R E V U EZ¾ava: Milan Prypoò, generálny riadite¾ HP Slovakia a MilanFtáènik, minister školstva SRdate¾ov HP bolo vyvíja technológie, ktoré môžu slúži celej spoloènosti,pretože len také výrobky pod¾a nich prinášajú ¾udstvu <strong>sk</strong>utoènýpokrok. V intenciách tohto odkazu sa spoloènos HP rozhodlapomôc študentom stredných škôl, ako i ¾uïom postihnutým – èi užtelesným, alebo duševným hendikepom.Spoloènos svoju charitatívnu èinnos u<strong>sk</strong>utoèòuje aj prostredníctvompoèítaèového vybavenia. Pod¾a slov generálneho riadite¾a Ing.Mila<strong>na</strong> Prypoòa sa vedenie spoloènosti HP rozhodlo, že sponzoringovéaktivity <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u povedú <strong>na</strong>jmä týmto smerom.Na Sloven<strong>sk</strong>u má prístup k internetu18 % populácieHoci je rozvoj využívania a prístupu k internetu <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u pomalšíako vo vyspelých krajinách, v druhej polovici minulého rokadisponovalo možnos ou prístupu <strong>na</strong> internet zhruba 18 % obyvate¾ovSR. Oproti roku 1999 je to nárast takmer <strong>na</strong> dvojnásobok.Výraznejšiemu rozvoju nového média bráni predovšetkým nízkapenetrácia internetu v domácnostiach, dosahujúca len 2,4 %.Vyplýva to z prie<strong>sk</strong>umu Slovak Internet Monitor, ktorý u<strong>sk</strong>utoènilaagentúra GfK Slovakia.Prístup k internetu po<strong>sk</strong>ytujú <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u predovšetkým verejnémiesta, ako sú kaviarne a knižnice, ktoré využíva 7 % populácie. Nadruhé miesto klesol prístup v práci so 6,2-percentnou úrovòou.Prístup k internetu denne využívajú 3 % a nieko¾kokrát za týždeò3,9 % obyvate¾ov. Nieko¾kokrát mesaène browsuje <strong>na</strong> internete3,5 % populácie, ve¾mi zriedka 5,2 % a 1,5 % respondentov nevedelopresne odpoveda .Najviac užívate¾ov používa internet ako alter<strong>na</strong>tívnu formuvzdelávania a zábavy. Vysoké percento si už stabilne udržalo ajposielanie elektronickej pošty. Naopak, výrazný pokles zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lprie<strong>sk</strong>um pri využívaní média <strong>na</strong> zis ovanie aktuálnych informáciío dianí v spoloènosti. Približne konštantná úroveò zostalavo využívaní internetu pri obchodnom styku a <strong>na</strong> zis ovanie predpovedepoèasia. Naïalej ve¾mi nízke percento Slovákov využívainternet <strong>na</strong> nákup tovarov a služieb, ako aj <strong>na</strong> styk s fi<strong>na</strong>nènýmiinštitúciami.Prognózy ïalšieho vývoja poètu užívate¾ov internetu <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u sú rozdielne. Pod¾a januárového prie<strong>sk</strong>umu GfK je jednopercento sloven<strong>sk</strong>ej populácie rozhodnuté zaobstara si prístupk internetu v horizonte šiestich mesiacov a ïalšie štyri percentá tútomožnos zvažujú. Pod¾a doterajších výsledkov sa však už aj <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u stabilizovala prioritná <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> užívate¾ov, ktorá má vekmedzi 18 až 45 rokmi, vysokoškol<strong>sk</strong>é vzdelanie, zväèša sú bonitnía aspoò do urèitej miery sa vyz<strong>na</strong>jú v technológiách. Pod¾a prístupuk internetu sú <strong>na</strong> tom <strong>na</strong>jlepšie obyvatelia sever<strong>sk</strong>ých krajín.Najväèšia miera pokrytia je <strong>na</strong> Islande, takmer 78 %. Vo Fín<strong>sk</strong>u mák internetu prístup 70 % populácie, vo Švéd<strong>sk</strong>u 65,2 %, v Dán<strong>sk</strong>u60 % a Nór<strong>sk</strong>u 57 %.Z ïalších krajín dosiahlo Švajèiar<strong>sk</strong>o 49,2-percentné pokrytie,v Holand<strong>sk</strong>u má prístup k internetu 48 % a v Rakú<strong>sk</strong>o 44 % obyvate¾ov.Medzi krajiny s rozvinutou internetovou sie ou sa zaradilo, akojediný štát východnej a strednej Európy, Slovin<strong>sk</strong>o s 39-percentnýmpokrytím. Predstihlo tak <strong>na</strong>príklad Britániu s 38 % internetovýchužívate¾ov, Nemecko s 34 %, Francúz<strong>sk</strong>o s 31,6 % alebo Talian<strong>sk</strong>os 28,7 %. Sloven<strong>sk</strong>o sa s 18 percentami internetovej populácie približujeÈe<strong>sk</strong>ej republike s úrovòou 19,7 %, prièom predstihujePo¾<strong>sk</strong>o, Maïar<strong>sk</strong>o, Rumun<strong>sk</strong>o, Ru<strong>sk</strong>o, Ukrajinu, ale <strong>na</strong>príklad ajŠpaniel<strong>sk</strong>o, uzatvára GfK.Konferencia Bezpeènos dát 2001Druhý roèník tejto akcie opä organizuje AEC Bratislava, s. r. o.,v spolupráci so Sloven<strong>sk</strong>ou asociáciou pre informaènú bezpeènos(SASIB) a mesaèníkom PC REVUE. Konferencia sa u<strong>sk</strong>utoèní v utorok3. apríla 2001 v bratislav<strong>sk</strong>om hoteli Holiday Inn.Udalosti uplynulého roka nám jasne ukázali, že problematikapoèítaèových vírusov nie je prežitkom a že stále predstavuje reálnenebezpeèenstvo. Názvy ako Iloveyou, Navidad, Vero<strong>na</strong>, Hybris èiProLin sa stali všeobecne známymi pojmami. Napriek mnohým prorokompoèítaèové vírusy nie sú <strong>na</strong> ústupe, ale èi chceme, alebo nie,stali sa bežnou súèas ou sveta informaèných technológií.Elektronický podpis sa tiež stáva pevnou a neoddelite¾nousúèas ou reálneho sveta. Táto technológia otvára svetu poèítaèovdosia¾ netušené možnosti – v oblasti autentizácie, elektronickéhoobchodovania, e-commerce, boja proti poèítaèovým vírusoma pod. Rov<strong>na</strong>ko tak sa nájde asi málokto, kto by pochyboval o nutnostiochrany poèítaèových dát èi webových stránok pred útokmihackerov.Všetkým týmto okruhom (a aj mnohým ïalším) je venovanápráve konferencia Bezpeènos dát 2001 v Bratislave.PC REVUE ON LINEalebo Èo nové <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom webel Spojili sme svoje sily s internetovým portálomMARKÍZA.SKl Našim stálym návštevníkom urèite neušiel menšíredizajn.l Vznikli dve nové rubriky – Shareware, kde pravidelnenájdete krátke recenzie <strong>na</strong> sharewarovéprogramy a Gamesy, kde si zase každý deò budetemôc preèíta krátku recenziu <strong>na</strong> niektorú poèítaèovúhru.l Taktiež chceme upozorni <strong>na</strong> novú službu – Mailinglist – možnos objed<strong>na</strong>nia si zasielania spravodajstvazo sveta IT <strong>na</strong> Vašu e-mailovú adresu.l Vyhodnotenie ankety Ako hodnotíte náš web,ktorú sme vyhlásili v januárovom èísle, si môžetepreèíta <strong>na</strong> poslednej strane tohto èísla PC REVUE.l Vaše prípadné návrhy èi pripomienky aj <strong>na</strong>ïalejoèakávame <strong>na</strong> adrese redakcia@pcrevue.<strong>sk</strong>4/2001 PC REVUE 11
R E V U EBudúcnoslaserových tlaèiarní a <strong>sk</strong>enerovHP PREDSTAVILA SVOJE MODELY PRENOVÉ TISÍCROÈIEVpolovici marca predstavila spoloènosHewlett-Packard (HP) novétlaèiarne a <strong>sk</strong>enery, s ktorými sa budemestretáva v ïalšom období. Najnovšiemodely boli zámerne prezentované voFlorencii v historických priestoroch z 13.storoèia, aby vynikli <strong>na</strong>jnovšie technológie.V rámci tohto predstavenia boli <strong>na</strong> trhuvedené laserové tlaèiarne z rodiny HPLaserJet 1200, 2200, 3200 a 4100, ako i <strong>na</strong>jnovšie<strong>sk</strong>enery. S prvými dvoma typmitlaèiarní sa môžete oboznámi v podrobnejrecenzii v tomto èísle, ïalšie modely vámpredstavíme v niektorom z <strong>na</strong>sledujúcichèísel PC REVUE. V tomto èlánku sa budemevenova <strong>sk</strong>ôr všeobecným trendom a stratégiámnových zariadení.LASEROVÉ TLAÈIARNEFilozofiou firmy HP v tomto segmente jetlak <strong>na</strong> kvalitu produktu, jeho spo¾ahlivos, jednoduchos použitia a možnostirozširovania tlaèiarne. Všeobecným trendomv segmente monochromatickýchtlaèiarní je posun k vyššej kvalite a výkonom,žiadaným zákazníkmi. Èiernobieletlaèiarne sa <strong>na</strong> trhu udržiavajú hlavnevïaka nízkym celkovým nákladom <strong>na</strong>vlastníctvo (TCO), robustnosti, univerzálnostia jednoduchosti použitia. Nízke TCOje dané <strong>na</strong>jmä nízkymi prevádzkovýminákladmi – okolo jednej koruny <strong>na</strong> stranupri 5-percentnom pokrytí. Oèakávanýmtrendom je uvedenie tlaèiarní využívajúcichtechnológiu internetu.Najlacnejší model laserovej tlaèiarne –HP LaserJet 1200 – stojí menej ako 20-tisíckorún bez DPH. Je urèený <strong>na</strong> osobnépoužitie v podnikoch alebo menších kanceláriách,ako aj pre nároènejšieho domácehopoužívate¾a. V tomto <strong>na</strong>sadení sa dápouži ako <strong>sk</strong>ener (nie však ako plošný)alebo kopírovací stroj.Vyššia rodi<strong>na</strong> laserových tlaèiarní – HPLaserJet 2200n – je vytvorená <strong>na</strong> základereakcie zákazníkov z podnikovej sféry,predovšetkým bankového sektora. Pretomá tento model zabudovanú možnosMultifunkèné zariadenie HP LaserJet 3200tlaèe <strong>na</strong> obidve strany papiera (automatickýduplex), dosahuje vysokú rýchlostlaèe a <strong>na</strong>raz pojme 850 hárkov papiera.Ïalšou novou funkciou je podpora tlaèez mobilného telefónu a vreckových poèítaèovpomocou infraèerveného portu.Ïalší model HP LaserJet 3200 predstavujeuž v štandardnej dodávke multifunkènézariadenie s možnos ami tlaèe, <strong>sk</strong>enovania,kopírovania, ale i faxovania.Okamžite po vložení papiera do prístrojasa zobrazí dialóg <strong>na</strong> manipuláciu s ním. Jeho možné posla faxom (klasicky, prípadnecez internet èi LAN), elektronickou poštouako prílohu typu PDF, kopírova , <strong>sk</strong>enova ,ale aj umiestni <strong>na</strong> urèenú webovú stránkubez z<strong>na</strong>losti formátu HTML. Existuje ajverzia s podporu systému Macintosh. Ïalšívývoj v oblasti multifunkèných modelov sapod¾a predstavite¾ov HP bude zameriavaVyhodnotenie prie<strong>sk</strong>umu: PRIPOJENIE NA INTERNETVo februárovom èísle PC REVUE sme v <strong>na</strong>dväznosti<strong>na</strong> èlánok Nové možnosti prístupu <strong>na</strong> internetvyhlásili anketu zameranú <strong>na</strong> internetovéspojenie a predplatené karty. A ako dopadlivýsledky prie<strong>sk</strong>umu?1. Aký prístup <strong>na</strong> internetpoužívate?l cez telefónnu linku: 76,13 %l trvalé pripojenie pevnou linkou: 23,87 %2. Prístup <strong>na</strong> internet mátel z domu: 43,48 %l zo školy: 20,04 %l zo zamest<strong>na</strong>nia: 17,43 %l využívate internetovú kaviareò: 8,21 %l u známych, priate¾ov: 8,81 %l iné: 2,03 %3. Maximál<strong>na</strong> rýchlos vášhopripojenia jel do 28,8 KB/s: 9,19 %l do 33,6 KB/s: 20,97 %l do 56 KB/s: 52,29 %l do 64 KB/s: 8,36 %l do 128 KB/s: 4,31 %l vyššie: 4,88 %4. Preferujete zmluvný prístup <strong>na</strong>internet s pravidelnými platbamialebo formou predplatených kariet?l preferujem pravidelné platby klasickýmspôsobom: 46,59 %l preferujem formou predplatených kariet:53,41 %5. Využili by ste prístup <strong>na</strong> internetzadarmo aj za cenu prípadnéhozníženia kvality po<strong>sk</strong>ytovanýchslužieb?l áno: 64,08 %l nie: 35,92 %6. Plánujete po vzniku možnostivo¾ného prístupu <strong>na</strong> internet zrušidoterajšiu formu plateného prístupu<strong>na</strong> internet?l áno: 60,85 %l nie: 39,15 %Prie<strong>sk</strong>umu prostredníctvom èasopisu sa zúèastnilospolu 712 respondentov. Z nich sme vyžrebovalidvanástich výhercov, ktorým pošleme predplatenékarty Internet MAX, Internet NaEX, Rozbal.toa Karta Marta, ktoré do sú aže venovali spoloènostiEuroWEB, Nextra, ViaPVT a Slovanet. Sú to:Marian Kolník, HrachovišteJán Cmarko, PrievidzaJán Vdovec, ¼ube¾aRóbert Mikula, KošiceRoman Schmidt, Do¾anyIvan Gašpar, KošiceVladimír Kluèka, NitraAndrej Pollák, StupavaMikuláš Hronec, Turèian<strong>sk</strong>e TepliceMichal Malega, KošiceAndrej Luknár, BratislavaMartin Èižmárik, MartinParalelne so sú ažou v èasopise prebiehala anketaaj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej webovej stránke. Otázka bola ibajed<strong>na</strong> a znela:Aký prístup <strong>na</strong> internetpoužívate?Elektronickou formou do èasu uzávierky <strong>na</strong> webeodpovedalo 809 respondentov a výsledky sú ve¾mipodobné:l cez telefónnu linku sa pripája <strong>na</strong> internet 61 %l trvalé pripojenie pevnou linkou má 39 %Všetkým ïakujeme za úèas .12 PC REVUE 4/2001