Náhradné rodičovstvo v spätnom zrkadle. Krásne aj ťažké zároveň ...

t é m aNávrat je značka, ktorá odromantizovaladetské domovy na SlovenskuMarek Roháček, predseda Občianskeho združenia Návrat:„Najzaujímavejšie obdobie sme prežívali, keď sa rodili myšlienky“Na začiatku vzniku Občianskehozdruženia Návrat boli diplomovépráce Marka Roháčka a VladaMateja. V ďalšej fáze rozmýšľali,ako uviesť teóriu do praxe.O zrode Návratu, vývine či podstatesme sa rozprávali s jehospoluzakladateľom a predsedomMarkom Roháčkom.Pri vzniku Návratu zohral dôležitú úlohuaj porevolučný moment. Čím sa vásdotkol?Boli sme nadšení slobodou, mali sme chuťa motiváciu. Videli sme pre nás priestor.Pôvodne sme zamýšľali ponúknuť našumyšlienku do systému štátnych organizácií– ako zámer podporiť prorodinné smerystarostlivosti o deti. Tam sme však nepochodili.foto Eva LaukováČo nasledovalo?Vytvorili sme projekt, jeho prvým krokombol vznik prvého klubu náhradných rodínv Bratislave. Myšlienku sme riešili v rámcidiplomovej práce. Začiatkom decembra1993 sme v Istropolise zorganizovalistretnutie klubu. Bola to prvá uchopiteľnáakcia a prvý zaznamenateľný dátum. Polroka predtým sme už - asi šiesti - sedávaliu nás v obývačke a na túto tému debatovali.Ďalší rok sme sa tomu venovali ako dobrovoľnícipopri inej práci, resp. civilnejvojenskej službe. Ten klub bratislavskýchnáhradných rodín funguje dodnes. V lete1994 sme zorganizovali prvý týždenný pobytnáhradných rodín, v septembri sme siprenajali kanceláriu a vytvorili si priestorpre plný úväzok dvoch ľudí – mňa a VladaMateja, vzápätí sa pridala Zuzka Kubíková,dnes Petrincová. Právne sme fungovali akoprojekt pod nadáciou Alternatíva, bola inkubátorompre nové sociálne projekty.Prekvapila vás odozva rodín?Odozva bola silná, zistili sme, že je veľabielych miest, kde máme čo robiť. Predovšetkýmrodiny, ktoré si zobrali deti,zistili, že im inštitúcie venujú akú-takúpozornosť pred prijatím dieťaťa, ale poprijatí už takú podporu nemajú. ČokoľvekMarek Roháček, Mgr. (1966), pochádza z Prešova, vyštudoval špeciálnu pedagogikua sociálnu prácu na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pracoval s problémovoumládežou, s deťmi s mentálnym postihnutím a ľuďmi so závislosťou. Spolus Vladislavom Matejom založil v roku 1993 Návrat, občianske združenie, ktoréhoje predsedom. Venuje sa rodinným formám starostlivosti o opustené deti, sanáciirodín v kríze, systémovým zmenám v sociálnoprávnej ochrane detí, supervízii,externe učí na Katedre sociálnej práce na PdF UK, publikuje a prednáša. Je ženatý,otec štyroch detí, z toho dve mal v pestúnskej starostlivosti.sme urobili, stretlo sa s pozitívnymi reakciamirodín. Na jar 1995 sme sa rozhodliprávne osamostatniť. Odvtedy sa Návratvyvíjal. No najzaujímavejšie obdobie smeprežívali, keď sa rodili myšlienky.Aký ste mali cieľ?Ten je stále rovnaký: Postaviť systém starostlivostio opustené deti na rodinnýchmodeloch. Zúžili sme naše zameranie výhradnena rodinné formy starostlivosti,veľmi sme si dávali pozor na to, aby smenerobili kompromisy. V rámci toho sme sasnažili rozširovať služby tak, aby boli čonajkomplexnejšie. Nelietali sme z témydo témy podľa toho, aké granty sa napríkladobjavovali. Držali sme si líniu. V tomtosme možno špecifickí.Návrat, to je už značka, ktorá sa na Slovenskuuchytila. Predpokladali ste to?My sme tým boli nadšení, myšlienke smeverili. Neriešili sme, čo bude o iks rokov.Žili sme tým, čo sa dialo a dialo sa tohoveľa. Stále sme mali pocit, že nestíhame.Ja aj v súčasnosti, keď odchádzam z práce,mám pocit, že som mohol urobiť ešteviac.Čím ste sa v začiatkoch najviac trápili?Nespomínam si, že by sme sa trápili. Riešilisme všeličo – spomienkový optimizmusuž dnes funguje (smiech). Cez problémynás prenášala idea, radosť z práce. Potvrdilosa mi, že ak sú za projektom ľudia,ktorí mu veria, tak to ide.s t r a n a 6n e b y ť s á m | a u g u s t 2 0 0 9

t é m aAko sa k vašim aktivitám stavali štátneinštitúcie?Prevažovali rozpaky, dovtedy bol zavedenýľudový termín štátne deti, ktoré má riešiťštát a jeho inštitúcie. Stretli sme sa ajs odmietnutím. Ale bolo viac ľudí, s ktorýmisa spolupracovať dalo.Stáli ste aj na počiatku profesionálnychrodín...V roku 1995 sme objavili, že od roku 1993je uzákonená forma profesionálnych náhradnýchrodín – vtedy v rámci rezortuškolstva. Zdalo sa nám to ako dobrý nástrojna uplatnenie. My sme formu nevymysleli,ona existovala, ale v praxi sa neuplatňovala.Podľa mojich informácií prvá rodinavznikla v roku 1995 pri Detskom domoveKoliňany. Dodatočne sme sa spoznali s DarinouMorávkovou, profesionálnou matkou.Vytvorili sme vtedy v rámci ministerstvaškolstva experimentálny projekt, hľadalisme detský domov, ktorý by to v nejakejsystémovej, ucelenej podobe bol ochotnýuskutočniť. Záujemcov bolo viac zožilinského a z oravského regiónu. Detskýdomov Necpaly riešil vtedy aj priestorovýproblém, spojili sme riešenia a 40 detí sadostalo do rodín.Spomeniete si na zlomové momentyv 15-ročnej činnosti Návratu?Ale áno, ten pilotný projekt v Necpalochvyvolal aj celoslovenskú diskusiu. Z rôznychdôvodov zväčša negatívnu. Robili smek tomu viaceré semináre a dlho to nebolojednoduché. Avšak nová forma bola nasvete a chceli sme s ňou robiť ďalej. Nanašu činnosť mala vplyv aj nami zorganizovanádiskusia Štart alebo stop medzinárodnejadopcii, ktorou sme pichli do osiehohniezda. Dodnes si myslím, že to bolo,aj je riešenie pre deti, ktoré u nás rodinunenájdu. Programovo sme presadzovali,aby sa Slovensko dostalo do štandardnýchštruktúr aj v tejto forme rodinnej starostlivosti.V roku 2001 sa to podarilo, keďsme pristúpili k Haagskemu dohovoru.A čo dianie v samotnom Návrate?Z hľadiska interného, organizačného vývojadôležitým momentom bolo, že smesa rozhodli zakladať centrá po Slovensku.Prvé sme založili v Prešove, potom v roku1999 naraz v Banskej Bystrici a Žiline.Tiež sme išli do rizika, lebo sme si na sebazobrali dosť veľký záväzok – niečo uživiťfinančne, personálne aj organizačne. Veľmima teší, že sa to podarilo a našli smemilých ľudí, ktorí sa stali nosnými v regiónoch.Posledným medzníkom pred tromirokmi bolo rozhodnutie vstúpiť do témySanácia rodín v kríze. Išlo o novú tému,doplnila našu prácu. Zase sme našli zaujímavýchľudí, ktorých práca teší.Do akej miery vás ovplyvnili kluby?Sú dôležitým dlhodobým mostom, znovaich objavujem. Ako som spomínal, privzniku Návratu boli naším prvým krokom.Klub bol pre mňa druhou vysokou školou– ako sme tvorili jeho organizáciu, náplň,hodnoty, samotné postupy práce... Veľasme pri tom počúvali rodiny a učili sa.Ako sa tvorila sieť klubov?Po prvom bratislavskom klube sme si povedal,že je to fajn a založíme ich aj v inýchmestách. Pichli sme špendlíkom do mapya strategicky sme vytypovali šesť väčšíchmiest. Potom nastúpila iniciatíva z menšíchmiest, aj tam chceli kluby. Spontánnezačali vznikať ďalšie, vedú ich obetaví ľudia,tie kluby naozaj majú zmysel. Okoloroku 2000 sme sa dohodli s Asociáciou náhradnýchrodín, že začneme spolupracovaťa vstúpi do podpory klubov. Fungujúbez väčších peňazí a stratégií, s našou nieveľkou podporou. Musím priznať, že smepre ne mohli urobiť aj viac.Koľko máte centier a koľko klubov?Činnosť vyvíjajú štyri hlavné centrá v Prešove,Banskej Bystrici, Žiline a Bratislave,pod každé spadajú menšie kancelárie. Regiónov,kde ale zabezpečujeme systematickúslužbu, je viac ako desať. Čo sa týkaklubov, neviem presne, koľko ich funguje,odhadujem tak do dvadsať. Je to zaujímavýprecedens, páči sa mi (úsmev). Nikkluby príliš nediriguje, sú úžasné vo svojejprirodzenosti.Malo na vás vplyv aj zahraničie?Určite, napriek tomu, že nie sme satelitommedzinárodnej organizácie, veľa inšpiráciísme mali zo zahraničia. Pražskáškola psychickej deprivácie - konkrétnenebohý profesor Matějček - bola pre násnajdôležitejšia pri profilácii. Spolupracovalisme na niekoľkých projektoch, bolisme v osobnom kontakte. Bolo to veľmiinšpirujúce nielen odborne, ale aj ľudsky.S jeho žiakmi spolupracujeme dodnes.V poslednom čase veľa čerpáme aj z americkejškoly – teória attachmentu, resp.anglo-saskej školy, ktorá zaujímavo dopĺňapražskú školu.Prezraďte plány či vízie...Víziu nemeníme, no zamestnáva nás, žepravidelne už niekoľko rokov sa menia pravidláhry, musíme byť flexibilní, predvídať.Berie to nemálo pozornosti. Posledné rokydávame dôraz na kvalitu a špecializáciurodín. Sanácia rodín v kríze je téma, ktorána Slovensku nemá históriu, nie sú s ňouskúsenosti. Dotvárame ju počas procesu,dnes venujeme pozornosť tvorbe programova ich štandardizácii, v tom sa odlišujemeod iných, ktorí preberajú hotovéprogramy.Eva LaukováSnaha nebyť ľúbiví a pozitívny signálJedna sudkyňa raz povedala, že Návratu sa podarilo odromantizovať detské domovy. Znie to pochvalne.Pre toho, kto sa vyzná. Veď návraťáci provokatívne hovorievajú - detský domov nie je domov. Alebo -opusteným deťom nedávame hračky. Je to negatívne postavené konštatovanie, ale veria, že vyvolávazvedavosť a otázky. Na svojej ceste sa snažili nebyť ľúbiví, lebo v tomto prípade to pre deti nie je pomoc.Niekedy sa nestretli s porozumením, a netreba sa čudovať. No veria, že všetko malo zmysel a predovšetkýmzaujali mienkotvorných ľudí. Aj médiá dnes o tejto téme píšu inak, zaujímajú sa. Chápu už, že lepšiepre dieťa z domova, ako ísť k moru, je dostať sa do rodiny. Bratislavská Nová scéna zmenila libreto muzikáluNeberte nám princeznú. Odvaha? Skôr viac vedomostí, poznania a vôle pomôcť dobrej veci. Vo filmeprincezná skončila ako vychovávateľka v detskom domove, nová podoba divadelného muzikálu sa končítým, že si berie niekoľko detí k sebe domov. Nik túto zmenu s nikým nekonzultoval, preto je to cennejšie.Hoci ju pritiahli za vlasy, postavili aj do trochu komickej polohy. Na Novej scéne však vyslali dôležitý,pozitívny signál.(el)n e b y ť s á m | a u g u s t 2 0 0 9 s t r a n a 7

t é m aPhDr. Věduna Bubleová – zakladateľkaa riaditeľka českého občianskehozdruženia Středisko náhradní rodinnépéče. Sociologička, dlhodobosa venuje problematike detí žijúcichmimo vlastného domova a zdravotnea sociálne znevýhodnených detí a ichrodinám.Věduna Bubleová a Vladislav Matej, spolupráca česko - slovenská.„Spolupráca je pre mňa vzpruhou“PhDr. Věduna Bubleová má radosť z nebojácnej práce návraťákovOdkedy spolupracujete s Návratom a naakej báze?Deje sa tak od vzniku nášho Strediska náhradnejrodinnej starostlivosti, sme asio pol roka mladší. Naše ciele, vízie a ideysú veľmi podobné. Sme si blízki jazykomi myslením... Prvý raz sme sa stretli s VladomMatejom na konferencii, ktorá riešilaproblematiku opustených detí vo východnejEurópe. Naša úzka spolupráca sa začalapo podaní projektu do Bruselu, ktorýtrval dva roky. Spolupráca pokračuje naďalejnielen po odbornej stránke, ale ajna báze neformálnej, priateľskej. Veľminás mrzelo po rozdelení Československa,že sme neudržali spoločný časopis o náhradnejrodinnej starostlivosti, ktorý boljedným z výstupov nášho spoločného projektu.Zato váš časopis Nebyť sám milujemea blahoželáme vám k nemu.Čo vám dáva spolupráca po profesionálnejstránke?Veľmi veľa. No stále si uvedomujem, ženaša história je spoločná a spolu smemohli dokázať ešte viac. Veľa vecí zostalonedoriešených, niektoré projekty sú rozbehnutejšiena Slovensku, iné u nás.Závidíte niečo v tejto oblasti Slovensku?Zásadnú vec, keď Slovensko sa pokúsilosystémovo niečo zmeniť tým, že vznikloministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.A celú starostlivosť o deti a rodinuprevzalo jedno ministerstvo. To je najväčšíproblém Českej republiky, o túto problematikusa doteraz stará päť ministerstiev!Mám však veľkú radosť, keď trebárs vidímnávraťákov, s akým obrovským nasadenímtoto občianske združenie pracuje, akojeho členovia organizáciu držia. Stále napredujú,prinášajú nové podnety, vytvárajúnové projekty, neboja sa s nimi začať.Darí sa vám niečo preberať?Určite, teraz sme začali spolupracovaťna novom projekte, ktorý chceme zaviesťv Českej republike. Ide o to, akým spôsobomzvládať prijatie dieťaťa do novejrodiny, ako naučiť nové rodiny pripútať sak dieťaťu.Čo vám táto spolupráca dáva osobne?Pre mňa je to neuveriteľná vzpruha - somsčasti zo Slovenska, takže kedykoľvek semidem, spomínam si, odkiaľ som. Sú to príjemnéspomienky. A hlavne s návraťákmiveľmi rada trávim čas, pretože ma vždynabijú energiou, získam chuť do ďalšejpráce. Za to im veľmi ďakujem a držímpalce.text a foto Eva Laukovás t r a n a 8n e b y ť s á m | a u g u s t 2 0 0 9

v ý n i m o č n éBoj Rádia Expres za bábätkáSvet upriamil pozornosť na Alenu Taranovú. Získala medzinárodnúcenu za sériu reportáží o umiestňovaní detí z detskýchdomovov do profesionálnych rodín. NAB International BroadcastingExcellence Award je názov ceny, ktorú dostalo RádioExpres.Alena TaranováJe to významné medzinárodné ocenenieza špičkové žurnalistické počiny, určenépre rozhlasové alebo televízne stanice.Je uznaním ich výnimočného svetovéhoprvenstva v presadzovaní myšlienok, ktoréúčinne pomáhajú spoločnosti k pozitívnymzmenám. V tomto prípade sa zmenaudiala na dvoch úrovniach. Na úrovniosvetovej, keď do povedomia širokejverejnosti sa vďaka informáciám z éteruRádia Expres dostalo, že detské domovynie sú jediná možnosť, ako sa postaraťo opustené deti, ale existuje vhodnejšívariant, ktorým sú profesionálne rodiny.A na úrovni legislatívnej, keď Rádio Expressa priamo spolupodieľalo na tom,že zákon, ktorý dovoľoval zadržiavaťdeti pol roka v detskom domove v rámcidiagnostickej lehoty, bol zmenený.Medializácia podnietila fakt, že o pár dnípripojilo svoje podpisy pod hromadnúpripomienku viac ako dvetisíc občanova mnohí sa zúčastnili na zhromaždení naHviezdoslavovom námestí. Prišli podporiťmyšlienku, že deti patria do rodiny. Výsledkomje, že diagnostická lehota sa napriekpočiatočnej nevôli kompetentnýchskrátila zo šiestich mesiacov na tri. Pritom všetkom bolo Rádio Expres a redaktorkaAlena Taranová.Aké ste mali pocity, keď ste sa dozvedeli,že práve Rádio Expres je držiteľomtejto prestížnej svetovej ceny?Dozvedela som sa to od generálnej riaditeľkyEvy Babitzovej u nej v kancelárii.Zavolala si ma úplne z čista – jasna, vôbecsom to nečakala. Ani mi nedovolila sadnúťsi (smiech). Podala mi ruku a povedala, čosme vyhrali. No čo vám poviem, rozplakalasom sa. Bola to neuveriteľná satisfakcia,nielen pre mňa, ale pre celé rádio. Jasom to samozrejme prežívala osobne. Akokeď po dlhom a namáhavom behu dostanebežec v cieli na krk vavrínový veniec,a pritom to nečaká, lebo celý čas bežís očami uprenými len na cieľ a zaklapnutýmiušami, aby si nenarušil koncentráciua zbytočne neplytval silami.Čím vás oslovila téma profesionálnychrodín?Sama som prišla o mamu, keď som malasedem mesiacov. Na vlastnej koži somteda zažívala, aká dôležitá je pre dieťarodina. Nemusí byť dokonca ani úplná, alemusí byť funkčná v tom zmysle, že dieťaťuposkytne pevné väzby, pocit bezpečia,no a samozrejme lásku. Za komunizmu tobolo tak, že keď napríklad ovdovený mladýmuž s dvoma malými deťmi nepracoval,visela nad takouto rodinou hrozba, že detimu zoberú a pôjdu do detského domova,lebo „tam im bude lepšie“, a on budeopäť pracovať a zarábať na našu skvelúvlasť, ktorá sa mu stará o deti. Bŕŕŕ, idez toho hrôza.Lenže toto choré myslenie tu v systémepretrvalo...Detské domovy sú vnímané ako niečoštandardné, čo tu je, aby nechcené aleboopustené deti neboli na ulici. Málokomuz tých „dobrých ľudí, ktorí pravidelnena detské domovy prispievajú nemalýmisumami“, napadne, že sa to dá aj inak.Profesionálne rodiny sú model, ktorý naZápade parádne funguje už dve desaťročia.Štát neplatí zamestnancov decákov,ale profesionálne mamy a otcov, ktorí zanon-stop 24 hodinovú starostlivosť o detidostávajú plat. Osvedčenými profimamamisú vysokoškolsky vzdelané ženy namaterskej, ktoré popri svojom bábätkudávajú lásku a starostlivosť aj dieťatkuz detského domova. Deti, ktoré majústabilnú náruč, nevykazujú znaky citoveja sociálnej deprivácie. Štatistiky potvrdzujú,že tieto deti, hoci sú mnohé aj rôznehendikepované, sa darí oveľa rýchlejšieadoptovať v „rodine navždy“. Nehovoriaco tom, že mnohí profesionálni rodičia sačasto rozhodnú ukončiť zamestnaneckývzťah s detským domovom, a toto dieťasi adoptujú.S akými pozitívami a negatívami ste sastretali pri zbere materiálu, koncipovanía nahrávaní jednotlivých reportáží?Ešte za bývalej ministerky Ivety Radičovejsa prijal jeden excelentný zákon. Neskôrsa však ukázalo, že bol stavaný na trochuosvietenejšie prostredie, než máme naSlovensku. Detské domovy mali na krkunôž – do konca roku 2007 mali byť všetkybábätká mladšie ako 12 mesiacov v profesionálnychrodinách. Toto sa ukázalo akonemožný cieľ, práve pre neschopnosť riaditeľovaj Ústredia práce. Nezvládli to materiálne,personálne ani metodicky. Našlisi v tomto zákone dieru. Deti na papierivykázali ako zaradené do tzv. „diagnostickejskupiny“. V nej mohli držať dieťa až6 mesiacov. Keď táto doba prešla, dieťamalo často viac ako rok, a tak sa naň zákono umiestnení do profesionálnej rodinynevzťahoval. Nám sa v rádiu podarilovystupňovať ohromný, viac ako polročnýtlak. Maximálna diagnostická doba savďaka hromadnej pripomienke, pod ktorúsa podpísali tisícky našich poslucháčov,skrátila na 3 mesiace. Teraz sa už nemôžuna nič vyhovárať, musia naozaj tvrdo a systematickypracovať na získavaní a školeníprofesionálnych rodičov. Z tohto vyplývajúteda hlavne tie negatíva, s ktorými som sastretávala – Ústredie práce nemalo prehľad,kde a koľko detí do jedného roka im visív diagnostických skupinách. Len kým tospočítali, prešlo niekoľko dní. Očividneteda na detské domovy nevyvíjalo žiadenveľký tlak, aby začali na profirodinách „makať“a zákon dodržiavať. Pozitívnejšie dniboli tie, ktoré som trávila v detskom domovePohoda s riaditeľkou Idou Želinskou.Tam som pochopila, že keď niekto chce, Rádio Expres sa priamo spolupodieľalo na tom, že zákon,ktorý dovoľoval zadržiavať deti pol roka v detskomdomove v rámci diagnostickej lehoty, bol zmenený.s t r a n a 10n e b y ť s á m | a u g u s t 2 0 0 9

v ý n i m o č n édokáže aj poprepúšťať mnohých nepodstatnýchzamestnancov a nahradiťich profesionálnymi rodičmi, len aby čonajviac detí bolo v rodinách. Nehovoriaco podpore, ktorej sa týmto rodičom dostávalo.Žiaľ, mám nahraté hodiny záznamovaj s takými profirodičmi, ktorí takétošťastie nemajú. V mnohých detských domovochim riaditelia ešte naopak hádžupolená pod nohy.V súvislosti s touto témou, aký bol vášnajsilnejší zážitok?Najsilnejšie v zmysle smutne najvtipnejšiebolo stretnutie s riaditeľkami dvochdetských domovov, ktoré ani len trochunechápali, prečo by deti mali vyrastaťv profirodinách. Veď keď im je v tých ichdetských domovoch tak dobre! Vďaka štedrýmsponzorom raz do roka chodia k moru,v zime zas na lyžovačku.. „No a povedztemi, ktorí rodičia majú takéto možnosti,len tak dať toto svojim deťom?!“ Vraj lennech sa prídem sama na vlastné oči pozrieťa presvedčiť...Reportážami ste udržiavali tému živú aždo zdarného konca. Nemali ste to chuťniekedy vzdať?Boli momenty, keď som bola unavená.Vyvíjali sme v rádiu obrovský tlak, všetciposlanci v sociálnom výbore chápali,prečo je zmena zákona nutná – a keď prišlona lámanie chleba, tí vládni hlasovaliopačne. (Aby som nekrivdila, jeden sazachoval principiálne, šéf výboru Haleckýz HZDS). A to len preto, že zmenu navrhovalaopozičná poslankyňa Radičová. Pritomvyargumentované to mala perfektne, nutnosťzmeny bola podložená prieskumomv teréne. Prudko som sa vtedy nadýchla.Pustili sme sa do posledného boja. Finišbol ostrý. Apelovali sme na poslucháčov,aby podporili zmenu zákona cez hromadnúpripomienku. Na takýto vox populi už potomministerka Tomanová zareagovala.Čím myslíte, že Rádio Expres oslovilomedzinárodnú porotu, ktorá napokonz mnohých výkonov rôznych krajín celéhosveta vybrala ten váš za najlepší?V rádiu pracujeme tímovo a so stopercentnýmnasadením. Len vďaka tomu potomdosahujeme výsledky, ktoré nás radiamedzi najvplyvnejšie médiá na Slovensku.Dosiahnuť zmenu zákona nie je jednoduchénikde na svete, nech ide o akokoľvekhlúpy či ťažkopádny zákon. Neviem presne,aké pohnútky riadili porotcov pri výbere.V každom prípade viem, čo ocenili.Už tento rok aj vďaka úsiliu Rádia Expresvyrastajú namiesto v ústave v láskyplnýchrodinách desiatky drobcov. Verím,že takto o rok si povieme, že cesta k definitívnemuzrušeniu detských domovov jesíce ešte dlhá, ale stále menej a menejzarúbaná.Natália BlahováObjavila blog a novinárskacena jej padla k nohámNatália Blahová (35), sociálna poradkyňa z Asociácie náhradnýchrodín, sa stala víťazkou Novinárskej ceny 2008 za sériučlánkov o problematike detských domovov. Túto prestížnucenu udeľuje každoročne Nadácia otvorenej spoločnosti. Získalaju „za citlivé sprostredkovanie sveta detí bez rodičova osobnú angažovanosť pri obhajobe ich záujmov“. Tak stojína diplome. Víťazné články boli publikované na nataliablahova.blog.sme.sk.Natália Blahová„Keď vám niekto potrasie rukou za odvedenúprácu, je to vždy príjemné. Ďakovalasom porote, ale predovšetkým svojim čitateľom,ktorí si moje články v tej záplavenájdu. Je to pre mňa česť, že im môžemna chvíľu vstúpiť do života a preniesť niečoz mojej mysle k nim. Bez nich by akékoľvekocenenie stratilo význam. To, žemnohí chápu, snažia sa pomôcť a podporiťje pre mňa ocenením najväčším.“Vedela, že osveta je jediná účinná cestaku zmene zmýšľania spoločnosti o detskýchdomovoch, ktoré v žiadnom prípadenie sú vhodným prostredím pre rozvojdieťaťa. Objavila blog. „A zistila som, žetáto téma ľudí oslovuje, že chápu a fandiakaždej zmene k lepšiemu. Je to ohromnáplatforma na vyjadrenie svojho názoru,na verejnú diskusiu a samozrejme, akosom sa sama presvedčila, výborný nástrojosvety, ktorým sa dá živo reagovať na udalostiv spoločnosti. Písanie beriem stáleako nástroj, ktorým posúvam svoje myšlienkyiným, predkladám ich na zváženie,vysvetľujem, zdôvodňujem a neraz ukazujemprstom. Je to tiež nástroj zmeny,a to nielen v myslení. Ide o reálne zmeny,ktoré posúvajú situáciu k lepšiemu.“Ocenenie jej snahy ju veľmi potešilo. Okremneho bola vlani nominovaná na Novinárskucenu 2007, na Novinársku cenu OSFBaroro.Narodila sa v Trnave. „Na trnavskom sídliskusom prežila detstvo navlas rovnakéako moji rovesníci. Po základnej školesom si zobrala čas na rozmyslenie - kdechcem ísť. Vyhralo gymnázium. Tam mazastihlo štrnganie kľúčmi, písanie transparentova nádych slobody. V tejto čerstvejklíme som sa rozhodovala medzi žurnalistikoua prácou s deťmi. Vyhralo to druhé.“Išla študovať na Univerzitu Komenskéhošpeciálnu pedagogiku pre sociálne a emocionálnenarušených. Bol to jej prvý kontakts ústavnými zariadeniami, v ktorýchmnohé deti strávia dlhé roky. „Po štvrtomsemestri, keď sa mi narodil prvý syn, somvšak uvážila, že sa nechcem učiť o tom, čodeti potrebujú, a svoje dieťa o to ukracovať.Preto som štúdium zanechala a stalasom sa matkou na plný úväzok. Ku knihámsom sa vrátila až o tri roky. Doštudovalasom vychovávateľstvo a venovala som sapráci s deťmi. Bola som učiteľkou a vychovávateľkou.Krátko po narodení druhéhosyna sme začali s manželom premýšľaťnad adopciou. Príchod Betky priniesol donašej domácnosti ešte viac radosti a spôsobilaj zmenu mojej profesijnej orientácie.Vrátila som sa po rokoch na UniverzituKomenského a študovala som sociálnuprácu. Problematika opustených detí sastala mojou srdcovou záležitosťou. Čímviac som prenikala do tejto tematiky, týmviac som si uvedomovala nutnosť zmien.“Začala spolupracovať s Asociáciou náhradnýchrodín a s OZ Návrat, ktorých ideály juoslovili. „Spoznala som mnohých úžasnýchľudí, ktorí rôznymi spôsobmi pomáhajúopusteným deťom.“ A začala písať.Eva Laukován e b y ť s á m | a u g u s t 2 0 0 9 s t r a n a 11

Setkání hodně přínosné.s p o z a h r a n í cS nasledujúcim oslovujúcim príhovorom sa ústnou i písomnou formou Klára Hesounová Měkutovápriblížila úradom i náhradým rodičom s cieľom založiť stavovskú organizáciu pre náhradnérodiny z Českej republiky. Vo februári 2009 ANR ČR oficiálne založili. Pri tomto akte významnespolupracovali aj členovia výboru Asociácie náhradných rodín SR. Predsedníčkou ANR ČR sastala Klára Hesounová Měkutová.Jmenuji se Klára Hesounová Měkutováa ráda bych Vám o sobě něco řekla.Bydlím v Jižních Čechách na malé vesnici.S manželem Petrem máme osm dětí, třiděti z mého prvního manželství, tři dětiv pěstounské péči a dvě děti z druhéhomanželství. Pěstounskou péči děláme odroku 2000, kdy k nám přišli dva kluci 6 a 10let. O dva roky později přibyli poloromštísourozenci 4,5 a 5,5. Se sociální pracovnicíjsme dobře vycházeli do doby, než nastalyvýchovné problémy s nejstarším chlapcemv PP. V roce 2004 od nás nejstarší chlapecodešel do výchovného ústavu.V listopadu 2008 jsem jela s dětmi na relaxačněvzdělávací pobyt pořádaný brněnskýmSdružením pěstounů. Na pobytu námpřednášela Marika Kerekešová se svojíkolegyní Katkou Kuchťákovou. Obě členkyAsociácie náhradných rodín (ANR) a současněi náhradní matky. Uvědomila jsemsi, jaký je rozdíl, když nám přednáší odborník,který má vědomosti nastudovanéa pěstounky, které mají své vzdělání ověřenéi praxí. Mluvili jsme hlavně o deprivacia identitě přijatých dětí, ale i o legislativě.Nestačili jsme se divit, jak fungujenáhradní rodinná péče na Slovensku, kdemají náhradní rodiče svojí asociaci a scházíse pravidelně na klubových setkáníchv jednotlivých okresech. Na Slovensku užtaké funguje Profesionální náhradní rodinnápéče, o které se u nás už dlouhá létamluví. Jako na většině podobných setkáníjsme si postěžovali jak je to u nás těžké,načerpali energii a odjeli domů.Toto setkání pro mě bylo opravdu hodněpřínosné a začala jsem přemýšlet, zda byse nedalo něco podobného jako je ANRudělat u nás. Je tu přeci hodně organizacípodporující náhradní rodiny. Prvnímoje myšlenka byla dát tyto organizacedohromady. Kdyby vytvořili asociaci, mohlyby dosáhnout i legislativních změn. Nabenefičním koncertě Pěstounů Brno jsemoslovila pana Šmýda, který mi vysvětlil, žespolupráce jednotlivých organizací je takřkanemožná. A měl pravdu. Prostřednictvímemailu jsem oslovila všechny možnéorganizace z dostupného adresáře, takřkabez úspěchu. Ozvaly se spíš malá občanskásdružení, vedená přímo pěstouny. Občanskésdružení Rozum a cit chtělo pomoct sezakládáním ale s tím, že to nedotáhne dokonce.VDV chtěl konkrétní projekt. NadaceLivie a Václava Klausových chce v budoucnuspolupracovat, Nadace J&T chcepodpořit propagaci NRP. Informační střediskoMikuláš o.p.s. mi nabídlo podporu,které jsem využila. Po výměně několikaemailů s Marikou Kerekešovou jsem pochopila,že bude opravdu lepší začít přímood spodu, od rodičů. V některých krajíchjiž fungují občanská sdružení na jejichžčinnost se dá navázat. Oslovila jsem tedyvšechny pěstouny a náhradní rodiče, nakteré jsem sehnala kontakt. Z proběhléemailové korespondence vyplynuly některézákladní potřeby a požadavky:pěstouni i náhradní rodiče mají potřebuse scházet a diskutovat o svých problémech.Chtějí spolupracovat s odborníky adostávat nové informace. Často potřebujíprávní pomoc. Hodně pěstounů má problémys biologickou rodinou. V současnédobě jsou podporována práva biologickýchrodičů na úkor práv pěstounů. Osvojitelenemají často vůbec žádnou možnost se setkávatani se o sobě dozvědět.Hlavními cíly asociace by proto mělo být:zajištění důstojných podmínek pro výkonnáhradní rodinné péče a ochrana práva zájmů náhradních rodičů a dětí v jejichpéči.Cíl sdružení bude naplňován zejménaa) vzájemnou informační a morální podporoučlenů sdružení prostřednictvím sdílenísvých poznatků a pocitů osobní i elektronickouformoub) spoluprací členů s odborníky, úřadya organizacemic) podporou členů při jejich komunikacis odborníky, úřady a organizacemid) osvětou a propagací náhradní rodinnépéčee) úsilím o zlepšení legislativy v oblasti náhradnírodinné péčeTakto by asociace sloužila ke sblížení jednotlivýchnáhradních rodin. Málokdo z násmá tolik času a možností, aby jezdil narůzná setkávání. V některých oblastechrepubliky ani tato možnost není a pro tytorodiny je pak obtížné jet na druhou stranurepubliky. Chtěla bych, aby díky asociacineměly tyto rodiny pocit, že jsou na řešenísvých problémů samy a že nejsou právě jediní,kdo podobnými problémy prochází.Mělo by jít o vzájemnou podporu náhradníchrodin mezi sebou. Asociace nebudeplatit žádnou kancelář ani administrativnípracovníky. V některých krajích jižteď fungují občanská sdružení na podporunáhradních rodin, tato sdružení by semohla stát výkonnými orgány na místní čikrajské úrovni. Ráda bych prostřednictvímkrajských úřadů oslovila všechny náhradnírodiny a nabídla jim spolupráci. Věřím, žese v každém kraji najdou rodiny ochotnése zapojit.Klára Hesounová Měkutován e b y ť s á m | a u g u s t 2 0 0 9 s t r a n a 13

s e r v i sĎALŠIE VZDELÁVANIE • ĎALŠIE VZDELÁVANIEPedagogická fakulta UK v BratislavePedagogická fakulta UK v Bratislave preakademický rok 2009/2010 ponúka viaceroaktivít a foriem štúdií. Realizujú sa vovšetkých regiónoch Slovenska. Najznámejšímikonzultačnými strediskami sú Bratislava,Lučenec, Žilina, Spišská Nová Ves(závisí to od počtu prihlásených z danéhoregiónu - minimálne 15).• Termín podania prihlášok pre RŠ Biológieje do 30. 9. 2009• Termín podania prihlášok pre ŠIŠ Sprevádzanierodiny je do 30. 9. 2009Pre akademický rok 2009/2010 Pedagogickáfakulta UK v Bratislave ponúka nasledujúcemožnosti štúdií v oblasti ďalšiehovzdelávania pedagogických pracovníkova celoživotného vzdelávania:ŠPECIALIZAČNÉ INOVAČNÉ ŠTÚDIUM (ŠIŠ)• pre koordinátorov prevencie (protidrogovýchkoordinátorov),• pre prácu učiteľa s nadanými deťmi,• Školská a rodinná sexuálna výchova• Waldorfská pedagogika• pre pedagógov detí s poruchami učeniaa správania vzdelávaných integrovanýmspôsobom v bežných školách (NOVINKA)• pre prácu pedagóga s rómskym dieťaťom(NOVINKA)• Pedagogika emocionálne a sociálne narušenýchpre učiteľov ZŠ (NOVINKA)• pre pedagogických pracovníkov vzdelávajúcichv oblasti autizmu (NOVINKA)• Pedagogika sociálnych kompetencií a rekreačnýchaktivít (NOVINKA), špecializácie:au-pair, guvernant/ka, animátor/kavoľného času• Sprevádzanie rodiny (NOVINKA)Podrobné informácie o ponuke a podmienkachštúdií je možné získať telefonicky,osobne alebo elektronicky na Referáteceloživotného vzdelávania Pedagogickejfakulty UK v Bratislave, pracovníčky Mgr.Miroslava Plávalová, Mgr. Janette Vlčková,telefón: 02/44442928, 02/49287121,e-mail: plavalova@fedu.uniba.sk, vlckova@fedu.uniba.skMgr. Andrea Ďurčová02/49287120, e-mail: durcova@fedu.uniba.skAdresa: Referát celoživotného vzdelávaniaPedF UK Bratislava, Račianska 59, 81334 Bratislava.Informácie o doplňujúcom pedagogickomštúdiu môžete získať u Mgr. AlenyDedičovej, tel. 02/502 22 300, spojovateľ,e-mail: kp@fedu.uniba.sk. Informácieo rigoróznom konaní môžete získať u Mgr.A. Ďurčovej, tel. 02/49287120, e-mail:durcova@fedu.uniba.skKRÁTKODOBÉ ŠKOLENIANeštandardné (náhradné a doplňujúce)komunikačné spôsobilosti pre prácua komunikáciu s osobami s postihnutiami.Kurz v rámci ďalšieho vzdelávania v rozsahu50 hodín ponúka základné teoretickéinformácie a praktické spôsobilosti z oblastineštandardnej (náhradnej a doplňujúcej)komunikácie potrebnej pre prácu(komunikáciu) s osobami s rôznymi postihnutiamivšetkých vekových kategórií.Obsah: posunkový jazyk, prstová abeceda,obrázková komunikácia, dorozumievaciezručnosti pre TP, Braillovo písmo, IKTv komunikácii. Absolventi kurzu získajúosvedčenie o absolvovaní.ASSP ponúka kurzy• Príprava sociálneho poradcu (PSP) – 4stretnutia po 5 dní po 8 vyučovacích hodíndenne (spolu 160 vyučovacích hodín) v termínoch5.-9.10.2009, 2.-6.11.2009, 7.-11.12.2009, 11.-15.1.2010 v priestorochASSP, Ožvoldíkova 15, Bratislava – Dúbravka(mapa viď na www.assp.sk – kontakty)v sume 300 eur (9037,80 Sk)/osoba• Základy sociálnej práce (ZSP) - 4 stretnutiapo 5 dní po 8 vyučovacích hodín denne(spolu 160 vyučovacích hodín) v termínoch12.-16.10.2009, 9.-13.11.2009,14.-18.12.2009, 18.-22.1.2010 v priestorochASSP, Ožvoldíkova 15, Bratislava– Dúbravka v sume 300 eur (9037,80 Sk)/osoba• Terénna sociálna práca s dysfunkčnourodinou (TSPsDR) – 5 stretnutí po 5 dnía jedno 4-dňové stretnutie po 8 vyučovacíchhodín denne (s domácimi prípravamispolu 280 vyučovacích hodín) v termínoch21.-25.9.2009, 19.-23.10.2009, 23.-27.11.2009, 1.-5.2.2010, 1.-5.3.2010, 3.-6.5.2010 v priestoroch ASSP, Ožvoldíkova15, Bratislava – Dúbravka v sume 560 eur(16870,56 Sk)/osoba• Supervízia v pomáhajúcich profesiách(Supervízia) – 5 stretnutí po 4 dni a dve5-dňové stretnutia po 8 vyučovacích hodíndenne (spolu 240 vyučovacích hodín) v termínoch26.-29.10.2009, 26.-28.1.2010, 8.-11.3.2010, 10.-13.5.2010m 6.-10.9.2010,8.-12.11.2010. 10.-13.1.2011 - Termín prijímacíchkonaní je 1.10.2009 v priestorochASSP, Ožvoldíkova 15, Bratislava – Dúbravkav sume 665 eur (20033,79 Sk)/osoba• Tréning trénerov sociálnych zručností(TTSZ) – 3 stretnutia po 4 dni a jedno3-dňové stretnutie po 8 vyučovacích hodíndenne (spolu s domácimi prípravami140 vyučovacích hodín) v termínoch 8.-11.2.2010, 12.-15.4.2010, 7.-10.6.2010,20-23.9.2010, 2.-4.11.2010 v priestorochASSP, Ožvoldíkova 15, Bratislava – Dúbravkav sume 400 eur (12050,40 Sk)/osoba• Sociálno-psychologický výcvik (SPV) – 3stretnutia po 3 dni po 10 vyučovacích hodíndenne (spolu 3 moduly - MODUL 1 – Sebaspoznaniea interpersonálna percepcia,základy komunikácie, MODUL 2 – Komunikáciaa asertivita, MODUL 3 – Kooperáciaa súperenie, riešenie konfliktov) s t r a n a 14n e b y ť s á m | a u g u s t 2 0 0 9

s e r v i sĎALŠIE VZDELÁVANIE • ĎALŠIE VZDELÁVANIEilustračné fotov termínoch 4.-6.12.2009, 29.-31.1.2010,12.-14.2.2010 v priestoroch ASSP, Ožvoldíkova15, Bratislava – Dúbravka v sume 500eur za tri moduly (15063 Sk)/osoba• Manažment dobrovoľníkov (MD) – dištančnýkurz, pričom prvých 5 dní z moduluje osobnou účasťou a ostatné prostredníctvominternetu, 265 vyučovacích hodín v 6moduloch od októbra 2009 v priestorochASSP, Ožvoldíkova 15, Bratislava – Dúbravkav sume 80 eur za jeden modul/osoba• Manažérske zručnosti (MZ) – 390 vyučovacíchhodín, 13 modulov, 1 modul trvá3 dni po 10 vyučovacích hodín denne odoktóbra 2009 v priestoroch ASSP, Ožvoldíkova15, Bratislava – Dúbravka v sume 170eur za jeden modul /osoba• Pomáhajúci odborník /čka v sociálneja zdravotníckej organizácii (PO) – 150 vyučovacíchhodín od októbra 2009 v priestorochZdruženie Umenie pomoci, Ambroseho6, Bratislava – Petržalka v sume 350eur/osoba• Pomáhajúci dobrovoľník v občianskejspoločnosti (PD) – 150 vyučovacích hodínod októbra 2009 v priestoroch ZdruženieUmenie pomoci, Ambroseho 6, Bratislava –Petržalka v sume 300 eur/osoba• Kurz opatrovania (Opatrovateľský) –220 vyučovacích hodín od októbra 2009v priestoroch Združenie Umenie pomoci,Ambroseho 6, Bratislava – Petržalkav sume 500 eur/osobaKontakt: Elena Kopcová, PhD.,manažérka kurzov ASSP0918 532 926, 0907 154 601ena@assp.skAkreditované programy Asociácie náhradných rodínAsociácia náhradných rodín ponúka niekoľkoakreditovaných programov. Bližšieinformácie o termínoch, cenách a miestekonania získate na stránke www.anr.sk, alebo na tel. č. 0905 345001• Cyklus zážitkových seminárov pre učiteľov,vychovávateľov a iné pomáhajúceprofesie zamerané na chápanie a toleranciuinakosti.Cieľom vzdelávacieho pôsobenia je prehĺbiťpochopenie a problémy mladej generácie,inštruovať, ako pomôcť mladýmľudom porozumieť sebe a svojmu okoliu,ako byť nápomocný pri hľadaní životnýchhodnôt, významu priateľstva, podporya akceptácie inakosti. Integrálnou súčasťouprojektu je snaha budovať v mladýchľuďoch pocit dôvery, ktorá napomôžek odstraňovaniu predsudkov, stereotypova prevencii proti šikanovaniu na školách,rasovej a národnostnej neznášanlivostia diskriminácii.Hlavným cieľom tejto vzdelávacej aktivityje nadobudnúť schopnosti, vedomostia komunikačné zručnosti, ktoré sa budúaplikovať v praktickom pôsobení v rámciprofesie, za účelom boja proti extrémistickýmprejavom a všetkým prejavom neznášanlivosti.Rozsah vzdelávacej aktivity: 20 hodín• Psychosociálny výcvik pre dobrovoľníkovpracujúcich s deťmi v náhradnejrodinnej starostlivosti.Cieľom je pripraviť mladých ľudí – dobrovoľníkovna prácu s dieťaťom v náhradnejrodinnej starostlivosti.Absolvent po ukončení vzdelávacieho cykluzíska zručnosti v oblasti medziľudskejkomunikácie, práce s jednotlivcom, práceso skupinou, ovládania skupinovej dynamiky,riešenia konfliktov.Ďalej získa vedomosti o psychických potrebáchdieťaťa, psychickej deprivácii,o procese pripútania dieťaťa k náhradnémurodičovi, o poruchách pripútania,o možnostiach odstraňovania porúch pripútaniaa príznakov psychickej deprivácie,o zaobchádzaní s traumatizovaným dieťaťom,o dôležitosti pozitívnej identity.Rozsah vzdelávacej aktivity: 67 hodín• Zážitkové semináre pre študentov VŠzamerané na chápanie a toleranciu inakosti.Cieľom tohto výchovno-vzdelávacieho pôsobeniaje pomôcť mladým ľudom porozumieťsebe a svojmu okoliu. Dôležitou jeúloha hľadania životných hodnôt, významupriateľstva, podpory a akceptácie inakosti.Ide o vedenie mladej generácie kuskvalitneniu medziľudských vzťahov, pozitívnemumysleniu, zodpovednosti za vlastnékonanie. Integrálnou súčasťou projektuje snaha budovať v mladých ľuďoch pocitdôvery, ktorá napomôže k odstraňovaniupredsudkov, stereotypov a prevencii protišikanovaniu na školách, rasovej a národnostnejneznášanlivosti a diskriminácii.Hlavným cieľom tejto vzdelávacej aktivityje nadobudnúť schopnosti, vedomostia komunikačné zručnosti, ktoré aplikujúv neskoršom praktickom pôsobení v rámcisvojej profesie, za účelom boja proti extrémistickýmprejavom a všetkým prejavomneznášanlivosti.Rozsah vzdelávacej aktivity: 20 hodín• Vzdelávanie náhradných rodičovCieľom je poskytnúť dlhodobé vzdelávanienáhradných rodičov v oblasti rodičovskýchzručností, pedagogických a výchovnýchzručností, efektívnej komunikácie a riešeniakonfliktov, vzdelávanie v oblasti základnýchpsychických potrieb dieťaťa, poskytnúťpriestor na tréningy zamerané nazvládanie záťažových situácií a ponúknuťiné vzdelávacie aktivity zamerané na prevenciupred zlyhaním náhradnej rodiny.Absolvent nadobudne základné rodičovskézručnosti, vedomosti o základných psychickýchpotrebách dieťaťa, o psychickejdeprivácii dieťaťa a následkoch psychickejdeprivácie, vedomosti z oblasti detskejpsychológie a špeciálnej pedagogiky,zručnosti v dotykovej terapii.Rozsah vzdelávacej aktivity: 25 hodín• Výcvik sociálno-psychologických zručnostíCieľom je rozvoj sociálnych a psycho-sociálnychzručností v oblasti efektívnejkomunikácie, predchádzanie, zvládaniea riešenie konfliktov, zvyšovanie sebavedomia,sebapoznania a sebahodnoty, nácvika využívanie asertívneho správania. Výcvikje určený pre študentov VŠ humanitnéhosmeru, skupiny dobrovoľníkov, mladýchdospelých odchádzajúci z náhradných rodín,náhradných rodičov, laických poradcov,odborníkov z pomáhajúcich profesií,cirkevné a komunitné spoločenstvá.Rozsah vzdelávacej aktivity: 24 hodínn e b y ť s á m | a u g u s t 2 0 0 9 s t r a n a 15

s p o l u p r á c aPríjemne strávený voľný časVíkendový pobyt pre náhradné rodiny a deti z náhradných rodín zameraný na výmenuskúseností náhradných rodičov z trnavského a juhomoravského regiónuV júni t. r. sme sa rozhodli zorganizovaťvíkendový pobyt pre náhradné rodinyz trenčianskeho, hlohovského a trnavskéhoklubu náhradných rodín. Pobyt sa organizovalv dňoch 13. a 14. júna v Mikulove,ale navštívili sme aj Lednice a Valtice.Tento pobyt bol nezvyčajný tým, že nešloo vzdelávací pobyt, ale jeho program bolzameraný na príjemné strávenie voľnéhovíkendu návštevou nádherných juhomoravskýchzámkov, na výmenu skúsenostía nadviazanie partnerstva medzi náhradnýmirodinami zo Slovenska a Česka. Okremnašich rodín prišli aj zástupcoviašiestich rodín z juhomoravského kraja.Ďalším špecifikom bolo, že príležitosť zúčastniťsa na pobyte dostali aj žiadateliao náhradné rodičovstvo, ktorí navštevujúpravidelne kluby náhradných rodín a inakby nemali šancu zúčastniť sa na spoločnýchprogramoch, orientovaných predovšetkýmna rodiny.Tento víkendový pobyt je pokračovanímtradície začatej už pred niekoľkými rokmi.V roku 2006 a 2008 pracovníkov OZNávrat a Asociácie náhradných rodín prizvalina víkendové pobyty pre náhradnérodiny z Juhomoravského kraja, aby pripravilipre náhradných rodičov vzdelávacíprogram a lektorsky ho viedli. Oba pobytysa stretli s veľkým úspechom. V súčasnostisme sa rozhodli rozšíriť túto spoluprácuorganizácií, pracujúcich na poli náhradnéhorodičovstva, o výmenu skúseností náhradnýchrodičov z oboch regiónov, o spoznanieproblémov náhradných rodín, ktorésa dá dosiahnuť spoločnými stretnutiami,spoločným programom a spoločne strávenýmčasom.Významným prvkom, ktorý prirodzenevystupuje na povrch počas takýchto víkendovýchpobytov, je prevencia predzlyhávaním rodín. Keď rodičia spoznajúa uvedomia si problémy iných náhradnýchrodičov, často pochopia, že ich problémynie sú tie najväčšie a že sú riešiteľné. Nezanedbateľnýmprínosom víkendových pobytovje aj utužovanie priateľstiev medziprijatými deťmi a náhradnými rodinami.Prijaté deti majú vážne problémy s nadväzovanímvzťahov a na bezpečnej pôdevíkendových pobytov je nadväzovaniepriateľských väzieb prirodzené a má dlhotrvajúceúčinky.Výmena skúseností vyvrcholila v plánovanéspoločné akcie pre náhradné rodiny zo Slovenskaa Česka, o ktorých vás budeme včas informovať.Vydarená a výnimočná júnová akcia bude maťpokračovanie a plánujeme z nej založiť tradíciu.Cieľom projektu bolo nadviazanie spoluprácemedzi náhradnými rodinami z Trnavskéhoa Juhomoravského regiónu výmenouskúseností s náhradným rodičovstvomv oboch regiónoch,• Možnosť krátkej rekreácie pre náhradnérodiny, ktoré inak nemajú príležitosť spolus deťmi zažiť zaujímavý program vzhľadomna svoju situáciu (napr. nemajú dostatokfinancií na rekreáciu, nemajú auto, aleboide o rodiny, ktoré prijali dieťa iného etnika,osamelé matky, ktoré prijali dieťa donáhradnej rodinnej starostlivosti a pod.),• Možnosť v bezpečnom prostredí hovoriťaj s inými náhradnými rodičmi o svojichobavách, očakávaniach, riešeniach svojichproblémov, možnosť podeliť sa o svojeskúsenosti s náhradnými rodičmi, ktorí súotvorení a ochotní podeliť sa o svoje skúsenostis inými,• Príležitosť pre deti z náhradných rodínnadviazať priateľské väzby, ktoré sú veľmidôležité pre ich zdravý vývin.Marika Kerekešovás t r a n a 16n e b y ť s á m | a u g u s t 2 0 0 9

Od 1. septembra 2009 nadobudlo účinnosťniekoľko legislatívnych zmien, ktorýmivláda upravila výšku štátnych sociálnychdávok určených predovšetkým rodináms deťmi. Platná legislatíva umožňuje vládekaždoročne k 1. septembru upraviť štátnesociálne dávky so zohľadnením miery rastuinflácie a rastu životných nákladov a v závislostiod možností štátneho rozpočtu.Dávky štátnej sociálnej podporyOpatrením Ministerstva práce, sociálnychvecí a rodiny Slovenskej republikyč. 326/2009 Z. z. o ustanovení sumy rodičovskéhopríspevku sa upravila výška rodičovskéhopríspevku na sumu 164,22 eurmesačne.Dávky náhradnej rodinnej starostlivostiOpatrením Ministerstva práce, sociálnychvecí a rodiny Slovenskej republiky č.325/2009 Z. z. o ustanovení súm príspevkovna podporu náhradnej starostlivostio dieťa sa upravila výška jednorazovýcha opakovaných príspevkov:• jednorazový príspevok pri zverení do náhradnejstarostlivosti na 344,25 €,• jednorazový príspevok pri zániku náhradnejstarostlivosti na 862,33 €,l e g i s l a t í v aZákon o sociálnoprávnej ochrane detía sociálnej kuratele so zmenami aj vďaka ANRV januári 2009 vstúpil do platnosti novelizovanýzákon o sociálnoprávnej ochranedetí a o sociálnej kuratele, ktorý v Zbierkezákonov nájdete pod číslom 27/2009.Asociácia náhradných rodín v spoluprácis Detským centrom a Združením neštátnychdetských domovov sa aktívne zapojilado pripomienkového konania, s úmyslomzlepšiť okolnosti, týkajúce sa kvality životadetí, ktoré nemajú možnosť vyrastaťvo svojej biologickej rodine a tiež pomôcťnáhradným rodinám, ktoré ponúkajú týmtodeťom plnohodnotné detstvo v kruhublízkych ľudí.DIAGNOSTICKÁ LEHOTANašou prioritou bolo, aby deti v rannom vekuboli uchránené od psychickej deprivácie,ktorú spôsobuje ústavné prostredie a abysa ich čas strávený bez individuálnej starostlivostizúžil na nutné minimum. S podporouširokej verejnosti sa nám podarilo to,čo zo začiatku vyzeralo nepredstaviteľne.Napriek legislatívnym úpravám bolideti do jedného roku stále za bránamidetských domovov. Príčinou bola diagnostickálehota, ktorá umožňovala podobu šiestich mesiacov zadržiavať dieťav diagnostickej skupine detského domova.Táto doba riešila neschopnosť umiestniťdieťa do profesionálnej rodiny, napriektomu, že zákon túto povinnosť ukladal.Pod hromadnú pripomienku, ktorú sme iniciovali,sa podpísalo viac ako 2000 občanov.Pripomienka bola akceptovaná. Najdlhšiamožná lehota pre diagnostikovaniedieťaťa je preto maximálne 12 týždňov.Po tejto dobe je podľa zákona nutné, abybolo dieťa umiestnené v profesionálnejrodine.Úprava súm niektorých dávokDETI DO TROCH ROKOVJe potešujúce, že v zákone sa pamätá nadeti najútlejšieho veku, ktoré neosobnáústavná starostlivosť môže poznačiť nacelý život. Podľa novely zákona je detskýdomov povinný utvárať podmienkytak, aby každé dieťa do troch rokov veku,ktoré sa prijíma do detského domova,bolo najneskôr po diagnostike zaradenédo profesionálnej rodiny. Neplatí toiba v prípade dieťaťa, ktorého zdravotnýstav vyžaduje osobitnú starostlivosť,alebo ak je to v záujme dieťaťa z dôvoduzachovania súrodeneckých väzieb.Zákon teda vytvára predpoklady na to,aby sa počet detí umiestnených v skupináchrapídne znížil. Dúfame, že legislatívnyrámec naštartuje zvýšenú iniciatívuvšetkých kompetentných, aby sa tentoočakávaný jav stal realitou.ÚHRADA VÝDAVKOV NA DIEŤA V PRNovela zákona tiež upravuje sumu,ktorú poskytuje detský domov na úhraduvýdavkov na dieťa alebo mladého dospeléhov profesionálnej rodine.Podľa veku dieťaťa je vo výške trojnásobkusumy životného minima. Vyhláška643/2008 k zákonu o sociálnoprávnejochrane detí a sociálnej kuratele sa financovaniustarostlivosti o dieťa v profesionálnejrodine venuje dôslednejšie a kladiepovinnosť detskému domovu, hradiťnáklady spojené so zdravotným stavom,vekom a špeciálnymi potrebami, a tonajmä náklady na lieky a zdravotnícky materiálpri dlhodobom ochorení, dioptrickéokuliare, špeciálne pomôcky potrebné naprípravu na vyučovanie, plienky, hračkya náklady na podporu rozvoja talentua záujmových činností detí, náklady spojenéso športovou činnosťou, a to najmänáklady na kúpu športových potrieb a inéhošportového materiálu, na tréningovúprípravu, účasť na súťažiach a iné nákladyspojené so športovou činnosťou.Redakcia: Vybrali sme iba niekoľkozmien zo Zákona o sociálnoprávnejochrane detí a o sociálnej kuratele, ktoréby podľa nás mali priniesť mnohé pozitíva.Vytvára priestor na realizovaniedôslednej sociálnej práce, ktorej výsledkyby mohli zmeniť budúcnosť. Budemeich očakávať a veriť, že potenciál, ktorýzákon poskytuje, sa bude napĺňať. (nb)• opakovaný príspevok dieťaťu na 129,17€ mesačne,• opakovaný príspevok náhradnému rodičovina 164,22 € mesačne,• zvýšený príspevok náhradnému rodičovisa upravuje na 116,81 € mesačne,• osobitný opakovaný príspevok náhradnémurodičovi sa zvyšuje na 67,68 €.Úrady práce, sociálnych vecí a rodinybudú vyplácať od septembra upravenéštátne sociálne dávky oprávneným osobámbez podania žiadosti o ich zvýšenie. Dávky,ktoré sú vyplácané mesačne pozadu,budú prvýkrát vyplatené v mesiaci októberza mesiac september.(zdroj: MPSVaR)n e b y ť s á m | a u g u s t 2 0 0 9 s t r a n a 17

l i s t á r e ň* PERLIČKY * PERLIČKY *Keď sa Tomáš prekvapený čudoval, že idemdo cukrárne, spýtali sme sa ho, či vie, prečosa chodí do cukrárne. „Do cukrárne sachodí na cukor,“ pohotovo odvetil.***S Tomášom chodíme do škôlky okolo parkujúcicháut, učím ho druhy a značky. Razsa pomýlil a keď sme šli popri dodávke,povedal: „Aha ocko, nadávka.“***Keď som si pripravoval zimné pneumatikyna auto, Tomáš povedal: „Ocko, nezabudni,že sa blíži zima a priprav mi zimnépneumatiky na bicykel.“***Katka sa priblížila k breze a vraví: „Mami,pozri, akú ma tá zebra bielu kožu...“***Tomáš zbadal lokomotívu a povedal: „Aha,okolomotyľa.“***Pri niektorých Tomášových vtipných hláškachnám zo začiatku tuhla krv v žilách:„Katka, pozri, tu mám žiletky.“ Ukazovaljej pritom žily na ruke. Hlášky pokračovali:„Ocko, však mám aj v ústach žiletky?!“„Dedko, tebe praskla v oku žiletka?“***Tomášove výroky: „Ocko, ty máš pekné vlnenévlasy.“ (Myslel tým vlnité.)„Ocko, to je pokútna čiara,“ zahlásil, keďsom odbočoval cez plnú čiaru a chcel minaznačiť, že môžem dostať za to pokutu.***Tomáš namiesto potítko na ruku povedalkotítko...***Katka, keď počula môj vek, zareagovala:„Ocko, ty máš 38 rokov? To som nevedela,ale aj tak ťa ľúbim.“Martin Frič (Tomáš 5 rokov, Katka 8)***Láska - hlboký citLáska je hlboký cit,ako raňajší svit.Rozdávam ju okolo seba,možno prídem raz do neba.Dávajme lásku všetkým,budeme sa páčiť svätým.Nachádza sa v našom srdci,uchovajme si ju až do smrti.Keď ju my iným rozdáme,veľkú radosť z toho máme.Monika KebískováČím sme žili počas letaTohtoročné leto Centrum Návrat v BanskejBystrici začalo týždenným rekreačnovzdelávacímpobytom pre pestúnske rodinyz rimavskosobotského regiónu. Konalsa od 12. do 17. júla a zúčastnilo sa naňom dvanásť rodín (osemnásť detí), päťlektorov a tri dobrovoľníčky.Tím lektorov Návratu pripravil pre účastníkovpobytu odborný program, priebežnedopĺňaný osviežením v priehrade alebov blízkom lese. Bol rozdelený na niekoľkoblokov - v doobedňajších rodičia hovorilio témach „dospeláckych“ - aby naďalejzvládali ísť po tej kľukatej ceste náhradnéhorodičovstva..., aby viac porozumeliubolenej duši odmietnutého dieťaťa,o ktoré sa starajú..., aby zažili aj oceneniea pocit, že na tej ceste nie sú sami...Deti v tom čase tiež pracovali, aj keď saim to možno niekedy nepozdávalo...Program pre ne bol zameraný na posilneniepozitívneho sebahodnotenia cez sebapoznaniea pátranie po vlastných pocitoch.Všetko sa dialo formou hier.V poobedňajších blokoch sa súčasne konalitri tvorivé dielne, do ktorých sa rodinyrozdelili. Boli to muzikoterapia a hra naafrických akustických nástrojoch, outdoorovétímové hry a dielňa pracovnenazvaná „dotykovky“, zameraná na interaktívnehry rodiča a dieťaťa, a rozhovoryo dôležitosti a formách dotykov.V záverečných reflexiách pobytu („zavrioči a povedz, čo ti z tohto týždňa prvé napadne“...)zazneli veľmi príjemné slová –najobľúbenejšími hrami boli jednoznačne„skalný golf“ a „záhradka“, ktoré hralis rovnakým nasadením nielen deti, ale ajrodičia :-).text a foto Katka Paľovová(palovova@navrat.sk)Bystrický Návratpripravuje• Kampaň SPOLUPRISTOLE na námestív Banskej Bystrici dňa 25. 9., zároveň tambude ukončená i letná celomestská hraRODINA RODINE.• V rámci projektu, ktorý podporilo mestoZvolen (tri stretnutia v MŠ, aby sme hovorilio deťoch bez rodičov) víkendový pobyt3.-4.10. v okolí Zvolena pre desať náhradnýchrodín a pre tie, ktoré téma zaujíma.s t r a n a 18n e b y ť s á m | a u g u s t 2 0 0 9

Do vašej knižnicePETER PÖTHE: Emoční poruchy v dětství a dospíváníG r a d aRenomovaný český autor MUDr. Peter Pöthe predkladá čitateľom jasne a pútavo tie najnosnejšie a najinšpiratívnejšiepsychoanalytické objavy. Formou napínavého čítania sa snaží odovzdať čo najväčšie množstvoinformácií z oblasti psychoanalýzy detí a dospievajúcich, vývojovej psychológie a psychiatrie. Venuje saterapii aj diagnostike. Všetko dopĺňa praktickými príkladmi zo svojej praxe. Publikáciu zameral predovšetkýmna psychiatrov, psychológov, psychoterapeutov, sociálnych pracovníkov, pediatrov, pedagógov, vychovávateľov,učiteľov materských škôl. Určite však v mnohom obohatí rodičov aj dospievajúcich, ktorýchtrápia psychické problémy.MARIE KRIEGELOVÁ: Záměrné sebepoškozování v dětství a adolescenciG r a d aZámerné seba poškodzovanie je formou seba poškodzujúceho správania. Rovnako ako zneužívanie alkoholua iných návykových látok, prejedanie sa a hladovanie môžu slúžiť ako stratégia zvládania záťaže, technikanavodenia relaxácie, únik od bolestivej reality alebo daň za sociálnu interakciu. Preto je treba zámernéseba poškodzovanie chápať ako závažný problém a dôkaz hlbokej psychickej nepohody, ktorý si vyžadujepozornosť odborníkov i širšej verejnosti. Jeho výskyt sa zvyšuje a verejné médiá sa začínajú o túto problematikuzaujímať. Avšak informovanosť laickej i odbornej verejnosti je stále skôr nízka. Publikácia „Záměrnésebepoškozování v dětství a adolescenci“ je prvou českou monografiou.SIMONA HORÁKOVÁ–HOSKOVCOVÁ: Psychická odolnost předškolního dítěteG r a d aPre aký svet vychovávame deti a ako zariadiť, aby v ňom uspeli? Súčasnosť a budúcnosť so sebou nesúodbúravanie starých istôt a hodnôt (vrátane rozpadu klasickej rodiny), obrovské množstvo možností voľbya slobody. Tento trend prináša stále vyššiu psychickú záťaž. Kniha zoznamuje s teóriou vývoja psychickejodolnosti dieťaťa. Zaoberá sa základnými aspektmi vývoja dieťaťa, ktoré majú vplyv na rozvoj vlastnostíosobnosti prospešných jeho psychickej odolnosti. Problematiku publikácia poníma z hľadiska sociálnokognitívnejteórie. Tento teoretický predpoklad umožňuje predložiť výchovné odporúčanie, ako sprevádzaťdieťa pri zvládaní rôznych životných situácií, prípadne ako dieťa psychicky „otužiť“. Zvlášť zaobchádzanies neúspechom dieťaťa má vplyv na jeho budúci spôsob zvládania náročných životných situácií.ZBYNĚK GABRIEL, TOMÁŠ NOVÁK: Psychologické poradenství v náhradní rodinné péčiG r a d aProblematika náhradnej rodinnej starostlivosti je témou hojne diskutovanou a mediálne vďačnou. Príbehovo tom, ako sirota k šťastiu prišla, alebo naopak, ako nič netušiaci rodičia si adoptovali bezcitné monštrum,nájdeme vo filmovej i televíznej produkcii viac než dosť. Kde je však pravda? Ako vlastne prebieha osvojenieči prijatie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti? Aké požiadavky musia budúci rodičia splniť, podľa akéhoprincípu sa vyberajú deti? Ako pripraviť dieťa na vstup do rodiny? Čoho sa treba vyvarovať, na čo si daťpozor, na čo nezabudnúť? Na tieto a mnohé ďalšie otázky odpovedá táto publikácia.JOSEF LANGMEIER, DANA KREJČÍŘOVÁ: Vývojová psychologieG r a d aHlavné poznatky o psychickej ontogenézii človeka vychádzajúce z klinickej praxe skúsených autorov prinášatáto kniha vo svojom štvrtom vydaní. Obsahuje ucelený teoretický základ odboru, a je preto už dlhéroky základnou učebnicou pre študentov na vysokých školách a študijným materiálom pre záujemcov z radupsychológov, pedagógov, pediatrov, ale i zainteresovaných laikov. Štvrté vydanie je však v mnohom aktualizovanéa doplnené o novšie informácie. Rozšírené sú najmä kapitoly vzťahujúce sa na obdobie vývojav dospelom veku. Publikácia svojou vyváženou koncepciou poskytuje komplexný pohľad na problematikupsychického vývoja jedinca. (2. aktualizované vydanie)zdroj: www.grada.skn e b y ť s á m | a u g u s t 2 0 0 9 s t r a n a 19

Kde bolelo tam bolelo…Kde bolelo tam bolelo, bol deň ako každý tretí. To je názov novej rubriky na blogu Natálie Blahovej. Požičalasi ho od jej obľúbeného Radošinského naivného divadla. „Keď som písala o niektorých prípadoch, ktoré zasahovalido osobného alebo pracovného života dotknutých, zmenila som mená a situácie tak, aby im moje článkynemohli žiadnym spôsobom ublížiť. No ublížiť sa dá rôznymi štýlmi, v tomto sme veľmi tvorivým národom.Preto budem písať príbehy, ktoré sa odohrali v jednej absurdnej krajine podobnej tej našej, kde sa usídlila ľudská hlúposť, neochotaa ignorancia. Podobnosť so skutočnými osobami je náhodná, preto bude úplne zbytočné pátrať po ich identite. Keď prídučasy, že sa nebude treba báť o svoju prácu, deti, peniaze a priateľov, vrátime sa späť na Slovensko.Ona bije malú Helenku. Veľmi.V kancelárii bolo asi 40 stupňov. Železobetónovápresklená obluda sa každouminútou zahrievala viac a viac. Počítačsa roztápal, pracovať sa nedaloa pripojenie na internet bolo sizyfovskourobotou.Niekto zaklopal na dokorán otvorenédvere. Jana zodvihla zrak: „Ďalej!“Na prahu stála mladučká drobná dievčina.Cez plece mala prehodenú veľkútašku na dlhom remienku. Končila jejasi v polovici lýtok a vykúkala z nejhalda papierov. Nervózne nazerala dnu,aby zistila, odkiaľ k nej hlas prichádza.Jana sa vynorila spoza počítača:„Dobrý deň!“ Prajete si?„Dobrý deň. Prišla som sa niečo opýtať.Môžem?“ znelo dosť naliehavo.„Nech sa páči.“Dievčina sa posadila na kraj vŕzgajúcejstoličky, tašku si položila na kolenáa oboma rukami ju objala. Jana sa na ňuspýtavo pozerala. Vzbudila v nej záujema cítila, že teraz nebude rečo bežných formalitách. Napriek tomujej v hlave prebiehalo niekoľko potenciálnychscenárov tohto stretnutia: Mladáušla z domu a nemá kde bývať..., alebootehotnela a nevie, čo so sebou. A možnoje to iba ďalšia otravná študentkas dotazníkmi. Len čo sa odovzdajújedny diplomovky, sú tu hneď ďalšienabudené otravy.Pri predstave päťstranového dotazníkaJana nevdojak vyvrátila oči stĺpkom.Mladá si to všimla, oči zabodla do zemea nepokojne začala krútiť prsteňom naruke.„Viete, chcela by som vedieť, ako sapíše trestné oznámenie.“ Keď dopovedala,odvážila sa pozrieť znovu Jane dotváre. Prečítala si z nej prekvapenie.„Trestné oznámenie? To ste ale zrejmena zlej adrese, slečna. To sa treba ísťpodučiť na políciu,“ povedala trochupobavene, no nedalo jej, aby sa nespýtala:„A na koho?“Mladá len na to čakala a spustila evidentnepripravený monológ: „Viete,som študentka pedagogiky a tentoilustračné fotosemester sme mali praxovať v nejakomvýchovno-vzdelávacom zariadení. Jasom si vybrala detský domov, pretože tubola možnosť praxovať aj cez prázdniny.Pridelili ma do výchovnej skupinyk malým deťom. Veľmi som sa potešila,lebo malé detičky mám rada. Hneď prvýdeň sa mi tam ale znepáčilo. To kvôliHelenke...“Hlas jej preskočil a odmlčala sa. Dýchalaplytko, plecia sa jej prudko dvíhalia zdalo sa, že sa rozplače. Jana nevedela,či ju má povzbudiť v rozprávaní,alebo radšej snáď zastaviť. Vedela hlavneto, že v tejto chvíli nemá chuť anisilu, riešiť jej slzy, nech je ich príčinoučokoľvek.Mladá sa napokon zo dvakrát zhlbokanadýchla: „Ona ju bije!“ povedalaodhodlane.„Kto koho bije?“„Ona bije malú Helenku. Všetky bije.Ale tak normálne. Ju ale veľmi. Povedztemi, ako to môže?“ Nečakalaodpoveď a výčitka zostala visieť vovzduchu. „Toto robí pedagóg? Veď tendrobček nemá ešte ani tri roky... a ničtaké strašné nerobí... Potrebujem na ňunapísať trestné oznámenie.“„Stále neviem, na koho?“„Na vychovávateľku.“„Ako viete, že ju bije? Videli ste to?“„Áno. Na vlastné oči. Kmáše ju za vlasya za tú chvíľu, čo som tam, ju veľakrátstrašne vycápala.“„Videl to ešte niekto okrem vás?“„Určite áno. Naposledy to bolo pri obede,keď nechcela jesť. Ona je taká maličkáa drobnučká. Asi je aj oneskorenávo vývine, možno mentálne postihnutá.Je trošku pomalšia, potrebuje viac času,ale ak jej človek pekne vysvetlí..., no...nemá jej kto. Radšej ju zbila.“ Hlas jejznovu preskočil. „Pomôžete mi s týmtrestným oznámením?“„Videli ste na nej potom nejaké modrinyalebo odreniny?“„Hm..., neviem. Nevšimla som si. Nemalasom možnosť si ju poriadne poprezerať.A vtedy ma to ani nenapadlo. Bolomi jej veľmi ľúto. Taká malá a slabučká...a taká statočná..., iba dve slzičkyvypustila.“„Dosvedčí vám tú výpoveď niekto? Kuchárky,ostatné vychovávateľky...“„O tom dosť pochybujem. Veď tam bolia nič nepovedali.“„Potom to vaše trestné oznámenie asinedopadne najlepšie. Poznáte to - slovoproti slovu. Vy poviete, že ju bije, onapovie, že ju nebije a nič sa nedá dokázať.“„A keď sa opýtajú Helenky?“„Ako hovoríte, je ešte maličká a výpoveďtakýchto malých detí nemá veľkúváhu.“„Tak to vlastne nevadí, že každý deňpríde o hrsť vlasov? Tak to vlastne nevadí,že namiesto toho, aby sa jej niektovenoval, zmláti ju? Nevadí, že ktoviekoľkorokov ju tá harpyja bude ničiť?Vám to nevadí, že to bude jej jasnácesta do nejakého ústavu pre choromyseľných?“„Mne to vadí, verte mi, ale skutočne neviem,ako by som mohla pomôcť. Nedása nič robiť.“„Tak tomuto neverím!“ Dievčina nasrdenevstala a bez pozdravu za sebouzabuchla dvere kancelárie.Záclona sa ako lodná plachta naplapod náporom prievanu a potom kleslaspäť v nehybnom tichom dusne.Zdroj: blog Sme, Natália BlahováNebyť sám – dvojmesačník o náhradnom rodičovstve • ročník piaty • šéfredaktorka Eva Lauková • redakčná rada: Marika Kerekešová(predsedníčka), Katarína Kuchťáková, Jana Juráňová, Ivica Ruttkayová, Natália Blahová, Renata Matejová, Dana Žilinčíková, Monika Znamenáčková,Katarína Výbochová • grafická úprava Peter Bukovinský • tlač Jozef Susko, Nová Dedinka • vydáva Asociácia náhradných rodín (www.anr.sk)• príspevky posielajte na adresu: Nebyť sám, Grösslingova 67, 811 09 Bratislava • nebytsam@centrum.sk• ak chcete podporiť vydávanie tohto časopisu, finančné príspevky posielajte na číslo účtu 2666746051/1100• registrované MK SR pod č. 3193/2004 – ISSN 1336-6025Pomôcť môže každý, aj keď nie každý prijme dieťa z detského domova do svojej rodiny.