Livret Etat des lieux SK

Sumarizácia : Zmapovanie príčin predčasného ukončenia školskej dochádzky,
rizikových skupín a zmapovanie patrení existujúcich v otázke boja proti
predčasnému ukončeniu školskej dochádzky
Opätovné vytvorenie perspektív zamestnania pre mladých ľudí prostredníctvom metodických
prístupov výučby na stavenisku/pracovisku!
Tento projekt bol financovaný s podporou Európskej Komisie.Táto publikácia (dokument) reprezentuje výlučne názor autora a
Komisianezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tejto publikácii
(dokumente).

Preambuly
Tento dokument predstavuje zhrnutie (stručnú verziu) intelektuálneho výstupu O1 (Zmapovanie príčin
predčasného ukončenia školskej dochádzky, rizikových skupín a zmapovanie patrení existujúcich v otázke boja
proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky) ako súčasti projektu Pédagogie de chantier, poukazujúc na
dôležité body celkovej správy.
Môžete pristupovať k súhrnnú správu na našich webových stránkach: http://pedachantier.eu,
2

I. Zmapovanie príčin predčasného ukončenia školskej dochádzky, rizikových
skupín a zmapovanie patrení existujúcich v otázke boja proti predčasnému
ukončeniu školskej dochádzky
1. Príčiny predčasného ukončenia školskej dochádzky
V celkovej súhrnnej správe je veľký priestor venovaný otázkam príčin predčasného ukončenia školskej
dochádzky.
Dôvody, prečo mladí ľudia predčasne ukončujú školskú dochádzku sú výsostne individuálne.
Je však možné poukázať na hlavné tendencie.
Všeobecne možno konštatovať, že príčiny sú mnohofaktorové: v každom konkrétnom individuálnom
prípade spravidla pôsobí istá súčinnosť viacerých faktorov.
Dôvody predčasného ukončenia školskej dochádzky môžu byť v súlade s národnými správami charakterizované
nasledovnými determinantmi:
3

A) Vnútorné determinanty školského systému:
• organizačné a štrukturálne faktory;
• pedagogické faktory týkajúce sa interakcie medzi učiteľmi a žiakmi.
B) Determinanty mimo školského systému:
• rodinné a sociálne faktory;
• interné faktory osoby odídenca.
C) Iné faktory, ktoré môžu ovplyvniť predčasné odchody zo školy
V správach niektorých partnerov sa vyskytli aj také námety na príčiny, ktoré nie je možné
priradiť ku žiadnej z predchádzajúcich kategórii.
• ekonomické faktory;
• geografické faktory;
• legislatívne a politické faktory.
4

Faktory predčasného odídenia zo školy predstavujú
usporiadaný celok vyjadrený graficky:
Táto schéma umožňuje znázornenie zložitosti faktorov, ktoré
môžu viesť mladých ľudí k predčasnému ukončeniu školskej
dochádzky. Rozdiel medzi fázou 1, 2 a 3 vyjadruje postupné
objavovanie sa množstva faktorov (ktoré pôsobia mimo
školského systému – v schéme znázornené čiernou farbou a tých,
ktoré pôsobia vo vnútri školského systému – v schéme
znázornené bielou farbou).
Poznámka: rozhodnutie znázorniť tri fázy je svojvoľné, rovnako
by sme mohli predpokladať len jednu, dve alebo viac ako tri fázy.
Rotácia jednotlivých kruhov vo vzájomnej väzbe umožňuje
vizualizáciu množstva kombinácií a interakcií medzi týmito
faktormi.
5

2. Predčasný odchod zo školy ako proces
Pre lepšie porozumenie predčasnému
odchodu zo školy je potrebné vnímať ho nie
ako jednorazový akt, ale ako proces skladajúci
sa z na seba nadväzujúcich fáz. Chápanie
predčasného odchodu zo školy ako procesu
dáva možnosť lepšie spoznať charakteristiku
žiaka, príčiny vedúce k odchodu a hlavne
umožňuje porozumieť štádiám, ktoré
predchádzajú samotnému odchodu zo školy,
čo má veľký význam v prevencii. Takéto
chápanie predčasného odchodu umožňuje
preventívne pracovať s rizikami odchodu
oveľa skôr ako je štádium samotného
odchodu.
6

Celý proces a jeho jednotlivé fázy môže byť predstavený v podobe lievika, čo znamená, že do
nasledujúcich fáz sa dostáva vždy menší počet žiakov než je v predchádzajúcej fáze.
U mladého človeka, ktorý predčasne opustil je prítomný nedostatok vedomostí a potrebných zručností
a prax potvrdzuje, že tento nedostatok má tendenciu pretrvávať celoživotne.
Na trhu práce je predpoklad získavania málo platených zamestnaní, z ktorých často nie je garantované
plné sociálne alebo zdravotné zabezpečenie v budúcnosti. Takto je mladý človek bez primeraného
vzdelanie celoživotne odsúdený na zhoršenú kvalitu života, ktorej zmyslom môže byť iba úsilie
o prežitie spojené s mnohými negatívnymi javmi (dĺžka života, zdravie, závislosti a podobne).
a) Spoločenské
Negatívnym spoločenským javom je nezamestnanosť, osobitne dlhodobá nezamestnanosť. Je vysoká
pravdepodobnosť, že mladí bez ukončeného vzdelania sa podieľajú na náraste nezamestnanosti.
Ďalším negatívnym javom je nevyužitie potenciálu takýchto ľudí. Mladí ľudia bez ukončeného vzdelania
majú množstvo pozitívnych stránok, ktoré je potrebné podporiť a spoločensky využiť. Cez prizmu
7

nedostatočného vzdelania je potom problematické ich celkové sociálne začlenenie a dochádza
k devastácii aj tých vedomostí a zručností, ktoré patria k ich silným stránkam.
Mladí ľudia bez vzdelania a následne bez primeraného pracovného alebo sociálneho začlenenia sú
významne ohrození zapojením do rôznych protispoločenských až kriminálnych aktivít. Následne tak
dochádza k nárastu kriminality a iných nežiaducich spoločenských prejavov.
V spoločnosti, postavenej na vedomostiach, raste konkurencieschopnosti v medzinárodnom meradle,
vytváraniu nových technológií a osvojeniu si nových postupov riadenia ľudských zdrojov sú ľudia,
ktorým chýba aspoň minimálna kvalifikácia odsúdení na vylúčenie z trhu práce, ktorého požiadavky sú
čoraz vyššie. Okrem toho, globalizácia spôsobuje, že aktivity, ktoré si vyžadujú nižšie vzdelanie sú
premiestňované do krajín, kde sú nižšie mzdy. Preto zvýšenie kvalifikácie obyvateľstva nadobúda na
dôležitosti, aby bolo možné pre všetkých občanov zabezpečiť primeranú životnú úroveň (kvalitu života)
a pokračovať v súčasnom hospodárskom raste.
8

c) Ekonomické
Ekonomické dopady sa prejavia na strane jednotlivca aj na strane spoločnosti.
Na strane jednotlivca je nedokončenie školy sprevádzané zníženou možnosťou mať príjem z práce
a v prípade aj získania práce je takýto príjem nižší v porovnaní s tými, ktorí školu ukončili. Nízky alebo
nedostatočný príjem vedie k zhoršeniu kvality života obmedzuje takéhoto človeka.
Na strane spoločnosti neukončenie školy zvyšuje náročnosť na dodatočné výdavky (výdavky súvisiace
s nezamestnanosťou, prípadné výdavky na opätovné umožnenia školského začlenenia (druhá šanca)
alebo výdavky poskytované týmto ľuďom v rámci sociálnej záchrannej siete (napríklad pomoc
v hmotnej núdzi).
1. Stručné zhrnutie iných výsledkov a informácií z celkovej správy
Spracovaná spoločná správa obsahuje množstvo cenných a detailných informácií poskytnutých
v národných správach spracovaných jednotlivými. V tomto dokumente vyberáme niektoré z nich.
9

4.1 Povinná školská dochádzka
Povinná školská dochádzka v krajinách všetkých partnerov projektu má svoje historické, kultúrne aj
politické súvislosti, ktoré sú jedinečné. Zjednocujúce je to, že povinná školská dochádzka je stanovená
ako legislatívne daná povinnosť pre rodičov alebo iných zákonných zástupcov dieťaťa.
Povinná školská dochádzka nie je v jednotlivých krajinách definovaná jednotným spôsobom.
o 12 rokov (od 6 do 18 rokov) v Belgicku , v dvoch častiach – obdobie 10 rokov na plný úväzok
(od 6 do 16 rokov) a obdobie 2 rokov (od 16 do 18 rokov) na čiastočný úväzok ;
o 10 rokov (od 6 do 16 rokov) vo Francúzsku, v Taliansku a na Slovensku.
o 9 rokov (od 6 do 15 rokov) v Grécku.
Pre porovnanie v rámci všetkých krajín Európskej únie je rozptyl trvania povinnej školskej dochádzky
rovnaký. Najdlhšia je povinná školská dochádzka v trvaní 12 rokov a najkratšia v trvaní 9 rokov.
10

4.2 Systémy školskej prípravy
Tieto systémy sú v jednotlivých partnerských krajinách rozdielne. Táto rozdielnosť sa týka najmä
názvov a čiastočne aj dĺžky jednotlivých etáp (zložiek) školského systému. Rozdielne sú aj názvy škôl.
Zjednocujúce je to, že jednotlivé školské systémy krajín partnerov zohľadňujú medzinárodnú 7
úrovňovú klasifikáciu vzdelávania vytvorenú UNESCO v roku 1997 (ISCED - The International Standard
Classification of Education so stupnicou od ISCED 0 - predprimárne vzdelávanie, až po ISCED 6 - druhý
stupeň terciárneho vzdelávania). Samotná klasifikácia však pripúšťa rozdielne trvanie jednotlivých etáp
(úrovní) vzdelávania. V súvislosti s touto klasifikáciou sa problematika predčasného opustenia školy
týka najmä úrovne vzdelania ISCED 3 (vyššie sekundárne, prípadne odborné vzdelávania), prípadne
obdobia medzi ukončením povinnej školskej dochádzky a dokončením vzdelania na úrovni ISCED 3.
Rozdielne sú založené aj kompetencie v oblasti zriaďovania, kontroly a financovania škôl. Z toho
vyplývajú aj rozdielne štruktúry a kompetencie významných hráčov v oblasti zabezpečovania
vzdelávania. Významnými hráčmi sú predovšetkým na národnej úrovni ministerstvá a potom majú
svoje nezastupiteľné miesto rôzne podoby regionálnych štátnych alebo samosprávnych orgánov
11

a organizácií. Regionálne usporiadanie ako aj regionálne štruktúry štátnej, verejnej správy alebo
samosprávy sú veľmi špecifické pre každú krajinu. Významnými hráčmi na poli zabezpečenia
vzdelávania ako aj prevencie pred predčasným odídením zo školy sú samozrejme samotné školy.
1.3 Predčasné opustenie školy
Na začiatku cesty spracovania národných správ aj spoločnej správy sa zvolilo pracovné vymedzenie
predčasného opustenia školy ako skupiny tých mladých ľudí, ktorí neukončili vzdelávanie predčasným
odídením alebo aj pri ukončení vzdelávania v regulárnom čase nezískali osvedčenie o jeho úspešnom
ukončení. Teda jedná sa o ľudí, ktorí po odchode zo školy majú nižšie ukončené vzdelanie ako na
úrovni ISCED 3.
Pre potreby projektu Pédagogie de chantier bola zvolená cieľová skupina mladých ľudí vo veku 16 až
24 rokov.
Národné správy spracované partnermi projektu preukázali, že z pohľadu možnej prevencie v praxi je
predčasné opustenie školy chápané ešte širšie. Je potrebné vziať do úvahy aj prípady neukončenia
vzdelávania na úrovni ISCED 2, ktoré je podmienkou pre zaradenia do vzdelávania na úrovni ISCED 3.
12

Prevencia je účinná iba v období zapojenia žiakov v rámci školského systému, kde potom prichádzajú
do úvahy dve méty – prvou je dokončenie povinnej školskej dochádzky a druhou je dokončenie
vzdelávania na úrovni ISCED 3.
Možno konštatovať aj isté odchýlky v rámci praktického chápania predčasného odídenia zo školy
v jednotlivých krajinách partnerov a ich školských systémoch.
4.4 Štatistické údaje o predčasnom ukončení školskej dochádzky
V jednotlivých národných správach aj spoločnej správe zameraných na prevenciu predčasného
odídenia zo školy sme pracovali s dvomi skupinami štatistických údajov.
1. Prvú skupinu predstavujú národné štatistické údaje o žiakoch, ktorí neukončili školu či už pred
ukončením školskej dochádzky alebo nesplnili podmienky pre získanie osvedčenia o úspešnom
ukončení vzdelávania na úrovni ISCED 3. Základnú evidenciu tu vedú jednotlivé školy. Stav
evidencie takýchto prípadov a zverejňovania agregovaných štatistických údajov je
v jednotlivých krajinách rôzny.
2. Druhú skupinu predstavujú štatistické údaje zisťované v rámci postupov Eurostatu – teda
údaje o percentuálnom podiele tých, ktorí neukončili vzdelávanie na celkovej populácii
13

mladých ľudí. Ide o výberové zisťovania. Tieto údaje umožňujú isté porovnanie jednotlivých
krajín.
Uvedené údaje sú tak zisťované dvomi rozdielnymi metódami. Takto získané údaje mapujú situáciu ex
post – teda až po uskutočnení odchodu zo školy. Možno teda konštatovať, že obe tieto metódy
zisťovania štatistických údajov sú z hľadiska prevencie iba doplnkovými (sekundárnymi). Z hľadiska
prevencie je významnejšie detektovanie príznakov možných prípadov predčasných odchodov ešte
pred samotným uskutočnením odchodov. Takáto evidencia môže byť iba v pôsobnosti jednotlivých
škôl, prípadne rodičov. Žiaden z partnerov projektu nepredložil informácie o takýchto údajoch, preto
sa domnievame, že takéto údaje nie sú zverejňované a je potrebné zrejme rešpektovať istú mieru ich
intimity. Pokiaľ ide o meranie účinnosti prevencie pred predčasným odídením by v teoretickej rovine
bolo potrebné sledovanie počtu žiakov ohrozených predčasným odídením a počtu tých, ktorým sa
prevenciou predčasnému odchodu zabránilo (resp. nezabránilo).
14

5. Odporúčania
Hlavnou výzvou pre celý projekt Pédagogie de chantier je priorita stanovená Európskou komisiou
znížiť mieru predčasného odídenia zo škôl na menej ako 10 % do roku 2020, od čoho sú odvodené aj
ciele pre jednotlivé členské štáty.
V naplnení týchto národných cieľov bude mať svoje miesto aj prevencia. V prevencii majú svoje
nezastupiteľné s všetci národní aj regionálni hráči, pričom kľúčovú úlohu zahrávajú jednotlivé školy
a školské zariadenia. Iné vzdelávacie a výchovné a organizácie, poradenské sociálno-profesijné
organizácie môžu týmto subjektom poskytnúť podporu. To je aj želaním partnerov projektu.
Poznanie týchto dvoch správ je v tomto zmysle dôležité pre pochopenia výziev, s ktorými sú
konfrontovaní školskí aktéri.
Pédagogie de chantier, odvodená pre tento projekt je zameraná v prvom rade na mladých ľudí, ktorí
predčasne ukončili školskú dochádzku, mladých, ktorí sú znevýhodnení na trhu práce , pretože
nedosiahli požadovanú úroveň vzdelania (na úrovni ISCED 3).
15

V ďalšom pokračovaní prejektu Pédagogie de chantier by bolo vhodné využiť nasledovné informácie
a zistenia :
o Príčiny predčasného odídenia zo školy, ich vzájomnú interakciu, ako aj pohľad na
odídenie zo školy ako na proces s istou postupnosťou krokov
o Dôsledky predčasného odídenia zo školy
o Medzinárodné a regionálne odlišnosti, špecifiká
o Spoločné a rozdielne znaky školských systémov a zákonnej úpravy školskej dochádzky v
jednotlivých krajinách
o Previazanosť na súčasný stav (štatistické údaje) a ciele Európskej únie v procese
znižovania javu predčasného ukončenia školskej dochádzky do roku 2020.
16