stiahnutie vo formáte pdf kliknite sem - Beluša

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 5I. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O NAVRHOVATEĽOVII.1. Názov:V.O.D.S., a.s.I.2. Identifikačné číslo: 36 200 301I.3. Sídlo: Podnikateľská č.2, 040 17 Košice- BarcaI.4. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávnenéhozástupcu obstarávateľa:Mgr. Igor Sidor - generálny riaditeľ a člen predstavenstva V.O.D.S., a.s.JUDr. Vladimír Švigár - člen predstavenstva V.O.D.S., a.s.,Podnikateľská 2, 040 17 Košice - BarcaI.5. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje kontaktnej osoby,od ktorej moţno dostať relevantné informácie o navrhovanej činnosti a miesto nakonzultácie:Július Benka – výrobno-prevádzkový riaditeľ divízie PNEUMATIKY, závod KechnecV.O.D.S., a.s., mobil: +421905 356 529, julius.benka@avesk.skJaroslav Trník – vedúci závodu PNEU Beluša, V.O.D.S., a.s., mobil: +421 908 755 426,e-mail: jaroslav.trnik@avesk.skII. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O ZÁMEREII.1. NázovII.2. ÚčelCENTRUM ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVABelušaÚčelom navrhovanej činnosti je rozšírenie existujúcej prevádzky, ktorá sa vsúčasnosti zaoberá zberom a zhodnocovaním pouţitých pneumatík a gumy v zmysleplatného rozhodnutia o nové činnosti:- zber a spracovanie odpadov z elektrických a elektronických zariadení a- zber, dotrieďovanie a spracovanie odpadov kategórie „ostatný“.II.3. Uţívateľ: spoločnosť V.O.D.S., a.s., Podnikateľská 2, 040 17 Košice – BarcaII.4. Charakter navrhovanej činnosti: rozšírenie existujúcej prevádzky o nové činnosti.II.5. Umiestnenie navrhovanej činnostiKraj: Trenčiansky, okres Púchov, obec Beluša, katastrálne územie: Hloţa – Podhorie.Poloha: Predmetná činnosť je vykonávaná v priemyselnom areáli spoločnostiV.O.D.S., a.s., závod Beluša. Areál je situovaný mimo zastavaného územia sídla, v blízkostiţelezničnej trate číslo 120. Prístup do areálu pre motorové vozidlá je zabezpečenýz Trenčianskej ulice v časti obce Beluša - Hloţa.

6 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERParcelaSpôsob uţívaniapozemkuRozloha(m 2 )ParcelaSpôsobuţívaniapozemkuRozloha(m 2 )ParcelaSpôsobuţívaniapozemkuRozloha(m 2 )3851/4nebytové budovyoznačenésúpisným číslom1 8842383851/203851/22nebytovébudovyoznačenésúpisnýmčíslom5918233851/483851/502 9112853851/5 dvor 972 3851/21 1 028 3851/49 2 1623851/6 budovy bez3851/7označeniasúpisným číslom 24 3851/23 38 3851/51 143851/8554 3851/24budovy bezoznačeniasúpisnýmčíslom196 3851/52 1 1333851/9 638 3851/25 nebytové 119 3851/53 4 389dvorbudovy3851/10 3 250 3851/26označenésúpisným 175 3851/54dvor3 383číslom3851/14 301 3851/453851/17budovy bezoznačeniasúpisným číslom46 3851/55 2 64999 3851/46 dvor 279 3851/56 7 4373851/18 nebytové budovy 44 3851/47 2 209 3851/59 19označené3851/19 súpisným číslom 474II.6. Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnostiCentrumodpadovéhohospodárstvaV.O.D.S., a.s.Situácia širších vzťahov v mierke 1:50 000

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 7II.7. Termín začatia a skončenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnostiPrevádzka „Zariadenie na zber a zhodnocovanie ojazdených pneumatík“ začalasvoju činnosť zberu a zhodnocovania opotrebovaných pneumatík v roku 2005 a naďalej budev tejto činnosti pokračovať v nezmenenom rozsahu a technológii.Nové činnosti budú realizované v nasledujúcom časovom harmonograme:Začatie výstavby: 2010Plánovaný čas výstavby: vzhľadom na skutočnosť, ţe ide o výstavbu prevádzokv existujúcich objektoch, nepredpokladá sa zdĺhavýstavebný procesUkončenie výstavby: 2010Začiatok prevádzky: 2010Ukončenie prevádzky: nie je určenéII.8. Opis technického a technologického riešeniaII.8.1. Opis technického riešeniaII.8.1.1 Dispozičné členenieAreál prevádzky je po celom svojom obvode oplotený, zabezpečený osvetlením astráţený bezpečnostnou sluţbou. Vstup oprávnených vozidiel do areálu prevádzky vedie cezhlavnú bránu. Osobné motorové vozidlá majú vyhradené parkovacie miesta pred bránouresp. v areáli pred objektom „Príprava“ na spevnených plochách.V súčasnosti sa v areáli nachádzajú objekty:Vrátnica je vybavená 40 t mostovou váhou, na ktorej prebieha váţenie a evidenciadováţaného odpadu aj expedovaných materiálov.Administratívno - prevádzková budova, jednopodlaţný objekt s celkovou zastavanouplochou 649m 2 , situovaný v bezprostrednej blízkosti vstupnej brány a vrátnice. Zabezpečujechod a logistiku prevádzky. Súčasťou administratívno - prevádzkovej budovy sú kancelárie,

8 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERzasadacia miestnosť, jedáleň, a sociálne zariadenia. Budova je napojená na inţinierske sietea verejnú kanalizáciu. K objektu je priradená kotolňa a sklad - v súčasnosti vyuţívaný naskladovanie elektroodpadu.Manipulačné priestory – skladovacie plochy Manipulačné priestory sú vyčlenené navoľne dostupných otvorených priestranstvách pri stavebných objektoch a slúţia ako zbernémiesta na uskladnenie komodít pred ich zhodnotením. Plochy sú čiastočne spevnené.Príprava, sklad hotových výrobkov a dielňa - v budove Príprava prebieha narúšaniekompaktnosti a pevnosti pneumatík vytrhávaním pätných lán. V objekte sa nachádza ajtechnologicko-prevádzková dielňa a sklad hotových výrobkov.Výrobná hala - jednopodlaţný murovaným objekt - hala s rozmermi 24,9 x 41,5 m sospevnenou podlahou a prirodzeným osvetlením doplneným umelým osvetlením. Objekt jevybavený inţinierskymi sieťami, prirodzene vetraný, uzamykateľný. V súčasnosti je objektvyuţívaný ako výrobná hala prevádzky „Zber a zhodnocovanie opotrebovaných pneumatík“.Súčasťou výrobnej haly je v exteriéri inštalovaný primárny drvič vsádzky.Objekt SO 04 – Sklad strojov a zariadení – jednopodlaţný murovaný objekt – hala srozmermi 40x15m so spevnenou betónovou podlahou a prirodzeným osvetlením doplnenýmumelým osvetlením. Objekt je vybavený inţinierskymi sieťami, prirodzene vetraný,uzamykateľný. V súčasnosti je objekt vyuţívaný ako sklad. Pri realizácii uvaţovanéhozámeru bude objekt vyuţitý pre potreby prevádzky „Zariadenie na zber a spracovanieodpadov z elektrických a elektronických zariadení“ – Hala Elektro.Dispozične bude hala rozdelená nasledujúco:- technologické zariadenie na zhodnocovanie elektroodpadov- príručný sklad- kóje na uskladnenie elektroodpaduV okolí objektu budú prevádzkovateľom vyuţívané existujúce spevnené betónovéplochy, ktoré bude potrebné upraviť pre potreby nakladania s elektroodpadomcharakterizovaným ako nebezpečný odpad. Vo vonkajších priestoroch sa bude vykonávať ajrezanie kyslíkom.Objekt SO 05 - Sklad hotových výrobkov / Sklad NO - jednopodlaţný murovanýobjekt, hala s rozmermi 60x30m so spevnenou betónovou podlahou, prirodzeným osvetlenímdoplneným umelým. Objekt je vybavený inţinierskymi sieťami, prirodzene vetraný,uzamykateľný. V súčasnosti sú v objekte skladované výstupné frakcie granulátu predexpedíciou. Súčasťou objektu je aj sklad pohonných hmôt a nebezpečných odpadov - EKOsklad, ktorý je zabezpečený v súlade so zákonom NR SR č. 364/2004 Z.z o vodách a ozmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskoršíchpredpisov (vodný zákon). Sklad má samostatný vonkajší vstup. Kapacitne je skladnebezpečných odpadov schopný pokryť poţiadavky aj nových navrhovaných prevádzok.Pri navrhovanej zmene bude objekt vyuţívaný pre potreby prevádzky „Zber,dotrieďovanie a spracovanie odpadov kategórie Ostatný“.Na základe technologických poţiadaviek bude priestor objektu rozdelený dispozične na:- vstupnú časť, kde budú vybudované priečky kójí z betónových prefabrikátov- technologickú časť, inštalácia drviča a lisu spolu s dopravnými pásmi- výstupnú časť, kde budú koncentrované expedované komodity.V bezprostrednom okolí tohto objektu je v budúcnosti uvaţovaná dostavbaspevnených plôch v predpokladanom rozsahu 2 000 m 2 na dočasné uskladnenie výstupnýchmateriálov pred expedíciou.Sklad Elektro – objekt SO 06 - Časť jednopodlaţného objektu s rozmermi 10x9m sospevnenou betónovou podlahou a umelým osvetlením. Objekt je vybavený inţinierskymisieťami, je prirodzene vetraný so vstupom vhodným pre vysokozdviţný vozík. V objekte sa ajnaďalej plánuje zabezpečovať zber a triedenie elektroodpadu pre potreby prevádzku„Zariadenie na zber a spracovanie odpadov z elektrických a elektronických zariadení“ vnezmenených podmienkach. V ostatnej časti objektu, ktorá je stavebne oddelená sa

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 9nachádza plynová kotolňa zabezpečujúca ohrev teplej vody a vykurovanie vo všetkýchobjektoch areálu.V areáli sa nachádzajú ďalšie objekty nevýrobného charakteru: trafostanica, ţumpa,zberné nádrţe, ktorých bliţší opis je uvedený v časti IV.1. Poţiadavky na vstupy na str.79.II.8.2. Opis technologického riešeniaII.8.2.1. Súčasné technologické riešenie zberu a zhodnocovaniaopotrebovaných pneumatíkProjektovaná ročná kapacita prevádzky „Zariadenie na zhodnocovanieopotrebovaných pneumatík“ je 7 000 t/rok pneumatík pri maximálnej kapacite skladovacíchpriestorov 9 000 t/rok. Prevádzka pracuje na dve pracovné zmeny.Zhodnocovanie opotrebovaných pneumatík spočíva v niekoľkých krokoch:‣ Zber a zvoz opotrebovaných pneumatík‣ Evidencia a dočasné uloţenie pred prípravou pneumatík‣ Príprava a spracovanie pneumatík‣ Nakladanie s vyseparovanými zloţkami‣ Skladovanie a expedícia gumového granulátu‣ Nakladanie s nebezpečným odpadom‣ Zber a zvoz opotrebovaných pneumatíkZber opotrebovaných pneumatík sa uskutočňuje vlastnými vozidlami navrhovateľaalebo vozidlami zmluvných organizácií podľa objednávky. Pôvodcami sú spravidla:- koncoví uţívatelia - v čase expirácie pneumatík, resp. jednotlivci a organizáciezaoberajúce sa servisom pneumatík- mestá a obce- výrobcovia a dovozcovia pneumatík sú prevaţne pôvodcami vyradených, aleboinak nepouţiteľných pneumatík a gumy.‣ Evidencia a dočasné uloţenie pred prípravou pneumatíkPreberanie odpadov do zariadenia na zber a zhodnocovanie opotrebovanýchpneumatík a gumy od rôznych pôvodcov a drţiteľov odpadov sa uskutočňuje na základeuzatvorenej hospodárskej zmluvy o zabezpečení zhodnotenia.Vjazd s odpadom do objektu prevádzky je povolený len vlastným vozidlám avozidlám zmluvných organizácií po súhlase zodpovedného zamestnanca, ktorý privezenýodpad vizuálne skontroluje, odváţi na mostovej váhe inštalovanej na vrátnici a zaeviduje.Následne po evidencii sa pneumatiky uloţia na zberné miesto do doby ich spracovania.Odpad s ktorým sa môţe v prevádzke nakladať je zaradený v zmysle vyhlášky MŢPSR č. 284/2001 Z.z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov, v znení neskorších predpisovpod katalógovým číslom:16 01 03 Opotrebované pneumatiky O19 12 04 Plasty a guma OKvalitatívne poţiadavky dodávaného materiálu:- Opotrebované pneumatiky zbavené nečistôt (lístie, voda, kovové predmety, kamenea betónové úlomky)- Osobná pneumatika: hmotnosť 6-7kg/ks- Nákladná pneumatika: hmotnosť 55-65kg/ks- Rozdelenie podľa nosnej konštrukcie: All Steell- Veľkosť pneumatiky: do 1400mm‣ Príprava a spracovanie pneumatíkProces prípravy pred zhodnotením spočíva v odstránení oceľových pätných lánz pneumatík konštrukcie All Steell. Takto upravené pneumatiky prechádzajú do primárnehodrviča (PD), ktorého výstupom sú gumové frakcie veľkosti 20x20cm. Rezky z drviča

10 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERpostupujú hrabľovým dopravníkom do sekundárneho drviča (SD), kde je ich veľkosť ďalejupravovaná. Následne dochádza k mletiu v primárnom mlyne (PM) a magnetickej separácii,pri ktorej sa z granulátu odstráni kov. Po primárnom mletí je do procesu tieţ zaradenápneumatická separácia, pri ktorej je pod tlakom odsávaný textil, ktorý je konštrukčnýmprvkom pneumatík. Proces separácie kovu a textilu je v procese mnohonásobne opakovaný.Takto vyseparovaný granulát postupuje do prvého vibračného sita (VS1), kdeprechádza sústavou sít. Výsledkom sú jednotlivé frakcie granulátu, ktoré postupujú dosekundárneho mlynu (SM), po ktorom je granulát opäť triedený. Nadsitný zvyšok je opätovnezaradený do mletia.Pozitívom prevádzky je uzavretý cyklus čistenia vzduchu, ku ktorému dochádza priodsávaní textilu. Ten je zachytávaný priamo nad dopravnými pásmi a prechodom cyklónomna základe rozdielnej mernej hmotnosti oddelený zo vzdušného prúdu a koncentrovaný vBig-Bag – och. Čiastočne ohriaty vzduch ešte prechádza sústavou filtrov a následne jevháňaný spať do Výrobnej haly.Výsledkom procesu zhodnocovania opotrebovaných pneumatík je gumový granulát,textil, kov.Technologická schéma prevádzky „Zariadenie na zhodnocovanie opotrebovanýchpneumatík“Legenda: VPL – Vytrhávačka pätných lán, PD – Primárny drvič, SD – Sekundárny drvič,PM – Primárny mlyn, SEP – Magnetický separátor, VS – Vibračné sito,SM – Sekundárny mlyn, VKS – Vibračné kruhové sito, BS – Bubnový separátor‣ Nakladanie s vyseparovanými zloţkami- Váţenie jednotlivých výstupných komodít- Presun do skladu hotových výrobkov: voľné uloţenie, Big-Bag- Expedícia komodít – druhotných surovín za účelom materiálového zhodnotenia.‣ Skladovanie a expedícia gumového granulátuFinálny granulát je po triedení skladovaný voľne alebo v Big-Bag -och. Jehoexpedícia je zabezpečovaná zo Skladu hotových výrobkov.‣ Nakladanie s nebezpečný odpadomNebezpečné odpady vznikajúce v prevádzke zariadenia na zhodnocovaniepneumatík a gumy počas prevádzky a údrţby zariadení sú skladované v EKO Sklade. V

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 11zmysle rozhodnutia OÚŢP v Povaţskej Bystrici a jeho doplnenia, je moţné zhromaţďovaťnebezpečné odpady v rozsahu uvedenom v nasledujúcej tabuľke.06 04 04 odpady obsahujúce ortuť13 02 05 nechlórované minerálne motorové, prevodové a mazacie oleje13 02 06 syntetické motorové, prevodové a mazacie oleje13 02 08 iné motorové, prevodové a mazacie oleje15 01 10 obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok, alebo kontaminované nebezpečnými látkami15 02 02absorbenty, filtračné materiály vrátane olejových filtrov inak nešpecifických, handry na čistenie,ochranné odevy kontaminované nebezpečnými látkami16 01 07 olejové filtre16 02 11 vyradené zariadenia obsahujúce chlórfluórované uhľovodíky HCFC, HFC16 02 13 vyradené zariadenia obsahujúce nebezpečné časti, iné ako uvedené v 16 02 09 aţ 16 02 1216 02 15 nebezpečné časti odstránené z vyradených zariadení16 06 01 olovené batérie16 16 02 niklokadmiové batérie20 01 23 vyradené zariadenia obsahujúce chlórfluórované uhľovodíky20 01 35 vyradené elektrické a elektronické zariadenia iné ako uvedené v 20 01 21 a 20 01 23Technický popis zariadení – súčasný stavV prevádzke „Zariadenie na zhodnocovanie pouţitých pneumatík“ sú umiestnenénasledujúce strojné zariadenia a technické vybavenie s technickou špecifikáciou:‣ PrípravaVytrhávačka pätkových lán- rozmery: 5,7 x 2m‣ Výrobná halaPrimárny drvičrozmery: 3,25 x 1,7 x 3,5mhmotnosť: cca 13 t3 x 400 V – 50 Hzpríkon 160 kWvstup: celá resp. rozpoltená pneumatika max. priemer1400 mmvýstup: cca 20 x 20 cm rezky, hrabľovým dopravníkomdopravované do sekundárneho drvičaPrimárny mlynrozmery: 2,5 x 5mhmotnosť 30 tpríkon 180kWvýstup: granulát hrubej frakcie znečistený kovom atextilomVibračné sitorozmery: 2,7 x 1,7 mhmotnosť 1,1 tpríkon: 2,2 kWvýstupný materiál: nadsitný, podsitný podiel granulátu,podľa technologických podmienokurčených veľkosťou sít, granulátfrakcie 0 - 6 mmSekundárny mlynrozmery: 2,5 x 5 mhmotnosť 25 tpríkon: 160 kWSekundárny drvičrozmery: 2,3 x 2,1 x 2,8 mhmotnosť 2,9tpríkon 30kW230/400V 50Hzvstup: rezky pribliţnej veľkosti 20x20 cmvýstup: rezky premenlivej veľkosti max10x10cmMagnetický separátorrozmery: 2,2 x 1 mhmotnosť 0,8 tpríkon: 2,2 kWvstupný materiál: primárne pomletýgranulátvýstupný materiál: granulát, kovový podielKruhové vibračné sitorozmery: 3 x 3 mhmotnosť 2,2 tpríkon: 2,2 kWGranulátorrozmery: 3 x 2 mhmotnosť: 5 tpríkon: 50 kW

12 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERTok materiálu medzi jednotlivými zariadeniami vo Výrobnej hale je zabezpečenýniekoľkými dopravnými pásmi maximálnej dĺţky 12 metrov a šírky do 1,2 metra.II.8.2.2. Technologické riešenie navrhovaných činnostíA) Prevádzka na spracovanie odpadu z elektrických a elektronických zariadeníProjektovaná ročná kapacita prevádzky „Zariadenie na zber a spracovanie odpadovz elektrických a elektronických zariadení“ je stanovená na 1000 - 1500 t/rok odpadu zelektrických a elektronických odpadov, z toho 45-60 ton chladničiek. Navrhovaná činnosť jeprojektovaná ako dvojzmenná prevádzka.Postup spracovania elektrických a elektronických odpadov pozostáva znasledujúcich krokov:‣ Zber odpadov z elektrických a elektronických zariadení‣ Dovoz a príjem odpadu‣ Uloţenie odpadu pred spracovaním‣ Spracovanie odpadu okrem chladiacich a mraziacich zariadení a svetelnýchzdrojov‣ Nakladanie s druhotnými surovinami‣ Nakladanie s nebezpečný odpadom‣ Zber elektrických a elektronických odpadovZber odpadov z elektrických a elektronických zariadení sa bude uskutočňovaťvlastnými vozidlami alebo vozidlami zmluvných organizácií podľa objednávky. Pôvodcamielektrických a elektronických odpadov sú spravidla:- primárni pôvodcovia - koncoví uţívatelia v čase skončenia ţivotnosti zariadenia a jehofunkčnosti. Primárnymi pôvodcami sú domácnosti, obchody, inštitúcie, úrady, agentúry,podnikateľské subjekty, ktorých činnosťou vzniká odpad,- sekundárni pôvodcovia - subjekty ako obce, prevádzkovatelia zberných dvorov,organizácie uskutočňujúce zvozové akcie, ale aj podnikateľské subjekty, ktorénakladajú s odpadom alebo s druhotnými surovinami.‣ Dovoz a príjem odpaduVjazd s odpadom do objektu prevádzky je povolený len vlastným vozidláma vozidlám zmluvných organizácií po súhlase zodpovedného zamestnanca, ktorý privezenýodpad vizuálne skontroluje. Elektroodpad bude prijatý, odváţený a uloţený na skladovémiesto prevádzkovateľa zariadenia po predloţení dokladu o mnoţstve a druhu dodanéhoodpadu, sprievodného listu a identifikačného listu nebezpečného odpadu (len prinebezpečných odpadoch od podnikateľov).Prevzatý odpad bude zaevidovaný do dodacích listov, ktoré budú zapisované doprevádzkového denníka. Vstupný odpad bude evidovaný v zmysle vyhlášky MŢP SR č.283/2001 Z.z., o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch a zároveň podľaPrílohy č. 1 Vyhlášky 208/2005 Z.z. zoznam zariadení podľa kategórií - denník dovezenýchodpadov.Pri odbere elektrických a elektronických odpadov v zmysle ISO je povinnosťouprevádzkovateľa vystaviť protokol o odbere odpadu s vyznačením dátumu odberu,katalógového čísla, kategórie, druhu, značky, hmotnosti, potvrdený dodávateľom aodberateľom.Do zariadenia na zber a spracovanie odpadov z elektrických a elektronickýchzariadení budú dováţané nasledujúce odpady v zmysle vyhlášky MŢP SR č. 284/2001 Z.z.,ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení neskorších predpisov:

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 1316 02 11 N vyradené zariadenia obsahujúce chlórfluorované uhľovodíky, HCFC, HFC16 02 12 N vyradené zariadenia obsahujúce voľný azbest16 02 13 N vyradené zariadenia obsahujúce nebezpečné časti, iné ako uvedené v 16 02 09 aţ 16 02 1216 02 14 O vyradené zariadenia iné ako v 16 02 09 aţ 16 02 1316 02 15 N nebezpečné časti odstránené z vyradených zariadení16 02 16 O časti odstránené z vyradených zariadenia ,iné ako v 16021520 01 21 N ţiarivky a iný odpad obsahujúci Hg20 01 23 N vyradené zariadenia obsahujúce chlórfluoróvané uhlovodíky20 01 35 Nvyradené elektrické alebo elektronické zariadenia iné ako uvedené v 20 01 21 a 20 01 23 obsahujúcenebezpečné časti20 01 36 O vyradené elektrické alebo elektronické zariadenia iné ako uvedené v 20 01 21 a 20 01 23 a 20 01 35‣ Uloţenie odpadu pred zhodnotenímNásledne po evidencii bude pracovníkmi ručne roztriedený, zváţený, balený dopaliet a uloţený podľa jednotlivých kategórií na stanovenom manipulačnom mieste.Členenie elektrického a elektronického odpadu pri skladovaní pred jeho spracovaním:1) Veľké domáce spotrebiče: práčky, sušičky, umývačky riadu, sporáky a rúry na pečenie,elektrické sporáky, mikrovlnné rúry, elektrické ventilátory, klimatizačné zariadenia okremchladničiek a mrazničiek2) Chladničky a mrazničky: kateg.č.1- druhy 1.1 aţ 1.4 a kateg.č.8 - druh 8.8 - len zber3) Informačné technológie a telekomunikačné zariadenia: servery, tlačiarne, telefóny, faxy4) Spotrebná elektronika: rozhlasové prijímače, videokamery5) Televízne prijímače a obrazovky z osobných počítačov6) Svetelné zdroje s obsahom ortuti - len zber7) Malé domáce spotrebiče: vysávače, čističe kobercov, ţehličky, hriankovače, fritézy,kávovary, zdravotnícke zariadenia, predajné automaty a inéOdpady, ktoré spadajú do kategórie nebezpečného odpadu, budú skladovanéoddelene od ostatných odpadov v Big-Bag-och a kontajneroch, označených identifikačnýmilistami nebezpečných odpadov.‣ Spracovanie odpaduV prevádzke na spracovanie odpadov z elektrických a elektronických zariadení budedochádzať k demontáţi týchto zariadení, za účelom získania ich základných komponentovs obsahom stále cennejších konštrukčných materiálov a ich opätovnému zaradeniu dovýrobného procesu.

14 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERPri spracovaní veľkých spotrebičov ako sú práčky a sporáky sa uplatní rezaniekyslíkom. Rezaním dochádza k narušeniu kovového obalu spotrebičov a následne sajednotlivé komponenty separujú na: kovy, plasty, sklo a betón (v práčkach).Elektronické zariadenia ako televízory a rádia, počítače, monitory, tlačiarnea multifunkčné kancelárske zariadenia budú demontované manuálne. Plastový obalzariadení bude po demontáţi lisovaný a postúpený odberateľom. V prípade dreveného obalubude tento hromadený, v záujme jeho vyuţitia ako druhotnej suroviny priamov spracovateľskej prevádzke.Príklad - Komponenty osobného počítačaObrazovky zobrazovacích zariadení sa budú spracovávať tzv. suchou cestou. K ichzneškodneniu sa pristupuje po celkovej demontáţi jej prídavných častí, demontáţivychyľovacej cievky a odplynení. Následne sa kónusová časť oddelí rezaním, potom saodsaje nebezpečná látka – luminofor z tienidla uloţeného v plochej časti obrazovky. Tátočasť obrazovky je zhotovená z oloveného skla. Obe časti obrazovky sú postúpené zmluvnýmpartnerom zaoberajúcimi sa ich ďalším spracovaním.Na dosiahnutie väčšej efektívnosti separácie sa do procesu demontáţe zaraďuje ajlinka magnetickej separácie s drvičom, na ktorej sú spracovávané časti elektronickýchzariadení primárne zbavené hlavných súčiastok ako napríklad elektromotory, obrazovky,plošné spoje a podobne. Pri niektorých druhoch odpadoch sa proces drvenia a separáciezaraďuje opakovane v závislosti od charakteru odpadu.‣ Nakladanie s druhotnými surovinamiVyseparované časti budú po odváţení skladované podľa druhu, za účelom ďalšiehoodpredaja ako druhotnej suroviny. Ich presné mnoţstvo bude zaznamenané v Evidenčnomliste odpadu v zmysle vyhlášky NR SR č. 283/2001 Z.z., o vykonaní niektorých ustanovenízákona o odpadoch.Plasty, guma a drevo sa zhodnocujú činnosťou R 12. Úprava odpadu určeného naspracovanie niektorou z činností R1 aţ R11, priamo v prevádzke lisom na plasty.Zloţky získané v procese zhodnocovania, zaradené podľa vyhlášky 284/2001 Z.z. ktorou saustanovuje Katalóg odpadov:

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 1516 02 15 nebezpečné časti odstránené z vyradených zariadení N16 02 16 časti odstránené z vyradených zariadení, iné ako uvedené v 16 02 15 O17 02 04 sklo, plasty a drevo obsahujúce nebezpečné látky alebo kontaminované nebezpečnými látkami N17 04 01 meď, bronz, mosadz O17 04 02 hliník O17 04 03 olovo N17 04 04 zinok O17 04 05 ţelezo a oceľ O17 04 11 káble iné ako uvedené v 17 04 10 O19 12 02 ţelezo a oceľ O19 12 03 neţelezné kovy O19 12 04 plasty a guma O19 12 07 drevo O16 06 02 nikel – kadmiové batérie N16 06 04 alkalické batérie iné ako uvedené v 16 06 03 O16 06 05 iné batérie a akumulátory O‣ Nakladanie s nebezpečnými odpadmiPri zhodnotení bude vznikať malé mnoţstvo (cca 5 %) výstupných frakcií, ktorévďaka svojim nebezpečným vlastnostiam nie sú vhodné na ďalšie vyuţitie ako druhotnásurovina. Tieto nebezpečné odpady budú zneškodňované v spolupráci zo zmluvnýmpartnerom.16 02 15 nebezpečné časti odstránené z vyradených zariadení N16 02 16 časti odstránené z vyradených zariadení, iné ako v 16 02 15 O19 12 1119 12 12iné odpady vrátane zmiešaných materiálov z mechanického spracovania odpaduobsahujúceho nebezpečné látkyiné odpady vrátane zmiešaných materiálov z mechanického spracovania odpadu inéako uvedené v 19 12 1119 02 05 kaly z fyzikálne–chemického spracovania obsahujúce nebezpečné látky N08 03 17 odpadový toner do tlačiarne obsahujúci nebezpečné látky NNebezpečné odpady vznikajúce prevádzkou a údrţbou strojov a zariadení vprevádzke budú skladované v existujúcom EKO sklade.NOTechnický popis zariadení – navrhovaný stavV prevádzke „Zariadenie na zber a spracovanie odpadov z elektrických aelektronických zariadení“ sú umiestnené nasledujúce strojné zariadenia a technickévybavenie s technickou špecifikáciou:Priemyselný vysávač COYNCO S 102 Drvič plastov DP 18-350/430- rozmery v 1150 x š 700 x d 570 mm- Podtlak 230 mbar- Prietok 300 m 3 /h- Príkon 2 x 1,2 kW- Nádoba 50 lvýkon drviča (platí pre sito s otvormi Ø 8 mm)250 aţ 350 kg/hod,príkon motora 18,5 kWhmotnosť 580 kgSúčasťou drviča je aj odsávacie zariadenieNapájanie 230 VU 3000-2,2kW so sacím výkonom 3 000m³/hod, hmotnosť 62 kg.

16 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERValčeková trať – zásobovacia - bezpohonurozmery: v 0,86 x š 0,8 x d 5,0 mpriemer valcov: 89 mmPracovné stolyrozmery: v 0,86 x š 0,8 x d 1,4 mValčeková trať – s pracovnými stolmirozmery: v 0,86 x š 0,8 x d 3,0 mpriemer valcov: 89 mmB) Prevádzka na Zber, dotrieďovanie a spracovanie odpadov kategórie OstatnýProjektovaná ročná kapacita prevádzky „Zber, dotrieďovanie a spracovanieodpadov kategórie Ostatný“ je stanovená na 20 000 t/rok odpadov kategórie Ostatný.Navrhovaná činnosť je projektovaná ako dvojzmenná prevádzka.Postup spracovania odpadov kategórie Ostaný pozostáva z nasledujúcich krokov:‣ Zber odpadov‣ Dovoz a príjem odpadu‣ Uloţenie odpadu pred spracovaním‣ Spracovanie odpadu‣ Nakladanie s druhotnými surovinami‣ Nakladanie s nebezpečným odpadom‣ Zber odpadovZber odpadov kategórie Ostatný sa bude uskutočňovať vlastnými vozidlami alebovozidlami zmluvných organizácií podľa objednávky. Uvaţovaných pôvodcov odpadov moţnozaradiť do jednej z nasledovných skupín:- primárnymi pôvodcami odpadu spracovaného v prevádzke budú subjekty pôsobiacev komerčnej sfére (predajcovia) ktoré sú schopné zabezpečiť potrebnú mieruseparácie odpadov bez potreby dodatočných nákladov. Významným zdrojomodpadu budú aj samotní spracovatelia plastov, ktorí produkujú konkrétne druhyodpadov.- sekundárnymi pôvodcami budú mestá, obce a organizácie uskutočňujúce separovanýzber komunálneho odpadu v širšom okolí navrhovanej prevádzky.‣ Dovoz a príjem odpaduPrevzatý odpad bude zaevidovaný do dodacích listov, ktoré budú zapisované doprevádzkového denníka. Vstupný odpad bude evidovaný v zmysle vyhlášky MŢP SR č.283/2001 Z.z., o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch a zároveň podľaPrílohy č. 1 Vyhlášky 208/2005 Z.z. zoznam zariadení podľa kategórií - denník dovezenýchodpadov. Pri odbere odpadov v zmysle normy ISO je povinnosťou prevádzkovateľa vystaviťprotokol o odbere odpadu s vyznačením dátumu odberu, katalógového čísla, kategórie,druhu, značky, hmotnosti, potvrdený dodávateľom a odberateľomPapier a lepenka na lisovanie budú dováţané ako samostatne vyseparovaná, voľneuloţená surovina vo veľkokapacitných kontajneroch. Plasty a ostatné materiály vhodné naspracovanie budú dováţané buď voľné, v kontajneroch alebo zlisované v balíkoch. Ak budemateriál dovezený v balíkoch, tieto budú pred spracovaním rozobraté.Do zariadenia na zber, dotrieďovanie a spracovanie odpadov kategórie Ostatnýbudú dováţané nasledujúce odpady v zmysle vyhlášky MŢP SR č. 284/2001 Z.z., ktorou saustanovuje Katalóg odpadov v znení neskorších predpisov:

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 17kódnázovKategória02 01 ODPADY Z POĽNOHOSP., ZÁHRADNÍCTVA, LESNÍCTVA, POĽOV. A RYBÁRSTVA02 01 04 odpadové plasty (okrem obalov) O03 03 ODPADY Z VÝROBY A SPRACOVANIA CELULÓZY, PAPIERA A LEPENKY03 03 08 odpady z triedenia papiera a lepenky určených na recykláciu O04 01 ODPADY Z KOŢIARSKEHO A KOŢUŠNÍCKEHO PRIEMYSLU04 01 01 odpadová glejovka a štiepenka O04 02 09 odpad z kompozitných materiálov (impregn. textil, elastomér, plastomér) O04 02 21 odpady z nespracovaných textilných vlákien O04 02 22 odpady zo spracovaných textilných vlákien O12 01 ODPADY Z TVAROVANIA A FYZ. A MECH. ÚPRAVY POVRCHOV KOVOV A PLASTOV12 01 05 hobliny a triesky z plastov O15 01 OBALY (VRÁTANE ODPAD. OBALOV ZO SEPAR. ZBERU KOMUNÁLNYCH ODPADOV)15 01 01 obaly z papiera a lepenky O15 01 02 obaly z plastov O15 01 03 obaly z dreva O15 01 06 zmiešané obaly O15 01 05 kompozitné obaly O15 01 09 obaly z textilu O15 02 ABSORBENTY, FILTRAČNÉ MATERIÁLY, HANDRY NA ČISTENIE A OCHR. ODEVY15 02 03absorbenty, filtračné materiály, handry na čistenie a ochranné odevy iné ako uvedené v15 02 02O16 01STARÉ VOZIDLÁ Z ROZLIČNÝCH DOPRAVNÝCH PROSTRIEDKOV (VRÁTANE STROJOVNEURČENÝCH NA CESTNÚ PREMÁVKU) A ODPADY Z DEMONTÁŢE STARÝCH VOZIDIELA ÚDRŢBY VOZIDIEL (OKREM 13,14,16 06 a 16 08)16 01 19 plasty O17 02 DREVO, SKLO A PLASTY17 02 01 drevo O17 02 03 plasty O19 12ODPADY Z MECHANICKÉHO SPRACOVANIA ODPADU (NAPR.TRIEDENIA, DRVENIA,LISOVANIA, HUTNENIA A PELETIZOVANIA) INAK NEŠPECIFIKOVANÉ19 12 01 papier a lepenka O19 12 04 plasty a guma O19 12 07 drevo iné ako uvedené v 19 12 06 O19 12 08 textílie O19 12 12iné odpady vrátane zmiešaných materiálov z mechanického sprac. odpadu iné akouvedené v 19 12 11O20 01 SEPAROVANE ZBIERANÉ ZLOŢKY KOMUNÁLNYCH ODPADOV (OKREM 15 01)20 01 01 papier a lepenka O20 01 10 šatstvo O20 01 11 textílie O20 01 38 drevo iné ako uvedené v 20 01 37 O20 01 39 plasty O‣ Uloţenie odpadu pred zhodnotenímPo vstupe do areálu automobil s odpadom pokračuje do haly objektu SO 05, kde sanáklad vysype na podlahu. V hale bude dovezený odpad vysokozdviţným vozíkom

18 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERs chápadlami vytriedený na jednotlivé komodity – papier, lepenka, textil, drevo a plasty.Komodity sa budú koncentrovať vo vybudovaných kójach.‣ Spracovávanie odpaduTechnológia spracovania je pre jednotlivé komodity odlišná a preto úpravavyseparovaných odpadov bude prebiehať na dvoch odlišných spracovateľských linkách.1) Linka na lisovanie papieru a lepenky nebude obsahovať triediacu časť a odpad na nejspracovávaný bude len vizuálne skontrolovaný pracovníkom obsluhy. Následne, vhodnýmateriál bude reťazovým dopravníkom (RD1) zaváţaný do hydraulického lisu (HL)a zlisovaný.Príjem Spracovanie Uskladnenie a expedíciaBOX B1 RD1 HL1BOX B3Schéma spracovateľskej linky papiera a lepenkyPapier a lepenka na lisovanie budú dováţané ako samostatne vyseparovaná, voľneuloţená surovina v kontajneroch. Výstupom budú zlisované balíky s rozmerom cca700x700x1100 a hmotnosťou asi 500 kg.2) Linka na spracovanie plastov a iných materiálov zahŕňa aj dotrieďovací dopravník (DP),kde prebehne manuálne dotriedenie vyseparovaných komodít. Pred dotrieďovacímdopravníkom bude v linke zaradený magnetický separátor (MS) za účelom odčleneniaferomagnetických podielov.Príjem Spracovanie Uskladnenie a expedíciaBOX A1 B PD1 P MS1 M TD1 T D1 DPD2 P BOX A3ox A1 D1 S1 D1 1 D2ox A3BSchéma spracovateľskej linky plastov a iných materiálov‣ Nakladanie s druhotnými surovinamiVýstupom spracovateľskej linky papiera a lepenky budú zlisované balíky srozmerom cca 700x700x1100 a hmotnosťou pribliţne 500 kg skladované a expedovanézákazníkom priamo z haly.Výstupom spracovateľskej linky plastov a iných materiálov bude drvený materiálfrakcie 20-35 mm, ktorý bude skladovaný v Big-Bag –och priamo v hale a následneexpedovaný zmluvným odberateľom na materiálové alebo energetické zhodnotenie. Vprocese magnetickej separácie a manuálneho dotrieďovania na tejto linke budú odčlenenéz odpadu tie materiály, ktoré je moţné zhodnotiť efektívnejšie. Ide o kategóriu odpadovzačlenených v Katalógu odpadov ako „Obaly (vrátane odpadových obalov zo separovanéhozberu komunálnych odpadov)“15 01 02 obaly z plastov15 01 04 obaly z kovu‣ Nakladanie s nebezpečným odpadomNebezpečné odpady vznikajúce prevádzkou a údrţbou strojov a zariadení(vysokozdviţný vozík, drvič a lis odpadu, počítačová tlačiareň a pod.) v prevádzke „Zber,

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 19dotrieďovanie a spracovanie odpadov kategórie Ostatný“ budú skladované v EKO sklade,ktorý sa nachádza v objekte SO 05. Snahou prevádzkovateľa ako pôvodcu bude zmluvnezabezpečiť odborný servis uvedených strojov a zariadení spojený s likvidáciou odpadovvznikajúcich pri ich činnosti.V nasledujúcej tabuľke sú uvedené druhy predpokladaných nebezpečných odpadovvznikajúcich pri činnosti zariadenia.08 03 17 odpadový toner do tlačiarne obsahujúci nebezpečné látky13 02 05 nechlórované minerálne motorové, prevodové a mazacie oleje13 02 06 syntetické motorové, prevodové a mazacie oleje13 02 08 iné motorové, prevodové a mazacie oleje15 01 10 obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok, alebo kontaminované nebezpečnými látkami15 02 0216 01 07 olejové filtreabsorbenty, filtračné materiály vrátane olejových filtrov inak nešpecifických, handry na čistenie,ochranné odevy kontaminované nebezpečnými látkami16 06 01 olovené batérie20 01 23 vyradené zariadenia obsahujúce chlórfluórované uhľovodíky20 01 35 vyradené elektrické a elektronické zariadenia iné ako uvedené v 20 01 21 a 20 01 23Technický popis zariadení – navrhovaný stavV prevádzke „Zber, dotrieďovanie a spracovanie odpadov kategórie Ostatný“ budúumiestnené nasledujúce strojné zariadenia a technické vybavenie s technickou špecifikáciou:Linka na lisovanie papieru a lepenkyZásobovací reťazový dopravníkrozmery 1300x9000x14900 mmZapustený reťazový, krabicovýVyuţiteľná šírka pásu 1000mmDĺţka vodorovnej časti 5m, zapustená, dĺţka šikmej časti9870mm, uhol sklonu 30ºPríkon 5,5 kWZapojenie 400V, 50HzHydraulický lisrozmery 4000x4100x8200 mmLisovací tlak 500kNPríkon 31kWZapojenie 3x400V, 50HzLinka na lisovanie papieru a lepenkyZásobovací dopravníkrozmery: 800x6000 mmPohon 5kWMagnetický separátorrozmery: 4000x4100x8200 mmPríkon 2,2 KWTriediaci pásrozmery: 800x6000 mmPohon 5kWDrvič odpadu- rozmery: 3000x4000 mm- Pohon 100 kWDopravník výstupného materiálu- rozmery: 600x10000 mm- Pohon 5kWII.9. Zdôvodnenie potreby činnosti v danej lokalite, jej pozitíva a negatívaAreál prevádzky „Centrum Odpadového hospodárstva Beluša“, spoločnostiV.O.D.S., a.s. je situovaný v obci Beluša, časť Hloţa. Spoločnosť prevádzku „Zariadenie nazhodnocovanie opotrebovaných pneumatík“ získala do vlastníctva 24. februára 2005 odspoločnosti Matador – Obnova a.s. Na uvedenú činnosť má toto zariadenie udelený súhlasObvodným úradom ţivotného prostredia v Povaţskej Bystrici, na prevádzkovanie - nazhodnocovanie odpadov č. OÚ ŢP 2005/00505FS6-A/10 zo dňa 8. apríla 2005 a od tej dobyzabezpečuje komplexné riešenie nakladania s opotrebovanými pneumatikami a gumou,ktoré smeruje k vyššej miere zhodnocovania materiálov získavaných spracovaním (guma,

20 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERkov, textil), čím zaisťuje zníţenie potreby zneškodňovania materiálov vznikajúcich v procesespracovania.Rozšírením činnosti prevádzkovateľ prispeje k nárastu podielu materiálovéhozhodnocovania v regióne, čím priamo napĺňa ciele v oblasti odpadového hospodárstvastanovené v schválenom Programe odpadového hospodárstva Slovenskej republiky pre roky2006 – 2010 a prispieva k plneniu nasledovných európskych smerníc:- nariadenie č. 96/2002/ES (Waste Electric and Electronic Equipments Directive)implementovanej v zákone č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v zmysle neskoršíchpredpisov, ktorá členské štáty Európskej únie zaväzuje k prijatiu opatrení naminimalizáciu zneškodňovania odpadových elektrických a elektronických zariadeníspolu s tuhým neseparovaným komunálnym odpadom, ako aj opatrení na dosiahnutievyššieho podielu separovaného zberu a plnenia limitov zberu a spracovania odpadovz elektrických a elektronických za riadení- smernica európskeho parlamentu a rady č. 53/2000/ES o vozidlách po dobe ţivotnostiimplementovanej v zákone č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplneníniektorých zákonov, ktorá okrem iného zaväzuje členské štáty Európskej vykonaťopatrenia na minimalizáciu dopadu vozidiel na ţivotné prostredie, čím sa prispeje kochrane, zachovaniu a zlepšeniu kvality ţivotného prostredia a úsporám energie.Základným princípom je uprednostnenie opätovného pouţitia a recyklácie odpadu- smernica európskeho parlamentu a rady č. 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitýchsmerníc implementovanej v zákone č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplneníniektorých zákonov, ktorá stanovuje ciele pre opätovné vyuţitie a recykláciu odpadutak, aby sa do roku 2020 zvýšila príprava na opätovné pouţitie a recykláciu odpadu zdomácností ako papier, kov, plasty a sklo na úroveň najmenej 50% hmotnosti anajmenej 70% hmotnosti stavebného odpaduVybudovanie Centra Odpadového hospodárstva vytvorí komplexný systémposkytovaných sluţieb zákazníkom nielen v spoločnosti navrhovateľa, ale prispeje ajk doplneniu činností vykonávaných inými spoločnosťami v rámci okolitého regiónu.V súčasnosti spracovávanom novom územnom pláne obce Beluša budú pozemkya celá lokalita, v ktorej sa nachádza posudzovaná prevádzka charakterizované akozastavaná časť obce s plánovanou plochou pre priemyselnú výrobu, čo potvrdzuje súladnavrhovanej činnosti s pripravovanou územno-plánovacou dokumentáciou.Ďalšie pozitíva prevádzky:- prevádzka je umiestnená v existujúcej priemyselnej zóne a jej pokračovaním v činnostinedôjde k záberu nových území,- lokalizácia prevádzky poskytuje dobrú dopravnú dostupnosť z hlavných dopravnýchkoridorov,- vyuţívanie existujúcej infraštruktúry v areáli prevádzky,- na posudzovanom území sa nenachádzajú ţiadne územia európskeho významu anichránené vtáčie územia NATURA 2000.Negatívom činnosti Centra Odpadového hospodárstva Beluša je skutočnosť, ţemalou mierou prispieva k zaťaţeniu ţivotného prostredia danej lokality priemyselnej zóny -hlukom a emisiami z dopravy a vykurovania prevádzkových priestorov ako malý zdrojznečistenia.II.10. Celkové nákladyCelkové investičné náklady spojené z inštaláciou nových spracovateľskýchzariadení sú predpokladané vo výške 1,5 mil. Eur.II.11. Dotknutá obec: Beluša

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 21II.12. Dotknutý samosprávny kraj: Trenčiansky samosprávny krajII.13. Dotknuté orgányMinisterstvo ţivotného prostredia SRKrajský úrad ţivotného prostredia TrenčínObvodný úrad ţivotného prostredia Povaţská Bystrica, stále pracovisko PúchovRegionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Povaţskej BystriciKrajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v TrenčíneII.14. Povoľovací orgánMinisterstvo ţivotného prostredia SRObvodný úrad ţivotného prostredia Povaţská BystricaObec BelušaII.15. Rezortný orgán: Ministerstvo ţivotného prostredia SRII.16. Druh poţadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisovZákonným predpokladom realizácie navrhovanej činnosti je získanie povolení,vyjadrení a súhlasov vyţadovaných pred začatím činnosti rozšírenej prevádzky v zmysleplatnej právnej úpravy regulujúcej oblasť ţivotného prostredia:V zmysle zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov - je potrebné udelenie miestne príslušným Obvodnýmúradom ţivotného prostredia súhlasy podľa § 7 ods.1 písmenac) prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov okrem spaľovní odpadov azariadení na spoluspaľovanie odpadov a vodných stavieb, v ktorých sa zhodnocujúosobitné druhy kvapalných odpadovf) vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na zneškodňovanie odpadov, zariadeniana zhodnocovanie nebezpečných odpadov a vydanie prevádzkového poriadkumobilného zariadenia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadovg) nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy, ak nie je súčasťousúhlasu podľa iných ustanovení tohto odseku, a to v prípade, ak drţiteľ odpaduročne nakladá v súhrne s väčším mnoţstvom ako 100 kg alebo ak prepravcaprepravuje ročne väčšie mnoţstvo ako 100 kg nebezpečných odpadovr) zber alebo spracovanie odpadu z elektrozariadení.II.17. Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti presahujúcichštátne hraniceVzhľadom na charakter navrhovanej činnosti, jej rozsah a umiestnenie prevádzky vovzdialenosti pribliţne 20 km od štátnej hranice s Českou republikou, nie je predpoklad vznikuvplyvov na ţivotné prostredie presahujúce štátne hranice.

22 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERIII.ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŢIVOTNÉHOPROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIAIII. 1. Charakteristika prírodného prostredia vrátane chránených územíIII.1.1. Substrát a reliéfGeologická stavbaGeologická stavba záujmového územia patrí tektonickým aj litologickým obsahommedzi najzloţitejšie v Západných Karpatoch. Ide o mimoriadne pestrú skladbu sozastúpením hornín kryštalického jadra a jeho obalu, všetkých subtatranských príkrovov –kríţňanského, chočského a stráţovského. Kaţdý z týchto príkrovov je typický svojoulitofaciálnou náplňou a genézou a majú viacero modifikácií, ďalej sa tu vyskytujú jednotkypríbradlovej zóny – manínsky príkrov a pribradlový paleogén s mohutnou transgresívnou,bazálnou fáciou a samotné bradlové pásmo vo svojom typickom vývoji. Vnútrohorské kotlinysú vyplnené neogénnymi sedimentmi. Veľmi zloţitý tektonický štýl je daný viacnásobnoutektonogenézou v spojení s redukciou litostratigrafických celkov. Pohorie Stráţovské vrchyvzniklo alpínskym horotvorným procesom a následnými spätnými násunmi a zvrásnením,morfoštruktúrna pestrosť vyplynula z nezvyčajne výrazných prejavov neskoroalpínskejtektoniky.Stráţovské vrchy patria svojou tektonogenézou k najzloţitejším štruktúramvnútorných Západných Karpát, pričom sa na ich stavbe podieľajú aj jednotky vonkajšiehooblúku. Kryštalinikum je rozčlenené do dvoch izolovaných blokov – masív Suchého a MalejMagury. Mezozoické sledy sú rozloţené na oboch stranách kryštalického jadra. Obalovájednotka však vstupuje iba pri severnom okraji kryštalických jadier a jej vzťah k nim vykazujemnoţstvo tektonických zloţitostí. Príkrovové jednotky majú najkompletnejšie vývoje, prekríţňanský príkrov moţno územie povaţovať za modelové, má tu najkompletnejšiezastúpenie, a to tak faciálnou pestrosťou, ako i stratigrafickým obsahom. Kryštalické jadro jebudované súborom pararúl, migmatitov a granitov. Mezozoické súbory sú zastúpené pestrouškálou sedimentárnych hornín, bridlice, pieskovce, sliene, vápence, dolomity a ich početnéodrody a vulkanické horniny melafýrového typu. Vekové rozpätie sedimentov príkrovovejstavby je od spodného triasu aţ po spodnú kriedu. Veľká diverzita skalného substrátu a jehovariabilná rigidita voči denudačným vplyvom podmienila vznik nesmierne bohatej škálymorfologických fenoménov.Na západnom okraji Stráţovských vrchov vystupuje bradlové pásmo vonkajšíchZápadných Karpát vo fácii jursko-spodnokriedových vápencov a kriedovo-paleogénnymislienitými bridlicami. Bradlá Budkov a Veľký a Malý Manín tvoria výrazné morfologickédominanty pohoria. Z hľadiska pestrosti horninového zastúpenia je výrazný ajvodohospodársky význam pohoria, ktoré patrí medzi najhodnotnejšie pramenné oblasti.Z centrálneho masívu sa rozkladá radiálna sieť mikropovodí, ktorá má svoj význam v širšomponímaní. Územie je v údolných častiach pomerne intenzívne hospodársky vyuţívané, namnohých miestach sa realizuje ťaţba nerastných surovín.Na geologickej stavbe záujmového územia sa podieľajú horniny kvartéru aţmezozoika (Maheľ et al., 1982).Neogén - Ilavská kotlina je dominantne vyplnená sedimentami pliocénu - prevaţujúpolymiktné štrky miestami slabo spevnené, s vrstvami rôzne zrnitých pieskovcov ašošovkami šedých a zelenkavých ílov. Mocnosť súvrstvia dosahuje okolo 100 m.Kvartér - Územie sa nachádza v aluviálnej nive rieky Váh. Najvrchnejšiu vrstvufluviálnych náplavov tvoria nivné hliny, charakteru hliny piesčitej. Mocnosť tejto vrstvydosahuje 0,3-0,7 m. Pod vrstvou hlín sa nachádza vrstva kvartérnych štrkov s prímesoujemnozrnnej zeminy. Štrk je prevaţne hrubozrnný, len ojedinele strednozrnný. Veľkosťvalúnov sa prevaţne pohybuje do 6 cm, menší podiel tvoria balvany veľkosti 20-30 cm.Valúny sú dobre opracované, často ploché. V materiáli valúnov prevládajú horninykryštalinika, menej je zastúpený kremeň, pieskovec a karbonáty. Jemnú frakciu v štrkoch

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 23tvorí piesok s obsahom 5-15 % a len v malých mnoţstvách hlina a íl. Mocnosť vrstvy štrkovje pomerne stála a dosahuje 15-18 m.V posudzovanej lokalite majú podstatné zastúpenie antropogénne sedimenty, ktorétvoria výplne jám a vyskytujú sa v nepravidelných tvaroch.Typ reliéfu: horizontálne rozčlenená rovina.TektonikaIlavská kotlina je tektonicky pokračovaním blatniansko-trnavskej priehlbnePodunajskej níţiny. Obec Beluša leţí medzi dvomi zlomami smeru SZ – JV severne nada juţne pod obcou, ktoré kriţujú veľký zlom SV-JZ smeru kopírujúci smer toku Váhu.Inţinierskogeologické pomeryZ pohľadu inţinierskogeologickej klasifikácie patrí dotknuté územie do regiónuneogénnych tektonických vkleslín, oblasti vnútrokarpatských kotlín, 59 - Povaţskej kotliny arajónu F – rajón údolných riečnych náplavov s prevládajúcim typom hornín v hĺbke do 5 m– prevaţne štrkovité zeminy.Tento rajón je charakterizovaný nedostatočne diferencovaným faciálnym vývojomsedimentov. Prevládajú tu veľmi rôznorodé hrubozrnné sedimenty riečneho koryta, ktoré súpokryté málo mocnou vrstvou hlinitých a hlinitopiesčitých sedimentov. Pre fáciu riečnehokoryta sú charakteristické menej opracované hrubozrnné aţ balvanité štrky. Piesčitá výplň tučasto absentuje, prípadne je nahradená hlinitou. Pokiaľ ide o zatriedenie týchto sedimentov vzmysle STN 731001, tak sa jedná o zeminy triedy F jemnozrnné, zeminy triedy S piesčité azeminy triedy G štrkovité.Triedy ťaţiteľnosti podľa STN 733050 sa budú nachádzať v rozmedzí tried 2 – 6, vzávislosti od stupňa konzistencie, stupňa uľahlosti a veľkosti pevných častíc. Náplavy týchtotokov sú trvalo zvodnené a podzemné vody sú v priamej hydraulickej spojitosti s hladinou vpovrchovom toku, od ktorej sa odvíja aj hĺbka hladiny podzemnej vody. Priepustnosťštrkovitých materiálov sa dá charakterizovať súčiniteľom filtrácie 10 -4 aţ 10 -3 m.s -1 .Loţiská nerastných surovínNa území Trenčianskeho kraja sa ťaţia energetické a nerudné suroviny:Energetické suroviny – predstavujú jednu z najdôleţitejších nerastných komodít. Loţiskáhnedého uhlia sa nachádzajú v Handlovej a Novákoch.Nerudné suroviny – najviac zastúpenou surovinou je vápenec (ostatný a vysoko percentný).Najväčšími loţiskami sú loţiská Ladce – Butkov (Ilavský okres) a Čachtice (okres NovéMesto nad Váhom). Ďalšou významnou nerudnou surovinou sú dolomity – celkovo 9 loţískv okresoch Nové Mesto nad Váhom (3), Partizánske (3), Trenčín (2) a Myjava (1).Na území Trenčianskeho samosprávneho kraja je evidovaných 62 výhradných loţískrudných, energetických a nerudných surovín a 39 loţísk nevyhradených nerastov (stavebnýkameň, štrkopiesky a piesky, tehliarske suroviny). Na výhradných loţiskách je určených 43dobývacích priestorov.Prehľad dobývacích priestorov výhradných loţísk v okrese PúchovNázov loţiska Názov DP OrganizáciaBeluša (stavebný kameň) Beluša Cestné stavby Ţilina spol. s r.o. ŢilinaBeluša – Ledničné Rovne (štrkopiesky a piesky) Beluša I. SESTAV s. s r.o. IlavaLúky pod Makytou (stavebný kameň) Lúky pod Makytov Obec LúkyPrehľad dobývacích priestorov nevýhradných loţísk v okrese PúchovNázov loţiskaOrganizáciaBeluša (tehliarske suroviny)OLMI s.r.o., ŢilinaLúka (dolomit)ŠGÚDŠ Bratislava

24 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERGeomorfologické pomeryPodľa regionálneho geomorfologického členenia Slovenska (Mazúr, Lukniš, 1980) jezáujmové územie zaradené nasledujúco:SústavaPodsústavaProvinciaSubprovinciaOblasťCelokPodcelokAlpsko-himalájskaKarpatyZápadné KarpatyVonkajšie Západné KarpatySlovensko-moravské KarpatyPovaţské podolieIlavská kotlinaVonkajšie Západné Karpaty sú budované magurským flyšom. Pre stavbu horských celkovflyšového pásma je typické striedanie vrstiev pieskovcov, ílovcov a zlepencov, menej slieňov.Flyšové pásmo obchádza zo sverozápadu Tatry a prechádza do Poľska. Na územie SR savracia späť za Pieninami Ľubovnianskou vrchovinou.Povaţské podolie je geomorfologický celok Vonkajších Západných Karpát v západnej častiSlovenska. Tvorí vnútrohorskú kotlinu medzi rozsiahlymi horskými celkami Bielych Karpát(zo západu), Javorníkov (zo severu) a Stráţovskými vrchmi (z juhu). Tento geomorfologickýcelok je členený na päť podcelkov: Bytčiansku kotlinu, Ilavskú kotlinu, Trenčiansku kotlinu,Podmanínska pahorkatina a Bielokarpatské Podolie.Územie Povaţského podolia je zastúpené aluviálnou nivou Váhu. Podloţie tvoriahorniny mezozoika, tzv. sférosideritové vrstvy - flyšové súvrstvie s prevládajúcimi šedýmislieňmi a lavicami vápnitých pieskovcov, ktoré sú prekryté mocnou vrstvou fluviálnychkvartérnych sedimentov. Jedná sa o typickú „váţsku“ sedimentáciu, keď sa na zloţení štrkovprevaţne podieľajú okruhliaky granitoidných hornín, vápencov a pieskovcov. Štrky sú dobrepresypané pieskom. Fluviálne sedimenty sú prekryté antropogénnymi sedimentami -naváţkami štrkov a hlín s mocnosťou do 1,0 aţ 1,3 m.Geomorfologické celky podľa E. Mazúr, 1990

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 25Ilavská kotlina je erózno-tektonického pôvodu, tiahne sa v nive rieky Váh SV-JZ smerom.Vznikla v tektonickej predispozícii eróznou činnosťou Váhu a je zaradená medzi niţšiepoloţené slovenské kotliny s nadmorskou výškou do 300 m n.m.Geodynamické javyK najrozsiahlejším geodynamickým javom v Trenčianskom kraji patria svahovépohyby, ktoré sa najčastejšie prejavujú zosuvmi. Zosuvné územia sa hlavne prejavujúv podhorských oblastiach Bielych Karpát a na Myjavskej pahorkatine, čiţe v severnýchoblastiach okresov Myjava, Trenčín, Nové Mesto nad Váhom, Ilava, Povaţská Bystricaa Púchov, kde sú viazané prevaţne na flyšoidné alebo ílovcovo-slieňovcové komplexypaleogénu a mezozoika. Tento predkvartérny podklad spôsobuje zosúvanie sa svahovýchsedimentov, len zriedka zasahujú šmykové plochy aj do zvetraných hornín podkladu.Erózne procesy – sa v teréne prejavujú hlavne odnosom povrchovej časti hornín, vodoualebo vetrom. Stupeň erodovateľnosti územia sa posudzuje podľa dĺţky výmoľov na jednotkuplochy. Vodnou eróziou sú ohrozené takmer všetky pôdy.SeizmicitaNepretrţitá registrácia seizmických javov bola v roku 2007 vykonávaná na 12seizmických staniciach Národnej siete seizmických staníc. Oblasť Ilavskej kotliny jepotenciálne nekľudná a aktívna na otrasy, ktoré spôsobuje výrazné zakrivenie a sigmoidálnyohyb vrstiev v pruhu Strečno – Ţilina – Povaţská Bystrica – Belušské Slatiny – Tuneţice.Z hľadiska seizmického ohrozenia vychádzajúc z mapy očakávanýchmakroseizmických účinkov pre územie Slovenska (STN 730036) patrí predmetné územie dooblasti, kde maximálne očakávané seizmické účinky môţu dosiahnuť hodnotu do 7°MSK-64(Medvedev Sponhauer Karnikova stupnica pre hodnotenie seizmických udalostí). V obciBeluša bola v rámci makroseizmických pozorovaní zaznamená hodnota 6,5°MSK (Antalováet al., 2002).Účinky prípadného zemetrasenia sa najviac prejavia pozdĺţ tektonických zlomova v zvodnených štrkopieskových riečnych náplavoch.III.1.2. Klimatické pomeryZákladné klimatické charakteristikyZáujmové územie je súčasťou geomorfologického celku – Povaţské Podolie, ktoré jeohraničená pohoriami Bielych Karpát a Javorníkov zo severozápadu a Stráţovskými vrchmiz juhovýchodu. Hlavnou súčasťou Povaţského podolia je stredný tok rieky Váh.Obec Beluša sa nachádza vo výške 251 metrov n.m., 7 km juţne od okresnéhomesta Púchov a 10 km severne od mesta Ilava. V oblasti sa nachádzajú nasledujúcemeteorologické stanice s monitorovacími podsystémami pozorovania: Beluša (Š - 49°4´ a D -18°20´), Ladce (Š - 49°02´ a D – 18°17´) a Ilava (Š - 49°00´ a D – 18°14´).Z klimatického hodnotenia patrí daná oblasť podľa teplotných kritérií: do mierne teplejklimatickej oblasti s priemerne menej ako 50 letnými dňami v roku, s dennými maximálnymiteplotami vzduchu viac ako 25 °C, júlový priemer teploty vzduchu viac ako 16 °C, okrsok M1– mierne teplý, mierne vlhký s miernou zimou, pahorkatinový.Klimatické znaky: január > -3°C, júl > 16°C, LD

26 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERMesiacAbsolútne mesačné minimumteploty vzduchu (°C)Absolútne mesačné maximumteploty vzduchu (°C)Priemerné mesačné teplotyvzduchu (°C)Január -19,2 10,8 -3,6Február -15,6 15 0,1Marec -5,1 17 3,9Apríl 1,3 26,3 13,5Jún 3,2 29,4 16,5Júl 7,4 34 19,7August 6,5 33 19,1September 5,4 28,6 15,7Október -3,2 26,5 8,3November -3,2 16 5,9December -18,4 15,9 0,4Extrémne teploty vzduchu sú určované raz denne maximálnym a minimálnymteplomerom, umoţňujú zistiť rozkyv teploty vzduchu a určiť tzv. charakteristické dni.Extrémne teploty závisia od priebehu počasia, no ich veľkosť ovplyvňuje orografia územia.Rozdiel medzi dennou maximálnou a minimálnou teplotou dáva priemernú dennú teplotu.Pre porovnanie teplôt vzduchu v záujmovom území uvádzame aj údaje o priemernýchmesačných a ročných teplotách vzduchu za obdobie rokov 1931 – 1960 (°C). Uvedené údajeboli namerané na meteorologickej stanici v Ilave, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 225m n. m. a od obce Beluša je vzdialená pribliţne 10 km juhozápadným smerom.Mesiac I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Roklava -3,0 -1,1 3,2 8,9 14,0 17,3 18,9 18,0 14,4 9,0 4,2 -0,2 8,6Z nameraných výsledkov, či uţ za obdobie rokov 1931 – 1960, alebo v minulom roku2009 vyplýva, ţe najniţšie teploty sa vyskytujú v mesiaci január, kedy teplota klesne nacca -3,0°C. Hodnotené územie patrí, v rámci Trenčianskeho kraja, k najteplejším v mesiacijanuár. V dôsledku vpádu teplejšieho vzduchu a pomerne dobrej ventilácii, kým dolinyv horných častiach toku rieky Váh sú zaplavované studeným vzduchom zostupujúcim zosvahov hôr – vytváranie teplotných inverzií, takţe tieto doliny sú veľmi chladné (pod -3,0°C).Z letných mesiacov je najteplejším júl, kedy teplota vystupuje nad 18°C.

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 27Vlhkosť vzduchu vyplýva z prírodných pomerov záujmového územia a zmenynadmorskej výšky. Vlhkostné pomery v záujmovom území sú charakterizované pomocourelatívnej vlhkosti vzduchu, tlakom vodnej pary a sýtostným doplnkom.1. Relatívna vlhkosť vzduchu - je do značnej miery závislá od prostredia (lesy, svahy,porasty, kotliny a pod.) a jej priemerná ročná hodnota sa Trenčianskom kraji pohybujev hodnotách od 74 – 87 %, v závislosti od nadmorskej výšky. Hodnoty relatívnej vlhkostivzduchu sú oproti hodnotám teploty vzduchu, opačné. Najvyššie hodnoty relatívnejvlhkosti vzduchu sú dosahované v zimnom období (X. – III.) a najniţšie hodnoty súv letnom období (IV. – IX.). Denné najvyššie hodnoty bývajú ráno a večer, cezpoludňajšie hodiny je relatívna vlhkosť vzduchu najniţšia.Mesačné a ročné priemery relatívnej vlhkosti vzduchu v % (1931 – 1960) na stanici IlavaMesiac I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Roklava 85 84 76 68 68 69 70 72 75 79 83 87 76Počet dní s dusným počasím a nízkou relatívnou vlhkosťou vzduchu sa pohybujemedzi 10 aţ 15 dní.2. Tlak vodnej pary – má ten istý chod ako teplota vzduchu. Najvyššie hodnoty sú tedav júli a najniţšie v januári. Hodnoty tlaku vodnej pary v ročnom priemere, stúpajús klesajúcou nadmorskou výškou – najvyššie hodnoty sú v kotlinách a najniţšie vovysokých horských polohách a na dobre ventilovaných svahových lokalitách.Mesačné a ročné priemery tlaku vodných pár v mb (1931 – 1960) na stanici IlavaMesiac I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. RokIlava 4,4 4,9 5,9 7,7 10,8 13,7 15,3 14,9 12,3 9,2 7,2 5,6 9,33. Sýtostný doplnok – je hodnota, ktorá udáva koľko ešte chýba k nasýteniu vzduchuvodnou parou pri danej teplote vzduchu. Maximálne hodnoty sú dosahované v letnýchmesiacoch a minimálne v zime. Hodnoty sýtostného doplnku sa menia s nadmorskouvýškou.Mesačné a ročné priemery sýtostného doplnku v mb (1931 – 1960) na stanici IlavaMesiac I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. RokIlava 0,5 0,7 1,8 3,8 5,2 6,0 6,6 5,8 4,1 2,3 1,1 0,4 3,2Zráţkový úhrnZráţkový úhrn na území SR dosiahol v roku 2008 hodnotu 817 mm, čo predstavuje107 % normálu a je hodnotený ako zráţkovo normálny rok. Celkový nadbytok zráţokdosiahol hodnotu 55 mm. Priemerné úhrny zráţok na území SR v jednotlivých mesiacoch vroku 2008 sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.Mesiac I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Rokmm 51 27 74 57 60 85 165 66 56 52 46 80 817% normálu 110 64 157 103 78 99 193 81 89 85 73 152 107nadbytok (+)Deficit (-)5 -15 27 2 -16 -1 75 -15 -7 -9 -16 27 55Charakter zráţkového obdobia N S W N S N W N N N S W NN – normálny, S – suchý, VS – veľmi suchý, V – vlhký, W – veľmi vlhký, MV – mimoriadne vlhkýZdroj: Správa o stave ţivotného prostredia SR 2008Vývoj zráţkových úhrnov bol v jednotlivých regiónoch Slovenska podobný.Rozdelenie zráţkových úhrnov bolo v jednotlivých mesiacoch nepravidelné.

28 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERMimoriadne vysoké zráţkové úhrny boli zaznamenané v marci a v júli. Extrémnenízke zráţkové úhrny boli zaznamenané vo februári, v máji a v auguste. Región západnéhoSlovenska dosiahol v ročnom hodnotení prakticky normálny stav (- 2 mm pod normálom),výrazne lepšie boli na tom regióny stredného Slovenska (+ 75 mm nad normálom) avýchodného Slovenska (+ 167 mm nad normálom). Všetky charakterizujeme ako zráţkovonormálne (98 aţ 118 % dlhodobého normálu).Na meteorologickej stanici Beluša s klimatickým programom pozorovania boli v roku2009 namerané nasledujúce úhrny atmosférických zráţok (v % normálu 1961-1990):I. II. III. IV. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII.76-125

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 29vo voľnej atmosfére, ktorého smer ovplyvňuje orientácia údolia (zosilnená častosť severnéhovetra na úkor juţného).V lete – letné prúdenie je podmienené níţou nad euroázijským kontinentom a vyšším tlakomnad oceánom. Pri tomto rozdelení tlaku vzduchu nastáva hlavne v prvej časti leta prílevmorského vzduchu, ktorý prináša najmä na severozápade kraja často výdatné zráţky.V druhej časti leta, uţ pri pomerne rovnomerne rozdelenom tlaku vzduchu, sú pre počasiecharakteristické letné búrky sprevádzané zosilnením vetra v smere prevládajúceho prúdeniavo voľnej atmosfére. Najvýraznejšie prejavy prúdenia smeru vetra je v lete od SZ – S (v Ilavezvýšenie aţ o 8%).Výskyt bezvetria v lete je celkove menší ako v zime a na jar. Rýchlosť letnéhoprúdenia v priemere aj v jednotlivých smeroch sa zmenšila.Na jeseň – prúdenie charakterizuje rovnomerné rozloţenie tlaku vzduchu, v tomto období súmedzi kontinentom a oceánom najmenšie gradienty. Výskyt bezvetria je najväčší (157 ‰).Smer prevládajúcich vetrov ovplyvňuje orografia. Rýchlosť prúdenia je rovnaká ako v lete.Výskyt hmiel – priemerný počet dní s hmlou sa pohybuje medzi 60 aţ 85 a jecharakteristický pre údolie väčších riek.III.1.3. VodaPovrchové vodyZ hydrologického hľadiska patrí územie do základného povodia rieky Váh,a posudzovaná činnosť leţí na pravej strane jeho aluviálnej nivy. Smer toku Váhu je zoseveru na juh.Váh je najdlhšou tečúcou riekou na území Slovenska, meria 378 km s plochoupovodia 14 268 km 2 . Vzniká sútokom Čierneho Váhu (pramení pod Kráľovou hoľou) aBieleho Váhu (pramení vo Vysokých Tatrách) nad obcou Kráľova Lehota. Do Dunaja ústi vKomárne. Dlhodobý priemerný prietok Váhu v ústí do Dunaja je 195,8 m 3 .s -1 (včítane Nitrya Malého Dunaja). Najvýznamnejšími pravostrannými prítokmi Váhu sú: Belá, Smrečianka,Jalovecký potok, Kvačianka, Orava, Varínka, Kysuca, Vlára, Malý Dunaj a ľavostrannými:Štiavnica, Demänovka, Kriţianka, Ľupčianka, Revúca, Ľubochnianka, Turiec, Rajčianka aNitra so Ţitavou.Povodie má pretiahnutý zakrivený tvar, je asymetrické s prevládajúcimipravostrannými prítokmi, z ktorých je vyvinuté len povodie Oravy. Časť povodia nad Ţilinou,tzv. „horný Váh“ má vejárovitý charakter. Ako „dolný Váh“ sa označuje úsek pod mestomHlohovec s Vodným dielom Kráľová. Medziľahlý vybudovaný úsek medzi Ţilinou aHlohovcom sa označuje ako „stredný Váh“, časti ktorého sa posudzované územienachádza.V blízkosti záujmovej oblasti preteká časť vôd rieky Váh v koryte Kočkovskéhokanála, ktorý plní funkciu derivačného kanála vybudovaného v rokoch 1931 – 1951, kedybolo koryto Váhu upravené na vyuţitie vodnej energie a zabezpečené hrádzami.Poznámka: Derivačný kanál je vybudovaný na vyuţitie energie vodného toku. Odvedením časti tokuderivačným kanálom, ktorého sklon je menší neţ priemerný sklon riečiska, čím sa na konci derivačného kanálavytvorí spád medzi týmto kanálom a pôvodným riečiskom.Hydrologické členenie čiastkového povodia rieky Váh (podľa Vyhlášky č. 211/2005 Z. z.,ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenskýchtokov):PovodieČíslo hydrologickéhoporadiaČiastkové Váh 4-21-01-038Základné Váh od odbočenia Nosického kanála po jeho ústie 4-21-08Vodohospodársky významnýtok v základnom povodíPruţinka 4-21-08-002Kočkovský kanál 4-21-08-093

30 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERV hodnotenom území – katastri obce Beluša, má rieka Váh ešte pravostranné prítoky-Slatinský potok, Kamenický potok a Konopný potok. Tieto potoky však nie súvodohospodársky významnými ani vodárenskými tokmi.Najbliţšie informácie o prietokoch na rieke Váh poskytujú vodomerné stanice, narieke Váh, v obci Strečno a meste Hlohovec.ČíslohydrologickéhoporadiaStanicaTokHydrologickéčísloRiečny kmPlochapovodia(km 2 )Nadmorskávýška(m.n.m.)6146 Strečno1-4-21-05-113-01 266,40 5453,25 353,40Váh6475 Hlohovec 1-4-21-10-008-01 99,00 10441,34 135,85Zdroj: Hydrologická ročenka, 2008KočkovskýkanálVÁHHodnotenéúzemieĎalšími vodomernými stanicami v hodnotenom území, na rieke Pruţinka sú:ČíslohydrologickéhoporadiaStanicaTokHydrologickéčísloRiečky kmPlochapovodia(km 2 )Nadmorskávýška(m.n.m.)6410 Tŕstie1-4-21-08-010-01 11,50 70,25 322,50Pruţinka6420 Visolaje 1-4-21-08-012-01 4,80 110,92 268,22

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 31Ročné prietoky v povodí rieky VáhHodnoty priemerných ročných prietokov v povodí Váhu sa v roku 2008 pohybovali vrozpätí 55 aţ 128 % Q a , na hlavnom toku dosahovali hodnoty 80 aţ 105 % Q a .Maximálne priemerné mesačné prietoky sa v povodí Váhu vyskytovali prevaţne v marci, ichrelatívne hodnoty sa pohybovali v rozpätí 68 aţ 153 % Q ma , na tokoch Ipoltica, Boca a Turiecboli zaznamenané v apríli s relatívnymi hodnotami 69 aţ 105 % Q ma . Na Štiavnici, Belej a naVáhu v Liptovskom Mikuláši boli zaznamenané maximálne priemerné mesačné prietoky vmáji ( 73 aţ 115 % Q ma ).Minimálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytovali v rôznych mesiacoch, v januári, vofebruári, v júni, v septembri, v októbri a v novembri s relatívnymi hodnotami 22 aţ 169 %Q ma .Maximálne kulminačné prietoky sa vyskytovali prevaţne v marci, výnimočne v júli a vdecembri. V staniciach Jelešna - Trstená-Chyţné a Oravica - Trstená bol zaznamenaný 20aţ 50-ročný prietok, na Čiernom Váhu, Studenom potoku a Bitarovskom potoku sa vyskytolkulminačný prietok 10 aţ 20-ročnej významnosti, v ostatných staniciach dosiahli kulminácievýznamnosť 2 aţ 5-ročných prietokov alebo menej.Minimálne priemerné denné prietoky sa vyskytovali v rôznych mesiacoch a pohybovali sa vrozpätí Q 90d aţ Q 364d . Minimálny prietok menší ako Q 364d sa vyskytol na Váhu vo vodomernejstanici Hlohovec, ktorá monitoruje ovplyvnený hydrologický reţim.Priemerný ročný prietok, maximálny kulminačný prietok, minimálny priemerný dennýprietok a priemerné mesačné prietoky v roku 2008 (m 3 .s -1 ) na staniciach Strečno a Hlohovecna rieke Váh a staniciach Tŕstie a Visolaje na potoku Pruţinka.mesiac I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII rok6146 Stanica: Strečno Tok: Váh staničenie: 266,40 plocha: 5453,25Q m 4,48 7,51 120,0 109,6 79,00 65,35 73,08 70,30 59,29 56,62 47,79 59,06 73,53Q max2008 335,2 Deň/Mes/Hod: 01/03/20Q min 2008 37,82 Deň/Mes: 03/07Q max 1997-2007 996,7 09/07/16-1997Q min 1997-2007 13,09 28/10-2000mesiac I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII rok6410 Stanica: Tŕstie Tok: Pruţinka staničenie: 11,50 plocha: 70,25Q m 0,603 0,660 1,016 0,827 0,610 0,513 0,492 0,380 0,323 0,322 0,281 0,466 0,541Q max2008 2,424 Deň/Mes/Hod: 01/03/15 Q min 2008 0,241 Deň/Mes: 19/11Q max 1969-200718,0107/05/18-1984Q min 1969-2007 0,090 26/08-1992 viackrátmesiac I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII rok6420 Stanica: Visolaje Tok: Pruţinka staničenie: 4,80 plocha: 110,92Q m 0,879 0,894 1,479 1,166 0,874 0,596 0,599 0,463 0,345 0,355 0,317 0,589 0,713Q max2008 5,000 Deň/Mes/Hod: 01/03/15 Q min 2008 0,253 Deň/Mes: 11/11Q max 1961-200728,6429/03/13-2006Q min 1961-2007 0,150 26/08-1992 viackrátmesiac I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII rok6475 Stanica: Hlohovec Tok: Váh staničenie: 99,00 plocha: 10441,34Q m 121,9 133,0 209,3 160,2 111,0 84,23 108,5 94,78 73,63 68,66 64,67 108,3 111,6Q max,hod. 2008 768,8 Deň/Mes/Hod: 02/03/18 Q min 2008 14,47 Deň/Mes: 02/07Q max 1976-2007 161330/03/12-2006Q min 1976-2007 7,046 13/10-1985Zdroj: Hydrologická ročenka, 2008

32 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMEROdtokové pomeryVodný reţim tokov je v rozhodujúcej miere závislý na intenzite zráţok a dobe topeniasnehovej prikrývky, ako aj na stave vegetačného krytu.Priemerné výšky zráţok a odtoku v povodí rieky Váh v roku 2008PovodiePlochapovodia(km 2 )Priemernýúhrn zráţok(mm)% normáluCharakterzráţkovéhoobdobiaRočný odtok(mm)% normáluVáh 14 268 851 101 normálny 259 83Pre porovnanie odtokových pomerov v jednotlivých povodiach SR v roku 2008uvádzame hodnoty v nasledujúcom grafe.Ročne odtečene mnoţstvo v SR v roku 2008 dosiahlo 79 % dlhodobého priemeru.Odtečene mnoţstvo z čiastkových povodí prekročilo dlhodobý priemer len v povodí Popradua Dunajca – 122 %. V ostatných povodiach sa hodnoty pohybovali v rozpätí 41 aţ 83 %.Ďalšie charakteristiky odtokových pomerov rieky Váh sú uvedené v nasledujúcejtabuľke:Objemzráţok(mil. m 3 )Priemerný špecifickýodtok(m 3 .s -1 /km 2 )Priemernýprietok(m 3 .s -1 )Priemerný ročnýodtok(mil.m 3 )Odtokovýkoeficient10 209 0,0124 144,0 4 540 0,45Hydrogeologické pomery, podzemné vodyDotknuté územie geomorfologicky patrí do celku Povaţské Podolie, ktoré je súčasťouoblasti Slovensko-moravské Karpaty.Bilancia podzemných vôd je vykazovaná podľa hydrogeologických rajónov. Ideo väčšie samostatné celky vymedzené v závislosti od geologickej stavby a geomorfológie,tak aby boli charakterizované samostatným reţimom podzemných vôd. Podľa hydrologickejrajonizácie Slovenska, záujmové územie leţí v Hydrogeologickom rajóne - QN 037 – Kvartéra neogén Ilavskej kotliny, Subrajón VH 10.Hydrogeologické pomery záujmového územia sú závislé od geologickej stavby.Hlavný zvodnený kolektor tvoria kvartérne fluviálne štrkopiesky a pomerne tenké nadloţnésúvrstvie jemnozrnných pieskov. Celková mocnosť tohto kvartérneho kolektoru dosahuje 5 -7 m. Hodnota koeficientu filtrácie je v rozsahu 1 - 5.10 -3 m.s -1 . Oblasť je hodnotená ako silneaţ dosť silne priepustná (Jetel, 1973). Podzemná voda sa vyznačuje voľnou hladinou.Generálny smer prúdenia podzemnej vody je J - JZ. Ílovce a slieňovce mezozoikapredstavujú svojím charakterom izolátor. Hladina spodnej vody je ustálená v hĺbke pribliţne 3m.

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 33Hranice hydrogeologických rajónov sa nekryjú s hranicami povodí povrchových tokov.V nasledujúcej tabuľke sú uvedené vyuţiteľné mnoţstvá a odber v hydrogeologickomrajóne QN037 v roku 2004:Označenie rajónu Názov hydrogeolog. Rajónu Vyuţiteľné mnoţstvá (l.s -1 ) Odber (l.s -1 )QN 037 Kvartér a neogén Ilavskej kotliny 970,00 156,12Hodnotenie reţimu podzemných vôd:Vývoj hladín podzemných vôd a výdatností prameňov počas roka ovplyvňuje súborklimatických činiteľov, ktoré podmieňujú charakter roka.V roku 2008 sa najvyššie ročné namerané hodnoty hladín podzemných vôdvyskytovali najmä v období od júla do októbra, kedy sa prejavil vplyv nadnormálnych úhrnovzráţok vzostupom hladín podzemných vôd s maximálnymi ročnými nameranými hodnotamihladín podzemných vôd.Minimálne hladiny podzemných vôd boli v prevaţnej väčšine zaznamenané v zimnomobdobí počas septembra – decembra.Maximálne ročné hladiny podzemných vôd v roku 2008 oproti minulému roku na prevaţnejväčšine územia poklesli. Vzostupy do +50 cm sa vyskytujú v kaţdom povodí s výnimkoupovodia stredného a hôrneho Váhu. Maximálne hladiny podzemných vôd oproti minulémuroku poklesli o -10 cm aţ -60 cm, ojedinele aj viac (-130 cm).Minimálne ročné hladiny v roku 2008 oproti minulému roku na prevaţnej väčšine územiavzrástli. Výnimkou je povodie stredného a hôrneho Váhu, kde výrazné preväzujú poklesy nadvzostupmi. Oproti dlhodobým minimálnym hladinám boli minimálne ročné hladiny v roku2008 takmer jednoznačne vyššie do +100 cm a mimoriadne do +200-300 cm.Priemerné ročné hladiny zaznamenali v roku 2008 oproti roku 2007 na území Slovenskapoklesy aj vzostupy hladiny podzemnej vody. Priemerné ročné hodnoty hladiny podzemnejvody poklesli prevaţne do -40 cm najmä v povodí Hrona, stredného a hôrneho Váhu aBodrogu. Priemerné ročné hladiny v roku 2008 oproti dlhodobým priemerným ročnýmhladinám prevaţne poklesli do -50 cm, ojedinele aţ -70 cm.Termálne a minerálne vodyV blízkosti hodnoteného územia sa nachádzajú minerálne pramene v BelušskýchSlatinách, kde je celkovo registrovaných 7 prameňov, studní a vrtov (Prameň Mária, Skruţpri kaplnke, Kúpeľný prameň, vrty BS-1 a BS-2, studne č. d. 102 a 913). Tieto podzemnévody majú kalcium-bikarbonátový typ chemizmu (mineralizácia cca 550 mg.l -1 ). V oblasti jevýskyt aj sírnych minerálnych vôd, ktoré sú vyuţívané v kupeľníctve (Prameň Mária, Kúpeľnýprameň, Skruţový prameň) a tieţ aj uhličitých minerálnych vôd s obsahom CO 2 aţ 2 400mg.l -1 (lokality Čerencové a Rybníky).Hodnotenie reţimu prameňov:Maximálne ročné výdatnosti prameňov oproti minulému roku prevaţne vzrástli. V povodíVáhu sa maximálne ročné výdatnosti pohybovali prevaţne na úrovni 80 - 120 %.Minimálne výdatnosti prameňov v roku 2008 dosiahli oproti minuloročným minimálnymvýdatnostiam vyššie aj niţšie hodnoty (preväzujú vyššie). V povodí stredného a dolného

34 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERVáhu dominovali poklesy (v rozmedzí 70 – 95%). Voči dlhodobým minimálnym výdatnostiamdosahovali takmer jednoznačne vyššie hodnoty, prevaţne do 200 % aţ 350 %. Podkročeniadlhodobých minimálnych výdatnosti sa vyskytli v povodí horného Váhu a Hrona.Pri priemerných ročných výdatnostiach prameňov v porovnaní s minulým rokombol celoplošný pokles priemerných ročných výdatnosti (od 80 do 95 %) v povodí strednéhoa horného Váhu. Priemerne ročne výdatnosti voči dlhodobým priemerným výdatnostiamprevaţne poklesli. Prevládajúce poklesy boli zaznamenane v povodí stredného a dolnéhoVáhu.Podľa Mapy geotermálnych oblastí Slovenska patrí hodnotené územie dogeotermálnej oblasti 19 – Ilavská kotlina, v ktorej sa nachádza 1 geotermálny vrt o hĺbke1 761 m (s negatívnymi výsledkami na výdatnosť, mineralizáciu).Hydrogeotermálna charakteristika Ilavskej kotliny:Ilavská kotlina je výsledkom erózie rieky Váh. Geotermálnu aktivitu územia moţnoposúdiť predovšetkým podľa regionálneho poľa, lebo konkrétne údaje sú k dispozícii lenz vrtu BHS-3 v Belušských Slatinách. Je nízka, aţ priemerná, teplotné pole sa pohybujeokolo izotermy 32,5°C a teplota sa zvyšuje severozápadným smerom z 30 na 35°C. Nageotermálnu aktivitu okolia kotliny poukazujú prirodzené vývery geotermálnych vôdv Trenčianskych Tepliciach a v Belušských Slatinách. Viazané sú na triasové karbonátymanínskeho príkrovu. Teplota Ca(Mg)-SO 4 vody v Trenčianskych Tepliciach dosahuje 40°Cpri celkovej mineralizácii 2,72 – 2,83 g/l a v Belušských Slatinách je 22°C voda typu Ca-(Mg)-HCO 3 , pri celkovej mineralizácii 1,78 – 1,81 g/l. Pravdepodobné obnoviteľné mnoţstvogeotermálnej energie kotliny sa odhaduje na 1,1 MW t .Priamo v hodnotenej lokalite prevádzky na spracovanie pneumatík v Beluši sanenachádzajú ţiadne pramene minerálnej ani termálnej vody.Vodné plochymil.m 3 :V okrese Púchov sa nachádzajú nasledujúce veľké vodné nádrţe s objemom nad 1Názov nádrţe Tok Okres ÚčelVN Dolné KočkovceVN NosiceVáhPúchovEnergetika, rybárstvoPriehradová vodná elektráreň, v nadväznosti na Nosický derivačnýkanálV blízkosti hodnoteného územia sa nachádzajú nasledujúce vodné plochy:Štrkoviská Horenická Hôrka– sú vodné plochy 3 samostatnýchštrkovísk s rozlohou 13 ha pri obciHorenická HôrkaŠtrkoviská Lednické Rovne– sú vodné plochy 3 samostatnýchštrkovísk s rozlohou 7 ha pri obciLednické RovneZdroj: www.mapa-mapy.skTieto štrkoviská sú vyuţívané aj Zväzom Povaţských rybárov. V týchto štrkoviskáchsa nachádzajú lovné kaprové vody.

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 35Chránené vodohospodárske oblastiÚzemie, ktoré svojimi prírodnými podmienkami tvorí významnú prirodzenúakumuláciu vôd, vláda môţe vyhlásiť za chránenú vodohospodársku oblasť (CHVO).V chránenej vodohospodárskej oblasti moţno plánovať a vykonávať činnosť len ak sazabezpečí všestranná ochrana povrchových a podzemných vôd a ochrana podmienok ichtvorby, výskytu, prirodzenej akumulácie vôd a obnovy ich zásobovania. Činnosti, ktorýchvykonávanie je v CHVO zakázané definuje § 27, ods. 4 zákona o vodách.V blízkosti obce Beluša (západným smerom), mimo dosahu posudzovanej činnoti sanachádza Chránená vodohospodárska oblasť – Stráţovské vrchy o celkovej ploche 757 km 2a vyuţiteľným mnoţstvom podzemných vôd 2,33 m 3 .s -1 .CHVO Stráţovské vrchy je vyhlásené v zmysle nariadenia vlády SSR č. 13/1987 Zb.v znení zákona č. 364/2004 Z.z. Stráţovské vrchy sa vyznačujú vynikajúcou kvalitoupodzemných vôd, čoho výsledkom bolo ich vyhlásenie za chránenú vodohospodárskuoblasť. Viaceré pramene majú charakter krasových prameňov, napr. v doline Radotiná, podMojtínom, alebo v NPR Manínska tiesňava.III.1.4. PôdaHlavné pôdne charakteristikyChránená vodohospodárska oblasť Stráţovské vrchyDotknuté územie leţí v údolnej nive rieky Váh, v Ilavskej kotline. Z pôdnych druhov sútu najviac zastúpené ľahké piesočnaté a hlinitopiesočnaté pôdy. Toto územie patrí do pôdnoklimatickéhoregiónu - 02, charakterizovaného ako dostatočne teplý, suchý, pahorkatinový,kontinentálny, s priemernou teplotou vo vegetačnom období 15-16°C a priemerným úhrnomzráţok vo vegetačnom období na úrovni 150-100 mm.Popri toku rieky Váh, v posudzovanom území sa nachádzajú pôdy typu: fluvizemetypické karbonátové – FM 3 . Sprievodné pôdy sú fluvizeme glejové a arenicky karbonátové,na karbonátových aluviálnych sedimentoch.Fluvizem (nivná pôda) – je pôdnym typom recentných aluvialných nív, kde je hladinapodzemnej vody blízko zemského povrchu, s periodickými záplavami. Pre fluvizeme jetypická textúrna rozmanitosť, rôzna minerálna bohatosť a rôzne vysoká hladina podzemnejvody, s následným vplyvom na vývoj ďalšieho, glejového G-horizontu. Pôdotvornýmprocesom vzniku fluvizeme bolo hromadenie humusu, prerušované záplavami rieka sedimentáciou povodňového materiálu.Subtypy:Fluvizem modálna – FMm: fluvizem v typickom vývoji, bez ďalších diagnostických horizontovalebo ich náznakov, s výnimkou moţných náznakov G-horizontu (Go aţ Gro-horizont). Tie sa

36 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERprejavujú v matrici ako hrdzavé škvrny, zhluky aţ noduly oxidov a hydrooxidov Fe, sozastúpením nad 10%. U Gro-horizontu je popri hrdzavom sfarbení aj zastúpenie výraznejsivej farby ako dôsledok striedania oxidačných a redukčných procesov v podmienkachperiodicky zvýšenej hladiny podzemnej vody. Typická sekvencia pôdnych horizontov: Ao-A/C-C-Go (prípadne aţ Gro).Fluvizem kultizemná – FMa: ako FMm, ale s ornicovým Akp-horizontom, nepresahujúcimhĺbku 0,35 m. Prechod do C-horizontu je ostrý aţ zreteľný, v dôsledku priorania prechodnéhoA/C-horizontu do ornice. Typická sekvencia: Akp-C-Go (prípadne aţ Gro).Fluvizem glejová – FM G : fluvizem s prítomnosťou glejového redukčného Gr-horizontu vprofile v hĺbke 0,5 – 1 m, ako dôsledok dlhodobo pôsobiacej hladiny podzemnej vody v tejtohĺbke. Gr-horizont je v rozsahu nad 90% sivý, sivozelený aţ sivomodrý, so zastúpenímhrdzavej < 10%. Slabšie znaky glejovatenia sa nachádzajú vo všetkých vyšších horizontoch.Typická sekvencia: AoGo-A/CGo-Go-Gro-Gr.Fluvizem slancová – FMc: fluvizem s náznakmi slancového Bn-horizontu pod ochrickýmeluviálnym Aoe-horizontom. Za náznaky Bn-horizontu sa povaţujú štruktúrne znaky –peptizácia koloidov, zliata štruktúra aţ náznaky stĺpcovitej štruktúry pôdnych agregátov, plusobsah výmenného Na + v rozsahu 5 – 15%. Typická sekvencia: Aoe-A(Bn)-A(Bn)/C-CGo(ďalej ako iné FM).Pôda v okrese Púchov je zväčša vyuţívaná na poľnohospodárske účely a zastúpeniejej pôdnych typov je uvedené v nasledujúcej tabuľke:Okres Fluvizem Čiernica Černozem Regozem Hnedozem Livizem Kambizem PodzolPúchov 12,83 - - 0,04 - 0,49 63,11 -Okres Pseudoglej Rendzina OrganozemSlanisko,SlanecLitozem,RankerGlej Kultizem ZrázyPúchov 2,38 16,07 - - 0,53 0,01 - 4,54Zdroj: www.podnemapy.skRozšírenie fluvizemí na západnom SlovenskuPosudzovanéúzemiePôdna sondaZdroj: Čiastkový monitorovací systém – PôdaZdroj: www.sazp.skV blízkosti hodnotenej lokality sa nachádza pôdna sonda, ktorá je súčasťouČiastkového monitorovacieho systému – Pôda. Sonda sa nachádza v katastri obce Horovce.

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 37Hodnoty z pôdnej sondy:Zdroj: Čiastkový monitorovací systém - PôdaVýmenná pôdna reakcia Obsah humusu Obsah fosfóru Obsah Draslíkaneutrálna stredne humózna vysoký malýPozemky, na ktorých sa nachádza posudzované územie sú evidované ako zastavanépozemky alebo nádvoria, poľnohospodárska pôda posudzovanou činnosťou nebudezasiahnutá.Produkčná schopnosť pôdVzhľadom na to, ţe lokalita posudzovanej činnosti sa nachádza v intraviláne vysokourbanizovaného územia, poľnohospodárske vyuţitie pôd nie je posudzované.III.1.5. BiotaPre získanie informácií o stave bioty na posudzovanom území boli pouţité vlastnéterénne pozorovania a odborná literatúra.FlóraFytogeografické začleneniePodľa fytogeografického členenia územia Slovenska (Futák in Mazúr et al. 1980) patrízáujmové územie do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale), a jej obvodupredkarpatskej flóry (Praecarpaticum), podokresu Javorníky. Z hľadiska fytogeografickovegetačnéhočlenenia ide o bukovú zónu – Ilavskú kotlinu.Základná charakteristika vegetáciePotenciálna vegetáciaRekonštruovaná prirodzená vegetácia predstavuje vegetáciu, ktorá by sa v územívyvinula, keby na krajinu nepôsobil svojou činnosťou človek. Predkladaná charakteristikarekonštruovanej prirodzenej vegetácie (Michalko a kol.,1986) poukazuje na nasledujúcemapované jednotky v širšom okolí:Jaseňovo-brestovo-dubové lesy - Ullmenion (Ullmus minor, Ulmus laevis, Quercus robur,Sambucus nigra, Allium ursinum, Anemone ranuncuklus). Vyskytujú sa v povodiach veľkýchriek (sú charakterizované ako tvrdé luţné lesy), kde ich ovplyvňuje kolísajúca hladinapodzemnej vody (Berta, 1986) Viaţu sa na vyššie a relatívne suchšie polohy nív (riečneterasy, agradačné valy a pod.), na miesta zriedkavejších a časovo kratších periodickýchzáplav.Pre tieto lesy je charakteristické výrazne vyvinuté stromové, krovité a bylinnéposchodie s veľkou druhovou diverzitou. V bylinnom poschodí je výrazný jarný aspekt.Zastúpené sú nitrofilné, mezofilné a hygrofilné druhy. Synúzia machov má malú pokryvnosť.Z druhového zloţenia v stromovom poschodí dominuje jaseň štíhly (Fraxinus excelsior),dub letný (Quercus robur), brest hrabolistý (Ulmus minor), primiešané sú brest väzový(Ulmus laevis), topoľ čierny (Populus nigra), lipa malolistá (Tilia cordata), jelša lepkavá(Alnus glutinosa). V krovinnom poschodí dominuje čremcha obyčajná (Padus avium),baza čierna (Sambucus nigra). V bylinnej vrstve sú zastúpené kozonoha hostcová(Aegopodium podagraria), cesnačka lekárska (Alliaria petiolata), zádušník brečtanový(Glechoma hedaracea), hluchavka škvrnitá (Lamium maculatum), pŕhľava dvojdomá(Urtica dioica)… Jarný aspekt tvoria druhy: cesnak medvedí (Allium ursinum), chochlačkadutá (Corydalis cava), blyskáč jarný (Ficaria verna), veternica iskerníkovitá (Anemoneranunculoides) (Ruţička, 1996).

38 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERDubovo-hrabové lesy karpatské (C). Lesné porasty, vyskytujúce sa prevaţne naalkalických, hlbokých pôdach, väčšinou typu hnedých pôd, menej na rendzinách,ilimerizovaných pôdach, hnedozemiach a čierniciach a to na rôznorodom geologickompodloţí. V stromovom poschodí prevládajú dub zimný (Quercus petraea) a hrab obyčajný(Carpinus betulus), často sú zastúpené aj javor poľný (Acer campestre), lipa malolistá (Tiliacordata), lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) a čerešňa vtáčia (Cerasus avium), z krov zemolezobyčajný (Lonicera xylosteum), svíb krvavý (Swida sanguinea), lieska obyčajná (Corylusavellana), zob vtáčí (Ligustrum vulgare), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), hlohobyčajný (Crataegus laevigata). V bylinnom poschodí sú významné Carex pilosa, Dactylispolygama, Galium schultesii, taxóny z okruhu Ranunculus auricomus agg., Stellariaholostea.Jednotka v širšom území pomerne rozšírená, vyskytuje najmä na niţších terasách Váhu.Reálna mimolesná vegetáciaProstredie lokality posudzovanej činnosti predstavuje urbanizovanú resp. inakzmenenú časť krajiny. Je situovaná do intravilánu obce Beluša, preto prvky pôvodnejprírodnej krajiny sú úplne potlačené prvkami urbanizovaného prostredia.Biotickú zloţku prostredia tvoria druhy zodpovedajúce uvedenému prostrediu.Vegetačne sa jedná o pôvodné domáce druhy ovocných drevín v záhradách rodinnýchdomov zástavby, vysokú stromovú zeleň domácej proveniencie, ale aj importované druhyvysádzané za účelom skrášlenia a spestrenia prostredia obce. V samotnom areáli prevádzkysa vegetácia okrem malých parkových úprav a výsadieb pred administratívnou budovouvôbec nevyskytuje. Bylinná zloţka má podobný charakter. Miestami má ruderálny charakter.Zo ţivočíšnych spoločenstiev dominujú druhy intravilánu a druhy viaţuce sa na obydlia.Druhy voľnej krajiny prenikajú do prostredia obce a tak sezónne obohacujú jej súčasnúskladbu. Celý uvaţovaný priestor je pod silným predačným tlakom človeka a tak sezónnevýskyty netypických druhov ţivočíchov sú skôr odrazom blízkosti prirodzeného krajinnéhoprvku – zvyškov brehového porastu toku.Súčasný vegetačný kryt v areáli prevádzky tvorí malá zatrávnená plocha a ostrovčekysadovníckych výsadieb, ináč je väčšina priestoru spevnená alebo permanentne zakladanámateriálom, takţe nie je priestor na uchytenie nejakej vegetácie. V rohoch a ťaţkodostupných kútoch areálu sa udrţiavajú prevaţne ruderálne druhy.Zoogeografické začleneniePodľa zoogeografického členenia územia (Mazúr E., a kol., 1980) spadá záujmovéúzemie do provincie Karpaty, oblasť Západné Karpaty, vnútorný obvod západnéhookrsku.Členenie z hľadiska biocyklov:Terestrický biocyklus: provincia listnatých lesov, podkarpatský úsek,Limnický biocyklus: pontokaspická provincia, podunajský okres, stredoslovenská časť.Základná charakteristika vybraných skupín ţivočíšstvaDominantné spoločenstvo druhov tvorí druhové spoločenstvo ţivočíchov intravilánu adruhov viazaných na ľudské obydlie. Charakterizujú ho nielen najbeţnejší zástupcoviaavifauny, ale aj spoločenstvo cicavcov, ktoré vyhľadávajú ľudské obydlia za účelom úkrytu ajpotravy resp. reprodukcie. Nejedná sa o uzavreté spoločenstvá nakoľko priestor komunikujes vonkajšou krajinou bezprostredne vegetáciou alebo sprostredkovane riečnymi koridormi.Súčasné druhové zloţenie ţivočíchov je v dôsledku intenzívneho vyuţitia územiasformované do základného typu - zoocenóza intravilánu obce.Zoznam druhov stavovcov zistených v areáli posudzovaného objektuŢivočíšne spoločenstvo stavovcov v bezprostrednej blízkosti areálu tvoria typickístáli zástupcovia druhov intravilánu a druhov viazaných na ľudské obydlie ako vrabecdomový (Passer domesticus), ţltochvost domový (Phoenicurus ochruros), hrdlička záhradná(Streptopelia decaocto), belorítka obyčajná (Delichon urbica), lastovička obyčajná (Hirundo

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 39rustica), sýkorka veľká (Parus major) a bocian biely (Ciconia ciconia). Z cicavcov to je potkanobyčajný (Rattus norvegicus), myš domová (Mus musculus) a i. Otvorenú krajinu zasareprezentujú typické druhy poľnohospodársky vyuţívanej krajiny prislúchajúce tomutocharakteru územia ako škovránok poľný (Alauda arvensis), strnádka obyčajná (Emberizacitrinella), vrabec poľný (Passer montanus), strakoš obyčajný (Lanius collurio), pŕhľaviarčiernohlavý (Saxicola torquata), obojţiveľníky kunka ţltobruchá (Bombina variegata), ryšavkaţltobruchá (Apodemus flavicollis), hraboš poľný (Microtus agrestis) a i.Vyčlenenie a typizácia biotopovV areáli prevádzky sa ţiadne biotopy nenachádzajú.III. 2. Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana, scenériaSúčasná krajinná štruktúra a funkčné vyuţitie územiaV súčasnej krajinnej štruktúre Povaţského podolia dominuje poľnohospodárska pôdas prevahou veľkoblokovej ornej pôdy a urbanizované areály s výrazným zastúpenímpriemyselných objektov.Pri zohľadnení krajinno-ekologických komplexov ide o zvlnené roviny, riečne terasys prevahou ornej pôdy.Z hľadiska socio-ekonomickej štruktúry je to typická priemyselná aţ priemyselnopoľnphospodárskakrajina s vysokou koncentráciou obyvateľstva.Riešené územie z tohto hľadiska moţno charakterizovať ako urbanizované územiea priemyselné areály na okraji sídelnej zástavby, s dopravnými koridormi. Stupeňurbanizácie zaraďuje lokalitu do kategórie vidiecka krajina so slabým stupňom osídlenia.Prírodné typy krajinyPovaţské podolie predstavuje krajinný celok v oblasti slovensko-moravských Karpát,tvorený sústavou kotlín a pahorkatinových zníţenín pozdĺţ stredného toku Váhu. JadroPovaţského podolia predstavujú jednotlivé povaţské kotliny s rovinatým aţ mierne zvlnenýmúzemím riečnych nív, náplavových kuţeľov a terás. Hlavnú os územia tvorí rieka Váh.Najvyšším vrchom je Manín (871 m n.m.).Predmetný výsek krajiny riešeného územia je situovaný v intraviláne obce, ide ourbanizované prostredie, nepredstavuje osobitne cenný prvok, ktorého ďalšie vyuţívanie byvýrazne celoplošne zhoršilo kvalitu a stabilitu prostredia.Ochrana prírody a prírodných zdrojov, biotická kvalitaOchrana prírodyPosudzované územie ani širšia oblasť netvoria priestor, na ktorý by sa vzťahovalipodmienky osobitného reţimu ochrany. Územie prevádzky zariadenia na zhodnocovanieopotrebovaných pneumatík sa nachádza v území s prvým stupňom ochrany, podľazákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.Z chránených území v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajinyv znení neskorších predpisov, do katastrálneho územia obce Beluša (mimo dosahuprevádzky) zasahuje územie chránenej krajinnej oblasti Stráţovské vrchy.Veľkoplošná ochrana územia bola územiu poskytnutá Vyhláškou MK SSR č. 14/1989Zb. zo dňa 27. januára 1989 v znení Zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. vyhlásením CHKO(Chránenej krajinnej oblasti) Stráţovské vrchy.výmera: 30 979 hanadmorská výška: 315 – 1213 m.n.m.kraje: Ţilinský, Trenčianskyokresy: Bytča, Ilava, Povaţská Bystrica, Púchov(katastrálne územie Beluša), Prievidza, Ţilina

40 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERstupeň ochrany: 2CHKO bola vyhlásená za účelom zabezpečenia ochrany a racionálneho vyuţívanianajzachovalejších častí prírodného prostredia Stráţovských a Súľovských vrchov, dnes uţvyčlenených ako rovnocenné geomorfologické celky v minulosti jednotne ponímanéhopohoria Stráţovská hornatina.V rámci sústavy NATURA 2000:Chránené vtáčie územie SKCHVU028 Stráţovské vrchy - vyhlasované s cieľom ochranyvtáctva aúzemia európskeho významu SKUEV0256 Stráţovské vrchy s cieľom ochrany ostatnýchvzácnych a ohrozených rastlinných a ţivočíšnych druhov a biotopov.MokradeSlovenská republika je od 1.1.1993 riadnou zmluvnou stranou Ramsarskej konvencie(ako súčasť ČSFR od 2.6.1990).

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 41V okrese Púchov sú evidované mokrade uvedené v nasledujúcej tabuľke:Názov Plocha (m 2 ) Názov obce KategóriaIhrišské rybníky 42 830 Púchov LPod Hloţským dielcom 1 125 Beluša LHorovský rybník 750 Horovce LVodná nádrţ Nosice 4 000 000 Nimnica, Púchov RVáh pod Priehradou mládeţe 180 000 Nimnica, Púchov RBrezie - Močiare 17 900 Nimnica RV riešenom území posudzovanej činnosti sa ţiadna mokraď nevyskytuje.www.sopsr.sk/mokradeBiotická kvalita územiaÚzemie ako celok, ale ani jeho jednotlivé biotopické časti nepredstavujú z hľadiskaochrany prírody významnejšie prvky zasluhujúce si osobitný dohľad pri realizáciiposudzovanej činnosti. Rovnako tak biotická zloţka predstavuje zväčša introdukciou aväzbou na obydlia vytvorené spoločenstvá, ktorých existencia je závislá na neustále sameniacich vplyvoch prostredia v intraviláne. Dôleţitú existenčnú podmienku tu zohrávajúaktivity človeka.Genofondovo významné plochyV záujmovom území posudzovanej činnosti sa nenachádza ţiadna genofondovovýznamná plocha.Ekologicky významné segmentyV záujmovom území posudzovanej činnosti sa nenachádzajú ţiadne ekologickyvýznamné segmenty.Ochrana prírodných zdrojovV záujmovom území posudzovanej činnosti sa nenachádzajú ţiadne prírodné zdrojes osobitnou ochranou.V blízkom okolí v extraviláne k.ú. Hloţa – Podhorie (obec Beluša) a Ladce, viditeľnéna horizonte, sa nachádza dobývací priestor loţiska cementárskych surovín Ladce-Butkov adobývací priestor Ladce II.Územný systém ekologickej stabilityÚzemný systém ekologickej stability (ÚSES) je celopriestorová štruktúra navzájomprepojených ekosystémov, ktoré zabezpečujú rozmanitosť podmienok a foriem ţivotav krajine. Táto je tvorená biocentrami, biokoridormi a interakčnými prvkami v hierarchickýchúrovniach: provincionálnej, nadregionálnej, regionálnej a miestnej (lokálnej) úrovni.Podľa národnej ekologickej siete Slovenska NECONET (IUCN, 1995) spadá dotknutéúzemie do jadrového územia E 16. Stráţovské vrchy. Rieka Váh s riekou Orava tvorímigračný koridor pre avifaunu európskeho významu.Projekty územného systému ekologickej stability (ÚSES) na regionálnej úrovni boliv rokoch 1993 - 1994 spracované pre všetky bývalé okresy terajšieho Trenčianskeho kraja.Regionálny územný systém ekologickej stability pre územie v okolí Beluše úrovni bolspracovaný v roku 1994 (Bírová et al., 1994) SAŢP Ţilina (pre vtedajší okres PovaţskáBystrica). V roku 2005 bol tento RÚSES aktualizovaný SAŢP pre okres Púchov (Slámková etal., 2005).V okrese Púchov sú vymedzenými prvkami ÚSES: časť 1 nadregionálneho biocentra – Červený Kameň-Lednica, 4 regionálne biocentrá,

42 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 2 nadregionálne biokoridory a 5 regionálnych biokoridorov.Prehľad biocentier v okrese Púchov:Názov biocentraKategória biocentier a identifikačné čísloNBcČervený Kameň – Lednica * 8RBcPaseky 10Makyta – Beňadín* 11Čertov 12Hradisko – Bukovec – Ţiar* 16* zasahuje aj do iného okresuRieka Váh je v riešenom území biokoridorom nadregionálneho významuRieka Pruţinka – biokoridor regionálneho významuKoeficient ekologickej stability kolíše medzi 0,61 aţ 0,8, čo odpovedá charakteristike -priestor ekologicky narušený.III. 3. Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra, kultúrno-historické hodnotyúzemiaIII.3.1. Obyvateľstvo a osídlenieLokalita posudzovanej činnosti sa nachádza na území Trenčianskeho kraja, v okresePúchov, obci Beluša, časť Hloţa.III.3.1.1. Vybrané demografické charakteristikyTrenčiansky krajTrenčiansky kraj rozlohou 4 502 km 2 patrí medzi menšie kraje Slovenska - zaberá iba9,2% územia Slovenska. Územie kraja sa člení na 9 okresov.Aj podľa počtu obyvateľov patrí Trenčiansky kraj medzi menšie kraje. Stavobyvateľstva v kraji k 31.12.2008 dosiahol 599 859 osôb, z toho 51 % tvorili ţeny. Osídlenieje nerovnomerné, husto zaľudnené sú najmä rovinatejšie územia na severozápadei juhovýchode, redšie osídlené sú pohoria nachádzajúce sa prevaţne po obvode kraja.Hustota obyvateľov na 1km 2 bola k 31.12.2008 celkovo 133,2 obyvateľa, čo predstavujeceloslovenský priemer.Demografický vývoj je ovplyvňovaný zmenami ekonomických a sociálnych podmienokv spoločnosti a je charakterizovaný spomaľovaním procesu reprodukcie obyvateľstva.Medziročne stúpol počet ţivonarodených o 206 osôb. Za posledné štyri roky poklesol početobyvateľov kraja o 527 osôb. Priemerný vek ţijúcich obyvateľov Trenčianskeho kraja sadlhodobo zvyšuje, v roku 2008 dosiahol hodnotu 39,38 rokov. Priemerný vek muţov bol37,89 rokov, ţien o 2,93 roka vyšší (40,82 rokov).Podiel obyvateľov v predproduktívnom veku (0 - 14 roční) dosiahol 13,6 % zcelkového počtu obyvateľov kraja. Z hľadiska vekového zloţenia najväčšou skupinou jeobyvateľstvo v produktívnom veku (15 - 59 M/54 Ţ), ktoré tvorí 64,4 % z celkového počtuobyvateľov kraja. Počet ţien v tejto vekovej skupine predstavuje 179 553, čo je 46,5 %.Počet obyvateľov v poproduktívnom veku (60+M/55+Ţ) predstavuje 131 700 osôb, pričom natomto počte sa väčšou mierou podieľajú ţeny, ktoré tvoria 65,7 % podiel.Vplyvom úbytku detskej zloţky a rastom početnosti osôb v poproduktívnom veku sa vroku 2008 v Trenčianskom kraji oproti roku 2007 zvýšil index starnutia (prebieha processtarnutia obyvateľstva). Index starnutia mal hodnotu 161,22 (celoslovenský priemer je133,6).Národnostné zloţenie obyvateľstva je pomerne monotónne, takmer 97% obyvateľov(580 078 obyv.) sa hlási k slovenskej národnosti, zvyšné zastúpenie má česká, moravskáa sliezska národnosť (7 161 obyv.), rómska (1 548 obyv.), nemecká (1 513 obyv.), maďarská

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 43(1 080 obyv.), poľská (480 obyv.), ukrajinská (312 obyv.), ruská (170 obyv.),rusínska (89 obyv.), iná a neudaná (7 428 obyv.).Okres PúchovOkres Púchov svojou rozlohou 375,4 km 2 patrí k malým okresom Slovenska. Doúzemného pôsobenia patrí jedno mesto (Púchov) a 20 obcí.Okres sa zaraďuje k okresom s menším počtom obyvateľov v porovnaní s ostatnýmiokresmi Trenčianskeho kraja, s hustotou zaľudnenia 121,2 obyvateľov na 1 km 2 k 31.12.2008prevyšuje celoslovenský priemer (110,4 obyv.). Podľa údajov ŠÚ SR bol počet obyvateľovokresu k 31.12.2008 celkovo 45 488 obyvateľov, z toho 23 214 ţien. Rozmiestnenieobyvateľstva na území okresu nie je rovnomerné, hustejšie je osídlený stred okresu,Povaţské Podolie a niţšie oblasti Javorníkov a Bielych Karpát, redšie vyššie častí pohorí naobvode okresu. Vývoj počtu obyvateľov podľa štatistického úradu pre okres Púchov jeuvedený v nasledujúcej tabuľke:Vekové zloţenie obyvateľstva okresu Púchov k 31.12.2007 bolo podľa údajov ŠÚnasledujúce:OkresPočetobyvateľovPredproduktívnyvek0 – 14Produktívnyvek15 – 59 M/ 54 ŢPoproduktívnyvek60+ M/ 55+ ŢPriemernývekIndexstarnutiaOkres Púchov 45 523 7 115 32 904 5 504 38,10 128,88Trenčiansky kraj 599 831 84 191 438 311 77 329 39,05 152,88K slovenskej národnosti sa hlási pribliţne 98% obyvateľov okresu. Zloţenieobyvateľstva (spolu 45 488 obyv.) podľa národnosti v okrese Púchov k 31.12.2008 podľaúdajov ŠÚ:Slovenská Maďarská RómskaČeskáMoravskáSliezskaRusínska Ukrajinská Nemecká Poľská Ruská Iná44 476 25 54 519 4 16 19 21 22 332V okrese Púchov je podiel trvale bývajúceho obyvateľstva podľa náboţenskéhovyznania nasledujúce: rímskokatolíckeho 78%; evanjelického 13%; gréckokatolíckeho 0,1%;iného 6,5% a bez vyznania 2,3%.Obec BelušaObec Beluša je jednou z najľudnatejších obcí na Slovensku a svojou rozlohou51,34 km 2 patrí k najväčším obciam. Jej súčasťou sú dve bývalé obce Hloţa a Podhorie (odroku 1976), osady Čerencové, Belušské Slatiny, Rybníky, Závaţská a samota Pod Vŕškom.

44 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERCelkový počet obyvateľov k 1.11.2009 bol 6 020, z toho v časti Hloţa ţije 627a v časti Podhorie 390 obyvateľov.Obec Spolu Muţi ŢenyBeluša 6 020 2 913 3 107Zdroj: Stránka obce BelušaHustota zaľudnenia na 1 km 2 predstavuje 118 obyvateľov, podľa údajov ŠÚ z roku2008. Vekové zloţenie obyvateľstva obce a ďalšie demografické štatistické údajek 31.12.2008 sú zrejmé z nasledujúcej tabuľky:Predproduktívny vek(0-14)Produktívny vekPoproduktívny vek(55+Ţ, 60+M)spoluPočetţivonarodenýchPočetzomretýchCelkovýprírastok(úbytok) obyv.Ţeny Muţispolu muţi ţeny spolu muţi ţeny muţi ţeny(15-54) (15-59)845 1 830 2 073 1 288 64 32 32 62 24 38 0 -7Charakteristika obyvateľstva obce podľa údajov zo „Sčítania obyvateľov domova bytov v roku 2001“:• Bývajúce obyvateľstvo podľa národnosti:Slovenská Maďarská Rómska Rusínska Ukrajinská Česká Moravská Nemecká Poľská% 99,14 0,02 0,00 0,00 0,08 0,38 0,02 0,00 0,02• Bývajúce obyvateľstvo podľa náboţenského vyznania:Rímskokatolícke Evanjelické Gréckokatolícke PravoslávneČs.husitskéBezvyznaniaOstatnéNezistené% 94,37 0,93 0,18 0,07 0,03 2,79 0,00 1,45III.3.1.2. Charakteristika sídiel‣ História sídlaObec BelušaPrvá písomná zmienka o Beluši pochádza z roku 1330 vo forme dokladu o určeníchotárnej hranice medzi Belušou a Trstím, v ktorej figuruje ako "terra Belos", pričom "terra" vdanom prípade znamená uţ osídlenú zem. V súpise pápeţských desiatkov z roku 1332,ktoré sa vyberali pre potreby Svätej zeme, je uvedená aj belušská fara. V doklade z roku1330, ako hranica medzi Belušou a Mojtínom je uvedená Malenica ostrá. Podľa tohtopísomného prameňa na hraničnej čiare medzi Belušou a Mojtínom sa začínala cesta kuKošeckému hradu, ktorá viedla cez malý vŕšok ("Mons parva"). Druhá listina, pochádza z 10.novembra 1369, ohraničuje sa v nej belušský chotár od visolajského. V tejto listine Beluša jeuvedená ako "villa Belos", čiţe uţ ako obec alebo dedina. Táto listina sa nachádza vMaďarskom Krajinskom Archíve v Budapešti, tak ako aj listina kráľa Ľudovíta I. (Veľkého) z5. apríla 1375, ktorou panovník daroval Trenčiansky hrad i s inými hradmi a so všetkými ichnáleţitosťami kráľovskému taverníkovi Jurajovi Bebekovi z Plešivca s výnimkou troch miest ato Trenčína, Beluše a Ilavy. V tejto listine Beluša je uvedená po prvý raz ako mesto.

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 45Beluša sa v historických prameňoch väčšinou sa uvádza ako "oppidum" – opevnenémestečko. Do roku 1439 bola súčasťou Trenčianskeho panstva, po roku 1439 bola uţsúčasťou Ilavského panstva. Panovník Leopold I. udelil 14. októbra 1659 trhové privilégiumpre mestečko Belušu, podľa ktorého sa jarmoky sa konali štyrikrát ročne. Trhové poplatky simestečko vyberalo samo.V 17. storočí v mestečku nastal značný rozmach remeselníckych cechov a podľasúpisu z roku 1673 v Beluši bolo 25 ševcovských, 13 debnárskych a 9 hrnčiarskych dielní.Okrem týchto cechov tu boli kováči, koţušníci, tkáči, krajčíri a zámočníci. Belušu v roku1723 postihol poţiar, ktorý zničil alebo značne poškodil všetky staré budovy. Revolúcia1848/1849 znamenala zánik feudálnych pomerov i v Beluši. Pre Belušu malo značný význampostavenie ţeleznice v rokoch 1878-1883. Beluša do roku 1887 vystupuje ako mesto,respektíve ako mestečko. Od roku 1888 v rámci reorganizácie verejnej správy, kedy došlo kznačnej redukcii mestečiek a Beluša sa stala obcou.Prvá svetová vojna 1914-1918 spôsobila značné zhoršenie hospodárskych asociálnych pomerov v obci. Druhá svetová vojna si vyţiadala viacero obetí z radovobyvateľstva. Koncom roku 1944 nemecké vojsko vypálilo salaše a koliby dvanástimobyvateľom z Beluše. Obec 20. apríla 1945 bombardovali.Obec Hloţa – prvý krát doloţená v listine z roku 1397 ako possessio Glosa (drţba).Počas celého feudalizmu patrila košeckému panstvu. Obyvatelia sa zamestnávalipoľnohospodárstvom.Obec Podhorie – prvý raz doloţené v listine z roku 1397 ako possessio Podhoria(drţba). Patrilo ku košeckému panstvu. Obyvatelia sa zamestnávali prevaţnev poľnohospodárstve.‣ Štruktúra zástavbyObec Beluša – sa radí medzi skupinové cestné dediny. Domy sú prevaţnez nepálených tehál, staršie ojedinele i z dreva, často s výškami (dom č. 558) i výškovýmisýpkami (dom č. 38). Dispozične ide o trojpriestorové dvojdomy (domy č. 28, 34) s fasádoučlenenou lizénovým rámom. Typická je hĺbková zástavba otvorených dvorov (domy č. 35, 37)s drevenými doskovými štítmi. Strechy sú sedlové, niekedy s polvalbovou, často nadrevených prístenných stĺpoch. Krytina je tvrdá, v minulosti bola vyuţívaná slama. Novávýstavba domov má štvorcový pôdorys a poschodový charakter v centre obce i navýpadových cestách. V súčasnosti nadobúda Beluša mestský charakter. V strede obce súmoderné výškové bytové budovy a vznikli nové ulice.Súčasťou obce je aj obec Hloţa - dedina pri hradskej. Domy sú orientované štítmi doulice, trojpriestorové z nepálených tehál s drevenými štítmi a sedlovými strechami. V staršíchdomoch sa nachádzalo v pitvore ohnisko a v izbách blokové pece. Druhou obcou priradenouk Beluši je obec Podhorie, ktorá má charakter hromadnej dediny.‣ Bytový fondV rámci Trenčianskeho kraja a samotného okresu Púchov bolo k dňu sčítania ľudu,domov a bytov z roku 2001 k dispozícii nasledujúci bytový fond:ÚzemieBytyspoluspoluTrvale obývané bytyv rodinných domochAbs. %NeobývanéAbs. %Okres Púchov 16 013 13 696 7 617 55,61 2 317 14,47Trenčiansky kraj 219 892 191 081 92 060 48,18 28 811 13,10Trvale obývaný bytový fond Trenčianskeho kraja sa z 50% nachádza v rodinnýchdomoch sústredených vo vidieckych sídlach. Neobývané domy tvoria 13,1% z celkovéhobytového fondu, pričom vo vidieckych sídlach podiel neobývaných domov dosahuje 21,7%(21,1 tis. bytov). V priemere je najväčší podiel neobývaných bytov v okresoch Bánovce nadBebravou, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Povaţská Bystrica, Púchov (14-20%).

46 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERV Trenčianskom kraji sa v roku 2008 dokončilo spolu 1 470 bytov, z toho 97 jednoizbovýcha garzóniek, 414 dvojizbových, 400 trojizbových, 323 štvorizbových a 236 päťa viacizbových. V samotnom okrese Púchov bolo dokončených 209 bytov, 23 jednoizbových,41 dvojizbových, 64 trojizbových, 42 štvorizbových a 39 päťizbových.ÚzemieRozostavanébyty nazačiatku 2008Priemernáobytná plochabytu (m 2 )Začaté byty vpriebehu2008Dokončenébyty v 2008Rozostavanébyty ku koncu2008Okres Púchov 533 64,9 219 209 543Trenčiansky kraj 4 971 57,0 2 677 1 470 6 178Podľa výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov z mája 2001 je v obci Belušacelkovo 1 529 domov, z toho 1 213 obývaných.‣ Socioekonomická štruktúra regiónuSociálno-ekonomickú štruktúru regiónu definuje vnútorná stavba regiónu,pozostávajúca zo sústavy primárnych a sekundárnych ukazovateľov (demografické,ekonomické a komplexné). Jednotlivé regióny Slovenska majú v súčasnosti rozdielnuekonomickú úroveň, od ktorej sa odvodzuje aj úroveň sociálnej oblasti v týchto regiónoch.Trenčiansky kraj patrí uţ dlhodobo v rámci Slovenskej republiky medzi regiónys najniţšou evidovanou mierou nezamestnanosti. V januári 2010 dosiahol tretiu najniţšiumieru evidovanej nezamestnanosti 10,33% po Bratislavskom a Trnavskom kraji. Oproti roku2008 došlo vzhľadom na ekonomickú situáciu a hospodársku krízu k nárastu o 5,77% - vjanuári 2008 bola miera evidovanej nezamestnanosti 4,56%.Okres Púchov mal, podľa údajov ÚPSVR pre január 2010, mieru nezamestnanosti8,71%, čo predstavuje druhú najniţšiu hodnotu zo všetkých okresov Trenčianskeho kraja.Ďalšie charakteristiky zamestnanosti sú evidentné z nasledujúcej tabuľky, ktorá zahŕňa údajepre celý okres Púchov k mesiaci január 2010.ÚzemieEkonomickyaktívneobyvateľstvoUchádzači ozamestnaniecelkomDisponibilnýpočet uchádzačovo zamestnanieMiera evidovanejnezamestnanostiv %Bánovce nad Bebravou 18 518 2 172 1 938 10,47Ilava 31 500 3 109 2 786 8,84Myjava 14 251 1 913 1 807 12,68Nové Mesto nad Váhom 31 648 3 455 2 992 9,45Partizánske 23 438 3 447 3 002 12,81Povaţská Bystrica 31 828 4 719 4 167 13,09Prievidza 69 324 8 993 8 071 11,64Púchov 22 981 2 230 2 001 8,71Trenčín 57 335 4 715 4 313 7,52Trenčiansky kraj 300 823 34 753 31 077 10,33Nasledujúci graf znázorňuje mieru evidovanej nezamestnanosti od roku 1997 preokres Púchov v jednotlivých mesiacoch roka, s moţnosťou porovnania s celoslovenskoumierou nezamestnanosti. Z grafu je evidentné, ţe v okrese Púchov je miera evidovanejnezamestnanosti dlhodobo pod celoslovenským priemerom.

ŢivnostníciSlobodnépovolaniaSamostatnehospodáriaciroľníciObchodnéspoločnostiDruţstváŠtátnepodnikyRozpočtovéorganizáciePríspevkovéorganizácieOstatnéorganizácieCentrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 47Obec Beluša – charakteristika ekonomickej aktivity obyvateľstva obce podľa údajovzo „Sčítania obyvateľov domov a bytov v roku 2001“ je uvedená v nasledujúcej tabuľke:Osoby ekonomicky aktívne spolu 3 085- muţi 1 666- ţeny 1 419Pracujúci spolu 2 379- muţi 1 357- ţeny 1 022Nezamestnaní spolu 448- muţi 268- ţeny 180Podľa údajov ŠÚ SR celkový počet pracujúcich v hospodárstve za rok 2008 naúzemí okresu Púchov bol 25 928 celkovo vo 659 podnikoch, z toho v poľnohospodárstvevrátane rybolovu pracovalo 1 353 pracujúcich v 54 podnikoch, v priemysle 11 102 v 112podnikoch, v stavebníctve 2 085 prac. (41 podnikov), v obchode 4 005 prac. (243 podnikov),v 27 hoteloch a reštauráciách 578 pracovníkov, v doprave, na pošte a v telekomunikáciách 1423, vo finančnom sprostredkovaní 318, v nehnuteľnostiach a obchodnej činnosti 1 349, voverejnej správe 395, v školstve 1 181 (v 6 školských zariadeniach), v zdravotníctvea sociálnej starostlivosti 1 008 a ostatné sluţby 1 131.Obyvatelia okresu Púchov vyuţívajú rôzne formy podnikania v rámci hospodárskejkonkurencieschopnosti, pričom výber ovplyvňujú podmienky a moţnosti vytvorené v danomokrese. Na území okresu pôsobí 1 027 právnických osôb a 2 985 súkromne podnikajúcichfyzických osôb (ţivnostníkov, vrátane fyzických osôb podnikajúcich na základe iného akoţivnostenského zákona). Právnické osoby sústreďujú svoju činnosť najmä v obchodnej sfére.v tom2008v tomOkresFyzickéosobypoluPrávnickéosobyspoluPúchov 985 827 38 20 1 027 592 7 0 51 3 374Trenčianskykraj6 461 4 429 1 728 304 15 486 10 149 136 0 618 83 4 500SR 18 221 92 841 17 189 8 191 169 960 112 151 1 535 23 6 592 751 48 908

48 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERRozdelenie podnikov na základe vybraných druhov ich vlastníctva v okrese Púchovpodľa ŠÚ pre rok 2008 je zrejmý z nasledujúcej tabuľky.PodnikyspoluSúkromnýsektorz tohozahraničnéz tohomedzinárodné659 654 71 35III.3.1.3. Územnoplánovacia dokumentáciaNa regionálnej úrovni je obstarávateľom územného plánu Trenčiansky samosprávnykraj. Územný plán veľkého územného celku Trenčianskeho kraja bol schválený uznesenímvlády SR č. 284 zo dňa 14.4.1998, ktorého záväzná časť bola vyhlásená nariadením vládySR č. 149/1998 Z.z. ÚPN VÚC.V roku 2004 boli uznesením zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja č.260/2004 schválené Zmeny a doplnky č.1/2004 ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja, ktorýchzáväzná časť je vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením Trenčianskehosamosprávneho kraja č.7/2004.V súčasnosti je pripravená aktualizácia územného plánu vo forme spracovanýchzmien a doplnkov č.2 ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja.VUC Trenčianskeho kraja má spracovaný Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja,ktorý bol schválený 25.6.2003.Obec Beluša mala vypracovaný územný plán v roku 1982, ktorý bol následne v roku1995 aktualizovaný a doplnený. V rokoch 1997, 2001 a v roku 2002 boli vypracovanédoplnky k územnému plánu. V súčasnosti sa spracováva nový územný plán obce.III.3.2. Výrobné aktivityIII.3.2.1. Ťaţba surovín a energetikaEnergetické suroviny predstavujú v Trenčianskom kraji jednu z najdôleţitejšíchkomodít. Hnedé uhlie sa ťaţí v rámci kraja v 2 loţiskách – Handlovské a Novácke loţisko,s tromi ťaţobnými lokalitami:• DP Nováky,• DP Handlová,• DP Cigeľ.Na celkovej ťaţbe sa Trenčiansky región v rokoch 2000 – 2003 podieľal 83%. Viacako 80% produkcie tvorí výroba energetického uhlia pre ENO Nováky a teplárne niektorýchpriemyselných závodov. Zásoby hnedého uhlia okresu Prievidza predstavujú 19% zovšetkých nerastných surovín a 69,5% zásob geologických bilančných zásob.V Trenčianskom kraji okres Prievidza je evidované loţisko polymetalických rúd Čavoj(nebilančné zásoby), avšak nie sú reálne predpoklady na jeho ťaţbu.Z nerudných surovín má najväčšie zastúpenie vápenec ostatný a vápenec vysokopercentný, s loţiskami v okresoch s nasledujúcim počtom: Nové Mesto nad Váhom – 4,Trenčín – 3, Ilava – 2, Povaţská Bystrica – 2, a Púchov – 2. Ţivotnosť priemyselných zásobsa odhaduje na 100 rokov. Medzi najväčšie loţiská patria Ladce – Budkov v Ilavskom okresea Čachtice v okrese Nové Mesto nad Váhom, ktoré je aj jediným loţiskom vysokopercentného vápenca.Ďalšou významnou skupinou nerastných surovín je dolomit s loţiskami situovanýmiv nasledujúcich okresoch: Nové Mesto nad Váhom v počte 3, Partizánske – 3, Trenčín – 2a Myjava 2 loţiská. Najväčšie zásoby sú evidované v okrese Nové Mesto nad Váhom naloţiskách Lúka, Modrová a Modrová – Dolina Rybník.

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 49V Trenčianskom kraji sa vyuţívajú aj cementárske korekčné suroviny – sialitickésuroviny a slieň, ktorých loţiská sa nachádzajú v okresoch: Trenčín – loţisko Horné Srnie, aIlava – loţisko Ladce – Budkov. Ďalšie loţiská nerudných surovín:- dekoračný kameň - v okrese Partizánske loţisko Klíţske Hradište,- keramické íly - v okrese Prievidza evidované loţisko Poruba,- sľuda - v okrese Nové Mesto nad Váhom loţisko Hôrka nad Váhom, ktoré je jedinýmloţiskom na Slovensku.Podľa údajov z Bilancie zásob výhradných loţísk Slovenskej republiky jev Trenčianskom kraji evidovaných 62 výhradných loţísk rudných, energetických a nerudnýchsurovín a 39 loţísk nevyhradených nerastov – stavebný kameň, štrkopiesky a piesky,tehliarske suroviny. Spolu je určených 43 dobývacích priestorov, z toho v roku 2004 bolo 23loţísk ťaţených, na 20 sa ťaţba nevykazovala. Celková rozloha dobývacích priestorov bola7 912 ha. Dobývacie priestory v okolí riešeného územia:Názov loţiskaNerastBelušastavebný kameňBeluša – Lednické Rovnéštrkopiesky a pieskyNázovDPBelušaBeluša IOrganizáciaČinnosť povolenáCestné stavby Ţilina spol. s r.o., Ţilinaz 23.11.2000 do 31.12.2005SESTAV s. s r.o., IlavaZ 17.6.2002 do 31.12.2010Plocha(ha)Činnosťv roku 200322,09 Ťaţba nie50,61 Neťaţilo saV širšom okolí obce Beluša sa nachádza uţ spomínané loţisko sialitických surovínna výrobu portlanského cementu Ladce – Budkov.Nevyhradné loţiská nerastov sa v Trenčianskom kraji k 1.1.2004 nachádzajúv celkovom evidovanom počte 41, pričom najviac sú zastúpené loţiská stavebného kameňa -16, štrkopieskov a pieskov - 13, loţiská tehliarskych surovín - 7, dolomitu – 4 a pieskovca -1.V posudzovanom území sa nachádza:Názov lomuNerastBelušatehliarska surovinaIII.3.2.2. Priemyselná výrobaOrganizáciaOLMI s.r.o., ŢilinaČinnosťv roku 2003Neťaţilo saPriemyselná produkcia na Slovensku v roku 2009 klesla a podľa Štatistického úraduSR sa zníţil jej index medziročne o 14,6 %. Najviac, o vyše 25 %, sa prepadla výrobadopravných prostriedkov, produkcia strojov o 23,3 %, tovarov z gumy či plastu (22,4 %) akovov (18,6 %). Stúpla výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov o 5,1 % amierne rástla aj produkcia v ťaţbe a dobývaní (1,7 %) a vo výrobe koksu a rafinovanýchropných produktov (1 %). Najvýraznejší prepad zaznamenala priemyselná výroba (16,1 %).Priemyselná výroba v rámci Trenčianskeho kraja má rôznorodý charakter a zhospodárskeho hľadiska má kraj dve výrazne odlišné oblasti oddelené od seba PovaţskýmInovcom, a to Povaţie a Ponitrie. Priemysel je zastúpený nasledujúcimi odvetviami:• banský priemysel – ťaţba hnedého uhlia a lignitu, nerudných surovín,• strojárstvo - výroba a predaj sústruţníckych obrábacích strojov, vzduchotechnickýchzariadení, stavebných a oceľových konštrukcií, banských strojov a zariadení preuniverzálne hrotové sústruhy, NC sústruhov, poloautomatov pre rôzne vozidláa prívesy, prevodoviek, valivých loţísk, výroba zdravotníckej techniky,• elektrotechnika - výskum, vývoj a výroba zariadení výkonovej elektrotechniky,riadiacich systémov, káblové zväzky pre osobné automobily,• textilný a odevný priemysel - pánska a dámska konfekcia, výroba vlnárskych tkanínz česaných priadzí, pleteného ošatenia a bielizne, posteľnej bielizne,sklársky priemysel - obalové sklo, odľahčené a super ľahké obaly pre zdravotníctvo,mliekarenský a chemický priemysel, lisované sklo, ţiarovky, dekorované sklo, brúsenéa olovnaté krištáľové sklo,

50 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER• drevospracujúci priemysel,• chemický priemysel - výroba pracích prostriedkov, lúhu a chlóru, vinylchloridua polyvinylchloridu, ďalšie spracovanie PVC, výroba tovarov na báze gumy atď.,• koţiarsky priemysel - spracovanie usní, výroba obuvi,• potravinársky priemysel - výroba liehovín, dezertných vín, ovocných destilátova rafinovaných liehov, pekárenského lisovaného a sušeného droţdia, mliečnychvýrobkov, chleba a pekárenských výrobkov,• výroba stavebných materiálov a stavebných prefabrikátov - cement a stavebnýkameň, porózny betón, umelé kamene, betónové prefabrikované panely, záhradné avnútorné krby, kovové ploty,• stavebníctvo: dodávky a ponuka občianskej a priemyselnej výstavby,V súčasnosti boli útlmom postihnuté v minulosti veľmi silné odvetvia priemyslus nadregionálnym významom, najmä baníctvo, výroba špeciálnej techniky, odevný, textilnýa obuvnícky priemysel. Najväčšie problémy v kraji čiastočne pretrvávajú v okresochPartizánske, Bánovce nad Bebravou, Myjava, Povaţská Bystrica a Prievidza.Priemyselné parky v Trenčianskom kraji:• Lokalita Bratislavská ulica v katastri mesta Trenčín - priemyselný park celoštátnehovýznamu - veľkosť nad 50 ha,• Lokalita Nová Dubnica a Dubnica nad Váhom - priemyselný park regionálnehovýznamu - veľkosť okolo 30 ha,• Priemyselná zóna Prievidza Západ I. - priemyselný park lokálneho významu - veľkosťokolo 10 ha.Kostru priemyselnej štruktúry okresu Púchov tvoria súkromné podniky, ktorézamestnávajú 50 % z celkového počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Súčasnáekonomická situácia ho radí medzi ekonomicky najsilnejšie okresy Slovenska. Veľký výrobnýpriemyselný potenciál je značne rôznorodý a nosnými hospodárskymi odvetviami súchemický, textilný, sklársky a potravinársky priemysel. V regióne Púchov tvorí priemysel zpohľadu jeho podielu na celkovej produkcii kľúčovú pozíciu (80 %). Priemysel je sústredenýnajmä v meste Púchov. Chemický priemysel je zastúpený firmami s celoslovenskýmvýznamom – Matador a.s., Continental Matador Rubber s.r.o., Continental Matador TruckTires, s.r.o., Etop Trading a.s., Matador-ATC a Vipotest s.r.o. V Nosiciach sa nachádzavodná elektráreň. Druhým najvýznamnejším výrobným odvetvím v okrese a súčasnerozhodujúcim výrobcom dámskej, pánskej a detskej konfekcie, pracovných odevov jespoločnosť Makyta a.s. Púchov. Ďalšími odvetviami sú výroba úţitkového, lisovaného skla,pohárov, strojársky priemysel - ţehliaca technika a trezory, potravinársky, mäsový priemysela hydinársky priemysel, mlyny, výroba liehovín a destilátov, zlieváreň farebných kovov,výroba nábytku, hliníkových rebríkov, výrobkov z technickej gumy. Púchov patrí medziokresy s najlepšími podmienkami pre vznik malých a stredných firiem. V schválenejpriemyselnej zóne sa uţ adaptuje viacero priemyselných podnikov.Obec Beluša má široké zastúpenie priemyselnej výrobe a v priestoroch obce sa nachádzajúnasledujúce priemyselné prevádzky: V.O.D.S. EKO - Beluša (zber a spracovanieopotrebovaných pneumatík a gumy činnosťou R13 a R3), LUSIK TRADE, s.r.o. (gumárenskávýroba), GUMÁRNE - ENCO, s.r.o. (gumárenská výroba), Alimpek, s.r.o. (suroviny a zmesina výrobu pečiva), BAAS, s. r. o. (antikorové výrobky: schodiskové zábriadlia, balkónovézábradlia, brány a ploty, strojárska výroba: priemyselné zariadenia a dopravníky, presnástrojárska výroba), Baltyre, s.r.o. (veľkoobchod a maloobchod osobných, ľahkýchnákladných, nákladných, špeciálnych a agro pneumatík), Belobrad – uhlie (predaj - hnedé ačierne uhlie, koks, EKO brikety z tvrdého dreva, hnedouhoľné a rašelinové brikety,ekohrášok a sypké stav. materiály, ţelezný šrot, doprava našich materálov), EK, s.r.o. -Koval holding (výroba bankovej, archívnej a trezorovej techniky), Gold - pack, spol. s r. o.(výroba výrobkov z plastov), Koval interier (výroba a montáţ interiérov, bánk, hotelov a

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 51spoločenských priestorov), Kovex, s.r.o. (zlievareň farebných kovov), Royal BrinkersSlovakia, s.r.o. (výroba rastlinných tukov) a iné.‣ StavebníctvoTrenčiansky kraj sa na stavebnej produkcii vykonanej vlastnými zamestnancamiv roku 2008 podieľal s produkciou viac ako 659 007,80 tis. Eur a podľa dodávateľskýchzmlúv 911 746,58 tis. Eur. Trţby za vlastné výkony a tovar v stavebníctve v danom rokupredstavovali 1 054 204 627,46 Eur. V stavebníctve v roku 2008 pracovalo v rámci kraja21 233 zamestnancov.Stavebnú činnosť v okrese Púchov vykonáva stavebný podnik v Púchove sprodukciou azbesto-cementových výrobkov a dlaţdíc a viaceré menšie stavebné firmy.V okrese Púchov pracovalo celkovo 2 085 zamestnancov v stavebníctve. Priamo v obciBeluša sa nachádza viacero drobných firiem zaoberajúcich sa stavebníctvom.‣ EnergetikaCelková spotreba jednotlivých druhov energií za poľnohospodárstvo, lesníctvo,dopravu, priemysel a stavebníctvo v roku 2008, pre okres Púchov, v porovnaní s krajoma celoslovenskou spotrebou, zachytáva nasledujúca tabuľka.ÚzemieSpotrebaelektriny (MWh)Spotreba motorovejnafty (t)2007Spotreba zemnéhoplynu (1000 m 3 )Spotreba tepla (GJ)Spotreba čiernehouhlia, hnedéhouhlia, koksu (t)Okres Púchov 258 125 4 114 45 879 1 108 640 -Trenčiansky kraj 2 084 290 49 088 205 217 5 280 746 201 636Slovenskárepublika17 775 272 576 277 3 607 860 294 790 553 9 317 516‣ Podiel priemyslu na HDPV okrese Púchov je sústredených 31 priemyselných závodov, ktoré spoločne v roku2008 dosiahli hrubý obrat 939 329,85 tis. Eur s celkovou medzispotrebou 739 971,88 tis. Eur.Konečná pridaná hodnota tvorila hodnotu 199 357,96 tis. Eur. Na základe údajov ŠÚmôţeme konštatovať, ţe v rámci okresov Trenčianskeho kraja je okres Púchov tretímnajproduktívnejším. Prehľad niektorých individuálnych indikátorov relevantných precharakteristiku hlavných trendov v priemysle:• Štatistický prehľad priemyselných závodov podľa vybraných ukazovateľov k 31. 12.2008:ÚzemieHrubý obrat(tis. EUR)Medzispotreba(tis. EUR)PočetpriemyselnýchpodnikovPridaná hodnota(tis. Eur)Okres Púchov 939 329,85 739 971,88 31 199 357,96Trenčiansky kraj 5 624 868,75 4 221 769,20 418 1 403 099,55• Štatistický prehľad priemyslu podľa vybraných ukazovateľov k 31. 12. 2008:ÚzemiePriemernánominálna mesačnámzda zamestnanca(Eur)Produktivita prácez trţieb za vlastnévýkony a tovar(Eur)Trţby za vlastnévýkony a tovar(tis. Eur)Priemernýevidenčný početzamestnancov(fyzických osôb)Trenčiansky kraj 675,42 67 604,59 6 876 637,34 101 718Celkový regionálny hrubý domáci produkt vyjadrený ako súčet pridanej hodnotyvytvorenej v Trenčianskom kraji a daní na produkty, ktoré sú zníţené o subvencie naprodukty, predstavoval v roku 2006 hodnotu 4 636 mil. Eur.Tvorba hrubého fixného kapitálu v danom roku, špecificky pre priemyselnú

52 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERvýrobu Trenčianskeho kraja je odhadovaná na 992 398,59 tis Eur. Hrubá pridaná hodnotapre premyslenú výrobu činila 2 111 000,46 tis. Eur.III.3.2.3. Lesné hospodárstvoTrenčiansky kraj patrí k najlesnatejším krajom na Slovensku a priemerná lesnatosť sapohybuje od 32,28% – 59,72%. Lesné porasty zaberajú v Trenčianskom kraji spolu 215 005ha, čo predstavuje 47,77% z celkovej výmery kraja. Najlesnatejším okresom je PovaţskáBystrica 59,72% a najmenej lesnatým je Myjava. Lesný pôdny fond je rozdelený do 28Lesných hospodárskych celkov.V rámci kraja sú dominantné hospodárske lesy, plniace funkciu produkčnú,protieróznu, vodohospodársku, protiimisnú, v celkovej výmere 170 609 ha, čo predstavuje79,35% z celkovej porastovej pôdy. Ochranné lesy tvoria 16,74%, pričom najväčší podiel sanachádza v okrese Nové Mesto nad Váhom (24,95%) a najmenej v okrese Bánovce nadBebravou (5,07%). Lesy osobitného určenia, vyuţívané pre špecifické funkcie, tvoria 3,9%porastovej plochy s najväčším zastúpením v okrese Partizánske 22,91%, ţiadne zastúpenieje v okresoch Bánovce nad Bebravou a Ilave.Z hľadiska zloţenia lesných porastov prevládajú v kraji listnaté lesy 27,73%,potom sú to zmiešané lesy 6,23%, lesy prevaţne listnaté 5,9% a ihličnaté 4,49%. Preväčšinu územia sú typické dubovo-hrabové, bukové a bukovo-jedľové lesy.OkresIhličnatéVýmera(ha)%ListnatéVýmera(ha)%PrevaţneihličnatéVýmera(ha)%PrevaţnelistnatéVýmera(ha)%ZmiešanéVýmera(ha)%SpoluVýmera(ha)Okres Púchov 3 580 18,7 8 008 41,8 2 261 11,8 1 947 10,1 3 345 17,4 19 141Trenčiansky kraj 22 036 4,8 124 861 7,7 12 403 2,7 26 544 5,9 28 046 6,2 213 890Zdroj: ÚPN VUC TSKKvalitu lesných porastov a ich ekologickú funkciu v kraji podporuje 5 vyhlásenýchChránených krajinných oblastí. V drevinnej skladbe dominujú listnaté dreviny s prevahoubuka 47%, z ihličnatých prevláda smrek 9%, ďalej sú to dub, hrab, javor, borovica, červenýsmrek, jaseň a iné.Okres Púchov – lesné porasty prechádzajú z Bielych Karpát cez nivu Váhu aţ doStráţovských vrchov s viditeľnou rovnováhou v zastúpení ihličnatých a listnatých drevín –smrek 35%, jedľa 8%, bor 8%, smrekovec 5%, buk 27%, dub 12%, hrab 5%.Z celkovej výmery obhospodarujú štátne lesy 12 940 ha, spoločenstvá 3 854 ha,súkromné lesy 1 773 ha. Lesné porasty sú začlenené do lesných hospodárskych celkov:• LHC Beluša,• LHC Lednické Rovne,• LHC Lúky pod Makytou,• LHC Marinková,• LHC Vsetín.Najväčšiu rozlohu 18 294 ha v okrese Púchov majú hospodárske lesy - 94,46%,ochranné lesy majú celkovú výmeru 987 ha (5,07%) a lesy osobitného určenia tvoria 85 haplochy. Plochy bez porastu boli identifikované v rozsahu 1,17%.OkresRozlohaLPF (ha)Lesnatosť(%)Výmera LPF Kategória Zásoba dreva v m 3 /haPorast Holina H O U ihličnaté listnatéPúchov 19 366 51,59 19 141 226 18 294 987 85 3 091 550 2 165 493LPF – Lesný pôdny fondZdroj: ÚPN VUC TSKV obci Beluša tvorí nepoľnohospodárska pôda celkovo 12 502,97 ha z toho lesnýpozemok tvorí 2 240,1 ha.III.3.2.4. Poľnohospodárstvo

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 53Poľnohospodárstvo tvorí na území Trenčianskeho kraja významnú zloţku privyuţívaní pôdneho fondu a poľnohospodárska pôda zaberá 185 080,6 ha, čo predstavuje41,13 % z celkovej výmery kraja. Najrozšírenejšie je poľnohospodárstvo v okrese Myjavaa Nové Mesto nad Váhom. Celková výmera poľnohospodárskej pôdy na jedného obyvateľav Trenčianskom kraji je 0,31 ha (v SR 0,45 ha) a ornej pôdy 0,16 ha (v SR 0,26 ha). Výraznýpodiel majú trvalé trávnaté pomery s výmerou 76 310,6 ha, čo je 41,23% z výmerypoľnohospodárskej pôdy. Kraj patrí medzi významných pestovateľov chmeľu v rámcipiešťansko-topolčianskej výrobnej oblasti, ktorý sa pestuje na výmere 354,2 ha. Záhradya ovocné sady zaberajú celkovo 10 688,4 ha, čo predstavuje pomerne vysoký podiel 5,38%z poľnohospodárskej pôdy, výmera viníc je zanedbateľná.Trenčiansky kraj sa vyznačuje pestrými prírodnými podmienkami, značnousvahovitosťou a členitosťou terénu, nerovnomernou hĺbkou pôdy a obsahom skeletu, čovplýva na kvalitu poľnohospodárskej pôdy, ktorá je vyjadrená stupňom zornenia – najvyšší jev okrese Partizánske 82,39 a Nové Mesto nad Váhom 62,27, naopak najniţší v okresePúchov 26,59 a Povaţská Bystrica 30,31. Vzhľadom na pôdno-klimatické podmienky ještruktúra osevných plôch zastúpená z najväčšej časti zrnovinami (52,1%), pomerne vysokézastúpenie majú aj olejniny (13,8%). Priaznivé podmienky pre pestovanie majú zemiakyv severnejších častiach okresu a cukrová repa v juţnejších častiach okresu. Osevne plochytvoria 92,2% z celkovej ornej plochy pôdy kraja.V okrese Púchov tvorí poľnohospodárska pôda 36,61% z celkovej výmery okresu,výrazný podiel majú trvalé trávnaté porasty 68,5%, z trvalých kultúr sú to len záhrady vovýmere 588,9 ha, nachádzajúce sa hlavne pri rodinných domoch v intravilánoch obcí.V rámci ţivočíšnej výroby sú zastúpené všetky odvetvia, najviac rozvinutý jechov hovädzieho dobytka. Farmy hydiny sa nachádzajú vo Veľkých Bierovciach v okreseTrenčín, Ţabokreky nad Nitrou v okrese Partizánske, Púchov v okrese Púchov a farmaošípaných v obci Koš v okrese Prievidza.V obci Beluša tvorí poľnohospodárska pôda spolu 2 234,3 ha z celkovejvýmery územia obce 5 134,3 ha, pričom v roku 2009 ju tvorila nasledujúca štruktúra v ha:Orná pôda Chmeľnica Vinica Záhrada Ovocný sad Trvalý trávny porast1 087,9 0 0 62,5 1,8 1 082,2Dotknuté územie je podľa samosprávneho členenia Slovenska súčasťou vyššiehoúzemného celku Trenčianskeho kraja, okres Púchov. Obraz o intenzite poľnohospodárskehovyuţívania územia poskytuje analýza hlavných poľnohospodárskych ukazovateľov na úrovniregiónu.Ťaţiskom analýzy úrovne poľnohospodárstva sú tri ukazovatele:a) Socio-ekonomický potenciál a produkčná kapacita územia,b) Intenzita rastlinnej výroby,c) Intenzita ţivočíšnej výroby.a) Socio-ekonomický potenciál a produkčná kapacita územiaPodľa údajov Štatistického úradu SR k 1.1.2008, poľnohospodárska pôda tvorila13 752 ha na území okresu Púchov. Stupeň zornenia pôd, t.j. podiel ornej pôdy v pomerek celkovej výmere poľnohospodárskej pôdy predstavoval v hodnotenom období 26,59.Relatívny dostatok alebo nedostatok poľnohospodárskej pôdy v tom-ktoromregióne je posudzovaný na základe nasledujúcich dvoch ukazovateľov:• Socioekonomického potenciálu pôd – ako ukazovateľa výmery pôdy pripadajúcej na1 obyvateľa regiónu k 1.1.2008. K tomuto dátumu pripadalo na jedného obyvateľaokresu Púchov 0,3 ha poľnohospodárskej pôdy a 0,08 ha ornej pôdy, kýmv celoslovenskom priemere pripadá na 1 obyvateľa Slovenska 0,45poľnohospodárskej pôdy a 0,26 ornej pôdy.• Produkčná kapacita územia – je ukazovateľ počtu obyvateľov, ktorých musí uţiviťjeden hektár poľnohospodárskej pôdy územia. K 1.1.2008 jeden hektárpoľnohospodárskej pôdy okresu Púchov ţivil 3,3 obyvateľa, zatiaľ čo v celoštátnompriemere 1 ha poľnohospodárskej pôdy ţivil 2,23 obyvateľov.

54 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERUvedené štatistické údaje ukazujú, ţe okres Púchov má pri danom počte obyvateľovrelatívne dostatok poľnohospodárskej pôdy.b) Intenzita rastlinnej výrobyZákladnými ukazovateľmi intenzity rastlinnej výroby, sú dosahované hektárové úrodyvybraných skupín plodín. Priemerná výška úrod týchto plodín v roku 2008, čerpaná zosúboru údajov Štatistického úradu SR, je zahrnutá v nasledujúcej tabuľke.Hektárové úrody vybraných poľnohospodárskych plodín v hodnotených regiónoch:Regiónt.ha -1Zrniny spolu Obilniny Olejniny Zemiaky Cukrová repa VRKOkres Púchov 4,44 4,52 2,23 7,11 - 5,77Trenčiansky kraj 5,04 5,07 2,69 17,16 55,93 5,66Slovenská republika 5,14 5,18 2,54 17,19 61,07 4,96Vysvetlivky: VRK – viacročné krmoviny na ornej pôdeVzhľadom na pôdno-klimatické podmienky – územie patrí do agroekonomickéhoregiónu mierne chladného, vlhkého aţ chladného, s prevládajúcimi zvetralinami flyšovýchhornín, kambizemí, typických aţ oglejených, majú najväčšie zastúpenie zrnoviny (50,28%)a krmoviny (30,3%).c) Intenzita ţivočíšnej výrobyJedným z hlavných ukazovateľov intenzity ţivočíšnej výroby je zaťaţeniepoľnohospodárskej pôdy hlavnými skupinami hospodárskych zvierat.Priemerná intenzita chovu vybraných druhov hospodárskych zvierat v hodnotenýchregiónoch v roku 2008:RegiónNa 100 ha poľnohospodárskej pôdyNa 100 ha ornej pôdyHovädzí dobytok kravy Ovce Ošípané Hydina SliepkyOkres Púchov 23,5 11,3 93,6 41,5 8 127,7 4 606,8Trenčiansky kraj 33,6 14,0 22,9 71,5 1 714,9 589,2Slovenská republika 25,2 10,9 18,7 55,5 832,1 411,8Ako ukazujú údaje v tabuľke, okres má vzhľadom na vysoké zastúpenie trvalýchtrávnatých porastov z poľnohospodárskej pôdy výrazný chov oviec. Pomerne silné mázastúpenie chov hydiny.III.3.2.5. Vodné hospodárstvo‣ Zásobovanie pitnou vodouZásobovanie pitnou vodou Trenčianskeho kraja je v súčasnej dobe riešenéprostredníctvom vodárenských spoločností, ktoré prevádzkujú celkovo 95% verejnýchvodovodov. Ide o spoločnosti:• Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. – okresy Bánovce nad Bebravou,Partizánske,• Trenčianska vodárenská spoločnosť, a.s. - okresy Trenčín a Nové Mesto nad Váhom,• Povaţská vodárenská spoločnosť, a.s. - okresy Povaţská Bystrica, Ilava a Púchov,• Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. - okres Prievidza,• Bratislavská vodárenská spoločnosť - okres Myjava.V Trenčianskom kraji tvorila v roku 2008 zásobovateľnosť obyvateľstva pitnou vodou podiel88,7%, čo predstavuje vyššiu zásobovateľnosť ako celoslovenský priemer (86,29%) a druhúpo Bratislavskom kraji. Z hľadiska jednotlivých okresov je úroveň zásobovania pomernevyrovnaná, najpriaznivejšia situácia je v okrese Prievidza - 98,16% napojených obyvateľov, vokrese Partizánske – 93,12% a Trenčín – 92,56%, ďalej nasleduje okres Bánovce nad

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 55Bebravou – 89,7%, za krajským priemerom zaostávajú okresy Nové Mesto nad Váhom –80,98%, Ilava – 85,34%, Myjava – 84,71%, Povaţská Bystrica – 80,97%a najnepriaznivejšia situácia je v okrese Púchov – 73,05%. Verejný vodovod je vybudovanýv 91% zo všetkých 276 evidovaných obcí (25 obcí nemá vodovod).OkresCelkomPočet obcíZ tohoverejnýmvodovodomPodiel obcís verejnýmvodovodom(%)Bývajúcich(v tis.)Počet obyvateľovZásobenýchz verejnéhovodovodu(v tis.)PodielzásobenýchPúchov 21 19 90,48 45,49 33,23 73,05Trenčiansky kraj 276 251 90,94 599,86 532,07 88,70Slovenská republika 2 891 2 299 79,52 5 412,25 4 435,61 86,29Okres Púchov patrí do pôsobnosti Povaţskej vodárenskej spoločnosti, ktorejnajvýznamnejšími vodárenskými systémami sú skupinový vodovod Pruţina – Púchov –Dubnica a skupinový vodovod Povaţská Bystrica, ktoré sú vybudované na báze zdrojovpodzemných vôd v okolí obce pruţina a Domaniţa. Vodovodom sú zásobované okresnémestá Povaţská Bystrica, Púchov a Ilava, pričom na celom území existuje viacero menšíchskupinových a miestnych vodovodov. V samotnom okrese Púchov, podľa údajovštatistického úradu, v troch obciach nie je vybudovaný verejný vodovod – obec Kvašov,Lúky, Vydrná. Rozostavané vodovody sú v obciach Zubák a Horná Breznica. V okresePúchov sa nachádza vodný zdroj Mestečko, ide o vrt HV 40 v katastrálnom území obceMestečko s výdatnosťou 1,0 l.s -1 , ktorý je dlhodobo nevyuţívaný a v budúcnosti sanepredpokladá jeho vyuţitie.Prehľad vodných zdrojov Povaţskej vodárenskej spoločnosti v okrese Púchov jeuvedený v nasledujúcej tabuľke:Vodovod Názov DruhLednické RovneKatastrálneúzemieVýdatnosťvodného zdroja(l.s -1 )Výdatnosť poúprave(l.s -1 )Háj studňa Lednické 3 2,7Sklaka studňa Rovne 6 5,5Skalka – vrt HGP 1 vrt Rovne 0,5 -HLR – 40 Horovce vrt Horovce 13,2 11,6Mostište – Prameň 1 prameň0,3 -MostišteMostište – Prameň 2 prameň - -‣ Zdroje podzemnej vodyKlecenec prameň Záriečie 2,8 -Uhriská 1 prameň Mojtín 9,6 -Na území Trenčianskeho kraja je najvýznamnejšou oblasťou z hľadiska tvorbypodzemných vôd údolná niva Váhu a jeho prítokov so sedimentmi kvartéru a v malej miereneogénu. Vodárenské zdroje podzemných vôd sú vyuţívané na hromadné zásobovanieobyvateľstva pitnou vodou v okresoch Povaţská Bystrica, Púchov a Ilava, pričom ichumiestnenie je vo vodohospodársky významných oblastiach zasahujúcich do podhorícentrálnych Karpát – Straţovské a Súľovské vrch, a do pohorí vonkajších Karpát – Javorníkya Biele Karpaty. V okresoch Trenčín a Nové Mesto nad Váhom je pre účely zásobovaniaobyvateľstva vodou zachytených 108 vodárenských zdrojov o kapacite 774 l.s -1 prevaţnez podzemných vôd z vápencovo krasových oblastí Povaţského Inovca a Bielych Karpáta z aluviálnych nánosov rieky Váh.Podľa údajov VÚVH v roku 2008 poklesla priemerná spotreba na jedného obyvateľav domácnosti v Trenčianskom kraji na 82,9 l.obyv. -1 .deň -1 . V okrese Púchov bola pre rok2008 určená spotreba vody 77,73 l.obyv. -1 .deň -1 .

56 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER• Minerálne a geotermálne vodyV povodí Váhu sa nachádzajú zdroje minerálnych vôd, pri ktorých vznikli kúpeľné mestáNimnica - vrty B-7, B-8 a B-9 s výdatnosťou 8,9 l.s -1 a s teplotou 12,5 – 13,5°C, a Trenčianske kúpele – vrty P-1, Sina I. V-2, Sina II. V-3, Tomáš SB-1, Letný prameň SB-3, Wernher SB-5, Wernher II.SB-5A, TT-2 s výdatnosťou 17,9 – 21,9 l.s -1 a teplotou 39,2 -40°C.‣ Odvádzanie a čistenie odpadových vôdV roku 2008 bol počet obyvateľov Trenčianskeho kraja pripojených na verejnúkanalizáciu 350,6 tis, čo predstavuje 58,45% (celoslovenský priemer 59,06%) z celkovéhopočtu obyvateľov, pričom v správe vodárenských spoločností je 95% obyvateľov, obcezabezpečujú odkanalizovane pre 5% obyvateľstva kraja. Verejná kanalizácia je vybudovanáalebo čiastočne vybudovaná v 65 obciach kraja z čoho je 39 obcí v správe vodárenskýchspoločností, zvyšný počet je v správe obcí. Celkovo je kraji evidovaných 53 čistiarníodpadových vôd.Stav odkanalizovania v roku 2008 pre Trenčiansky kraj a v okrese Púchov jeevidentný z nasledujúcej tabuľky:OkresPočet obyvateľov (tis.)CelkomS verejnoukanalizáciouPodielz celkovéhopočtuobyvateľov(%)celkomPočet obcíS verejnoukanalizáciouPodielz celkovéhopočtu obcí(%)Púchov 45,49 18,87 41,49 21 8 38,10Trenčiansky kraj 599,86 350,62 58,05 276 65 23,55Slovenská republika 5 412,25 3 196,61 59,06 2 891 806 27,88Zdroj: ÚPN VÚCVybavenie kraja a samotného okresu Púchov čistiarňami odpadových vôd bolo v roku2008 nasledujúceho rozsahu:OkresPočet obyvateľov (tis.)CelkomS verejnoukanalizácioua ČOVPodielz celkovéhopočtuobyvateľov(%)celkomPočet obcíS verejnoukanalizácioua ČOVPodielz celkovéhopočtu obcí (%)Početkomunál.ČOVPúchov 45,49 18,22 40,06 21 6 28,57 5Trenčiansky kraj 599,86 348,02 58,02 276 60 21,74 3Slovenská republika 5 412,25 3 106,89 57,40 2 891 710 24,56 577Zdroj: ÚPN VÚCIné výrobné aktivity neboli identifikované.III.3.3. Doprava a dopravné vzťahyIII.3.3.1. Nadregionálne dopravné vzťahy‣ Cestná dopravaTrenčianskym krajom prechádzajú nasledovné dopravné siete krajín Európskej únie:• Panaerópsky multimodálny koridor, vetva č.Va (Viedeň) – Bratislava – Trenčín - Ţilina –Košice - Uţhorod v trase diaľnice D1,• Mimokoridorová sieť TEN-T Púchov – Strelka – (Hranice na Morave) v trase ţelezničnejtrate č.125, v návrhu doplnená o rýchlostnú cestu R6 Beluša – Púchov – Lysá podMakytou.Infraštruktúra cestnej dopravy Trenčianskeho kraja bola doplnená o kompletné úsekydiaľnice D1 a s tým spojené úpravy nadväzných ciest I. a II. triedy. Diaľnica D1 jev súčasnosti ukončená v lokalite Sverepec a pokračuje od Vrtiţeru po hranicu so Ţilinskýmkrajom. Úsek Sverepec – Povaţská Bystrica – Vrtiţer je v súčasnosti rozostavaný

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 57s plánovaným dokončením v roku 2010. V roku 2003 bol sprevádzkovaný úsek rýchlostnejcesty R6 v polovičnom priečnom profile Beluša kriţovatka s D1 – Púchov.Základné údaje o sieti cestných komunikácií podľa údajov SSC:- Cesty „E“ pre medzinárodnú premávku 188,211 km- Trasy „TEM“ 100,646 km- „TEN-T“ Koridory 87,700 km- Diaľnice 77,668 km- Diaľničné privádzače 2,453 km- Cesty I. triedy 307,675 km- Cesty II. triedy 349,414 km- Cesty III. triedy 1 139,398 km- Spolu cesty I., II., III. triedy 1 876,608 kmHustota cestnej siete 0,417 km/m 23,129 km/tis.obyvateľov‣ Ţelezničná dopravaOsobnú ţelezničnú dopravu na území SR zabezpečuje Ţelezničná spoločnosťSlovensko, a.s. a nákladnú dopravu Ţelezničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s.Hlavné ţelezničné trate na území Trenčianskeho kraja sú súčasťou hierarchickynajvyššej dopravnej infraštruktúry paneurópskych multimodálnych koridorov ITF (ECMT). Naúzemí Trenčianskeho kraja sú tieto trate označené číslom 120. a 125. a sú súčasťouEurópskej siete najdôleţitejších tratí AGC č.E63 a E40.• trať č. 120: Bratislava hl.st. – Ţilina je elektrifikovaná dvojkoľajná ţelezničná traťs celkovou dĺţkou 203 km. V súčasnosti prebieha modernizácia trate č. 120v úsekoch Bratislava – Púchov a Púchov Ţilina na traťovú rýchlosť 160 km/hod.• trať č. 125: Púchov - Strelenka - Horní Lideč ČD je elektrifikovaná dvojkoľajná traťs dĺţkou 28 km.Na hranici s Českou republikou sú vytvorené tri hraničné prechody pre ţelezničnúdopravu.Ţelezničná trať č.120 a jej zastávkyZdroj: Magazín o ţelezniciach SR

58 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERIII.3.3.2. Charakteristika regionálneho dopravného systému‣ Cestná dopravaOkres Púchov svojim umiestnením v severozápadnej časti republiky v hranicis Českou republikou zaujíma atraktívnu polohu v rámci transeurópskych a celoslovenskýchdopravných napojení.Základné údaje o sieti cestných komunikácií podľa údajov SSC k 16.02.2009:- Cesty „E“ pre medzinárodnú premávku 7,821 km- Trasy „TEM“ 7,821 km- „TEN-T“ Koridory 7,821 km- Diaľnice 7,821 km- Diaľničné privádzače 0,000 km- Cesty I. triedy 40,840 km- Cesty II. triedy 16,780 km- Cesty III. triedy 86,768 km- Spolu cesty I., II., III. triedy 152,209 kmHustota cestnej siete 0,406 km/m 21,908 km/tis.obyvateľovSieť pozemných komunikácií okresu sa skladá z ciest I., II. a III. triedy, sietemiestnych a účelových komunikácii, pričom k najdôleţitejším napojeniam patria:• Diaľnica D1 - Ladce – Visolaje v celkovej dĺţke 7,821 km, na ktorú nadväzuje úsekrozostavaný úsek Sverepec – Povaţská Bystrica – Vrtiţer.• I/49 - prechádza naprieč celým okresom Púchov, spája obce Beluša – Púchov – Vieska –Bezdedov – Dohňany – Mestečko - Zarečie a smeruje na západ k hranici s Českourepublikou, hraničným prechodom Lysá pod Makytou prechádza do Českej republiky.• I/49A - začína v intraviláne mesta Púchov, pokračuje obcami Horné Kločkovce, DolnéKločkovce a v obci Beluša sa kriţovatkou napája na D1. Úsek je vybudovaný v polovičnomprofile s dĺţkou 7,545 km ako súčasť rýchlostnej cesty R6, ktorej výstavba v plnom profilesa plánuje v roku 2017.• I/61 (E75) - prechádza juţne okresom Púchov cez obec Beluša s dĺţkou v okrese 4,636km.• II/507 - je významným cestným ťahom riešeného územia, ktorý prechádza juţnou časťouúzemia cez obce Streţenice – Púchov – Nimnica s celkovou dĺţkou 16,780 km.• Cestnú sieť okresu dopĺňa súbor ciest III. triedy.

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 59Zdroj: SSC‣ Ţelezničná dopravaŢelezničná doprava v regióne Púchov tvorí významný článok štátneho hospodárstva.Ţelezničná stanica Ţilina a Vrútky tvoria dôleţitý ţelezničný dopravný uzol spájajúcizápadné, východné a časť stredného Slovenska, región Oravy, Liptova, Turca a Kysúc, akoaj priame spojenie s Českou a Poľskou republikou.Samotným okresom Púchov prechádzajú trate č. 120: Bratislava hl.st. – Ţilina a traťč. 125: Púchov - Strelenka - Horní Lideč ČD a miestna neelektrifikovaná jednokoľajnáţelezničná trať č.124 Trenčianska Teplá - Nemšová - Lednické Rovne.‣ Letecká dopravaNa území Trenčianskeho kraja sa nenachádza ţiadne letisko hlavnej siete letískSlovenskej republiky a nároky kraja zastrešuje letisko v Bratislave. Priamo v meste Trenčínsa nachádzajú plochy opusteného vojenského letiska, disponujúceho dvoma vzletovýmidráhami, ktoré má potenciál plniť funkciu regionálneho letiska pre nepravidelnúmedzinárodnú dopravu. Pre potreby regionálnej dopravy v rámci Trenčianskeho kraja savyuţíva letisko v Prievidzi prispôsobené pre nepravidelnú medzinárodnú dopravua medzinárodné lety všeobecného letectva so vzletovou a pristávacou dráhou v dĺţke 950 ma šírke 85 m. V rámci kraja sa na území nachádzajú aeroklubové športové letiská – Dubnicanad Váhom lokalita Slavnica, Partizánske lokalita Malé Bielice a letiská určené pre letecképráce nachádzajúce sa v katastrálnom území obcí Bystričany, Dlţín, Morovo, Rybanya Tuţina.‣ Vodná dopravaV lokalite posudzovanej činnosti nie je v súčasnosti rozvinutá vodná doprava.Vláda SR v roku 2000 schválila uznesenie č.469/2000 „Koncepcia rozvoja vodnej dopravySlovenskej republiky“, ktorej predmetom je realizácia Váţskej vodnej cesty a prepojenievodných ciest Váh – Odra. V zmysle európskych konvencií o vodnej doprave je rieka Váhchápaná ako súčasť dohody AGN s označením E81. V Trenčianskom kraji by mali byťvybudované prístavy v Novom Meste nad Váhom, Trenčíne, Dubnici nad Váhom, Púchove(katastrálne územie Beluša) a v Povaţskej Bystrici. Časový harmonogram výstavby nie jezáväzne určený.III.3.3.3. Dopravná infraštruktúra dotknutého územia‣ Cestná dopravaDotknuté územie obce Beluše je kvalitne napojené na cestnú dopravu. Obcouz východnej strany prechádza novovybudovaná komunikácia I/49A, ktorá je mimoúrovňovou

60 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERkriţovatkou, umiestnenou za obcou, napojená na diaľničný úsek D1 - Ladce – Visolaje.Komunikácia je súčasťou plánovanej rýchlostnej cesty R6, ktorá po vybudovaní budezaradená do siete TEN.V danom mieste tanguje obec aj komunikácia I/49 Beluša – Púchov – Vieska –Bezdedov – Dohňany – Mestečko - Zarečie smerujúca na západ k hranici s Českourepublikou. Priamo obcou prechádza komunikácia I/61 spájajúca Bratislavu a Bytču, ktorákriţuje komunikáciu I/49.Ďalej sa na komunikáciu I/61 v kriţovatke umiestnenej priamo v obci napájakomunikácia III/061048 smerujúca do časti Hloţa a pri opúšťaní obce Beluša sa na cestuI/61 napája komunikácia III/061049 do obce Čerencové.Samotná prevádzka posudzovanej činnosti je dopravne napojená z komunikácieIII/061048 prechádzajúcou časťou Hloţa, pravým odbočením na miestnu asfaltovúkomunikáciu, ktorá vedie priamo do priemyselného areálu cez ţelezničné priecestie.V roku 2005 sa uskutočnilo Celoštátne sčítanie dopravy, pričom pre vybrané cestné úsekydotknutého územia boli zistené nasledujúce intenzity dopravy:Číslo úseku Cesta T O M Spolu95322 061047 328 1007 11 134694212 061049 320 995 10 132594211 000061 1051 2247 30 332895321 000061 1003 2507 43 35591091 000049 453 2761 25 3239Vysvetlivky: T - nákladné automobily a prívesy,O - osobné a dodávkové automobily,M - motocykleZdroj: SSC‣ Ţelezničná dopravaÚzemím obce Beluša prechádza dvojkoľajová elektrifikovaná ţelezničná trať č. 120Bratislava hl.st. – Ţilina. Najbliţšou stanicou je osobná vlaková stanica Beluša z roku 1883,ktorá leţí po pravej strane trate v smere od Bratislavy. V stanici sa nachádzajú 4 dopravnéa jedna manipulačná koľaj.Posudzovaná prevádzka nie je priamo napojená na ţelezničnú trať.III.3.4. Nevýrobné aktivityIII.3.4.1. Infraštruktúra a sluţby‣ InfraštruktúraZásobovanie pitnou vodouZásobovanie pitnou vodou okresu Púchov zabezpečuje Povaţská vodárenskáspoločnosť, a.s. V obci Beluša je vybudovaný verejný vodovod zásobovaný pitnou vodou zoskupinového vodovodu PPD, ktorý má hlavné zdroje v okrese Povaţská Bystricav katastrálnom území Pruţina. Z prameňa je voda vedená do vodojemu Tŕstie 2x1000 m 3 ,

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 61potom do centrálnej chlórovacej stanice alebo priamo do nej a následne je dvomaprívodnými radami DN 500 a DN 700 privádzaná do okresu Púchov, konkrétne dorozdeľovacej šachty Beluša. Z prívodného radu PPD, DN 500 rozdeľovacia šachta Beluša -vodojem Dubnica nad Váhom 2x1500 m 3 je pri obci Beluša odbočka s rozdeľovacoua vodomernou šachtou, odkiaľ vedie prívodný rad do vodojemu Beluša 2x650 m 3 a následnedo rozvodnej siete obce Beluša, lokalita Hloţa.Celková dĺţka siete je 22 018 m a v súčasnosti je zásobovaných 65% trvalo ţijúcichobyvateľov. Ďalšia časť obyvateľov je zásobovaná pitnou vodou z vlastných zdrojov.Vlastníkom vodovodu je obec, prevádzkovateľom PVS a.s.KanalizáciaV strednej časti obce Beluša je vybudovaná kanalizačná sieť. Splaškové odpadovévody od 30% obyvateľov sú čistené na jestvujúcej ČOV Kovo. Ostatné odpadové vody súakumulované v bezodtokových ţumpách, ktoré sú vyprázdňované oprávnenýmispoločnosťami a odváţané do čistiarne odpadových vôd Púchov – Strţenice a Beluša.V obci sa nachádza rozostavaná ČOV, ktorá bola projektovaná pre čistenie odpadových vôdz lokalít Beluša, Hloţa, Visolaje a Belušské Slatiny, v súčasnosti je vybudovaná čistiaca linkalen pre obec Beluša. Daţďové vody z časti diaľnice a št. cesty I/61 sú mechanicky prečistenéa prečerpávané do recipientu.ČOVVerejnákanalizáciaVlastníkkanalizácieČOV TV Com Beluša ObecPrevádzkovateľPočet Dĺţka kanal.kanalizácienapojených siete bez RecipientPrevádzkovateľobyvateľov prípojokČOVObec 1 290 2,05 PruţinkaTV Com 55 1,87 SlatinkaZásobovanie elektrickou energiouDotknuté územie obce Beluša a jej okolie je plne elektrifikované, pričom zdrojomelektrickej energie je rieka Váh, na ktorej je vybudované vodné dielo – Vodná elektráreňNosice s výkonom 67,5 MW E . VE Nosice je priehradovou VE a jej nádrţ má funkciutýţdenného vyrovnávania prietokov. Vyuţitá voda je odvádzaná pri Púchove do hate DolnéKočkovce, ktorá je súčasťou najstaršej kaskády VE na Váhu. Nádrţ Dolné Kočkovce mávšak pomerne malý akumulačný objem a VE pod ňou relatívne malú hltnosť (150 m 3 .s -1 ),preto VE Nosice s maximálnym prietokom skoro 400 m 3 .s -1 má obmedzenú dobu špičkovejprevádzky.V okrese Púchov sú situované nasledujúce transformačné stanice:Názov Napätie (kV) Výkon (MVA) SprávcaPúchov 110/22 2x40 SSEŢSR Púchov 110/22 25 VOVE Nosice 110 bdt SE - VEPoznámka: SSE – Stredoslovenská energetika, VO – Veľkoodberateľská stanica,SE – VE – Slovenské elektrárne – Vodné elektrárneRozvody Vysokého napätia – 22kV sú riešené prevaţne vzdušnými sieťami, ktorézásobujú distribučné transformovne 22/0.4 kV.Zásobovanie zemným plynomZásobovanie kraja je riešené sústavou plynovodov, okres Púchov zásobuje plynovod200/25 Beluša – Púchov a 150/25 Ladce – Lednické Rovne. Z uvedených plynovodov sanapájajú regulačné stanice na STL a nízkotlakovými rozvodmi sú zásobované jednotlivésídla. V okrese Púchov bolo v roku 2009 plynofikovaných celkovo 10 obcí. Obec Beluša jeplynofikovaná.Zásobovanie teplomÚzemie kraja je zásobované teplom z veľkých zdrojov, ktoré patria k priemyselnýmpodnikom alebo bytovému hospodárstvu, pričom palivovou základňou je zemný plyn.

62 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERZásobovanie z veľkých zdrojov je typické pre mestá, zásobovanie obcí teplom jezabezpečené z individuálnych zdrojov na tuhé palivo, zemný plyn a v ojedinelých prípadochelektrinou.TelekomunikácieObyvatelia obce môţu vyuţívať sluţby rôznych telekomunikačných spoločností.Územie je pokryté pevnými, ako aj mobilnými operátormi. Káblové rozvody operátorov súvedené čiastočne podpovrchovo a časť je vedená vzduchom.‣ SluţbyObec Beluša zabezpečuje pre svojich obyvateľov základnú občiansku vybavenosť,ktorú tvorí obecný úrad, matričný úrad, stavebný úrad, ostatné pracoviská verejnej a štátnejsprávy (Daňový úrad, Oddelenie policajného zboru, Obvodné úrady a iné) sú dostupnév meste Púchov a Povaţská Bystrica. Obec disponuje kultúrnym domom s kinosálou,kniţnicou, obchodnými prevádzkami, pobočkou banky, poštou.Zdravotnícku starostlivosť poskytujú samostatné ambulancie praktického lekára predeti, dorast, dospelých, stomatológ a gynekológ. Výdaj liekov je v lekárni. Vyššiu zdravotnústarostlivosť zabezpečujú odborné zdravotnícke zariadenia v meste Púchov a okolí.Vzdelanie detí a mládeţe je v obci Beluša riešené prostredníctvom materskej školy,ktorá sa nachádza v strede obce. Základné vzdelanie zabezpečuje Základná škola naSlatinskej ulici, ktorej zriaďovateľom je obec. V obci sa nachádza aj Základná umeleckáškola. Od roku 2007 funguje v obci Súkromné osemročné gymnázium, Súkromná obchodnáakadémia a Súkromná hotelová akadémia. Ďalšie stredné a vysoké školstvo je riešenév rámci okresných a krajských miest.Mimoškolskú činnosť pre deti a mládeţ poskytujú školský klub, školská telocvičňa.V obci sa nachádza futbalové ihrisko pre dorast a dospelých a v rámci obce fungujefutbalový klub.V obci sú organizované viaceré kultúrne a spoločenské akcie – diskotéky, karnevaly,festivaly.III.3.4.2. Rekreácia a cestovný ruchCestovný ruch patrí v posledných rokoch medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce odvetviaa nadobúda čoraz väčší ekonomický a sociálny význam. Nová stratégia rozvoja cestovnéhoruchu Slovenskej republiky do roku 2013 (schválené uznesením vlády SR č. 417 z09.05.2007) identifikuje nasledujúce ťaţiskové formy cestovného ruchu v rámci celéhoSlovenska:• letná turistika a pobyty pri vode,• kúpeľný a zdravotný cestovný ruch,• zimný cestovný ruch a zimné športy,• mestský a kultúrno-poznávací cestovný ruch,vidiecky cestovný ruch a agroturistika.Trenčiansky samosprávny kraj patrí do viacerých územných regiónov cestovnéhoruchu v zmysle Regionalizácie cestovného ruchu v SR. Okres Púchov spolu s okresomPovaţská Bystrica patria do Severopovaţského regiónu cestovného ruchu, ktorý jeklasifikovaný ako región s medzinárodným významom so začlenením do I. kategórie.Charakteristickým pre územie kraja je kúpeľný cestovný ruch, letný pobyt pri vode, horskáturistika a rekreácia, vidiecky turizmus a v menšej miere aj zimné športy, rezervy sú vovyuţití kultúrnohistorického potenciálu a poznávací turizmus. Významným je najmäzahraničný cestovný ruch, ktorého cieľom sú predovšetkým kúpeľné miesta TrenčianskeTeplice a Bojnice, kúpele Nimnica dosahujúce nadregionálny význam. Dôleţitým faktorompre rozvoj medzinárodného ruchu je poloha kraja na diaľnici vedúcej v budúcnosti do Českejrepubliky a prepojením na územie stredného a východného Slovenska.V okrese Púchov sú z turistického hľadiska zaujímavé Javorníky, Biele Karpaty anajmä Stráţovské vrchy so strediskom Mojtín. Centrom cestovného ruchu je Nimnica aNosická vodná nádrţ. V Nimnici sú najmladšie kúpele na Slovensku, situované v údolí rieky

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 63Váh na juhovýchodnom predhorí Javorníkov (3,5 km od mesta Púchov) a rozkladajú sa napoloostrove zasahujúcom do Nosickej priehrady, vo výške 280-300 m nad morom.V kúpeľoch sa nachádzajú pramene alkalických kyseliek, ktorých teplota je 10 - 13°. Kúpelesa zameriavajú na liečbu chorôb dýchacích ciest a tráviacej sústavy, gynekologické,kardiovaskulárne choroby, poruchy látkovej výmeny a pohybového aparátu.Z kultúrnohistorických pamiatok si najväčšiu pozornosť zaslúţi Lednický hrad,Slovenské sklárske múzeum v Lednických Rovniach a dielňa s výrobou tradičnej modrotlačev Púchove. V okrese je identifikovaných 135 hnuteľných pamiatkových predmetov, 62hnuteľných kultúrnych pamiatok, 49 nehnuteľných pamiatkových objektov a 36 nehnuteľnýchkultúrnych pamiatok.Z hľadiska ubytovacích kapacít okres Púchov v roku 2008 disponoval, podľa údajovzo ŠÚ, 21 zariadeniami s nasledujúcou návštevnosťou:Počet prenocovanínávštevníkov v ubyt.zariadeniachPočet lôţok vubytovacíchzariadeniach2008Počet návštevníkov vubytovacíchzariadeniachPočetubytovacíchzariadeníOkres Púchov 109 359 1 164 24 407 21Trenčiansky kraj 1 217 739 15 274 320 326 275Oproti roku 2007 došlo k miernemu poklesu návštevnosti v týchto zariadenia celkovoo 2 642 návštevníkov, pričom v rámci Trenčianskeho kraja došlo k nárastu počtunávštevníkov.V blízkosti obce Beluša leţí rekreačné stredisko Belušské Slatiny, ktoré ponúkaviaceré ubytovacie moţnosti vybudované uţ po prvej svetovej vojne ( v súčasnosti v predaji).Stráţovské vrchy sú vyhľadávané medzi turistami pre moţnosť prechádzok v prírode.V blízkosti sa nachádzajú miestne kúpele, ktoré vznikli vďaka trom teplým zemito-sírnatýmliečivým prameňom, ktoré sú vhodné pri liečbe reumatických a koţných ochorení. Okremturistov sem prichádzajú deti do školy v prírode a konajú sa tu rôzne firemné akcie.III.3.5. Kultúrno-historické pamiatky‣ Historické objektyK a t. f a r a - dvojpodlaţná päťosová bloková budova. klasicistická z 1. tretiny 19stor. s trojtraktovou dispozíciou a empirovou fasádou.K o s t o l sv. A l ţ b e t y (kat.), neskororenesančný z 1. tretiny 17. stor., stavanýako protestantský, typu emporových stenových kostolov. Zbarokizovaný v 2. pol. 18.storočia, opravený okolo roku 1800 a v 19.a 20. storočí. Pôvodná sieňová emporová stavbas dodatočným polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavenou veţou. Hlavné priestoryzaklenuté valenou klenbou s lunetami, zbiehajúcou sa do nároţných mohutných pilierov,ktoré súčasne nesú aj prostestantskú emporu. Barokovo-klasicistická fasáda členenálizénovým rámom a polkruhovo zakončenými oknami. Hlavný oltár neskorobarokový z 2 pol.18. stor. Bočný oltár Ukriţovanie z 2. pol. 18. stor. Bočný oltár Piety, neoklasicistický z konca19. stor. Kazateľnica neskorobaroková s ornamentálnou výzdobou z pol 18. stor. Krstiteľnicakamenná renesančná z 1. tretiny 17. stor. Zvon z roku 1831 od kremnického zvonolejára S.Hackenbergera. Kalich rokokový s emailovými medailónmi od J. Szilássyho z pol. 18. stor.K a p l n k a sv. A n n y - neskororománska-ranogotická, postavená v 2. pol. 13. stor. Úpravasa uskutočnila okolo roku 1300-1310. Kaplnka má zjednodušený neskorománsky pôdoryss polkruhovou apsidou, pričom loď od polkruhovej apsidy delí len triumfálny oblúk.Charakteristické sú úzke štrbinové pôvodné okná. Lomený portál z roku 1300 aţ 1310s jedným prútom v ostení.P o m n í k p a d l ý ch v prvej svetovej vojne (pri kostole) - na vysokom podstavci sochavojaka, po ľavej strane dve postavy z pieskovca – plačúca matka a syn (1974).P r í c e s t n á k a p l n k a sv. J á n a N e p o m u c k é h o – klasicistická z 2. pol. 18.storočia s polygonálnym pôdorysom. Fasádu člení lizénový rám a termálne okná. V interiéri

64 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERsa nachádza socha sv. Jána Nepomuckého z 2. pol. 18. stor.L u r d s k é j a s k y n k y - vo farnosti sa nachádzajú dve - jedna je v Belušských Slatinách,druhá jaskynka je v údolí za prvými "kamennými vrátami" na ľavej strane predkameňolomom. Vyteká pri nej pramenistá pitná voda.Ţ i d o v s k ý c i n t o r í n – nachádza sa na okraji obce, smerom na Visolaje a PovaţskúBystricu.‣ Archeologické a paleontologické náleziskáArcheologické nálezy z teritória Beluše pochádzajú zo staršej doby bronzovej (2000-1500 pre Kristom). Pri kopaní kanála pre vodnú elektráreň cez hloţský chotár robotnícinarazili 21. júna 1935 na dva hroby so skrčenými ľudskými kostrami. Inventár hrobov okremkostí tvorili viaceré predmety zo staršej doby bronzovej - ihlica, náramok, špirálovité skrútenékrúţky, tri náušnice vyhotovené z bronzu a dve tenké náušnice zo zlata.V štrkovitom výkope pre novostavbu domu v Podhorí v novembri 1930 objavilipopolnicu - nález zo ţiarového hrobu z doby luţickej kultúry (1300-1200 pred Kristom).V roku 1964 sa pri záchrannom výskume uskutočnenom v súvislosti s výstavbounovej trasy štátnej cesty č.61 v lokalite Pechová (v priestore medzi potokom Rybníkya Pruţinkou) bolo odkrytých 26 hrobov s hlinenými nádobami, v ktorých boli zbytkyzhorených kostí a rozličné predmety. Ide o luţické ţiarové pohrebište zo strednej dobybronzovej (1500-1200 pred Kristom). Nálezy - jednouché a dvojuché amfory, misky a hrnce,spolu s bronzovými náramkami, záveskami, prsteňmi, ihlicami a korálkami. O osídlení v dobebronzovej svedčia aj nálezy keramiky a hrnčiarskej pece, ktoré takisto objavil Gabriel Povalapri výstavbe komunikácie.Nález ţelezného oštepu dokazuje rímskej doby (100-400 po Kristovi), pričomdo tejto doby zaraďujeme aj osídlenia výšinných lokalít - Hradište, Stárkova skala a Rašov.Existenciu hradiska na Hradišti potvrdzujú aj stopy po valovom opevnení.V roku 1964 sa v lokalite Kostelište a na jeho okolí realizoval výskum archeológaPovaţského múzea v Ţiline Dr. Antona Petrovského-Šichmana. V zalesnenom teréne boloobjavených šesť ţiarových hrobov luţickej kultúry a 36 mohýl patriacich do dobyveľkomoravskej (800-900 po Kristovi). Na ceste z Koštelišťa po hrebeni vo vzdialenosti asijedného kilometra, v lokalitách Gárové a Háj, sa nachádzala skupina 25-tich mohýl. Ďalších13 mohýl je na mieste, ktoré sa nazýva Hrobice. Lokalita bola súčasťou Mestského boria anachádza sa na juţnom svahu oblého chrbta, pribliţne kilometer na sever od Buntového.Pamiatkový ústav eviduje v katastrálnom území obce Beluša 4 archeologické lokality:• Medzi vrchmi Malenic - zauţívaný názov pamiatkového objektu: Mohylník Koščeliščo,doba vzniku: Stredovek 9.st., prevládajúci sloh: veľkomoravské obdobie.• Garove - zauţívaný názov pamiatkového objektu: Mohylník Pod hájom, doba vzniku:Stredovek 9.st., prevládajúci sloh: veľkomoravské obdobie.• Hrobice - zauţívaný názov pamiatkového objektu: Hrobice, doba vzniku: Stredovek9.st., prevládajúci sloh: veľkomoravské obdobie.• Za kamenicou – unifikovaný názov pamiatkového objektu: Mohyla, doba vzniku:Stredovek 9.st., prevládajúci sloh: veľkomoravské obdobie.

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 65III. 4 Súčasný stav kvality ţivotného prostredia vrátane zdraviaRegióny vykazujú rôzny stav zaťaţenia jednotlivých zloţiek ţivotného prostredia vdôsledku antropogénnej činnosti a v rôznej miere sa v nich uplatňujú rizikové faktory, ktoréspätne limitujú kvalitu ţivota – diferencovaný stav ţivotného prostredia v rámci územiaSlovenskej republiky. Environmentálna regionalizácia je proces priestorového členeniakrajiny, v ktorom sa podľa stanovených kritérií a vybraných súborov environmentálnychcharakteristík vyčleňujú regióny s určitou kvalitou stavu alebo tendencie zmien ţivotnéhoprostredia. Jedným z finálnych výstupov regionálneho členenia je mapa hodnotiaca SR vpiatich stupňoch kvality ţivotného prostredia, na základe ktorej sú identifikovanéenvironmentálne najviac zaťaţené oblasti. Územia v 5. stupni s najviac narušeným ţivotnýmprostredím predstavujú jadro jednotlivých zaťaţených oblasti. K tomuto jadru boli pričlenenéaj územia najmä v 4. stupni kvality ţivotného prostredia s prihliadnutím na geomorfologické,hydrologické a iné relevantné kritériá. Zaťaţené oblasti predstavujú pribliţne 10 % územiaSR.Riešené územie posudzovanej prevádzky sa nachádza vo VÚC Trenčiansky kraj,okres Púchov, a nie je zaradené do ţiadnej zaťaţenej oblasti. V správe o stave ţivotnéhoprostredia SR pre rok 2008 je spomenutá moţnosť prehodnotenia stavu ţivotného prostrediana Povaţí v budúcnosti. Celkovo, územie VÚC je moţné z hľadiska kvality ţivotnéhoprostredia charakterizovať ako málo aţ stredne znečistené, najmä časti okresov Myjava,Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Povaţská Bystrica, Púchov a to vďaka absencii veľkýchzdrojov priemyselnej výroby.Kvalita ţivotného prostredia SR v rokoch 2008-2009 a zaťaţené oblasti

66 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERIII.4.1 Znečistenie a ohrozenie substrátu, reliéfu a pôdyZnečistenie a ohrozenie substrátu a reliéfuZ doterajšej činnosti nie je známe znečistenie horninového prostredia.Znečistenie a ohrozenie pôdyStále viac vystupuje do popredia poškodenie pôd prírodnými procesmi a to hlavnenásledkom intenzívnej antropogénnej činnosti. Hlavnými negatívnymi faktormi , ktoréovplyvňujú poľnohospodársku výrobu a environmentálne funkcie sú zhutňovaniea acidifikácia pôd, neuváţené rekultivácie pôd, najmä odvodňovanie, nadmerná chemizácia,divoké skládky, zvýšená veterná a vodná erózia.Obec BelušaInformácie o stave a vývoji poľnohospodárskych pôdy v posudzovanom území smečerpali predovšetkým z Čiastkového Monitorovacie Systému – Pôdy, realizovanýVýskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany pôdy a Agrochemické skúšanie. Informácieo stave a vývoji lesných pôd poskytuje Čiastkový monitorovací systém – Lesy realizovanýNárodným lesníckym centrom – Lesnícky výskumný ústav.Na základe hodnotenia vzťahov medzi vlastnosťami pôdno-ekologických jednotiek(BPEJ), faktormi prostredia a dostupnými údajmi o úrodách plodín v okolí posudzovanejčinnosti, moţno pôdu z poľnohospodárskeho hľadiska hodnotiť ako pôdu s najniţšímprodukčným potenciálom. Na posudzovanom území pôda nie je vystavené vplyvom eróziíresp. je vystavená miernym vplyvom veternej erózie.Z hľadiska typologicko-produkčnej kategorizácie pôd, sa v intraviláne obce Belušavyskytuje niekoľko typov pôd. V bezprostrednom okolí parcely, kde sa posudzovanáprevádzka nachádza, sú to predovšetkým produkčné trvalé trávne porasty, menej a máloprodukčné trvalé trávne porasty, stredne produkčné orné pôdy.III.4.2. Znečistenie a ohrozenie ovzdušia a vodyZnečistenie a ohrozenie ovzdušiaTrenčiansky krajPosudzované územie nepatrí z hľadiska čistoty ovzdušia k vysoko zaťaţenýmoblastiam, a preto nevyţaduje špecifickú ochranu. V roku 2007 bolo v kraji evidovaných1 565 stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia.

1 h24 h1 h24 h1 h1 rok24 h1 rok8 h KP11 rok1 rok3 h po sebe, početvýskytov3 h po sebe, početvýskytovCentrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 67V severnej časti kraja, je umiestnený značný počet stacionárnych zdrojov znečistenia– MATADOR a.s. Púchov, Povaţská cementáreň a.s., Ladce, MAKYTA a.s. Púchov, aletaktieţ aj individuálne zdroje tepla. Výrazným mobilný zdrojom znečistenia je rýchlostnákomunikácia R6 a diaľnica D1. Vzhľadom na všeobecne priaznivé klimatické pomery,dochádza na území k pomerne rýchlemu a účinnému rozptylu emisií. V zóne Trenčianskykraj sú štyri monitorovacie stanice: Prievidza, Handlová, Bystričany a Trenčín, kde saprimárne monitorujú koncentrácie TZL, SO 2 , NO x , PM 10 a ťaţkých kovov. Najvýraznejšípokles 24-hodinovej limitnej hodnoty na ochranu zdravia ľudí pre PM 10 bol zaznamenaný namonitorovacej stanici Bystričany. Zo 130 prekročení v roku 2006 klesol ich počet na 48 vroku 2007 a tendencia poklesu pokračovala aj v roku 2008, kedy sa vyskytlo 31 prekročení.Úroveň znečistenia PM 10 prekročila 24-hodinovú limitnú hodnotu na ochranu zdravia ľudí nastaniciach Prievidza a Handlová.Vyhodnotenie znečistenia ovzdušia podľa limitných hodnôt na ochranu ľudskéhozdravia a limitných hodnôt zvýšených o medzu tolerancie za rok 2008.ZnečisťujúcalátkaOchrana zdraviaSO 2 NO 2 NO 2+MT PM 10 COBenzénBenzén+MTVHP2SQ 2 NQ 2DobaspriemerovaniaLimitná hodnota[μg.m -3 ] (početprekročení)350 125 200250 504050(24) (3) 18 (18) (35)40100005 10 500 400Prievidza 5 0 44 32,2 1 0Bystričany 1 0 31 29,8 0 0Handlová 1 0 36 29,2 0 0Trenčín 0 0 0 29,6 0 29,6 32 26,4 2 284 1,50 1,50 0 024-hodinová a hodinová limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí pre SO 2 bola najviacprekročená na monitorovacej stanici Prievidza, avšak počet prekročení bol niţší, ako jepovolený počet. Ostatné znečisťujúce látky neprekročili hraničné prahy ani limitné alebocieľové hodnoty. V roku 2008 nebola prekročená cieľová hodnota pre As, Cd a Ni. Najvyššiehodnoty boli zaznamenané pre As 5,7 ng.m –3 na monitorovacej stanici Prievidza, pričomcieľová hodnota na ochranu zdravia ľudí je 6 ng.m –3 .Najvýznamnejšie stacionárne zdroje znečistenia ovzdušia v Trenčianskom kraji

TZLCO68 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERTuhé znečisťujúce látkySHMÚ Bratislava, 2006; SAŢP pracovisko Košice, 2007Od roku 2005 sa zaznamenal pokles emisií tuhých znečisťujúcich látok (TZL) zveľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia aţ o 62 %. Najvýraznejší bol poklesemisií z veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia.V roku 2007 z emisií veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia takmer 47% emitovali len dva zdroje znečisťovania ovzdušia a to U.S. Steel, s.r.o., Košice a ElektrárneNováky. Ostatné zdroje nepresahovali emisiu TZL 200 t/rok. U stredných, malých amobilných zdrojov došlo len k miernym poklesom. Celkové emisie TZL zo stredných aveľkých zdrojov (NEIS) boli v roku 2007 na úrovni 7997 t.Zdroje znečisťovania ovzdušia zaradené do kategórie malé zdroje emitovali v roku2008 najmenej o 3,5-krát viac ako veľké a stredné stacionárne zdroje. Emisie z mobilnýchzdrojov (aj abrazívne) činili v roku 2008 z celkového evidovaného mnoţstva emisii tuhýchlátok asi štvrtinu.Podiel najväčších znečisťovateľov na znečisťovaní ovzdušia emisiami za rok 2008 vTrenčianskom kraji.znečisťovateľ t/rok okresSLOVENSKÉELEKTRÁRNE, a.s.Povaţská cementáreň,a.s.Novácke chemickézávody, a.s.507,99 Prievidza171,12 Ilava120,02 PrievidzaKVARTET, a.s. 53,84 PartizánskeVetropacks.r.o.Nemšová,Spolu 889,5136,54 TrenčínNOxznečisťovateľ t/rok okresSLOVENSKÉELEKTRÁRNE, a.s.3822,04 PrievidzaPovaţská cementáren, a.s. 1045,62 IlavaCEMMAC, a. s. 540,4 TrenčínRona a.s. 302,43 PúchovVetropack Nemšová, s.r.o. 266,31 TrenčínSpolu 5976,8znečisťovateľ t/rok okresPovaţská cementáren,a.s.1968,43 IlavaCEMMAC a. s. 1856,72 TrenčínSLOVENSKÉ 400,97 Prievidza

Centrumznečisťovateľodpadového hospodárstvat/rokBelušaokres- ZÁMER 69SLOVENSKÉ35044,81 PrievidzaELEKTRÁRNE, a.s.ELEKTRÁRNE, a.s.TEPLÁREŇ, a.s. 141,5 Pov. BystricaKVARTET, a.s. 137,71 PartizánskeNovácke chemickézávody, a.s.286,03 PrievidzaVETROPACKNEMŠOVÁ s.r.o.130,82 TrenčínPovaţský cukor a.s. 203,61 TrenčínTSM Partizánske 79,32 PrievidzaSpolu 4715,76SO2Spolu 35534,15Okres PúchovV roku 2007 bolo v okrese Púchov evidovaných 78 zdrojov znečisťovania ovzdušias toho, 15 veľkých zdrojov a 63 stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia.V nasledujúcej tabuľke je prehľad najväčších znečisťovateľov a ich podiel naznečisťovaní ovzdušia za rok 2008.Prevádzkovateľ TZL Prevádzkovateľ SO 2 Prevádzkovateľ NO x Prevádzkovateľ COCestné stavbyŢilina s.r.o.3,87 Rona a.s. 3,94 Rona a.s. 335,18Cestné stavbyŢilina s.r.o.PD v Mestečku 3,36 PD v Mestečku 2,37 Matador a.s. 13,50 Rona a.s. 7,83Rona a.s. 2,58ContinentalMatador Rubbers.r.o.1,69Matador a.s. 1,36ZŠ s MŠ vLedniciIvan Kliment -MerkovContinentalMatador Rubbers.r.o.0,760,76ContinentalMatador Rubbers.r.o.Mestský bytovýpodnik s.r.o.11,139,580,62 Makyta a.s. 2,66Mestský bytovýpodnik s.r.o.ZŠ s MŠ vLedniciIvan Kliment -Merkov13,19Spolu 12,86 8,48 372,05 28,32Spolu okres 16,10 10,25 378,97 37,26Vývoj nameraného mnoţstva tuhých znečisťujúcich látok - okres Púchov3,212,21,89Znečistenie a ohrozenie vodyPovrchové vodyzdroj: ČMS - OvzdušieOkres PúchovKvalita vôd je stanovená v zmysle NV SR č. 296/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujúpoţiadavky na kvalitu a kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľovznečistenia odpadových vôd a osobitných vôd.SkupinaSkupina ukazovateľov kvalityvodyUkazovatele kvality vody

70 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERA Kyslíkový reţim rozpustený kyslík, BSK 5, ChsK Mn, ChsK CrBZákladné fyzikálno-chemickéukazovatelepH, teplota vody, chloridy, sírany, rozpustené látky alebomerná vodivosťC Nutrienty amoniakálny dusík, celkový fosfor, dusičnanový dusíkD Biologické ukazovatele sapróbny index biosestónu, sapróbny index bentosE Mikrobiologické ukazovatele koliformné baktérie, termotolerantné koliformné baktérieFGHMikropolutantyToxicitaRadioaktivitaortuť, kadmium, arzén, olovo, meď, nepolárne extrahovateľnélátkyakútna toxicity na vodné organizmy (kôrovce, riasy), klíčivosťsemiencelková objemová aktivita alfa, celková objemová aktivitabetaKvalita povrchových vôd je vzhľadom na dostupné údaje uvádzaná v zmysle normySTN 757221. Skupiny ukazovateľov kvality vody sú zaradené do piatich tried: I. trieda –veľmi čistá voda, II. trieda – čistá voda, III. trieda – znečistená voda, IV. trieda – silnoznečistená voda, V.trieda – veľmi silno znečistená voda.Kvalitatívne charakteristiky kvality toku Váh v sledovanom období 2005/2006Okres Tok Odberné miesto Riečny kmSkupina ukazovateľovA B C D E FPúchov Váh Váh - Púchov 204,3 II. II. II. II. IV. II.Ilava Váh Váh - Pod Dubnicou 177,8 II. II. III. III. IV. II.TrenčínVáh Váh - Trenčín 165,1 II. II. II. III. IV. IV.Váh Váh - Opatovce 157,2 II. II. III. III. IV. IV.Najväčšie znečistenie v mieste odberu Púchov je zaznamenané pri vyhodnocovanímikrobiologických ukazovateľov (koliformných baktérií, termotolerantných koliformnýchbaktérií a fekálnych streptokokov). Koncentrácie uvedených ukazovateľov nespĺňajúpoţiadavky NV SR č. 296/2005 Z.z.Podzemné vodyMonitoring kvality podzemných vôd vychádza zo súčasnej legislatívy Slovenskejrepubliky. Je súčasťou Komplexného monitorovacieho systému ţivotného prostredia SR vzmysle uznesenia vlády č. 449/1992. Prebieha prostredníctvom 75 vodných útvarov.Hodnotenie kvality podzemných vôd je v zmysle Vyhlášky 354/2006 Z. z., ktorým saustanovujú poţiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej naľudskú spotrebu.Znečistenie podzemných vôd pochádza z infiltrácie povrchových vôd do riečnychsedimentov, z priemyselných hnojív, znečistených zráţkových vôd, skládok odpadov,priemyselných a odpadových vôd mestských a sídelných aglomerácií a poľnohospodárstva.Pri celkovom zhodnotení dochádza k zvýšeniu obsahu ţeleza, mangánu, dusičnanov,chloridov a niektorých stopových prvkov.SK1000500P Medzi zrnové podzemné vody kvartérnych náplavov Váhu a jehoprítokov severnej časti oblasti povodia Váh

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 71Medzi zrnové podzemné vody kvartérnych náplavov Váhu sú ovplyvňovanéantropogénnou činnosťou najmä aglomeráciou Trenčín. V objekte 017790 hodnotaukazovateľa vodivosť pri 25°C prekročila indikačnú hodnotu 2-krát s hodnotami 280 mS/m.V skupine základných fyzikálnochemických ukazovateľov sa dokumentuje prekročeniekoncentrácie dusičnanov v objekte 016090 Veľké Bierovce, chloridov, ţeleza v objekte332316 Púchov a mangánu v objekte 332601 Dubnica SZM. V rámci polycyklickýcharomatických uhľovodíkov sa v území vyskytujú zvýšené koncentrácie naftalénu vo VeľkýchBierovciach, Savčine a Horovciach.Číslo objektu Názov objektu Prahová hodnota Limitná hodnota016090 Veľké Bierovce Fe, NO 3- , naftalén NO 3- , naftalén017790 horenická Hôrka Cl - , Na. RI, vodiv_25 Cl - , Na, RL, vodiv_25018990 Savčina Naftalén Naftalén113104 Veľké Bierovce HSB-1 DCB 1, 3, naftalén DCB 1, 3217190 Horovce Fenantrén, naftalén Fenantrén, naftalén217890 Dolné Kočkovce ATZ, Cl - , Prometryn ATZ332316 Púchov Fe Fe332601 Dubnica SZM Mn MnIII.4.3 Poškodenie a ohrozenie biotyMedzi najdôleţitejšie aktivity, ktoré ohrozujú biotu vo všeobecnosti aj v záujmovomúzemí posudzovanej činnosti sú degradácia a likvidácia biotopov spôsobená veľkoplošnýmpoľnohospodárstvom, nesprávnou lesohospodárskou činnosťou, výstavbou veľkých vodnýchdiel, výstavbou diaľnic, ťaţba nerastných surovín, regulácia vodných tokov, vplyv emisiía imisií z dopravy, urbanizácia územia a i.Posudzovaná činnosť nemá taký negatívny vplyv na biotu ako vyššie uvedenéaktivity v širšom okolí záujmového územia.III.4.4 Iné zdroje znečistenia a ohrozenia krajinyPrírodné zdroje znečisteniaPoţiadavky na obmedzenie oţiarenia radónom a ďalších prírodných rádionuklidovstanovuje vyhláška č. 528/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o poţiadavkách naobmedzenie z prírodného ţiarenia.RadónZ celkového rádioaktívneho oţiarenia, ktoré voľne pôsobí na obyvateľstvo, viac akodve tretiny tvoria prírodné rádioaktívne zdroje. Zdrojom radónu sú väčšinou hlbšie pôdnehorizonty a horniny s obsahom rádioaktívnych látok, odkiaľ sa sekundárne rôznymspôsobom a rôznymi prístupovými cestami dostáva v pôdnom vzduchu, vode alebo vstavebných materiáloch do obytných priestorov.Radón je v prírode zastúpený troma rádionuklidmi 222 Rn, 219 Rn a 220 Rn-220.Rádionuklid 222 Rn s polčasom rozpadu 3,82 dňa má najväčší podiel na oţiarení človeka. Ideo prirodzený zdroj znečistenia. Pre človeka je nebezpečný jeho karcinogénny účinok, ktorýmsa výrazne podieľa na vzniku rakoviny pľúc.Z doposiaľ zhodnotených 9 221 objektov z celého územia SR (stav k 01. 01. 2008)je 51 % v nízkom, 45,8 % v strednom a 3,2 % vo vysokom radónovom riziku.Výsledky sledovania objemovej aktivity radónu (OAR) v bytovom fonde SR ukazujú,ţe najvyššie hodnoty ekvivalentnej objemovej aktivity radónu (EOAR) boli zaznamenané vstarších nepodpivničených rodinných domoch a to hlavne v prízemných miestnostiach. Nazáklade týchto výsledkov sa predpokladá, ţe hlavným zdrojom radónu v bytovom fonde SR

72 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERje radón v pôdnom vzduchu, ktorý súvisí s mnoţstvom uránu v podloţí a s geologickouštruktúrou územia.OAR (Bq.m -3 ) Počet bytov Počet bytov (%)< 500 3 248 88,8500 – 1499 380 1041500 - 5000 29 0,8Rozdelenie nameraných hodnôt OAR v pobytových priestoroch v SRV rámci úlohy „Hodnotenie rizika z geologického podloţia miest s počtomobyvateľov nad 10 000 a okresných miest s vysokým a stredným radónovým rizikom“ bolorealizované tieţ meranie na referenčných plochách vybraných miest Trenčianskeho kraja.MestoPrehľad radónového rizika v mestách Trenčianskeho kraja% referenčných plôch v radónovom rizikunízke stredné vysokéBánovce na Bebravou - 100 -Dubnica na Váhom 46,2 53,8 -Handlová 71,4 28,6 -Nová Dubnica 66,7 33,3 -Nové Mesto nad Váhom 84,6 15,4 -Partizánske 14,3 71,4 -Povaţská Bystrica 52,9 47,1 -Prievidza 55 40 5Púchov - 100 -Stará Turá 54,5 45,5 -Trenčín 60 40 -SeizmicitaPodľa STN 73 0036 „Seizmické zaťaţenie stavebných konštrukcií“ – región Púchovpatrí do zdrojovej oblasti seizmického rizika 4 so základným seizmickým zrýchlením 0,3 m/s 2 .Územie sa nachádza v seizmickej oblasti 6° M. C. S. a 7°M. C. S. Väčšieepicentrum väčších seizmických otrasov v historickej dobe bolo zaznamenané pod Minčolomv roku 1858 o intenzite 9° M. C. S.Antropogenné zdroje znečisteniaHlukKvalitu ţivota výrazne ovplyvňuje aj hluk, ktorý moţno povaţovať za jeden zozávaţných faktorov negatívne pôsobiacich na zdravotný stav obyvateľstva v posudzovanejlokalite. Zdrojom pre ţivotné prostredie a najmä obytné prostredie sú doprava, priemyselnéprevádzky, stavebná činnosť a drobné prevádzky. Medzi najvýraznejšie zdroje hluku sa radícestná doprava s podielom emisií 76%, ţelezničná doprava 14%, letecká doprava 10%.Vyhláškou MZ SR č.14/1977 Zb. bola na území SR stanovená prípustná hodnotahluku 60dB (A) pre dennú dobu a 50 dB (A) pre nočnú dobu. Táto limitná hodnota bolaurčená na základe medicínskeho záveru, ktorý ako hlukovú hladinu, pri ktorej dochádza knegatívnemu ovplyvneniu nervového systému, určil hladinu zvuku 65 dB (A).

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 73V Trenčianskom kraji je hlukové zaťaţenie výrazne koncentrované pozdĺţ hlavnejdopravnej a urbanizačnej osi Slovenska, ktorá predstavuje najväčší zdroj hluku aj z hľadiskaposudzovaného územia. Najzaťaţenejším je mesto Trenčín so svojou aglomeráciou.Čiastočné zlepšenie sa dosiahlo uvedením diaľničného obchvatu do prevádzky.Ďalšími hlukovo zaťaţenými lokalitami v kraji sú Povaţská Bystrica, Prievidza,Zemianske Kostoľany, Nováky. Aj v týchto oblastiach platí, ţe hlukovú situáciu výraznezlepší aţ dobudovanie cestných obchvatov a následné skompletizovanie diaľnice v celejdĺţke. Zvýšené pozornosť z hľadiska riešenia problematiky hluku je potrebné tieţ venovaťcestnej doprave cez hraničné obce Vrbovce – U Sabotov, Moravské Lieskové, Drietoma.Podiely obyvateľov vybraných miest a obcí trenčianskeho kraja zaťaţených ekvivalentnýmihladinami vonkajšieho hluku z cestnej dopravy, ŠZÚ SRŢelezničná doprava v celkovom priemere zaťaţuje svoje okolie intenzitou hluku naúrovni 70 - 80 dB (A). Táto sa výrazne a nárazovo zvyšuje pri nákladných a zoraďovacíchstaniciach a ţelezničnom depe, resp. prekládkových uzloch.K závaţným zdrojom hlučnosti patrí aj vplyv povrchovej ťaţby na prostrediea dôsledky trhacích prác. Hlavným zdrojom hlučnosti pri povrchovej ťaţbe sú technologickézariadenia pre ťaţbu, drvenie, triedenie a dopravu. Zvláštnou skupinou zdrojov hlučnosti jerozpojovanie hornín trhacími prácami (vŕtanie, výbuch) najmä v kameňolomoch. Na územíTrenčianskeho kraja sa tento negatívny vplyv prejavuje v lokalitách ťaţby stavebnéhokameňa v Podluţanoch, Čachticiach, Malých Kršteňanoch, Dolnom Kamenci – Kamenec podVtáčnikom, Horných Vesteniciach, Mojtíne – Beluši, Roţňových Miticiach a TrenčianskychMiticiach.V nasledujúcej tabuľke je uvedený stručný prehľad hlukovej situácie a expozícieobyvateľstva v meste Púchov.Hluk - mesto Púchov rok 2000, SAŢP BBMestoPúchovHladinavonkajšiehohlukuPočetosôbPercentuálnypodiel (%)> 55 2640 13,75> 60 1930 10,05> 65 1390 7,24> 70 240 1,25> 75 - -NestanovenéPercentuálnypodiel (%)Početobyvateľov6200 32,28 13 005 67,72 19 205

74 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMEROdpadové hospodárstvoPočnúc rokom 2003 je bilancia vzniku odpadov rozčlenená na dve kategórieodpadov. Prvá uvádza celkové mnoţstvá vzniknutých odpadov na základe hlásení pôvodcovodpadov. Z hľadiska koncepčno-územného rozvoja infraštruktúry odpadového hospodárstvamá však väčšiu vypovedajúcu hodnotu kategória, ktorá zahŕňa len mnoţstvá odpadov, ktoréboli umiestnené na trh, t.j. pôvodca ich musel podľa zákona o odpadoch ponúknuť nazhodnotenie alebo zneškodnenie. Bilancia odpadov umiestnených na trh predstavujevýchodiskovú štatistickú základňu pre sledovanie vývoja odpadového hospodárstva SR.Kategória odpadov Mnoţstvo (t) Kategória odpadov Mnoţstvo (t)Nebezpečný 602 480 Nebezpečný 523 928Ostatný 12 962 808 Ostatný 9 177 459Komunálny 1 790 691 Komunálny 1 790 691SPOLU 15 355 979 SPOLU 11 492 078Bilancia vzniku odpadovBilancia odpadov umiestených na trhV porovnaní s rokom 2007 predstavuje medziročný nárast odpadov umiestených natrh cca. 5%. Produkcia nebezpečných odpadov klesla v medziročnom porovnaní o 1,5%.V produkcii odpadov podľa revidovanej klasifikácie ekonomických činností (SKNACE rev.2 pôvodne OKEČ ) bol najväčším producentom odpadov v roku 2008 priemysel76%, ďalej poľnohospodárstvo 10% a stavebníctvo 8%. V celkovom mnoţstve odpadovpodľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností nie je zahrnutý komunálny odpad.V nasledujúcej tabuľke sa nachádza prehľad vzniknutých odpadov (t/rok)v Trenčianskom kraji za rok 2008, z ktorej vyplýva, ţe najväčšie mnoţstvo odpadu pochádzaz okresov Ilava, Trenčín, Prievidza a Povaţská Bystrica.Okres Nebezpečné odpady Ostatné odpady SpoluBánovce nad Bebravou 2917,54 34193,81 37111,34Ilava 9988,77 180862,88 190851,65Myjava 4593,63 24893,48 29487,11Nové Mesto/Váhom 2331,7 41937,47 44269,17Partizánske 321,13 23534,28 23855,42Povaţská Bystrica 4616,85 165925,73 170542,58Prievidza 5771,97 969195,04 974967,01Púchov 1161,4 35088,51 36249,91Trenčín 4669,39 307964,5 312633,89Spolu 36372,38 1783595,7 1819968,08Z hľadiska medziročného porovnania v priebehu rokov 2005 a 2008, bolzaznamenaný pozitívny klesajúci trend objemu vyprodukovaného odpadu. V porovnaní rokov2005 a 2008 ide o pokles v šiestich okresoch Trenčianskeho kraja. Pokles produkcieodpadov je výsledkom zlepšovania technologickej úrovne vo väčšine odvetví priemyslu, aleaj realizovaním nástrojov environmentálnej politiky.Spôsob nakladania s nebezpečným odpadom, pri miernom poklese celkovejprodukcie v roku 2008 oproti predošlému roku, bol v Trenčianskom kraji bez výraznejšíchzmien. Zaznamenaný bol mierny nárast zhodnocovania o 7 %. Zneškodňovanieskládkovaním stúplo o cca 5 % a zneškodňovanie inou formou pokleslo o 10 % oprotipredošlému roku. Spôsob nakladania s ostatným odpadom v oblasti bol v roku 2008, pri

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 75miernom poklese celkovej produkcie, taktieţ bez výraznejších zmien. Miera zhodnocovaniaostatného odpadu stúpla o cca 3 %. Najrozšírenejším spôsobom zneškodňovania v roku2008 bolo skládkovanie odpadu, a to na úrovni 62 %.V roku 2008 vzniklo 198 428 t komunálneho odpadu na území Trenčianskeho kraja,pričom nebezpečné odpady tvorili 0,04% a ostatné odpady 99,69%. Mnoţstvo komunálnehoodpadu v kraji na jedného obyvateľa predstavuje 330,77 kg, čo je takmerzhodné s celoslovenským priemerom 330,86 kg/obyv.Prehľad vzniku a spôsobu nakladania s odpadmi v Trenčianskom kraji2006SAŢP - COHEM Bratislava - Regionálny informačný systém o odpadoch (RISO),Okres PúchovV okrese Púchov bolo vyprodukovaných 13 504,48 kg komunálne odpadu z toho80,57 kg tvorili nebezpečné odpady a 13 423,91 kg ostané odpady.Obec BelušaPodľa údajov poskytovaných Štatistickým úradom SR bolo v obci Beluša v roku2008 vyprodukovaných 2092,3 t komunálneho odpadu z toho bolo 132,4 t spracovanýcha 1912,4 t bolo zneškodnených. Na území obce sa nenachádza skládka tuhéhokomunálneho odpadu a preto obec v súčasnosti prevaţnej miere odpad zneškodňujeskládkovaním na skládke LUŠTEK v Dubnici nad Váhom.III.4.5 Zdravie obyvateľstvaZdravotný stav je výsledkom pôsobenia mnohých faktorov - ekonomickej a sociálnejsituácie, výţivových návykov, ţivotného štýlu, úrovne zdravotníckej starostlivosti a ţivotnéhoprostredia. Vplyv znečisteného prostredia na zdravie ľudí sa odzrkadľuje najmä vukazovateľoch zdravotného stavu obyvateľstva, ako: stredná dĺţka ţivota pri narodení,celková úmrtnosť (mortalita), dojčenská a novorodenecká (perinatálna) úmrtnosť, početrizikových tehotenstiev a počet narodených s vrodenou vývojovou vadou, štruktúra príčinsmrti, počet alergických, kardiovaskulárnych a onkologických ochorení, stav hygienickej

76 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERsituácie, šírenie toxikománie, alkoholizmu a fajčenia, stav pracovnej neschopnosti ainvalidity, choroby z povolania a profesionálne otravy.Na Slovensku najrozšírenejším chronickým ochorením sú choroby obehovejsústavy, predovšetkým ischemické choroby srdca. Dlhodobo im patrí dominantná pozícia vpríčinách hospitalizácie, ako aj v podiele úmrtí zo všetkých príčin smrti. Choroby obehovejsústavy (CHOS) si pre závaţný klinický priebeh a hromadný výskyt, udrţiavajú dlhodobovyše 50 %-ný podiel zo všetkých príčin smrti. Vo vyspelejších krajinách podiel úmrtí naCHOS klesá aj pod 40 %. V SR zomrelo v roku 2008 na CHOS 28 502 osôb, čo predstavujeu muţov 46,9 % a u ţien 61 %. Ide o medziročný pokles 2,7 %.Ďalším veľmi závaţným ochorením v prípade obidvoch pohlaví sú nádory s miernymnárastom oproti minulému roku, keď v roku 2008 zomrelo na uvedené choroby 11 992 osôb,čo predstavuje 24,6 % u muţov a 20,3 % u ţien. Kaţdoročne stúpa chorobnosť – počet novohlásených zhubných nádorov a naďalej sú druhou najčastejšou príčinou smrti. Tretie miestou muţov patrí úmrtnosti v dôsledku poranení a otráv a iné následky vonkajších príčin (9,2%). Tretie miesto u ţien predstavujú ostatné choroby (6,5 %).Stále početnejším ochorením obyvateľstva je cukrovka - diabetes mellitus. Oprotiroku 2007 sa chorobnosť zníţila o takmer 7 %, od roku 2000 sa počet liečených diabetikovzvýšil o 18 %. V roku 2008 bolo v starostlivosti diabetologických ambulancií viac ako 302 000ľudí s týmto ochorením (všetky typy), čo predstavuje chorobnosť skoro 5 587 chorých na100 000 obyvateľov. Podiel diabetičiek ţien (56 %) prevyšuje počet diabetikov muţov.V roku 2008 bolo hlásených 1 309 vrodených chýb novorodencov, resp. do 1 rokuveku dieťaťa, v tom 1 252 u ţivonarodených, 7 u mŕtvonarodených a 50 prenatálne zistenýchvrodených chýb s následným umelým prerušením tehotenstva. Počet ţivonarodených svrodenou chybou v tomto roku klesol na 218 prípadov na 10 000 ţivonarodených, čo jenajniţší počet hlásených vrodených chýb za posledných 15 rokov.Stredná dĺţka ţivota pri narodení, (nádej na doţitie) je základným ukazovateľomúrovne ţivotných podmienok obyvateľstva a úmrtnostných pomerov. Predstavuje priemernýpočet rokov ţivota novorodenca, ktorý môţe dosiahnuť pri rešpektovaní špecifickej úmrtnostiv danom období Má stúpajúci trend u obidvoch pohlaví a dosiahla v roku 2008 u muţovhodnotu 70,85 a u ţien 78,73 roka. Priemerná stredná dĺţka ţivota u muţov okresu Púchovje 68,63 rokov, priemerná stredná dĺţka ţivota u ţien okresu Púchov je 76,35 rokov.Ukazovateľ 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008• Muţi• ŢenyStredná dĺţka ţivota pri narodení6 6 6 6 7 7 7 79,15 9,51 9,77 9,76 0,29 0,1 0,4 0,51 0,8577,23 77,54 77,57 77,62 77,82 77,9 78,2 78,08 78,737Ţivonarodení/1000 obyv. 10,2 9,5 9,5 9,6 10 10,1 10 10,1 10,6Novorodeneckáúmrtnosť5,4 4,1 4,7 4,5 3,9 4,1 3,53 3,4 3,4Zomretí 52724 51980 51532 52230 51852 53475 53301 53856 53164Zomretí na 1000 obyv. 9,9 9,7 9,6 9,7 9,6 9,9 9,9 10 9,8IV. Základné údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti naţivotné prostredie vrátane zdravia a o moţnostiach opatrení na ichzmiernenieIV.1. Poţiadavky na vstupy

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 77IV.1.1. Záber pôdyPrevádzka je umiestnená na parcelách vo vlastníctve navrhovateľa na celovejploche 38 364 m 2 v katastrálnom území Beluša. Parcely sú vedené v katastri nehnuteľnostíako zastavané plochy a nádvoria.Nové posudzované činnosti budú prevádzkované v existujúcom areáli vpriemyselnej oblasti bez potreby ďalšieho rozšírenia, preto k zabratiu novej pôdy nedôjde.IV.1.2. Spotreba vodyPrevádzka má dodávku pitnej a úţitkovej vody pre administratívne a výrobnépriestory riešenú napojením na verejný – obecný vodovod, ktorý spravuje Severoslovenskávodárenská spoločnosť a.s. Mnoţstvo odoberanej vody je kontrolované vodomeromumiestneným v šachte areálu spoločnosti. Celková spotreba vody za rok 2009 bola 360 m 3 .Okrem toho prevádzka disponuje aj vlastným zdrojom úţitkovej vody – studňou,pričom mnoţstvo odoberanej vody zo studne sa pravidelne meria. Priamo pri vstupe doareálu je umiestnený vodojem, z ktorého sa zabezpečuje rozvod technologickej vody. Pretento účel slúţia tri čerpadlá, jedno je v činnosti, dve sú rezervné. Úţitková voda slúţi natechnologické účely prebiehajúce v prevádzke, na chladenie technologického zariadenia aako poţiarna voda. Celková spotreba vody za rok 2009 bola 380 m 3 .Nové plánované činnosti budú pre zabezpečenie sociálneho zázemia zamestnancov– šatne, sprchy a toalety, vyuţívať existujúce priestory v administratívnej budove, preto nie jepotrebné nové napojenie. Pitný reţim priamo v prevádzke (jednotlivé haly) bude riešenýpomocou výdajníkov stolovej vody. Technologický proces v rámci spracovaniaelektroodpadu počíta so suchou cestou spracovania – nie je potrebná úţitková voda.Prevádzka „Zber, dotrieďovanie a spracovanie odpadov kategórie Ostatný“ rátas napojením na existujúci centrálny rozvod pitnej vody.IV.1.3. Ostatné surovinové a energetické zdrojeElektrická energiaElektrická energia je do areálu dodávaná spoločnosťou Stredoslovenská energetikaa.s., prostredníctvom prenajatej linky od spoločnosti KOVO-Beluša do vlastnejtransformačnej stanice umiestnenej v rámci vlastného areálu, z ktorej sú napájanétechnologické zariadenia. Spotreba elektrickej energie za rok 2009 bola 645 453 kWh.Nové činnosti realizované v dvoch existujúcich objektoch si vyţadujú, vzhľadom naplánované technologické zariadenia, pripojenie na elektrickú energiu. Existujúca trafostanicapostačuje svojim výkonom 1 000 kW na pripojenie ďalších objektov (v súčasnostivyuţiteľnosť 400 kW, rezerva 600 kW), pričom kaţdý bude vybavený vlastným meračomspotreby.TeploVykurovanie objektov - administratívnej budovy a výrobných hál, je zabezpečenéprostredníctvom 2 ks plynových kotlov s výkonom 1 x 63 kW a 1 x 120 kW. Umiestneniekotlov je v plynovej kotolni, vo vnútri areálu. Odvod spalín je zaistený dvoma komínmis výškou 7 m nad strechu budovy, s pravidelnou kontrolou a čistením, ktoré vykonávaodborne spôsobilá spoločnosť.Kaţdoročne, do 15. februára v zmysle §6 ods. 4 zákona č. 401/1998 v platnomznení, spoločnosť ako prevádzkovateľ malého zdroja znečisťovania ovzdušia oznamujeúdaje potrebné pre výpočet poplatku za predchádzajúci rok obecnému úradu v Beluši, ktorýnásledne vydá rozhodnutie o výške poplatku. Spotreba paliva – plynu za rok 2009 bola17 427 m 3 .

78 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERNové plánované činnosti realizované v existujúcich halách budú pripojené naexistujúci rozvod plynu a teplo bude riešené v rámci celého areálu jednotne, napojením naexistujúcu kotolňu podzemným vedením.PlynPlynofikácia prevádzky je riešená od 28.11.1997, kedy bola napojená prípojkou naverejný plynovod 200/25 Beluša – Púchov s plynomerom. Plyn sa vyuţíva na vykurovanieadministratívnej, prevádzkových budov a ohrev TÚV.Plánované činnosti si vyţiadajú napojenie objektov činnosti na existujúce rozvody,pričom súčasný výkon kotolne bude postačujúci a nie je potrebné riešenie ďalšíchvykurujúcich médií.Surovinové zdrojeRealizácia nových činností si bude vyţadovať dodávku stavebných materiálov prerekonštrukciu a úpravu priestorov vo vyčlenených objektoch, spevnených plôch a napojeniana existujúce inţinierske siete v rámci areálu spoločnosti:- kamenivo a štrk pre spevnené plochy,- beţné stavebné hmoty (cement, vápno, keramické tvárnice, piesok) a náterovéhmoty pre dokončovacie úpravy .IV.1.4. Dopravná a iná infraštruktúraDopravné napojeniePrevádzka, v ktorej sa vykonáva a bude vykonávať posudzovaná činnosť jedopravne napojená z komunikácie III/061048 prechádzajúcou časťou Hloţa, pravýmodbočením na miestnu asfaltovú komunikáciu – Trenčianska ulica, ktorá vedie priamo dopriemyselného areálu cez ţelezničné priecestie. Denne do areálu prevádzky vstupujúv priemere 4 nákladné automobily zabezpečujúce dopravu vstupných komodít prespracovateľskú linku, pričom rozšírením činnosti sa predpokladá zvýšenie dopravnej intenzityo cca 15 nákladných vozidiel denne, intenzita bude závisieť od mnoţstva vyzbieranéhoodpadu a frekvencia môţe byť premenlivá. Vyuţívané budú existujúce komunikácie.Územím obce Beluša prechádza dvojkoľajová elektrifikovaná ţelezničná trať č. 120Bratislava hl. st. – Ţilina, pričom posudzovaná prevádzka sa nachádza za ţelezničnou traťouv smere od zastavaného územia, priame napojenie prevádzky nie je zabezpečené.Statická dopravaPrevádzka disponuje spevnenou plochou pre parkovanie nákladných automobilovv počte 3 státia, manipulátora MANITOU 1 ks a 3 státia pre osobné automobilyzamestnancov alebo návštevy prevádzky. Parkovanie je vymedzené po ľavej strane privstupe do prevádzky. Spevnené plochy sú odvodnené vyspádovaním do vnútornejkanalizácie s vyústením do nádrţe umiestnenej pred vstupom do aeálu prevádzkys objemom 250 m 3 .Nové činnosti budú mať riešené parkovacie státia na spevnených plochách priamopred jednotlivými objektmi, v ktorých dochádza k spracovaniu s členením:spracovanie elektroodpadu – 1 ks nákladné vozidlo, 1ks vysokozdviţný vozík, 2-3parkovacie miesta pre zamestnancov a návštevy.„Zber, dotrieďovanie a spracovanie odpadov kategórie Ostatný“– 1ks vysokozdviţnývozík, osobné 2-3 a nákladné vozidlá 2-3.IV.1.5. Nároky na pracovné silyV súčasnej prevádzke posudzovaného zariadenia pracuje 22 zamestnancov (3THP, 19 R).Zmennosť u technicko-hospodárskych zamestnancov a vodičov je jednozmennás osemhodinovou pracovnou dobou, výrobní zamestnanci obsluhujúci technologické

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 79zariadenia pracujú v dvojzmennej prevádzke. Stráţenie objektu je riešené non-stopvlastnými zamestnancami spoločnosti.Realizáciou nových plánovaných činností sa počíta s vytvorením pracovných pozíciív nasledujúcom rozsahu:Spracovanie elektroodpadu – spolu 8-11 pracovných miest s pracovným zaradením:administratívny pracovník1 osobademontáţny pracovník – pálič1 osobademontáţny pracovník - obsluha vysokozdviţného vozíka 1 osobademontáţni pracovníci – triediči5 - 8 osôbspracovanie odpadov kategórie Ostatný bude zabezpečovať spolu 10 – 12 pracovníkov.Nové prevádzkové činnosti budú realizované v dvojzmennej prevádzkes osemhodinovou pracovnou dobou.IV.1.6. Iné nárokyPoţiarne zabezpečenie prevádzkyOchranu celého areálu prevádzky proti poţiarom má spoločnosť riešenúdodávateľsky prostredníctvom odborne spôsobilej osoby pre poskytovanie daných sluţieb nazáklade zmluvy.V zmysle §24 vyhlášky MV SR č.121/2002 Z.z. o poţiarnej prevencii v zneníneskorších predpisov je na prevádzke vedená nasledujúca dokumentácia:Poţiarny štatútPoţiarne poriadkyPoţiarne poplachové smernicePoţiarne evakuačné plány a grafické vyznačenie únikových ciestPoţiarne knihyZoznam objektov a prehľad miest so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku poţiaruDoklady o kontrole poţiarno-technických zariadeníÚdaje o poţiaroch, príčinách vzniku poţiarov, správy o výsledkoch vykonanýchrozborov a o vykonaných opatreniach na úseku ochrany pre poţiarmi.Dokumentácia o školení zamestnancov o ochrane pred poţiarmiDokumentácia o odbornej príprave protipoţiarnych hliadokĎalšie doklady: záznamy z cvičných poţiarnych poplachov, zriadenie ohlasovnepoţiarov, pokyny štatutárneho zástupcu, zápisy z kontrol a iné.Prevádzka disponuje potrebným počtom hasiacich prístrojov, napojením nahydranty s poţiarnou vodou a v blízkosti nádrţe na poţiarnu je zákaz státia nákladnýcha osobných vozidiel, pre prípad okamţitej potreby vody.V prevádzke sú Okresným riaditeľstvom Hasičského a záchranného zborupravidelne uskutočňované protipoţiarne kontroly podľa §25 ods. 1) písm. a) zákona č.314/2001 Z.z. o ochrane pred poţiarmi v znení neskorších predpisov a prípadné zistenia súspoločnosťou odstránené.Nová činnosť bude do súčasnej dokumentácie v plnej miere doplnená, na základepoţiadaviek poţiarneho projektu, ktorý vypracuje odborne spôsobilá osoba. Haly budú dovybavené potrebným počtom hasiacich prístrojov a hydrantov, poţiarna voda bude riešenáv rámci celého areálu spoločnosti.Ďalšie iné nároky neboli identifikované.IV.2. Údaje o výstupochIV.2.1. Zdroje znečistenia ovzdušiaPočas rekonštrukcie, ktorá bude spojená najmä s dobudovaním potrebnéhoinfraštruktúrneho napojenia na existujúce rozvody, vody, plynu, elektrickej energie v rámciareálu, úpravu a vybudovanie nových spevnených plôch, prispôsobenie pôvodnýchprevádzkových priestorov pre rozšírenie činnosti o nové posudzované činnosti, budúhlavným zdrojom znečisťovania ovzdušia:

80 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERemisie tuhých znečisťujúcich látok - stavebné úpravy vykonávané v priestoroch areálu,sekundárna prašnosť,emisie z dopravy - spaľovanie pohonných hmôt v motoroch stavebných strojova nákladných vozidiel dováţajúcich stavebný materiál.Znečistenie bude mať dočasný, lokálny charakter a vzhľadom na predpokladanýrozsah stavebných prác, ako aj na umiestnenie prevádzky v priemyselnej časti dostatočnevzdialenej od obytnej zástavby, nebude mať vplyv na obyvateľov.Počas prevádzky - vykonávaním posudzovanej a plánovanej činnosti vznikajú zdrojeznečistenia ovzdušia, ktoré k zhoršeniu stavu ovzdušia v danej lokalite prispievajú minimálnea môţeme ich rozdeliť:mobilný zdroj - bude predstavovať doprava súvisiaca s dovozom odpadov presúčasnú a plánovanú činnosť zákazníckymi alebo vlastnými nákladnými vozidlami poexistujúcej spevnenej komunikácii, ktorá je dopravne napojená na komunikáciu III/061048.Hlavným zdrojom znečistenia ovzdušia budú emisie vznikajúce zo spaľovania pohonnýchhmôt - CO, NO x , SO 2 , C x H Y , tuhé látky, prchavé organické látky (VOC). Faktormi, ktoré budúovplyvňovať mieru znečistenia ovzdušia dopravou: rýchlosť, hmotnosť vozidla, stav vozovkya iné. Sekundárne znečistenie tuhými znečisťujúcimi látkami bude zvýšené najmä v suchoma veternom počasí, naopak pri daţdivom počasí bude podiel znečistenia menší. V súčasnostiprichádzajú denne do prevádzky v priemere 4 automobily, t.j. 8 prejazdov.Plánované činnosti zvýšia intenzitu dopravy celkovo o 15 automobilov, pričomintenzita bude závisieť od mnoţstva vyzbieraného odpadu a frekvencia môţe byť premenlivá.Dané zvýšenie nebude predstavovať výrazné zhoršenie kvality ovzdušia na lokálnej úrovni.stacionárny zdroj - bodové znečistenie vo forme plynných emisií budú predstavovaťdve vykurovacie telesá umiestnené v kotolni prevádzky. Oba kotle s výkonom 63 kW a 120kW sú na základe rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy vyhlásené za malé zdrojeznečisťovania ovzdušia. Oznámenie o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia prevádzkoumalých zdrojov je kaţdoročne za uplynulý kalendárny rok oznamované v termíne do15.februára, pričom pre rok 2010 je obcou Beluša vydané platné Rozhodnutie o výškepoplatku č. 01/2009/000334/Bel. zo dňa 4.3.2010. Navrhované rozšírenie činnostinevyţaduje nové zdroje.Samotná činnosť spracovania pneumatík, plánované činnosti zamerané naspracovanie elektroodpadu, spracovanie vyseparovaných komodít komunálneho odpadua zhromaţďovanie nebezpečného odpadu nespadajú podľa príslušných zákonov medzizdroje znečistenia ovzdušia a nevyţadujú si súhlas príslušných orgánov štátnej správy predanú oblasť posudzovania.Technologické postupy súčasnej a plánovaných činností sa prevaţne uskutočňujúvo vnútorných priestoroch stavebných objektov. Vonkajšie priestory sa vyuţívajú iba naskladovanie tuhých materiálov, ktoré nie sú odnášateľné vetrom. Výstupné komodityspracovania elektroodpadu a vyseparované komodity - papier, lepenka, textil, guma a drevobudú uloţené v kontajneroch, prípadne v zlisovanej podobe zabalené a umiestnené napaletách, pripravené na expedíciu k zákazníkovi.IV.2.2. Odpadové vody a kalyZávod nie je napojený na verejnú kanalizáciu, odvádzanie odpadových vôd jeriešené kanalizáciou rozdelenou na dve vetvy s vyústením:- splaškové odpadové vody z administratívnej budovy a skladových priestorov(hala) sú odvádzané do ţumpy o objeme 250 m 3 , ktorá je umiestnená medziobjektmi Hala Elektro (SO 04) a Hala AVE.- daţďové vody zo striech a spevnených plôch sú odvádzané do dvoch nádrţí napoţiarnu vodu – nádrţ s objemom 250 m 3 je umiestnená pri vstupe do areálu,druhá o objeme 450 m 3 sa nachádza v zadnej časti areálu.Odvoz obsahu ţúmp je zabezpečený cisternovým vozidlom CAS, prostredníctvomoprávnených spoločností na túto činnosť. Kontrola mnoţstva a obsahu ţúmp sa vykonávapravidelne 1 x za mesiac.Hygienické zázemie – šatne, sociálne zariadenie, sprchy, pre zamestnancovpracujúcich v novovytvorených prevádzkach bude riešené v existujúcich priestorochadministratívnej budovy, v ktorej sa nachádzajú v súčasnosti nevyuţívané šatne. Dané

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 81riešenie si nebude vyţadovať napojenie na splaškovú kanalizáciu.Technologický proces plánovaných činností si nevyţaduje napojenie na úţitkovúvodu a kanalizačnú sieť, vzhľadom na tzv. suchý proces rozoberania.IV.2.3. Odpady, znečistenie substrátu, reliéfu a pôdyIV.2.3.1. OdpadyVznik odpadov - súčasný stavPrevádzka realizuje svoju činnosť na základe súhlasu na prevádzkovanie zariadeniana zhodnocovanie odpadov vydaného Obvodným úradom ţivotného prostredia v PovaţskejBystrici pod číslom OÚ ŢP-2005/00505-FS6-A/10, v zmysle nasledujúcich zmien č.1, č.2a zmenou č.3, ktorou sa predĺţila platnosť súhlasu do 14.01.2015. Predmetom súhlasu súčinnosti R3 – recyklácia alebo spätné získavanie organických látok, ktoré sa nepouţívajú akorozpúšťadlá, a R13 – skladovanie odpadov pred pouţitím niektorej z činnosti R1 aţ R12, preostatný odpad katalógového čísla 16 01 03 opotrebované pneumatiky.Prevádzkovaním súčasnej činnosti navrhovateľovi vznikajú jednotlivé druhyostatných a nebezpečných odpadov. Na nakladanie s nebezpečnými odpadmi - zber,preprava, zhromaţďovanie a triedenie odpadov, bol drţiteľovi – V.O.D.S., a.s., vydanýsúhlas Obvodného úradu ţivotného prostredia v Povaţskej Bystrici v zmysle §7 ods. 1 písm.g) zákona o odpadoch, rozhodnutím č. OÚ ŢP-2008/00466-4-CB7-10 zo dňa 04.04.2008.Povolenie je vydané na nakladanie s nasledujúcimi nebezpečnými odpadmiv sumárnom mnoţstve 94 t/rok:06 04 04 Odpady obsahujúce ortuť13 02 05 Nechlórované minerálne motorové, prevodové a mazacie oleje13 02 06 Syntetické motorové, prevodové a mazacie oleje13 02 08 Iné motorové, prevodové a mazacie oleje15 01 10 Obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo kontaminované nebezpečnými látkami15 02 02Absorbenty, filtračné materiály vrátane olejových filtrov inak nešpecifikovaných, handry na čistenie,ochranné odevy kontaminované nebezpečnými látkami16 01 07 Olejové filtre16 02 11 Vyradené zariadenia obsahujúce chlórfluórované uhľovodíky, HCFC16 02 13 Vyradené zariadenia obsahujúce nebezpečné časti, iné ako uvedené v 16 02 09 aţ 16 02 1216 02 15 Nebezpečné časti odstránené z vyradených zariadení16 06 01 Olovené batérie16 06 02 Niklovo-kadmiové batérie20 01 21 Ţiarivky a iný odpad obsahujúci ortuť20 01 23 Vyradené zariadenia obsahujúce chlórfruórované uhľovodíky20 01 35 Vyradené elektrické a elektronické zariadenia iné ako uvedené v 20 01 21 a 20 01 23Prevádzka zároveň disponuje povolením Obvodného úradu ţivotného prostrediav Povaţskej Bystrici v zmysle rozhodnutia č. OÚ ŢP 2008/01129-04/CB 7-10 na zber odpaduz elektrozariadení podľa §7 ods. 1 písm. r) zákona o odpadoch, pre odpady zaradené podľavyhlášky MŢP SR č. 284/201 Z.z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v platnom znení:16 02 11 Vyradené zariadenia obsahujúce chlórfluoróvané uhľovodíky, HCFC, HFC16 02 13 Vyradené zariadenia obsahujúce nebezpečné časti, iné ako uvedené v 16 02 09 aţ 16 02 1216 02 14 Vyradené zariadenia obsahujúce nebezpečné časti, iné ako uvedené v 16 02 09 aţ 16 02 1316 02 15 Nebezpečné časti odstránené z vyradených zariadení16 02 16 Časti odstránené z vyradených zariadení iné ako uvedené v 16 02 1520 01 21 Ţiarivky a iný odpad obsahujúci ortuť

82 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER20 01 23 Vyradené zariadenia obsahujúce chlórfluoróvané uhľovodíky20 01 35vyradené elektrické a elektronické zariadenia iné ako uvedené v 20 01 21 a 20 01 23, obsahujúcenebezpečné časti20 01 36 Vyradené elektrické a elektronické zariadenia iné ako uvedené v 20 01 21, 20 01 23 a 20 01 35Uvedené povolenie sa vzťahuje na triedenie a zhromaţďovanie odpadov predodovzdaním na zhodnotenie resp. zneškodnenie odpadov, v celkovom mnoţstve prijednozmennej prevádzke 150 t/rok a pri dvojzmennej 300 t/rok a s trvaním povolenia do8.augusta 2011. Vyzbierané odpady sú zhromaţďované do doby odvozu v objekte SO 06,ktorý je uzamykateľný a v priestore je zhromaţďovaný odpad presne označenýidentifikačnými listami nebezpečného odpadu.Prevádzkovaním zariadenia vzniká zmesový komunálny odpad, ktorý jezneškodňovaný na základe zmluvy s obcou.Vznik odpadov - navrhovaný stavPočas výstavbyPri rekonštrukčných prácach sa predpokladá vznik odpadov kategórie O – ostatnéa N – nebezpečné v zmysle podľa vyhlášky MŢP SR č. 284/2001 Z.z., ktorou sa ustanovujeKatalóg odpadov v znení neskorších predpisov.Ostatné odpady budú vznikať najmä- pri výkopových prácach spojených s napojením na infraštruktúru areálu a súpravou spevnených plôch – zemina, betón a kamenivo,- činnosťou stavebných pracovníkov – komunálny odpad.Nebezpečné odpady budú vznikať- pri pouţívaní náterových, tesniacich materiálov - obaly, zvyšky nebezpečnýchlátok, handry z čistenia,- pri pouţívaní strojného zariadenia - čistenie strojného zariadenia znečistenéhoropnými látkami, v prípade havárie - roztrhnutie nádrţe nákladného automobilu,úkapy nebezpečných látok a iné.-08 01 11 Odpadové farby a laky obsahujúce organické rozpúšťadlá alebo iné nebezpečné látky N08 01 12 Odpadové farby a laky iné ako uvedené v 08 01 11 O08 01 17Odpady z odstraňovania farby alebo laku obsahujúce organické rozpúšťadlá alebo inénebezpečné látky08 01 18 Odpady z odstraňovania farby alebo laku iné ako uvedené v 08 01 17 O08 04 09Odpadové lepidlá a tesniace materiály obsahujúce organické rozpúšťadlá alebo inénebezpečné látky08 04 10 Odpadové lepidlá a tesniace materiály iné ako uvedené v 08 04 09 O15 01 01 Obaly z papiera a lepenky O15 01 02 Obaly z plastov O15 01 1015 02 02Obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo kontaminované obaly nebezpečnýmilátkamiAbsorbenty, filtračné materiály vrátane olejových filtrov inak nešpecifikovaných, handry načistenie, ochranné odevy (v prípade havárie)17 01 07 Zmesi betónu, tehál, obkladačiek, dlaţdíc a keramiky iné ako uvedené v 17 01 06 O17 04 05 Ţelezo, oceľ O17 04 11 Káble iné ako uvedené v 17 04 10 O17 05 03 Zemina a kamenivo obsahujúce nebezpečné látky N17 05 04 Zemina a kamenivo iné ako uvedené v 17 05 03 ONNNN

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 8317 05 05Výkopová zemina obsahujúca NL (len v prípade havárie stavebného alebo dopravnéhomechanizmu)17 05 06 Výkopová zemina iná ako uvedená v 17 05 05 O20 01 01 Papier a lepenka O20 01 02 Sklo O20 01 39 Plasty O20 01 40 Kovy O20 03 01 Zmesový komunálny odpad OPočas prevádzkyPlánované technologické postupy v rámci nových činností predpokladajú vznikodpadov: ostatný – O a nebezpečný – N, ktoré budú zaradené v zmysle vyhlášky MŢP SR č.284/2001 Z.z. o kategorizácií odpadov v znení neskorších predpisov – Katalóg odpadov.Mnoţstvo jednotlivých odpadov bude závisieť od kapacity daného zariadenia a frekvenciezberu, pričom o odpadoch bude navrhovateľ viesť presnú evidenciu v zmysle zákona.Predpokladaný vznik odpadov zo spracovania elektroodpadov:08 03 17 odpadový toner do tlačiarne s obsahom nebezpečných látok N08 03 18 odpadový toner do tlačiarne iný ako uvedený v 08 03 17 O13 02 05 nechlórované minerálne motorové, prevodové a mazacie oleje N15 01 10 obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo kontaminované nebezpečnými látkami NN15 02 02absorbenty, filtračné materiály vrátane olejových filtrov inak nešpecifikovaných, handry načistenie, ochranné odevy kontaminované nebezpečnými látkamiN16 02 11 vyradené zariadenia obsahujúce chlórfluoróvané uhľovodíky, HCFC, HFC N16 02 12 vyradené zariadenia obsahujúce voľný azbest N16 02 13vyradené zariadenia obsahujúce nebezpečné časti, iné ako uvedené v 16 02 09 aţ 16 021216 02 15 nebezpečné časti odstránené z vyradených zariadení N16 02 16 častí odstránené z vyradených zariadení iné ako uvedené v 16 02 15 O16 06 02 nikel – kadmiové batérie N16 06 04 alkalické batérie iné ako uvedené v 16 06 03 O16 06 05 iné batérie a akumulátory O17 04 01 meď , bronz, mosadz O17 04 02 hliník O17 04 04 zinok O17 04 05 ţelezo a oceľ O17 04 11 káble iné ako uvedené v 17 04 10 O17 06 01 izolačné materiály obsahujúce azbest N19 02 05 kaly z fyzikálneho – chemického spracovania obsahujúce NL N19 02 07 drevo a iné ako uvedené v 19 12 06 O19 12 02iné odpady vrátane zmiešaných materiálov z mechanického spracovania odpaduobsahujúceho NL Neţelezné kovy19 12 04 plasty a guma O19 12 05 sklo O19 12 11iné odpady vrátane zmiešaných materiálov z mechanického spracovania odpaduobsahujúceho NLNON

84 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER19 12 12iné odpady vrátane zmiešaných materiálov z mech. spracovania odpadu iné ako uvedenév 19 12 1120 01 21 ţiarivky a iný odpad obsahujúci ortuť N20 01 23 vyradené zariadenia obsahujúce chlórfluoróvané uhľovodíky N20 01 35vyradené elektrické a elektronické zariadenia iné ako uvedené v 20 01 21 a 20 01 23,obsahujúce nebezpečné častiONVýstupné komponenty spracovania a zhodnocovania elektroodpadu - farebné kovy(17 04 01, 17 04 02, 19 12 03), ţelezo a oceľ (17 04 05, 19 10 01), olovo (17 04 03), sklo (1702 04), dosky plošných spojov, koncovky (16 02 15, 16 02 16), káble (17 04 10, 17 04 11),batérie (NiCd, alkalické) budú určené na odpredaj zmluvným partnerom k ďalšiemuzhodnoteniu. Plasty a guma (19 12 04), drevo (19 12 07) vytriedené z technologickej linky sabudú zhodnocovať činnosťou R 12 - úprava odpadov určených na spracovanie niektorouz činností R1 aţ R11.Predpokladaný vznik odpadov zo zariadenia na zber, dotrieďovanie a spracovanieodpadov kategórie Ostatný:08 03 17 Odpadový toner do tlačiarne obsahujúci nebezpečné látky N13 02 05 Nechlórované minerálne motorové, prevodové a mazacie oleje N13 02 06 Syntetické motorové, prevodové a mazacie oleje N13 02 08 Iné motorové, prevodové a mazacie oleje N15 01 1015 02 02Obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok, alebo kontaminované nebezpečnýmilátkamiAbsorbenty, filtračné materiály vrátane olejových filtrov inak nešpecifických, handry načistenie, ochranné odevy kontaminované nebezpečnými látkami16 01 07 Olejové filtre N16 06 01 Olovené batérie N20 01 02 Sklo O20 01 39 Plasty O20 01 40 Kovy O20 02 01 Biologicko rozloţiteľný odpad O20 03 01 Zmesový komunálny odpad ONakladanie s odpadmi - súčasný stavNebezpečné odpady, ktoré vznikajú prevádzkovaním súčasného zariadenia nazhodnocovanie opotrebovaných pneumatík sú zhromaţďované a uskladňované v EKO–sklade, ktorého podloţie je zabezpečené proti úniku škodlivých látok, tekuté odpady súumiestňované do 200l sudov a bandasiek, ktoré sú uloţené v záchytných vaniach pre prípadúniku pri prečerpávaní. Všetky zhromaţďované odpady sú označené príslušnýmidentifikačným listom nebezpečného odpadu. Sklad je vybavený sanačným materiálom preprípady havárie - absorpčné rohoţe, posypový materiál, lopata, sud, metla, igelitové vrecia,fólia. Zneškodňovanie resp. zhodnocovanie nebezpečných odpadov je riešené na základezmluvy s oprávnenou spoločnosťou V.O.D.S. - EKO, a.s. Prevádzka má zároveň povoleniena zber odpadu z elektrozariadení, ktorý sa sústreďuje v uzamykateľnom objekte SO 06,v ktorom sú zhromaţďované odpady umiestňované na presne vyhradených miestach sidentifikačným listom nebezpečných odpadov. Samostatne – stavebne oddelená miestnosťv rámci objektu, sa do doby odvozu zmluvne zaistenou spoločnosťou skladujú ţiarivky (20 0121).Ostatné odpady vznikajúce v spoločnosti sú skladované na určených miestachv existujúcich halách. Zároveň, odpady kategorizované ako ostatné, určené na zhodnotenie,sú uloţené voľne na vymedzených miestach spevnenej plochy areálu. V rámci komplexnéhosystému zberu opotrebovaných pneumatík a gumy sa zabezpečuje aj preprava odpaduvlastnými vozidlami resp. vozidlami zmluvných partnerov do zariadenia na zhodnocovanieNN

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 85opotrebovaných pneumatík v Kechneci (okres Košice-okolie) a preto časť areálu slúţi prepotreby zberu – zhromaţďovania a skladovania opotrebovaných pneumatík. Skladovanieopotrebovaných pneumatík rôznych druhov je riešené na voľnej ploche v rámci areálu a ajkontajnerovou formou.Na základe hlásenia o vzniku odpadu a nakladaní s ním bolo v zariadenízhodnotených za rok 2009 cca 8 660 ton odpadov v rozdelení:16 01 03 - opotrebované pneumatiky činnosťou R13,16 01 03 - opotrebované pneumatiky činnosťou R3,19 12 04 - plasty a guma činnosťou R13.V prevádzke vzniklo za rok 2009 ako pôvodcovi odpadov spolu 2 178,409 tonodpadov – cca 320 t nebezpečných a 1 860 t ostatných, ktoré boli zhodnotené resp.zneškodnené u zmluvne zaistených oprávnených spoločností, časť odpadov boloskladovaných v prevádzke.Nakladanie s odpadmi - navrhovaný stavPočas výstavbyV procese rekonštrukcie prevádzky pre vykonávanie novej činnosti sa pri nakladaníso stavebnými odpadmi budú dodrţiavať podmienky ukladané platnou legislatívou vodpadovom hospodárstve. Počas výstavby bude za nakladanie s odpadmi zodpovednýdodávateľ sluţieb a to na základe zmluvy s investorom. Dodávateľ vytvorí podmienky preoddelené a bezpečné zhromaţďovanie jednotlivých druhov odpadov, ako aj ďalšienakladanie s nimi - zmluvne zabezpečení oprávnení odberatelia odpadov podľa jednotlivýchdruhov. O mnoţstve a druhu odpadov bude vedená presná evidencia.Stavebné odpady budú triedené podľa druhov a bude sa uprednostňovaťmateriálové zhodnotenie pred uloţením na skládku. Nebezpečné odpady budúzhromaţďované do pripravených nádob označených identifikačnými listami nebezpečnýchodpadov na určených miestach v areáli prevádzky. Zhodnotenie alebo zneškodnenienebezpečných odpadov bude zabezpečené zmluvne zaistenou spoločnosťou, ktorá máoprávnenie s danými odpadmi nakladať - V.O.D.S. - EKO a.s.Počas prevádzkyPočas novej prevádzky bude za nakladanie s odpadmi - ostatnými a nebezpečnýmizodpovedať navrhovateľ, ktorý podľa zákona NR SR č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zabezpečí pred samotnýmzačatím činnosti potrebné povolenia na nakladanie s odpadmi v rámci celého areálu.Pri samotnom procese spracovania elektroodpadov budú vznikať malé mnoţstvá(cca 5 %) výstupných odpadov, ktoré nie sú vhodné na ďalšie vyuţitie ako druhotnásurovina, a preto musia byť zneškodnené v zmluvne zaistených zariadeniach na to určených.Skladovanie vyzberaných OEEZ, triedených podľa kategórií v zmysle vyhl.208/2005 Z.z. auskladnenie vyseparovaných materiálov bude riešené v objekte SO 06 - v kontajnerochalebo big-bagoch s označením identifikačnými listami nebezpečných odpadov. Tekutéodpady – oleje, budú skladované v existujúcom EKO-sklade súčasnej prevádzky. Prevádzkabude mať vypracovanú potrebnú dokumentáciu v oblasti odpadového hospodárstva -prevádzkové poriadky, havarijné plány, v zmysle platných právnych predpisov pre novúčinnosť.V procese zberu, dotrieďovania a spracovania odpadov kategórie Ostatný jepredpoklad vzniku nebezpečných odpadov, ktoré nie sú vhodné na materiálovézhodnocovanie a preto prevádzkovateľ zabezpečí vhodný spôsob ich zneškodneniaprostredníctvom prevádzok zmluvných partnerov. Nebezpečné odpady budú skladovanév existujúcom EKO-sklade, kde budú oddelene skladované a označené identifikačný listaminebezpečných odpadov. Prevádzka bude mať vypracovanú potrebnú dokumentáciu v oblastiodpadového hospodárstva - prevádzkové poriadky, havarijné plány, v zmysle platnýchprávnych predpisov.IV.2.4. Zdroje hluku, vibrácií, ţiarenia, tepla a zápachu

Kategóriaúzemia86 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERZdroje hlukuPočas rekonštrukcie - stacionárnym zdrojom hluku budú stavebné práce a stavebnémechanizmy vyuţívané pri rekonštrukcii priestorov pre potreby nových činností, pričom sabudú pouţívať beţné stavebné stroje. Prípustná hladina hluku pri zariadeniach pouţívanýchvo vonkajšom priestore je stanovená NV SR č.222/2002 Z.z., ktorým sa ustanovujúpodrobnosti o technických poţiadavkách a postupoch posudzovania zhody emisií hlukuzariadení pouţívaných vo vonkajšom priestore. Predpis uvádza, ţe zariadenie, ktoré nespĺňauvedené limity, nie je moţné uvádzať na trh. Vzhľadom na dostatočnú vzdialenosť prevádzkyod zastavaného územia, za ţelezničnou traťou, nebude tento hluk obťaţovať obyvateľovobce. Mobilným zdrojom hluku počas rekonštrukcie bude prístupová komunikácia a hlavnácesta, po ktorých bude dopravovaný stavebný materiál a potrebné strojné zariadeniea stavebné materiály, vzhľadom na skutočnosť, ţe pôjde len o rekonštrukčné prácestavenisková doprava nebude výraznejšie ovplyvňovať dopravnú intenzitu ani vplývať nahlukovú záťaţ zastavaného územia obce.Samotná prevádzka posudzovanej činnosti ovplyvňuje hlukovú záťaţ vonkajšiehoa pracovného prostredia minimálne, pričom zdroje hluku sú pre posúdenie vplyvov rozdelenéna vonkajšie prostredie a vnútorné prostredie.Vonkajšie prostredieZdrojom hluku vo vonkajšom prostredí je najmä doprava zabezpečujúca prísunodpadov a vnútroareálová doprava prevádzky. Doprava súvisiaca s činnosťou prispieva kzvýšeniu hlukovej záťaţe pre obyvateľov minimálne. Obyvatelia obytnej zástavby hluk zosamotnej prevádzky nepociťujú, vzhľadom na dostatočnú vzdialenosť od prevádzky a jejumiestnenie v priemyselnej časti, pričom areál oddeľuje od obývaného územia ţelezničnádvojkoľajová elektrifikovaná trať č. 120, ktorá je najväčším zdrojom hluku v danom území.Vzdialenosť prevádzky od zastavaného územia je z juţnej strany cca 300m, pričomprevádzku oddeľuje od obytných domov spomínaná ţelezničná trať s denným prejazdompribliţne 32 nákladných, 54 osobných vlakov a zo západnej strany je obytná zástavbavzdialená cca 600 m.Najvyššie prípustné hodnoty určujúcich veličín vo vonkajšom prostredí pre deň,večer a noc v zmysle Vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnostio prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o poţiadavkách na objektivizáciuhluku, infrazvuku a vibrácií v ţivotnom prostredí budú dodrţané. Posudzované územie jesvojím charakterom zaradené do III. kategórie uvedenej v nasledujúcej tabuľke.Prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredíPrípustné hodnoty a) (dB)Opis chráneného územiaRef.čas.inter.Pozemnáa vodnádopravaL Aeq, pb) c)Hluk z dopravyŢelezničnédráhy c)L Aeq, pLeteckádopravaL Aeq, pL ASmax, pHlukz inýchzdrojovL Aeq, pI.Územie s osobitnou ochranou pred hlukom(napríklad kúpeľné miesta, 10 ) kúpeľnéa liečebné areály).deňvečernoc454540454540505040--60454540II.Priestor pred oknami obytných miestnostíbytových a rodinných domov, priestor predoknami chránených miestností školskýchbudov, zdravotníckych zariadení a inýchchránených objektov, d ) rekreačné územie.deňvečernoc505045505045555545--65505045III.Územie ako v kategórii II v okolí diaľnic,ciest I. a II. triedy, miestnych komunikáciís hromadnou dopravou, ţelezničných dráha letísk, 9 ) 11 ) mestské centrá.deňvečernoc606050606055606050--75505045IV.Územie bez obytnej funkcie a bezchránených vonkajších priestorov, výrobnézóny, priemyselné parky, areály závodov.deňvečernoc707070707070707070--95707070Poznámky k tabuľke:a) Prípustné hodnoty platia pre suchý povrch vozovky a nezasneţený terén.b) Pozemná doprava je doprava na pozemných komunikáciách vrátane električkovej dopravy. 11)

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 87c) Zastávky miestnej hromadnej dopravy, autobusovej, ţelezničnej, vodnej dopravy a stanovištia taxisluţieb určené iba nanastupovanie a vystupovanie osôb sa hodnotia ako súčasť pozemnej a vodnej dopravy.d) Prípustné hodnoty pred fasádou nebytových objektov sa uplatňujú v čase ich pouţívania (napríklad školy počas vyučovania).10)§ 35 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach aprírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.11)Zákon č. 135/1961 Z. z. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej radySlovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní(ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve(letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.Nové činnosti nebudú predstavovať výrazný príspevok k hluku pre vonkajšieprostredie vzhľadom skutočnosť, ţe technologické postupy sa uskutočňujú primárne vo vnútriurčených objektov, pričom sekundárny hluk je spojený opätovne s vnútroareálovou dopravoua dopravou komodít a materiálov pre spracovanie po existujúcich komunikáciách.Predpokladáme, ţe plánované činnosti zvýšia intenzitu dopravy z priemerných 8 prejazdovza deň na 30. Zlepšenie dopravnej situácie v obci Beluša sa očakáva v roku 2014, kedy jeplánované dokončenie projektu „Modernizácia ţelezničnej trate Nové Mesto nad Váhom –Púchov, ţel. km 100,500 – 159,100, pre traťovú rýchlosť do 160 km/h“, ktorý v rámci VI.etapy rieši úsek ţelezničnej trate v Beluši s predpokladom vybudovania nadjazdu pre osobnéa nákladné motorové vozidlá pred odbočením do časti Hloţa, čím dôjde k vylúčeniu najmänákladnej dopravy z danej časti obce. Komunikácia bude vedená súbeţne so ţelezničnoutraťou, po jej pravej strane v smere do Bratislavy a prevádzka V.O.D.S., a.s. bude napojenápriamo z vybudovanej komunikácie.Pracovné prostredieExpozíciou hluku z prevádzky budú zasiahnutí predovšetkým zamestnanciprevádzky - napríklad hluková expozícia nákladných áut typu IVECO je definovaná v rozsahu82 - 86 dB.V roku 2007 sa v prevádzke uskutočnilo meranie hladiny hluku firmou ProCare, a.s.na vytipovaných 14 meracích miestach umiestnených najmä pri častiach technologickej linky.Zdrojmi hluku vo výrobnej hale sú drvič SUPER CHOPPER, primárny mlyn, sekundárnymlyn, vibračné triediče, pásové dopravníky, triedič ROTEX, odsávacie zariadenia častí linkya manipulácia s materiálom. Zvýšené riziko pre zamestnancov predstavujú všetky pracovnéčinnosti realizované na vytrhávačkách pätných lán a rezačke pneumatík, pri obsluhevysokozdviţného vozíka DESTA a kolesového nakladača MANITOU.Meranie a hodnotenie hladiny hluku bolo vykonané v zmysle Nariadenia vlády SRč. 115/2006 Z.z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných poţiadavkách na ochranuzamestnancov pred rizikami súvisiacimi s explóziou hluku. Limitné hodnoty expozície hlukua akčné hodnoty expozície sú podľa hore uvedeného nariadenia stanovené:limitné hodnoty expozície L AEX,8h,L = 87,0 dB a L CPk =140 dBhorné akčné hodnoty expozície L AEX,8h,a = 85,0 dB a L CPk =140 dBdolné akčné hodnoty expozície L AEX,8h,a = 80,0 dB a L CPk =135 dBNa základe nameraných hodnôt boli, v súlade s Prílohou č. 1 NV SR č.357/2006Z.z. v znení Vyhlášky MZ SR č. 448/2007 o podrobnostiach a faktoroch prácea pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizíka o náleţitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií, uvedené pracovné činnostizaradené do kategórie 3 – pracovné činnosti, pri ktorých je prekročená horná akčná hodnotaexpozície, ale jej prekročenie je menej ako 10 dB pri normalizovanej hladine hlukovejexpozície L AEX,8h, alebo menej ako 3 dB pri vrcholovej hladine akustického tlaku L CPk .Očakávanými zdrojmi hluku pri novej navrhovanej činnosti budú strojné zariadenia amechanizmy tvoriace technologické linky pre spracovanie odpadov z elektrozariadení a prespracovanie vyseparovaných komodít komunálneho odpadu a zhromaţďovanienebezpečného odpadu.Konkrétne merania a hodnotenia hladiny hluku podľa Nariadenia vlády SR č.115/2006 Z.z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných poţiadavkách na ochranuzamestnancov pred rizikami súvisiacimi s explóziou hluku budú vykonané odbornespôsobilou spoločnosťou po začatí prevádzky - skúšobná prevádzka. Následne, po vykonaní

88 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERpotrebných meraní budú jednotlivé pracovné činnosti prehodnotené a zaradené do príslušnejkategórie s rizikovým faktorom hluku. V prípade, ţe budú prekročené povolené limity, budúprijaté opatrenia na elimináciu hluku.Zdroje vibrácií, ţiarenia, tepla a zápachuPočas výstavbyZdrojom vibrácií počas rekonštrukcie môţu byť stavebné práce vykonávanév predmetnom území, ktoré budú spojené najmä s činnosťou stavebných mechanizmov prezhutňovanie zeminy za účelom úpravy spenených plôch. Vibrácie budú mať krátkodobýcharakter, lokálne obmedzený, pričom intenzita nedosiahne hodnoty, ktoré by mohli byťneprípustnými pre dané územie a ktoré by sa prejavili v okolitom zastavanom území.Výstavba nebude zdrojom tepla a zápachu.Počas prevádzkySúčasná činnosť spoločnosti nie je zdrojom vibrácií, ţiarenia a zápachu, ktoré byvplývali na okolité prostredie a obyvateľov.Plánovaná činnosť - spracovanie odpadov z elektrozariadení, počas prevádzkynebude zdrojom vibrácií, ţiarenia a zápachu.IV.2.5. Vyvolané investícieIné vyvolané investície sa nepredpokladajú, vzhľadom na skutočnosť, ţe ideo existujúcu prevádzku so zabezpečeným dopravným napojením a existujúcimi inţinierskymisieťami, na ktoré je moţné napojenie.IV.2.6. Iné očakávané vplyvy – neboli identifikované.IV.3. Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch na ţivotné prostredieVzhľadom na to, ţe ide o zmeny realizované najmä vo vnútri výrobných hál, prizohľadnení skutočnosti, ţe prevádzka je umiestnená v priemyselnej zóne, neočakáva sazmena jej doterajšieho pôsobenia a vplyvu na obyvateľstvo, ktorý je pre danú oblasťcharakterizovaný najmä príspevkom k hlukovej záťaţi a znečisteniu ovzdušia plynnýmiemisiami. Z hľadiska hluku obytné objekty sú umiestnené v dostatočnej vzdialenosti odprevádzky a príspevok prevádzky k hlukovej záťaţi je zanedbateľný. Zdrojom výraznéhohluku v súčasnosti je ţelezničná trať.Preprava a prísun materiálov na prevádzku a z nej sú zabezpečované nákladnýmiautomobilmi, ktoré prispievajú k znečisteniu ovzdušia emisiami zo spaľovacích motorov –priamy vplyv. Ide o lokálny vplyv s pôsobením v blízkosti prístupových komunikácií.Plynné emisie vznikajúce z prevádzkovania vykurovacích telies nepredstavujúvýrazný príspevok k znečisteniu ovzdušia (malý zdroj znečisťovania ovzdušia).Keďže prevádzka je dvojzmenná, z hľadiska hluku a emisií znečistenia ovzdušia nemá priamy ani nepriamy vplyv na obyvateľstvov nočných hodinách.Vykonávanú činnosť i navrhované rozšírenie činností posudzovanej prevádzkyv odpadovom hospodárstve moţno charakterizovať ako priamy pozitívny vplyv, pretoţe súzberané a odstraňované odpady (aj nebezpečné) zo ţivotného prostredia.Nakladanie s nimi a získanie druhotných surovín šetrí primárne prírodné zdrojenerastných surovín je ďalší pozitívny nepriamy vplyv posudzovanej činnosti.IV.4. Hodnotenie zdravotných rizíkZámer realizácie súčasnej a plánovaných činností prevádzky je z hľadiskazdravotných rizík hodnotený vo vzťahu k obyvateľom zastavaného územia a zamestnancomprevádzky.Počas výstavby - dôjde v posudzovanom území k dočasnému krátkodobémuzvýšeniu intenzity dopravy a s tým súvisiacemu zvýšeniu hlukovej záťaţe na prístupovýchkomunikáciách, prašnosti a emisií zo spaľovacích motorov nákladných automobilov.Dovolenú hlukovú záťaţ vo vonkajšom priestore posudzovaného územia určujeVyhláška MZ SR č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 89hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o poţiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku avibrácií v ţivotnom prostredí. Prípustná ekvivalentná hladina hluku určená pre priestor predoknami obytných miestností, bytových a rodinných domov cez deň a večer je 60 dB a v noci55 dB. Vzhľadom na skutočnosť, ţe posudzovaná prevádzka sa nachádza v dostatočnejvzdialenosti od obytnej zóny v priemyselnej časti, identifikované riziká nebudú mať vplyvna zdravotný stav obyvateľstva zastavaného územia a samotná prevádzka nebudenegatívne ovplyvňovať kvalitu a pohodu ich ţivota. Príspevok k záťaţi popri prístupovýchkomunikáciách bude vzhľadom na charakter a rozsah plánovaných stavebnýcha rekonštrukčných úprav málo intenzívny a krátkodobý.Zdravotné riziká spojené s výstavbou a čiastočnou rekonštrukciou budú vnímaťnajmä pracovníci stavebných firiem realizujúcich rekonštrukčné práce:Hluk vznikajúci na stavenisku bude závislý na mnoţstve, umiestnení, druhu a počtepouţívaných stavebných strojov. Zaistenie ochrany zdravia a bezpečnosti zamestnancov vsúvislosti s expozíciou hluku na pracovisku a na predchádzanie rizikám a ohrozeniam, ktorévznikajú alebo môţu vznikať v súvislosti s expozíciou hluku si vyţaduje dodrţanie NV SRč.115/2006 Z.z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných poţiadavkách na ochranuzamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku. Pracovníci a zamestnanciokolitých prevádzok budú pri výstavbe exponovaní hlukom, pričom jeho intenzitu je moţnézmierniť organizačnými opatreniami a pouţívaním odporúčaných pracovných a ochrannýchpomôcok.V rámci starostlivosti o bezpečnosť práce, ochranu zdravia a hygienu je potrebnézaistiť podmienky, ktorými by sa predchádzalo a zabraňovalo vzniku pracovných úrazov,chorobám z povolania, alebo poškodeniu zdravia pracovníkov. Počas stavebných prác musídodávateľ rešpektovať a dodrţiavať normy, technické a technologické postupy, vyhláškya iné platné predpisy v oblasti starostlivosti o bezpečnosť práce, ochranu zdravia a hygienu.Pri prácach vykonávaných na stavenisku súvisiacich bezprostredne so stavebnoučinnosťou prídu pracovníci do kontaktu s prípravkami charakteru chemických faktorov -oleje, farby, lepidlá, tesniace materiály, riedidlá a iné. Pri manipulácii s nimi sa pracovnícibudú riadiť príslušnými prevádzkovými poriadkami vytvorenými pre staveniskoa informáciami z Kariet bezpečnostných údajov, ktoré kaţdý z prípravkov obsahuje, prípadneich nákupca vyţiada od dodávateľa. Pri nedodrţiavaní pokynov určených v týchtodokumentoch môţe dôjsť k poškodeniu zdravia - dočasnému alebo trvalému. Poţiadavky naochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri prácia na predchádzanie týmto rizikám, určuje nariadenie vlády SR č. 355/2006 o ochranezamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci.Počas stavebných prác a počas prevádzky sa musia v plnom rozsahu rešpektovaťvšetky platné poţiarne predpisy.Počas prevádzky nepredpokladáme výrazný negatívny vplyv súčasnej činnosti nazdravie obyvateľstva – hluk a emisie, okolitej zástavby najmä z dôvodu jej umiestneniav priemyselnom areáli s dostatočnou vzdialenosťou od zastavaného územia. Hluková záťaţdaného územia je v súčasnosti výrazne ovplyvnená prechádzajúcou dvojkoľajovouelektrifikovanou ţelezničnou traťou č. 120 Bratislava hl.st. – Ţilina, po ktorej denne prejdepribliţne 32 nákladných a 54 osobných vlakov.Prevádzka bude primárne vplývať na zdravie zamestnancov prevádzky, pričom zhľadiska zdravotných rizík prichádzajú do úvahy:Hluk - zdrojom hluku v súčasnom pracovnom prostredí je technologická linka, ktorápozostáva zo súboru strojných zariadení umiestnených v určených halách. Na základe„Posudku o riziku pre ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku“,ktorého podkladom pre vypracovanie bolo meranie na konkrétnych stanovištiach avypracovaného „Prevádzkového poriadku pre pracovné činnosti spojené s expozíciou hluku“pre danú prevádzku, bolo vydané rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctvaso sídlom v Povaţskej Bystrici číslo: A/200801805-2/OPPL o zaradení prác vykonávanýchv prevádzke v nasledujúcom rozdelení:Pracovisko Profesia/pracovná činnosť Kategória

90 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERVýrobná halaHala prípravyÚdrţba, výrobná halaOperátor linky na spracovanie pneumatíkOperátor linky – vedúci zmeny3Operátor na vytrhávačke pätných lánOperátor na rezačke pneumatík3Obsluha vysokozdviţného vozíka, údrţbár 3Manipulačný pracovník – obsluha kolesového nakladača 3Rozhodnutie, vzhľadom na zaradenie pracovníkov do 3 kategórie rizikových prác,určuje v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnávateľovi povinnosti podľa§30 a §31 zákona č.355/2007 Z.z. Ďalšie povinnosti zamestnávateľa a samotnéhozamestnanca určuje spracovaný prevádzkový poriadok, s ktorým boli všetci zamestnancioboznámení v zmysle prezenčnej listiny uvedenej v jeho prílohe.Zdrojmi hluku v pracovnom prostredí pri plánovaných činnostiach budú opätovnenajmä technologické zariadenia umiestnené vo vnútri objektov:pri činnosti spojenej so spracovaním elektroodpadu pôjde najmä o technologickú linku prespracovanie a manipuláciu s odpadom, demontáţny stroj na odporové delenieobrazoviek a vysávač na odstránenie luminofóra,pri činnosti spracovanie obalových materiálov a ostatných druhotných surovín o hydraulickýbaliaci lis.V súčasnosti vypracovaná dokumentácia bude o posudzované činnosti doplnenáa dopracovaná odborne spôsobilou osobou, ktorá v novej časti prevádzky vykoná potrebnémerania a vyhodnotenia, ktoré budú zaslané na príslušný orgán štátnej správy.Chemické faktory – s chemickými faktormi prichádzajú do styku len zamestnanciprevádzky, okolité obyvateľstvo nie je zasiahnuté. Prevádzka má vypracovaný „Prevádzkovýporiadok pre prácu s nebezpečnými chemickými faktormi“, súčasťou ktorého je Posudoko riziku pre ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickýmfaktorom pri práci, vypracovaný odborne spôsobilou firmou ProCare, a.s. Identifikovanýmnebezpečným chemickým faktorom vznikajúcim v procese spracovania pneumatík sú pevnéaerosóly s prevaţne dráţdivým účinkom. V máji 2008 bolo vykonané meranie pracovnéhoovzdušia za účelom stanovenia koncentrácie pevného aerosólu s nasledujúcimi zisteniami:koncentrácia neprekračuje NPELc u zamestnancov pracujúcich na pozíciách operátor linkyprimárny a sekundárny mlyn, operátor linky a vedúci zmeny primárny a sekundárnymlyn,k prekročeniu NPELc došlo pri profesii – zamestnanec obsluhy vysokozdviţného vozíka –údrţbár.Na základe uvedených meraní boli zamestnanci zaradení do kategórie zdravotného rizika:Kategória zdravotnéhoProfesia/pracovná činnosťrizikaOperátor linky a vedúci zmeny primárny a sekundárny mlynOperátor linky primárny a sekundárny mlynOperátor vytrhávačky pätných lán a rezačky pneumatíkZamestnanec obsluhy vysokozdviţného vozíka - údrţbárVedúci prevádzkyOstatní THP zamestnanci2 – únosná miera2 – únosná miera2 – únosná miera3 – významná miera2 – únosná miera1 – ţiadne/minimálneVysvetlivky:Kategória 2 – práce, pri ktorých expozícia zamestnancov vyššia ako 0,3 násoboknajvyššieho prípustného expozičného limitu pre daný druh aerosólu, ale neprekračujenajvyššie prípustný limit.Kategória 3 – práce, pri ktorých je predpoklad, ţe expozícia zamestnancov budevyššia ako najvyššie prípustný expozičný limit, ale neprekročí 2-násobok najvyššieprípustného expozičného limitu.

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 91Prevádzkový poriadok bol schválený rozhodnutím Regionálneho úradu verejnéhozdravotníctva so sídlom v Povaţskej Bystrici číslo: A/200801805-2/OPPL obsahujezaradenie profesie obsluha VZV – údrţbár do 3 kategórie zdravotného rizika s rizikovýmfaktorom – prach.Realizáciou plánovaných činností prídu zamestnanci do kontaktu najmäs prípravkami charakteru chemických faktorov pri servisných prácach súvisiacich s opravoutechnologického zariadenia prevádzky - oleje, mazacie oleje, riedidlá a iné. Pri spracovaníelektroodpadu bude súčasťou procesu suché odstraňovanie luminofóra z vnútornej častiobrazovky, pričom tento proces, vychádzajúc z údajov Karty bezpečnostných údajovpouţívaného prípravku, s ohľadom na spôsob skladovania, manipulácie, reţimu miešaniakomponentov, ako aj spôsob odsávania a celkového zabezpečenia kvality pracovnéhoprostredia, môţeme zaradiť do kategórie 2. Ostatné činnosti budú zaradené v zmysle platnejlegislatívy a uskutočnených meraní v rámci skúšobnej prevádzky, na základe ktorých budeexistujúca dokumentácia doplnená o zistenia.Nebezpečné odpady – súčasná prevádzková činnosť je spojená s nakladaním snebezpečnými odpadmi v areáli vznikajúcich najmä z vykonávanej podnikateľskej činnostia súvisiacej s prepravou zmluvne zabezpečenými odborne spôsobilými spoločnosťami.Plánované činnosti budú zdrojom vzniku nebezpečných odpadov súvisiacich najmäs vykonávanou činnosťou spracovania elektroodpadov a spracovania obalov, pričom tie budúumiestňované v existujúcom EKO–sklade. Činnosti podliehajú zákonu č. 223/2001o odpadoch v zmysle neskorších predpisov, v rámci ktorého bude prevádzka realizovať svojučinnosť podľa príslušných rozhodnutí štátnej správy a vypracovanej dokumentácies vymedzenými opatreniami pre ochranu zloţiek ţivotného prostredia a obyvateľov okolitéhozastavaného územia.Moţno konštatovať, ţe charakter posudzovanej prevádzky nepredstavuje ţiadnezdravotné riziká pre obyvateľov najbliţšej obytnej zóny, pričom pre zabezpečenie platnostitohto tvrdenia je nevyhnutné dodrţiavanie technologickej a pracovnej disciplínya dodrţiavanie opatrení navrhnutých v prevádzkových poriadkoch a ostatných dokumentochprevádzky.Hlukové emisie a imisné prírastky NO x a CO z dopravy dováţajúcej odpad prezhodnocovanie sú minimálne, vzhľadom na situovanie v existujúcom priemyselnom závode ablízkosť ţelezničnej trate. Negatívnym vplyvom prevádzkovanej činnosti je nakladanie snebezpečnými odpadmi v areáli a následný vznik nebezpečných odpadov z vykonávanejpodnikateľskej činnosti a súvisiaca preprava zmluvne zabezpečenými odborne spôsobilýmispoločnosťami.IV.5. Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na chránené územiaVzhľadom na to, ţe záujmové územie posudzovanej činnosti sa nachádzav urbanizovanom území, v blízkosti územia, pre ktoré podľa zákona č.543/2002 Z.z.o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov platí 1.stupeň ochrany nie jepredpoklad pôsobenia vplyvov navrhovanej činnosti na chránené územia s vyšším stupňomochrany.Posudzované činnosti nemajú vplyv na Chránenú krajinnú oblasť Stráţovské vrchy,vyhlásené vyhláškou MŢP SR č. 22/2008 Z.z., ktorá zasahuje aj do k. ú. Obce Beluša, alemimo dosahu posudzovanej činnosti. Ani navrhované územia európskeho významu vsúvislej európskej sústave chránených území (NATURA 2000), národné parky, chránenékrajinné oblasti ani na chránené vodohospodárske oblasti, nebudú navrhovanými činnosťamiovplyvňované pretoţe ani jedno z uvedených chránených území sa nenachádza v blízkostiareálu prevádzky.IV.6. Posúdenie očakávaných vplyvovpriebehu pôsobeniaz hľadiska ich významnosti a časového

92 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERIV.6.1. Vplyvy na prírodné prostredieVplyvy na substrát a reliéfPočas výstavbyNa ploche posudzovanej prevádzky súčasnej i navrhovaných činností sa nevyskytnúţiadne ťaţené ani výhľadové loţiská nerastných surovín a realizácia činností nebude maťvplyv na ich ťaţbu.Zásah do horninového prostredia a reliéfu reprezentuje iba realizácia spevnenýchplôch, ktoré však charakterom a konštrukciou predstavujú skôr ochranné funkciehorninového prostredia pred ohrozením znečistenia - môţeme charakterizovať ako priaznivýa dlhodobý vplyv.Geodynamické javy, ktoré by mohli mať vplyv na stabilitu územia, sa v predmetnomúzemí nepredpokladajú, vzhľadom na umiestnenie v rovinatom teréne.Počas štandardnej prevádzkyKomplex budov tvoriacich areál Centra odpadového hospodárstva Beluša jevybudovaný v zmysle štandardných stavebných postupov. Stavebné objekty – priemyselnéhaly sú stavebne zaistené pred moţnými únikmi ropných látok do podloţia s odvodneníma nepredpokladáme priamy ani nepriamy negatívny vplyv na horninové prostredie v danejlokalite.Počas neštandardnej prevádzky (vplyvy spôsobené prípadnými haváriami)Pouţitím stavebných mechanizmov pri výstavbe vznikne predispozícia nakontamináciu ropnými látkami a hlavne v prípade havarijných situácií, kedy dotknutými budúvšetky plochy a línie ich pohybu pri výstavbe. Pri dodrţiavaní určených stavebných postupov,neočakávame negatívne vplyvy.Potenciálne riziko ohrozenia kvality horninového prostredia môţe počas prevádzkyvzniknúť pri výnimočných prírodných situáciách – povodeň, víchrica, a napr. počas havárierozvodov médií – vodovod, kanalizácia, plyn, pričom pre dané situácie budú vypracovanékonkrétne opatrenia a kroky postupu pre ich odstránenie – elimináciu.Vplyvy na kvalitu ovzdušia, zmeny miestnej klímyPočas výstavbyVýstavba spevnených plôch prispeje k lokálnemu znečisteniu ovzdušia emisiamiprachu zo stavebnej činnosti a exhalátov z dopravy. K zvýšeniu mnoţstva emisií prachumôţe dôjsť v suchom období, pričom pravidelným čistením a polievaním komunikáciía manipulačných plôch sa dosiahne zmiernenie tohto negatívneho vplyvu..Odstránením existujúceho trávnatého krytu na ploche budúcich spevnených plôch,dôjde k obnaţeniu pôdneho krytu a vzniku prašného prostredia - vplyvom exponovanostipriestoru voči vetru môţe dôjsť k zvýšeniu dočasnej sekundárnej prašnosti.Vplyv na ovzdušie však bude krátkodobý, časovo obmedzený na dobu výstavby.Počas štandardnej prevádzkyNa základe vplyvu súčasnej prevádzky „Zber a zhodnocovanie opotrebovanýchpneumatík“ na ovzdušie, ktorý vo veľkej miere súvisí s rozptylovými podmienkami,prevládajúcim smerom vetra, vzdialenosťou od zdroja a pod., predpokladáme zhodný vplyvnavrhovaných prevádzok na ovzdušie. Zdroje znečistenia ovzdušia identifikované počasštandardnej prevádzky existujúcej prevádzky a navrhovaných prevádzok:• mobilný - doprava súvisiaca s obsluhou územia (obyvatelia, zásobovanie, odvozodpadu),• stacionárne - plynné emisie z kotolne, vzduchotechnické zariadenia a parkovaciestátia,nepredstavujú a nebudú predstavovať závaţný vplyv na ovzdušie a ich príspevokk znečisteniu ovzdušia je nevýznamný a lokálne obmedzený, preto nie je predpokladnegatívnych vplyvov na ţivotné prostredie ani na zdravie obyvateľstva.

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 93Počas neštandardnej prevádzky (vplyvy spôsobené prípadnými haváriami)Vzhľadom na súčasný a navrhovaný charakter zdrojov znečisťovania ovzdušia,neštandardná situácia spôsobená najmä zlyhaním ľudského faktora, prípadne strojnejporuchy, predpokladáme, ţe tento vplyv bude lokálneho charakteru bez výrazných zmienkvality ovzdušia a miestnej klímy.Prípadný únik škodlivých látok do ovzdušia pri poţiari objektov prevádzkovoadministratívnehocharakteru s kotolňou a objektov priemyselného charakterunepredpokladáme v rozsahu, ktorý priamo ovplyvní kvalitu ovzdušia. Centrum odpadovéhohospodárstva - Beluša bude mať vypracovaný projekt protipoţiarnych opatrení. Existujúcekapacity zabezpečovacích poţiarných zariadení budú doplnené o potreby navrhovanýchprevádzok.Vplyvy na povrchovú a podzemnú voduPočas výstavbyPredpokladáme, ţe stavebné práce nebudú mať ţiadny priamy ani nepriamy vplyvna povrchové vodné toky. Vplyv na podzemnú vodu sa počas výstavby nepredpokladávzhľadom na slabo aţ veľmi slabo priepustné íly, ktoré tvoria hydrogeologický izolátor anajmä charakter plánovaných stavebných úprav v existujúcich objektoch.Počas štandardnej prevádzkyV súčasnosti je v rámci areálu prevádzky na zber a zhodnocovanie opotrebovanýchpneumatík a gumy parkovanie vozidiel riešené na vyhradenom parkovisku na spevnenejploche a vnútro areálová doprava je zabezpečená po spevnených komunikáciách, preto vštandardných prevádzkových podmienkach nie je predpoklad kontaminácie podzemnýchvôd. Prevádzkovaním posudzovaných činnosti nebudú dotknuté ţiadne vodohospodárskezáujmy v blízkosti Centra odpadového hospodárstva – Beluša, nakoľko sa v tesnej blízkostinenachádza významný vodný zdroj, ktorý by mohol byť posudzovanými činnosťami ohrozenýa lokalita nezasahuje do ţiadneho ochranného pásma vodohospodárskych diel.Počas neštandardnej prevádzky (vplyvy spôsobené prípadnými haváriami)Kontaminácia podzemnej vody nebezpečnými látkami (napr. ropnými) sanepredpokladá, iba v prípade havárie – roztrhnutie palivovej nádrţe osobných automobilov,pričom kontaminovaná zemina bude neodkladne odstránená a zneškodnená.Vplyvy na kvalitu a stabilitu pôdPočas výstavbyPlocha určená pre výstavbu je vyňatá z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a vsúčasnosti je vedená ako zastavané plochy a nádvoria, preto nedôjde k zmene jej funkčnéhovyuţitia.Počas štandardnej prevádzkyAreál prevádzky sa nachádza v intraviláne obce, preto vplyv na poľnohospodárskupôdu, jej kvalitu ani spôsob vyuţitia nie sú ovplyvnené. Počas doterajšej činnosti existujúcejprevádzky neboli zaznamenané neočakávané vplyvy na pôdu v areály prevádzky.Počas neštandardnej prevádzky (vplyvy spôsobené prípadnými haváriami)Počas neštandardnej prevádzky môţe dôjsť ku kontaminácií vrchnej vrstvy pôdyropnými látkami alebo minerálnymi olejmi. Znečistenie bude odstránené primeranýmspôsobom.Vplyvy na biotuPočas výstavby

94 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERVzhľadom na súčasné vyuţitie plôch a umiestnenie areálu v priemyselnej zóneintravilánu sídla sa neočakáva ţiaden vplyv na biotu.Počas štandardnej prevádzkyNie je predpoklad ţiadnych vplyvov na biotu ani rozšírením činnosti prevádzky.Počas neštandardnej prevádzky (vplyvy spôsobené prípadnými haváriami)V rámci neštandardnej prevádzky, ktorá môţe byť spojená s havarijnou situáciou –poţiar, únik ropných látok neočakávame priamy vplyv na biotu.Vplyvy na významné biotopy, chránené územia a ÚSESVyvolané priame i nepriame negatívne sprievodné znaky stavebnej činnosti nebudúmať priamy ani nepriamy dopad na územie CHKO Stráţovské vrchy, ktoré zasahuje svojimzápadným okrajom do k. ú. obce Beluša v jeho severovýchodnej oblasti, ale mimo dosahuvplyvu prevádzky. V blízkosti posudzovaného územia sa nenachádzajú územia s vyššímstupňom ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, ani biotopy čiprvky územného systému ekologickej stability.Vplyvy na estetiku a krajinnú scenériuPočas výstavbyPrevádzka sa nachádza v zastavanom území, priemyselnej zóne vytvorenej vokrajovej časti obce. Súčasný areál doplnený o navrhované činnosti v existujúcich objektochnezmení typický antropogénny charakter územia, neočakávame ani ţiaden vplyv na estetikua krajinnú scenériu.Počas štandardnej prevádzkyNepredpokladáme priame vplyvy posudzovaných činností na krajinu. Prevádzka sanachádza v priemyselnej oblasti, ktorá je zmenená antropogénnou činnosťou. Odpadyodstraňované z prostredia a spracovávané existujúcou a navrhovanými prevádzkami,nepriamo pozitívne vplývajú na estetiku krajiny.Počas neštandardnej prevádzky (vplyvy spôsobené prípadnými haváriami)Vplyv na estetiku a krajinnú scenériu z hľadiska neštandardnej prevádzky, t.j.havárie bude závislý od jej rozsahu. V prípade drobných havárií spojených napr. s únikomropných látok, havárie vozidiel očakávame vplyv zanedbateľný, nevýrazný.IV.6.2. Vplyvy na obyvateľstvo, sociálne a hospodárske pomeryZdravotné a sociálno-ekonomické vplyvyPočas výstavbyVzhľadom na rozsah a dobu trvania stavebných prác v súvislosti s výstavbouspevnených plôch je predpoklad, ţe samotná stavebná činnosť nebude mať vplyv nazdravotný stav obyvateľstva ani zamestnancov. Zvýšená intenzita dopravy nákladnýchautomobilov, práce stavebných strojov prispejú k lokálnemu znečisteniu ovzdušia emisiamiprachu a emisiami zo spaľovania motorov. Tieto vplyvy pokladáme za vplyvy dočasné,lokálneho charakteru.Zvýšená intenzita dopravy, vjazd a výjazd nákladných automobilov, môţe prispieť kzvýšeniu rizika vzniku dopravných nehôd na prístupovej komunikácii k stavenisku, ale pridodrţaní bezpečnostných opatrení a značenia neočakávame vplyv na obyvateľstvo.Z ekonomického hľadiska výstavba prispeje k podpore miestneho stavebníctva.Počas štandardnej prevádzkyVzhľadom na skutočnosť, ţe areál je umiestnený v existujúcej priemyselnej zóne,neočakáva sa zmena súčasného vplyvu na obyvateľstvo, ktorý je pre danú oblasť

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 95charakterizovaný malým príspevkom k hlukovej záťaţi a k znečisteniu ovzdušia plynnýmiemisiami z dopravy na prístupových komunikáciách.Doprava odpadov do areálu bude zabezpečená nákladnými automobilmi, ktoréprispievajú k znečisteniu ovzdušia emisiami zo spaľovacích motorov – priamy vplyv.Vykurovacie zariadenie vyuţívané v kotolni je charakterizované ako malý zdrojznečisťovania ovzdušia a bude i naďalej obsluhované podľa pokynov pre prevádzku maléhozdroja znečistenia. Plynné emisie nepredstavujú výrazný príspevok k znečisteniu ovzdušia.Vykonávanú činnosť posudzovaných prevádzok moţno charakterizovať ako priamypozitívny vplyv, pretoţe sú z prostredia zberané a odstraňované nebezpečné odpady. Ichspracovaním prevádzkovateľ sleduje koncepciu vyuţívania odpadov ako druhotných surovín,šetrí primárne prírodné zdroje nerastných surovín. Materiálové zhodnocovanie odpadovposudzovanými činnosťami moţno hodnotiť ako pozitívny nepriamy vplyv.Z hľadiska hluku samotné prevádzky nebudú mať vplyv na obyvateľstvo, pretoţeobytná zóna obce je umiestnená v dostatočnej vzdialenosti a oddeľuje ju ţelezničná trať,ktorá predstavuje významný líniový zdroj hluku pre danú lokalitu, nesúvisiaci s činnosťouv areáli.Počas neštandardnej prevádzky (vplyvy spôsobené prípadnými haváriami)V rámci neštandardnej prevádzky, ktorá môţe byť spojená s havarijnou situáciou –poţiar, výbuch, môţe dôjsť k ohrozeniu zdravotného stavu. V tomto prípade je pozitívomumiestenie areálu mimo obytnej časti obce.Vplyvy na kvalitu a pohodu ţivotaPočas výstavbyPohodu obyvateľov môţu negatívne ovplyvniť faktory spojené so zvýšenouhlukovou záťaţou najmä z dopravy na miestnej komunikácii na Trenčianskej ulici -znečistenie, sekundárna prašnosť, moţné poškodenie komunikácií a vznik dopravnýchkolízií. Uvedené faktory môţu obyvatelia dotknutého územia vnímať nepriaznivo, čo tieţmôţe prispieť k zhoršeniu kvality a pohody ţivota – ide však o vplyvy pôsobiace subjektívne,rôznou intenzitou a z hľadiska časového sú krátkodobé.Môţeme konštatovať, ţe vplyvy na kvalitu a pohodu ţivota obyvateľov okolitejzastavanej oblasti budú mať lokálny charakter s časovým obmedzením len počasvýstavby.Počas štandardnej prevádzkyPosudzovaná činnosť nebude mať priamy vplyv na kvalitu a pohodu ţivotaobyvateľov, vzhľadom na umiestnenie v priemyselnej zóne, v dostatočnej vzdialenosti.Počas neštandardnej prevádzky (vplyvy spôsobené prípadnými haváriami)Vplyvy na kvalitu a pohodu ţivota obyvateľstva v okolí prevádzky sa ani v prípademimoriadnej situácie nepredpokladajú. Prípadné znečistenie s lokálnym a časovomobmedzeným charakterom v prípade neštandardnej prevádzky, môţu obyvatelia vnímaťnegatívne.Zmeny vo vyuţití územia, vplyvy na výrobné činnostiPočas výstavbyZmeny vo vyuţití územia sa nepredpokladajú, pretoţe ide realizáciu úpravv existujúcom areáli prevádzky.Počas štandardnej prevádzkyVytvorením nových pracovných príleţitosti prevádzkovateľ priamo podporí pracovnýtrh v regióne. Uvaţuje sa s vytvorením pracovných miest najmä robotníckych profesií.Počas neštandardnej prevádzky (vplyvy spôsobené prípadnými haváriami)Počas neštandardnej prevádzky nepredpokladáme ţiadne zmeny vo vyuţití územiaani ţiadne vplyvy na výrobné činnosti.

96 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERVplyvy na nevýrobné činnosti, kultúrno-historické pamiatkyPosudzovaná činnosť nemá vplyv na nevýrobné činnosti a nedotýka sa anikultúrnych a historických pamiatok.Iné vplyvy Nepredpokladajú sa.IV.7. Predpokladané vplyvy presahujúce štátne hraniceVzhľadom na umiestnenie areálu „Centrum odpadového hospodárstva - Beluša“v dostatočnej vzdialenosti od najbliţšej štátnej hranice s Českou republikou (pribliţne 20km), ako aj charakter posudzovanej činnosti, nie je predpoklad vzniku vplyvov, ktoré bypresahovali štátne hranice.IV.8. Vyvolané súvislosti, ktoré môţu spôsobiť vplyvy s prihliadnutím na súčasný stavţivotného prostredia v dotknutom územíNeboli identifikované ţiadne vyvolané súvislosti, ktoré by mohli očakávané vplyvyspôsobiť.IV.9. Ďalšie moţné riziká s realizáciou navrhovanej činnostiNeboli identifikované ţiadne ďalšie riziká súvisiace s posudzovanou činnosťou.IV.10. Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov jednotlivých variantovnavrhovanej činnosti na ţivotné prostredieHlavným cieľom návrhu opatrení je predchádzanie, minimalizovanie, zmierneniealebo kompenzovanie očakávaných negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na okolitéprostredie.Územnoplánovacie opatreniaPosudzovaná činnosť je v súlade s Územným plánom obce Beluša, ktorý danéúzemie špecifikujú ako plochy zariadení výroby, skladov a stavebnej výroby, z tohto dôvodunie sú navrhnuté ţiadne opatrenia.Technické a organizačné opatreniaV súčasnosti má prevádzka k vykonávanej činnosti zberu a spracovaniuopotrebovaných pneumatík a gumy v zmysle platného rozhodnutia Obvodného úraduţivotného prostredia v Povaţskej bystrici, Stále pracovisko Púchov č.j. OÚ ŢP-2005/00505-FS6-A/10 - zariadenie na zber odpadov, vypracovanú potrebnú dokumentáciu v zmysleplatných právnych predpisov v oblasti odpadového hospodárstva a bezpečnosti práce, ktoráje pravidelne aktualizovaná a schválená príslušnými orgánmi štátnej správy.Nové plánované činnosti- zber a spracovanie odpadov z elektrických a elektronických zariadení a- zber, dotrieďovanie a spracovanie odpadov kategórie „ostatný“budú mať dopracované dokumentácie za účelom získania potrebných povolení:• Prevádzkový poriadok zariadenia,• Prevádzkový poriadok na nakladanie s nebezpečným odpadom,• Prevádzkový poriadok pre pracovné činnosti s expozíciou hluku,• Posudok o riziku z expozície zamestnancov hlukom,• Technologický reglement zariadenia,• Prevádzkový poriadok pre pracovné činnosti s expozíciou nebezpečnýmchemickým faktorom, a iné.

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 97Vypracované dokumentácie poskytnú pracovníkom základné informácieo navrhovaných opatreniach, s ktorými musia byť všetci oboznámení na pravidelnýchškoleniach. Základné opatrenia: Pravidelná údrţba pouţívaných strojov a zriadení. Pri pouţívaní strojov, zariadení a náradia musia byť dodrţiavané predpísanépracovné postupy. Dodrţiavať technologické cesty v rámci vnútroareálovej dopravy a predpísanúrýchlosť. Pouţívať odporúčané ochranné pracovné prostriedky v rámci jednotlivých pracovísk:rukavice, ochranný odev, okuliare, štíty pri zváraní, respirátor, chrániče sluchu. Dodrţiavať všetky protipoţiarne opatrenia prevádzky v zmysle dokumentácievypracovanej odborne spôsobilou osobou, s ktorou sú pracovníci pravidelneoboznamovaní: pracovať opatrne pri manipulácii a elektrickými, plynovými, tepelnýmispotrebičmi a otvoreným ohňom, nepoškodzovať protipoţiarne technické zariadenia,na pracovisku kotolne je zákaz fajčiť a pouţívať otvorený oheň, únikové cesty musiabyť trvalo voľné, zváračské práce sa môţu vykonávať len s písomným súhlasomoprávnenej osoby a ďalšie. Dodrţiavať všetky opatrenia pre prácu s nebezpečnými odpadmi, ktoré sú popísanév prevádzkovom poriadku na nakladanie s nebezpečným odpadom a určené postupyv zmysle systému environmentálneho manaţérstva podľa normy ISO 14001: odpadymusia byť zabezpečené pred odcudzením alebo iným neţiaducim únikom a uloţenév riadne označených a vyhovujúcich priestoroch, nebezpečné odpady musia byťzhromaţďované oddelene podľa ich druhov, označené určeným spôsobom, musí saviesť, uchovávať a ohlasovať orgánom štátnej správy evidencia, na predpísanýchtlačivách alebo v elektronickej forme, nakladať s nebezpečnými odpadmi, ktorévznikajú pri činnosti na základe vydaného súhlasu na nakladanie s týmitonebezpečnými odpadmi, zabezpečiť zneškodnenie alebo zhodnotenie odpadovprostredníctvom osoby oprávnenej na takúto činnosť a iné. Havarijné situácie, pracovné úrazy okamţite nahlásiť určenému zodpovednémupracovníkovi v zmysle vypracovanej dokumentácie a systému manaţérstvabezpečnosti a ochrany zdravia pri práci OHSAS 18001. Dodrţiavať postupy expedovania odpadov zákazníkom, ktoré popisuje dokumentácia„Popis hlavných procesov organizácie“ vypracovaná podľa systému manaţérstvakvality norma EN ISO 9001. Zabezpečiť zo strany zamestnávateľa informovanie zamestnancov o moţnýchrizikách vyplývajúcich z pracovných činností vykonávaných v spoločnosti. Zabezpečiť zo strany zamestnávateľa primeraný zdravotný dohľad prezamestnancov. Zamestnanci sa musia zúčastňovať na pravidelných lekárskych prehliadkach a o ichvýsledku informovať nadriadeného. Dodrţiavať opatrenia súvisiace s expozíciou zamestnancov pri práci s nebezpečnýmichemickými faktormi: prípravky skladovať len v originálnych baleniach, prítomnosťlátok len v potrebnom mnoţstve, dodrţiavať postupy prác s danými látkami podľapokynov karte bezpečnostných údajov, obaly označené výstraţným symbolom a iné.Stavebná činnosť, ktorá je potrebná pre realizáciu nových plánovaných prevádzok sivyţaduje kvalitné a dôkladné prevedenie všetkých stavebných a montáţnych prác ztechnického a technologického hľadiska. Počas výstavby musia byť dodrţiavané štandardnéstavebné opatrenia, ku ktorým patria: Dodrţiavanie všetkých bezpečnostných a ochranných opatrení pri práci so strojnýmzariadením a výkone iných stavebných prác v zmysle platných právnych predpisov apoţadovaných noriem. Zabezpečovanie pravidelných kontrol technologického zariadenia, stavebných,

98 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERmanipulačných plôch, oplotenia, dopravných mechanizmov a celkového vybaveniastaveniska. Pred začatím výkopových prác overiť a vytýčiť všetky existujúce podzemné sietetechnickej infraštruktúry. Zemné práce musia byť vykonávané so zvýšenouopatrnosťou, aby nedošlo k porušeniu sietí a izolácie. V prípade kontaminácie horninového prostredia, pôdy, je potrebné okamţitekontaminovaný materiál odťaţiť a zneškodniť podľa vypracovanej dokumentácie. Počas výstavby nevytvárať divoké skládky a zabezpečiť poriadok na stavbe. Minimalizovať produkciu stavebných odpadov a zabezpečiť manipuláciu s nimi vsúlade s platnými predpismi. Organizačnými opatreniami, rozmiestnením strojov a mechanizmov produkujúcichhluk zabezpečiť, aby práce na stavenisku neprekračovali najvyššiu prípustnú hladinuhluku stanovenú v príslušných právnych predpisoch. Dodrţiavať povolené časové rozhranie pre stavebné práce a obmedzovať dobuzvýšeného hluku na minimum. Poţívať strojné zariadenia, ktorých hluková záťaţ neprekračuje povolené limityv rámci platných právnych predpisov - NV SR č.222/2002 Z.z., ktorým sa ustanovujúpodrobnosti o technických poţiadavkách a postupoch posudzovania zhody emisiíhluku zariadení pouţívaných vo vonkajšom priestore. Skladovať prašné stavebné materiály v uzatvárateľných skladoch. Zabezpečiť odstránenie stavebného materiálu, odpadov a všetkých mechanizmov poukončení výstavby.‣ Kompenzačné opatreniaVzhľadom na umiestnenie činnosti v existujúcom areáli prevádzky nie sú navrhovanéţiadne kompenzačné opatrenia.IV.11. Posúdenie očakávaného vývoja územia, ak by sa navrhovaná činnosťnerealizovalaPokiaľ by sa nová plánovaná činnosť spoločnosti nerealizovala, moţno očakávať ţereţim doterajšieho obhospodarovania územia bude naďalej vyhradený pre priemyselnúvýrobu. Priemyselná zóna je definovaná aj v rámci pripravovaného Územného plánu obceBeluša. Spoločnosť V.O.D.S., a.s. naďalej mieni realizovať v súčasnosti vykonávanú činnosťna vlastnom pozemku, vo vybudovaných priestoroch.IV.12. Posúdenie súladu navrhovanej činnosti s platnou územno-plánovacoudokumentáciou a ďalšími relevantnými strategickými dokumentmiPosudzovaná prevádzka umiestnená v obci Beluša, okres Púchov je v súlades nasledujúcimi dokumentáciami a koncepciami:‣ CeloštátneProgram odpadového hospodárstva Slovenskej republiky pre roky 2006 – 2010III. ZÁVÄZNÁ ČASŤ POH SRMateriálové zhodnocovanie odpadov – dosiahnuť materiálové zhodnoteniepre 70% odpadov vo vzťahu k mnoţstvu odpadov vzniknutých v SR v roku 2010.Organizovať nakladanie s odpadmi z elektrozariadení tak, aby sav stanovených časových horizontoch dosiahla v Nariadení vlády č.388/2005 Z.z. uvedenáúroveň zberu odpadu a limity pre zhodnocovanie a pre opätovné pouţitie a recykláciujednotlivých kategórií elektrozariadení.

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 99Zníţiť mnoţstvo skládkovaného odpadu na 13% pre celkom vzniknutý odpad v roku2010 – opatrenia: podporovať vo všetkých oblastiach vzniku odpadov separovaný zber prerozvoj recyklácie materiálov zo zhodnotiteľných odpadov.Do roku 2010 zabezpečiť nakladanie s komunálnymi odpadmi v rozsahu: 40%materiálové zhodnocovanie, 20% energetické a 40% skládkovaním – opatrenia: celoplošnerozšíriť separovaný zber odpadov s čo najväčším počtom separovaných zloţiek (papir, sklo,plasty, kovy a BRO), separačné systémy technicko-organizačne optimalizovať na miestnepodmienky určujúce zloţenie KO.IV. SMERNÁ ČASŤ POH SRIV.1 Zariadenia na zhodnocovanie odpadovPriemyselná sféra:- Zaviesť do praxe recyklačné technológie odpadov, ktoré sa v podmienkach SRuplatňujú v nedostatočnej miere,- Dobudovať chýbajúce kapacity na zhodnocovanie odpadov a technicky zastaranétechnológie nahradiť technológiami BAT, resp. BATNEEC.- Zvyšovať technickú/technologickú úroveň nakladania s odpadmi, v prípadenebezpečných odpadov,- Orientovať sa na technológie s vyššou mierou zhodnocovania výstupných komodítz odpadov tvorených kompaktnými celkami (napr. zo spotrebnej elektroniky: plastov,skla, neţelezných kovov atď.)IV.1.1.3. Opotrebované pneumatikyPodobne ako v iných oblastiach je záujem efektívne vyzbierať čo najväčšiemnoţstvo opotrebovaných pneumatík umoţňujúce vyuţiť vytvorené spracovateľské kapacityz územia celého štátu.IV.1.1.5 Odpady z elektrických a elektronických zariadení (OEZZ)Komplexnosť riešenia nakladania s OEEZ musí smerovať k vyššej mierezhodnocovania materiálov získaných demontáţou elektrických a elektronických zariadení(plasty, kovy, sklo) a čo najniţšej potrebe zneškodňovania materiálov vznikajúcich v procesespracovania OEZZ. Osobitnú pozornosť treba venovať odpadom s nebezpečnýmivlastnosťami. Riadenie nakladania s OEZZ treba viazať na dosiahnutie limitovzhodnocovania stanovených nariadením vlády SR č. 388/2005 Z. z.Zároveň, činnosť prevádzky prispieva k plneniu cieľov Európskej smernice č.96/2002/ES (WEEE), Európskej smernice 2000/53/ES o vozidlách po dobe ţivotnosti azákona č. 223/2001 o odpadoch v zmysle neskorších predpisov.Súlad s Komoditným programom sektora opotrebovaných pneumatík na roky 2006 - 2010III. Priority, ciele a úlohy sektora v oblasti nakladania s opotrebovanými pneumatikami a pririadení odpadového hospodárstva v tejto oblasti na roky 2006 aţ 2010Priorita- počas celého obdobia podporovať len materiálové zhodnotenie opotrebovanýchpneumatíkCieľ- vytvoriť podmienky, aby sa dosiahla 95-percentná účinnosť zberu opotrebovanýchpneumatík pouţitých na materiálové vyuţitie skôr ako v cieľovom roku 2010,- vytvoriť podmienky na efektívne vyuţitie druhotných surovín vznikajúcich prispracovaní opotrebovaných pneumatík a v roku 2010 dosiahnuť 50% podiel vyuţitiatýchto surovín ich zapracovaním do nových výrobkov v prevádzkach na Slovensku.Súlad s Komoditným programom sektora elektrických a elektronických zariadení naroky 2006-2010III.2. Ciele Komoditného programu sektora- podporiť doplnenie technológií zhodnocovateľov na zhodnotenie – nebezpečnýchodpadov, chladiacich a klimatizačných zariadení‣ Regionálne

100 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERVUC Trenčianskeho krajaÚzemný plán veľkého územného celku Trenčianskeho kraja bol schválený uznesenímvlády SR č. 284 zo dňa 14.0.41998, ktorého záväzná časť bola vyhlásená nariadením vládySR č. 149/1998 Z.z. ÚPN VÚC. V roku 2004 boli uznesením zastupiteľstva Trenčianskehosamosprávneho kraja č. 260/2004 schválené Zmeny a doplnky č.1/2004 ÚPN VÚCTrenčianskeho kraja, ktorých záväzná časť je vyhlásená Všeobecne záväzným nariadenímTrenčianskeho samosprávneho kraja č.7/2004. V súčasnosti je pripravená aktualizáciaúzemného plánu vo forme spracovaných zmien a doplnkov č.2 ÚPN VÚC Trenčianskehokraja.• SPRIEVODNÁ SPRÁVA2.11.3. Infraštruktúra odpadového hospodárstvaPriority krajskej environmentálnej politiky na úseku štátnej správy odpadovéhohospodárstva:- Vytvoriť podmienky na vybudovanie zhodnotiteľských kapacít na odpadyOpatrenia:Nakladanie s odpadmi:- Podporu z prostriedkov Recyklačného fondu zamerať na chýbajúce recyklačnékapacity a podporu separovaného zberu,- Rozvoj technológií na materiálové zhodnocovanie odpadov zamerať na komoditys obsahom nebezpečných látok, resp. pri spracovaní ktorých nebezpečné odpadyvznikajú, alebo môţu vznikať,- Podporovať vo všetkých oblastiach vzniku odpadov separovaný zber pre rozvojrecyklácie materiálov zo zhodnotiteľných odpadov,- Celoplošné zvyšovanie počtu separovaných zloţiek komunálneho odpadu,- Zlepšovanie logistiky systémov separovaného zberu podľa miestnych podmienok.• ZÁVÄZNÁ ČASŤ9.1 Odpadové hospodárstvo9.1.1. Riešiť zneškodňovanie odpadov na území kraja v súlade so schváleným POHSR.9.1.2. Riešiť budovanie zberných stredísk na vyseparované zloţky z komunálnehoodpadu v mestách a obciach kraja9.1.4. Podporovať vo všetkých oblastiach vzniku odpadov separovaný zber prerozvoj recyklácie materiálov zo zhodnotiteľských odpadov.9.1.5.Priorita:Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Trenčianskeho samosprávneho krajaOblasť: 1. PriemyselVytvárať podmienky pre zlepšenie výkonnosti a efektívnosti hospodárstvaa harmonicky vyuţívať celé územie.1.3. Podpora podnikania, inovácií, znalostí a výskumu- Rozvoj malých a stredných podnikov vrátane ţivnostníkov rôznymi formami.Oblasť: 6. Ţivotné prostrediePriorita: Budovanie environmentálnej infraštruktúry- Budovanie zariadení na zhodnocovanie odpadov (najmä materiálové, potomenergetické) a doplnenie zariadení na zneškodňovanie odpadov6.3. Odpadové hospodárstvo- Budovanie zariadení na zhodnocovanie odpadov, najmä materiálové resp.podľa hierarchie energetické zhodnocovanie, podpora existujúcich prevádzokna zhodnocovanie odpadov‣ LokálneÚzemný plán obce BelušaV súčasnosti spracovávanom novom územnom pláne obce Beluša budú pozemkya celá lokalita, v ktorej sa nachádza posudzovaná prevádzka, spolu s ďalšou spoločnosťou

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 101SESTAV s.r.o. charakterizované ako zastavaná časť obce s plánovanou plochou prepriemyselnú výrobu.IV.13. Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávaţnejších okruhovproblémovHodnotená činnosť je vykonávaná za účelom zlepšenia kvality ţivotného prostredia.Ako ukázali výsledky environmentálneho posúdenia navrhovanej činnosti, svojímrozsahom nebude mať také negatívne dopady na kvalitu zloţiek ţivotného prostredia, ktoréby vyţadovali ďalšie podrobnejšie skúmanie.Spracovatelia Zámeru odporúčajú vydať záverečné stanovisko sosúhlasom na realizáciu stavby bez vypracovávania Správy o hodnotení vplyvovstavby na ţivotné prostredie.V. POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A NÁVRHOPTIMÁLNEHO VARIANTUV.1. Tvorba súboru kritérií a určenie ich dôleţitosti na výber optimálnehovariantuVzhľadom na to, ţe posudzované varianty – nulový: pokračovanie činnosti zariadeniana zber a spracovanie opotrebovaných pneumatík v nezmenom rozsahu ako v súčasnostia navrhovaný variant rozšírenia sluţieb v odpadovom hospodárstve o zariadenie na zbera spracovanie odpadu z elektrických a elektronických zariadení a zber, dotrieďovaniea spracovanie odpadov kategórie „ostatný“ ako komplexné sluţby v odpadovomhospodárstve sa líšia minimálne, pre vyvolané súvislosti, ktoré môţu ovplyvniť stavţivotného prostredia na riešenom území sme zvolili slovný opis faktorov, ktorými sa nulovýstav i navrhovaná činnosť od seba odlišujú, pretoţe sú takýmto spôsobom ľahšie vyjadriteľnérozdiely medzi variantmi. Takéto zavedenie subjektívnej informácie do rozhodovaciehoprocesu nijako nedeformuje základ objektívnej metódy, ktorá na základe informačnýchvstupov a podľa vopred stanovených formalizovaných postupov dospeje k riešeniu.Na základe uvedeného boli pre účely environmentálneho hodnoteniapredpokladaných vplyvov vybrané nasledujúce kritériá a nasledujúce zoradenie do súborovkritérií.Vplyvy na jednotlivé zloţky ţivotného prostredia počas prevádzkyhorninové prostredievplyv na substrát, reliéf, nerastné surovinyovzdušieemisie, kvalita ovzdušiapovrchové a podzemné vodyvplyv na povrchové a podzemné vodykvalita ţivotakvalita bývania v obytnej zóne na Trenčianskej ulicibiotavplyv biotuÚSESzmeny v systéme ekologickej stability územiavplyv na hospodárstvo a ekonomikuvplyv na výrobné odvetvia a ekonomikuV.2. Výber optimálneho variantu alebo stanovenie poradia vhodnosti preposudzované variantyZo stanoviska Ministerstva Ţivotného prostredia č. /2010-3.4/ zo dňa 2010vyplýva, ţe podľa § 22 ods. 7 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na ţivotnéprostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov upúšťa od poţiadavky variantnéhoriešenia navrhovanej činnosti. Zámer vypracovaný podľa § 18 a prílohy č. 9 zákona pretoobsahuje jeden variant činnosti, ako aj nulový variant, t.j. variant stavu, ktorý by nastal, ak by

102 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERsa navrhovaná činnosť neuskutočnila a prevádzka by pokračovala v súčasne produkovanejčinnosti. Porovnanie posudzovaných variantov z hľadiska horninového prostrediaZ porovnania oboch posudzovaných variantov z hľadiska očakávaných vplyvov nahorninové prostredie – substrát, reliéf, nerastné suroviny, sú vplyvy úplne identické tedarovnocenné. Spracovávaním širokého spektra odpadu sa získajú druhotné suroviny, ktorýchspätným vyuţitím sa šetria primárne prírodné zdroje nerastných surovín.Naopak, pri nulovom variante, absencia komplexných sluţieb zberu a spracovaniaodpadov by znamenala neustále narastajúce mnoţstvo a koncentráciu odpadov v ţivotnomprostredí a následne narastajúcu environmentálnu záťaţ, ktorej odstránenie si budev budúcnosti vyţadovať veľké finančné investície.Z tohto hľadiska variant – rozšírenie posudzovanej činnosti a poskytnutie komplexnýchsluţieb v odpadovom hospodárstve sa javí výhodnejší. Porovnanie posudzovaných variantov z hľadiska kvality ovzdušia amikroklimatických zmienZ hľadiska kvality ovzdušia posudzovaná činnosť nebola tým faktorom v riešenomúzemí, ktorý by významnou mierou prispieval k znečisteniu. Identifikované vplyvy súeliminované organizačnými zmenami a malými zásahmi do technologického procesu.Posudzovaná činnosť nijako neovplyvňuje mikroklimatické pomery.Nulový variant – nepovolenie rozšírenia rozsahu sluţieb v odpadovom hospodárstveneprispeje významnejšou mierou k zlepšeniu kvality ovzdušia dotknutého územia.Z tohto hľadiska sú obidva varianty rovnocenné. Porovnanie posudzovaných variantov z hľadiska povrchových a podzemnýchvôdZ porovnania oboch posudzovaných variantov z hľadiska očakávaných vplyvov napovrchové a podzemné vody sú vplyvy úplne identické teda rovnocenné. Nie je predpokladovplyvnenia ani kvality povrchových ani podzemných vôd, ani zmien v hydrologickýchpomeroch, nebudú ovplyvnené ani vodné zdroje – za predpokladu dodrţiavaniatechnologickej a pracovnej disciplíny pri činnosti. Porovnanie posudzovaných variantov z hľadiska vplyvov na kvalitu a pohoduţivota obyvateľov dotknutých sídielPorovnaním oboch posudzovaných variantov z hľadiska očakávaných vplyvov nakvalitu a pohodu ţivota obyvateľov je poskytovanie komplexných sluţieb v odpadovomhospodárstve prijateľnejšie, najmä vo vzťahu k zniţovaniu environmentálnej záťaţeţivotného prostredia, ale aj zachovania zamestnanosti a ekonomických prínosov tejtočinnosti pre spoločnosť ako nulový variant, čo moţno klasifikovať ako priaznivejší vplyv ako unulového variantu. Porovnanie variantov z hľadiska bioty a územný systém ekologickej stabilityRozšírenie pôvodnej činnosti nebude mať ţiadny vplyv na biotu ani na druhovúpestrosť a nedotkne sa ani prvkov územného systému ekologickej stability.Z tohto hľadiska sú obidva varianty rovnocenné. Porovnanie posudzovaných variantov z hľadiska ekonomického a sociálnehoZ ekonomického aj sociálneho hľadiska jednoznačne vychádza z porovnaniapriaznivejšie variant poskytovania komplexných sluţieb v odpadovom hospodárstve.Posudzovaná činnosť prispieva k zamestnanosti v oblasti, je pozitívnou činnosťouv odpadovom hospodárstve a je jednoznačne prínosom pre spoločnosť.

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 103V.3. Zdôvodnenie návrhu optimálneho variantuPriaznivejšie hodnotenie navrhovanej činnosti – rozšírenie sluţieb poskytovanýchprevádzkou v odpadovom hospodárstve vyplýva z:1. výsledkov analýzy stavu jednotlivých zloţiek ţivotného prostredia, z ktorej vyplynulo,ţe ide o ţivotné prostredia značne antropogénne zmenené, teda prostredie sozníţenou kvalitou – znečistené ovzdušie, povrchové a podzemné vody, bez výskytuvýznamných biotopov, s nízkou ekologickou stabilitou územia,2. z povinnosti vyplývajúcej z platnej legislatívy SR i EÚ zhodnocovať vznikajúceodpady a šetriť prírodné zdroje nerastných surovín a energiu,3. z charakteru posudzovanej činnosti – poskytovanie komplexných sluţiebv odpadovom hospodárstve, prispieva pozitívne ku kvalite ţivotného prostredia,zniţuje jeho záťaţ.VI. MAPOVÁ A INÁ OBRAZOVÁ DOKUMENTÁCIA1. Širšie vzťahy, M 1:50 000 - v texte2. Technologická schémy súčasnej prevádzky „Zber a zhodnocovanie ojazdených pneumatík“–v texte3. Technologické schémy navrhovaných prevádzok „Zber a spracovanie odpadov z elektrickýcha elektronických zariadení“ a „Zber, dotrieďovanie a spracovanie odpadov kategórie „ostatný““– v texte4. Geomorfologické celky, E. Mazúr, 1990 – v texte5. Povodie Váhu a Malého Dunaja – v texte6. Mapa geotermálnych oblastí Slovenska - v texte7. Kvalita ţivotného prostredia SR v rokoch 2008-2009 a zaťaţené oblasti - v texte8. Najvýznamnejšie stacionárne zdroje znečistenia ovzdušia v Trenčianskom kraji - v texte9. Vznik nebezpečného odpadu - v texte10. Hlásené ochorenia na zhubné nádory - v texte11. List MŢP SR o upustení od poţiadavky variantného riešenia – v prílohe12. Obrazová dokumentácia – fotodokumentácia z posudzovanej prevádzky - v príloheVII.DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K ZÁMERUVII.1. Zoznam textovej a grafickej dokumentácie, ktorá sa vypracovala pre zámer azoznam hlavných pouţitých materiálovZoznam pouţitej literatúry :Atlas podnebia ČSR, Ústredná správa geodézie a kartografie, Kartografický reprodukční ústav Praha,1958ATLAS KRAJINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY.1.VYD. BRATISLAVA MŢP SR A BANSKÁ BYSTRICASAŢP, 2002, 344 S.Atlas ţivotného prostredia a zdravia obyvateľstva ČSFR (1992)Bako, J. a kol., 1972: Slovensko. Obzor, BratislavaČepelák, A., 1980: Zoogeografické členenie. In: Mazúr, E., a kol. 1980.: Atlas SSR. Veda BratislavaFuták, J., 1980: Fytogeografické členenie Slovenska. Slovenský úrad geodézie a kartografie, SAVBratislavaMatula, M., Hrašna, M., Ondrášik, R., 1989: Atlas inţiniersko-geologických máp, 1 : 200 000. SGÚ aKatedra IG PRF UK BratislavaMazúr, E., a kol. 1980.: Atlas SSR. Veda BratislavaMichalko, J.a kol., 1986: Geobotanická mapa ČSSR. Slovenská socialistická republika Veda, SAVBratislavaOtruba J., Veterné pomery na Slovensku, SAV Bratislava 1964SHMU, Kvalita povrchových vôd na Slovensku, ročenka 2006-2007SHMÚ 2009: Hydrologická ročenka, povrchové vody 2008,SHMÚ 1972: Klimatické a fenologické pomery Stredoslovenského kraja. Bratislava, Slovenskýhydrometeorologický ústav – odbor Kvalita ovzdušia, september 2009: Hodnotenie kvality ovzdušia vSlovenskej republike 2008,Plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Trenčianskeho kraja, časťverejné vodovody, súhrnná správa

104 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERSpráva o kvalite ovzdušia a o podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní 2007,2008, SHMÚ,Správa o stave ţivotného prostredia SR v roku 2008, MŢP SR, SAŢP Bratislava 2009SAŢP, 2009: Environmentálna regionalizácia Slovenskej republiky 2008,Správa o stave ţivotného prostredia Trenčianskeho kraja k roku 2002, Ministerstvo ţivotnéhoprostredia Slovenskej republiky, SAŢP, 2002Stanová, V., Valachovič, M.(eds.)2002: Katalóg biotopov Slovenska. DAPHNE – inštitút aplikovanejekológie, Bratislava, 225 p.Súpis pamiatok I. II. III. - kol. autorov, Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírodyBratislava 1969Štatistická ročenka SR 2008Štatistický Úrad SR, Trenčín 2009: Náš región 2010 - Trenčiansky kraj,Šuba, J., et al., 1984: Hydrogeologická rajonizácia Slovenska. 2. vyd., SHMÚ BratislavaZborník prác SHMÚ, Alfa, Bratislava,1982, 2000, 2004Územný plán veľkého územného celku Trenčianskeho kraja, Zmeny a doplnky č.2 územného plánuvyššieho územného celku Trenčianskeho kraja, Trenčiansky samosprávny kraj,December 2009VÚVH: Nádrţe a priehrady v povodí Váhu – časť I, www.vuvh.skÚzemný plán mesta Púchov, 2008Územný plán obce Beluša - koncept 2007Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2005, Národné centrum zdravotníckych informácií,Bratislava 2006VII.2. Zoznam vyjadrení a stanovískvypracovaním zámeruvyžiadaných k navrhovanej činnosti predPri hodnotení boli vyuţité doteraz vydané rozhodnutia a povolenia k súčasnej činnostispoločnosti, ktoré určujú podmienky a opatrenia pre prevádzku.Zároveň spoločnosť listom č. 2010/87/DE/Pa zo dňa 14.5.2010 poţiadala o upustenieod poţiadavky variantného riešenia navrhovanej činnosti „Centrum odpadovéhohospodárstva Beluša“. Ministerstvo ţivotného prostredia listom č. /2010- zo dňa.5.2009 s predmetnou ţiadosťou súhlasilo a upustilo od poţiadavky variantného riešenianavrhovanej činnosti.VII.3. Ďalšie doplňujúce informácie o doterajšom postupe prípravy navrhovanejčinnosti a posudzovaní jej predpokladaných vplyvov na ţivotné prostredieAnalytická časť zámeru spojená so špecifikáciou súčasného stavu jednotlivýchzloţiek ţivotného prostredia záujmového územia - údaje o charakteristikách dotknutéhoúzemia, kvalite ovzdušia, zdrojoch znečistenia, o kvalite povrchových a podzemných vôd,stavoch a reţimoch, klasifikácia pôdnych typov územia, informácie o územnom systémeekologickej stability, faune a flóre, odpadovom hospodárstve, obyvateľstve boli získavanéz oficiálnych zdrojov štátnych inštitúcií, od orgánov štátnej správy pre ţivotné prostredie,samosprávy, odborných organizácií, ktoré v danej problematike pracujú ako aj vlastnýchpoznatkov z riešeného územia. Zároveň boli vyuţívané informácie dostupné nainternetových portáloch a stránkach.V procese hodnotenia a posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti boli pouţitémetódy odborného posúdenia a odborného odhadu na základe analógií, skúsenostíspracovateľského kolektívu z praxe, dlhodobej odbornej činnosti v zverenej posudzovanejoblasti a odbornej literatúry.VIII. MIESTO A DÁTUM VYPRACOVANIA ZÁMERUIX. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOVIX.1. Spracovatelia zámeruKošice, máj 2010

Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMER 105Zodpovedný riešiteľ a koordinátor prác:Ing. Magdaléna Vodzinská,zapísaná do zoznamu odborne spôsobilých osôb na posudzovanie vplyvov činností naţivotné prostredie podľa § 61 zákona NR SR č.24/2006 Z.z. pod číslom 105/96-OPV.Spracovateľský kolektív:Ing. Dáša Frivalská,Ing. Ľubica Nagyová – technická a technologická časť,Ing. Dušan Pastor,Mgr. Peter Rakovský– technická a technologická časť,Jaroslav Trník – technická a technologická časť,Ing. Mária Vitiaková,Ing. Magdaléna VodzinskáIX.2. Potvrdenie správnosti údajov podpisom (pečiatkou) spracovateľa zámerua podpisom (pečiatkou) oprávneného zástupcu navrhovateľaCENTRUM ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA BelušaZa spracovateľov Zámeru:Mgr. Igor Sidor, člen predstavenstva .....................................................a generálny riaditeľ V.O.D.S., a.s.Podnikateľská 2, KošiceIng. Magdaléna Vodzinská .....................................................Zámer predkladá:

106 Centrum odpadového hospodárstva Beluša - ZÁMERMgr. Igor Sidor, člen predstavenstva .....................................................a generálny riaditeľ V.O.D.S., a.s.Podnikateľská 2, KošiceJUDr. Vladimír Švigár - člen predstavenstva ......................................................V.O.D.S., a.s.Podnikateľská 2, 040 17 Košice - Barca