príprava detí s oslabeným zdravotným stavom na civilnú ... - Utc.sk

PRÍPRAVA DETÍ S OSLABENÝM ZDRAVOTNÝMSTAVOM NA CIVILNÚ OCHRANUBAKALÁRSKA PRÁCAKRISTÍNA TURISOVÁŢILINSKÁ UNIVERZITA V ŢILINEFAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŢINIERSTVAKATEDRA KRÍZOVÉHO MANAŢMENTUŠtudijný program: Krízový manaţmentVedúci bakalárskej práce: Ing. Zdeněk Jadrný, PhD.Stupeň kvalifikácie: Bakalár (Bc.)Dátum odovzdania práce: 06. 06. 2008ŢILINA 2008

ABSTRAKTTURISOVÁ, Kristína: Príprava detí s oslabeným zdravotným stavom na civilnúochranu. [Bakalárska práca]. Ţilinská univerzita v Ţiline. Fakulta špeciálnehoinţinierstva; Katedra krízového manaţmentu. Vedúci: Ing. Zdeněk Jadrný, PhD. Stupeňodbornej kvalifikácie: Bakalár v odbore Občianska bezpečnosť: Ţilina: FŠI ŢU, 2008.61 s.V tejto bakalárskej práci bolo mojou úlohou, na základe rozdelenia detí podľa ichzdravotných postihnutí, analyzovať súčasný stav prípravy týchto detí na civilnúochranu, analyzovať konkrétne výchovno-vzdelávacie, prípadne zdravotníckezariadenie, ktoré po tejto stránke pripravuje určitú vybranú skupinu detí so zdravotnýmpostihnutím a zároveň navrhnúť inovovaný model prípravy (ukáţkové zamestnanie) detípri prevencii a pri vzniku mimoriadnej udalosti.Kľúčové slová: dieťa, zdravotné postihnutie, civilná ochrana, mimoriadna udalosť,príprava, prevencia.ABSTRACTTURISOVÁ, Kristína: Preparedness of disabled children to civil protection. [BachelorThesis]. University of Ţilina. Faculty of Special Engineering; Department of CrisisManagement. Advisor: Ing. Zdeněk Jadrný, PhD. Qualification degree: Bachelor ofCivil Security. Ţilina: FŠI ŢU, 2008. 61 p.In this Bachelor Thesis, my task was, according to the division of children by theirdisabilities, to analyse the contemporary state of preparedness of these children for civilprotection. Also, to analyse a concrete educational, respectively sanitary device whichprepares, in this way, certain chosen group of disabled children. And, at the same time,to design an innovative model of the preparation (illustrated occupation) of children inthe prevention, and in the event of an emergency.Key words: child, disability, civil protection, emergency, preparedness, prevention.

PREDHOVORTémou mojej bakalárskej práce je Príprava detí s oslabeným zdravotným stavom nacivilnú ochranu. Táto téma ma uţ na prvý pohľad veľmi zaujala a to aj z toho dôvodu,ţe v blízkosti môjho domova sa nachádza špeciálna základná škola, ktorú navštevujútakéto deti so zdravotným postihnutím.Denne ich stretávam a je moţné vidieť, ţe tieto deti sú napriek svojmu zdravotnémupostihnutiu veľmi ţivé, veselé a tieţ komunikatívne a šikovné. Avšak v niektorýchaspektoch svojho ţivota sú odkázané na pomoc iných ľudí, čo sa týka aj oblasti ichvzdelávania. Druhým dôvodom, ktorý ma viedol k spracovaniu tejto témy bol fakt, ţev druhom ročníku štúdia na vysokej škole ma zaujal predmet „Civilná ochrana“.Rozhodla som sa preto tieto dve témy skĺbiť. Spočiatku som sa však neustále stretávalas mnoţstvom problémov, pretoţe tejto téme sa veľa špeciálnych základných škôl, najmäv tomto regióne, takmer vôbec nevenuje. A ak aj áno, určite nie adekvátnym spôsoboma v dostatočnom rozsahu. Avšak aj v takýchto záleţitostiach výnimka potvrdzujepravidlo a to mi umoţnilo nakoniec pokračovať v spracovávaní tejto témy.Myslím si, ţe všetci ľudia majú právo na to, aby boli istým adekvátnym spôsobompripravení na moţný výskyt mimoriadnej udalosti – ţivelnej pohromy, havárie,katastrofy, prípadne aj teroristického útoku. A práve deti, špeciálne zdravotnepostihnuté deti, sú osoby, ktoré sú veľmi zraniteľné, citlivé na akékoľvek podnety,a preto je nesmierne dôleţité pripraviť ich, či uţ teoreticky, prakticky, organizačne,prípadne aj psychicky, na udalosti, ktoré sa môţu objaviť kedykoľvek znenazdaniaa ohroziť ich ţivoty, zdravie a majetok svojimi negatívnymi účinkami.Zároveň by som chcela vysloviť poďakovanie vedúcemu mojej bakalárskej práce Ing.Zdeňkovi Jadrnému, PhD., za odborné vedenie a dohľad pri spracovávaní bakalárskejpráce. Moje poďakovanie patrí aj pani PhDr. Margite Levčíkovej, CSc., ktorá v Štátnompedagogickom ústave zastáva funkciu výskumného a vývojového pracovníka prevýchovu a vzdelávanie ţiakov s narušeným psychosociálnym a emocionálnym vývinoma s vývinovými poruchami správania, ktorá mi poskytla základné informácieo vzdelávaní zdravotne postihnutých detí a o ich príprave na civilnú ochranu.

Čestne prehlasujem, ţe bakalársku prácu na tému: „Príprava detí s oslabenýmzdravotným stavom na civilnú ochranu“ som spracovala samostatne, na základepoznatkov získaných štúdiom a s pouţitím uvedenej literatúry.Ţilina, 02. 06. 2008Kristína Turisová

OBSAHÚVOD ............................................................................................................................. 101 KATEGORIZÁCIA DETÍ PO ZDRAVOTNEJ STRÁNKE ............................... 111.1 Kategorizácia zdravotných postihnutí ................................................................... 131.1.1 Telesne postihnutí ..................................................................................... 131.1.2 Zrakovo postihnutí .................................................................................... 141.1.3 Sluchovo postihnutí .................................................................................. 151.1.4 Rečové postihnutia .................................................................................... 161.1.5 Mentálne postihnutí .................................................................................. 161.1.6 Dlhodobo choré deti .................................................................................. 171.1.7 Obtiaţne vychovateľné deti ...................................................................... 171.1.8 Kombinovane postihnutí ........................................................................... 181.1.9 Deti s poruchami učenia ........................................................................... 181.1.10 Duševne postihnutí ................................................................................... 191.2 Mnoţstvo postihnutých jedincov v populácii ........................................................ 202 SÚČASNÝ STAV PRÍPRAVY ŢIAKOV I. A II. STUPŇA ZÁKLADNEJŠKOLY NA PROBLEMATIKU CIVILNEJ OCHRANY ................................... 222.1 Príprava ţiakov I. a II. stupňa základných škôl na civilnú ochranu ...................... 222.2 Učivo „Ochrana človeka a prírody“ ...................................................................... 222.3 Súčasný stav výchovy a vzdelávania detí a mládeţe so zdravotným postihnutím 252.4 Príprava detí s oslabeným zdravotným stavom na civilnú ochranu ...................... 283 ANALÝZA VYBRANÉHO PEDAGOGICKÉHO OBJEKTU, KTORÝ POSTRÁNKE VÝCHOVNO-VZDELÁVACEJ PRIPRAVUJE URČITÚKATEGÓRIU DETÍ S OSLABENÝM ZDRAVOTNÝM STAVOM ................. 313.1 Analýza zariadenia, ktoré pripravuje telesne postihnutých ţiakov ....................... 343.1.1 Základné údaje .......................................................................................... 343.1.2 História školy ............................................................................................ 353.1.3 Základná škola pre telesne postihnutých ţiakov ....................................... 363.2 Rozvoj osobnosti detí s telesným postihnutím ...................................................... 39

4 NÁVRH INOVOVANÉHO MODELU PRÍPRAVY TELESNEPOSTIHNUTÝCH DETÍ PRI PREVENCII A PRI VZNIKU MIMORIADNEJUDALOSTI ............................................................................................................... 404.1 Návrh personálneho zabezpečenia prípravy ţiakov špeciálnej základnej školy nacivilnú ochranu ...................................................................................................... 414.2 Návrh ukáţkového zamestnania pre ţiakov 2. ročníka špeciálnej základnej školypre telesne postihnutých ........................................................................................ 444.2.1 Príprava telesne postihnutých ţiakov na didaktické hry ........................... 444.2.2 Návrh organizácie didaktických hier pre telesne postihnutých ţiakov ..... 47ZÁVER .......................................................................................................................... 50ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY ...................................................................... 51ZOZNAM PRÍLOH ...................................................................................................... 54

ZOZNAM TABULIEK, OBRÁZKOV A GRAFOVZoznam tabuliekTabuľka č. 1 – Klasifikácia vád a porúchTabuľka č. 2 – Počet postihnutých obyvateľov Slovenskej republikyTabuľka č. 3 – Percentuálne zastúpenie základných druhov zdravotných postihnutíTabuľka č. 4 – Prístupy k zlepšeniu dosiahnuteľnosti vzdelaniaTabuľka č. 5 – Klasifikácia zdravotných oslabení a telesných postihnutíTabuľka č. 6 – Údaje o ţiakoch základnej školy pre telesne postihnutýchTabuľka č. 7 – Realizácia učiva „Ochrana človeka a prírody“Tabuľka č. 8 – Návrh personálneho zabezpečenia prípravy ţiakov špeciálnej základnejškoly na civilnú ochranuZoznam obrázkovObrázok č 1 – Kategorizácia zdravotných postihnutíObrázok č. 2 – Stupne sluchových postihnutíObrázok č. 3 – Stupne mentálneho postihnutiaZoznam grafovGraf č. 1 – Percentuálny podiel zdravotne postihnutých obyvateľov nacelkovom počte občanov v SRGraf č. 2 – Percentuálne zastúpenie základných druhov zdravotného postihnutiav rámci skupiny osôb so zdravotným postihnutím

ZOZNAM POUŢITÝCH SKRATIEKICIDHWHOIQSROČPNR SRMŠ SRDSSESFCOMedzinárodná klasifikácia vád, postihnutí a handicapov (Internationalclassification of impairments, disabilities and handicapsSvetová zdravotnícka organizáciaInteligenčný kvocientSlovenská republikaOchrana človeka a prírodyNárodná rada Slovenskej republikyMinisterstvo školstva Slovenskej republikyDomov sociálnych sluţiebEurópsky sociálny fondCivilná ochrana

ÚVODŢivot postihnutých ľudí nikdy nebol jednoduchý. Stačí si na pár minút sadnúť nainvalidný vozík a zrazu si uvedomíme, s koľkými prekáţkami sa takýto človek musíkaţdý deň popasovať. Na kaţdom kroku totiţ naráţame na schody, úzke zárubne,obrubníky, predmety uloţené na vyšších poličkách.Neľahký ţivot postihnutého človeka sa však zaraz stáva pre neho bremenom, keď sastretne s odmietavým prístupom okolia. Deti sú však ešte omnoho zraniteľnejšie akodospelí ľudia. Zdravotne postihnuté dieťa, ktoré kaţdý deň prichádza do kontaktu sosvojimi zdravými rovesníkmi môţe byť veľmi ľahko terčom ich útoku. V niektorýchohľadoch vedia byť deti veľmi kruté a ani nevedia ako jednoducho môţu takémudieťaťu napríklad na invalidnom vozíku ublíţiť.V dnešnej dobe, keď z televízie čoraz častejšie na nás útočia správy o rôznychnešťastiach, nehodách, prírodných pohromách, či úmyselne mierených útokoch,uvedomujeme si fakt, ţe podobné udalosti si nevyberajú miesto ani čas, v ktoromzasiahnu a samozrejme ani človeka, ktorého ţivot, či zdravie svojimi negatívnymiúčinkami ohrozia. Pri týchto udalostiach môţeme pociťovať iba strach a mámetendenciu snaţiť sa ochrániť samých seba a samozrejme svoje najbliţšie okolie.U nás, zdravých ľudí je však situácia značne jednoduchšia. Zdravé nohy, ruky a hlavanám umoţňujú veci, ktoré môţu zdravotne postihnutí ľudia robiť len s pomocou.V súčasnej spoločnosti je však potrebné a vzhľadom na takéto udalosti aj nevyhnutné,aspoň určitým spôsobom pripraviť zdravotne postihnuté deti na moţnosť výskytutakýchto nepredvídateľných udalostí. Príprava totiţ dokáţe značne zmierniť negatívnedopady. Pripravený človek je schopný predvídať, reagovať. A čo sa týka zdravotnepostihnutého človeka, ten je aspoň schopný posúdiť, v ktorých ohľadoch si nie je takúplne istý, v ktorých potrebuje pomoc iného človeka a ktoré dokáţe zvládnuť sám.10

1 KATEGORIZÁCIA DETÍ PO ZDRAVOTNEJSTRÁNKEV kaţdej dobe a v kaţdom spoločenstve ľudí je moţné vidieť stopy prítomnostihandicapovaných osôb – ľudí, ktorí sa s postihnutím buď narodili alebo k nemu prišli,napr. následkom váţneho úrazu či ochorenia.Kaţdý človek môţe byť vo vnímaní osôb so zdravotným postihnutím do určitej mieryovplyvnený celým radom predsudkov, ktoré sa tradujú s takou intenzitou, ţe prenezasväteného človeka nie je veľmi jednoduché odlíšiť ich od skutočnej reality. Značnáčasť spoločnosti stále ţije v predstave, ţe všetci postihnutí ľudia sú nešťastníci, ţenemajú, a dokonca ani nemôţu mať zmysel pre humor a pre zábavu a ţe sa nemôţuzaradiť do plnohodnotného spoločenského ţivota.Pri získavaní pravdivejšieho obrazu o ţivote a situácii ľudí s handicapom, je potrebnézačať pristupovať k tejto problematike so zdravým nadhľadom, bez predsudkova s dostatočnou dávkou otvorenosti a odvahy.Jedinec s viditeľnou vadou alebo poruchou či akýmkoľvek zrejmým postihnutím čiznevýhodnením je v spoločnosti ľudí odlišným človekom a takáto odlišnosť bola vţdyspojená s radou špecifických problémov. U ostatných ľudí môţe totiţ vyvolávaťnapríklad strach alebo odpor (hlavne pokiaľ sa jedná o postihnutie silne estetickyrušivé), prináša neistotu (nie kaţdý človek vie, ako takémuto jedincovi porozumieť, akos ním komunikovať, ako sa k nemu správať) a je tieţ príčinou toho, ţe zdravotnepostihnutý človek nemôţe naplňovať niektoré normy, na ktorých si spoločnosť veľmizakladá. [15]Človek s určitým zdravotným postihnutím alebo aj handicapovaný jedinec je tedačlovek, u ktorého sa objavila istá vada, či porucha. Medzinárodná klasifikácia vád,postihnutí a handicapov ICIDH (International classification of impairments, disabilitiesand handicaps), ktorá bola uverejnená v roku 1980 Svetovou zdravotníckouorganizáciou (WHO), definuje jednotlivé pojmy takto:11

Zdravie je stav úplnej telesnej, psychickej a sociálnej pohody.Vada, porucha, defekt – defektom rozumieme chýbanie, stratu alebo poškodeniev anatomickej stavbe organizmu a poruchy vo funkciách organizmu. Vady a poruchy jemoţné klasifikovať z viacerých hľadísk, podľa typu, podľa intenzity, podľa príčin, resp.podľa doby vzniku. Táto klasifikácia vád a porúch je zobrazená v Tabuľke č. 1. [15]Postihnutý jedinec – je to jedinec, ktorý trpí nejakým druhom trvalého telesného,duševného, zmyslového alebo rečového poškodenia, ktoré mu bez špeciálnej pomociviac menej znemoţňuje spĺňať poţiadavky beţného vzdelávacieho procesu.Handicap – handicap je slovo anglického pôvodu, ktoré predstavuje záporný dôsledokdefektu na činnosť postihnutého jedinca, určité znevýhodnenie. Zasahuje jednak kvalitua kvantitu činnosti samotnej, jednak sociálne postavenie a vzťahy jedinca.Handicapovaný ţiak – je to taký ţiak, ktorý je na základe svojho defektu znevýhodnenývo svojej školskej práci, výkonnosti a v sociálnych vzťahoch v škole. [11]Miera handicapu – je u kaţdého človeka s postihnutím veľmi individuálna a mimoiného závisí od:‣ druhu a stupňa postihnutia,‣ dobe vzniku defektu,‣ kvalite a včasnosti starostlivosti,‣ osobnostných vlastnostiach jedinca,‣ rodiny. [15]Tabuľka č. 1 - Klasifikácia vád a porúchPodľa typu Podľa intenzityPodľa príčin(podľa doby vzniku)orgánové ľahké vrodenéfunkčné stredné získané- ťaţké -12

Školské predpisy v Slovenskej republike vymedzujú deti, ktoré sú z hľadiska školstvapokladané za zdravotne postihnuté. Niekedy je však veľmi zloţité zistiť, či určitákategória momentálne platí a v akej podobe a či sa dočasne neobjavujú iné kategórie.1.1 Kategorizácia zdravotných postihnutíV súčasnej dobe sa stretávame s mnoţstvom zdravotných postihnutí, z ktorých kaţdé jeistým spôsobom špecifické a z tohto dôvodu nie je moţné všetky zdravotné postihnutiazaradiť do jedinej kategórie. V súčasnosti sa uvádza nasledujúca kategorizáciazdravotných postihnutí:TELESNÉPOSTIHNUTIESLUCHOVÉPOSTIHNUTIEMENTÁLNEPOSTIHNUTIEOBTIAŢNAVÝCHOVAPORUCHY UČENIADRUHYZDRAVOTNÝCHPOSTIHNUTÍZRAKOVÉPOSTIHNUTIEKOMBINOVANÉPOSTIHNUTIEDUŠEVNÉPOSTIHNUTIEDLHODOBO CHORÍREČOVÉPOSTIHNUTIEObrázok č. 1 - Kategorizácia zdravotných postihnutí1.1.1 Telesne postihnutíS telesným postihnutím sa niektoré deti uţ narodia, iné ho môţu získať v priebehuďalších rokov v dôsledku choroby. Zmena telesného vzhľadu a telesného obmedzeniamôţe nastať kedykoľvek aj ako následok úrazu. Telesné postihnutia sú rôzne, ľahké ajťaţké. Môţu čiastočne, ale i úplne poškodiť pohybovú sústavu, obmedziť jemnúmotoriku v dôsledku čoho má človek problém sa naučiť písať a pod. Preto sú mnohíodkázaní na pomoc iných ľudí. Zloţité je to hlavne u menších detí, ktoré sú väčšinu dňaodkázané na pomoc. S telesne postihnutým dieťaťom sa v dnešnej dobe častostretávame aj v rámci vzdelávacieho procesu v beţnej škole. Hovoríme tomu integrácia- zaradenie medzi zdravé deti. [17]13

Druhy telesných postihnutí:‣ postihnutie horných končatín,‣ postihnutie dolných končatín,‣ postihnutie chrbtice,‣ ďalšie druhy tohto postihnutia. [11]1.1.2 Zrakovo postihnutíZa osoby so zrakovým postihnutím povaţujeme tých jedincov, ktorí i po optimálnejkorekcií (napr. chirurgickej, prostredníctvom okuliarov a pod.) majú v beţnom ţivoteproblémy so získavaním a spracovávaním informácií zrakovou cestou (napr. čítanie,zraková orientácia v priestore atď.) [15]Druhy zrakových postihnutí:‣ slepota,‣ zostatky zraku,‣ slabozrakosť,‣ postihnutie binokulárneho videnia. [11]Porucha obidvoch očí, pri ktorej nevznikajú zrakové pôţitky sa označuje ako slepota.Do skupiny nevidiacich osôb sa zaraďujú aj tí jedinci, ktorí sú schopní rozlišovať lensvetlo a tiene (tzv. svetlocitlivosť), prípadne i prakticky slepí (čiastočne vidiaci) jedinci.Medzi nevidiacich sa zaraďujú tí jedinci, ktorí v učení, v priestorovej orientácií a pripráci nemôţu pouţívať zrak ako vedúci analyzátor.Slabozrakosť predstavuje výrazné zníţenie zrakových moţností, ktoré sa prejavujepredovšetkým v procesoch vnímania (napr. zníţené pole zrakového vnímania, zníţenárýchlosť a presnosť vnímania, nejasnosti a nepresnosti ich predstáv atď.)Hraničné prípady medzi slepotou a slabozrakosťou sa označujú ako čiastočné videnie(zostatky zraku). [29]14

1.1.3 Sluchovo postihnutíSluchové postihnutie je následkom funkčnej alebo organickej vady, resp. poruchyv akejkoľvek časti sluchového analyzátora, sluchovej dráhy a sluchových centier.Pri sluchovom postihnutí sa jedná o poruchu sluchu – počutia, ktorá sa premieta dovývinu jedinca podľa stupňa a rozsahu straty sluchovej ostrosti a obdobia sluchovéhopostihnutia. Jedinci sú teda postihnutí nedostatkami počutia reči.Druhy sluchových postihnutí:‣ hluchota a hluchonemota,‣ zostatky sluchu,‣ nedoslýchavosť.Nedoslýchavosť je ľahší stupeň sluchovej poruchy, pri ktorej jedinec vníma rečprevaţne sluchom. Prípady, keď jedinec vôbec nepočuje sa označujú ako úplnáhluchota. Hluchý jedinec aj jedinec postihnutý ťaţkou nedoslýchavosťou vníma rečprevaţne zrakom a hmatom.Sluchovo postihnutí ľudia majú väčšinou zostatky sluchu. [16]Stupne sluchových postihnutí (podľa WHO):‣ úplná strata sluchu,‣ veľmi ťaţké sluchové postihnutie 91 dB,‣ ťaţké sluchové postihnutie 71 – 91 dB,‣ stredne ťaţké sluchové postihnutie 56 – 71 dB,‣ stredné sluchové postihnutie 41 – 55 dB,‣ ľahké sluchové postihnutie 26 – 40 dB. (Obrázok č. 2) [16]ZdravýčlovekĽahkéStrednéStredneťaţkéŤaţkéVeľmi ťaţké10 20 30 40 50 60 70 80 90 100 dBObrázok č. 2 - Stupne sluchových postihnutí15

1.1.4 Rečové postihnutiaNarušená komunikačná schopnosť sa ani zďaleka netýka len hovorenej reči, zahrňujetotiţ aj jej grafickú formu, mimoverbálne prostriedky, a dokonca i netradičnékomunikačné kanále. Hovorená reč je samozrejme najpouţívanejším dorozumievacímprostriedkom v našej spoločnosti, a preto sú vady a poruchy reči dominantnouproblematikou logopedickej oblasti. [15]Druhy rečových postihnutí:‣ nemota,‣ neurózy reči,‣ organické poruchy reči,‣ vady výslovnosti. [11]1.1.5 Mentálne postihnutíMentálne postihnutie je fenomén, ktorý prekrývajúco postihuje medicínske,psychologické, pedagogické a sociálne kvality, správanie sa postihnutého človeka odnarodenia aţ po smrť. Pojem mentálna retardácia pochádza z latinských slov „mens“(myseľ, duša) a „retardare“ (oneskoriť, spomaliť). Doslovný preklad by teda moholznieť „spomalenie mysle“. [15]Označuje stav zastaveného, oneskoreného alebo neúplného vývinu intelektu, ktorýcharakterizuje podpriemerná inteligencia. Mentálne postihnutie je stav, ktorý nie jedefinitívne ukončený a rozhodne nie je nemenný. Od roku 1992 vstúpila do platnosti 10.revízia Medzinárodnej klasifikácie chorôb spracovaná Svetovou zdravotníckouorganizáciou v Ţeneve. Podľa nej sa mentálne postihnutie delí do šiestich základnýchkategórií. [10]Druhy mentálneho postihnutia:‣ ľahké mentálne postihnutie IQ 50 – 69,‣ stredné mentálne postihnutie IQ 35 – 49,‣ ťaţké mentálne postihnutie IQ 20 – 34,‣ hlboké mentálne postihnutie IQ menšie ako 20,16

‣ iné mentálne postihnutie,‣ nešpecifikované mentálne postihnutie. (Obrázok č. 3) [10]HlbokéŤaţkéStrednéĽahkéZdravý človek10 20 30 40 50 60 70 80 90 100 IQObrázok č. 3 - Stupne mentálneho postihnutiaTieto stupne mentálneho postihnutia sú ohraničené dolnou a hornou hodnotou IQ. Tátostupnica by však mala slúţiť iba ako orientačný znak, prostredníctvom ktorej sa budestanovovať závaţnosť mentálneho postihnutia.1.1.6 Dlhodobo choré deti‣ respiračné postihnutia,‣ kardiovaskulárne postihnutia,‣ tráviace postihnutia,‣ postihnutia kostné a svalové,‣ postihnutia koţné,‣ postihnutia alergické,‣ postihnutia karcinogénne,‣ postihnutia imunologické,‣ postihnutia centrálnej alebo periférnej nervovej sústavy. [11]1.1.7 Obtiaţne vychovateľné detiPod pojem poruchy správania sa môţu byť spravidla zahrnuté problémy spojenés prispôsobivosťou v beţnom sociálnom prostredí, rešpektovanie autorít a všeobecneprijímaných pravidiel spoločenského spoluţitia. Tieto poruchy správania sa súcharakteristické predovšetkým takými prejavmi jedinca, ktoré sa vymykajúpriemernému správaniu sa danej vekovej skupiny. [15]17

Druhy porúch správania sa:‣ delikvencia sociálne deviantná,‣ tuláctvo,‣ záškoláctvo a nedisciplinovanosť,‣ deficility a instabilita,‣ toxikománia a drogové závislosti.1.1.8 Kombinovane postihnutíNapriek tomu, ţe jednotlivé druhy postihnutia sa popisujú a klasifikujú zvlášť,v beţnom ţivote sa často môţeme stretnúť s kombináciou dvoch a viacerých rôznychvád alebo porúch u jedného človeka. Jedná sa o natoľko rôznorodú skupinuznevýhodnení, ţe prakticky nie je moţné vytvoriť jednotný systém klasifikácie, a nie jedokonca ani ustálená terminológia pouţívaná pri popisovaní prípadov taktohandicapovaných jedincov. Pouţívajú sa často pojmy ako kombinované postihnutie,viacnásobné postihnutie apod. Príčinou kombinácie niekoľkých druhov postihnutiabývajú často genetické anomálie. [15]Druhy kombinovaných postihnutí:‣ slepohluchonemota a ľahšie zmyslové postihnutia,‣ mentálne postihnutie s telesným postihnutím,‣ mentálne postihnutie so sluchovým postihnutím,‣ mentálne postihnutie s ochorením,‣ mentálne postihnutie so zrakovým postihnutím,‣ mentálne postihnutie s obtiaţnou vychovateľnosťou,‣ zmyslové a telesné postihnutie,‣ postihnutie reči so zmyslovým, telesným a mentálnym postihnutíma chronickým ochorením. [11]1.1.9 Deti s poruchami učeniaPojem porucha učenia súhrnne označuje rôznorodé skupiny porúch, ktoré sa prejavujúnajčastejšie problémami pri nadobúdaní a pouţívaní predovšetkým tzv. školskýchschopností (čítanie, písanie, počítanie atď.) u jedincov s aspoň priemernou úrovňou18

intelektu. S týmto pojmom sa v posledných rokoch môţeme stretnúť predovšetkým priţiakoch základných škôl. Tieto poruchy sú totiţ najčastejším druhom znevýhodnenia,ktoré zaraďuje dieťa do kategórie integrovaných ţiakov, resp. ţiakov so špeciálnymivzdelávacími potrebami. Dodnes sa často pochybuje o existencii týchto porúch a toz toho dôvodu, ţe nie sú charakteristicky spojené s viditeľným stigmatizujúcimprejavom vo vzhľade alebo v správaní sa a v minulosti boli rozpoznávané relatívnezriedka. Poruchy učenia, ktoré uţ boli diagnostikované sa objavujú pribliţne u 2 % detí,reálne je však moţné určité symptómy týchto porúch nájsť u podstatne väčšiehomnoţstva jedincov, t. j. aţ u 15 % našej populácie.Druhy porúch učenia:‣ dyslexia,‣ dysgrafia,‣ dysortografia,‣ dyspraxia,‣ dysmúzia,‣ dyskalkulia. [15]1.1.10 Duševne postihnutí‣ neurózy,‣ psychopatia,‣ sexuálne úchylky,‣ psychózy,‣ schizofrénia,‣ monosymptomatické poruchy. [11]Medzi základné druhy zdravotného postihnutia u detí sa zaraďuje prvých päť kategóriízdravotného postihnutia, ktoré sú spomenuté vo vyššie uvedenej klasifikácii. Je to tedatelesné, zrakové, sluchové, mentálne postihnutie a postihnutia reči. Percentuálnezastúpenie týchto základných druhov zdravotných postihnutí je znázornené v Tabuľke č.3 a v Grafe č. 2.19

1.2 Mnoţstvo postihnutých jedincov v populáciiV Slovenskej republike tvorí skupina zdravotne postihnutých občanov pribliţne 10 %celej populácie. V Európe je takýchto ľudí 38 miliónov, tzn. ţe kaţdý desiaty Európantrpí nejakým druhom zdravotného postihnutia.Podľa celosvetových prieskumov je moţné v globálnom merítku predpokladať pribliţne11 % zastúpenie osôb so zdravotným postihnutím v ľudskej populácii. Vo svete tedaţije asi pol miliardy telesne, zmyslovo alebo mentálne handicapovaných obyvateľov.Avšak najľudnatejšie oblasti sveta patria zároveň medzi najmenej rozvinuté a zároveňnie je moţné celý rad prípadov štatisticky podchytiť, preto sa môţe skutočný počethandicapovaných ľudí odhadovať iba veľmi nepresne. [15]V Slovenskej republike, podľa údajov Štatistického úradu SR, bola ku dňu 31. 6. 2007populácia 5 396 168 obyvateľov. Podľa lekárskych štatistík je z celkovej populáciepribliţne 10 % zdravotne postihnutých ľudí. Rozdelenie zdravých a zdravotnepostihnutých obyvateľov v rámci celkovej populácie Slovenskej republiky jeznázornené v Tabuľke č. 2 a tieţ v Grafe č. 1.Tabuľka č. 2 - Počet postihnutých obyvateľov Slovenskej republikyPočet obyvateľov SRZdravotný stavPočetobyvateľovPercentuálnevyjadrenieZdraví obyvatelia 4 856 551 90 %Zdravotne postihnutí obyvatelia 539 617 10 %Celková populácia v SR 5 396 168 100 %20

Graf č. 1 - Percentuálny podiel zdravotne postihnutých obyvateľov na celkovompočte občanov v SRTabuľka č. 3 – Percentuálne zastúpenie základných druhov zdravotnýchpostihnutí [15]Druh postihnutiaPercentuálne zastúpenie v celkovom počtezdravotne postihnutých občanov SRZrakové postihnutie 5 %Sluchové postihnutie 30 %Poruchy reči 5 %Mentálne postihnutie 30 %Telesné postihnutie 30 %Graf č. 2 - Percentuálne zastúpenie základných druhov zdravotného postihnutiav rámci skupiny osôb so zdravotným postihnutím21

2 SÚČASNÝ STAV PRÍPRAVY ŢIAKOV I. A II. STUPŇAZÁKLADNEJ ŠKOLY NA PROBLEMATIKUCIVILNEJ OCHRANY2.1 Príprava ţiakov I. a II. stupňa základných škôl na civilnú ochranuPri študovaní tejto témy prípravy detí s oslabeným zdravotným stavom na civilnúochranu som okrem špeciálnych základných škôl navštívila aj beţné základné školy,aby som mohla, čo moţno najlepšie porovnať rozdiely v príprave zdravých detía v príprave zdravotne postihnutých detí na civilnú ochranu.Ţiaci navštevujúci beţné základné školy sú s touto problematikou oboznámenív relatívne dostatočnej miere. Svojej príprave na sebaochranu a vzájomnú pomoc privzniku mimoriadnej udalosti a počas vyhlásenej mimoriadnej situácie sa venujú na I. ajII. stupni základnej školy predovšetkým v predmete „Ochrana človeka a prírody“, a toformou cvičení a samostatného kurzu. Učivo OČP sa zaraďuje buď priamo do učebnýchplánov škôl jednotlivých stupňov (ako nepovinný predmet alebo medzi predmety akosúčasť povinných predmetov), alebo sa jeho vyučovanie určuje vysvetlivkouv poznámkach učebných plánov.2.2 Učivo „Ochrana človeka a prírody“Tieto učebné osnovy sú vydané Ministerstvom školstva Slovenskej republikya novelizácia učiva OČP pre základné školy je v súlade so zákonom NR SR č. 42/1994Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších zmien a doplnkov.Učivo v tomto predmete svojím špecifickým obsahom a zameraním cieľavedomepôsobí na mravné, intelektuálne, fyzické a psychické vlastnosti ţiakov. Je moţnépredpokladať, ţe rozvíjaním týchto vlastností sa utvárajú poţadované schopnostipotrebné pre občana Slovenskej republiky v oblasti ochrany človeka a prírody.Absolvovaním učiva získavajú ţiaci nevyhnutné vedomosti, zručnosti, poznatkya návyky, ktoré sú potrebné na preţitie pri vzniku mimoriadnej udalosti a v časevyhlásenia mimoriadnej situácie. Učivo OČP obsahuje základné opatrenia a popis22

činností, ktoré sú nevyhnutné na záchranu ţivota, zdravia a majetku obyvateľov priodstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí.Sebaochrana a vzájomná pomoc vychádza z práva kaţdého občana („kaţdého“,znamená aj zdravotne postihnutého občana) byť včas varovaný pred hroziacimnebezpečenstvom varovnými signálmi, zabezpečený individuálnymi ochrannýmiprostriedkami, evakuáciou a ukrytím. Všetky mimoriadne udalosti sú charakteristickétým, ţe môţu vzniknúť kedykoľvek a kdekoľvek bez varovania, preto občania nemôţuočakávať okamţité poskytnutie pomoci. Z toho dôvodu by mali byť schopní v rámcisvojich moţností chrániť svoje zdravie a poskytnúť pomoc iným osobám. A práve to jecieľom tohto predmetu na základných aj stredných školách. [14]Vo veľkej miere sa však problematike civilnej ochrany a problematike prípravy naprípadnú mimoriadnu udalosť, ktorá môţe nastať kedykoľvek bez varovania, venujúv predmete OČP, a to formou cvičení a samostatného kurzu. Učivo OČP sa zaraďujebuď priamo do učebných plánov škôl jednotlivých stupňov (ako nepovinný predmetalebo medzi predmety ako súčasť povinných predmetov), alebo sa jeho vyučovanieurčuje vysvetlivkou v poznámkach učebných plánov.V prvom rade je učivo OČP obsahom orientované na zvládnutie situácií, ktoré môţuvzniknúť vplyvom priemyselných a ekologických havárií, dopravnými nehodami,ţivelnými pohromami (ako napríklad vplyvom povodní a záplav, krupobitia, následkovvíchrice, zosuvov pôdy, zemetrasení apod.) a prírodnými katastrofami. Zároveňnapomáha ţiakom zvládnuť nevhodné podmienky v situáciách, ktoré vznikli pôsobenímcudzej moci, terorizmu voči občanom nášho štátu. Učivo OČP má širší tematický obsah,ktorý má prispieť k rozvoju vedomostí, zručností a návykov pre ochranu človeka,spoločnosti a prírody.Na záver posledného ročníka štúdia by mali ţiaci teoreticky a prakticky ovládaťvybrané úlohy:‣ z problematiky riešenia mimoriadnych situácií – civilná ochrana,‣ zo zdravotnej prípravy vedieť poskytnúť predlekársku prvú pomoc,23

‣ vedieť zvládať základné činnosti pri pohybe a pobyte v prírode a tematikuo významných a aktuálnych problémoch ochrany človeka, prírody a krajiny,‣ z dopravnej výchovy v správaní sa a pohybe po dopravných komunikáciách,‣ z oblasti bezpečného správania sa v škole i mimo nej,‣ vzhľadom na vek a pohlavie optimálne zvyšovať psychickú, fyzickúpripravenosť a odolnosť pre vznik predpokladaných mimoriadnych situácií. [14]Obsah a realizácia učivaOdbornú zloţku učiva napĺňajú tematické celky s nasledovným obsahom:‣ riešenie mimoriadnych situácií – civilná ochrana,‣ zdravotná príprava,‣ pohyb a pobyt v prírode a jej ochrana,‣ dopravná výchova,‣ výchova k bezpečnému správaniu.Na realizáciu učiva OČP sa vyuţívajú viaceré organizačné formy:‣ didaktické hry,‣ účelové cvičenia.Didaktické hry sa týkajú 1. – 4. ročníka a konajú sa v prírode 1 krát ročne v trvaní 4hodín. Pred didaktickými hrami sa realizuje deň prípravy najmä na teoretickú časťv rozsahu 2 - 4 hodín podľa náročnosti plánovaných činností.Účelové cvičenia patria k 5. – 9. ročníku a realizujú sa v prírode 2 krát v roku po 5hodín spravidla na jeseň a jar. Pred realizáciu účelového cvičenia sa podobne ako prididaktických hrách vykonáva deň prípravy z teoretickej časti učiva v rozsahu 3 – 5hodín tak isto podľa náročnosti obsahu a organizačných foriem plánovaného účelovéhocvičenia. [14]24

Učivo OČP sa vyznačuje určitými špecifikami a odlišnosťami od ostatných predmetov,ktoré sú vyučované na základnej škole. Základným znakom tohto učiva je fakt, ţe hocinemá vyučovací predmet je toto učivo pre ţiakov povinné a výsledky sa neklasifikujú.Ďalší rozdiel v procese vyučovania učiva OČP je v tom, ţe sa realizuje prevaţne mimoučební školy so špecifickým materiálom a učebnými pomôckami.Pri príprave ţiakov základných škôl na civilnú ochranu sa spolupracuje so špecifickýmiorganizáciami ako napríklad Slovenský skauting, Sokol, Orol, Slovenský červený kríţ,Slovenský zväz ochrancov prírody a inými verejno-právnymi inštitúciamis humanitárnym poslaním. [14]Niektoré témy, ktoré sú súčasťou učiva OČP je moţné nájsť zakomponované aj doiných vyučovacích predmetov na I. a II. stupni základnej školy. Práve z tohto dôvodu jekomplikované stanoviť, ktoré učivo je súčasťou učiva OČP a ktoré je súčasťousamostatných vyučovacích predmetov. Jedná sa predovšetkým o predmety akoprvouka, vlastiveda, prírodoveda, prírodopis, telesná výchova a pracovné vyučovanie.2.3 Súčasný stav výchovy a vzdelávania detí a mládeţe so zdravotnýmpostihnutímKomplexná starostlivosť o zdravotne postihnuté deti a mládeţ sa na Slovensku v druhejpolovici 20. storočia rozvinula na relatívne veľmi dobrú úroveň. Špeciálne školstvozaznamenalo pribliţne od polovice 60-tych rokov značný rozvoj. V súčasnej dobeexistuje v Slovenskej republike rozvinutá sieť špeciálnych škôl, v ktorých je výchovnovzdelávacíproces diferencovaný podľa druhu postihnutia detí a mládeţe. Jedná sapredovšetkým o deti a mládeţ so:‣ sluchovým,‣ zrakovým,‣ telesným,‣ mentálnym postihnutím,‣ deti choré a zdravotne oslabené,‣ s narušenou komunikačnou schopnosťou apod.25

Na týchto školách sa uplatňuje prepracovaný systém výchovy a vzdelávania, ktoréhohlavným cieľom je dosiahnuť maximálnu pracovnú a spoločenskú integráciujednotlivcov so zdravotným postihnutím s ohľadom na druh a stupeň postihnutia.Okrem špeciálnych škôl pre mentálne postihnutých ţiakov ostatné špeciálne školypouţívajú s malými obmenami učebné plány a osnovy beţných základných a strednýchškôl. Špecifické sú učebné metódy a formy práce, pouţívajú sa špeciálneučebné kompenzačné pomôcky a v triedach je zníţený počet ţiakov oproti beţnýmškolám. Personálne je v špeciálnych školách vyučovanie zabezpečené vysokoškolskykvalifikovanými odborníkmi – tzv. špeciálnymi pedagógmi. [9]V ďalšej snahe o zdokonalenie a zefektívnenie výchovno-vzdelávacej starostlivostio deti a mládeţ so zdravotným postihnutím sa na základe výsledkov výskumua praktického poznania, dospelo k záverom, ţe segregovaný systém vzdelávania jev mnohých prípadoch „brzdou“ pri dosahovaní hlavného cieľa, ktorým je začlenenieosôb so zdravotným postihnutím do pracovného a spoločenského ţivota spoločnosti.Východiskom pre celkovú koncepciu výchovy a vzdelávania takto zdravotnepostihnutých detí a mládeţe sa stala komplexná diagnostika ich zdravotného postihnutiaa nadväzne sa v odbornej literatúre začal pouţívať termín dieťa, resp. ţiak sošpeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Tento termín znamená taký prístup,pri ktorom sa na základe diagnostických postupov individuálne rozlišujú u konkrétnehoţiaka v konkrétnych vzdelávacích situáciách špecifické potreby, na zabezpečeniektorých je potrebné aplikovať špeciálne postupy. Základom tohto prístupu jerešpektovanie individuálneho stavu rozvoja a špecifík osobnosti kaţdého dieťaťa.V tejto súvislosti sa pri výskume ukázalo, ţe efektívnosť vzdelávania všetkých detí sozdravotným postihnutím nie je podmienené umiestnením v špeciálnej škole.Zásadnou zmenou pri výchove a vzdelávaní detí a mládeţe so zdravotným postihnutímje teda prechod od segregovaného systému k systému optimálnej integrácie týchto detía mládeţe do škôl beţného typu, pričom sa samozrejme počíta aj s existencioušpeciálneho školstva.26

Vo vyspelých demokratických krajinách väčšina ţiakov so zdravotným postihnutímnavštevuje beţné školy, ktoré im vytvárajú vhodné podmienky na zabezpečenie ichšpeciálnych vzdelávacích potrieb. Efektívna školská integrácia týchto detí si vyţadujetvorivú adaptáciu výchovno-vzdelávacieho procesu, čo v konkrétnej realizácii znamenánajmä úpravu prostredia školy a triedy, vypracovanie individuálneho vzdelávaciehoprogramu (napr.: pozmenenie učebného obsahu, pouţívanie špeciálnych učebnýcha kompenzačných pomôcok), a to v takej miere, ktorá zodpovedá individuálnymvzdelávacím potrebám ţiaka.Rovnako ako vo vyspelých krajinách, aj u nás sa postupne bude presadzovať modelintegrovaného vzdelávania na beţných školách, pričom špeciálne školy budúnavštevovať prevaţne tie deti, ktoré trpia ťaţkým postihnutím a ani v modifikovanýchpodmienkach beţných škôl nemôţu byť úspešné.V súčasnej dobe sa vzdelávanie detí a mládeţe so zdravotným postihnutím v Slovenskejrepublike realizuje teoreticky v dvoch základných líniách:‣ v špeciálnych školách,‣ v beţných školách, a to:- formou individuálnej integrácie (tzn. spoločne v triede s ostatnýmiţiakmi),- v špeciálnych triedach. [9]Pri vzdelávaní ţiakov so zdravotným postihnutím existujú určité fakty, ktorými sašpeciálne základné školy riadia. Sú to predovšetkým rôzne legislatívne úpravya metodické materiály pre beţné aj pre špeciálne školstvo vydané Ministerstvomškolstva SR, ktoré aj napriek nedostatku finančných prostriedkom ovplyvnili procesprípravy detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.‣ V roku 2000 bola v Zbierke zákonov uverejnená vyhláška MŠ SR č. 63/2000 Z.z., ktorou sa novelizovala vyhláška Ministerstva školstva, mládeţe a športu SRč. 212/1991 Zb. o špeciálnych školách táto vyhláška je základnýmpedagogicko – organizačným dokumentom pre úsek špeciálnych škôl.‣ V tom istom roku, bol prijatý poslanecký návrh zákona č. 229/2000 Z. z.,ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 29/1984 o sústave základných a stredných27

škôl (tzv. školský zákon) v znení neskorších predpisov a zákon č. 230/2000 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 222/1996 Z. z. Poslanecká novelaškolského zákona priniesla pozitívne zmeny najmä v špeciálnych školách predeti s mentálnym postihnutím a v terminológií.‣ Čo sa týka práve hlavnej témy tejto bakalárskej práce, prípravu detí s oslabenýmzdravotným stavom na civilnú ochranu, riešia špeciálne základné školy v súladeso zákonom č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva.V súčasnej dobe v našej republike ešte nie je vo veľkej miere zauţívaný systémintegrovaného vzdelávania detí so zdravotným postihnutím a väčšinou sa tieto detívychovávajú a vzdelávajú v špeciálnych školách. Preto sa vo svojej bakalárskej prácibudem venovať práve špeciálnym školám, ktoré vychovávajú a vzdelávajú triedy, kdevšetci ţiaci sú zdravotne postihnutí a je potrebné ich vzdelávaniu a teda v tomto prípadeaj príprave na civilnú ochranu venovať omnoho väčšiu pozornosť. Ţiak so zdravotnýmpostihnutím, ktorý je integrovaný v beţnej základnej škole a na základe komplexnejdiagnostiky jeho zdravotné postihnutie nie je váţne, je totiţ vzdelávaný podľa beţnýchučebných osnov základných škôl.Osobne si však myslím, ţe práve integrácia detí so zdravotným postihnutím do beţnýchškôl by priniesla skvalitnenie ich vzdelávacích výsledkov a ako ukazujú mnohé najmäzahraničné literárne pramene, mala by aj pozitívne podporiť proces plynulej sociálnejzačlenenosti a celkový osobnostný rozvoj.2.4 Príprava detí s oslabeným zdravotným stavom na civilnú ochranuPri skúmaní témy prípravy detí so zdravotným postihnutím na civilnú ochranu a poprinavštevovaní rôznych špeciálnych škôl, ktoré majú za úlohu zabezpečovať výchovua vzdelávanie detí s oslabeným zdravotným stavom, som zistila, ţe tejto problematike jev našich podmienkach venovaná len veľmi malá a v niektorých prípadoch dokoncatakmer ţiadna pozornosť.Deti s oslabeným zdravotným stavom a s rôznym stupňom postihnutia, ktoré navštevujúšpeciálne základné školy nemajú počas školskej dochádzky takmer ţiadnu prípravu na28

civilnú ochranu. Na rozdiel od týchto handicapovaných detí, ako som uţ vyššie uviedlazdravé deti, ktoré navštevujú obyčajné základné školy, sú s touto problematikouoboznámené v rámci učiva OČP a v rámci rôznych predmetov, do ktorých je moţnéotázku civilnej ochrany a prípravy na ňu, zakomponovať.Avšak, čo sa týka detí s oslabeným zdravotným stavom, ktoré trpia určitým druhomzdravotného postihnutia, či uţ toto postihnutie bolo získané alebo vrodené, tátoproblematika je v našej republike takmer nepodchytená a neriešená.Práve tieto deti, ktoré sa často nedokáţu sami pohybovať, komunikovať apod. a súodkázané na pomoc iných, by mali byť počas svojho vzdelávania aspoň určitýmadekvátnym a primeraným spôsobom pripravené na hrozbu mimoriadnej udalosti.V našom systéme školstva je situácia bohuţiaľ taká, ţe k takto zdravotne postihnutýmdeťom, ktoré majú voči svojím zdravým rovesníkom určitú, dokonca veľmi váţnua neprehliadnuteľnú indispozíciu, sa pristupuje v oblasti civilnej ochrany rovnako akok zdravým ţiakom. To znamená, ţe tieto deti nie sú ţiadnym zvláštnym spôsobompripravované na moţné mimoriadne udalosti.Ministerstvo školstva SR priamo spolupracuje a riadi inštitúcie ako sú Krajské školskéúrady a Štátny pedagogický ústav. Obe tieto inštitúcie plnia úlohy zabezpečeniaodborného a metodického riadenia škôl a školských zariadení a vzdelávacej činnostipedagogických pracovníkov. Vydávajú učebné plány, učebné osnovy a rôzne metodicképríručky, ktoré sa samozrejme netýkajú len klasických základných a stredných škôl, aleaj špeciálnych škôl.Práve z tohto dôvodu som sa obrátila na Štátny pedagogický ústav, aby som sadozvedela základné informácie o súčasnom stave prípravy a vzdelávania zdravotnepostihnutých ţiakov špeciálnych základných škôl na civilnú ochranu. Obrátila som sapreto na pani PhDr. Margitu Levčíkovú, CSc., ktorá v Štátnom pedagogickom ústavezastáva funkciu výskumného a vývojového pracovníka pre výchovu a vzdelávanieţiakov s narušeným psychosociálnym a emocionálnym vývinom a s vývinovýmiporuchami správania. Dozvedela som sa, ţe nie všetky základné špeciálne školy majúučivo OČP zaradené v učebných plánoch. Stredné špeciálne školy a odborné učilištia29

majú v typových učebných plánoch a v učebných plánoch pre jednotlivé učebné odboryvysvetlivku, ktorá určuje spôsob vyučovania OČP.Ale vo väčšine špeciálnych základných škôl , ktoré som počas písania tejto prácenavštívila, postupujú práve podľa učiva pre základné školy OČP. V týchto učebnýchosnovám je poznámka, ţe špeciálne základné školy si upravia mnoţstvá a náročnosťtém, organizačné formy a postupy v učive OČP podľa schopností ţiakov a tieţ podľapriestorových podmienok.Mnohé z detí, ktoré navštevujú nielen špeciálne základné školy, ale aj špeciálne strednéškoly, sa zaradia do beţného ţivota, pretoţe ich zdravotné postihnutie nie je prekáţkou,aby v budúcnosti viedli plnohodnotný ţivot. Pokiaľ ich forma a stupeň postihnutia niesú veľmi váţne, nie je dôvod predpokladať, ţe základné vedomosti, napríklad aj tie,ktoré sa týkajú jednotlivých tém civilnej ochrany, by pri individuálnom a hlavnehumanitárnom prístupe s menšou, resp. väčšou dávkou trpezlivosti, tolerancie a pomoci,nemohli zvládnuť.30

3 ANALÝZA VYBRANÉHO PEDAGOGICKÉHOOBJEKTU, KTORÝ PO STRÁNKE VÝCHOVNO-VZDELÁVACEJ PRIPRAVUJE URČITÚ KATEGÓRIUDETÍ S OSLABENÝM ZDRAVOTNÝM STAVOMKaţdý druh zdravotného postihnutia je iný a aj v rámci jednej kategórie zdravotnéhopostihnutia nie je moţné vyvodiť všeobecné závery o všetkých zdravotne postihnutýchosobách, ktoré do tejto kategória patria. Keďţe jednotlivé druhy zdravotných postihnutísú veľmi rozdielne a aj istým spôsobom špecifické, v rámci tejto bakalárskej práce nieje moţné venovať pozornosť všetkým druhom. Z tohto dôvodu som sa rozhodla vybraťsi skupinu telesne postihnutých detí.Táto skupina detí ma najviac zaujala a to okrem iného aj z toho dôvodu, ţe aj napriektomu, ţe majú určitý fyzický handicap (poškodenia končatín, imobilné deti pohybujúcesa na invalidnom vozíčku atď.), sú veľmi šikovné a schopné vzdelávať sa na takmerrovnakej úrovni ako zdravé deti v beţných základných školách. Nemajú problémprispôsobiť sa výučbe a učebným plánom a absorbovať informácie a vedomosti, ktorésú im v rámci základného vzdelania poskytované. Mnohé z týchto detí samozrejmenavštevujú špeciálne základné školy, ktoré sú istým adekvátnych spôsobom upravenéa prispôsobené ich špecifickým potrebám, ale mnohé z nich sú integrované aj dobeţných základných škôl. Veľké mnoţstvo základných potrieb, ktoré majú zdravotnepostihnuté deti počas mimoriadnych udalostí, sa výrazne nelíši od potrieb iných ľudí,avšak ich naplnenie vyţaduje často neobvyklé postupy a prostriedky. Je tieţ veľmidôleţité uvedomiť si a pochopiť, ţe takto zdravotne handicapované deti môţu maťurčité špecifické potreby, ako napríklad zvýšenú potrebu teplého oblečenia, prípadneprikrývok.V špeciálnych základných školách, ktoré sú priamo určené telesne postihnutým deťomby mali byť prispôsobené a upravené predovšetkým vnútorné priestory školy, v ktorýchsa tieto deti pohybujú a vzdelávajú. Samozrejme takáto poţiadavka je ľahšiezrealizovateľná v novovybudovaných školách, avšak takéto opatrenia by si vyţadovaliveľké mnoţstvo finančných prostriedkov, ktoré však štát nie je schopný poskytnúť31

všetkým špeciálnym školám. Z tohto dôvodu je teda potrebné prispôsobovaťa vykonávať rôzne rekonštrukčné úpravy v uţ postavených budovách. Základnýmipoţiadavkami sú napríklad bezbariérové vstupy do budovy, tried a sociálnych zariadení.Dvere a tieţ sociálne zariadenia by mali byť pre zdravotne postihnuté deti dostatočneširoké na to, aby sa v nich mohli pohybovať s ľahkosťou. Rampy pre tie telesnepostihnuté deti, ktoré sa pohybujú na invalidných vozíčkoch, prípadne iné pohybovéprostriedky (napr.: výťah nainštalovaný na schodisku pohybujúci sa po zábradlíschodiska), by mali byť samozrejmosťou vo všetkých viacposchodových školách.Vo všeobecnosti je moţno povedať, ţe čo sa týka vzdelávania a výchovy zdravotnepostihnutých detí, nie je moţné nikomu nariadiť, aby dodrţiaval určité presne stanovenéformy vedenia a vzdelávanie týchto detí, ktoré by sa týkali všetkých mimoriadnychudalostí. Avšak existujú určité prístupy k zlepšeniu samotnej dosiahnuteľnostivzdelania, ktoré sú prehľadne zobrazené v Tabuľke č. 4.V rámci vzdelávania telesne postihnutých detí je potrebné presne riešiť otázky týkajúcesa:‣ špecifických poţiadaviek na budovy,‣ špecifických potrieb zdravotne postihnutých detí. [2]Tabuľka č. 4 - Prístupy k zlepšeniu dosiahnuteľnosti vzdelania [24]ZdravotnepostihnutédetiŠpecifické problémy‣ názory spoločnosti týkajúcesa zdravotných postihnutía nízke očakávania od týchtodetí,‣ priestory školy nevybavenépre zdravotne postihnuté deti,‣ náročná preprava zdravotnepostihnutých detí do školy.Zásahy do programu‣ väčšia citlivosť spoločnosti,ktorá berie ohľad nazdravotné postihnutia,‣ premena škôl pre zdravotnepostihnuté deti zahŕňajúcarozšírenie dverí, rampya prispôsobenie toaliet,‣ bicykle a invalidné vozíčkymôţu byť poskytované nazabezpečenie prepravy týchtodetí do školy.32

Príčiny telesných postihnutí sa rôznia aj podľa toho, či sa jedná o vady vrodené alebozískané v priebehu ţivota. Pri vrodených postihnutiach bývajú poruchy hybnostispojené najčastejšie s detskou mozgovou obrnou. A v takýchto prípadoch nie je moţnés takto postihnutými deťmi jednať, komunikovať a vzdelávať ich na takej úrovni akonapríklad iné zdravotne postihnuté deti, ktoré síce majú určitý telesný handicap, ale ichmozog je mozgom zdravého dieťaťa. Menej časté sú vrodené vývojové vady (chýbajúcekončatiny alebo ich časti atď.).Čo sa týka získaných telesných a pohybových handicapov dominujú úrazy a následkyzávaţných ochorení. S odvolaním sa na medzinárodnú terminológiu (na základe WHO)je moţné termínom zdravotné postihnutie označiť dlhodobé alebo trvalé obmedzeniemoţnosti jedinca vykonávať beţné činnosti kaţdodenného ţivota. Klasifikáciatelesných postihnutí a zdravotných oslabení je znázornená v Tabuľke č. 5. [15]Tabuľka č. 5 – Klasifikácia zdravotných oslabení a telesných postihnutí [15]• vrodená vada (napr.: vrodené vady lebky, rázštepyPodľachrbtice, podnebia, nevyvinutie končatín),doby• získaná vada (napr.: deformácie chrbtice, úrazy –vznikuamputácie, následky ochorení – reumatizmus).• postihnutia hybnosti,Podľa typu • dlhodobé ochorenia,• zdravotné oslabenia.• telesné odchýlky a oslabenia – napr.: vady chrbtice,Podľa • telesné vývojové vady – napr.: rázštepy,náuky • úrazy – napr.: amputácia končatín,o príčinách • následky ochorení – napr.: nádorové ochorenia,chorôb • detská mozgová obrna,(etiológia) • dlhodobé (chronické) ochorenia a zdravotné oslabenia– napr.: alergie.Starostlivosť o deti s telesným postihnutím dokladajú uţ aj veľmi staré archeologickénálezy a literárne pramene. Vrodené vývojové vady aj telesné poškodenia, ktoré vznikliv dôsledku úrazov, ochorení a nedobrých ţivotných podmienok boli zachycované33

v popisoch, obrazoch a doloţené aj skutočnými nájdenými kostrovými pozostatkami. Ajnapriek tomu, ţe liečebné pokusy v tejto oblasti boli zaznamenané uţ dávnov minulosti, pokusy o vzdelávanie a rozvoj takto handicapovaných detí aţ takú dlhúminulosť nemajú. Z hľadiska výchovy a vzdelávania nebýva samotné pohybovéobmedzenie vnímané ako natoľko zásadné, aby si vyţadovali špecifické prístupy.Moderný pohľad na vzdelávanie, nie ako na výsledok rozumových schopností, ale akona rozvoj všetkých stránok ľudskej osobnosti, samozrejme naráţa u človeka s telesnýmpostihnutím na jeho handicap, ktorý situáciu výrazne mení. Nie len viditeľná odlišnosť,ale tieţ obmedzenie mobility alebo motorickej kapacity znamená v našej spoločnostivýrazný deficit šancí.Technická vyspelosť a pokrok sú však veľmi viditeľné na kompenzačných pomôckachpre telesne postihnutých ľudí. V niektorých prípadoch je takéto kompenzačné riešenierelatívne veľmi lacné a jednoduché, inokedy sú technológie uľahčujúce s skvalitňujúceţivot telesne postihnutých ľudí značne náročné a drahé – napríklad elektrické invalidnévozíčky, špeciálne hardwarové pomôcky určené pre ovládanie počítača typu myši preručné ovládanie ústami alebo pohybom očí. Práve takáto pomôcka môţe byťv špeciálnych školách veľmi uţitočná a môţe vo veľkej miere ovplyvniť procesvýchovy a vzdelávanie týchto detí. [15]3.1 Analýza zariadenia, ktoré pripravuje telesne postihnutých ţiakov3.1.1 Základné údajeÚplný názov vybraného pedagogického zariadenia, ktoré po stránke výchovnovzdelávacejpripravuje telesne postihnutých ţiakov je Materská škola, Základná škola,Gymnázium, Obchodná akadémia a Obchodná škola pre telesne postihnutých. Totovýchovno-vzdelávacie zariadenie sídli na Mokrohájskej ulici v Bratislave, a to vprenajatých priestoroch DSS Gaudeamus o rozlohe 3 199 m 2 . Priestory školy je moţnérozdeliť na dve časti:‣ priestory materskej školy pre telesne postihnutých,‣ priestory základnej školy a strednej školy pre telesne postihnutých. [13]34

3.1.2 História školyHistória školy sa začala písať 1. septembra 1937 ako Zvláštnej školy národnej prepostihnuté deti vo veku školopovinnom v Bratislave, ktorá vznikla spolu s ústavom.Okrem riaditeľa školy, ktorý bol zároveň riaditeľom ústavu, tu pracovali dvaja učitelia.V roku 1945 bola škola premenovaná na Štátnu ústavnú školu pre telesne chybných vBratislave.V roku 1949 nastala reorganizácia školy, v rámci ktorej bola škola rozdelená naNárodnú školu pri ústave pre telesne chybných so štyrmi triedami. Pre deti s váţnejšímstavom - po operácii tu zriadili liečebné oddelenie, v rámci ktorého jedna miestnosťslúţila ako trieda.V školskom roku 1959/1960 bola premenovaná na Základnú deväťročnú školu pretelesne postihnutých. Tvorilo ju osemnásť tried a okrem toho pribudla jedna triedamaterskej školy.V roku 1968/1969 došlo k premiestneniu školy do novej budove na Mokrohájskej uliciv Bratislave. Stala sa súčasťou ústavu sociálnej starostlivosti pre telesne postihnutúmládeţ. Škola sa postupne modernizovala. Zriaďovali sa odborné učebne.Aţ v roku 1970 vzniklo popri materskej škole a základnej deväťročnej školeaj gymnázium.V roku 1990 vznikla dvojročná obchodná škola a v roku 1992 obchodná akadémia, čímsa ešte vo väčšej miere sprístupnili cesty pre úspešné zaradenie sa telesne postihnutýchštudentov tejto školy do pracovného procesu.V súčasnosti škola poskytuje vzdelanie 231 ţiakom z celého Slovenska, z toho základnúškolu navštevuje pribliţne 111 ţiakov. Údaje o počtoch ţiakov základnej školy pretelesne postihnutých v jednotlivých ročníkoch vrátane prípravného ročníka je moţnévidieť v Tabuľke č. 6. Školu navštevujú deti s rôznymi diagnózami. Na realizáciivýchovno-vzdelávacieho procesu sa zúčastňujú pedagogickí i nepedagogickí35

pracovníci. Ich odborná vzdelanostná úroveň i skúsenosti zodpovedajú náročnýmpoţiadavkám práce so ţiakmi so špeciálnymi potrebami. Vyučovací proces prebiehapodľa osnov beţného typu škôl. Odlišnosti sú v danom počte detí v triede (na 1. stupnimax. 8, na 2. stupni max. 10, v stredných školách max. 12 detí) z čoho vyplýva i zmenatýkajúca sa metód vyučovania, individuálneho prístupu. Súčasťou vyučovaciehoprocesu vo všetkých ročníkoch je pravidelná rehabilitácia, logopedická a psychologickástarostlivosť. S cieľom ľahšieho sprístupnenia nových poznatkov sa ţiaci zúčastňujú napobytoch v škole v prírode, na rekondičných pobytoch, lyţiarskych výcvikoch, rôznychexkurziách či výletoch. [7]3.1.3 Základná škola pre telesne postihnutých ţiakovI. stupeňNa prvý stupeň základnej školy chodia ţiaci s telesným postihnutím nielen z Bratislavy,ale aj z ostatných miest Slovenska. Učebne a triedy tohto stupňa školy sú plne vybavenéšpeciálnym nábytkom. Pedagógovia sa ţiakom venujú individuálne, podľa ich potrieba podľa ich postihnutia.II. stupeňHlavnou úlohou druhého stupňa základnej školy je dať ţiakom školy vedomosti,zručnosti a návyky s ohľadom na ochorenie a postihnutie ţiaka. Väčšina ţiakov tejtozákladnej školy po úspešnom absolvovaní prijímacích pohovorov pokračuje v štúdiu nastrednej škole. [26]V záujme naplnenia práva na vzdelanie škola zabezpečuje vnútorný chod školy,organizáciu ţivota študentov a podmienky pre optimálne medziľudské vzťahy tak, abyčas strávený v škole bol maximálne efektívne vyuţitý z hľadiska vzdelávania a aby bolaj časom príjemne stráveným rovnako ţiakmi, ako aj učiteľmi. Škola dôslednedodrţiava Deklaráciu práv dieťaťa a Listinu základných práv a slobôd vo vzťahuk ţiakom, učiteľom i ostatným zamestnancom školy. Z tohto dôvodu ustanovilavnútorný poriadok školy, ktorý vychádza zo zákona č. 29/1984 Zb. o sústavezákladných a stredných škôl v znení neskorších predpisov a vyhlášky MŠ SR č. 80/1991Zb. o stredných školách v znení neskorších predpisov. [25]36

Tabuľka č. 6 - Údaje o ţiakoch základnej školy pre telesne postihnutých [13]Stav k 31. augustu 2007Ročník Počet tried Počet ţiakovPrípravný ročník 1 51. 2 92. 1 53. 1 74. 1 85. 2 156. 1 127. 2 168. 2 199. 2 15SPOLU 15 111Údaje o aktivitách a prezentácii školy na verejnostiDruhy aktivít:‣ aktivity organizované školou:- školský časopis MOKY,- plavecké preteky ţiakov základnej a strednej školy,- tvorba web stránok v slovenskom a anglickom jazyku,- návšteva filmových a divadelných predstavení,- ďalšie aktivity.‣ aktivity, do ktorých sa škola zapojila:- Vianočná kvapka krvi,- Európska jar,- Deň narcisov,- Európsky týţdeň proti drogám,- ďalšie aktivity. [13]37

Údaje o priestorových a materiálnych podmienkach školyPočas vyučovania i počas realizácie krúţkovej činnosti pedagogickí pracovníci v plnejmiere vyuţívajú učebné pomôcky z jednotlivých kabinetov daných predmetov.Predovšetkým sa vyuţívajú tri špeciálne učebne zariadené výpočtovou technikou (spolu26 počítačov). Na vyučovanie telesnej výchovy škola vyuţíva bazén a telocvičňu DSSGaudeamus.Ďalšími špeciálnymi učebňami na škole sú:‣ dve jazykové učebne,‣ špeciálna učebňa zemepisu,‣ špeciálna učebňa výtvarnej výchovy,‣ chemické laboratórium,‣ cvičná kuchynka uspôsobená svojím zariadením na prácu telesne postihnutéhoţiaka (vozičkára),‣ učebňa pracovného vyučovania. [13]Silné a slabé stránky školySilné stránky‣ vysoká odbornosť pedagogických zamestnancov,‣ podpora vzdelávania cudzích jazykov,‣ bohaté rôznorodé mimo vyučovacie aktivity,‣ podpora vyuţívania nových technológií pri práci s deťmi,‣ realizácia projektu ESF: Budovanie kompetencií mladých ľudí so špeciálnymivýchovno-vzdelávacími potrebami,‣ k dispozícií plavecký a rehabilitačný bazén,‣ ďalšie silné stránky.Slabé stránky‣ fluktuácia učiteľov vyučovania cudzích jazykov,‣ nedostatok priestoru na rozvoj školy nakoľko škola sídli v prenajatýchpriestoroch,‣ nedostatok finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na rozvoj školy,‣ nedostatočný počet asistentov učiteľa,38

‣ odliv ţiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do beţných škôlv rámci individuálnej integrácie,‣ ďalšie slabé stránky. [13]3.2 Rozvoj osobnosti detí s telesným postihnutímV závislosti na intenzite pohybového alebo zdravotného postihnutia potrebuje kaţdýtelesne postihnutý jedinec pre svoj optimálny rozvoj určitú mieru a určitý typ podpory.Pri deťoch s telesným postihnutím zásadná pomoc musí smerovať k psychickeja osobnostnej integrite a sociálnej integrácii telesne handicapovaného dieťaťa dobeţného ţivota. Veľmi dôleţité je teda rozvíjať vedomie vlastnej identity, ktoré jeu kaţdého človeku silne zviazané s telesnosťou. Telesný handicap človeka totiţobmedzuje a mení vnímanie jeho vlastného telesného obrazu. V osobnostnejcharakteristike týchto detí sa často môţeme stretnúť so sklonom k precitlivenosti,k egoistickému jednaniu, avšak nie veľmi zriedkavo sa u týchto detí stretávames neobvyklou vitalitou a odhodlaním samostatne zvládať viac, neţ koľko by sa od nichv tej ktorej situácii očakávalo.Zásadným problémom telesne postihnutých detí býva často predovšetkým ichobmedzená mobilita, čiţe výrazne zníţená moţnosť pohybu a invalidita, v zmyslečiastočnej alebo úplnej neschopnosti človeka byť sústavne činný. Zdravotnenepostihnutý človek si dokáţe len veľmi ťaţko predstaviť, ako si niektoré beţné úkonya aktivity vykonáva ten, kto je trvalo pripútaný k invalidnému vozíčku alebo má inévýrazné pohybové obmedzenia. Aj napriek tomu je však vţdy moţné nájsť spôsoby,pomôcky a cesty k tomu, aby i beţný ţivot telesne postihnutého dieťaťa moholdosahovať podobné kvality ako u všetkých ostatných ľudí – teda aby aj s telesnýmhandicapom bolo moţné ţiť plnohodnotne. [15]39

4 NÁVRH INOVOVANÉHO MODELU PRÍPRAVYTELESNE POSTIHNUTÝCH DETÍ PRI PREVENCIIA PRI VZNIKU MIMORIADNEJ UDALOSTINa základe zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva má kaţdáfyzická osoba právo na:‣ včasné varovanie pred hroziacim nebezpečenstvom,‣ evakuáciu a ukrytie,‣ poskytnutie informácií o spôsobe ochrany,‣ bezprostrednú pomoc pri ohrození ţivota, zdravia a majetku,‣ vytváranie podmienok na zabezpečenie prípravy na civilnú ochranu. [28]Sú to práva, na ktoré má nárok kaţdá osoba bez ohľadu na vek, prípadne na zdravotnýstav. To znamená, ţe aj zdravotne postihnutí jedinci majú tieto práva v prípade výskytuakejkoľvek mimoriadnej udalosti. Čo sa týka zdravotne postihnutých detí, tieto by malibyť obzvlášť pripravované na moţné nebezpečenstvo a to z toho dôvodu, ţe určitýzdravotný handicap im bráni v tom, aby sa mohli správať a konať ako iné zdravé deti.Pre takto zdravotne postihnuté deti je veľmi dôleţitá predovšetkým príprava na takútomimoriadnu udalosť. Keďţe takáto udalosť je veľmi závaţná, časovo ťaţkopredvídateľná a priestorovo vymedzená udalosť, často je veľmi obtiaţne predpovedaťjej výskyt. Preto je nesmierne dôleţité byť uţ v predstihu adekvátne pripravení. Čo satýka zdravotne postihnutých detí, príprava na civilnú ochranu by mala začať uţv rodine. Práve rodina by mala venovať veľkú pozornosť tomu, aby ich zdravotnepostihnuté dieťa dokázalo adekvátne reagovať v prípade akejkoľvek neočakávanejsituácie. Aj keď veľmi významnú úlohu zohráva práve rodina, najväčší podiel tejtopovinnosti zostáva na pleciach výchovno-vzdelávacích zariadení, ktoré tieto detinavštevujú.Pri príprave telesne postihnutých ţiakov je potrebné zohľadniť všetky práva, ktoré imvyplývajú z „Charty práv telesne postihnutých osôb“, ale tieţ z práv, ktoré má kaţdá40

fyzická osoba v prípade vzniku mimoriadnej udalosti, vyplývajúcich z uţ spomínanéhozákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva.4.1 Návrh personálneho zabezpečenia prípravy ţiakov špeciálnejzákladnej školy na civilnú ochranuCieľom záverečnej kapitoly tejto bakalárskej práce je navrhnúť model prípravyzdravotne postihnutých detí na civilnú ochranu.Keďţe pri analýze vybraného výchovno-vzdelávacieho zariadenia som sa zamerala našpeciálnu základnú školu, ktorá vzdeláva telesne postihnutých ţiakov, aj tento modelprípravy bude navrhnutý práve pre týchto ţiakov. Ako som uţ spomínala, špeciálnezákladné školy podobne ako klasické základné školy nemajú v učebných osnováchzahrnutý predmet „civilná ochrana“ a pri príprave svojich ţiakov postupujú vo väčšineškôl podľa učiva OČP, pričom si jeho rozsah a náročnosť tém upravia podľapriestorových moţností školy a s prihliadnutím na schopnosti svojich ţiakov. Realizáciaučiva OČP je znázornená v Tabuľke č. 7, z ktorej je zrejmé, ţe pre jeho realizáciu súpresne stanovené organizačné formy. Rozsah týchto organizačných foriem nie jepotrebné meniť, skôr by sa jednotlivé školy mali zamerať na zvýšenie intenzity prípravyţiakov na civilnú ochranu v rámci jednotlivých tématických celkov, ktoré majú presnestanovený obsah pre jednotlivé ročníky.Tabuľka č. 7 - Realizácia učiva „Ochrana človeka a prírody“Rozsah jednotlivýchOrganizačné formyRozsahorganizačnýchučiva OČPprípravyforiemI. stupeň ZŠ1 x ročne(1. – 4. DIDAKTICKÉ HRY2 – 4 hodiny4 vyučovacie hodinyročník)II. stupeň ZŠ2 x ročne(5. – 9. ÚČELOVÉ CVIČENIA3 – 5 hodín5 vyučovacích hodínročník)41

Navrhovala by som, aby sa v rámci realizácie učiva OČP vytvoril tím ľudí, ktorý by boltvorený niekoľkými špeciálnymi pedagógmi, prípadne inými externými pracovníkmi.Základné poţiadavky pre špeciálnych pedagógov vo vytvorenom tíme:‣ schopnosť komunikovať a pracovať s telesne postihnutými deťmi,‣ adekvátna pripravenosť poskytnúť telesne postihnutým deťom dostatočnúprípravu na civilnú ochranu v rámci viacerých oblastí (napr.: zdravotná,dopravná výchova, nácvik evakuácie atď.),‣ absolvovanie rozličných školení a prípravných kurzov, ktoré ich oprávňujúv tomto smere pripravovať zdravotne postihnutých ţiakov.Takýto tím špecialistov by mal byť vytvorený v rámci kaţdej špeciálnej základnejškoly, ktorá je povinná poskytovať svojim ţiakom adekvátnu prípravu na moţný vznikmimoriadnej udalosti a tieţ na moţné nepriaznivé následky mimoriadnej udalosti.Navrhovala by som, aby v rámci tohto tímu boli pre kaţdú oblasť tejto prípravy ţiakovvyčlenení dvaja pracovníci, ktorí by sa prostredníctvom rozličných školenía prípravných kurzov pripravili na zvládnutie týchto úloh. V celkovom súčte by tentopersonálny krok predstavoval šiestich pracovníkov v rámci jednej špeciálnej základnejškoly, čo je primeraný počet pedagógov, ktorých je moţné dať po kapacitnej i finančnejstránke vyškoliť.Tématické celky učiva OČP a personálne zabezpečenie ich výučby‣ Riešenie mimoriadnych situácií – civilná ochrana‣ Zdravotná príprava‣ Pohyb a pobyt v prírode a jej ochrana a Výchova k bezpečnému správaniuKeďţe rozsah didaktických hier a účelových cvičení je veľmi malý, navrhovalaby som, aby sa tieto dva tématické celky do OČP nezahŕňali vo veľkom rozsahua aby sa väčšia pozornosť venovala dôleţitejším témam. V rámci toho, ţe obsahtýchto tématických celkov je vo väčšine škôl zakomponovaný do obsahu inýchpredmetov (vlastiveda, prírodoveda, prvouka atď.), nie je nutné pre ichzabezpečenie vyčleniť špeciálnych pracovníkov do spomínaného tímu.42

‣ Dopravná výchovaV rámci tohto tématického celku by som odporúčala zahrnúť do navrhovanéhotímu špecialistov dopravných policajtov, ktorí by s danou špeciálnou základnouškolu spolupracovali ako externí pracovníci a ktorí by ţiakov v rámcididaktických hier (príp. účelových cvičení) a v rámci prípravy na ne, poučilinapríklad o dopravných značkách, pravidlách správania sa na komunikáciách,svetelných znameniach apod. Tento postup som zvolila z toho dôvodu, pretoţe simyslím, ţe takáto forma výchovy a vzdelávania by bola pre deti v mnohomzaujímavejšia a tým by aj príprave venovali väčšiu pozornosť.Tabuľka č. 8 - Návrh personálneho zabezpečenia prípravy ţiakov špeciálnejzákladnej školy na civilnú ochranuTématické okruhy učiva OČPPočet pracovníkovRiešenie mimoriadnych situácií – CO 2Zdravotná príprava 2Dopravná výchova 2Pohyb a pobyt v prírode a jej ochrana 0Výchova k bezpečnému správaniu 0SPOLU: 6 pracovníkovPre celkové zabezpečenie navrhovaného tímu špecialistov by teda bolo potrebných šesťpracovníkov, z toho:‣ štyria špeciálni pedagógovia z danej špeciálnej základnej školy, ktorí by sa malizúčastňovať školení a prípravných kurzov, ktoré im umoţnia poskytovaťadekvátnu prípravu ţiakov,‣ dvaja externí pracovníci školy dopravní policajti.43

4.2 Návrh ukáţkového zamestnania pre ţiakov 2. ročníka špeciálnejzákladnej školy pre telesne postihnutýchNa I. stupni špeciálnej základnej školy je učivo OČP organizované vo formedidaktických hier, ktoré sa konajú raz ročne v rozmedzí štyroch vyučovacích hodína jeden deň, vo väčšine škôl je venovaný príprave na samotné didaktické hry.Jednotlivé tématické okruhy, z ktorých pozostáva učivo OČP majú rozličný obsahv rámci jednotlivých ročníkov. [14]Z tohto dôvodu nie je moţné v rámci tejto bakalárskej práce vypracovať model prípravytelesne postihnutých ţiakov na civilnú ochranu pre všetky ročníky. Tento vypracovanýmodel sa teda bude týkať iba ţiakov 2. ročníka špeciálnej základnej školy.4.2.1 Príprava telesne postihnutých ţiakov na didaktické hryPríprava sa organizuje v rozsahu 2 – 4 vyučovacích hodín spravidla jeden deň predorganizovanými didaktickými hrami. V rámci nej sú ţiaci teoreticky oboznámení sozákladnými poznatkami z obsahu jednotlivých tématických okruhov učiva OČP. [14]Obsahové zameranie tématických okruhov učiva OČP v 2. ročníku:‣ Riešenie mimoriadnych situácií – civilná ochranaV tomto tématickom okruhu by sa ţiaci mali teoreticky oboznámiť s moţnosťamivzniku mimoriadnych udalostí v prírode a objektoch, s dôleţitými telefónnymi číslami,ktorými budú vedieť privolať políciu, hasičov a zdravotnú sluţbu, s nebezpečenstvompri zaobchádzaní s elektrickým a plynovým zariadením a tieţ by mali mať základnéinformácie o zápalkách a horľavých látkach a oboznámiť sa s detskými ochrannýmimaskami. [14]Navrhovala by som, aby im v rámci tejto prípravy boli ochranné masky poskytnutéa aby sa naučili, ako ich správne pouţiť v prípade potreby. Samozrejme, keďţe sa jednáo telesne postihnuté deti, je potrebné, aby si vedeli navzájom pomôcť pri nasadzovanímasiek a filtrov. Ďalším obsahových zameraním v tématickom okruhu je oboznámeniesa s varovnými signálmi CO, ţiaci by mali byť schopní rozpoznať jednotlivé signály44

a v rámci didaktických hier by som odporúčala nacvičiť aj následnú činnosť ţiakov pozaznení varovného signálu. V rámci rozpoznávanie varovných signálov by bolo vhodné,aby pedagógovia vyuţili ako učebné pomôcky nahrávky samotných varovnýchsignálov, ktoré sú k dispozícii k stiahnutiu na internetovej stránke Úradu CO. Takátoučebná pomôcka by bola pre ţiakov veľmi zaujímavá a rýchlejšie by dokázali sami tietosignály rozpoznať.Najdôleţitejšiu časť prvého tématického okruhu tvorí nácvik evakuácie školy.Navrhovala by som, aby sa ţiaci počas prípravy na didaktické hry rozdelili podľasvojich telesných postihnutí do niekoľkých skupín, napríklad po 2 – 3 ţiakoch. Totorozdelenie podľa telesných postihnutí je veľmi dôleţité z toho dôvodu, ţe nie všetkydeti v triede trpia rovnakým druhom telesného postihnutia (ţiaci s postihnutím hornýcha dolných končatín, pohybujúci sa na invalidnom vozíčku a pod.), preto v rámcirozdelenia by si mohli pri evakuácii navzájom účelne pomáhať. Taktieţ by ţiaci malibyť uţ vopred oboznámení o poradí, v ktorom budú jednotlivé triedy opúšťať školupodľa evakuačného plánu a to z toho dôvodu, aby nedošlo k prípadnej panike a chaosu.‣ Zdravotná prípravaV tématickom celku Zdravotná príprava by sa ţiaci v čase prípravy na didaktické hryoboznámili so správaním sa v čakárni, u lekára a tieţ pri školských lekárskychprehliadkach. Ďalšou témou, ktorá by sa mala v rámci tohto tématického celku riešiť jeotázka poskytnutia prvej pomoci pri zistení kliešťa, pri uštipnutí osou, včelou, čizmijou. [14]Všeobecne je moţné povedať, ţe jednoduchšie úkony v rámci poskytovania prvejpomoci by telesne postihnuté deti po dlhšom precvičovaní mohli zvládnuť, avšak vovyšších ročníkoch, kedy je v obsahovom zameraní učiva OČP zaradené napríklad umelédýchanie, by tieto deti mali určite problém splniť stanovenú úlohu. Preto by somnavrhovala, aby sa obsah tohto učiva určitým spôsobom upravil na základe moţnostía schopností telesne postihnutých ţiakov.45

‣ Pohyb a pobyt v prírodeŢiaci by sa hravým a zaujímavým spôsobom mali naučiť základné veci o vode, ktorá sanachádza v prírode, o jedovatých hubách a rastlinách, o zvieratách, o zásadáchsprávneho a predovšetkým bezpečného správania sa v prírode, mali by vedieťrozpoznávať označenia turistických chodníkov. [14]Touto poslednou témou je moţné sa zaoberať aj v rámci predmetov ako prvoukaa výtvarná výchova. Keď sa totiţ deti naučia tieto značky kresliť, naučia sa ich ajrozpoznávať a v praxi pouţívať. Keďţe sa jedná o ţiakov druhého ročníka bolo byvhodné niektoré z tém (napr. poţiar, povodeň apod.) riešiť napríklad formouomaľovánok. Príkladom by mohli byť omaľovánky, ktoré majú pôvod v USAa rozoberajú vţdy inú mimoriadnu udalosť. Ich ukáţky sú uvedené v Prílohe A.‣ Dopravná výchovaPodľa návrhu personálneho zabezpečenia prípravy telesne postihnutých ţiakov nacivilnú ochranu, tento tématický celok by mal byť realizovaný prostredníctvomdopravných policajtov. Jeho obsahom je organizovaný pochod s dodrţiavaním pravidielcestnej premávky, avšak touto témou by sa telesne postihnuté deti mali zaoberať počasdidaktických hier, pretoţe počas skutočnej cestnej premávky sa najlepšie naučiadodrţiavať jej pravidlá a navzájom sa rešpektovať s jej ostatnými účastníkmi. Avšakv rámci prípravy by som v tejto konkrétnej téme odporúčala, aby si telesne postihnutédeti osvojili aspoň základné vedomosti o tom, ako by sa ako chodci, prípadne v ichprípade ako občania pohybujúci sa na invalidnom vozíku, mali pohybovať. V tomtosmere by som navrhovala postupovať podľa zákona NR SR č. 315/1996 Z. z.o premávke na pozemných komunikáciách, kde sa v paragrafe č. 52 hovorí:„Chodec je povinný používať predovšetkým chodník. Po chodníku sa chodívpravo. Tam, kde chodník nie je alebo kde je neschodný, chodí sa po ľavejkrajnici, tam, kde nie je krajnica alebo kde je krajnica neschodná, chodí sa čonajbližšie pri ľavom okraji vozovky. Chodci smú ísť po krajnici alebo po okrajivozovky najviac dvaja vedľa seba, ak tým, najmä za zníženej viditeľnosti alebo zazvýšenej premávky, neohrozia alebo neobmedzia cestnú premávku. Zdravotnepostihnutá osoba, ktorá sa pohybuje pomocou pre ňu určeného ručného alebo46

motorového vozíka, smie použiť ktorúkoľvek krajnicu alebo ktorýkoľvek okrajvozovky; ak použije chodník, nesmie prekročiť rýchlosť chôdze.“ [27]Tieto informácie by sa však mali zakomponovať do zrozumiteľných pestrých obrázkov,ktoré deti zaujmú a budú si ich jednoducho pamätať. Keďţe sa jedná o telesnepostihnuté deti bolo by vhodné, aby sa dozvedeli niečo aj o alternatívnych dopravnýchprostriedkoch, ktoré môţu pouţívať aj takto handicapované osoby. Napríklad sa jednáo bicykle, ktoré sú špeciálne prispôsobené poţiadavkám a moţnostiam telesnepostihnutých osôb. Ukáţky týchto bicyklov sú uvedené v Prílohe B.‣ Výchova k bezpečnému správaniuObsahom tohto tématického celku sú hlavné riziká pri jednotlivých pracovnýchčinnostiach v škole a v domácnosti a tieţ základné rozlíšenie bezpečnostných farieba značenia. [14]4.2.2 Návrh organizácie didaktických hier pre telesne postihnutých ţiakovZákladným predpokladom pre zúčastnenie sa ţiakov na didaktických hrách jeabsolvovanie prípravy na didaktické hry, a to z toho dôvodu, ţe počas tejto prípravy súţiaci oboznámení so základnými teoretickými poznatkami, ktoré budú vyuţívať ajpočas samotných didaktických hier.V rámci didaktických hier by som navrhovala, aby sa jednotlivé témy z tématickýchokruhov, ktoré zostali po príprave na didaktické hry nedoriešené, navzájom skĺbilipočas trvania didaktických hier by sa riešili ako jeden závaţný problém, akobysimulované mimoriadna udalosť.V rámci 2. ročníka na precvičenie počas didaktických hier zostali nasledovné témy:‣ oboznámenie sa s detskou ochrannou maskou,‣ druhy signálov civilnej ochrany,‣ evakuácia školy v prípade ohrozenia,‣ kadiaľ sa dostať do zdravotného strediska,‣ organizovaný pochod s dodrţiavaním cestnej premávky.47

Všetky tieto témy je moţné veľmi pekne spojiť a vytvoriť simulovanú mimoriadnuudalosť, pri ktorej by si ţiaci precvičili všetky tieto naplánované úlohy. Je však veľmidôleţité, aby sa do samotnej organizácie didaktických hier v rámci učiva OČP vnieslona jednej strane niečo nové, zaujímavé, kreatívne a zároveň na strane druhej aj poučnéa v súčasnej spoločnosti takmer nevyhnutné, keďţe mimoriadne udalosti sú udalosti lenveľmi ťaţko predvídateľné. Teda vytvorenie simulovanej mimoriadnej udalosti by bolopre ţiakov veľmi zaujímavé, poučné a praktické, pretoţe by sa mohli zoznámiť s tým,ako v skutočnosti môţe vyzerať náhla a nepredvídaná udalosť.V rámci organizovaných didaktických hier by bolo vhodné riešiť napríklad úniknebezpečnej látky z neďalekého závodu. Pri takomto úniku by totiţ ţiaci mohli súčasneprecvičiť všetky úlohy naplánované na deň didaktických hier. Odporúčala by som deňzačať spustením varovného signálu civilnej ochrany informujúceho verejnosťo všeobecnom ohrození, ktorý sa následne podľa zákona NR SR č. 42/1994 Z. z.o civilnej ochrane obyvateľstva dopĺňa hovorenou informáciou prostredníctvomhromadných informačných prostriedkov, ktorým môţe byť v tomto prípade školskýrozhlas. Keďţe ţiaci uţ predchádzajúci deň absolvovali prípravu na didaktické hry, maliby byť schopní varovné signály rozoznať a vedieť, ţe je potrebné, na základedoplnkovej informácie, pouţiť ochranné masky a urýchlene opustiť budovu školy.Keďţe sa jedná pri tejto simulovanej mimoriadnej udalosti o únik nebezpečnej látky,ţiaci by mali pouţiť detské ochranné masky ešte pred opustením školy, pretoţe keď sadostanú na voľné priestranstvo budú priamo ohrození. Opäť podľa predchádzajúcejprípravy by im mali vyučujúci pomôcť rozdeliť sa do stanovených skupiniek, pomôcťim s nasadením ochranných filtrov a samotných ochranných masiek na tvár a opustiťškolu. Keďţe sa jedná o telesne postihnutých ţiakov, v škole by samozrejme mala byťsplnená poţiadavka bezbariérovosti, predovšetkým pre tie deti, ktoré sa pohybujú nainvalidnom vozíku. A na základe rozdelenia do skupiniek si navzájom môţu pomáhaťdeti s rôznym druhom telesného postihnutia. Samozrejme v niektorých prípadoch jepotrebná pomoc učiteľov, asistentov, ktorí mnohokrát sprevádzajú telesne postihnutýchţiakov do školy, prípadne iných pracovníkov školy.Ţiaci vďaka príprave vedia v akom poradí budú opúšťať školu podľa vypracovanýchevakuačných plánov školy. Je samozrejmé, ţe v prípade vzniku skutočnej mimoriadnej48

udalosti by sa evakuácia celej školy mala realizovať v krátkom čase a ţiaci by malivedieť, na akom mieste v areáli školy sa budú zhromaţďovať po úspešnom opusteníbudovy školy, aby na jednej strane boli v bezpečí, ale na druhej strane, aby nebránilivýkonu nasadených síl a prostriedkov. Po nácviku evakuácie školy sa ţiaci samozrejmebudú môcť sňať z tváre ochranné masky, opäť buď samostatne alebo v pomocou svojichspoluţiakov, asistentov, učiteľov alebo iných pracovníkov školy. Aj napriek tomu, ţesamotná evakuácia školy s pouţitím ochranných masiek nie je beţnou činnosťou, ktorúţiaci v školy vykonávajú, je moţné zorganizovať didaktické hry pre ţiakov eštezaujímavejšou formou. Napríklad následných časovým vyhodnotením evakuácie,zhodnotením správania sa jednotlivých tried pri evakuácií apod.Po ukončení nácviku evakuácie školy je moţné vo zvyšnom čase precvičiťorganizovaný pochod s dodrţiavaním pravidiel cestnej premávky smeromk zdravotného stredisku, čím by sa naplnilo aj precvičenie posledných dvoch tém učivaOČP v 2. ročníku špeciálnej základnej školy.Počas nácviku evakuácie ţiakov školy je potrebné sledovať jej priebeh a upozorniť naskutočnosti, ktoré negatívne ovplyvnili celkový priebeh evakuácie. Veľmi pozorne jetreba sledovať reakcie a konanie ţiakov, aby sa ţiak impulzívne neotočiť a nerozbeholspäť do triedy. Pri skutočnom ohrození a nutnej evakuácii školy nie je dobré deťompovedať skutočný stav situácie. V prípade evakuácie školy je potrebné okamţite zaistiťpreverenie únikových východov, či sú odomknuté, resp. odomknú sa. Nesmie nastaťsituácia, ţe sa ţiaci dostanú k uzamknutým dverám, pretoţe by veľmi rýchlo mohlanastať panika. Trasy evakuácie musia byť dostatočne bezpečné počas predpokladanejdoby trvania samotnej evakuácie. Pri evakuácii detí by mali byť pedagógovia veľmipozorní a deti je potrebné osobne dopraviť do bezpečia. Evakuácia detí, špeciálnetelesne postihnutých detí, je pomerne náročná a trvá dlhšie ako evakuácia dospelýchľudí. Čím viac dospelých ľudí evakuáciu detí realizuje, tým je to lepšie. [8]49

ZÁVERDeti so zdravotným postihnutím sa v našej spoločnosti stále stretávajú s mnohými, častolen veľmi ťaţko prekonateľnými problémami. Sú odkázané na pomoc iných pri beţnýchčinnostiach, uţ ani nehovoriac o činnostiach, ktoré sú nútené vykonávať prinepredvídaných a náhlych udalostiach, ako sú napríklad mimoriadne udalosti.V súčasnosti sa s nimi stretávame čoraz častejšie a nie všetci z nás sú na túto moţnosťpripravení.Zdravý človek však dokáţe aspoň racionálne uvaţovať, dokáţe zváţiť svoje moţnostia adekvátne reagovať. Avšak človek, prípadne ešte len dieťa, ktoré denno-denne trpísvojím handicapom, často takéto moţnosti nemá.Je moţné zdôrazniť skutočnosť, ţe špeciálne školstvo v Slovenskej republike sa vyvíjapozitívnym smerom a snaţí sa vytvárať primerané podmienky pre rozvíjanie osobnostikaţdého dieťaťa po stránke fyzickej, intelektuálnej, morálnej a sociálnej. Aj napriektomu sa však nájdu školy, ktoré sa jednoducho nezaoberajú otázkou prípravy svojichţiakov na civilnú ochranu. Našťastie to však nie je pravidlom pri všetkých špeciálnychzákladných školách. Avšak v súčasnosti je výchovno-vzdelávací proces týchto detíznačne centralizovaný. Čo sa týka učiva Ochrana človeka a prírody, chýba určitáprepojenosť medzi Ministerstvom školstva SR, ktoré tieto učebné osnovy vydávaa medzi Ministerstvom vnútra SR, ktoré by podľa môjho názoru mali pri ichvypracovávaní spolupracovať. Civilná ochrana, prevencia vzniku mimoriadnychudalostí a príprava na mimoriadnu udalosť patria totiţ do zamerania Ministerstva vnútraSR.Väčšina špeciálnych základných škôl postupuje, ako som uţ spomínala, podľa učivaOchrana človeka a prírody, avšak myslím si, ţe školy sa príliš pridŕţajú týchtoučebných osnov, nesnaţia sa vymyslieť pre ţiakov niečo nové, zaujímavejšie. Pripríprave a vzdelávaní detí často chýba kreativita, ktorá by podľa môjho názoru mohlazabezpečiť úspech pri príprave ţiakov nielen na civilnú ochranu.50

ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY1. Get ready! [on line]. Dostupné na: http://www.coloringawaypain.com/books.php.[cit. 07. 02. 2008].2. Guidance on access to school buildings and the emergency evacuation of disabledchildren and young people. [on line]. Dostupné na:http://www.dgcommunity.net/dgcommunity/Xdocuments/8590.pdf.ashx.[cit. 07. 02. 2008].3. Grandpa, what’s happening? [on line]. Dostupné na:http://www.coloringawaypain.com/books.php. [cit. 07. 02. 2008].4. Handbike. [on line]. Dostupné na:http://www.carbondesign.pl/rowery/handbike/handbike8.jpg. [cit. 23. 03. 2008].5. Handbike. [on line]. Dostupné na:http://www.handbiken.at/Second%20Hand/Fotos/handbike11.JPG.[cit. 23. 03. 2008].6. Handbike. [on line]. Dostupné na: http://www.kinetics.org.uk/Handbike11.jpg.[cit. 23. 03. 2008].7. História školy. [on line]. Dostupné na: http://www.mokrohajska3.sk/skola-historia.[cit. 21. 03. 2008].8. HRUŠKOVIC, S. 2006. Evakuácia školy a detí. [on line]. Rescue team Slovakia,2006. [cit. 09. 04. 2008].Dostupné na: http://www.rescue.sk/real.pearcomp?0?53?o.9. LEVČÍKOVÁ, M. 2001. Súčasný stav a perspektívy výchovy a vzdelávania detía mládeže so zdravotným postihnutím na Slovensku. [on line]. Štátny pedagogickýústav, Bratislava, 2001. [cit. 17. 09. 2007].Dostupné na: http://www.statpedu.sk/specialna_pedagogika/StavVaVz.rtf.10. Mentálne postihnutí. [on line].Dostupné na: http://www.socionet.sk/index.php?kat=006&opn=opn&tit=00007.[cit. 12. 11. 2007].11. MERTIN, V. 1995. Individuální vzdělávací program. Praha 8: 1995.12. Practice fire safety. [on line].Dostupné na: http://www.westsky.com/coloring-books.htm. [cit. 07. 02. 2008].51

13. PRIEVALSKÁ, V. – Horňanská, E. – Hamšíková, D. – Jonisová, E. 2007. Správao výsledkoch a podmienkach výchovno-vzdelávacej činnosti Materskej školy,Základnej školy, Gymnázia, Obchodnej akadémie a Obchodnej školy pre telesnepostihnutých, Mokrohájska 3, Bratislava. [on line]. Materská škola, Základná škola,Gymnázium, Obchodná akadémia a Obchodná škola, Bratislava, 2007. [cit. 21. 03.2008]. Dostupné na: http://mokrohajska3.sk/558.14. SLEZÁK, J. – DUŠIČKA, P. 1993. Učebné osnovy Ochrana človeka a prírody v 1.– 9. ročníku základných škôl. [on line]. Štátny pedagogický ústav, Bratislava, 1993.[cit. 17. 09. 2007]. Dostupné na: http://www.ksuza.sk/doc/metodika/bozp/11.doc.15. SLOWIK, J. 2007. Speciální pedagogika. Praha 7: 2007.16. Sluchovo postihnutí. [on line].Dostupné na: http://www.socionet.sk/index.php?kat=006&opn=opn&tit=00008.[cit. 12. 11. 2007].17. Telesné odlišnosti. [on line]. Dostupné na: http://www.zaoponou.sk/svet-prevsetkych/telesne-odlisnosti/informacie/.[cit. 12. 11. 2007].18. The day the earth shook. [on line]. Dostupné na:http://www.coloringawaypain.com/books.php. [cit. 07. 02. 2008].19. The hurricane. [on line]. Dostupné na:http://www.coloringawaypain.com/books.php. [cit. 07. 02. 2008].20. The tornado. [on line]. Dostupné na: http://www.coloringawaypain.com/books.php.[cit. 07. 02. 2008].21. Then came the fires. [on line]. Dostupné na:http://www.coloringawaypain.com/books.php. [cit. 07. 02. 2008].22. Then came the water. [on line]. Dostupné na:http://www.coloringawaypain.com/books.php. [cit. 07. 02. 2008].23. To be safe during an earthquake and other emergencies. [on line]. Dostupné na:http://www.kidsolr.com/educationresources/page2.html. [cit. 07. 02. 2008].24. TRIPLEHORN, C. 2001. Education, care and protection of children inemergencies. A field guide. [on line]. Save the children federation, 2001. [cit. 07.02. 2008]. Dostupné na: http://www.savethechildren.org/publications/technicalresources/emergencies-protection/EducationFieldGuide.pdf.25. Vnútorný školský poriadok. [on line].Dostupné na: http://www.mokrohajska3.sk/studium-vnutornyporiadok.52

[cit. 21. 03. 2008].26. Základná škola - základné informácie. [on line].Dostupné na: http://www.mokrohajska3.sk/skola-zs-info. [cit. 21. 03. 2008].27. Zákon NR SR č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.28. Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva.29. Zrakovo postihnutí. [on line].Dostupné na: http://www.socionet.sk/index.php?kat=006&tit=00010&opn=opn.[cit. 12. 11. 2007].53

ZOZNAM PRÍLOHPríloha A: Omaľovánky tématicky zamerané na rôzne mimoriadne udalostiPríloha B: Bicykle pre osoby s postihnutím dolných končatín54

Príloha AOmaľovánky tématicky zamerané na rôzne mimoriadne udalostiWHAT HAPPENED TO ME - Čo sa mi staloTHEN CAME THE FIRES - Potom prišli požiare [21]

WHAT HAPPENED TO ME - Čo sa mi staloTHEN CAME THE WATER - Potom prišla voda [22]

WHAT HAPPENED TO ME - Čo sa mi staloTHE DAY THE EARTH SHOOK - Deň, keď sa Zem triasla [18]

WHAT HAPPENED TO ME - Čo sa mi staloTHE HURRICANE - Hurikán [19]

GET READY!THE TORNADOPriprav sa! [1] Tornádo [20]PRACTICE FIRE SAFETYGRANDPA? WHAT’S HAPPENING?Precvič si požiarnu bezpečnosť. [12] Starký, čo sa deje? [3]

TO BE SAFE DURING AN EARTHQUAKE AND OTHER EMERGENCIESByť v bezpečí počas zemetrasenia a iných mimoriadnych udalostí [23]

Príloha BBicykle pre osoby s postihnutím dolných kočatín[4][5][6]