diaľnici. Všetko<br />

bolo, ako má byť, iba...<br />

Nataša tam nebola!<br />

Ani jej kolegyňa. Zato<br />

tam bol Edo. „Jednoducho<br />

v noci zmizla.<br />

A moje peniaze tiež.“<br />

Edo vyzeral zničene.<br />

„Máš problémy?“ spýtal<br />

som sa účastne. „Vieš,<br />

hotelový účet...“ „Veď zaplať<br />

kartou.“ „Tiež je preč!“<br />

Skutoční poľovníci sa nenechajú<br />

v štichu. Hoteliér dostal svoje peniaze<br />

- v hotovosti. Navyše sa Edo ukázal ako<br />

čestný muž. „Hanbím sa ako pes. Tú<br />

trofej si preto nechaj dovtedy, pokým ti<br />

nevrátim peniaze za ňu. Hneď, ako sa<br />

vrátim domov...“<br />

Peniaze prišli veľmi rýchlo. Opäť<br />

s ceduľkou. „Urob s tými klami, čo chceš.<br />

Bolo by príšerné, keby doma každý deň<br />

vo mne vyvolávali tú spomienku... <strong>Lovu</strong><br />

zdar! Edo.“<br />

A takúto trofej pokladá Robo za bezcennú!<br />

Naozaj nemá ani poňatie...<br />

Juraj Halas<br />

<strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong> 75

Slzy zaliate v zlate<br />

Dušan Keleši<br />

Spracovanie trofeje má rôzne podoby.<br />

Jednou z nich je zapracovanie do drahého<br />

kovu, teda výroba poľovníckeho šperku.<br />

Samozrejme, nejde o spracovanie trofeje v pôvodnom<br />

zmysle slova, hovoríme o zapracovaní do zlata alebo<br />

striebra. V našom šperkárstve sa venujeme spolu s manželkou,<br />

taktiež zlatníčkou, výrobe poľovníckych šperkov už<br />

dvadsaťpäť rokov. Šperky vyrábame ručne a každý kus je<br />

originál. Pre poľovníkov, ale aj ostatných čitateľov máme<br />

pár rád, ako základne upraviť niektoré trofeje.<br />

Očné zuby z líšky<br />

Po vyvarení ich treba očistiť od kožných útvarov a opláchnuť<br />

vodou so saponátom. Nemožno ich dávať do peroxidu, ako to<br />

mnohí robia, ničí sa tak sklovina.!<br />

Penisové kostičky zo šeliem<br />

Takisto ich treba očistiť od kožných útvarov a naopak aspoň<br />

na deň ponoriť do peroxidu, ktorý vyžerie veľkú časť mastnoty<br />

a zároveň kostičky vybieli.<br />

Očné zuby z jelenej zveri<br />

Najčastejšie spracúvame práve túto trofej. Najdôležitejšie<br />

je zuby správne vytiahnuť, a to bez poškodenia spodnej časti<br />

grandle. Ozdobná časť v šperku je práve to miesto v tvare<br />

slzy, kde dochádza zub do kontaktu z potravou. Vyfarbenie<br />

grandle, ktoré používame do šperkov, je práve na slze. Možno<br />

sa domnievate, že ak nájdete na grandli tmavé miesta po<br />

obvode, kde je hranica ďasna a koreňového systému, získali<br />

ste peknú grandlu. Nie je to tak. Vyfarbenie, ľudovo nazývané<br />

„pálenie“, je len na slze, ktorá sa používa v šperkoch. Jej<br />

kontrast a farebnosť (od bledohnedej, cez hnedú až dočierna)<br />

závisí od veku jeleňa, ale hlavne od biotopu, v ktorom žil.<br />

Výroba si žiada čas<br />

Ak chcete poľovnícky šperk na mieru, treba myslieť<br />

na to, že jeho výroba si vyžaduje oveľa viac času ako<br />

napríklad jednoduchý prívesok. Kto nežiada šperk na<br />

mieru, ten vždy nájde priamo v našej predajni veľký<br />

výber výrobkov.<br />

Minulý rok oslávilo naše šperkárstvo 25 rokov a rovnako<br />

dlho som členom SPZ .V septembri som vo Svätom<br />

Antone dostal medailu Sv. Huberta za rozvoj v oblasti<br />

kultúry a umenia, jedinú medailu, ktorú môže získať aj<br />

nepoľovnícka verejnosť. Na medailu ma navrhla OPK<br />

v Trnave za dlhoročnú reprezentáciu regiónu na podujatiach<br />

na Slovensku aj v zahraničí.<br />

inzLZ2365<br />

Uvidíte nás na Celoštátnej výstave poľovníctvo a príroda v Nitre od 9. 6. - 12. 6. <strong>2016</strong><br />

inzercia<br />

Výroba a predaj<br />

Spracovanie všetkých druhov trofejí:<br />

hubertky, penisové kostičky, pazúry,<br />

grandle, líščie tesáky...<br />

Všetko<br />

ručná práca<br />

originálnych poľovníckych šperkov zo zlata a striebra<br />

Zlatý orol-zlatníctvo<br />

Dušan Keleši, Malý obchodný dom<br />

Paulínska 15, 917 01 Trnava<br />

Tel.: +421 905 332 630, +421 905 724 358<br />

www.zlatyorol.sk, mail.zlatnictvo@zlatyorol.sk

PANORAMA<br />

inzLZ2377

gastro<br />

Divinové karé so špargľou<br />

Potrebujeme:<br />

• y 500 g karé z diviny<br />

• y 500 g špargle<br />

• y 3 stredne veľké cibule<br />

• y 100 g paradajok<br />

• y 1 citrón<br />

• y olivový olej, maslo<br />

• y soľ, mleté čierne korenie<br />

• y rozmarín<br />

• y petržlenovú vňať<br />

Postup:<br />

1.<br />

Mäso dôkladne odblaníme, dobre<br />

umyjeme, nakrájame na rezne,<br />

posypeme mletým čiernym korením<br />

a rozdrveným rozmarínom, dobre<br />

pokvapkáme olejom a necháme<br />

v chladničke odležať aspoň 24 hodín.<br />

2.<br />

Po odležaní mäso vyberieme<br />

z chladničky a necháme postáť<br />

pri izbovej teplote aspoň hodinu<br />

pred prípravou. Na panvici rozpálime<br />

olivový olej a rezne prudko opečieme<br />

z oboch strán asi po štyri minúty.<br />

3.<br />

Rezne vyberieme a uložíme na<br />

teplom mieste. Očistíme špargľu,<br />

vložíme ju do mierne osolenej<br />

vody so štipkou cukru a varíme<br />

približne osem minút.<br />

4.<br />

Vo výpeku z mäsa opražíme<br />

nadrobno pokrájanú cibuľu,<br />

pridáme umyté nakrájané paradajky<br />

a podľa chuti osolíme. Vložíme rezne,<br />

prikryjeme a dusíme domäkka. Podľa<br />

chuti podlievame.<br />

5.<br />

Rezne podávame so špargľou,<br />

ktorú polejeme roztopeným maslom<br />

a pokvapkáme citrónovou šťavou.<br />

Ako príloha sú najvhodnejšie varené<br />

zemiaky alebo zemiakové pyré.<br />

Víno k receptom odporúča:<br />

Beáta Vlnková<br />

prezidentka Asociácie someliérov SR<br />

Snúbiť divinu so špargľou<br />

a s vínom je pre someliera<br />

naozajstnou výzvou.<br />

K divine preferujeme<br />

červené víno, ku špargli<br />

biele víno. Pri snúbení jedla<br />

s vínom sa zameriavame<br />

viac na spôsob prípravy,<br />

druh omáčky či prílohu,<br />

než na druh mäsa. Navyše<br />

výber vína ku špargli musí<br />

byť naozaj svedomitý pre<br />

jej špecifickú vôňu a chuť.<br />

Jedlo je navyše dochutené<br />

paradajkami, citrónom<br />

a rozmarínom.<br />

Rozhodla som sa preto túto<br />

dilemu vyriešiť ružovým<br />

vínom. Editio Vinifera,<br />

cuvée Nitria rosé, ročník<br />

2015, suché. Základom<br />

tohto cuvée je spojenie<br />

Nitrie, novošľachtenca šitého<br />

na mieru slovenského<br />

terroir a francúzskej klasiky<br />

v podobe Merlotu, Cabernet<br />

Sauvignon a Pinot<br />

noir. Víno má svetloružovú<br />

farbu, vonia po čerstvých<br />

malinách a jahodách.<br />

V chuti je svieže, ovocné<br />

a dobre vyvážené. Víno<br />

nemá výrazné taníny, ktoré<br />

by nepriaznivo pôsobili<br />

na chuť špargle, zároveň<br />

má dosť kyselín a cukru.<br />

Víno podávame pri teplote<br />

10 – 12 stupňov. Editio<br />

vinifera je produktová línia<br />

vín z tradičných odrôd<br />

a novošľachtencov. Na ich<br />

tvorbe sa podieľajú slovenskí<br />

vinohradníci, vinári<br />

a enologička Ing. Edita Ďurčová.<br />

Hrozno v Nitria rosé<br />

pochádza z rodinných viníc<br />

Karola Motyku a Margity<br />

a Ladislava Šebovcov.<br />

FOTOGRAFIA: SHUTTERSTOCK<br />

78 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong>

WWW.RTVS.SK<br />

inzLZ2342<br />

Obľúbený magazín pre všetkých drobnochovateľov,<br />

pestovateľov, milovníkov záhrady a gazdovského dvora.<br />

V SOBOTU<br />

POPOLUDNÍ

krížovka<br />

Ku grófovi Archibaldovi - vášnivému lovcovi - prišiel na návštevu priateľ. Hrdo mu ukazuje svoje trofeje, ktoré sú zavesené<br />

po celom kaštieli. Ako tak pozerajú, zakričí zdesene hosť: – Bože, tu visí hlava jednej ženy... a ešte ako sa smeje!<br />

– Áno, to je moja svokra – hovorí gróf.<br />

– Do... (dokončenie v tajničke)<br />

Tajnička z minulého čísla: si na omyle, to nie sú kosti, to sú nohy!<br />

Knihy posielame týmto vyžrebovaným ľúštiteľom: Zuzana Labdíková, Nitra; Jana Lenková, Bardejov; Martin Melo, Strečno.<br />

Vylúštenú tajničku pošlite do 16. mája <strong>2016</strong> e-mailom na adresu redakcia@lovuzdar.com alebo na korešpondenčnom lístku<br />

na adresu <strong>Lovu</strong> zdar!, Hviezdna 8, 931 01 Šamorín. Ak posielate vylúštenú tajničku mailom, nezabudnite uviesť svoje meno<br />

a poštovú adresu. Trom úspešným lúštiteľom pošleme knižné odmeny!<br />

80 <strong>Lovu</strong> zdar! – č. 5 – máj <strong>2016</strong>

Predplaťte si LOVU ZDAR!<br />

Milí čitatelia!<br />

Ak si chcete predplatiť mesačník<br />

<strong>Lovu</strong> zdar!, môžete tak urobiť<br />

poštou, telefonicky, faxom alebo<br />

e-mailom. Predplatné je možné<br />

len na celý rok.<br />

V roku <strong>2016</strong> už 11 vydaní!<br />

ZVÝHODNENÁ CENA 22 EUR!<br />

ZÁVÄZNÁ OBJEDNÁVKA PRE SR<br />

Prosíme o čitateľné vyplnenie objednávky!<br />

Počet výtlačkov (ks) od čísla/dátumu.<br />

LOVU ZDAR! – ročné predplatné<br />

Na základe mojej objednávky žiadam o zaslanie poštovej<br />

poukážky<br />

Zaplatím v hotovosti na uvedenej adrese<br />

Bankovým prevodom<br />

ADRESA DODÁVKY, ak si objednávate titul pre seba:<br />

ADRESA PLATITEĽA, ak objednávate titul ako darček:<br />

Titul/meno a priezvisko ................................................................<br />

Adresa/ PSČ/štát ............................................................................<br />

<br />

ADRESA FAKTURÁCIE:<br />

Ušetríte<br />

4,95 €<br />

Titul/meno a priezvisko ................................................................<br />

Názov firmy ....................................................................................<br />

Kontaktná osoba ............................................................................<br />

Adresa/PSČ/štát .............................................................................<br />

Tel./fax/e-mail ................................................................................<br />

IČO ........................................ IČ DPH .............................................<br />

Bankové spojenie ...........................................................................<br />

Ak bude fakturácia na firmu, ale zasielanie požadujete na inú adresu, tu<br />

uveďte adresu, na ktorú treba zasielať objednané výtlačky:<br />

Titul/meno a priezvisko ................................................................<br />

Adresa/ PSČ/štát ............................................................................<br />

Tel./fax/e-mail ................................................................................<br />

Tel./fax/e-mail ................................................................................<br />

Dátum: .................................,<br />

Podpis., príp. pečiatka<br />

OBJEDNÁVAM AKO DARČEK PRE:<br />

Titul/meno a priezvisko ................................................................<br />

Adresa/ PSČ/štát ............................................................................<br />

Tel./fax/e-mail ................................................................................<br />

OBJEDNÁVKY ZASIELAJTE POŠTOU, TELEFONICKY, FAXOM,<br />

E-MAILOM ALEBO OSOBNE NA:<br />

MEDIAPRINT-KAPA PRESSEGROSSO, A. S.,<br />

Oddelenie inej formy predaja, Stará Vajnorská 9, 831 04 Bratislava<br />

Tel.: 00421 2 4989 35 63, 02/4989 35 64, 02/4989 35 65, 02/4989 35 66<br />

Zelená linka: 0800 188 826; Fax: 02/3222 22 56<br />

E-mail: predplatne@abompkapa.sk, objednavky@ipredplatne.sk<br />

Týmto zároveň dobrovoľne udeľujem svoj súhlas na spracovanie mojich osobných údajov vo vašom informačnom systéme za účelom evidencie v zmysle zákona 428/2002 Zb.<br />

o ochrane osobných údajov v zmysle neskorších právnych predpisov. Údaje nebudú poskytnuté tretej strane. Beriem na vedomie, že môj súhlas môžem kedykoľvek zobrať späť.<br />

VYPLNÍ PŘEDPLATITEL<br />

Předplatné časopisu<br />

LOVU ZDAR! pro ČR<br />

OBJEDNÁVÁM: Roční / 11 vydání: (11 × 59 = 649 Kč)<br />

Od vydání: ......................................................................................<br />

Titul, příjmení (název firmy): ......................................................<br />

Jméno: ............................................................................................<br />

Bydliště (sídlo): .............................................................................<br />

PSČ a dodávací pošta: ..................................................................<br />

Tel./Fax: ................................ E-mail: ...........................................<br />

<br />

JEN V PŘÍPADĚ, POŽADUJETE-LI DAŇOVÝ DOKLAD:<br />

IČO: ........................................... DIČ:..............................................<br />

VÝTISKY DODÁVEJTE NA ADRESU (vyplňte jen v případě, že se od<br />

předchozí adresy liší):<br />

..........................................................................................................<br />

..........................................................................................................<br />

Datum: ..................................................,<br />

Podpis., příp. razítko<br />

OBJEDNÁVKU POŠLETE NA ADRESU:<br />

SEND Předplatné, spol. s r. o., Ve Žlíbku 1800/77, Hala A3, 193 00 Praha<br />

9 Horní Počernice, ČR. E-mail: send@send.cz, SMS: 605 202 115. Call<br />

centrum Tel.: 225 985 225 GSM: 777 333 370. Objednávky a reklamace<br />

časopisu: administrace@send.cz, 225 985 225

autorizovaný predajca vozidiel ŠKODA:<br />

Váš<br />

www.skoda-auto.sk<br />

JOY JE VAŠA RADOSŤ<br />

NA KAŽDÝ DEŇ<br />

Kombinovaná spotreba a emisie CO 2 automobilov Fabia, Rapid, Octavia a Yeti: 3,6 – 6,4 l/100 km, 93 – 149 g/km. Ilustračné foto.<br />

Nová séria akčných modelov ŠKODA JOY<br />

Spravte si radosť a príďte si po akčný model z novej série ŠKODA JOY. Vaša nová ŠKODA Fabia,<br />

Rapid, Rapid Spaceback, Yeti alebo Octavia vo výbave JOY vás poteší dizajnovými sedadlami,<br />

držiakom na tablet, rádiom s dotykovým displejom, klimatizáciou Climatronic, diskami z ľahkých<br />

zliatin a ďalšou atraktívnou výbavou. Príďte si spraviť radosť k svojmu predajcovi ešte dnes.<br />

inzLZ2378

JOY JE VAŠA RADOSŤ<br />

NA KAŽDÝ DEŇ<br />

Kombinovaná spotreba a emisie CO 2<br />

automobilov Fabia, Rapid, Octavia a Yeti: 3,6 – 6,4 l/100 km, 93 – 149 g/km. Ilustračné foto.<br />

Nová séria akčných modelov ŠKODA JOY<br />

inzLZ2373<br />

Spravte si radosť a príďte si po akčný model z novej série ŠKODA JOY. Vaša nová ŠKODA Fabia,<br />

Rapid, Rapid Spaceback, Yeti alebo Octavia vo výbave JOY vás poteší dizajnovými sedadlami,<br />

držiakom na tablet, rádiom s dotykovým displejom, klimatizáciou Climatronic, diskami z ľahkých<br />

zliatin a ďalšou atraktívnou výbavou. Príďte si spraviť radosť k svojmu predajcovi ešte dnes.<br />

www.skoda-auto.sk<br />

Váš autorizovaný predajca vozidiel ŠKODA:<br />

IMPA Bratislava, a.s.<br />

Panónska cesta 23<br />

851 04 Bratislava<br />

www.impa.sk<br />

Tel.: 0800 10 20 10<br />

E-mail: info@impa.sk

inzLZ2348

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!