Magazín Lovu Zdar 1-2/2016

Sme oficiálni partneri 

január/február 2016 VIII. ročník cena 2,45 € /69 Kč 

Biely lovec 

čierna Afrika 

Blaser R8 

Rovnaká 

a vždy iná 

Poľujeme 

s foxteriérom 

Zlé 

svedomie 

veľkovýroby 

Poľovníctvo 

v peniazoch 

Diviaky zblízka 

www.lovuzdar.com

PANORAMA

príhovor 

Lovu zdar! 

Mesačník o poľovníctve a prírode 

Ročník VIII., číslo 1-2, cena: 2,45 € / 69 Kč 

Šéfredaktorka: 

Mgr. Henrieta Halasová – Bakošová 

sefredaktor@lovuzdar.com 

Dizajn a grafická úprava: 

Ing. Andrej Kaprinay 

grafik@lovuzdar.com 

Marketing a reklama: 

Mgr. Jana Demková, 0948 727 979 

marketing@lovuzdar.com 

Inzertné oddelenie: 

Tel./Fax: +421 315 623 604, 

mobil: 0948 727 979 

Adresa redakcie: 

Hviezdna 8, 931 01 Šamorín 

redakcia@lovuzdar.com 

Vydavateľ: Lovu zdar s. r. o., 

Šulekova 2, 811 06 Bratislava 

IČO: 46 210 709 

Obchodný register: Okresný súd 

Bratislava Oddiel: Sro, vložka číslo: 

73674/B 

Tlač: Polygrafické centrum, Marketing 

and Business Group, s. r. o., Bratislava 

Rozširuje: Mediaprint KAPA a súkromní 

distributéri, v Českej republike rozširuje 

PNS, a. s., Praha 9 

Predplatné pre SR: Mediaprint KAPA, 

zelená linka: 0800 188 826, 

e-mail: predplatne@abompkapa.sk 

Predplatné pre ČR: SEND Předplatné, 

225 985 225, e-mail: administrace@send.cz 

EV 2843/08 

ISSN 1337-9860 

Vychádza 18. 12. 2015 

Všetky práva vyhradené. Reprodukcia celku 

alebo akejkoľvek časti bez písomného 

súhlasu vydavatela je prísne zakázaná. 

Nevyžiadané rukopisy a fotografie 

nevraciame ani sa k nim nevyjadrujeme! 

Vážení čitatelia! 

Tibor Lebocký 

prezident Slovenskej 

poľovníckej komory 

Dovoľte mi, aby som využil príležitosť novoročného príhovoru a poďakoval sa väčšine 

z vás za to, že súčasná úroveň slovenského poľovníctva, poľovníckej kultúry 

a etiky nie je náhoda. Je to výsledok rozvíjania hodnôt generácií slovenských 

poľovníkov, na čo môžeme byť právom hrdí. Jedným dychom však dodávam, aby sme 

si aj naďalej uvedomovali, že budúcnosť voľne žijúcej zveri bude za každých okolností 

závisieť predovšetkým od nás, od ľudí so zelenou krvou. 

Napriek tomu je poľovníctvo terčom samozvaných vševedov, žijúcich pri počítačoch 

virtuálny život často bez osobnej skúsenosti s fungovaním zákonov prírody, no pripravených 

kedykoľvek spochybniť princípy moderného poľovníctva. Výsledkom ochoty európskeho 

spoločenstva akceptovať ich aktivity sú kŕdle krkavcov a kormoránov, svorky 

vlkov a početné skupiny medveďov, ktoré gazdujú v našich revíroch za nás a náš účet. 

Neustále sa zvyšujúce stavy raticovej zveri a invazívnych druhov zasa svedčia o tom, 

že nie sme schopní redukovať prírastok voľne žijúcej zveri dostatočne účinne. Dôsledky 

môžu byť zničujúce a nemyslím pritom len na škody spôsobené zverou a na zveri. Mám 

na mysli radikálne zmeny v biodiverzite, nehovoriac o hrozbách pribúdajúcich útokov na 

človeka, dopravných nehôd alebo šírenia a prenosu chorôb. 

Nech aj principiálne priznávame právo vlastníka poľovných pozemkov rozhodovať 

o výkone práva poľovníctva, obhospodarujeme predovšetkým voľne žijúcu poľovnú 

zver, ktorá je prírodným bohatstvom všetkých občanov. Predávať právo poľovníctva ako 

tovar alebo službu je riešenie ohrozujúce ústavné práva občanov na šetrné využívanie 

prírodných zdrojov, ekologickú rovnováhu a účinnú starostlivosť o životné prostredie. 

Dostatočne solventná časť držiteľov poľovných lístkov má takmer všetko, ale obyčajne 

nemá to najdôležitejšie – voľný čas. Mali by sme sa zamyslieť, či by nebolo potrebné 

legislatívne upraviť status poľovníctva ako aktivity vykonávanej vo verejnom záujme, 

a súčasne presadzovať výkon práva poľovníctva na občianskom princípe. Teda obhospodarovanie 

voľne žijúcej zveri by mohlo zo zákona vykonávať oveľa viac držiteľov poľovných 

lístkov ako doteraz. Prosím, nech o užívaní poľovného revíru rozhoduje vlastník, 

ale nech má štát právo nastaviť legislatívne podmienky tak, aby užívateľ garantoval splnenie 

štátom schvaľovaného procesu obhospodarovania voľne žijúcej zveri aj prostredníctvom 

kľúča o odporúčaní minimálneho počtu fyzických osôb na 100, 150 či 200 hektárov 

obhospodarovaného revíru. 

Dovoľte mi, aby som vám na záver ešte venoval tento novoročný vinš: „Nech Vás choroby 

a pytliaci zďaleka obchádzajú, nech Vám poživeň v plecniaku a dukáty vo vačku 

nikdy nechýbajú a nech vás Svätý Hubert s bohyňou lovu Dianou šťastlivo po revíroch 

sprevádzajú a zároveň často za bohato prestretý stôl pozývajú.“ 

Články od našich zahraničných 

spolupracovníkov sa nemusia 

zhodovať so slovenskou a českou 

poľovníckou legislatívou. 

Za obsah inzercie zodpovedá inzerent. 

Foto na titulke: Shutterstock 

www.facebook.com/casopis.lovuzdar 

www.lovuzdar.com 

Lovu zdar! – č. 1-2 – január/február 2016 3

obsah 

Január – Február 

6 

8 

12 

16 

20 

Aktuality 

Správy od vás, 

správy o vás 

Odkiaľ k nám prišli? 

Poznáme migračné trasy 

diviakov v minulosti 

Znakovanie diviaka 

Niekedy si ho ani skúsený 

poľovník nevysvetlí správne 

Vyrábame trofej 

...a spomíname 

na lov diviaka 

Kamzíky Lužických hôr 

Na severe Čiech majú dobré 

životné podmienky 

24 

Poľnohospodárska 

veľkovýroba 

O jej vplyve na ekosystémy 

našej krajiny 

38 

Máte dobrý kaliber? 

Prehľad vhodných kalibrov 

na raticovú zver. 

30 

Do štátnej sýpky 

Ako prispieva poľovníctvo 

do národného hospodárstva 

32 

Úspech na dosah 

Na poľovačke 

s opakovačkou Blaser R8 

42 

O love s foxteriérom 

Rozhovor so skúseným 

nemeckým vodičom 

46 

50 

54 

Veterinár radí 

Keď pes trpí 

inkontinenciou 

Brokovnicový 

kolimátor 

Testovali sme 

EasyHit PX-S 1000 

Príbeh jednej fotky 

Krčiť sa v malom úkryte 

a mrznúť stálo zato 

56 

60 

64 

68 

76 

Vo farbách prírody 

Vzor pažby inšpirovaný 

ročným obdobím 

Kofeínová bomba 

Z fešáka v rokoch 

auto na každý deň 

Lovec slonov 

Biely dobrodruh v srdci 

neznámej Afriky 

Raj na zemi 

Namíbia – ideálna 

pre rodinu poľovníka 

Divina v kuchyni 

Jej príprava je ľahšia, 

než sa zdá 

4 Lovu zdar! – č. 1-2 – január/február 2016

inzLZ2255 

AUTO-IMPEX, spol. s r. o., 

Vlčie hrdlo 68, 821 07 Bratislava, Tel.: 02/40 257 100, Fax: 02/40 257 101, e-mail: auto-impex@auto-impex.sk

zo života poľovníkov 

Aktuality 

skúšky 

Duriče na Myjave 

Na základe poverenia OPK pre okresy Myjava a Senica zorganizovalo PZ Stará 

Myjava v dňoch 21.-22. 11. 2015 v poľovnom revíri Stará Myjava duričské 

skúšky. Prihlásilo sa 13 vodičov so svojimi štvornohými zverencami, hlavný 

rozhodca bol Jozef Sedlačko z Piešťan. Na prvom mieste skončil jagdteriér 

LAR z Kvaltínovej I.c. 176 b. s vodičom Jánom Smolíčkom z Myjavy. 

Ples v Šuranoch 

pozvánka 

Poľovnícka spoločnosť PSŠ, revír 

BAŽANT Šurany a Poľovnícka spoločnosť 

Dolina Bánov vás srdečne 

pozývajú na XI. reprezentačný 

poľovnícky ples pod záštitou OPK 

Nové Zámky. Podujatie sa uskutoční 

30. 1. 2016 v spoločenskej 

hale v Šuranoch, v príjemnom poľovníckom 

prostredí. Hostí čaká 

príjemné prostredie, vynikajúce 

poľovnícke špeciality, sprievodný 

program, napríklad vystúpenie 

trubačov alebo ukážky vábenia 

zveri, a kvalitná profesionálna 

hudobná produkcia. Bližšie 

informácie o plese a prípadnom 

ubytovaní nájdete na www.kaviarenzora.sk. 

 

SÚŤAŽNÝ KUPÓN – JANUÁR/FEBRUÁR 

Poľovačka na Kysuciach 

memoriál 

POĽOVAČKA NA SRNCA V MAĎARSKU 

Milí čitatelia, zapojte sa do našej súťaže o poľovačku 

na srnca v Maďarsku! Piati z vás vyhrajú odstrel srnca 

s hmotnosťou parožia do 300 gramov. 

Ako súťažiť? Vyplňte kupón a pošlite ho do 30. 6. 2016 na adresu 

Lovu zdar!, Hviezdna 8, 931 01 Šamorín 

Meno a priezvisko: 

V dňoch 28.-29.11. 2015 sa v Zákopčí uskutočnil 4. 

ročník Memoriálu Alojza Riška s účasťou 12 psov. 

V revíri Zákopčie a Husárik sa konali dva pohony, 

150 účastníkov poľovačky ulovilo 24 Jedincov 

diviačej zveri. Víťazom sa stal slovenský kopov KORA 

RUBANÝ VRCH s vodičom Jaroslavom Janíkom. 

Adresa: 

E-mail: 

Ste členom PZ? 

Ak áno, kde? 

Vek: 

Podmienky súťaže: Účastník súťaže musí mať viac ako 18 rokov, platný OP, platný 

poľovný lístok, platný zbrojný preukaz (aj európsky zbrojný preukaz). Pozvánku a maďarský 

poľovný lístok s poistkou vybaví redakcia. Presný dátum poľovačky a všetky organizačné 

pokyny sa výherca dozvie telefonicky po skončení žrebovania. Predpokladaný 

termín poľovačky: prvý augustový týždeň 2016. Dôležitá informácia: Výhra nie je prenosná 

na inú osobu! Na poľovačke sa môže zúčastniť len osoba, ktorá vyplnila kupón. 

Týmto zároveň udeľujem súhlas so spracovaním mojich osobných údajov v zmysle zákona 

428/2002 Zb. o ochrane osobných údajov v zmysle neskorších právnych predpisov. Svoj súhlas 

môžem kedykoľvek vziať späť. 

slávnosť 

Nové funkcie v ČSMJ 

Dňa 17.11. 2015 sa v Prahe uskutočnili voľby do 

orgánov Českomoravskej mysliveckej jednoty na 

roky 2016-2020. Slovenskú poľovnícku samosprávu 

na voľbách zastupovala delegácia vedená prezidentom 

SPK Ing. Tiborom Lebockým, PhD. Predsedom 

poľovníckej rady sa stal Ing. Jiří Janota, boli zvolení 

aj funkcionári poľovníckej a dozornej rady. 

TEXT A FOTO: J. BACHRATÝ, A. RIŠKO, P. ŠOMEK, SHUTTERSTOCK

sokoliarstvo 

Podpora z parlamentu 

Slovenskí sokoliari sa stále nedostali do svetového 

zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, 

pretože nefigurujú v národnom zozname. Komisia ich 

už trikrát odmietla. Povedal to prezident Slovenského 

klubu sokoliarov pri SPK Alojz Kaššák (na obr. vľavo) na 

podujatí Sokoliari deťom, ktoré sa konalo 19.11.2015 na 

terase Bratislavského hradu. Podporu slovenským 

sokoliarom vyjadril prezident SPK Tibor Lebocký 

(na obr. tretí zľava) a predseda NR SR Peter Pellegrini 

(na obr. druhý zľava): „Pevne verím, že spolu s kolegami 

presvedčíme kompetentných, aby sa sokoliarstvo 

aj na Slovensku dostalo do národného zoznamu, lebo 

viem, že v okolitých krajinách to tak už dávno je“, dodal 

P. Pellegrini. 

Aj ochranári súhlasia 

kvóty 

Ing. Juraj Lukáč z LZ Vlk konštatoval, že program 

starostlivosti o vlka dravého aj stanovenie kvót lovu 

pre nadchádzajúcu sezónu je uceleným výsledkom rokovaní 

zainteresovaných štátnych autorít a mimovládnych 

organizácií v pracovnej komisii pre veľké šelmy. 

Na základe rokovaní vznikol kompromis, s ktorým sa 

stotožnil. Program starostlivosti o vlka dravého je v súčasnosti 

na Slovensku jediným funkčným nástrojom 

na trvalo udržateľné obhospodarovanie vlka dravého 

na Slovensku. 

Fázy Mesiaca, východy a západy Slnka 

Tento kalendár pre vás pripravuje: 

Mgr. Marek Husárik, PhD. 

z Astronomického ústavu SAV 

v Tatranskej Lomnici 

Január 2016 Február 2016 

Pondelok Utorok Streda Štvrtok Piatok Sobota Nedeľa Pondelok Utorok Streda Štvrtok Piatok Sobota Nedeľa 

28. december 

29. december 

30. december 

31. december 

1. január 

2. január 

3. január 

1. február 

2. február 

3. február 

4. február 

5. február 

6. február 

7. február 

07:36 

15:54 

07:36 

15:55 

07:36 

15:56 

07:36 

15:57 

07:36 

15:57 

07:36 

15:58 

07:36 

15:59 

07:14 

16:40 

07:13 

16:42 

07:11 

16:44 

07:10 

16:45 

07:09 

16:47 

07:07 

16:49 

07:06 

16:50 

4. január 

5. január 

6. január 

7. január 

8. január 

9. január 

10. január 

8. február 

9. február 

10. február 

11. február 

12. február 

13. február 

14. február 

07:36 

16:00 

07:36 

16:02 

07:36 

16:03 

07:35 

16:04 

07:35 

16:05 

07:35 

16:06 

07:34 

16:07 

07:04 

16:52 

07:02 

16:54 

07:01 

16:55 

06:59 

16:57 

06:58 

16:58 

06:56 

17:00 

06:54 

17:02 

11. január 

12. január 

13. január 

14. január 

15. január 

16. január 

17. január 

15. február 

16. február 

17. február 

18. február 

19. február 

20. február 

21. február 

07:34 

16:09 

07:33 

16:10 

07:33 

16:11 

07:32 

16:13 

07:32 

16:14 

07:31 

16:16 

07:30 

16:17 

06:53 

17:03 

06:51 

17:05 

06:49 

17:07 

06:47 

17:08 

06:46 

17:10 

06:44 

17:12 

06:42 

17:13 

18. január 19. január 20. január 21. január 22. január 23. január 24. január 22. február 23. február 24. február 25. február 26. február 27. február 28. február 

Spln 

Spln 

07:29 

16:19 

07:29 

16:20 

07:28 

16:21 

07:27 

16:23 

07:26 

16:25 

07:25 

16:26 

07:24 

16:28 

06:40 

17:15 

06:38 

17:16 

06:36 

17:18 

06:34 

17:20 

06:33 

17:21 

06:31 

17:23 

06:29 

17:24 

25. január 26. január 27. január 28. január 29. január 30. január 31. január 29. február 1. marec 2. marec 3. marec 4. marec 5. marec 6. marec 

07:23 

16:29 

07:22 

16:31 

07:20 

16:32 

07:19 

16:34 

07:18 

16:36 

07:17 

16:37 

07:15 

16:39 

06:27 

17:26 

06:25 

17:28 

06:23 

17:29 

06:21 

17:31 

06:19 

17:32 

06:17 

17:34 

06:15 

17:35 

Platí pre Banskú Bystricu. Pre Bratislavu pripočítajte 9 minút a pre Košice odpočítajte 9 minút. 


téma 

Odkiaľ k nám prišli? 

Ján Mercel 

Poľovníci zaoberajúci sa 

chovom a lovom diviakov 

určite privítajú informácie 

o pôvode a pohybe našej 

diviačej zveri v minulosti.

Počas takmer päťdesiatročnej 

práce vo funkcii poľovného 

hospodára na Hornej Nitre v PZ 

Pravenec som sa venoval najmä 

úspešnému chovu a lovu diviačej 

zveri. Zaujímal som sa aj o pôvod našej 

diviačej zveri a pri štúdiu rozličných 

prameňov som natrafil na zaujímavý 

materiál dr. Julie Kirschning. Sumarizuje 

v ňom údaje z posledných výskumov 

o pôvode diviačej zveri v strednej 

Európe. Vďaka nim bol vytvorený 

genetický obraz a definovaný stav 

európskej diviačej populácie. Okrem 

toho boli definované migračné cesty 

diviačej zveri v minulosti. Celkovo sú 

v materiáli zozbierané údaje o viac 

ako 550 jedincoch diviačej zveri z 19 regiónov 

strednej a východnej Európy. 


téma 

Diviaky z hôr dokážu vytlačiť 

diviaky z nížiny od zdroja potravy. 

Fľaša s úzkym hrdlom 

Fakt, že diviačia zver prežila kritické 

obdobie poslednej doby ľadovej pred 

12 tisíc rokmi, migráciu pred chladným 

obdobím a opätovný návrat do 

strednej Európy, nazývajú biológovia 

genetický efekt fľaše s úzkym hrdlom. 

Prečo? Keď sledujeme rozširovanie 

genetických odchýlok diviačej 

zveri, ľahko možno pochopiť, v akých 

refúgiach prežívala poslednú dobu 

ľadovú a akými cestami sa vracala 

späť po jej skončení. 

Počas poslednej doby ľadovej 

sa diviačia zver stiahla zo strednej 

Európy na územie dnešného Španielska, 

Talianska a Balkánu. Dokazuje 

to fakt, že z tohto obdobia sa na 

území strednej Európy nenašli žiadne 

diviačie kosti. Keď sa hranice trvale 

zamrznutej pôdy presunuli smerom 

na sever, zároveň sa presunula aj 

populácia diviačej zveri, pretože už 

mala možnosť rozrývať pôdu. Naša 

diviačia zver pochádza prevažne 

z Balkánu. Zo Španielska sa diviačia 

zver presunula do Francúzska, 

talianska zostala v prevažnej miere 

na Apeninskom polostrove. 

Pôvod a zdomácňovanie 

Po skončení poslednej doby ľadovej 

začal človek diviačiu zver čiastočne 

krotiť a chovať, tak sa vyvinula sviňa 

domáca. Pred 10 tisíc rokmi dochádza 

aj k zdomácňovaniu psa, nasledovali 

ovce, kozy a až pred sedemtisíc rokmi 

aj prvé svine domáce. Nemáme však 

k dispozícii žiadne poznatky o tom, 

Vvýskum ukázal, že medzi 

diviačou zverou v horách 

a na rovine nie sú žiadne 

genetické rozdiely. 

ako človek diviačiu zver chytal, krotil 

a využíval. Diviačia zver sa po poslednej 

dobe ľadovej rozširovala všetkými 

smermi, preto nemožno presne určiť, že 

predchodcom svine domácej je určitý 

poddruh. Dokonca ešte ani dnes nie 

je geneticky ohraničená sviňa domáca 

a diviačia zver. 

Napríklad v Rumunsku žije časť 

diviačej zveri v horských Karpatoch 

a vyzerá i správa sa úplne inak ako 

diviačia zver v Podunajskej nížine. V lete 

sa diviaky sťahujú z vyššie položených 

oblastí do údolí, kde sa stretávajú so 

zverou žijúcou na rovine. Tá je telesne 

mohutnejšia, často má po vyvrhnutí aj 

300 kilogramov. Diviačia zver z hôr je 

síce menšia, ale agresívnejšia a silnejšia, 

okrem toho dokáže diviačiu zver 

z roviny vytlačiť od zdroja potravy. Tieto 

rozdiely poukazujú na to, že karpatská 

diviačia zver by mohla byť samostatným 

genetickým celkom. No výskum ukázal, 

že to tak nie je, medzi diviačou zverou 

v horách a na rovine nie sú žiadne genetické 

rozdiely. 

Výskum potvrdil kríženie 

U diviačej populácie v Belgicku 

a Luxembursku zistil výskum genetické 

varianty vyznačujúce sa veľkými 

rozdielmi a príbuznosťou k ázijskej zveri. 

Samozrejme, prirodzená migrácia zveri 

z Ázie na územie dnešného Belgicka je 

nepravdepodobná. Po vysvetlenie musíme 

zájsť niekoľko tisíc rokov späť do 

histórie. Človek vtedy prevážal konskými 

a volskými záprahmi domáce svine 

z Ázie do európskych oblastí, aby potom 

krížením zlepšil kvalitu mäsa svine do- 

FOTOGRAFIE: SHUTTERSTOCK 


Diviaky migrovali zo strednej Európy na juh a späť 

Počas poslednej doby ľadovej pokrýval ľadovec 

veľkú časť Európy. V dôsledku trvalého 

zamrznutia pôdy stiahla sa diviačia zver do oblastí 

s miernymi klimatickými podmienkami. 

Po skončení doby ľadovej sa diviačia zver 

vracala späť. Strednú Európu osídlili najmä 

populácie diviakov zo Španielska a Balkánu. 

mácej žijúcej v Európe. No keďže v Európe ľudia 

v tom čase bežne vyháňali svine domáce za 

potravou mimo obydlí, na lúky a do hory, stávalo 

sa, že niektoré jedince ostali v lese a spárili 

sa s diviačou zverou. U svine takéto spätné 

kríženie s pôvodným divým druhom je možné, 

na rozdiel od iných zvierat. K miešaniu genetiky 

diviačej zveri a svine domácej dochádza aj 

dnes a prejavuje sa strakatým sfarbením. A tak 

sa našli v diviačej populácii v Belgicku gény 

typické pre ázijské diviaky. Miera prítomnosti 

ázijských génov je v Belgicku oveľa vyššia ako 

napríklad v prihraničných oblastiach Nemecka, 

pretože práve na belgickom území bol styk 

domácej a privezenej populácie najväčší. 

Kríženie diviačej zveri a svine domácej skúmali 

vedci už skôr v rôznych regiónoch Európy. 

V Belgicku a Luxemburgu ho potvrdila práca dr. 

Julie Kirschning. Takéto kríženie však oslabuje 

populáciu diviačej zveri a je zakázané. • 

inzercia 

inzLZ2267 

inzercia 

inzLZ2237

téma 

Ján Mercel 

Znakovanie DIVIAKA 

Zvláštny spôsob pohybu 

diviaka po dopade strely 

na jeho telo označujeme 

ako znakovanie. Niekedy 

si ho však ani skúsený 

poľovník nevysvetlí 

správne. 

Podľa znakovania možno predpokladať, 

či je diviak zasiahnutý 

smrteľne a aký je asi druh 

jeho poranenia. Kým pri jelenej 

alebo srnčej zveri si znakovanie azda 

ani nemožno zle vysvetliť, pri diviačej 

zveri sa neraz pomýli aj skúsený 

poľovník. 

Priamo na komoru 

Znakovanie diviačej zveri po zásahu 

závisí od viacerých faktorov – od 

veľkosti diviaka, od miesta zásahu na 

tele zveri aj od strely, jej hmotnosti 

a účinnosti. Vieme, že pri love diviačej 

zveri by sa nemal používať kaliber 

menší ako 7 mm, keďže malé kalibre 

nemajú žiaduci účinok a spôsobujú 

zveri iba strastiplné utrpenie. 

Najsprávnejším poľovníckym 

zásahom je zásah na komoru, pričom 

rozlišujeme zásah na vysokú a nízku 

komoru. U diviačej zveri je rozhodujúci 

zásah na nízku komoru, ktorý je vždy 

smrteľný. Takýmto správnym zásahom 

strela rozbije srdce alebo hlavnú aortu. 

Diviak má srdce uložené v spodnej 

časti hrudníka, na rozdiel od jelenej či 

srnčej zveri. Preto skúsený poľovník 

mieri na spodnú časť komory, aby zasiahol 

srdce. No diviak niekedy klame 

telom, u starého silného diviaka s vysokými 

chrbtovými štetinami sa môže 

zdať komora pomerne vysoká, a preto 

sa stáva, že strela zasiahne chrbticu 

alebo hornú časť hrudníka. Zriedkavo 

dochádza k dutému zásahu, keď strela 

preletí medzi chrbticou a pľúcami 

bez ich poškodenia. Vtedy zver uniká 

a zásah prežije. 

Diviačatá a niekedy aj lanštiaky 

zasiahnuté ťažkou strelou zostávajú 

zvyčajne v ohni alebo sa krátko strhnú, 

aby potom vyleteli ako vystrelený 

šíp a následne sa po 50 – 200 metroch 

zrútili. U starších jedincov viditeľné 

znakovanie často vôbec nespozorujeme, 

ale diviak vždy z miesta uniká, 

môže hlučne narážať do stromov a po 

ubehnutí asi sto metrov padne. 

Čítanie z farby 

Pri zásahu na srdce nachádzame na 

nástrele tmavú červenú farbu, strižky, 

čiastočky telesného tkaniva a kože. 

Vedľa pofarbenej stopy nachádzame 

medzerovite vystreknutú farbu na 

strane vstrelu a výstrelu, ktorá je spôsobená 

viacerými príčinami. 

FOTO: SHUTTERSTOCK A ARCHÍV AUTORA 


Pri love diviačej zveri by sa nemal 

používať kaliber menší ako 7 mm 

Môže sa to stať vtedy, keď aorta 

v intervaloch vystrekuje farbu. a v konečnom štádiu aj snahou zveri 

stopa stáča do oblúka alebo kruhu, 

Toto nárazovité vystrekovanie farby vrátiť sa späť. Zažil som taký prípad, 

počas úteku diviaka môže súvisieť so keď sme sledovali postreleného 

zakrytím a odkrytím strelného kanála lanštiaka a ten sa zrazu zjavil, keď sa 

kožou. 

vracal späť k nám. 

Tiež sa vyskytujú prípady, že na 

určitej krátkej trase pofarbenej 

stopy sa farba stratí a o pár 

metrov ďalej sa vedľa 

stopy nájde chuchvalec 

farby. To sa stáva najmä 

v zime, keď čiastočky 

tuku upchajú 

vstrelný alebo 

výstrelný otvor. Tlak 

v tele diviaka a jeho 

rýchly pohyb pri 

úteku spôsobuje, 

že toto upchatie je 

z tela zveri vyhodené 

erupčným spôsobom 

aj s farbou. 

Istým znakovaním pre 

rýchle nájdenie postreleného 

diviaka je, keď sa pofarbená Oblasť, ktorú treba zasiahnuť, je veľmi malá. 

Ulov -INZ-LZ-2249:Sestava 1 1.12.2015 6:51 Stránka 1 

Bez kyslíka 

Pri zásahu na komoru môžu byť 

niekedy zasiahnuté iba pľúca. Často 

som pozoroval, že takto zasiahnuté diviača 

zostalo v ohni alebo sa zdvihlo, 

unikalo a napokon zhaslo. Lanštiak 

na takýto zásah takmer neznakuje, 

ale takpovediac „letí“ ďalej a po 

100 – 200 metroch zhasína. 

Silnejšie jedince unikajú aj 

na väčšie vzdialenosti. 

Pri čistom zásahu 

na pľúca sa krv zo 

strelného kanála 

tlačí do pľúc, 

takže 

zasiahnutý 

jedinec 

je v dôsledku 

nedostatku kyslíka 

omámený, naráža do 

stromov, mení smer úteku, uniká 

v polkruhovom oblúku a nakoniec 

zhasína. Pri zásahu na pľúca 

nachádzame ružovú spenenú farbu 

s pľúcnymi mechúrikmi (alveola- 

inzercia 

inzLZ2249

téma 

Po zásahu na vysokú komoru sa 

diviak prevráti cez hlavu. 

Zásah na mäkko – diviak sa zhrbí 

a nakloní dozadu. 

Zasiahnutá noha je pri úteku 

zdvihnutá a kýve sa. 

Postrelenému alebo chorému 

diviakovi visí chvost dolu. 

Zdravý diviak má chvost rovno 

alebo vzpriamene. 

Pri zásahu na nízku komoru uniká 

s naklonenou prednou časťou tela. 

mi), ďalej strižky, časti kože, tkaniva 

a pľúc. 

Zásah na mäkko 

Je druhým najčastejším zásahom 

diviačej zveri. Je to zásah do oblasti 

brušnej dutiny a pre zver predstavuje 

bolestivé poranenie. Keďže nie sú zasiahnuté 

životne dôležité orgány, zver 

nezhasne rýchlo a znakuje iba málo. 

Môžeme pozorovať netypické zhrbenie 

tela, poklesnutie, podlomenie zadných 

nôh alebo vyhodenie celej zadnej 

časti tela. Pri zásahu bachora počuť 

tlmený úder. Zasiahnutá zver uniká 

pomalšie, často sa otáča a rýchlo 

vniká do najbližšieho úkrytu. Niekedy 

uniká aj kilometre, kým sa zloží na ležisko. 

Keď sa bolesti stupňujú, vstáva 

a uniká ďalej, potom opäť zaľahne. 

Preto pri dohľadávke nachádzame 

viac pofarbených ležísk. Príliš skorý 

začiatok dohľadávky zver iba vyplaší 

a podráždi, čo môže byť pre poľovníka 

aj pre psa nebezpečné. Takéhoto 

diviaka preto netreba istý 

čas rušiť, až ho zachváti horúčka 

a z ležiska sa už nezdvihne. Pri 

zásahu na mäkko nachádzame na 

nástrele väčšinou svetlé strižky zo 

spodnej strany brušnej dutiny, 

kúsky čriev alebo bachora 

a veľmi málo farby, ktorá 

je vodová a zmiešaná so 

zvyškami potravy. 

Keď beží rýchlo 

Pri spoločných poľovačkách 

na rýchlo bežiaceho diviaka 

môže byť pri zásahu na mäkko 

zasiahnutá pečeň. Strela vtedy 

dopadne do strednej výšky brušnej 

dutiny v jej prednej časti, často 

býva zasiahnutý aj bachor. Diviača pri 

takomto zásahu hlasno kvičiac padá 

alebo krátko uniká a zhasína. Lanštiak 

znakuje iba miernym zhrbením a staršie 

jedince vôbec neznakujú. V závislosti 

od poškodenia pečene a v dôsledku 

straty krvi postupne slabne tlak krvi 

a jedinec zhasína po dlhšom úteku. 

Dohľadávka je vždy dlhá, je nutné 

vyvarovať sa okamžitej dohľadávky. Na 

nástrele a stope nachádzame tmavočervenú 

farbu, čiastočky pečene, kože 

a strižky. Ak je zasiahnutý bachor, tak 

aj obsah bachora a čriev. 

Únik na veľkú vzdialenosť 

Pri spoločných poľovačkách a streľbe 

z voľnej ruky často dochádza k zásahom 

na prednú alebo zadnú nohu, 

dokonca pri nesprávnom predsadení 

k zásahu na rypák a hlavu. Zásahy na 

nohu sú veľmi bolestivé a len zriedka 

smrteľné. Od miesta zásahu závisí, či 

bude dohľadávka úspešná. Väčšinou 

je to pri vysokých zásahoch na nohu, 

pretože tie sa na rozdiel od nízkych len 

málokedy vyhoja. Znakovanie na nohe 

je takmer nespozorované, ale po krátkom 

úteku vidíme podlomenie tela na 

zasiahnutej nohe. S takýmito zásahmi 

zver uniká na veľké vzdialenosti. Inak 

je to pri zásahu oboch predných nôh, 

vtedy jedinec padá prednou časťou 

tela na zem, márne sa pokúša postaviť 

a zadnými nohami sa pritom posúva

Predaj aj použitých 

zbraní! 

Kožená 

šiltovka 

Cena: 25€ 

dopredu. Pri zásahu na zadnú nohu pomaly uniká 

a nohu vlečie bezvládne za sebou. 

Na rypák a na krk 

Pri veľkom predsadení na utekajúceho diviaka dochádza 

k zásahu na rypák. Zver padá na zem, ale hneď sa 

aj dvíha a uniká s hlasným chrčaním a trasením hlavy. 

Zásah na hlavu znamená padnutie zveri v ohni, lebo je 

zasiahnutý mozog alebo miecha. 

Pri zásahu na krk je poškodený väčšinou hrtan a hltan 

(ak nie je zasiahnutý krčný stavec). Často nepozorovať 

žiadne znakovanie a zver beží ďalej. Môže vydávať 

chrápavé zvuky spôsobené krvou v hrtane. Dochádza 

k zaduseniu a zver zhasne. Takýto priebeh zhasnutia 

možno pozorovať vtedy, ak diviak uniká na veľkom 

voľnom poli. 

Prekvapený strelec 

Na záver ešte spomeňme omračujúci zásah, pri ktorom 

zver okamžite padá na zem. Diviak má v tomto prípade 

zasiahnutý tŕňový výbežok na chrbtici, omráčený leží 

na chrbte s bijúcimi nohami dohora, potom sa odrazu 

dvíha a uniká. To všetko sa odohrá tak rýchlo, že prekvapený 

strelec nestačí druhýkrát vystreliť. Na nástrele 

nachádzame strižky alebo kúsky tkaniny. Hoci sa toto 

poranenie rýchlo hojí, v teplých letných dňoch hrozí 

nebezpečenstvo napadnutia rany muchami. Dôkazom 

takéhoto zásahu sú holé miesta bez srsti na chrbte 

diviaka. 

Keď poľovník chybí, po výstrele diviak len krátko vetrí 

a potom uniká. Treba však skontrolovať nástrel. • 

Kožené 

nohavice 

koža Nubuck 

Cena: 169€ 

Kožené 

pumpky 

V ponuke 

kožené kabáty, 

vesty, 

nohavice 

a pumpky 

vo veľkostiach 

48 – 66. 

koža Nubuck 

Cena: 155€ 

Kožená 

vesta 

Cena: 155€ 

ENERGIE-J 

- ultraľahká, teplá, 

jednoducho 

skladovateľná 

bunda s kapucňou 

- dve prevedenia - 

hnedé alebo 

oranžové reflexné. 

Cena: 73€ 

Kožený 

kabát 

Cena: 229€ 

Raven-G 

- extra-pevné, 

vodeodolné 

návleky 

s oceľovým 

lankom 

- dĺžka 

nad kolená 

Cena: 

49,95€ 

Laggan-G 

- extra-pevné, 

vodeodolné 

návleky 

s oceľovým 

lankom. 

Cena: 

39,50€ 

Almos 18“NL 

- vodeodolné 

neoprénové 

(4 mm) gumáky. 

Cena: 79€ 

Pri poškodení pľúc diviak udiera rypákom do stromu, 

snaží sa tak získať prívod vzduchu. 

inzercia 

Budova COV Blok-A, 927 05 Šaľa-Veča 

e-mail: info@betalov.sk, takacv@centrum.sk, 

www.betalov.sk, tel./fax: +421 31 770 89 66, 

mobil: 0917 955 557, 0905 616 788, 

objednávky telefonicky alebo e-mailom 

inzLZ2240

téma 

Tamás Ladányi 

Príprava diviačích trofejí 

Po skončení loveckej sezóny 

príde obdobie úpravy 

trofejí, ich odborného 

spracovania a uloženia 

na podložku. Pomaly 

budem zasa spomínať na 

poľovačky na diviaka. 

Mesiacom starostlivosti o diviačie 

trofeje je pre mňa síce 

marec, no už teraz sa teším 

a pripravujem na tento čas. 

Budem hodnotiť uplynulý rok a po večeroch 

spomínať na zážitky z diviačích 

poľovačiek. 

Draho predaná koža 

Lov tejto mimoriadne inteligentnej 

a opatrnej zveri má veľa priaznivcov. 

Uloviť silného kanca patrí k naozajstným 

loveckým sviatkom, po tejto 

cennej trofeji túžia snáď všetci poľovníci. 

Samozrejme, prefíkaného kanca si 

treba zaslúžiť, staré samotárske skúsené 

diviaky nepredajú svoju kožu nikdy 

lacno. Práve preto sú diviačie zbrane 

také cenné a zaberajú čestné miesta 

medzi našimi trofejami aj v našich 

spomienkach. Preto sa dosť čudujem, 

že niektorí moji poľovnícki kamaráti si 

necenia dostatočne túto vzácnu trofej, 

uskladňujú ju v igelitových vreckách, 

prípadne sa o ňu správne nestarajú. 

Z dôvodu zlej starostlivosti môžu kly 

popraskať, zlomiť sa alebo aj úplne 

rozpadnúť. Avšak s trochou pozornosti 

a starostlivosti sú z nich priam večné 

trofeje, s ktorými nás spájajú silné 

zelené spomienky. 

Začíname s prípravou 

Skoro dva roky bol objektom mojej 

poľovníckej túžby diviak, ktorý dlho 

skúšal moju trpezlivosť. Radosť 

z úlovku bola o to väčšia. Po ulovení 

je potrebné ihneď začať s ošetrením 

klov. Zo spodnej čeľusti vyčnievajú len 

z jednej tretiny, zvyšok je zasadený 

v čeľusti ( u starých kancov menej). 

Pri pílení treba dbať na to, aby sme po 

stiahnutí kože z hlavy odpílili čeľusť až 

za trojnásobkom viditeľnej časti kla. 

Rozhodujúca práca na nás však čaká 

až potom. 

Preparátorov trik 

Snáď najdôležitejšou činnosťou je 

vyvarenie trofeje. Na uvoľnenie kla zo 

sánky stačí 45 minút, dlhším varením 

kel len poškodíme. Kly aj zo sánkou 

treba nechať vo vode, pokiaľ nevychladnú. 

Nič sa im nestane, zostanú 

FOTOGRAFIE: NIMRÓD 


nepoškodené. Po uvarení a vybratí 

klov z kosti dáme kly do zeme či do 

piesku, postačí väčší kvetináč. Spodné 

ukončenie kla musí byť v horizontálnej 

polohe voči terénu. No a prichádza 

na rad malý „zázrak“, ktorý som 

odpozeral od môjho známeho 

preparátora. Nakoľko nie 

každá používaná výplň 

prejde cez póry, zostáva 

často vo vnútri kla dutý, 

nevyplnený priestor. 

Pri použití tekutej 

dvojzložkovej živice sa 

tento problém určite 

nevyskytne. Ešte pred 

jej použitím strčíme do 

kla pozinkovaný drôt 

a kúsok necháme trčať – 

využijeme ho neskôr. Dvojzložkovú 

umelú živicu zmiešame 

v pomere 1:1. Potom už musíme pracovať 

rýchlo a diviačie zbrane vyplniť 

pripravenou hmotou do šesť minút, 

inak nám vytvrdne a bude nepoužiteľná. 

Tekutá živica sa dostane aj do tých 

najskrytejších častí a vyplní i prípadné 

poškodenia kla. 

Prirodzený vzhľad 

Živica má po stuhnutí farbu ako kosť 

a nedá sa rozoznať od farby klov. Niektorí 

poľovníci úplne vybielia diviačí kel, 

iní ho len prepláchnu miernym roztokom 

peroxidu vodíka. Ja nechávam po 

vyvarení kly v rovnakom stave, 

ako boli predtým, ostane 

im prirodzené sfarbenie. 

Na vonkajšiu ochranu 

je najlepší lak na báze 

alkoholu. Po namočení 

v laku zostane na povrchu 

kla tenučká vrstva, ktorá 

zabráni jeho praskaniu. 

Pomocou medeného drôtu 

namočíme kel do laku a po 

vybratí necháme nadbytočný 

lak odkvapkať. Sušeniu 

venujeme zvýšenú pozornosť. 

V závislosti od teploty vonkajšia 

ochrana zaschne medzi 24-48 hodinami. 

Bezfarebný odtieň s hodvábnym 

leskom po uschnutí ponechá originálnu 

farbu a zaručí potrebnú ochranu. 

Podľa možností neumiestňujme trofej 

z kanca nad zdroj tepla ani na najteplejšie 

miesto v byte alebo dome. 

Na podložku 

Nasleduje výber podložky. Zvolíme 

si farbu, dbáme aj na vhodnú 

veľkosť. Nasleduje pripevnenie 

klov na podložku, v tomto prípade 

trochu nezvyčajné, ale zaručujúce 

maximálnu stabilitu. Na pozinkovanom 

drôte, ktorý trčí z klov, spravíme 

očko a umiestnime trofej do 

tej polohy, v akej by sme ju chceli 

vidieť vystavenú. Ak je podložka 

napríklad z lipového dreva, bude 

jednoduché pripevniť skrutky ktoré 

ju budú fixovať. Nezabudnite použiť 

kovové podložky medzi skrutkami 

a pozinkovaným drôtom, je to pre 

konečnú stabilitu dôležité. Nie je 

nutné kly pripevňovať k podložke 

viacerými skrutkami. Ak necháme 

dlhší pozinkovaný drôt, tak ich bez 

problémov vieme upevniť v jednom 

bode. V poslednej fáze má dôležitú 

úlohu krycí list, ktorý esteticky 

prekryje montážne skrutky. 

Popisovaný spôsob umiestnenia 

klov na podložku sa môže na prvý 

pohľad zdať zdĺhavý a puntičkársky, 

ale verte mi, stojí to za to. • 


etro 

Vzácny diviak 

H i s t ó r 

i a – 1 9 3 5 

Ako každá zver, i diviak patrí 

do lesa, a keďže je miestami 

už skoro na vymretí, prečo 

jej podpisovať s dychtivou 

horúčkou ortieľ smrti? 

Keby na lúke kvitol len jeden a ten istý 

kvet, jednej farby, iste by takáto lúka 

neupútala oko tak, ako pestrý lúčny koberec. 

Zrovna tak poľovník i milovník prírody 

cíti sa v lese omnoho šťastnejším, keď 

pri pochôdzke lesným chodníkom uvidí 

rôzne druhy zveriny i diviaka. 

Vek diviaka odhaduje sa na 20 – 25 rokov. 

Hlavný kanec môže byť až 2 m dlhý, 

1 m vysoký a pri týchto rozmeroch môže 

vážiť až 300 kg. Pravda, taký kus nie je 

častý. Čím starší kus, tým má kly dlhšie 

a väčšmi zakrivené. 

Poľovník musí mať stále na ume, že 

diviak je zver nebezpečný, čo sa stupňuje 

tým viac, čím je starší. Keď nie je podráždený 

alebo poranený, vyhne sa človekovi, 

ale psa napadne vždy. Poranený kus, 

keď rana nie je smrteľná, obyčajne útočí. 

V tom prípade beží priamo na protivníka, 

ktorého najprv zistí. Keď je kus zdravý 

a ide len o jeho podráždenie, najprv začne 

prednými búchať, klami sekať, ktoré sú 

v samých penách, a tak začne prvý útok. 

V tom prípade najlepšie je nechať ho proti 

sebe bežať a v poslednej chvíli odskočiť 

nabok lebo diviak sa nemôže rýchle obrátiť, 

prebehne pár krokov – obráti sa a začne 

s útokom novým a tu poľovník musí 

odskakovať tak, až sa dostane konečne do 

bezpečného miesta, odkiaľ chce vystreliť. 

Diviačica býva pri útoku zúrivejšia ako 

diviak, najmä ak bola podráždená vtedy, 

keď vodí mladé. Útok jej je nebezpečnejší, 

pretože svojimi krátkymi klami môže 

uhryznúť a tým značne ublížiť. Kanec sa 

spolieha len na to, že pri dosiahnutí protivníka 

trhne hlavou a tak natrhne mäso. 

Na diviaka poľujeme posliedkou, 

postriežkou, nadhánkou a lapaním 

do ohrád. Prv bolo obľúbené hľadanie 

so psami a honba. Diviak strieľa sa na 

komoru, a to o niečo nižšie, pretože sa 

zjaví v húštine alebo v snehu len čiastočne 

krytý, a pretože srdce a pľúca má dosť 

hlboko. Zpredu naostro sa neodporúča 

strieľať, pretože zväčša sa prestrelí a potom 

najradšej útočí na strelca. 

So sledovaním postreleného diviaka 

treba vždy počkať (to platí aj u inej zveri), 

až zaľahne a dokoná alebo aspoň zoslabne. 

Keď ho skoro zdvihne poľovník alebo 

pes, uteká z posledných síl veľmi ďaleko. 

(Bohdan Muller, ukážka z knihy 

Naše poľovníctvo, Bratislava 1935) 


inzLZ2259

zver 

Kamzíky Lužických hôr 

Jiří Pecháček 


Rozľahlé sutinové polia 

Studeného vrchu, strmé 

skalnaté svahy, hlboké 

kamenisté rokliny a roztrúsené 

lúky poskytujú dobré životné 

podmienky kamzíčej zveri. 

Na samom severe Čiech, pod Šluknovským 

výbežkom, asi štyri kilometre 

severovýchodne od Českej Kamenice, 

medzi osadami Studenec a Líska, 

v CHKO Lužické hory leží v nadmorskej výške 

736,5 metra výrazný široký kužeľový čadičový 

vrch Studený. Tvorí najzápadnejšiu dominantu 

Lužických hôr. Z ich príkrych svahov sa 

naskytá jedinečný pohľad na CHKO Labské 

pískovce a Národní park České Švýcarsko. 

Výborné podmienky 

Južné a juhovýchodné úbočia sčasti pokrývajú 

sutinové polia, ale izolované kamenné 

ostrovčeky sa nachádzajú aj na západnom 

a severnom svahu. Na Studenom vrchu 

sa darí mnohým chráneným živočíchom 

a rastlinám, výrazná je 

aj typická ukážka pôvodného 

pralesného 

typu lesov Lužických 

hôr. Vrcholový 

kužeľ kopca so sutinovými 

poľami pokrýva 

vysoká bučina, 

v nižších polohách 

javor, jaseň a brest. 

Rozľahlé sutinové 

polia Studeného vrchu, 

strmé skalnaté svahy, hlboké kamenité rokliny 

a roztrúsené lúky poskytujú dobré podmienky 

na život kamzíčej zveri. Práve vďaka 

rozmanitosti krajiny sa kamzíky dokázali 

prispôsobiť tunajším podmienkam. Dnes ich 

môžete vidieť na mnohých ďalších svahoch 

Lužických hôr, Labského pieskovca a Českého 

Švajčiarska. 

Ako sa to začalo 

Prvé snahy o vysadenie kamzíka horského 

v oblasti Lužických hôr a Labských pieskovcov 

sa začali na začiatku 20. storočia. V roku 

1906 vznikla malá zvernica s rozlohou asi 

10 hektárov v oblasti Tokane a Rudolfovho 

kameňa v tzv. Medvedích dierach. Vybrané 

prostredie je charakteristické pre Česko – 

saské Švajčiarsko, ale podstatne odlišné od 

stanovíšť kamzíkov v alpskej domovine. Na 

vrcholoch kopcov bola dominantnou drevinou 

borovica, v údoliach a na úbočiach rástol 

smrek, v spodnom pásme čučoriedky, brusnice, 

machy a lišajníky. Lokalita vo výške okolo 

400 metrov, kde stála zvernica, nebola pre 

kamzíky vhodná. Vtedy sa však o tejto skutočnosti 

nevedelo. Do zvernice teda 10. mája 

1907 vypustili prvého kamzíka. Bol to starší 

jedinec pochádzajúci z bavorských Álp. Ďalšie 

kamzíky pribudli vo zvernici ešte v roku 

1907 a 1908, keď z rakúskych a švajčiarskych 

Álp doviezli tri samce a päť samíc. Pochádzali 

od rôznych obchodníkov so zverou, jedným 

z nich bol Hagenbeck z Hamburgu. S najväčšou 

pravdepodobnosťou pochádzali dovezené 

kamzíky zo súkromných chovov. 

Zmena k lepšiemu 

Kamzičia ruja v roku 1908 bola vo zvernici 

búrlivá. Najsilnejší kamzík v početných súbojoch 

uštval až k telesnej vyčerpanosti mladšie 

jedince, ktoré uhynuli. Uhynula aj jedna samica 

a v roku 1909 ďalšie jedince. Preto v júli 

toho istého roku doviezli do zvernice ďalšie 

tri kamzíky. O skladbe pohlaví neexistujú 

záznamy. V nasledujúcom roku vzrástol stav 

zveri na desať jedincov. No v roku 1911 dva 

Predajňa 

poľovníckych 

potrieb 

v Myjave 

Nočné videnie 

Night Pearl gen. 2+NP 22 

2179 EUR 

Termovízia IR 510 

2149 Eur 

Prísvit Laserluchs LA 850 - 50 

539 Eur 

Fotopasce 

ScoutGuard SG 570 HD 

115 Eur 

ScoutGuard SG 880 MMS 

299 Eur 

NOVINKA !!! 

najlacnejšia MMS 

fotopasca 

Forestcam 

LS 880 MMS 

- slovenské menu 

249 Eur 

inzercia 

inzLZ2260 

Zároveň ponúkame široký výber 

zbraní, streliva, optiky, fotopascí, 

nočného videnia a oblečenia. 

Samozrejmosťou je individuálny 

prístup ku každému zákazníkovi 

Nájdete nás na adrese 

M.R.Štefánika 982/29 BMyjava 

tel. 0948 345 413 

web. www.jagershop.sk

zver 

Na žírnych stráňach našli 

kamzíky dobré životné podmienky. 

kamzíky uhynuli a pokus o vysadenie 

kamzíkov vyhodnotili ako nevydarený. 

Bolo rozhodnuté o otvorení zvernice 

a vypustenie všetkých ôsmich jedincov 

do voľnej prírody. Kamzičia zver začala 

hľadať zodpovedajúce prostredie a putovala 

z jedného polesia do druhého. 

V rokoch 1912 a 1913 bola vytipovaná 

ďalšia lokalita na južnej strane Veľkého 

Javora, kde vznikla nová zvernica 

s rozlohou 20 hektárov v nadmorskej 

výške 500 metrov. Pôvodná a nová 

zvernica sú vzdušnou čiarou vzdialené 

len pár kilometrov, no holé piesky 

Českého Švajčiarska a žírne stráne 

na čadiči Lužických hôr – to bol veľký 

rozdiel. Kamzíkom sa začalo dariť 

a napriek rôznym ťažkostiam ich stavy 

rástli. 

Pár čísel z archívu 

V roku 1914 doviezli do novej zvernice 

kamzíky. Jeden pochádzal z Jetřichovíc 

a ostatné z Hamburgu, opäť od 

Vďaka prikrmovaniu sú kamzíky 

vo výbornej kondícii 

obchodníka so zverou Hagenbecka. Vo 

zvernici ponechali len jedného samca, 

aby počas ruje nedošlo k zbytočným 

úhynom. O štyri roky neskôr, v roku 

1918, keď bolo vo zvernici 15 jedincov, 

vypustili ich do voľnej prírody. 

Kamzíkom sa začalo dariť 

a ich stavy rástli. 

V roku 1925 evidovali na českokamenickom 

panstve 16 jedincov, v roku 

1930 už 64 kamzíkov. Došlo k spojeniu 

prvej a druhej populácie Lužických hôr. 

Obe skupiny z Jetřichovíc a z polesia 

Studený vrch sa stali základom populácie 

lužického kamzíka. Na osvieženie 

krvi bolo ešte zakúpených niekoľko 

kamzíkov z Álp, ale to už boli lužické 

kamzíky udomácnené a o ich ďalšiu 

existenciu nevznikali viac obavy. Stavy 

rástli, v roku 1935 napočítali okolo sto 

jedincov. Z archívnych dokladov vyplýva, 

že kamzík bol v revíri Studený vrch 

považovaný za lovnú zver. V rokoch 

1934 – 1944 bol priemerný odlov 22 

jedincov ročne, pričom sa reguloval 

pomer samcov a samíc. V roku 1946 sa 

uvádza už počet 150 jedincov. 

Po roku 1945 došlo k zoštátneniu 

lesov českokamenického panstva grófa 

Kinského, ktoré boli začlenené do správy 

štátnych lesov. V roku 1947 sa zrodila 

snaha vysadiť kamzíky aj do iných 

oblastí. Odchyt sa uskutočnil napríklad 

pre prezidentskú zvernicu v Lánoch, 

ďalších 28 jedincov putovalo do zoologických 

záhrad a lesoparkov, v roku 

1960 aj do Lesného závodu Mošovce vo 

Veľkej Fatre. Celkovo bolo vtedy odchytených 

50 jedincov kamzíčej zveri. 

Celoročne chránený 

Po vzniku zákona o poľovníctve v roku 

1947 došlo k zákazu odstrelu kamzíčej 

zveri. Stala sa z nej celoročne chránená 

zver a povolenia na odlov sa udeľovali 

len so zreteľom na celospoločenské 

záujmy, vedecké účely, veterinárne 

vyšetrenie alebo z reprezentatívnych 

dôvodov. Ročne dochádzalo k odstrelu 

jedného až dvoch jedincov. Významným 

úspechom chovu v tomto období 

bola skutočnosť, že si kamzíky v zimnom 

období zvykli na prikrmovanie. 

Lesník Josef Řezáč, ktorého pamiatku 

pripomína kamenná doska na skale pri 

Hlbokej lúke, mal hlavnú zásluhu na 

tom, že sa kamzíky naučili na jadrové 

krmivá. Vďaka tomu sa rozšírili aj možnosti 

veterinárnej starostlivosti, keďže 

kamzíky na tom zdravotne neboli dobre. 

Dnes majú vďaka kvalitnému zimnému 

prikrmovaniu českokamenické 

FOTO: SHUTTERSTOCK, MARTIN ŽATKA 


kamzíky výbornú kondíciu a dosahujú 

špičkové trofeje. 

Kamzičia oblasť 

Začiatkom októbra 1973 podal Lesný 

závod v Českej Kamenici návrh na 

zriadenie Kamzíčej oblasti Lužické 

hory. Bola vymedzená kamzičia oblasť, 

stanovené normované stavy a zásady 

hospodárenia, kamzíka zaradili medzi 

lovnú zver a bol zriadený poradný 

zbor kamzičej oblasti. V roku 1976 bol 

okresným a krajským úradom schválený 

Štatút kamzíčej oblasti. Jeho poradný 

zbor pracuje dodnes. 

V súvislosti s novým poľovníckym 

zákonom z roku 1992 začali Lesy ČR od 

roku 1993 prenajímať revíry záujemcom 

za finančnú úhradu. Našťastie, 

revíry Jedlová a Studený vrch prenajaté 

neboli, ostali režijnými revírmi Lesov 

ČR. Tak boli lužické kamzíky ušetrené 

neriadeného odstrelu, aký nastal 

v rokoch 1993 – 2003 v Jeseníkoch. Za 

posledné tri roky aj tu zaznamenali 

České lesy pytliacke odstrely kamzíkov. 

V Lužických horách sa dlhé roky 

udržiavajú stavy kamzíčej zveri na 

únosnej miere dvesto jedincov. 

inzercia 

• 

Aj v Jetřichoviciach sa formovala 

populácia lužického kamzíka. 

Zbrane-INZ-LZ-2248:zbrane 29.11.2015 11:25 Stránka 1 

inzLZ2248 

inzLZ2261 

Čistiace a konzervačné oleje AT-OIL. 

Vyvinuté pre potreby armády. 

Odstraňujú nános olova, tombaku, karbónu 

z hlavne, konzervujú až na dobu 3 rokov. 

Maloobchod/veľkoobchod 

www.zbrane-ke.sk 

Mail:gdu@gdu.sk 

Tel: 0905187793

polemika 

Čo všetko má na svedomí 

VEĽKOVÝROBA 

Jaroslav Ďurík 

Všetko so všetkým súvisí, 

na to skôr či neskôr príde 

každý mysliaci človek. 

Alebo žeby nie? 

Na poznaní súvislostí stavia aj 

pomerne mladé vedecké odvetvie, 

nazývané náuka o prostredí, 

vedecky ekológia. Sprievodným 

javom šírenia tejto náuky v ľudskej spoločnosti 

je stúpajúci počet nielen vzdelaných 

ekológov, ale aj „tiežekológov“, 

ktorí sami seba sebavedome nazývajú 

ochrancami prírody. K šíreniu ekológie 

patria aj konflikty medzi ekologickými 

prívržencami a ekonomickými aktivitami 

človeka. U nás sú najčastejším tŕňom 

v oku ekologických aktivistov lesníci 

(hlavne štátni) a poľovníci . 

Reťazou k stromu 

Občas zachytíme v médiách protesty aktivistov 

voči nejakému developerskému, 

vodohospodárskemu či energetickému 

zámeru. Tieto počiny sú však také ojedinelé, 

že vo virvare všedných dní takmer 

zanikajú. Nie však už správy o tom, ako 

sa mladí ľudia skladajú na súkromnú 

rezerváciu kupovaním jednotlivých 

stromov, či ako sa priväzujú reťazami 

k stromom „ohrozeným“ ťažbou 

a líhajú si pred lesné traktory, či o tom, 

aké obrovské úsilie vyvíjajú niektoré 

mimovládne ochranárske organizácie 

na ochranu vlka či iných veľkých šeliem 

pred poľovníkmi. Popri týchto „bombách“ 

sú správy o protestoch proti oveľa 

závažnejším zásahom do krajiny, ako je 

napríklad výstavba horských rekreačných 

stredísk, prípadne veľkých vodných 

diel, či protesty proti stavbe ropovodu 

cez Žitný ostrov, len notickami. 

Čo im uniká? 

No jedno odvetvie ekonomickej činnosti 

sústavne uniká nielen pozornosti radikálov, 

ale dokonale ho ignoruje aj rezort 

životného prostredia. A to napriek 

tomu, že táto aktivita pôsobí na viac 

než polovici výmery štátu. Ide o naše 

poľnohospodárstvo. 

Za posledných 60-70 rokov prešlo 

búrlivým vývojom, lepšie povedané 

premenou. Na jej začiatku boli poctiví 

roľníci, dnes sú poľnohospodári. Rozdiel 

medzi vtedajším roľníkom a dnešným 

poľnohospodárom vidím hlavne 

v tom, že roľník obvykle hospodáril na 

pôde, ku ktorej mal aj citový vzťah. Bol 

väčšinou nielen jej vlastníkom, ale aj 

pokračovateľom rodinnej roľníckej tradície. 

Kým sa stala pôda vlastníctvom 

rodiny, musel buď on sám alebo jeho 

predkovia veľmi tvrdo drieť nielen doma 

na poli, ale často aj v amerických či francúzskych 

baniach. Roľníci si pôdu veľmi 

vážili a ťažké okolnosti jej získania ich 

zaväzovali k jej rozumnému a šetrnému 

užívaniu. 

Na základe osobných celoživotných 

poznatkov nadobudnutých v širšej rodine, 

rozhovormi so staršími pamätníkmi 


a v rámci pracovných, ale aj mimopracovných 

aktivít v prostredí stredného 

a severného Slovenska si dovolím 

tvrdiť, že moderné poľnohospodárstvo 

ovplyvňuje nielen tú plochu štátu, ktorá 

patrí do poľnohospodárskeho pôdneho 

fondu (PPF), ale jeho vplyvy zasahujú 

až do ekosystémov najvyšších polôh 

našich pohorí. 

Daň za výživu 

To, že slovenské povojnové poľnohospodárstvo 

sceľovaním pozemkov, následnou 

mechanizáciou a chemizáciou 

vytesnilo jarabicu a zajaca na pokraj 

vyhynutia, že sa naplnili obavy ornitológov 

z rapídneho poklesu stavov malých 

poľných spevavcov, je vec všeobecne 

známa. Väčšina spoločnosti to brala 

a berie ako nutnú daň za zabezpečenie 

výživy národa. Bez povšimnutia verejnosti 

doposiaľ zostávajú aj informácie 

o obrovskom rozsahu pôdnej erózie, 

ktorá od čias kolektivizácie poľnohospodárstva 

už napáchala nenahraditeľné 

škody odnášaním tej najkvalitnejšej ornice 

z nášho územia do Čierneho mora, 

čo sa deje aj naďalej. 

Vieme tiež o tom, že v 60. – 70. rokoch 

m. s. poľnohospodárske pesticídy na 

báze chlórovaných uhľovodíkov takmer 

u nás spôsobili vyhynutie najvzácnejších 

pernatých dravcov (orla skalného 

a kráľovského, ako aj sokolov – rároha 

a sťahovavého), pretože ich samičky 

mali vinou uvedenej chémie blokovanú 

schopnosť tvorby škrupiny vajíčka. 

Zdá sa však, že napriek krutým 

ponaučeniam zostávame nepoučiteľní. 

Hoci sú vo vedení poľnohospodárskych 

subjektov väčšinou vysokoškolsky 

vzdelaní ľudia, a ekológia, ba aj poľovníctvo, 

sa vyučuje na univerzitách, na 

stave našich poľných ekosystémov to 

nepoznať. 

Väčšie, rýchlejšie, 

efektívnejšie 

Okrem mierneho pokroku v selekcii 

pesticídov nezaznamenalo naše poľnohospodárstvo 

výraznú sebareflexiu. 

Využíva stále obrovské výmery monokultúr, 

pesticídy sú pre agronómov alfou 

a omegou, používajú sa čoraz ťažšie 

a rýchlejšie mechanizmy, ktoré zhutňujú 

vrchné vrstvy pôdy a uberajú aj z toho 

mála prepelíc, jarabíc a zajacov, ktoré 

ešte na našich poliach prežívajú. Poľnohospodárom 

na poliach stále prekáža 

krovitá či stromová zeleň, o zvyškoch 

mokradí nehovoriac. Pribudol ešte 

jeden závažný fenomén, a to pestovanie 

obrovských výmer priemyselných plodín, 

ako je kukurica a repka olejná. 

Ako na nížine, tak i v hore 

Keďže všetko so všetkým súvisí, mali by 

sme sa pozrieť aj na to, ako ovplyvňuje 

súčasné poľnohospodárstvo ostatné 

ekosystémy krajiny, vrátane národných 

parkov. Možno sa budete čudovať, ako 

už len môže obhospodarovanie pôdy 

pôsobiť na vzdialené lesné a vysokohorské 

ekosystémy. Môže. Ako prvý 

uvediem príklad vplyvu moderného 

poľnohospodárstva na stav niektorých 

vzácnych a ohrozených druhov našich 

kurovitých vtákov. Mám na mysli prepe- 


polemika 

Diviačia a jelenia zver pácha najväčšie 

škody na poľnohospodárskych plodinách. 

licu, jarabicu, jariabka , hoľniaka a tetrova 

hlucháňa. Prirodzenými predátormi 

týchto druhov sú hlavne pernaté dravce 

orol skalný, jastrab veľký, krkavec 

čierny a kaňa močiarna, ale aj srstnaté 

predátory ako kuna lesná, líška hrdzavá, 

jazvec lesný a sviňa divá. 

Pozrime sa na ne bližšie. 

Orol skalný 

Hniezdi hlboko v lesných komplexoch, 

za potravou však zalietava do otvorenej 

poľnej krajiny. Poľnohospodárska genocída 

zajaca spôsobila, že orol bol nútený 

preorientovať sa na iné zdroje potravy. 

Teraz v nej prevládajú túlavé mačky 

Dibaq-INZ-LZ-2263:1/2 a malé psy, ale vo sveľkej 29.11.2015 miere je odká- 

12:20 niaka. Stránka 1 

zaný aj na lov dospelých tetraonidov, 

najmä hlucháňa a hoľniaka, v TANAP-e 

a NAPANT-e aj na lov vzácnych svišťov 

a kamzíčat. 

Jastrab veľký 

Hniezdi tiež v lesoch a za potravou zalietava 

takisto hlavne do polí. Nakoľko 

však poľnohospodárstvo spôsobilo 

výrazný pokles stavu malých spevavcov 

a zajaca, je nútený vo väčšej miere živiť 

sa v poliach malými kurovitými vtákmi, 

ako prepelica a jarabica. V lesoch loví 

nielen bežné lesné druhy vtáctva (sojka, 

drozd, ďateľ), ale z donútenia aj vzácne 

jariabky a ohrozeného hlucháňa a hoľ- 

Kaňa močiarna 

Prirodzeným hniezdnym biotopom kaní 

sú väčšie porasty tŕstia, bez problémov 

však dokáže hniezdiť aj v rozsiahlych 

poľnohospodárskych kultúrach ako 

repka či vyššie druhy obilnín – raž, 

pšenica, triticale. Jej stavy rastú. Kaňa 

močiarna je veľmi účinným predátorom 

nielen malých hlodavcov, ale jej spôsob 

lovu (nehlučný trepotavý let nízko nad 

terénom) a vynikajúci zrak jej umožňujú 

účinne likvidovať na zemi hniezdiace 

prepelice, jarabice a tiež mladé zajace. 

Krkavec čierny 

Jeho mrchožrútstvo je povestné, no aj 

on patrí medzi poľné a lesné predátory, 

inzercia 

inzLZ2263 

FOTOGRAFIE: SHUTTERSTOCK

ktoré sa orientujú hlavne na násady 

vajec a mláďatá na zemi hniezdiacich 

druhov vtákov. Poškodzuje malé spevavce 

(ľabtušky, kolibiariky, strnádky, 

škovránky) aj populácie všetkých u nás 

sa vyskytujúcich kurovitých vtákov – 

prepelíc, jarabíc, jariabka, hoľniaka aj 

hlucháňa. Neponechá nepovšimnutého 

ani mladého zajaca. Jeho úspešnému 

prežívaniu a premnoženiu napomáhajú 

nielen mestské smetiská, ale hlavne 

dočasné (núdzové) poľné hnojiská, kde 

sa mu dostáva obrovského množstva 

biomasy vrátane uhynutých mláďat 

hospodárskych zvierat likvidovaných 

v rozpore s veterinárnymi a hygienickými 

predpismi. s 29.11.2015 13:13 Stránka zveri . Grube-INZ-LZ-2246:1/2 1 

Kuna lesná, líška hrdzavá, 

jazvec lesný 

U týchto predátorov ťažko predpokladať 

výrazný negatívny vplyv na lesné 

ekosystémy a v nich žijúce vzácne 

druhy terikolného (na zemi hniezdiaceho) 

vtáctva, pretože ich populačná 

hustota v lesoch nezaznamenala až 

taký vzostup. A už vôbec nie je možné 

nájsť v súvislosti s týmito predátormi 

jednoznačný dôkaz o priamej úmere 

ich populačnej hustoty a moderného 

poľnohospodárstva. To isté však už 

nemôžeme tvrdiť o ďalšom výraznom 

predátorovi terikolných druhov vtákov, 

mladých zajacov či mláďat raticovej 

Zlí alebo dobrí poľovníci? 

Populačný boom diviačej zveri nadobúda 

obrovské rozmery už aj v našich 

najvyšších pohoriach. Faktorom, ktorý 

umožnil takýto nárast početnosti, je 

jednoznačne naše moderné poľnohospodárstvo 

a jeho veľkoplošné pestovanie 

plodín, ako je kukurica, repka 

olejná a pšenica. Už koncom mája sa 

totiž značná časť populácie diviačej 

zveri sťahuje do rozsiahlych porastov 

repky, v júni a júli sa pre diviačiu zver 

otvoria nové úkrytové a potravné možnosti 

v podobe odrastajúcej kukurice 

a mliečnej pšenice, na čo nadväzuje 

mliečna a neskôr aj vosková zrelosť 

pšenice a kukurice. V júli a auguste sú 

inzercia 

inzLZ2246

polemika 

Lákavé plodiny na obrovských 

výmerách – ideálne prostredie pre zver. 

už v repkách a kukuriciach sústredené 

nielen značné počty diviakov, ale aj 

jelenej zveri , ktorá na kukurici pácha 

ešte väčšie škody ako zver diviačia. To 

všetko nielen „zásluhou“ poľovníkov, 

ktorí rešpektujúc spoločenskú objednávku 

nemôžu a ani nechcú zver vykynožiť, 

ale najmä pričinením poľnohospodárov. 

Pestovaním lákavých plodín na 

obrovských výmerách zver do polí sami 

prilákali, pretože jej vytvorili ideálne 

životné prostredie s dostatkom krytu 

a výživnej potravy. A úkrytové možnosti 

sú pre zver také dobré, že poľovníci sú 

pri snahe o lov v týchto podmienkach 

takmer bezmocní. 

Z kukurice do lesa 

Máme tu aj fakt, že diviačatá sa dnes 

rodia takmer celoročne. Po miernych 

zimách a pri dostatku potravy nielen 

lanštiačky, ale dokonca už 9 mesačné diviačičky 

prichádzajú do ruje, čo populačnú 

explóziu diviačej zveri len umocňuje. 

V čase od júna do septembra môže prísť 

na horniackych poliach na svet až tretina 

prírastku diviačej zveri, ktorá sa po 

zožatí kukurice nasťahuje do lesov a tam 

od októbra do júna pôsobí ako pohroma 

na všetko živé. Rojniciam diviakov takto 

padajú v lesoch za obeť na jar srnčatá 

a jelienčatá, ale aj násady lesných tetraonidov, 

v poliach aj terikolných vtákov, 

rovnako ako malé zajace a srnčatá. 

Dva kroky ku zmene 

Predstavme si , že by naši poľnohospodári 

pristali na rekonštrukciu či vytvorenie 

novej štruktúry drevinnej vegetácie 

(vetrolamy, zasakovacie pásy, aleje pri 

lesných cestách či brehové porasty vodných 

tokov). Druhým krokom by mohlo 

byť obmedzenie maximálnej výmery 

jednej kultúry na najviac 5 ha, pri dodržaní 

striedania aspoň 5-6 základných 

Ak ekosystém štátu 

prirovnáme k reťazi, 

potom ohnivko tvorené 

poľnohospodárskou pôdou 

je už poriadne hrdzavé. 

poľných plodín. Okrem kukurice, repky 

a pšenice by prichádzali do úvahy ešte 

iné obilniny (jačmeň, raž, triticale), okopaniny 

a krmoviny. Už tieto dva kroky by 

dokázali zdvihnúť biodiverzitu našich 

polí, čiže aj zastúpenie fauny na kvalitu 

veľmi sa blížiacu podmienkam spred 

50-60 rokov. 

Už 10-15 rokov po realizácii týchto 

krokov muselo by totiž zákonite dôjsť 

k nárastu populačnej hustoty poľného 

vtáctva a zajaca, čo by znamenalo obnovenie 

tradičnej potravnej základne v lese 

hniezdiacich, ale v poliach loviacich 

Pri dobrých úkrytrových možnostiach 

zveri sú poľovníci takmer bezmocní. 

dravcov a zníženie ich predačného tlaku 

na lesné tetraonidy. 

Poľné kultúry striedajúce sa na menších 

výmerách prestali by byť z hľadiska 

bezpečnosti zaujímavé pre diviačiu a jeleniu 

zver. Dostala by sa častejšie pred 

mušky poľovníckych pušiek a viac by sa 

zdržiavala v lese, kde majú na ňu dosah 

aj veľké srstnaté predátory. 

Zlatá stredná cesta 

Medzi poľnohospodármi je veľa takých, 

čo vyznávajú heslo „Naspäť cesta nemožná, 

napred sa ísť musí“. Poznáme 

však aj príslovie o tom, že lepšie je vrátiť 

sa z kratšej cesty. 

Asi žiadny ekológ nežiada od slovenských 

poľnohospodárov, aby vrátili svoje 

hospodárenie do čias úzkych švíkov 

políčok z doby pred kolektivizáciou. 

Chcelo by to zlatú strednú cestu, aby bol 

vlk sýty aj baran celý. Dokázali to v celej 

západnej Európe (Rakúsko , Nemecko, 

Švajčiarsko, Taliansko, Francúzsko), pričom 

krásna mozaika poľnohospodárskej 

krajiny tam zaručuje aj vysoký stupeň jej 

biodiverzity. 

Pohroma na obzore 

Ak ekosystém štátu prirovnáme k reťazi, 

potom ohnivko tvorené poľnohospodárskou 

pôdou (viac než polovica 

plochy štátu!) je už poriadne hrdzavé. 

Analogicky z toho vyplýva, že hrozí 

pretrhnutie reťaze, čiže od zrútenia 

celého ekosystému už nemusíme byť 

príliš ďaleko. 

Naši moderní poľnohospodári by si 

teda mali rozhodne uvedomiť, že slovenské 

polia nemôžu byť len predmetom 

podnikania a tvorby zisku. Necitlivými 

metódami hospodárenia nielenže 

poškodzujú environmentálne hodnoty 

a funkcie poľnohospodárskej krajiny, ale 

aj prírodné ekosystémy celého štátu. Navyše 

dochádza k poškodzovaniu pôdy, 

a tá je predsa ich základným výrobným 

prostriedkom. 

• 


inzLZ2257

poľujeme 

Imrich Szabó 

Čo prináša poľovníctvo štátu? 

Poľovníctvo je v niektorých 

európskych krajinách 

významnou a aktívnou 

súčasťou štátneho 

hospodárstva. Pozreli sme 

sa bližšie na štyri z nich. 

V 

roku 1943 napísal Andrej Csekonics 

štúdiu s názvom Niekoľko 

slov o maďarskej poľovníckej 

kultúre, o otázkach odborného 

vzdelávania lesníkov a poľovníkov. 

O desaťročia ňou predstihol svoju dobu, 

keď sa v nej zaoberal hospodárskym 

významom poľovníctva pre štát. Po 

takmer štyridsiatich rokoch sa v duchu 

Csekonicsových myšlienok konal v roku 

1984 prvý Poľovnícky svetový kongres 

v Madride, kde sa ekonómovia pokúsili 

vyčísliť, čo prináša poľovníctvo do štátnej 

sýpky. 

Zhrnuté dáta ukázali reálny stav len 

sčasti, keďže väčšina z nich patrí do iných 

štatistických tabuliek a ekonómovia ich 

museli vyselektovať. Z informácií zverejnených 

na kongrese sme vybrali údaje 

o niektorých európskych štátoch, aby 

sme poukázali na hospodársky význam 

poľovníctva. 

Veľká Británia 

Už pred tridsiatimi rokmi tam pracovalo 

52 tisíc honcov a fungovalo 383 poľovníckych 

združení, kde poľovalo od 

214 tisíc až do 580 tisíc poľovníkov! A až 

5 000 firiem sa zaoberalo organizovaním 

poľovačiek. Ich príjmy dosiahli 162 miliónov 

libier, účastníci poľovačiek na ne 

minuli ročne 268 miliónov. Na porovnanie 

Briti minuli na rybárstvo a poľovníctvo 

za rok miliardu libier, kým na nákup 

kníh ani nie 600 miliónov a na poštovné 

služby necelých 500 miliónov libier. Na 

lístky do divadla, vstupné na automobilové 

preteky či futbalové zápasy minuli 

112 miliónov libier. 

Počas jedného roka zamestnávali 

poľovnícke združenia 15 200 osôb, z čoho 

vyše 3 000 na plný úväzok, vrátane 

1 000 zverolekárov. 

Zisk poľovníctva zo zveri a zveriny bol 

21 miliónov libier, zisk z vývozu diviny 

5,4 milióna libier. V skúmanom roku 

takmer 600 tisíc ľudí ulovilo nejakú zver, 

214 tisíc sa zúčastnilo na spoločných 

poľovačkách. Celkovo zaplatili poľovníci 

štátu v súvislosti so svojou záľubou 

214 miliónov libier. 

Francúzsko 

Tam bol v rovnakom čase počet poľovníkov 

1 800 000. Na výdavky spojené 

s poľovníctvom minuli okolo miliardy 

eur, okrem toho na ročné povolenia 

FOTOGRAFIE: MAGYAR VADÁSZLAP A SHUTTERSTOCK 


Zo štúdie Andreja Csekonicsa 

Poľovníctvo, presnejšie hospodárenie 

so zverou, je významným 

činiteľom v štátnom hospodárstve. 

Hodnota zveri, poľovné lístky, 

prenájom poľovných revírov, dane, 

fabriky na výrobu streliva, kancelárie 

organizujúce poľovačky, 

obchodníci so zbraňami, kožušníci, 

služby, to dohromady znamená 

miliónové príjmy. Z toho vidieť, 

prežitie koľkých ľudí zabezpečuje 

poľovníctvo a aké materiálne záujmy 

sa s ním spájajú. 

a poistenia 85 miliónov a za prenájom 

revírov ďalších 85,5 milióna eur. Na 

nákup streliva išlo 25 miliónov, na nákup 

zbraní, na starostlivosť o ne a opravy 

takmer 70 miliónov, za výbavu zaplatili 

poľovníci okolo 37-40 miliónov eur. Na 

cestovanie na poľovnícke podujatia 

a s tým spojenými ubytovanie a stravu 

minuli 120 miliónov eur. Na starostlivosť 

o poľovnícke psy minuli Francúzi 

viac ako 50 miliónov eur, pričom na 

100 poľovníkov tam pripadá 50 psov. 

Počet profesionálnych poľovníkov bol 

v sledovanom čase 15 000 s dotáciou 

350 miliónov eur. 

Honov, ktoré sú vo Francúzsku 

zvláštnosťou, sa v sledovanom období 

uskutočnilo 2 000, účastníci na ne minuli 

takmer 30 miliónov eur. Na nákup zveri 

za účelom chovu a poľovania išlo 50 miliónov 

eur. 

Taliansko 

V Taliansku bolo v 80. rokoch 1,4 milióna 

poľovníkov. V poľovníctve bolo zamestnaných 

viac ako 40 tisíc ľudí, talianski 

poľovníci v sledovanom čase minuli na 

svoju záľubu okolo 800 miliónov eur. 

Maďarsko 

Situáciou v Maďarsku sa zaoberali 

ekonómovia a štatistici na konci 90-tych 

rokov, pretože analýzy v roku 1984 zahŕňali 

úplne iné dáta, ako u západných 

štátov. 

V roku 2000 bola cena aktuálneho 

stavu zveri 100 miliárd forintov, cena 

úlovkov za rok predstavovala 16 miliárd. 

Dve percentá HDP krajiny, po vyčíslení 

10 miliárd forintov, pochádzalo 

z poľovníctva. Päťtisíc zamestnávateľov 

v poľovníctve odvedie na daniach 

2,5 miliardy forintov a na rôznych 

úradných poplatkoch ďalšie 3 miliardy. 

V roku 1980 bol výnos domáceho poľovníctva 

miliardu, v roku 1989 3,5 miliardy, 

v roku 1999 už 12 miliárd forintov. 

Treba však povedať, že smerom nahor 

sa šplhajú aj výdavky – krmivá, ceny 

pohonných látok, inflácia atď. V roku 

1989 boli výdavky odvetvia na úrovni 

2,6, v roku 1999 už takmer 12 miliárd. 

V tomto období sa objavujú poľovníci 

vyhľadávajúci skromnejšie trofeje, čo 

má negatívny dopad na príjmy aj na 

stav jelenej populácie. Zníženie hmotnosti 

trofejí zapríčinil výpadok príjmov 

vo výške 500 miliónov forintov. 

Zbrane poľovníkov majú hodnotu 

asi 20 miliárd, za náboje ročne zaplatia 

300-400 miliónov forintov. Poľovníci so 

psami dajú na svojich miláčikov približne 

10-15 000 forintov mesačne. Maďarská 

poľovnícka pospolitosť ročne strávi 

na poľovačkách 40 dní, výnos týchto 

„rekreácií“ je 4,5 miliardy, poplatkoví 

poľovníci priemerne s tromi loveckými 

dňami zaplatia za služby približne 

850 miliónov forintov. 

Ani množstvo dát neposkytuje reálny 

obraz o finančnom prínose poľovníctva 

štátu. Všetky spomenuté čísla sa zakladajú 

len na približných výpočtoch, keďže 

nezahrňujú napríklad výdavky spojené 

s cestovaním na poľovnícke územie, 

výcvik a vzdelávanie. Hospodárenie so 

zverou mení tvár Európy. Podieľa sa na 

prosperite vidieka, je súčasťou lesného 

hospodárstva, poľnohospodárstva 

a programov ochrany prírody. Napriek 

tomu pracujú poľovníci neraz v zhoršujúcich 

sa podmienkach. No snažia sa 

vyhovieť zákonným pravidlám, pretože 

v opačnom prípade by mohli platiť ešte 

oveľa viac. 

• 


zbrane 

Rovnaká 

a vždy iná 


Skúsenosti poľovníkov ukazujú, 

že úspešnosť zahraničnej 

poľovačky zvyšuje 

jednoduchý recept: 

Overená puška 

s vymeniteľnou 

hlavňou. 


zbrane 

Na zahraničnej poľovačke sa vyplatí 

spoliehať sa na vlastnú pušku. 

Ak sa vyberiete z domácich do 

vzdialených zahraničných revírov, 

váš osvedčený kaliber vám 

nemusí optimálne poslúžiť. Ani 

výmena pušky nie je ideálne riešenie, 

keďže by vám chýbala rutina v zaobchádzaní 

so zbraňou. Možno však 

urobiť kompromis. Návod na úspech 

pre zahraničnú poľovačku znie: nosiť 

overenú pušku, ktorá vám 

vďaka vymeniteľnej hlavni 

poskytne všetok strelecký 

komfort. 

„Come close to me, take 

my shoulder!“ Sprievodca 

Jim svojho loveckého 

hosťa pritiahne tesne k sebe 

a šeptom ho navádza, aby si 

vyložil pušku na jeho rameno. 

Ani nie sto metrov pred nimi 

pomaly kráča obrovský los v tráve 

vysokej ako človek. Jim ho predtým 

už z diaľky zazrel z lode a rozhodol sa 

prilákať ho zo svahu vábcom na lepšie 

miesto. No hneď ako Jim a jeho hosť 

opustili loď a prekonali prvé stúpanie, 

čakalo ich prekvapenie. Los bol v prieseku, 

oveľa bližšie ako predpokladali. 

Teraz alebo nikdy! 

Toto bola pravdepodobne jediná šanca 

na lov. Počas tohtoročnej losej ruje 

bolo príliš teplo aj na samom severe 

Kanady. Už osem dní boli Jim a Jürgen 

na ceste bez toho, že by losa čo i len 

Čo môže byť lepšie ako nosiť svoju osvedčenú 

pušku, ktorú človek pozná, je zvyknutý 

na jej spúšť a pažbu perfektne sediacu 

aj v ďalekých krajinách a vo chvíľach 

najväčšieho loveckého napätia? 

zahliadli. Teraz to konečne mohlo 

vyjsť. Jürgen si na radu priateľov 

zaobstaral špeciálne na túto cestu jednoduchú 

a lacnú opakovačku kaliber 

.338 Win. Mag. Keďže bola vybavená 

mechanickou poistkou pôsobiacou len 

V náročnom teréne praktické: 

puška sa rozloží, pohodlne 

nesie a znovu zloží. 

na jazýček spúšte, Jim mu hneď odporučil, 

aby sa v náročnom teréne nepohyboval 

s nabitou zbraňou. Kapitálny 

los vykročil vpred a ukázal sa v plnej 

kráse. Jürgen sa s rukami roztrasenými 

od loveckej horúčky snaží tak potichu, 

ako sa len dá, otvoriť uzáver. Ale náboj 

sa zasekne. Jürgen potiahne uzáver 

zasa o niečo dozadu. S hlasným, kovovým 

kliknutím sa mu konečne 

podarí pušku pripraviť na 

streľbu. 

Premárnená šanca 

Starý los otočí hlavu 

a načúva. Jürgenovi prudko 

búši srdce a pripraví zbraň. 

Napriek tomu, že Jimovo 

rameno mu stále poskytuje 

oporu, hľadáčik tancuje po 

masívnom tele losa ako divý. Jürgen 

vie, že musí konať rýchlo. Teraz! No 

na novej puške sa nič nestalo, žiadna 

rana, žiadny spätný náraz. Spúšť sa 

uvoľňuje neobvykle ťažko, to si Jürgen 

všimol už pri skúšobnej streľbe. Druhý 

pokus, ešte raz sa zhlboka nadýchnuť, 

los znervóznie a urobí krok. Na 

zlomok sekundy stojí zámerný kríž 

na správnom mieste. Jürgen stlačí 

spúšť a okamžite tuší - príliš vzadu. 

„Shoot again!“ zasyčí Jim, „Shoot!“ 

Ale kým Jürgen pohne zadrhnutým 

uzáverom dozadu a zase dopredu, je 

javisko prázdne a starý los raz a navždy 

zmizol. Všetko okolnosti vyzerali priaznivo, 

a predsa sa to celkom pokazilo. 

Z Jimovho rozprávanie vie, že v tejto 

nekonečnej divočine má dohľadávanie 

postreleného losa len malú šancu na 

úspech. Jürgen preklína svoje zlyhanie 

a tiež to, že si na túto ďalekú a tiež drahú 

cestu nevzal svoju vernú pušku. 

ZDROJ: PASSION 


Verný iba jednej 

Veľa loveckých sprievodcov by vedelo rozprávať 

podobné príhody o hosťoch s loveckou 

horúčkou, ktorí premrhali svoje šance pre nedostatočnú 

rutinu s novou, takmer nepoužívanou 

puškou. Ak je zlyhanie bez následkov, 

to je ešte dobre, horšie je, ak zlá strela zveri 

spôsobuje zbytočné utrpenie a sprievodca 

musí zver dostreliť, často vo veľmi ťažkých 

podmienkach. Aj keď vybraného jedinca 

neulovia, znamená to najmä pri zahraničných 

poľovačkách v divočine vyúčtovanie plných 

nákladov a koniec lovu na daný druh zveri. 

Situácia sa môže vyvinúť naozaj dramaticky, 

keď nelovíte losa, ale medveďa alebo 

byvola. Našťastie vie väčšina profesionálnych 

lovcov dobre odhadnúť, či má ich hosť 

potrebnú rutinu v zaobchádzaní so zbraňou. 

Takmer vždy istia seba a svojho hosťa 

vlastnou zbraňou, strieľajú, ak je to potrebné 

a pomôžu svojim zákazníkom k vytúženému 

úspechu. Nenadarmo radia organizátori 

poľovačiek brať si so sebou len takú 

pušku, ktorej človek v domácom revíri už 

dlho verí. 

Hlaveň alebo celá puška? 

No čo ak budete v zahraničí poľovať 

na zver, na ktorú váš osvedčený 

kaliber nestačí? Čo ak narazí na 

svoje hranice či už pre nedostatočnú 

razanciu alebo jednoducho 

nedostatočnú veľkosť 

striel? 

Asi začnete rozmýšľať 

o novej zbrani na plánovanú 

cestu. Kto však už má pušku, 

na ktorú sa dajú nasadiť 

vymeniteľné hlavne, tomu 

stačí druhá hlaveň. Toto je 

mnohými poľovníkmi neuznaná 

výhoda. Kritici tvrdia, že za 

cenu hlavne, prípadne druhej 

komory na Magnum kaliber sú 

už na trhu lacné opakovačky. Je 

to síce pravda, ale nie celá. Veď 

čo môže byť lepšie ako nosiť svoju 

osvedčenú pušku, ktorú človek pozná, 

je zvyknutý na jej spúšť, a pažbu 

perfektne sediacu aj v ďalekých 

krajinách a vo chvíľach najväčšieho 

inzercia 

inzLZ2251

zbrane 

Lov kamzíka: so správnym 

kalibrom netreba 

o streľbe premýšľať. 

Jeden na všetko: 

R8 s optikou je 

ideálny kaliber na 

každý typ poľovačky. 


PREBIJANIE.SK 

ZBRANE 

STRELIVO 

OPTIKA 

Ponúkame Vám 

kompletné 

poradenstvo a servis 

pri výbere zbraní, 

optiky a kompletného 

príslušenstva 

pre lov a streľbu. 

Blaser Magnum ponúka 

v každom prípade 

dostatočné možnosti. 

Zostavíme a nastrelíme 

pre Vás akúkoľvek : 

loveckého napätia? Tak sa mieri, a najmä 

triafa omnoho spoľahlivejšie. Ušetrené 

miesto v trezore na zbrane je len malý, ale 

celkom príjemný bonus. 

Presnosť bez kompromisov 

Samozrejme, ani pri vymeniteľných hlavniach 

nemusíme robiť ústupky, pokiaľ ide o presnosť. 

Aj keď pri mnohých zbraniach s vymeniteľnými 

hlavňami presnosť pokrivkáva, 

opakovačka R8 od značky Blaser sa v tomto 

značne odlišuje. Jej presnosť je legendárna. 

Oceníte to najmä vtedy, keď pušku počas poľovačky 

rozložíte, aby sa napríklad pohodlne 

vošla do ruksaku. Po zložení musí prvá strela 

trafiť celkom presne aj na veľkú vzdialenosť. 

R8 už mnohokrát dokázala, že to tak je. 

Puškový ďalekohľad sedí na hlavni a tvorí 

s ňou jeden celok. To však neznamená, že 

pre každú hlaveň sa musí používať vlastný 

puškohľad. Každý puškohľad so sedlovou 

montážou Blaser sa dá nasadiť na každú 

hlaveň R8. Prípadné minimálne odchýlky 

na oporných bodoch montáže sa dajú bez 

problémov nastaviť pomocou nastavovacích 

skrutiek na tele montáže. 

Tak si každý majiteľ R8 môže za pár sekúnd 

svoj puškohľad nasadiť na iné hlavne R8. Nastavenie 

sa len musí prispôsobiť konkrétnej 

hlavni, ale pred loveckou výpravou je predsa 

samozrejmé ísť na strelnicu. Druhý puškový 

ďalekohľad má zmysel iba z čisto praktických 

dôvodov. V praxi sa ale málokedy nosí do 

Afriky na nočné postriežky na byvola osvedčený 

3-15×56, a tiež na nátlačku je celkom 

iste lepšou voľbou variabil 1-5×. 

Poľovnú pušku 

Loveckú pušku 

pre lov na dlhé 

vzdialenosti 

Jeden, čo nesklame 

Pokiaľ ide o výber správneho kalibru, je tu 

nekonečný priestor na diskusiu. No jeden kaliber 

spĺňa väčšinu požiadaviek - .338 Blaser 

Magnum. Má široký rozsah použitia, nesklame 

pri diviakovi, losovi či medveďovi ani pri 

najsilnejších afrických antilopách. S jeho 

vysokou presnosťou, výkonom, razanciou 

a účinnosťou je plným právom kalibrom prvej 

voľby. 

• 

inzercia 

Športovú pušku, 

do ktorej Vám vyladíme 

aj strelivo 

inzLZ2250 

Naše produkty nájdete na 

www.prebijanie.sk 

ktoré tam nenájdete, 

kontaktujte 

prebijanie@prebijanie.sk 

alebo 

0905 842 391 

Predajňa na adrese: 

Kopanice 415/1, 

97223 Dolné Vestenice 

(okres Prievidza) 

Ceny dohodou!

strelectvo 

Máte dobrý KALIBER? 

Miroslav Bilský 

Ako vybrať vhodný kaliber a vhodnú 

strelu na raticovú zver? Názory 

poľovníkov sa v tejto otázke rôznia, preto 

som sa pokúsil zostaviť stručný prehľad 

základných kalibrov a tiež faktorov, ktoré 

treba zohľadňovať pri ich výbere. 


Téma „vhodný kaliber a vhodná 

strela“ je naozaj široká a často 

pri nej poľovníci narážajú na 

protichodné názory. Mnohí 

nedajú dopustiť na nimi zvolený kaliber 

alebo druh streliva s určitým druhom 

strely. Cieľom tohto článku nie je to, 

aby sme sa niekomu snažili vnútiť iný 

názor, alebo zmeniť zabehnutý rituál 

pri kúpe streliva. Hlavnou myšlienkou 

je poskytnúť stručný a ucelený prehľad 

základných druhov kalibrov, a zároveň 

poskytnúť akúsi normatívnu pomôcku 

pri výbere vhodnej strely, ktorá by 

zohľadňovala rozhodujúce faktory, na 

ktoré je dobré pri výbere prihliadať. 

Naše najobľúbenejšie 

V našich slovenských poľovných 

revíroch je veľmi obľúbený kaliber 

30-06 Springfield. Dovoľujem si to 

tvrdiť z dôvodu, že guľovnicu s týmto 

kalibrom som videl u drvivej väčšiny 

poľovníkov u nás, najmä v hornatejších 

oblastiach s hojným výskytom vysokej 

zveri. Za 30-06 Springfieldom je v blízkom 

závese 308 Winchester a 300 Win. 

Magnum, taktiež sa v hojnom počte 

objavuje aj kaliber 7×64. Naopak, 

v nížinatých poľovných revíroch na 

juhu Slovenska jasne dominoval kaliber 

308 Winchester, nakoľko je tu okrem 

malej prevažne len srnčia zver. Možno 

však rátať aj s regionálnym výskytom 

diviačej zveri a v blízkosti dunajských 

lužných lesov sa v určitých lokalitách 

vyskytuje aj jelenia zver. V poslednej 

dobe som u niektorých našich poľovníckych 

priateľov v južných oblastiach 

videl aj kaliber 6,5×55. 

Kde a čo lovíme 

Výber vhodného kalibru však závisí od 

viacerých faktorov, ktoré by poľovník 

pri svojej voľbe mal brať do úvahy. Prvý 

je, samozrejme, druh zveri, na ktorý 

bude prevažne poľovať. Toto závisí aj 

od skutočnosti, či je členom PZ alebo 

nie. Ak áno, v akej poľovnej oblasti sa 

poľovný revír nachádza a aký druh zveri 

prevláda. Pre poľovníkov na tzv. voľnej 

nohe je vhodnejšie zvoliť akýsi univerzálny 

variant, a síce 308 Winchester. Za 

univerzálny je považovaný aj kaliber 

30-06 Springfield. S týmito kalibrami 

možno bez problémov loviť všetku 

u nás žijúcu raticovú zver. Tu treba 

poznamenať, že u poľovníkov, ktorí 

poľujú dlhší čas, sa pri výbere, resp. dokúpení 

ďalších pušiek s iným kalibrom 

utvára určitá analógia. Prax bude preto 

základným určovacím faktorom a výber 

sa prispôsobí osobitným požiadavkám 

v závislosti od podmienok poľovného 

revíru a nárokov na streľbu. 

Srnec z posedu v lese 

Pri konkrétnych odporúčaniach pre 

výber vhodného kalibru a strely začnem 

od zástupcu našej najmenšej raticovej 

zveri, srnca lesného. 

Srnec lesný svojím menším 

vzrastom a hmotnosťou 

spravidla okolo 25 kg môže 

vzbudzovať dojem, že ide 

o zver veľmi mäkkú na 

ranu. Je to však veľký omyl, 

pretože aj srnček dokáže 

po zásahu prejsť niekoľko 

desiatok až stoviek metrov, 

kým zhasne. Pokiaľ ide 


strelectvo 

o výber alebo vhodnosť kalibru, tu by 

som nerád explicitne vymenovával 

kalibre, ktoré nie a ktoré áno. Moje 

odporúčania skôr reflektujú akúsi 

vyváženosť viacerých aspektov a to: 

kaliber, strela, zver, terén a vzdialenosť 

streľby. Ak napríklad poľujeme na srnca 

z posedu umiestneného na lúke s nepriestupnejšou 

vegetáciou alebo v lese, 

kde je streľba spravidla do 100 metrov, 

je lepšie použiť tvrdšie strely. Osobne 

by som skôr zvolil kaliber 308 Winchester 

a dvojjadrové poloplášťové strely. 

Jednak z dôvodu, že po výstrele ich 

prípadná menšia prekážka len ťažšie 

odkloní z dráhy ich letu, a tiež sa minimalizuje 

riziko predčasnej expanzie 

a roztrieštenia strely. Zároveň strela po 

zásahu do tela zveri expanduje výrazne 

viac, ako napríklad jednojadrová 

poloplášťová strela, ktorá ak priamo 

nezasiahne vitálne orgány zveri, môže 

urobiť priestrel a zver po takomto 

zásahu ešte môže prejsť úctyhodnú 

vzdialenosť. 

Srnec na rovine 

Úplne iné parametre má zasa poľovačka 

na dlhých rovinatých planinách, kde 

začiatkom poľovnej sezóny na srnca 

ešte nie je vysoká vegetácia a zver je 

dobre viditeľná. Tu sa uplatnia 

kalibre s veľmi vysokou 

úsťovou 

rýchlosťou 

strely. 

Jednoznační 

favoriti sú pre mňa kalibre 22-250 Remington 

a 243 Winchester. Mal som 

možnosť vyskúšať oba a každý má 

niečo do seba. 22-250 Remington je 

strela o čosi menšia a zároveň aj ľahšia 

ako strela kalibru 243 Winchester. Jej 

výhody však spočívajú v tom, že aj pri 

streľbe na 300 metrov má len minimálne 

klesanie a zároveň dostatočnú 

razantnosť a schopnosť odovzdať cieľu 

svoju energiu. Strela je klasifikovaná 

ako tzv. šoková strela a skutočne to 

môžem potvrdiť. Aj na vzdialenosť okolo 

300 metrov srnec po zásahu okamžite 

padol v ohni. Čo sa týka jej nedostatkov, 

tak treba spomenúť dôležitú 

vec a to skutočnosť, že dochádza 

k výrazným odklonom počas 

streľby za nepriaznivého 

počasia. Už aj menší vietor 

alebo dážď dokáže túto 

strelu značne odkloniť. Za 

ideálneho počasia, tým 

mám na 

mysli slnečný 

deň 

a bezvetrie, 

však 

pri love 

srnčej zveri jednoznačne 

dominuje. 

Tento kaliber však 

môžeme požívať na lov srnčej zveri len 

mimo územia Slovenskej republiky, 

nakoľko u nás je zákonom stanovený 

priemer strely na raticovú zver minimálne 

6 mm a strela 22-250 Remington 

má priemer 5,7 mm. S kalibrom 

22-250 Remington však možno bez 

problémov loviť v susednom Maďarsku. 

Oproti 22-250 Remington sa 243 Winchester 

zdá byť spoľahlivejší kaliber. 

Strela je o čosi väčšia, má 6 mm a spĺňa 

zákonom stanovené požiadavky. Pri 

voľbe ťažšej strely možno rovnako 

s úspechom strieľať aj na 300 metrov. 

Pokles strely v porovnaní s 22-250 Remington 

nie je až tak výrazný a strela 

sa chová stabilnejšie. Osobne odporúčam 

na streľbu na väčšie vzdialenosti 

„mäkké“ expanzné strely, ktoré výrazne 

expandujú aj za nižších dopadových 

rýchlostí. Pri ich používaní treba mať 

vždy na zreteli, aby v dráhe strely neboli 

ani tie najmenšie prekážky, napríklad 

v podobe stebiel tráv, pretože tie by 

mohli zapríčiniť neželanú predčasnú 

expanziu strely. 

Na diviaka 

Osobitnou kategóriou je lov diviačej 

zveri, či už postriežkou alebo posliedkou. 

Jednoznačne sa oplatí používať 

tvrdšie strely, napríklad dvojjadrové 

poloplášťové. Používanie „mäkkých“ 

expanzných striel nesie so sebou veľké 

riziko predčasnej expanzie na tele zveri. 

Príčinou býva skutočnosť, že najmä 

väčšie jedince majú hrubú srsť často 

obalenú blatom alebo rôznymi biozložkami. 

Naopak pri nátlačke, či nadhánke 

by som osobne zvolil jednojadrové 

poloplášťové strely, nakoľko na zver 



sa strieľa v pohybe a často môžeme 

mať v smere streľby menšie prekážky 

v podobe kríkov a nízkych drevín. 

Z kalibrov tu jasne dominoval 

30-06 Springfield, potom sa vyskytovali 

prevažne už len silnejšie 

kalibre ako 300 Win. Magnum, 

8×57 alebo 9,3×62. 

strely. Ideálnym riešením je používanie 

expanzných alebo monolitických striel. 

Pri ich výbere postupujeme podľa 

jednoduchého pravidla. Pri streľbe 

na jeleňa alebo daniela na otvorenom 

priestranstve, napríklad 

z posedu smerom na lúku, by 

som skôr preferoval „mäkkú“ expanznú 

strelu. Pri streľbe z posedu 

alebo posliedkou v lesnatom 

teréne odporúčam monolitickú 

strelu, ktorá má omnoho vyššie 

predpoklady zasiahnuť cieľ aj 

pri kontakte s menšou prekážkou 

v dráhe letu a vďaka svojej 

konštrukcii značne expanduje, 

čím po zásahu odovzdáva do 

tela zveri maximum energie. 

Na muflóna 

Na záver som si nechal mufloniu 

zver, nakoľko muflón je vo všeobecnosti 

považovaný za zver veľmi „tvrdú“ 

Na jeleňa a daniela 

Pri poľovačke na jeleniu 

alebo danieliu zver môžeme 

s úspechom používať kaliber 

308 Winchester, možno by 

niekto namietal, že lepší je 

30-06 Springfield alebo ešte lepšie 

300 Win. Magnum. Uznávam, 

že napríklad pri poľovačke v ruji 

by bolo veľké plus mať kaliber, 

ktorý dokáže zveri po zásahu 

odovzdať väčšie množstvo energie. 

Pri kalibroch ako je 308 Winchester 

alebo 6,5×55 môžeme však tento zdanlivý 

hendikep vyvážiť voľbou vhodnej na ranu, ak nie najtvrdšiu. Z vlastných 

Brokovnice-INZ-LZ-2241:Sestava 1 29.11.2015 12:26 Stránka 1 

skúseností by som určite nešiel pod 

hranicu kalibru 308 Winchester, ideálne 

30-06 Springfield, 8×57 a vyššie. Čo sa 

týka strely, tak jednoznačne skôr dvojjadrový 

poloplášť alebo monolitickú 

strelu. Mäkšiu expanznú strelu by som 

použil len v prípade, že by bola vysoká 

pravdepodobnosť, že muflón vyjde 

na otvorené nekryté priestranstvo, 

čo u tejto zveri býva len zriedkakedy 

zvykom. Spravidla sa loví v lese s hustejším 

porastom, kde má zver dobré 

krytie. Preto by som sa skôr prikláňal 

k tvrdším strelám so schopnosťou dobrej 

expanzie po zásahu do tela zveri. 

Veľmi dobrou voľbou sú rovnako ako 

pri jelenej a danielej zveri tiež monolitické 

strely. 

Možnosti výberu kalibru a strely sa 

v súčasnosti dynamicky rozvíjajú, na 

trhu neustále pribúda množstvo noviniek 

a inovovaných produktov. Výber 

je naozaj veľký, preto si každý dokáže 

nájsť tú najvhodnejšiu možnosť. • 

inzercia 

SUPER KVALITA ZA SUPER CENU!!! 

799 eur 

BROKOVNICE.SK 

859 eur 

Samonabíjacie brokovnice Franchi affity 

Super cena za super zbraň 

Jednoranová zlamovacia 

guľ̇ovnica Sabatti SKL 98 DL 

1 520 eur 

,, Firma Brokovnice s.r.o. 

želá svojim zákazníkov 

veselé Vianoce a všetko 

najlepšie do nového 

roku 2016 ,, 

Strelivo BRENNEKE 

Vynikajúce poľovnícke strelivo, 

ktoré vás nikdy nesklame 

Guľová kozlica 

Sabatti Express 

Broková kozlica Sabatti GRIFONE 

2 965 eur 

1 340 eur 

Ďalekohľad 

STEINER Ranger 

Pro 8x32 cena 

445 eur 

24 eur 

Strelecká 

palica- dvojnožka 

Brokovnice s. r. o., 

ul. Gen. M.R. Stefánika 

412/62 

Trenčín 

Tel.: +421 904 222 933 

+421 904 222 944 

Mail: brokovnice@centrum.sk 

Oficiálnym a exkluzívnym distribútorom značky SABATTI na Slovensko je od 13. 6. 2014 spoločnosť BROKOVNICE s. r. o. 

inzLZ2241

kynológia 

Michal Zámečník 

O love s nemeckým 

Úspešný lov na diviačiu zver 

vyžaduje aj skúsené psy 

a ich vodičov. Pozhovárali 

sme sa so Stephanom 

Endersom, predsedom 

klubu chovateľov 

foxteriérov v regióne 

Hohenlohe-Württemberg. 

Ak ste si obľúbili lov diviaka, 

určite mi dáte za pravdu, že 

je čoraz náročnejší. Niet sa 

čo čudovať, podľa vedeckých 

výskumov patria diviaky medzi 

najinteligentnejšie zvieratá. Škody 

na poľnohospodárskych plodinách 

idú do státisícov a poľovníci sa snažia 

stavy diviakov redukovať. Úspešná 

poľovačka na diviaky vyžaduje okrem 

iného skúsené psy a vodičov. 

V Nemecku využívajú netradičný, 

no úspešný spôsob – lov 

pomocou svorky foxteriérov. 

Vodičom tejto profesionálnej 

loveckej skupiny je Stephan 

Enders, ktorý je zároveň predsedom 

klubu chovateľov foxteriérov v regióne 

Hohenlohe-Württemberg. 

Môžete nám na úvod trochu predstaviť 

váš klub? 

Jeho presný názov je Jagdliche 

Foxterrier Württemberg Hohenlohe 

e. V. (JFWH). V Nemecku sme veľká 

skupina, máme okolo sto členov. 

Žijem v južnom Nemecku, v Badensku-Württembersku, 

asi 40 kilometrov 

severne od Stuttgartu 

v horách Lowenstein. Táto 

oblasť je súčasťou prírodného 

parku Swabian-Franc. 

Prečo ste si z veľkej ponuky 

loveckých plemien 

vybrali práve foxteriéra? 


vodičom foxteriérov 

Je to ideálny pes na lov v našom regióne. 

Plemeno používame na všetky 

typy lovu, napríklad pri spoločných 

poľovačkách či love pomocou loveckých 

kopijí. Sme s týmto plemenom 

veľmi spokojní. Zajace a pernatú zver 

u nás nemáme, takže nepotrebujeme 

stavače. Braky sa využívajú pri väčších 

poľovačkách. Poľné a lesné revíry 

v našom regióne majú rozlohu 

len 200 až 400 hektárov. 

Aký početný je váš chov 

foxteriérov? 

V našej rodine chováme foxteriéry 

už niekoľko generácií. 

V mojej chovateľskej stanici 

von Bottwartal chovám sedem hladkosrstých 

foxteriérov, dva psy a päť 

súk. Žiaľ, jedného môjho psa, vodcu 

svorky, omylom zastrelili pri vyháňaní 

diviakov z kukurice. 

Aké povahy preferujete vo vašom 

chove? 

Foxteriéry používané pri love musia 

byť veľmi tiché, pretože svorka sa k diviakovi 

musí dostať potichu a potom 

Foxteriéry používané pri love musia byť veľmi 

tiché, pretože svorka sa k diviakovi musí 

dostať potichu a potom tvrdo zaútočiť. 

tvrdo zaútočiť. Sociálna kompatibilita 

je vo svorke nevyhnutnosťou. Zároveň 

psy akceptujú všetkých členov našej 

rodiny. Každý jedinec v mojej stanici 

má minimálne štyri pracovné skúšky 

(JP, BP, SJ, ZP). Pri skúškach sa stretávam 

s inými psovodmi, udržiavame 

priateľské styky medzi sebou aj so 

susednými poľovníckymi klubmi a podobne 

orientovanými skupinami v DFV 

(Deutscher Foxterrier-Verband). No 

skúškam a výstavám teraz nevenujem 

pozornosť, živí ma práca v teréne. 

Máte skúsenosti s českými alebo 

slovenskými foxteriérmi? 

Môj najstarší pes je napoly československého 

pôvodu, matka Arkana Nemenero 

má prarodičov Endy z Dekanu 

a Bossanu Lemart. Je to skvelá foxteriérka! 

Nie celkom ostrá na diviaky, ale 

má dobrý ňuch a výborný charakter, je 

veľmi dobrá na vyhľadávanie. 

Aký druh zveri u vás lovíte? 

Zameriavame sa prevažne na lov 

diviakov, potom nasleduje lov srnčej 

zveri. V uplynulom poľovníckom roku 

sme sa zúčastnili 35 poľovníckych dní, 

počas ktorých bolo ulovených 

930 diviakov s pomocou 

mojich psov. V lete sme 

boli na desiatich nátlačkách 

v kukuričnom poli. Za posledných 

desať rokov populácia 

diviačej zveri veľmi narástla 

a je vážnym problémom. 

Líšky lovíme v prírodných a umelých 

norách, a to iba s osvedčenými psami, 

ktoré nie sú príliš ťažké, pretože máme 

veľmi veľa jazvecov. Tieto lovecké služby 

robíme profesionálne, to znamená, 

že v rôznych revíroch si prenajímajú 

služby s foxteriérmi a každý lov je spoplatnený. 

Všetky poľovačky dokumentujeme 

mobilnou HD kamerou. Spolupracujeme 

aj s televíznym magazínom 

Deutsche Jagdzeitung TV. 


kynológia 

Aká je vaša úloha pri love? Je u vás 

povolený lov s loveckou kopijou? 

V Nemecku je lov s kopijou zakázaný, 

s výnimkou mimoriadnych situácií. 

Mojou úlohou je dostať diviaky 

z ostružinových húštin smerom na 

lovcov, ktorí majú určené stanovištia. 

Ako vodič svorky používam strelné 

zbrane možno dva – trikrát za sezónu. 

Chladné zbrane, nože a diviačie kopije 

(spear) používame bežne, no nie skôr, 

než je diviak zranený alebo ho živého 

zadržia psy. V takých situáciách by bolo 

použitie strelnej zbrane veľmi nebezpečné 

pre psa. 

Ako vyzerá poľovnícky deň s vašou 

svorkou? 

Spolu s mojimi priateľmi Markom 

a Thorstenom zvyčajne využívame na 

bežnú poľovačku desať foxteriérov. Pri 

veľkých poľovačkách je šesť strelcov 

a 20 – 25 psov, takmer všetko foxteriéry. 

Lovíme predovšetkým pre šľachtické 

kruhy a čoraz viac pre podnikateľov, ktorí 

si prenajímajú revíry. Naša 

pracovná oblasť je asi 300 km 

okolo Stuttgartu. Pre niektorých 

záujemcov ponúkame 

kompletné balíčky. Psy pracujú 

v pohone, zvyčajne dvakrát 

dve hodiny na obmedzenej 

oblasti od 100 do 200 hektárov, 

vždy v húštinách ostružín, 

trniek alebo v mladých lesných 

porastoch. V lete, keď je na poli kukurica, 

postupujeme podobne. Všeobecne platí, 

že na jeden hektár máme jedného alebo 

dva psy. V kukurici strelci postupujú 

spoločne so psami. Vždy po 20 – 30 minútach 

nasleduje prestávka, pretože je 

horúco, chladíme psa vodou, inak by 

300 

kilometrov 

je naša pracovná 

oblasť okolo 

Stuttgartu 

uhnaný pes mohol skolabovať. Diviaky 

sú agresívne a útočia na nás aj na psy. 

Preto majú psy ochranné vesty navrhnuté 

tak, aby sa minimalizovalo zranenie. 

Všetky psy tiež majú systém 

GPS, takže môžeme v predstihu 

minimalizovať nebezpečné 

situácie a ísť psom okamžite 

na pomoc. Je veľmi upokojujúce 

mať po poľovačke všetky 

svoje psy pri sebe. V noci ich 

necháme oddychovať a na 

druhý deň ráno odchádzame 

poľovať zasa niekde inde. Aj 

nás často napadne postrelený diviak, 

preto máme ochranné odevy so špeciálnym 

vystužením. Na konci každého 

pohonu kontrolujeme celú svorku, či 

je každý jedinec v poriadku. Drobné 

poranenia od diviakov ošetrujeme psom 

hneď na mieste. 

• 

FOTOGRAFIE: AUTOR A SHUTTERSTOCK 


inzLZ2265

kynológia 

Kynologická poradňa 

Problémy 

„tam dolu“ 

Náš odborník MVDr. Peter 

Dobrík, zverolekár 

a chovateľ psov, odpovedá 

na vaše otázky. Tentoraz 

na tému inkontinencia. 

Mojej päťročnej sučke írskeho setra 

už asi dva týždne uniká moč – najmä 

v spánku, alebo keď sa veľmi teší. 

Keďže býva s nami v dome, je to veľmi 

nepríjemné. Asi pred pol rokom sme ju 

dali kastrovať. Môže to s tým súvisieť? 

Jarmila Štromfová, Prievidza 

Inkontinencia vášho psa môže mať 

rozličné príčiny. Na jednej strane 

za ňou môžu byť anatomické príčiny, 

napríklad vrodená deformácia. 

Na druhej strane môže ísť s rovnakou 

pravdepodobnosťou o neurologickú 

poruchu. Ďalej môžu spôsobovať 

únik moču nervy v oblasti močového 

mechúra alebo miechy. A napokon 

neslobodno prehliadnuť ani možnosť, 

že ide o nádorové ochorenie. Okrem 

toho mohla spustiť inkontinenciu aj 

kastrácia, prípadne zápal spôsobený 

infekciou močového mechúra. 

Z uvedeného je zrejmé, že konkrétnu 

diagnózu nemožno v tomto prípade 

stanoviť na diaľku. Vzhľadom na to, 

že únik moču sa začal u vašej sučky 

prejavovať až vo veku piatich rokov, dá 

sa zrejme vylúčiť vrodená chyba močových 

ciest. Pri neurologickom ochorení 

väčšinou vykazuje pes aj ďalšie 

symptómy, ktoré prezrádzajú bolestivé 

stavy, ako aj to, že 

je spravidla obmedzený 

v pohybe. 

Keď sa v moči 

objavuje krv, mohol 

by byť na príčine 

nádor. Spočíva to 

v tom, že nádor je 

väčšinou silne prekrvený. Krv sa však 

môže vyskytovať v moči aj pri zápale. 

Sučky trpia na zápaly najmä pri „studenom 

chove“ a prejavujú sa ich častým 

nutkaním na močenie. 

Pravda, príčinu problémov vášho 

psa možno skutočne hľadať aj v kastrácii. 

Pri nej totiž zverolekár odstráni 

vaječníky, ktoré produkujú hormóny. 

Keď ich vyoperuje, zmení sa tvorba 

hormónov. Možný vedľajší účinok: 

sval, ktorý zatvára močový mechúr, už 

nefunguje tak spoľahlivo. Okrem toho 

sa zníži aj kapacita mechúra s takým 

dôsledkom, že kastrovaná suka sa 

musí častejšie vyprázdňovať, lebo moč 

Pri menších a ľahších 

plemenách sa inkontinencia 

zistila približne u jednej 

desatiny kastrovaných súk. 

už neudrží tak dlho ako pred odstránením 

vaječníkov. 

To postihuje podstatne častejšie 

veľké plemená psov vážiace viac ako 

20 kilogramov. Podľa nemeckého výskumu 

sa inkontinencia vyskytuje asi 

pri jednej tretine kastrovaných sučiek, 

predovšetkým keď majú nadváhu. 

Pri menších a ľahších plemenách sa 

inkontinencia zistila približne u jednej 

desatiny kastrovaných súk. 

Kastrácia má 

nepochybne 

viacero predností. 

Chovateľ by sa mal 

so zverolekárom 

dôkladne poradiť, 

do akej miery je 

kastrácia jeho suky 

medicínsky indikovaná a zmysluplná, 

a tiež o tom, aké riziká ukrýva. Ak sa po 

kastrácii začne prejavovať inkontinencia, 

určite je to nepríjemný dôsledok 

zákroku. V takých prípadoch sa možno 

pokúsiť stabilizovať steny močovej rúry 

a jej zvierač medikamentmi – estrogénmi, 

prípadne sympatomimetikami, 

čo sú liečivá stimulujúce sympatickú 

časť vegetatívneho nervového systému. 

Odprúčam vám v každom prípade 

zájsť so psom k veterinárnemu lekárovi. 

Len on si môže vytvoriť presný 

obraz o stave vášho psíka a príčinách 

jeho problémov. 

• 

PRIPRAVIL: JURAJ HALAS, FOTOGRAFIE: SHUTTERSTOCK 


kynológia 

Zaujímavosti o psoch 

Vie, ako vám je 

Vedci z Viedne ako prví dokázali, že psy 

rozlišujú medzi radostným a zlostným 

výrazom tváre človeka. Predpokladom 

však je, že psy sa musia predtým 

naučiť spoznávať tieto emócie u ľudí. 

Táto schopnosť by mala byť výsledkom 

úzkeho vzťahu medzi človekom a psom, 

v ktorom sa pes naučí rozumieť neverbálnej 

komunikácii ľudí. 

Vedci počas experimentu prezentovali 

na dotykovej obrazovke dvadsiatim psom 

vedľa seba umiestenú radostnú a nahnevanú 

tvár ženy. Psy jednej testovanej skupiny 

trénovali na to, aby ňufákom štuchli 

len do veselej tváre. Druhé skupina mala 

takto reagovať len na nahnevanú tvár. 

V záujme toho, aby sa vylúčilo, že psy 

budú reagovať iba na nápadné rozdiely 

v obrázkoch, dostali psy v tréningovej 

fáze vždy len fragment obrázku – buď 

rozlišovať medzi radostnou a zlostnou 

polovicou tváre. 

Čo máme spoločné? 

Psy majú podobne ako ľudia v mozgu špeciálnu 

zónu na spracovanie reči. Maďarskí 

vedci postupne umiestnili do prístroja 

magnetickej rezonancie 11 psov a 22 ľudí, 

ktorým prehrávali rozličné hlasy a zvuky. 

Okrem iného bol medzi nimi ľudský 

smiech, plač, zavýjanie psa a neutrálne 

zvuky pozadia. Bádatelia pozorovali, ktoré 

oblasti mozgu reagovali na tieto podnety. 

Ľudia i psy zdieľajú rovnaké sociálne 

prostredie, preto by mali podobne vnímať 

aj emocionálny obsah sprostredkovaný 

rozličnými hlasmi a zvukmi. Výsledky 

výskumu ukázali, že oba biologické druhy 

využívajú na spracovanie sociálnych informácií 

podobné mechanizmy v mozgu. 

To môže uľahčovať vokálnu komunikáciu 

Svet psu-INZ-LZ-2239:1/2 oči, alebo ústa. Väčšina s 1.12.2015 psov sa naučila 7:40 Stránka oboch druhov. 1 

• 

inzercia 

inzLZ2239

kynológia 

Anna Cwieceková 

Trojica víťazov 

Výborné zázemie 

v Červeníku 

Slovenský klub chovateľov teriérov a foxteriérov každý 

rok organizuje štyri až päť klubových pracovných skúšok. 

Nie náhodou sa aj tento rok konali v Červeníku. 

Okrem skúšok FSMP, LSMP, 

MSBLT, CHBLT, KFD, KDS 

organizuje klub pre majiteľov 

pracovných teriérov aj skúšky 

odvahy na diviaka. Tie sú zároveň aj 

kvalifikačné na KDS, ktoré sa konajú 

raz za tri až štyri roky. 

Okrem Medzinárodných brlohárskych 

skúšok so zadávaním titulov 

CACIT, CACT, CCT, KV, ktoré sú naším 

vrcholným pracovným podujatím 

v rámci klubu, robíme aj skúšky so 

zadávaním titulov CACT (čakateľ na 

Šampióna práce SK) a CCT (čakateľ na 

Šampióna práce klubu). 

V Červeníku ako doma 

Veľkému záujmu sa tešia skúšky 

organizované v Poľovníckom združení 

Červeník, kde sme našli veľmi dobré 

zázemie pre klubové skúšky, a tak sa 

sem radi vraciame. Organizáciou bol 

poverený Robert Lackovič, pomocný 

výcvikár klubu, ktorý sa spolu s otcom 

Miroslavom Lackovičom tejto úlohy 

zhostil vynikajúco. 

Poľovnícke združenie Červeník na 

čele s predsedom p. Funtom nám 

vychádza v ústrety a naši vodiči, rozhodcovia 

aj organizátori sa tam veľmi 

dobre cítia. Bolo to tak aj tento rok. 

Rozhodcovský zbor na čele s hlavným 

rozhodcom Andrejom Sigetom, v zložení 

páni Noskovič, Sedlačko, Ostatník 

a Füri, pristupovali k posudzovaniu 

naozaj profesionálne, prácu psov 

zhodnotili objektívne, pripojili odbornú 

radu, povzbudili, keď bolo treba. 

Rodinná atmosféra 

Medzi vodičmi nebolo cítiť rivalitu, 

naopak, po skončení disciplín spolu 

družne pri stoloch trpezlivo čakali na 

vyhodnotenie skúšok. Atmosféra bola 

priam rodinná a tak to má byť. Klubové 

stretnutia majú slúžiť na výmenu 

informácii, povzbudenie začiatočníkov, 

prezentáciu našich odchovov, samozrejme 

nechýba ani zdravá súťaživosť, 

veď ide o tituly. Víťazom skúšok sa 

stal zaslúžene mladý nádejný vodič 

Mário Perinaj so psom welšteriérom 

Cedro z Chrástkovej, ktorý získal tituly 

CACT, CCT, KV, I. c. s počtom bodov 92. 

Na druhom mieste sa umiestnil vodič 

Patrik Trnka s hladkosrstým foxteriérom 

Hektor Laro Slovakia – I. c., CACT, 

CCT, 78 b. a na treťom mieste skončila 

skúsená vodička Lucia Ostrožanská 

s border terriérom Ilja Slovakia Lutra – 

I. c., CACT, CCT, 76 b.. • 



Petpark-IMZ-LZ-2262:1/2 s 29.11.2015 12:22 Stránka 1 

inzLZ2243 

inzercia 

inzLZ2262

optika 

Jednoduchosť sama 

Som nadšený brokár, no 

nikdy som nemal príležitosť 

poriadne si vyskúšať 

kolimátor. A potom mi 

ponúkli na testovanie 

Easy Hit PX-S 1000. 

Martin Helebrant 

Detail nasadeného 

testovaného 

kolimátora sprava 

Pohľad šikmo zozadu. 

Priehľad je modrastý, 

ale zrkadlo odráža ľahký 

oranžový nádych. 

Roky som sa pri streľbe trápil 

s otlčeným ramenom, hromadou 

vystrelených nábojov 

a pošramoteným sebavedomím. 

Moje výkony sú dosť nevyrovnané, 

mám lepšie aj horšie dni. A po celý 

čas bola pre mňa zásadná otázka, kam 

všetko to olovo vlastne lieta? Brokovnica 

používa namiesto exaktných mieridiel 

iba lištu poskytujúcu základné, 

hrubé smerovanie brokového zhluku. 

Navyše sa brokovnica používa pri streľbe 

na rýchlo sa pohybujúce ciele, treba 

predsadzovať, strieľať „do prázdna“ 

a dúfať, že terč do dráhy brokového 

zhluku naozaj aj príde. Predsadenie 

nie je konštantné, mení sa podľa 

vzdialenosti a uhla medzi dráhou terča 

a dráhou brokov. Vždy som 

si želal, aby niekto už konečne 

vymyslel niečo, 

čo mi ukáže, kam 

broky poletia 

a ja sa budem 

môcť 

sústrediť 

na 

správne 

predsadenie. 

Jednoducho 

jednoduchosť 

Svetlovodná muška čiastočne pomohla, 

ale dokonalé to nebolo. Uvažoval 

som o nejakom kolimátore, vídal som 

ich na výstavách, 

no nikdy som nemal 

príležitosť žiadny 

vyskúšať. Potom mi 

firma BOIS Opava ponúkla 

na testovanie kolimátor Easy 

Hit PX-S 1000. 

Kolimátor je jedinečný tým, že 

ako zdroj svetla nepoužíva žiadnu diódu 

ani iný elektrický zdroj. Spolieha sa 

na optické vlákno, ktoré zbiera svetlo 

svojím povrchom a posiela ho ďalej 

do svojej osi a na zrkadlo kolimátora. 

Ako zámerný obrazec sa ponúka buď 

jednoduchá červená bodka alebo krúžok, 

prípadne krúžok s bodkou (ten je 

podľa výrobcu najpredávanejší), ktorý 

naznačuje rozmery brokového zhluku. 


Brokovnicový kolimátor Easy Hit PX-S 1000 

Easy Hit PX-S 1000 

s prepravnou krabičkou 

a montážnym imbusom 

FOTO: AUTOR A ARCHÍV 

Technické údaje 

Dĺžka: 150 mm 

Šírka: 32 mm 

Výška: 39 mm 

Priemer šošovky kolimátora: 28 mm 

Priemer zámerného bodu: asi 8 uhlových 

minút, t. j. 24 cm na 100 m a 6 cm 

na 25 m 

Šírka montážnej drážky: 11 mm 

Hmotnosť: 52 g 


optika 

Pohľad 

na základňu 

zospodu 

To všetko z ľahkého 

nemagnetického kovu, svetlovodné 

vlákno plastové, zrkadlo kolimátora 

je solídna sklená šošovka. Svetlovodné 

vlákno a zrkadlo je upevnené na 

základni – lište profilu obráteného U. 

Táto lišta sa nasadí na lištu (plošinu) 

brokovnice a upevní sa pomocou 

štyroch skrutiek s vnútorným 

šesťhranom. Rovnaké 

skrutky slúžia 

na nastavenie 

bočného 

nastrelenia, 

dve ďalšie na 

hornej ploche 

základne zasa 

na výškovú 

korekciu. 

Na celom 

kolimátore 

nie je ani elektrický 

zdroj, ani 

žiadny nastavovací prvok 

(s výnimkou skrutiek), je to skrátka 

jednoduchosť sama. Na mieridle nie 

je nič, čo by mohlo zamrznúť alebo 

skratovať. Vynechal som preto svoje 

obľúbené simulácie sťažených klimatických 

podmienok a pustil som sa do 

inštalácie. 

Strelecká pohoda 

Trvala asi pätnásť minút, z toho 

dvanásť som hľadal imbusovú špičku 

správnej veľkosti (keby ste hľadali aj 

vy, je to metrická 2). Potom to už išlo 

rýchlo. Pri teste som použil brokovú 

kozlicu Brno Holek kaliber 16 x 10, 

veľmi elegantnú zbraň, ktorú som 

zdedil po otcovi. Jej krátka lišta siaha 

sotva do polovice dĺžky hlavní a aj na 

takúto krátku lištu sa dal kolimátor 

bez problémov upevniť. Skusmé priloženie 

zbrane k lícu ukázalo modrasté 

zorné pole 

kolimátora a primerane 

sýtu červenú bodku. 

Na strelnici som skúsil jednotnými 

strelami nastreliť kolimátor na 

25 metrov. Jednotné strely som vybral 

preto, aby som sa nepiplal s hľadaním 

stredného zásahu brokového zhluku. 

Detail šikmo spredu, 

vidieť inštalačné 

skrutky. 

Stačili štyry 

rany, aby som bol 

približne v strede desaťcentimetrového 

zámerného kruhu. 

Piata rana bola len pre istotu. 

Sedela. Dotiahol som skrutky 

- s citom, sú z ľahkého kovu 

a závity sa asi dajú ľahko strhnúť. 

Následne som dal tri rany 

brokovým nábojom. Nastrelenie 

bolo v poriadku rovnako ako pri 

jednotnej strele. 

S nastrelenou brokovnicou 

som postupne obišiel celé 

poľovnícke kolo a nejaký 

prach som spálil aj 

na batérii. Napriek 

jednoduchej, skoro až 

primitívnej inštalácii, 

nastrelenie spoľahlivo 

držalo. Nemôžem 

povedať, že by 

nastalo okamžité 

markantné zlepšenie 

mojich streleckých 

výsledkov, ale určite 

sa zlepšila strelecká 

pohoda. Kolimátor 

umožňuje sústrediť sa na terč 

a na správne predsadenie a ak by som 

trénoval pravidelne, jeho prínos by bol 

značný. Príjemné 

je, 

že vďaka 

nízkej 

hmotnosti 

kolimátor 

nijako nemení 

vyváženie zbrane. 

Skúsil som kolimátor sňať a znovu 

nasadiť. Keď sa budete držať zásady, že 

povoľujete skrutky iba na jednej strane, 

potom je (v medziach brokového zhluku) 

opakované nasadenie kolimátora 

možné. Odporúčam však 

označiť si usadenie kolimátora 

na lište. Skúsil som ho trikrát 

sňať a znovu nasadiť. Ak by 

som uvažoval o častejšom 

snímaní, asi by som dal prednosť 

nejakému precíznejšiemu 

spôsobu ukotvenia kolimátora 

na zbrani. 

Hra so svetlom 

Použitie svetlovodného 

vlákna je elegantné 

a šikovné, no zároveň 

dvojsečné riešenie. 

Na jednej strane sa 

vám nemôže stať, 

že kvôli vybitej 

batérii kolimátor 

nebude fungovať. 

Tiež sa jas 

zámerného bodu 

automaticky 

reguluje podľa 


Ferovia -INZ-LZ-2238:Sestava 1 29.11.2015 12:03 Stránka 1 

svetla vo vašom okolí. A v tom je 

skryté úskalie tohto prístroja. Keď sa 

ocitnete v nerovnomerne osvetlenom 

priestore, hrozia vám dva extrémy. 

Ak budete mieriť z jasne osvetleného 

do temného priestoru (napríklad 

z okraja poľa do húštiny), potom bude 

zámerný bod presvietený. Nepríjemné, 

ale nie kritické. Horšia je opačná 

situácia, keď z tieňa mierite napríklad 

do jasnej oblohy. Vtedy zámerný bod 

zmizne alebo je takmer nezreteľný, čo 

strelcovi na istote a pokoji nepridá. Na 

druhej strane, kto je na zbraň zvyknutý, 

ten má prilícenie a mierenie zažité, 

kolimátor len minimálne zatieňuje 

klasickú mušku a lištu, a tak ani zmiznutie 

svetelného bodu nie je kritické. 

Kolimátor možno pomocou 

špeciálneho medzikusu 

uchytiť aj bokom 

na zameriavací 

ďalekohľad, vznikne 

tak kombinovaný 

zameriavací 

systém. Poznám 

podobné „pyramídy“ 

z vojenských útočných pušiek, 

možno niekomu vyhovujú, osobne nie 

som priaznivcom tohto riešenia. Pripadá 

mi trochu neohrabané a najmä, 

pokiaľ zalícim, ako som zvyknutý, nevidím 

do kolimátora. No ak vám toto 

riešenie vyhovuje, inštalácia je jednoduchá 

a nevyžaduje trvalú úpravu 

zbrane. To je napokon aj nemalé plus 

samotného kolimátora PX-S 1000. 

Slovo na záver 

Moje skúsenosti s kolimátorom 

PX-S 1000 zhrniem takto: Napriek 

svojej jednoduchosti je to užitočná 

a zaujímavá strelecká pomôcka. 

Určite ho odporúčam na výcvik 

v streľbe brokovnicou na pohyblivé 

ciele, treba ho však používať 

s vedomím jeho obmedzení v zmysle 

premien úrovne svetla. Je 

primerane odolný na 

poľovnícke používanie 

a možno ho úspešne 

použiť aj na streľbu 

jednotnými strelami na vzdialenosť 

30 – 40 metrov. 

• 

inzercia 

inzLZ2238

fotografujeme 

Príbeh jednej fotky 

Filip Mrocek 


Dravce majú vynikajúco vyvinutý 

zrak a vidia aj nepatrný pohyb. 

Sú tiež veľmi plaché, a preto je 

ich fotenie náročné. Začiatkom 

zimy sa nám s bratom podarilo nájsť 

nové miesto, kde sa často zdržiavali. Čas 

utekal, preto sme museli konať rýchlo. 

V tejto oblasti sme pravidelne vídavali 

niekoľko krúžiacich myšiakov, hľadajúcich 

potravu. Často sme chodievali 

sledovať ich zvyky, pozorovať, kam rady 

sadávajú a kadiaľ lietajú. Po niekoľkých 

pozorovaniach sme už presne vedeli, 

kde sú ich obľúbené miesta. Museli 

sme sa však dobre skryť. Náš úkryt 

bol dosť malý, zmestil sa doň vždy len 

jeden z nás. Bol však dobre maskovaný 

a vďaka tomu nenápadný. Od fotky nás 

delilo už len čakanie na ten správny 

moment, keď sa myšiak objaví pred krytom. 

Aby boli naše šance na úspech čo 

najväčšie, krčili sme sa v úkryte osamote 

v mrazivom počasí od rána až do večera. 

Použitá technika: 

Fotoaparát: Canon EOS 50D 

Objektív: Canon EF 300/2.8L IS USM 

+ TC Canon 2.0x III 

Expozičný čas: 1/125 s 

Clona: F5.6; ISO: 800 

FOTO: FILIP MROCEK, WWW.FOTOLOVCI.SK 

Keď spúšť cvaká príliš hlasno 

Raz som vstal ešte hlboko v noci a hoci 

mrzlo, vydal som sa na bicykli s foťákom 

na chrbte fotiť myšiaky. Vzduch bol 

veľmi chladný a na ceste bola námraza. 

Cestou začalo snežiť. Po namáhavej 

a vyčerpávajúcej ceste som dorazil 

konečne na miesto. Bola ešte tma. Pre 

úspešný fotolov som sa musel pred 

zrakmi dravcov skryť včas pred svitaním. 

To sa mi podarilo a pri východe slnka 

som už nehybne čakal na prvé operence. 

Na čerstvo napadnutom snehu bolo 

návnadu vidno z veľkej vzdialenosti. Po 

niekoľkých hodinách sa konečne ukázal 

prvý myšiak. Zletel z oblohy a sadol si 

na vysoký strom neďaleko krytu. Chvíľu 

si obzeral okolie a keď usúdil, že je 

všetko v poriadku, zletel na zem. Toto 

bol kľúčový moment. Ak by som čo i len 

trošku pohol objektívom, rýchlo by som 

sa prezradil a myšiak by odletel. Vydržal 

som a obozretný dravec sa prestal 

sústreďovať na okolie a začal si všímať 

potravu. Keďže bol myšiak blízko, počul 

každý zvuk fotoaparátu a zakaždým 

spozornel. Musel som preto stláčať spúšť 

veľmi opatrne, aby som ho neodplašil. 

Podarilo sa mi spraviť iba niekoľko 

záberov a ďalej som nechcel myšiaka 

rušiť. S príjemným pocitom som už len 

sledoval, ako sa kŕmi. Dravec ešte pár 

minút zápasil so zmrznutým mäsom, 

potom spokojný a s plným žalúdkom 

odletel. Po hodinách strávených v kryte 

som sa napokon celý premrznutý vydal 

domov. Cestou späť sa mi už bicyklovalo 

lepšie, poháňali ma zážitky z prírody.• 


zaujímavosť 

Vo farbách 

prírody 


Každé ročné obdobie 

necháva prírodu žiariť inou 

farebnou nádherou. Prečo 

tomuto vzoru neprispôsobiť 

aj poľovnú zbraň? 

Individuálne a celkom 

podľa osobného vkusu 

poľovníka. 


zaujímavosť 

Gaštanová, 

terracotta, 

piesková, 

čierna, 

teaková 

Každého milovníka prírody a poľovníka určite očarí 

oblasť Lechtal v Tirolsku. V tomto údolí sa nachádzajú 

vynikajúce revíry s kamzíčou a jeleňou 

zverou. Množstvo poľovníkov z povolania tam 

vykonáva svoje krásne a náročné zamestnanie. Až do 

dnešných dní si zachovali a ustrážili svoje tradície. No 

boli a sú otvorení aj novým veciam, predovšetkým ak sú 

zmysluplné a prospešné. 

Vyšperkované pažby 

Presne také sú nezničiteľné syntetické pažby na 

puškách, ktoré sa v Tirolsku už udomácnili a hojne sa 

tam používajú. Rovnako obľúbená je aj ďalšia novinka 

– pažba s otvorom na palec, ktorá profesionálnemu 

lovcovi umožní dokonalé uchopenie zbrane, a tým aj 

presnejší výstrel. 

Boli to práve tirolskí poľovníci z povolania, ktorí si pri 

moderných poľovných puškách so syntetickou pažbou 

priali aj jej harmonické farebné prevedenie. 

Firma Blaser ich želanie splnila. Okrem štandardných 

farieb ponúka výrobca aj možnosti, vychádzajúce zo 

želaní zákazníka. V súčasnosti sú k dispozícii štyri farby 

pažby s piatimi druhmi kože, čo umožňuje vytvoriť si 

farebnú kombináciu podľa individuálneho vkusu. Na internetovej 

stránke firmy Blaser je už špeciálny konfigurátor, 

pomocou ktorého si každý poľovník môže zostaviť 

svoju novú pušku vo farbách prírody. 

• 


Štyri farby pažby a päť 

druhov kože poskytuje 

20 možných kombinácií 


Zmena je dobr 

Nov Hyundai Tucson 

ivot je pln zmien. Oslobodzuj nau predstavivos a umouj 

nm vidie veci v novom svetle. Presne takto zmenu reprezentuje 

aj nov Hyundai Tucson. Zmen v zitok z jazdy s novmi 

spornmi motormi so spotrebou u od 4,6 l/100 km a s inovatvnymi 

prvkami vbavy - autonmnym ndzovm brzdenm, takou 

dopravnch znaiek, slubou TomTom LIVE, integrovanou navigciou 

i elektricky otvranmi piatymi dverami. 

Doprajte si zmenu k lepiemu a zskajte ho s ahkou spltkou 

u od 162 mesane, havarijnm poistenm za polovicu a zimnmi 

pneumatikami za extra vhodn cenu. 

Zmena zana u od 18 990 . 

IMPA Doln Kubn, s.r.o. 

Jnokov 2278, 026 01 Doln Kubn 

www.impa.sk, Tel.: 0905 211 833, 0915 979 126 

zruky bez 

obmedzenia 

kilometrov 

Kombinovan spotreba: 4,6 l - 7,6 l/100 km, emisie CO 2 : 119 - 177 g/km. 

Foto je ilustran. 

AHK 

SPLTKY 

HAVARIJN 

POISTENIE 

ZIMN 

PNEUMATIKY 

inzLZ2266

auto 

Kofeínová bomba 

Land Rover S II Café Racer 

Zoltán Pál 

V garáži Sandlanderu si 

potrápili hlavy nad tým, 

ako urobiť z fešáka v rokoch 

auto na každodenné 

používanie. 

Do garáže Sandlanderu sa dostalo 

dobre udržiavané auto, ktoré 

však už malo nejaký ten rôčik. 

Majiteľ sa obrátil na firmu s požiadavkou, 

že by chcel auto vhodné 

na každodenné používanie, ktoré by 

zároveň nestratilo svoju autentickosť. 

Nevyzeralo to ako zložitá úloha, kým 

nevysvitlo, že tento Land Rover Series 

II má už päťdesiat rokov. Nech žije 

retro! 

Rozdiel pod kapotou 

Výzva bola o to väčšia, že do splnenia 

úlohy bolo treba vniesť kus kreativity. 

S týmto vedomím sa skupina odborníkov 

Sandlanderu pustila do práce. 

Land Rover Series II vyrábali medzi 

rokmi 1958-1961, nová generácia 

dostala k názvu označenie „A“. Od roku 

1961 sa terénne auto s pohonom všetkých 

štyroch kolies vyrábalo ďalších 

desať rokov a na prvý pohľad sa nelíšilo 

od predchodcu, až na pár vonkajších 

prvkov. Najväčší rozdiel sa skrýval pod 

kapotou motora: do IIA sa dostal nový 

motor, 2,25-litrový diesel. 

Z modelu vyrobili aj obmeny so 

širšími nápravami a zrejme nie je 

náhoda, že práve keď bola na trhu 

táto séria, teda medzi rokmi 1969- 

1970, dosiahol Land Rover najlepšie 

tržby z predaja v histórii. V tomto 

období predali 60 000 kusov, ovládli 

ZDROJ: 4×4MAGAZIN.HU, FOTOGRAFIE: SANDLANDER.COM 


Dizajn zameraný na jednoduchosť, 

žiadne výstrelky. 

trhy v Austrálii, na Blízkom Východe 

a v Afrike. 

Bez strechy ešte výraznejší 

Vozidlo, ktoré dostali v Sandlanderi do 

rúk, odišlo z továrne v anglickom Solihulli 

v roku 1965. Dvojdverové terénne 

vozidlo prešlo výraznou skrášľovacou 

procedúrou, reštaurovali ho šikovné 

ruky, ktoré mu na výzore ubrali niekoľko 

desaťročí. 

Toto auto však rozhodne 

nie je len na parádu. Dobre 

zvláda nárazy, mnoho 

nových moderných systémov 

by ho oslabovalo. 

V prvom kroku odstránili strechu. 

Okrem toho, že sa tak stalo jedinečným 

a športovým, priblížilo sa viac starým 

terénnym ralley vozidlám Veľkej Británie. 

Za zmienku stojí, že v domovine 

Land Roveru aj v súčasnosti organizujú 

súťaže pre modely veteránov. 

Tieto autá však rozhodne nie sú len 

na parádu. Dobre zvládajú nárazy, 

mnoho nových moderných systémov 

by ich oslabovalo. Hoci sú to do najmenších 

detailov „vykopávky“, stále sa 

dokonale hodia do terénu, a určite nielen 

preto, aby sme im trochu zablatili 

kolesá. Jednoduchá technika je skrátka 

náramne trvácna, ak jej venujeme patričnú 

pozornosť, pretože čas a korózia 

sú veľkými nepriateľmi týchto áut. 

Koža, hodiny, 

ochranný oblúk 

Na miesto nie príliš zaujímavých pôvodných 

sedadiel sa dostali dve nové 

športové sedadlá, nie však v hocijakom 

prevedení. Obe potiahli kožou Connolly, 

dokonca aj volant dostal rovnaký 

poťah, a tiež zadné sedadlá. O kvalite 

kože len toľko - táto firma je tradičným 

dodávateľom pre prémiové britské 

značky. Týmto sa však ani náhodou 

neskončila práca na dizajnovom skvoste, 

ktorý dostal aj štýlové šitie ladiace 

s farbou auta, čo ho spravilo ešte 

zaujímavejším. Zároveň to dokonale 

ilustruje nároky objednávateľa. 

Jeden z klenotov špeciálnej Série 

IIA sa nachádza v strede prístrojovej 

dosky. Dostali sa tam pôvodné naťahovacie 

hodiny Shaffhausen, pripevnené 

špeciálne na tento účel vyrobenou 

konzolou. Pravá majstrovská práca, 

Športový volant s tromi lúčmi bol 

na konci 60-tych rokov výbava 

za príplatok, dnes je 

pokladom zberateľov. 

Naťahovacie hodiny 

sú jedným z klenotov auta. 


Veterán Landy je nový 

aj v najmenších detailoch. 

Sklápacie bočné lavice boli praktické, 

na bezpečnosť sa tak nehľadelo. 

skvostné riešenie, Land Rover začal nadpriemerným, továrenských kolies 

naozaj vyzerať tak, akoby cestoval a pneumatík sa nebolo treba dotýkať. 

v čase. A vlastne svojím spôsobom aj Externá lampa Hella zo 60. rokov výrazne 

pozdvihla celkovú vizáž. 

cestoval. 

Na zvýraznenie retro vzhľadu nainštalovali 

na toto 4x4 vozidlo autentický novým svetlom, asi jediný doplnok, 

Zdobia ju rovné svetlomety s xenó- 

ochranný oblúk z britskej manufaktúry. ktorý nie je autentický, ale z hľadiska 

O tom, že nešlo o hocijakú konštrukciu, kvality bol žiaduci. K racerom Café sa 

vypovedá fakt, že svojho času vyhovoval 

homologickým pravidlám Medziná- 

sa používa predovšetkým pri motor- 

hodí. Prečo? Pomenovanie Café Racer 

rodnej automobilovej federácie (FIA). kách, ale je akceptované aj v tábore 

štvorkolesových vozidiel. Používa sa 

Jedinečný doplnok ku káve pri veteránoch, ktoré nie sú v každodennej 

prevádzke, alebo na exkluzívne 

Z Veľkej Británie objednaná podložka 

Lukoil -INZ-LZ-2236:1/2 na zväčšenie rozchodu s 1.12.2015 kolies ho robí 7:43 športové Stránka autá. 1 Skrátka na také vozidlá, 

ktoré majitelia používajú len vtedy, 

keď vyjde slnko, idú na nich do svojich 

obľúbených kaviarní, a pri šálke 

obľúbeného latte macchiato sledujú 

pekné krivky okoloidúcich dievčat. 

Znamenajú akýsi symbol spoločenského 

statusu. 

V dielni Sandlanderu prerobené 

terénne vozidlo Land Rover Series IIA, 

ktoré si maximálne zachováva nadpriemerné 

terénne vlastnosti, sa ohromne 

líši od priemeru. Je to, akoby vám 

niekto medzi šálkami studenej bezkofeínovej 

kávy ponúkol to najkvalitnejšie 

espresso. 

• 

inzercia 

inzLZ2236

inzLZ2264

história 

Lovec SLONOV 

1. časť 

Prelom 19. a 20. storočia bol časom posledných 

veľkých dobrodruhov. Jedným z nich bol 

profesionálny lovec známy ako Karamojo Bell. 

Martin Helebrant 

Bolo to veľmi zaujímavé obdobie. 

Na mape sveta už 

neostávalo veľa bielych miest, 

ale ešte stále ich bolo dosť 

neprebádaných, nedotknutých nohou 

bieleho muža. Bol to čas vrcholného 

rozkvetu britského impéria, keď všetky 

kontinenty otvárali dvere dokorán 

poddaným Jej Veličenstva a Briti 

prinášali do zapadnutých kútov sveta 

civilizáciu a pokrok. Medzi bielymi obyvateľmi 

kolónií mali veľký podiel Škóti. 

Možno to bolo drsnými podmienkami 

agrárneho Škótska, ale táto časť kráľovstva 

zásobovala kolónie úradníkmi, 

vojakmi, mechanikmi, obchodníkmi 

aj dobrodruhmi každého druhu. V tom 

čase bola srdcom temnoty Afrika, 

kde sa domorodá černošská kultúra 

stretávala s koloniálnou civilizáciou 

a dožívajúcim otrokárstvom. Bol to 

kontinent ako stvorený pre každé dobrodružstvo, 

vrátane profesionálneho 

lovu. Jedným z profesionálnych lovcov 

bol Walter Dalrymple Maitlad Bell, 

oveľa známejší ako Karamojo Bell. 

Medzi domorodcami dostal prezývku 

Longellynyung – Ryšavec. 

Autority neuznávam! 

W. D. M. Bell sa narodil 8. septembra 

1880 v Clifton Hall neďaleko Edinburghu 

v rodine Roberta Bella, bohatého 

podnikateľa s uhlím a ropnými 

bridlicami. Bol šiestym z ôsmich detí. 

Keď mal dva roky, zomrela mu matka 

a o dva roky neskôr aj otec. Spočiatku 

sa oňho skúšali starať starší bratia, 

no napokon zvolili Walterovi zákonní 


poručníci cestu, ktorá bola v tom čase 

bežná. Poslali Waltera do internátnej 

školy. Tieto školy boli síce tvrdé, ale 

formovali celú generáciu Bellových 

vrstovníkov a pripravovali ju na službu 

impériu. Bell bol tvrdý oriešok aj pre 

efektívne britské školstvo. Opakovane 

utekal a odmietal sa podriadiť školským 

autoritám. Už z tohto obdobia 

existujú svedectvá, že Bell chcel byť 

lovcom slonov. V roku 1893 došla poručníkom 

trpezlivosť a trinásťročného 

Bella nalodili ako plavčíka na palubu 

obchodnej plachetnice. Ďalšia veľmi 

drsná škola. 

S guľovnicou na parník 

Na mori vydržal rok, potom na Novom 

Zélande z lode utiekol a cez mnohé prístavy 

a s rozličnými peripetiami sa mu 

podarilo vrátiť do Škótska. Mal štrnásť 

rokov a presvedčil svojich poručníkov, 

aby ho neposielali späť na loď. No 

jeho prosbe o základný kapitál, aby sa 

mohol stať lovcom slonov, už nevyhoveli. 

Ocitol sa v ďalšej internátnej škole, 

tentoraz v Nemecku. Tam ho brávali na 

lov v nádeji, že tak uspokoja chlapcove 

lovecké pudy, ktoré sa jasne prejavovali, 

no túto vášeň naopak len poriadne 

rozdúchali. Aj odtiaľ Bell utiekol pomocou 

vlastnoručne vyrobeného kajaku, 

inšpirovaný Nansenovým cestopisom. 

Opäť predstúpil pred svojich poručníkov 

s rovnakou požiadavkou – chcel 

peniaze na cestu do Afriky, aby sa mohol 

stať lovcom slonov. V roku 1896 ho 

poručníci zaviedli v Edinburghu do 

obchodu so zbraňami Daniela Frasera. 


história 

V Nairobi neplatili európske 

predstavy o meste. 

Kúpili mu tam jednoranovú guľovnicu 

v armádnom kalibri 303 British, 

so záverom uzamknutým klesajúcou 

závorou. Ku guľovnici pridali lístok na 

parník do Mombasy. Guľovnica bola pri 

vylodení v podstate jedinou Bellovou 

batožinou. 

Pokusy a omyly s puškami 

Bell sa snažil v Mombase pridať k niektorej 

z početných karaván smerujúcich 

do vnútrozemia, 

ale nikto nemal 

záujem o výrastka 

s puškou. Mnohé 

karavány sa vydávali 

na lov otrokov 

alebo mali iné ciele 

na hranici zákona 

a prítomnosť mladíka 

bola priam nežiaduca. 

Považovali ho 

za špióna a vyhrážali 

sa mu smrťou, ak 

ich bude nasledovať. 

Našťastie ho spolucestujúci 

z parníka 

uviedol v železničnej 

spoločnosti Uganda Railway. Získal 

tam miesto ozbrojeného sprievodcu 

nákladnej karavány, ktorú mal brániť 

pred šelmami, lupičmi a zásobovať ju 

mäsom. Pri plnení úloh Bell zistil, že 

Fraserova guľovnica má v tropickej 

Takto vyzerala puška, 

s ktorou prišiel do Afriky. 

horúčave problémy s vyťahovaním 

vystrelených nábojníc. Preto sa jej 

zbavil a kúpil inú jednoranovú pušku, 

tentoraz čiernoprachovú winchesterovku 

v kalibri 450. Poloplášťová strela 

s dutým hrotom sa ľahko rozpadala na 

črepy, ktoré zničili veľa mäsa, ale zveri 

bolo popri železnici dosť. Vyzbrojený 

touto puškou sa Bell prvýkrát stretol 

s levom. Bol v hustej tráve a keď sa 

k nemu Bell priblížil na 25 metrov, 

nahnevane zareval. Bell namieril na 

hlavu leva a vystrelil. Nastalo ticho. 

Podľa domorodého sprievodcu bol lev 

mŕtvy, ale Bell sa naňho rozhodol pozrieť 

zo stromu. Keď sa začal škriabať 

nahor, lev vyrazil z trávy a zaútočil. Bell 

sa pritiahol k najnižšiemu konáru a lev 

mu preletel pomedzi nohy. Zaútočil 

na sprievodcu, ale ten v poslednej 

chvíli uskočil. Keď sa lev pripravoval na 

nový útok, Bell mu do hrudníka vypálil 

ďalšiu ranu. Lev zareval a stiahol sa. 

Nakoniec ho dohľadali a dostrelili. Bell 

na svoje značné znechutenie zistil, 

že krehké poloplášťové strely spôsobili 

zvieraťu iba rozsiahle povrchové 

zranenia, ktoré 

nepostačovali na 

rýchle usmrtenie. Pri 

najbližšej príležitosti 

sa Bell zbavil winchestrovky 

a zaobstaral 

si armádnu pušku 

Magazine Lee Metford 

v kalibri 303 British. 

Pod vplyvom čerstvej 

skúsenosti s levom 

a malou priebojnosťou 

expandujúcich a rozpadajúcich 

sa striel sa 

Bell držal armádnych 

celoplášťov. Zároveň 

začal skúmať stavbu tela lovenej zveri 

a uloženie vitálnych orgánov. Niekedy 

v tom čase dostal ponuku na účasť 

na expedícii do vnútrozemia. Opustil 

svoje miesto v železničnej spoločnosti 

a čakal na výzvu na pochod. Tá ale 

neprišla. 

Dnešná Mombasa 

Lovec slonov so sprievodom 

Dobová fotka dokazuje bohatstvo zveri. 

FOTOGRAFIE: ARCHÍV AUTORA A SHUTTERSTOCK 


Fotka z čias vrcholnej loveckej slávy 

Bellov náčrt oblastí lovu 

Medzi zlatokopmi 

Mal sedemnásť a pretĺkal sa, ako 

sa dalo. Nejaký čas lovil hrochy pre 

domorodých náčelníkov, ale horúčky 

a hlad mu podlomili zdravie. Predal 

svoj skromný majetok a vrátil sa do 

Škótska, kde sa znovu pokúsil prehovoriť 

poručníkov, aby financovali jeho 

dráhu lovca slonov. Neuspel. Zato 

v roku 1897 podľahol vábeniu správ 

o prepuknutí zlatej horúčky na Klondiku. 

Niesol si so sebou opäť jednoranovú 

guľovnicu od Frasera, no tentoraz so 

systémom Farquharson v kalibri 360. 

No Bell si nemienil lámať chrbát nad ryžovacou 

misou. Zástupy zlatokopov vyhnali 

z krajiny zver a mäso bolo drahé, 

dva doláre za libru. Bell našiel partnera 

a vydali sa za zverou. Asi 350 kilometrov 

od Dawsonu si v horách postavili 

zrub. Bell lovil a sklad plnil zmrznutými 

trupmi losov a karibu. Jeho partner 

mäso odvážal a predával zlatokopom. 

ako na skvelý výcvik v presne mierenej 

streľbe. Nábojov bolo málo, každá 

rana musela mať zmysel. Bell dospel 

k presvedčeniu, že celoplášťová strela 

armádneho typu s rýchlosťou okolo 

600 m.s -1 stačí aj na lov ťažkej zveri, ale 

musí zasiahnuť správne miesto. Pochopil 

tiež, že viac ako na zbrani a kalibri 

záleží na tom, ako vie človek strieľať. 

Jar priniesla aj ďalšiu lekciu, tentoraz 

oveľa horšiu. Bellov partner odišiel 

s poslednou várkou mäsa a pribalil si aj 

Bellove úspory. Už nikdy sa nestretli. 

Cieľ na dosah ruky 

Bell sa vrátil do Dawsonu a zistil, že 

Kanada verbuje vojakov do vojny 

s Búrmi v Južnej Afrike. Predal pušku, 

odcestoval do Calgary a vstúpil do 

armády. V roku 1900 bol opäť na africkom 

kontinente ako príslušník 2. pluku 

Canadian Mounted Rifles – Kanadských 

strelcov kavalérie. Vojenská služba ho 

U scoutov 

mu bolo lepšie 

Bell neskôr na toto obdobie spomínal za srdce nechytila, dokonca sa neprí- 

JK Polstav-INZ-LZ-2244:1/4s 210x70 29.11.2015 11:20 Stránka 1 

jemne zoznámil s búrskymi mauserkami 

1895 v kalibri 7×57. Búri pod ním 

zastrelili koňa a Bella zajali. Unikol 

a vrátil sa k svojim, kde požiadal o zaradenie 

k plukovnému výskumu. Tam 

sa mu už páčilo, život scoutov predsa 

len nebol taký zviazaný vojenskými 

pravidlami, navyše dostávali dvojnásobné 

dávky potravín. V roku 1902 sa 

búrska vojna skončila. Bella prepustili 

do civilu. Mal 21 rokov, konečne bol plnoletý 

a stále pevne rozhodnutý stať sa 

lovcom slonov. Krátko navštívil rodinu 

v Škótku a potom sa vrátil do vtedajšej 

Východnej Afriky, dnešnej Ugandy, 

Kene a Tanzánie. Lovil byvoly na mäso, 

používal pri tom armádnu opakovačku 

v kalibri 303 British, pochopiteľne s celoplášťovými 

strelami. Pomerne rýchlo 

nahromadil počiatočný kapitál na 

výpravu a mohol sa konečne vydať za 

svojím cieľom – profesionálnym lovom 

slonov. 

• 

(Dokončenie v budúcom čísle) 

inzercia 

inzLZ2244

safari 

Raj na zemi 

Poľovačka alebo oddych pri bazéne? 

Diskusie na tému dovolenka môžu úplne 

narušiť pokoj v rodine poľovníka. Sú však 

aj miesta, kde ulahodia každému. 

Najlepším relaxom 

pre poľovníka je 

lovecká výprava 

a ak je vaša nežná 

polovička tiež poľovníčka, 

Namíbia 

potom sa na cieli dovolenkovej 

cesty rýchlo dohodnete. No 

ak okrem vás nikto iný v rodine nepoľuje, 

potom treba hľadať kompromisy 

alebo sa rozdeliť a tráviť dovolenku 

osve. Takéto riešenie však nevyhovuje 

každému. Našťastie sú miesta, kde si 

každý príde na svoje. Spojiť loveckú 

výpravu s rozmaznávaním, a navyše 

uniknúť pred zimou môžete v stredisku 

Sney River lodge v Namíbii. 

Perla v horách 

Namíbia je jedna z mála krajín, kde sa 

dá ideálne spojiť poľovnícke dobrodružstvo 

s oddychom. Perlou medzi 

strediskami je Sney River lodge vzdialené 

asi dve hodiny cesty autom z Windhoeku. 

Poľovnícka „chata“ zasadená 

v nádhernej prírode na úpätí pohoria 

Khomas ponúka hosťom nečakaný 

luxus a príjemnú atmosféru. Budete 

sa tu cítiť výborne aj vďaka blízkosti 

prírody, pričom prechod medzi 

interiérom a exteriérom je vyriešený 

veľmi citlivo. Veľkoryso zariadené, no 

pritom útulné obydlia pre poľovníkov 

aj nepoľujúcich ponúkajú maximálne 

súkromie, pokoj, ak ho človek hľadá, 

ale aj zábavu, ak si ju praje. 

Viac ako poľovačka 

V 30–tisíc hektárovom revíri nie je núdza 

o lovecké výzvy. Okrem poľovačky 

vám ponúknu pestrý rámcový program 

od pozorovania nevídaných západov 

slnka po niekoľkodňové výlety terénnymi 

autami. K tomu kúpanie v horúcich 

prameňoch, profesionálne masáže, 

fotosafari či možnosť vyskúšať jedinečnú 

strelnicu. Možností výberu zážitkov 

je veľa, domáci program prispôsobia 

vašim individuálnym želaniam. Čo viac 

môžete chcieť od dovolenky? • 



Kde sa dozviete viac? 

Blaser Safaris – Lov a wellness 

www.blaser-safaris.com 

info@blaser-safaris.com 

Luxus blízko prírody 

Úspešný lov na starého 

samca antilopy losej 

Pri táboráku sa zážitky 

vymieňajú najlepšie. 

Po poľovačke alebo len tak 

pre radosť vás uvoľní masáž. 


inzLZ2245

inzLZ2247

FEHOVA – veľkolepé stretnutie poľovníkov, 

rybárov a milovníkov prírody karpatskej kotliny 

Srdečne očakávame každého poľovníka, profesionála aj vás, 

čo máte poľovníctvo ako záľubu, ďalej rybárov, kamarátov, 

známych, odborníkov a iných záujemcov na medzinárodnom 

stretnutí poľovníkov, rybárov a milovníkov prírody (FeHoVa) 

18. - 21. februára 2016 v nákupnom centre HUNGEXPO v Budapešti. 

Netradičnú atmosféru FeHoVa tvoria návštevníci a vystavovatelia 

z rôznych krajín, sprievodné programy a skvelá ponuka. Všetko 

o zbraniach – výrobcovia pušiek, predajcovia zbraní a výrobcovia 

lukov; všetko o rybačke – návnady a nástrahy, prúty, známi rybári; 

všetko o poľovníctve – rôznorodé doplnky od oblečenia až po poľovnícke 

nože; všetko o zážitkoch – záujemcov očakávajú aj organizátori 

ciest a výprav. 

Výber z noviniek: 

Na FeHoVa predstavíme svet africkej džungle: 

Tento rok našich návštevníkov znovu očakáva aj výstava trofejí. 

Záujemcovia môžu nahliadnuť do divočiny afrických dažďových 

pralesov a do tamojšieho živého sveta na výstave s názvom „Horúčka 

džungle”. 

Videli ste už viac ako dvestoročnú trofej? U nás môžete: 

Známi poľovníci – znamenité trofeje (od roku 1810 po súčasnosť) 

– 37 slávnych maďarských poľovníkov predstaví 45 trofejí. 

Hodnotenie rekordov: 

Medzinárodná hodnotiaca komisia CIC a oficiálny SCI posudzovatelia 

trofejí budú v prvý deň výstavy hodnotiť čakateľa na svetový 

rekord, lebku a kožu medveďa. 

Ďalšia ponuka programov: 

V. medzinárodná súťaž FeHoVa vo vábení jeleňov 

III. súťaž mladých trubačov a festival lesných rohov 

lukostrelecké súťaže a exhibície (pavilón A a D) – Maďarský 

inzLZ2247 

lukostrelecký zbor počas výstavy FeHoVa organizuje majstrovstvá 

HDH-IAA medzinárodného zboru 3D a historické halové 

majstrovstvá Európy, ďalej štátne majstrovstvá IFAA v halovom 

lukostrelectve. V nedeľu v pavilóne „A” očakáva záujemcov aj 

exhibícia poľovníckeho lukostrelectva, kde na otázky návštevníkov 

odpovedia skúsení lukostrelci. 

exhibície sokoliarstva a malej zveri 

veľkolepá výstava plemien poľovne upotrebiteľných psov 

Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutoční 18. februára 

2016 o 11:00 v pavilóne „A” na javisku. 

Sprievodné podujatia: 

Budapest Boat Show 

V. FeHoVa – MEOE Medzinárodná výstava psov (CAC, CACIB) 

Bocuse d’Or – Medzinárodná súťaž kuchárov, maďarské finále 

Viac informácií na: www.fehova.hu

inzLZ2253

dedičstvo 

V sídle grófky Gladys 

FOTOGRAFIE: ARCHÍV LESY SR, Š. P. A ING. MATÚŠ HANKO, LESY SR, Š. P., ODŠTEPNÝ ZÁVOD SOBRANCE; SHUTTERSTOCK 


Poľovnícky kaštielik Morské oko patrí k najkrajšie 

situovaným lesníckym objektom na Slovensku. 

Aj vy si môžete vyskúšať, ako sa v ňom býva. 

Nájdete ho v srdci Vihorlatského pohoria, 

na brehu jazera sopečného 

pôvodu, ktoré vzniklo pravekým 

svahovým zosuvom. Kaštielik 

dala postaviť v roku 1924 pokrokovo 

zmýšľajúca grófka Gladys Vanderbilt 

Széchenyi. Narodila sa v roku 1886 v USA 

v prominentnej americkej rodine Vanderbiltovcov. 

Vyrastala v New 

Yorku a v roku 1908 sa vydala za 

maďarského diplomata – grófa 

Lászla Széchenyiho. 

Poľovačky vo Vihorlate 

Dôvodom výstavby kaštielika 

bola choroba grófkinej dcéry, 

ktorá sa tu úspešne liečila a žije tu doteraz. 

Materiál dopravovali na stavenisko 

po takzvanej „drevienke“ – dubových 

žliabkovaných koľajniciach. Vagóny po 

nich ťahali kone. Kamenárske práce robili 

majstri zo Sniny. Neskôr kaštielik využívala 

grófka pri poľovačkách vo Vihorlatských 

vrchoch ako letné sídlo aj miesto na relax 

pre svojich hostí, ktorí sa sem dopravovali 

železničkou - úzkokoľajkou z neďalekých 

Remetských Hámrov. 

Svetové dedičstvo 

Osvietená grófka (v Remetských 

Hámroch založila dojčenský ústav, vodnú 

elektráreň aj vodovod) sa vybudovaním 

hrádze na jedinom odtoku 

jazera, potoku Okna, pričinila 

o rozšírenie hladiny zo sedem 

na súčasných 13,8 hektára. 

Jazero sa nachádza v nadmorskej 

výške 618 m, jeho 

najväčšia hĺbka je približne 

25 metrov. Má päť stálych 

prítokov, najvýdatnejší je Čierny potok. 

Morské oko má pri pohľade zo Sninského 

kameňa (1006 m n. m.) podobu nepravidelnej 

päťcípej hviezdy. V okolí jazera, 

ktoré je národnou prírodnou rezerváciou, 

sa nachádzajú vzácne bukové 

spoločenstvá pralesového charakteru. 

V roku 2007 ich zapísali do zoznamu svetového 

dedičstva UNESCO ako Karpatské 

bukové pralesy. 

Opäť miesto relaxu 

Po druhej svetovej vojne vystriedal 

poľovnícky kaštielik viacerých majiteľov. 

Objekt je od roku 1986 národnou 

kultúrnou pamiatkou. K pôvodnému 

účelu, na ktorý dala grófka kaštielik 

postaviť, sa vrátili znovu až štátne lesy, 

ktoré ho prevzali do správy v roku 1988. 

Nedávno zrekonštruovaný kaštielik 

slúži nielen na reprezentáciu lesníkov, 

ale aj na individuálne pobyty širokej 

verejnosti. Kapacita niekdajšieho grófskeho 

sídla je šesť lôžok a dve prístelky. 

Samozrejmosťou je elektrina, plne 

vybavená kuchynka, kúpeľňa s teplou 

a studenou vodou, spoločenská miestnosť 

s kozubom a televízia so satelitným 

prijímačom. Štátny podnik Lesy 

Slovenskej republiky, Odštepný závod 

Sobrance vyhlásil túto lokalitu v roku 

2007 za Významné lesnícke miesto. • 


gastro 

Viktor Zachán 

Desatoro prípravy diviny 

Dnes je divina dostupná 

nielen pre poľovníkov, ale aj 

pre bežných konzumentov, 

ktorí nakupujú 

v hypermarkete. Mnohí 

však majú pred prípravou 

diviny rešpekt, a pritom 

to nie je nič zložité. 

Väčšina ľudí divinu nepozná 

a stráni sa jej. Pritom z nej 

možno pripraviť chutné jedlo 

rovnako ľahko ako z hydiny 

alebo bravčového. Chce to len ostrý 

nôž, správne korenie, kuchársku knihu 

aj trochu fantázie a chuti experimentovať. 

Čo všetko sa s ňou dá 

Receptov je neúrekom, od jednoduchých 

perkeltov a ragú cez polievky 

až po pečené jedlá. Podobne ako pri 

príprave kuraťa alebo bravčového aj 

z diviny môžete využiť takmer všetko. 

Tu však platí základné pravidlo, že prv, 

nech sa do čohokoľvek pustíme, musíme 

mäso dôkladne odblaniť, aby bolo 

po tepelnej úprave jemné a mäkké. 

Blany odstraňujeme ostrým nožom 

a pri troche kuchárskej zručnosti to ide 

naozaj rýchlo. 

Na grilovanie je najlepší chrbát 

a panenka. Jedno i druhé môžeme 

pripraviť buď nakrájané alebo vcelku, 

rovnako aj prešpikované stehno. 

Čo sa týka pečenia, divina potrebuje 

podobne ako bravčové 140 stupňov po 

dobu jeden a pol hodiny. Na dusenie 

vcelku je najvhodnejšie stehno. Tu 

netreba objavovať Ameriku, stačia 

klasické kuchárske postupy. Drobky 

a odrezky môžu slúžiť ako základ pre 

perkelty, ragú alebo na výrobu plniek. 

Pri spracovaní mäsa z diviaka sa 

vyhýbame príprave tatárskeho bifteku 

(pre trichinelle) a uprednostňujeme 

tepelnú úpravu s dostatočne vysokou 

teplotou (pečenie, dusenie). Nemožno 

opomenúť ani mäso malej zveri, ktoré 

môže poslúžiť ako výborný základ pre 

rôzne polievky, paprikáše, paštéty či 

na grilovanie. 

Vhodné korenie 

Nakrájané mäso nezaškodí pred pečením 

naklepať, ale opatrne, pretože ak 

si nedáme pozor, z mäsa srnca, mladého 

jeleňa, prípadne diviaka budeme 

mať len kašu. Divina má jedinečnú 



chuť, na ktorú si treba zvyknúť, keďže 

je výraznejšia ako chuť hydinového 

aj bravčového mäsa. Divina nepotrebuje 

množstvo korenín, najlepšie 

sa hodia čerstvé zelené koreniny. 

Sú aromatickejšie ako hotové zmesi 

z obchodov, a zároveň nám skrášlia 

kuchyňu, balkón či záhradku. Najlepšie 

a najčastejšie využívané sú: materina 

dúška, rozmarín, borievka, bobkový 

list a čierne korenie. 

Nebojte sa experimentov 

Je mylná predstava, že bez dlhého 

pácovania sa s divinou nedá nič 

robiť. Samozrejme, čím dôkladnejšie 

prejdú chute mäsom, tým lepší bude 

výsledok, no nie je potrebné marinovať 

týždeň, stačí aj deň - dva. Možno 

použiť varený alebo suchý olejový pác, 

v ktorom by nemali chýbať spomínané 

koreniny, najlepšie čerstvo rozdrvené. 

No nebojte sa s chuťami experimentovať. 

Pri varených pácoch dáme mäso 

do nádoby, pri suchých postačí improvizované 

vrecko z hliníkovej fólie. 

Pri dochucovaní nesmieme zabudnúť 

ani na soľ, ale solíme až pred pečením 

a počas varenia, pretože predtým by 

soľ extrahovala z mäsa vodu a zmenila 

by aj jeho farbu. 

Príprava diviny vôbec nie je ťažká. 

Keď sa už raz odhodláte, otvoria sa 

pred vami v kuchyni celkom nové možnosti. 

• 


gastro 

Diviačie stehno so zeleninou 

Potrebujeme (na 4 porcie): 

• y diviačie stehno 

• y karotku, cukinu 

• y višne, ríbezle a brusnice 

(aj zavárané) 

• y cviklu 

• y šalát polníček 

• y olivový olej, cibuľu 

• y mleté čierne korenie, soľ 

• y majoránku, horčicu 

• y červené víno 

Postup: 

1. 

Diviačie stehno umyjeme, odblaníme, 

osolíme, posypeme čiernym 

korením, majoránkou, potrieme 

horčicou a necháme marinovať aspoň 

48 hodín. 

2. 

Nakrájame toľko cibule, aby 

sme v pekáči vytvorili lôžko pre 

stehno. Marinované mäso na cibuli 

pomaly pečieme domäkka. 

Medzitým na panvici rozpálime 

olej a orestujeme na ňom na 

3. 

kúsky nakrájanú zeleninu – karotku, 

cukinu a cviklu. Keď je zelenina mäkká, 

ale ešte chrumkavá, vyberieme ju. Do 

panvice vložíme zavárané ovocie (višne, 

ríbezle, brusnice). Pridáme červené 

víno, zamiešame a necháme odpariť 

tekutinu. 

Upečené stehno nakrájame, 

4. obložíme kúskami restovanej 

zeleniny a polejeme ovocnou šťavou. 

Nakoniec ozdobíme polníčkom a podávame. 

• 

Víno k tomuto jedlu odporúča: 

Beáta Vlnková 

prezidentka Asociácie someliérov SR 

Počas vianočných a novoročných 

sviatkov sme určite ochutnali viacero 

zrelých a plných červených vín. Netrpezlivo 

preto čakáme na nové mladé 

vína z mimoriadne vydareného ročníka 

2015. Divina pripravená so zeleninou 

a dochutená zaváraným ovocím 

si priam pýta niečo svieže a ovocné. 

Dobrou voľbou určite bude slovenské 

ružové víno Alibernet 2015 z rodinného 

vinárstva Víno Rariga z Modry. 

Alibernet, kríženec odrôd Alicante 

Bouchet a Cabernet Sauvignon, bol 

vyšľachtený v Odese na Ukrajine s cieľom 

dofarbovať iné červené vína vďaka 

jeho mimoriadne sýtej farebnosti. 

Náš Alibernet má jemnú rubínovú 

farbu, pretože ho vyrobili netradičným 

spôsobom - lisovali sa celé strapce 

a priamo do lisu sa nasypal suchý ľad 

(tzv. kryomacerácia). Týmto postupom 

sa zvýšil aromatický potenciál, víno 

má prenikavú vôňu lesného ovocia, 

ostružín a jahôd a vyváženú ovocnú 

chuť s jemnou kyselinkou. Fľaša je uzatvorená 

zaujímavým skleneným uzáverom, 

ktorý vynikajúco udrží ovocnosť 

vína vo fľaši. 

FOTOGRAFIA: SHUTTERSTOCK 


28. MEDZINÁRODNÁ VÝSTAVA POĽOVNÍCTVA, RYBÁRSTVA, DOBRODRUŽSTVA V PRÍRODE A CESTOVANIA 

Vaša zvýhodnená 

online-vstupenka na 

www.hohejagd.at 

-20 % 

25. – 28. 2. 2016 

Messezentrum Salzburg 

inzLZ2235 

S výstavou terénnych áut 

www.absolutallrad.at 

/hohejagd

krížovka 

Rozprávajú sa susedia: 

– Prečo si poslal svojho syna študovať na gymnázium? — pýta sa jeden druhého. 

– Preto, lebo chce... (dokončenie v tajničke) 

Tajnička z minulého čísla: utekaj, on pohyblivé ciele nikdy netrafí. 

Knihy posielame týmto vyžrebovaným ľúštiteľom: Anton Valkovič, Malé Vozokany; Ján Chyra, Gaboltov; Štefan Funta, Medveďov. 

Vylúštenú tajničku pošlite do 29. januára 2016 e-mailom na adresu redakcia@lovuzdar.com alebo na korešpondenčnom lístku 

na adresu Lovu zdar!, Hviezdna 8, 931 01 Šamorín. Ak posielate vylúštenú tajničku mailom, nezabudnite uviesť svoje 

meno a poštovú adresu. Trom úspešným lúštiteľom pošleme knižné odmeny! 


Predplaťte si LOVU ZDAR! 

Milí čitatelia! 

Ak si chcete predplatiť mesačník 

Lovu zdar!, môžete tak urobiť 

poštou, telefonicky, faxom alebo 

e-mailom. Predplatné je možné 

len na celý rok. 

V roku 2016 už 11 vydaní! 

ZVÝHODNENÁ CENA 22 EUR! 

ZÁVÄZNÁ OBJEDNÁVKA PRE SR 

Prosíme o čitateľné vyplnenie objednávky! 

Počet výtlačkov (ks) od čísla/dátumu. 

LOVU ZDAR! – ročné predplatné 

Na základe mojej objednávky žiadam o zaslanie poštovej 

poukážky 

Zaplatím v hotovosti na uvedenej adrese 

Bankovým prevodom 

ADRESA DODÁVKY, ak si objednávate titul pre seba: 

ADRESA PLATITEĽA, ak objednávate titul ako darček: 

Titul/meno a priezvisko ................................................................ 

Adresa/ PSČ/štát ............................................................................ 

 

ADRESA FAKTURÁCIE: 

Ušetríte 

4,95 € 


Názov firmy .................................................................................... 

Kontaktná osoba ............................................................................ 

Adresa/PSČ/štát ............................................................................. 

Tel./fax/e-mail ................................................................................ 

IČO ........................................ IČ DPH ............................................. 

Bankové spojenie ........................................................................... 

Ak bude fakturácia na firmu, ale zasielanie požadujete na inú adresu, tu 

uveďte adresu, na ktorú treba zasielať objednané výtlačky: 



Tel./fax/e-mail ................................................................................ 

Tel./fax/e-mail ................................................................................ 

Dátum: ................................., 

Podpis., príp. pečiatka 

OBJEDNÁVAM AKO DARČEK PRE: 



Tel./fax/e-mail ................................................................................ 

OBJEDNÁVKY ZASIELAJTE POŠTOU, TELEFONICKY, FAXOM, 

E-MAILOM ALEBO OSOBNE NA: 

MEDIAPRINT-KAPA PRESSEGROSSO, A. S., 

Oddelenie inej formy predaja, Stará Vajnorská 9, 831 04 Bratislava 

Tel.: 00421 2 4989 35 63, 02/4989 35 64, 02/4989 35 65, 02/4989 35 66 

Zelená linka: 0800 188 826; Fax: 02/3222 22 56 

E-mail: predplatne@abompkapa.sk, objednavky@ipredplatne.sk 

Týmto zároveň dobrovoľne udeľujem svoj súhlas na spracovanie mojich osobných údajov vo vašom informačnom systéme za účelom evidencie v zmysle zákona 428/2002 Zb. 

o ochrane osobných údajov v zmysle neskorších právnych predpisov. Údaje nebudú poskytnuté tretej strane. Beriem na vedomie, že môj súhlas môžem kedykoľvek zobrať späť. 

VYPLNÍ PŘEDPLATITEL 

Předplatné časopisu 

LOVU ZDAR! pro ČR 

OBJEDNÁVÁM: Roční / 11 vydání: (11 × 59 = 649 Kč) 

Od vydání: ...................................................................................... 

Titul, příjmení (název firmy): ...................................................... 

Jméno: ............................................................................................ 

Bydliště (sídlo): ............................................................................. 

PSČ a dodávací pošta: .................................................................. 

Tel./Fax: ................................ E-mail: ........................................... 

 

JEN V PŘÍPADĚ, POŽADUJETE-LI DAŇOVÝ DOKLAD: 

IČO: .......................................... DIČ:.............................................. 

VÝTISKY DODÁVEJTE NA ADRESU (vyplňte jen v případě, že se od 

předchozí adresy liší): 

.......................................................................................................... 

.......................................................................................................... 

Datum: .................................................., 

Podpis., příp. razítko 

OBJEDNÁVKU POŠLETE NA ADRESU: 

SEND Předplatné, spol. s r. o., Ve Žlíbku 1800/77, Hala A3, 193 00 Praha 

9 Horní Počernice, ČR. E-mail: send@send.cz, SMS: 605 202 115. Call 

centrum Tel.: 225 985 225 GSM: 777 333 370. Objednávky a reklamace 

časopisu: administrace@send.cz, 225 985 225

SPRÁVNY ČASOPIS 

pre správneho rybára 

Športový rybolov 

Rady expertov 

Lov kaprov 

Prívlač 

Feeder 

Muškárenie 

Reportáže 

Inzercia a predplatné: 

mobil: +421 948 727 979 

fax: +421 315 623 604 

redakcia@blinker.sk 

marketing@blinker.sk 

Exkluzívnych 

84 strán 

len za 2,45 € 

www.blinker.sk

inzLZ2252

inzLZ2242

Magazín Lovu Zdar 1-2/2016

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?