13.07.2015 Views

Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

O B S A H85 FWA ako telekomunikaèný hit86 Ako zvládnu rastúci objem dát v ISINTERNET87 Ako <strong>na</strong> firemnú webovú stránku / 4. èas88 Na potulkách svetom WWW / 53. èas : Naša NASA90 Predstavujeme sloven<strong>sk</strong>é weby / 4. èas91 Ako zefektívni vlastné riešenie internetového obchodovania /5. èas : Eyetracking a jeho výsledky92 S internetom je všetko možné / Glosa93 Internet ako prenosové médiumLINUX94 Vyrábame CD pod Linuxom / 2. èas95 Rozhovor: Matej Držík alias Wired96 Mutt22REVUETESTOVALI SME:3D karty4 Novinky12 Budúcnos laserových tlaèiarní a <strong>sk</strong>enerov od HP14 Ako sa robí CD / Rozhovor16 Farebný „rýchlik“ od OKI17 Sú vaše on line peniaze v bezpeèí?19 Predaj poèítaèov <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u v roku 2000 / Prie<strong>sk</strong>umHARDWARE22 Testovali sme: 3D karty38 Testovali sme: Poèítaèe do 30-tisíc korún52 MS SideWinder Precision 2 a Force Feedback 2 / Za hranicereality53 HPLaserJet 1200 a 2200 / Najnovšie laserové tlaèiarnepre menšie pracovné <strong>sk</strong>upiny a <strong>na</strong> osobné použitie57 Olympus Camedia 2040 Zoom / Remake s priehrštímnoviniek58 HP De<strong>sk</strong>Jet 959c / Tlaèiareò nielen <strong>na</strong> tlaè fotografií98 Myth II: Soulblighter / HraSERVIS99 Vírusový radar99 Pošta100 Poradòa101 Tipy a triky pre Windows102 Media klub / CD-ROM, knihy121 BurzaPROGRAMUJEME106 Assembler pod Windows / 4. èas : Zobrazenie ok<strong>na</strong>108 C++ pod Windows / 9. èas : Dialógy I110 Programovanie ASP stránok / 3. èas112 Delfinárium / 6. èas : Extrahujeme ikony III114 Java pod lupou / 8. èas : Objekty a triedy116 Programujeme vo VB / 3. èas117 Malé ve¾ké databázy / 8. èas118 Nový seriál: Delphi v praxi / 1. èas : Typy premenných120 Samba / 3. èas59 Tlaèiarne z<strong>na</strong>èky Brother / Nové modely laserových tlaèiarníSOFTWARE60 Deep Paint 3D / Realistická „koža“ pre 3D modely61 Evidence poèítaèù 2001 / Správa poèítaèov <strong>na</strong> tento rok62 MS Midtown Madness2 / Bláznivá <strong>na</strong>háòaèka po meste63 SCALA iplay Studio / Trocha grafických prezentácií rýchloa ¾ahko64 FineReader 5.0 Office / Nástroj <strong>na</strong> rozpoznávanie<strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanej predlohy66 CD: Pohádka o Mrazíkovi, Ivanovi a Nastìnce / Kvalitnáèe<strong>sk</strong>á adventúra <strong>na</strong> tému rozprávky o Mrázikovi67 Sharewarové okienko73 Di<strong>sk</strong>State / Majte svoje adresáre pod kontrolou74 No$CPC 1.8 / Emulátor mikropoèítaèa Amstrad CPC Plus76 1 st Page 2000 / Tvorba WWW stránok profesionálnea zadarmo78 Be Operating System / Ïalší alter<strong>na</strong>tívny operaèný systém79 Urobte si poriadok <strong>na</strong> svojom di<strong>sk</strong>uINFOWARE80 Novinky38TESTOVALI SME:Poèítaèe do 30-tisíc korún2 PC REVUE 4/2001


N O V I N K Y<strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>Výber zo spravodajstva v titulkoch(17. 2. – 18. 3. 2001)n V západnej Európe je stále nedostatok programátorovn Pocket PC v Európe ukrajuje trhový podiel Palmun Borland InterBase 6.0 už <strong>na</strong> trhun Compaq prepustí 5000 ¾udín S3 prichádza s èipom SuperSavagen Palm je v súèasnosti rizikovou investícioun Štandard XML prinesie pod¾a Microsoftu „ïalšiurevolúciu“ v PCn Lucent chce preda divíziu <strong>na</strong> optické vlák<strong>na</strong>n Opel ako prvý z nemeckých výrobcov on linen Napster musí dokáza súdu, že blokuje <strong>sk</strong>ladby;užívatelia už <strong>na</strong>šli spôsob, ako filtre obísn Privatizácia Èe<strong>sk</strong>ého Telecomu pravdepodobnáv tomto rokun Akcie Siemens kótované <strong>na</strong> burze NYSEn Adobe Acrobat 5.0n AOL Time Warner buduje novú TV sien On line cestovný ruch v Európe má za dva rokyvzrás o 300 %n Grafické èipy predbiehajú výkonnos mikroprocesorovn Najväèšie internetové hraèkárstvo eToys zbankrotovalon Ka<strong>na</strong>da vyhlásila vojnu používate¾om mobilovn Work.com konèín Hackeri objavili dieru v softvéri IBMn Intel prepustí 5000 ¾udín Yahoo varuje pred slabšími výsledkami za prvý kvartáln Superzoz<strong>na</strong>m.<strong>sk</strong> stále fi<strong>na</strong>ncovaný zo sloven<strong>sk</strong>ýchzdrojovn Telekomunikaèné spoloènosti èakajú problémyn On line nákupy zhltli v januári tri miliardy USDn Fujitsu a Mitsubishi Chemical spolupracujú v génovejoblastin NTT DoCoMo zí<strong>sk</strong>ala pri rozvoji 3G ná<strong>sk</strong>okn Texas Instruments stráca svoje výsadné postavenie<strong>na</strong> trhu DSP èipovn Práce <strong>na</strong> založení Energotelu finišujún Napster zaèal filtrova výmenu súborovn IBM je pripravená v ÈR investova viac než 359 mil. CZKn Bezdrôtové s ahovanie súborov pre mobilyn Nahá manželka ako vírusn Celosvetový objem predaja polovodièov v januáripoklesol o 5,7 %n Kapsch a Schrack BusinessCom vytvorili spoloènýpodnikn Digitál<strong>na</strong> televízia v tomto roku prenikne do 38miliónov domácnostín Amazon a Wal-Mart vytvoria alianciun Kodak sa súdi s výrobcami digitálnych fotoaparátovn Intel oznámil technické parametre bezdrôtovéhowebového tabletun Matsushita a Toshiba založia spoloèný podnik <strong>na</strong>výrobu LCD panelovn Uvedenie prvej èe<strong>sk</strong>ej verzie SuSE Linuxun Tržby z distribúcie mobilného obsahu v roku 2005dosiahnu 31,7 mld. USDn Fujitsu zverejnilo varovanie a znižuje oèakávaný zi<strong>sk</strong>o 78 %n Transmeta robí zmeny vo vedenín Poèítaèe vraj budú rozpráva ako bábätkán Austrália bude stíha hackerov ako teroristovn Záujemcovia o FWA považujú cenu licencie za preh<strong>na</strong>nún Americký študent zarobil cez internet <strong>na</strong> vlastnej dušin On line predaje tvoria v USA 1 % všetkých predajovn Hudobné vydavate¾stvá nereagujú <strong>na</strong> ponuku firmyNapstern Za posledných 6 mesiacov pribudlo <strong>na</strong> internet16 miliónov Amerièanovn Telekomunikaèný úrad oficiálne vyhlásil tender <strong>na</strong> FWAn Matsushita výhradným majite¾om tovární <strong>na</strong> výrobubatérií pre európ<strong>sk</strong>y trhn McKinley onedlho vo výroben Psy do Singapuru iba s mikroèipmin Prvé modemy so štandardom V.92n Siemens kupuje Efficient NetworksFBI vypracovala rebríèek on line krádežíOn line aukcie a predávajúci, ktorí vyberú od ¾udí peniazea zmiznú, on line supermarkety, ktoré nikdy nedoruèia užívate¾omnimi objed<strong>na</strong>ný a zaplatený tovar, a zneužívaniedi<strong>sk</strong>rétnych údajov o kreditných kartách klientov, ktorí <strong>sk</strong>onèias vyrabovaným úètom, to sú tri <strong>na</strong>jèastejšie používanémetódy <strong>na</strong> okrádanie internetových užívate¾ov v USA. Rebríèekvypracovala po prvý raz vo svojej histórii americká FBI,ktorá vychádzala zo štatistických údajov <strong>na</strong>hlásených krádežíza posledný polrok. Zo štúdie vyplýva, že až 64 percentvšetkých s ažujúcich sa ponosovalo <strong>na</strong> falošné aukcie a 22percent <strong>na</strong> obchodníkov.Symbian prichádza s novou verziousystému EPOC 6Nový EPOC dostal oficiálny názov Symbian platform 6, a tohneï v dvoch variantoch. Pre vreckové poèítaèe bez klávesnicea mobilné telefóny je urèený systém Quartz a pre vreckovépoèítaèe s klávesnicou je to systém Crystal. Nový systémprináša podporu pre Bluetooth, WAP, zaistenie bezpeènostia rozšírená je podpora národných z<strong>na</strong>kov. Quartz jeurèený pre prístroje s displejom orientovaným <strong>na</strong> výškua rozlíšením 240 × 320 pixelov. Systém predpokladá existenciutakých tlaèidiel, ako je Yes, No, Cancel alebo základnékurzorové tlaèidlá. Používate¾ prichádza do styku lens údajmi – o to, ktoré aplikácie ich spracúvajú, sa nestará.Základnou úlohou systému Quartz je vies evidenciu o kontaktoch,telefónnom zoz<strong>na</strong>me, realizovaných hovoroch,komunikácii pomocou elektronickej pošty a zrealizova styks internetom. V <strong>sk</strong>utoènosti za touto èinnos ou stoja aplikácieznáme už z predchádzajúcej verzie EPOCu – Phone,Agenda, To-Do, Jotter, Time, Calc, Voice a System. V novejverzii pribudli aplikácie, ako je <strong>na</strong>pr. Messaging aleboBrowsing.Verzia Crystal je urèená <strong>sk</strong>ôr pre plnohodnotný komunikátora operaèný systém je pripravený <strong>na</strong> spracovanieväèšieho množstva textu alebo tabuliek. Tento systém by samal objavi v novom mobilnom telefóne Nokia 9210. (OM)„Overlockeri“ milujú nebezpeènú rýchlosPoèítaèoví fa<strong>na</strong>tici sa tešia z novej zábavy: ženú sa za rýchlosou, vyháòajú mikroprocesory a ïalšie PC komponentyïaleko za povolené limity, poèítaèe pod ich rukami dosahujúdvojnásobné rýchlosti prenosu dát a operácií. Novíhobisti už majú aj pomenovanie. Hovorí sa im „overlockeri“a radšej ri<strong>sk</strong>ujú mnohé nebezpeèentsvá vrátane znefunkèneniaa znièenia PC, než by mali pracova štandardnýmspôsobom a èaka a èaka ... Svoju èinnos prirovnávajúk závislosti, ktorá ich núti stále viac tlaèi <strong>na</strong> plyn. Poèítaèovívýrobcovia ich až doteraz nechali <strong>na</strong> pokoji, tvrdiac, že èorobia ich zákazníci v súkromí, do toho sa nestarajú.Odvtedy však zaèali pribúda sporné prípady reklamácievýrobkov v záruènej dobe a aj požiare, ktorých príèinoubolo vznietenie sa prehriatych poèítaèov. „Overlockerov“však ani tieto komplikácie neodrádzajú. Niektorí z nichdokonca využili dieru <strong>na</strong> trhu a zaèali vyrába elektrickéa vodné chladiace zariadenia, ktorých by sa v tomto rokumalo preda <strong>na</strong>jmenej za 500 000 USD. „Náš biznis kvitnehlavne vïaka Advanced Micro Devices,“ tvrdia Mark Smith,zakladate¾ webovej stránky Overlocked Cafe, ktorá predstavujetipy a nové postupy pri zí<strong>sk</strong>avaní vyššej rýchlosti mikroprocesorov,a Billy Leufkens, ktorý vlastní jednu z firiems chladiacimi systémami. „Thunderbird od AMD sa totižprehrieva dvakrát viac než èoko¾vek iné,“ dodali.Zomrel otec digitálnych komunikáciíClaude E. Shannon, ktorého mnohí vnímajú ako otca digitálnychkomunikácií a informaènej teórie a ktorý bol vzdialenýmpríbuzným Thomasa Ediso<strong>na</strong>, zomrel vo veku 84rokov. Najznámejším sa stal vïaka práci Matematická teóriakomunikácie, <strong>na</strong> ktorej pracoval poèas pôsobenia v BellLaboratories (súèas Lucent Technologies), kde bol zamest<strong>na</strong>nýako matematik v rokoch 1941 až 1972. Z jeho teóriepotom vychádzala evolúcia moderných telekomunikácií,internetu a technológia satelitov a CD.Nový mobil Siemens SL45Nový model mobilného telefónu s oz<strong>na</strong>èením SL45 máambície sta sa <strong>na</strong>jžiadanejším telefónom so zabudovanýmprehrávaèom MP3. Hudobné <strong>na</strong>hrávky si môže používate¾stiahnu z internetu alebo <strong>sk</strong>opírova z vlastného CD a zakódova<strong>na</strong> multimediálnu kartu (MultiMediaCard) pri rýchlostiprenosu 128 kb/s. Digitálny záz<strong>na</strong>mník je schopný <strong>na</strong>hraaž 5 hodín reèi, ktorá môže by uložená <strong>na</strong> PC ako súborvo formáte wav a ïalej <strong>na</strong>príklad odoslaná prostredníctvomelektronickej pošty kolegom alebo priate¾om. Mobilný telefónSL45 okrem toho jednoduchým spôsobom zosynchronizujestovky adries a termínov z programu Microsoft Outlookmedzi PC a telefónom alebo dokáže uloži <strong>na</strong> výmennúmultimediálnu kartu akýko¾vek súbor z poèítaèa až do ve¾kosti32 MB. Použitím softvéru,ktorý je príslušenstvom telefónu,je možné prenášauložené súbory(<strong>na</strong>pr.Word, Excel, PowerPoint)z multimediálnejkarty spä doPC alebo laptopu a ïalej s nimi pracova , èo po<strong>sk</strong>ytuje používate¾ovibezkonkurenènú mobilitu.Dômyselné, moderné funkcie, ako stereo handsfreesúprava s funkciami Push to Talk (ktorá <strong>na</strong>hrádza dia¾kovéovládanie) pre digitálny záz<strong>na</strong>mník, dávajú mobilnémutelefónu exkluzívny imidž a charakter. K ïalším funkciámpatrí vibraèné zvonenie, ovládanie hlasom a hlasovévytáèanie, internetový prehliadaè WAP 1.1, ultratenká štandardnábatéria (až 4 hodiny telefonovania alebo 170 hodínv pohotovostnom režime stand-by) a ultratenká rozšírenábatéria (až 7 hodín telefonovania alebo 350 hodín standbypri hrúbke iba 4 mm) z originálneho príslušenstvaSiemens a mnoho ïalších funkcií a príslušenstva, ako faxtriedy 2, zabudovaný modem a infraèervený port.Malý strieborný dvojpásmový mobilný telefón má vysokokontrastný displej s jantárovým podsvietením. Nový SL45má hmotnos iba 88 g. Jeho ce<strong>na</strong> je 27 990 Sk s DPH.Trh mobilných telefónov aj v tomto rokuporastieV tomto roku sa podobne ako vlani opä oèakáva, že trhmobilných telefónov bude ïalej rás . V roku 2001 spotrebiteliapod¾a odhadov <strong>na</strong>kúpia približne 516 miliónov mobilnýchtelefónov, èo je o 33 % viac ako v predchádzajúcomroku. Vyplýva to z a<strong>na</strong>lýzy odbytu, ktorú u<strong>sk</strong>utoèòuje GfKMarketing Services vo viac než 40 krajinách celého sveta.Regionálne je však tento nárast z<strong>na</strong>ène rozdielny. GfKMarketing Services vychádza z toho, že v štátoch strednej avýchodnej Európy sa predá o 49 % viac mobilných telefónov,zatia¾ èo v západnej Európe sa predaj zvýši iba o 16 %.Aj <strong>na</strong>priek tomu sa však v týchto štátoch v roku 2001 predáväèši<strong>na</strong> mobilných prístrojov, a to štyri z piatich.Vo Francúz<strong>sk</strong>u, Nemecku, Talian<strong>sk</strong>u, Španiel<strong>sk</strong>u a voVe¾kej Británii, kde sa dosahuje 54 % celoeuróp<strong>sk</strong>eho obratu,je 12 až 15-percentný nárast predaja v roku 2001mimoriadne nízky. Takmer vo všetkých týchto štátoch totižvlastní viac než polovica obyvate¾stva minimálne jedenmobilný telefón. V mnohých krajinách, <strong>na</strong>príklad v Rakú<strong>sk</strong>u,Švéd<strong>sk</strong>u a Talian<strong>sk</strong>u, predstavuje miera <strong>na</strong>sýtenostitrhu dokonca viac než 60 %. Od toho ukazovate¾a sa odvíjaïalší vývoj trhu s mobilnými telefónmi v západnej Európe,závislý od kúpy druhého alebo tretieho aparátu.A<strong>na</strong>lýza tiež poukazuje <strong>na</strong> to, že priemerná ce<strong>na</strong> mobilnýchtelefónov porastie.(SITA)4 PC REVUE 4/2001


N O V I N K YV poète mobilov medzi postkomunistickýmištátmi vedie Po¾<strong>sk</strong>oÈe<strong>sk</strong>á republika je <strong>na</strong> druhom mieste v rebríèku krajín bývaléhosocialistického bloku, zostavenom pod¾a celkovéhopoètu mobilných telefónov. Prvé miesto patrí vïaka väèšiemupoètu obyvate¾ov Po¾<strong>sk</strong>u, kde bolo k januáru tohto roku6,57 milió<strong>na</strong> používate¾ov. Po Èe<strong>sk</strong>ej republike (4,32 milió<strong>na</strong>)<strong>na</strong>sledujú Maïar<strong>sk</strong>o (3,05 milió<strong>na</strong>), Rumun<strong>sk</strong>o (2,38milió<strong>na</strong>) a Sloven<strong>sk</strong>o s 1,28 mil. telefónnymi prístrojmi.Vyplýva to z údajov agentúry Mobile Communications, ktorépo<strong>sk</strong>ytla spoloènos RadioMobil.Prvú desiatku krajín s <strong>na</strong>jväèším celkovým poètom používate¾ovdopåòajú Slovin<strong>sk</strong>o, ktoré má 1,071 mil. používate¾ovmobilných telefónov, Chorvát<strong>sk</strong>o s 963,9 tis. používate¾mia Bulhar<strong>sk</strong>o, kde je 732,5 tis. mobilných prístrojov. Na ïalšíchprieèkach je Ukraji<strong>na</strong> (711,5 tis.) a Lotyš<strong>sk</strong>o (566 tis.).Najväèšiu penetráciu, teda percento poètu používate¾ovmobilných telefónov z celkového poètu obyvate¾ov, má Slovin<strong>sk</strong>o(54 %). Na druhom mieste je Èe<strong>sk</strong>á republika (42 %)pred Maïar<strong>sk</strong>om (30 %), Sloven<strong>sk</strong>om (24 %), Chorvát<strong>sk</strong>om(22 %) a Po¾<strong>sk</strong>om (17 %). (SITA)Bertelsmann tajne klonuje NapsterZnámy európ<strong>sk</strong>y mediálny gigant Bertelsmann tajne pracuje<strong>na</strong> vývoji softvéru pre on line P2P aktivity. A<strong>na</strong>lytici sadomnievajú, že sa pripravuje <strong>na</strong> situáciu, keï by Napster,ktorý èelí obvineniam z nerešpektovania copyrightov a hrozímu, že bude musie vyplati vysoké odškodné, zbankrotoval.Nový program Bertelsman<strong>na</strong> nesie názov Snoopstar, vosvojom logu má priate¾<strong>sk</strong>ú tvár psa (podobne ako Napsterhlavu maèky) a minulý mesiac odštartoval testovanie betaverzie.Microsoft Outlook Mobile Ma<strong>na</strong>gerSpoloènos Microsoft vydala beta verziu aplikácie pre stolnéosobné poèítaèe Microsoft Outlook Mobile Ma<strong>na</strong>ger, ktorározširuje rozsah použitia komunikaèného klienta MicrosoftOutlook o širokú škálu mobilných zariadení. MobileMa<strong>na</strong>ger umožòuje používate¾om Microsoft Exchangepoužíva nástroj <strong>na</strong> inteligentné filtrovanie a priraïovaniepriorít notifikáciám o došlých správach elektronickej pošty(e-mail). Aplikácia Mobile Ma<strong>na</strong>ger bude tiež úzko spolupracovaso serverom Microsoft Mobile Information 2001Server, èo jej po<strong>sk</strong>ytne ešte vyšší stupeò bezpeènosti a funkènosti.Bude takisto úzko prepojená s novým Office XP.Mobile Ma<strong>na</strong>ger urèuje, kedy sa záz<strong>na</strong>my o u<strong>sk</strong>utoènenýchvstupoch do kalendára, kontaktov a úloh majú zasiela <strong>na</strong>mobilné zariadenia. Prostredníctvom inteligentnej technológiedokáže táto aplikácia posúdi vstupy od používate¾a.Následne pod¾a jeho predchádzajúcej komunikácie realizovanejcez Outlook automaticky vytvorí jeho osobné filtre pretriedenie správ, ktoré rozhodujú o tom, ktoré správy majúby poslané ako urgentná notifikácia <strong>na</strong> mobilné zariadenieKATALÓG SOFTVÉRU NA ROK 2001Množstvo softvéru domácej a zahraniènej výroby, ktorý sa<strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu informaèných technológií,<strong>na</strong>rastá. Zí<strong>sk</strong>a preh¾adné informácie o jednotlivých produktochje èoraz nároènejšie <strong>na</strong> èas a fi<strong>na</strong>ncie pre obestrany – predajcu aj spotrebite¾a. Jedno z riešení týchto otázokponúka Katalóg softvéru <strong>na</strong> rok 2001, ktorý vychádzaako príloha internetového katalógu <strong>www</strong>.itslovakia.<strong>sk</strong> a jeakýmsi sprievodcom softvérom <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu.Katalóg je rozdelený do štyroch èastí a <strong>na</strong> 40 stranáchje opísaných 87 aplikácií. V prvej sa <strong>na</strong>chádza <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong>aplikácií, ktoré okrem technických údajov obsahujú aj ichopis. Ïalšie produkty, v tomto prípade bez opisov, tedalen s technickými údajmi, sú v druhej èasti. Zoz<strong>na</strong>m firiemprezentujúcich svoje produkty v katalógu vrátane kontaktu<strong>na</strong>påòa tretiu èas . Rozsiahly register, v ktorom sú aplikácieusporiadané v troch <strong>sk</strong>upinách, a to pod¾a kategóriípoužitia, operaèných systémov a platforiem, ponúkapoužívate¾a, <strong>na</strong>pr. vo forme SMS <strong>na</strong> mobilný telefón.Mobile Ma<strong>na</strong>ger bude integrovaný aj v prichádzajúcomOffice XP.Užitoèná aplikácia Mobile Ma<strong>na</strong>ger je vo¾ne dostupná <strong>na</strong>internetovej adrese <strong>www</strong>.microsoft.com/outlook/mobile/.Filtre <strong>na</strong> kontrolu obsahu <strong>na</strong> sieti nie súspo¾ahlivé... k takému hodnoteniu dospel americký èasopis ConsumerReports. Tvrdí, že programy, ktoré majú filtrova obsah <strong>na</strong>internete tak, aby sa isté weby alebo informácie s oz<strong>na</strong>èením„X“ nedostali <strong>na</strong>príklad k de om a mládeži mladšej ako12 rokov, neplnia svoju funkciu. Ide hlavne o informáciepropagujúce drogy, násilie, obsahujúce pornografickéobrázky alebo podporujúce rasovú nenávis . Zo štúdiemagazínu vyplýva, že <strong>na</strong>jpopulárnejšie filtraèné programyv priemere jednu z piatich zakázaných stránok vždy omylomotvoria a, <strong>na</strong>opak, prístup k niektorým z „neškodných“webov blokujú. Problém síce nie je nový a di<strong>sk</strong>usia v tejtosúvislosti trvá už nieko¾ko rokov, ale od 20. apríla vstupujev USA do platnosti nový zákon, pod¾a ktorého musia všetkyvzdelávacie inštitúcie, ako knižnice a školy, zabezpeèi poèítaèovésystémy proti prístupu mládeže <strong>na</strong> inkriminovanéweby, èím situácia zí<strong>sk</strong>ava <strong>na</strong> vážnosti.Nové funkcie e-mailuPosielanie e-mailov by malo by v budúcnosti ešte jednoduchšie.Spoloènos Abridge totiž oznámila, že k tradiènýmfunkciám, ako „Odpoveda “, „Odpoveda všetkým“a „Posla ïalej“, pribudne aj možnos vo¾by „Spolupracova“, ktorá bude zjednodušenou kombináciou existujúcichslužieb. Abridge by tak rád posunul e-mailový programovýštandard ako Notes a Microsoft Outlook <strong>na</strong> vyššiuúroveò.Najpopulárnejšie termíny vo vyh¾adávacíchportálochPod¾a vý<strong>sk</strong>umu Alexa Research je <strong>na</strong>jvyh¾adávanejším termínom<strong>na</strong> webe „sex“. Tento pojem tvorí približne 0,33 %zo všetkých vyh¾adávaných slov, èo z<strong>na</strong>mená poèetnos asi1 z 300. Do prvej dvadsiatky sa dostali ešte ïalšie „dospelé“termíny, ako „porn“ (porno), „nude“ (<strong>na</strong>hý, akt), „XXX“,„Playboy“ èi „erotic stories“ (erotické poviedky).Vý<strong>sk</strong>um je založený <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lýze 42 mil. zhliadnutých stránok<strong>na</strong> <strong>na</strong>jväèších vyh¾adávacích weboch vrátane altavista.com,aol.com, excite.com, go.com, google.com,goto.com, lycos.com, msn.com, netscape.com a yahoo.com.Prekvapivo sa tiež ukázalo, že mnoho ¾udí používavyh¾adávacie weby <strong>na</strong> h¾adanie iných webov pomocou ichURL (adresy). Medzi <strong>na</strong>jèastejšie vyh¾adávané termíny patrili:„Hotmail“, „Yahoo“, „Ebay“, „AOL“ èi slová z nich odvodené.Do prvej pä desiatky sa prepracovali ešte „AltaVista“,„Amazon.com“ a „MSN“. To len potvrdzuje fakt, že pre ve¾amožnos rýchlej orientácie v katalógu a tvorí štvrtú, závereènúèas .Publikácia je urèená širokej <strong>sk</strong>upine používate¾ov výpoètovejtechniky h¾adajúcich vhodný softvér, ale <strong>na</strong>pr. ajpredajcom hardvéru, aby mohli ponúknu svojim klientoms poèítaèom aj inšpiráciu <strong>na</strong> jeho využitie.Autor a názov: RudolfChripko: Katalóg softvéru<strong>na</strong> rok 2001Vydavate¾: Vydané vovydavate¾stve Vie<strong>na</strong>laKošice pre firmu RudolfChripko – IT Slovakia,2001Rozširuje: Mediaprint Kapaa drobní distributériCe<strong>na</strong>: 49 Sk pre vo¾nýpredaj, 40 Sk + poštovnépre zasielkovýpredaj4/2001 PC REVUE 5


N O V I N K Y¾udí je web stále ešte technickou hádankou –<strong>na</strong>miesto toho, aby šli priamo <strong>na</strong> dané URL,radšej ho nechajú vyh¾ada .Najpopulárnejšími celebritami, po ktorýchsa pátralo, boli: Britney Spears,Pamela Anderson, Backstreet Boys, JenniferLopez a Eminem. Do prvej dvadsiatky sadostali ešte termíny: „chat“, „mp3“, „horoscope“(horo<strong>sk</strong>op), „games“ (hry), „map“(mapa), „pokemon“ (japon<strong>sk</strong>á hra a animovanýseriál), „music“, „travel“ (cestovanie),„screensaver“ (šetriè obrazovky) a „free“(zadarmo).(Online Investor)Na celom svete sa v roku2000 predalo 412,7 mil.mobilovV priebehu minulého roka bolo predaných<strong>na</strong> celom svete spolu 412,7 mil. mobilnýchtelefónov, èo predstavuje oproti roku 1999nárast o 45,5 %. No <strong>na</strong>priek nárastu objempredaja nedosiahol v minulom roku pôvodnéoèakávania. Údaje o predaji mobilnýchtelefónov v roku 2000 zverejnila a<strong>na</strong>lytickáfirma Gartner Group. Dané èísla savz ahujú <strong>na</strong> poèet prístrojov, a nie aktívnychpoužívate¾ov.Najlepšie sa v minulom roku dariloz<strong>na</strong>èke Nokia, ktorá oproti roku 1999zvýšila predaj o 66 %. Na rozdiel od ostatnýchvýrobcov mala silný i druhý polrok,keï dokonca predala 59 % celoroènéhoobjemu. Na druhom mieste v poète predanýchprístrojov je Motorola, za òouEricsson, Siemens, Pa<strong>na</strong>sonic a Samsung.(SITA)Prvá kombinovanáCD-Writer/DVD mechanikaa vysokorýchlostnáCD zapisovaèka od HPSpoloènos Hewlett-Packard uviedla <strong>na</strong> trhsvoju prvú kombinovanú mechaniku CD-RW/DVD-ROM („dva v jednom“), ktoráumožòuje používate¾om osobných poèítaèovèíta di<strong>sk</strong>y DVD-ROM, zapisova ,prepisova („<strong>na</strong>pa¾ova “ a „prepa¾ova “)a èíta CD di<strong>sk</strong>y prostredníctvom jedinejmechaniky.Spoloènos HP zároveò uviedla <strong>na</strong> trh ajsvoju <strong>na</strong>jmodernejšiu 16× CD zapisovaèku,urèenú pre tých, ktorí chcú zapisova <strong>na</strong> CDdi<strong>sk</strong>y <strong>na</strong>jvyššou rýchlos ou <strong>na</strong> svete.Mechanika s oz<strong>na</strong>èením HP CD-Writer DVDCombo 9900ci bola vytvorená prepoužívate¾ov, ktorí chcú <strong>na</strong> èítanie di<strong>sk</strong>ovDVD ROM, prehrávanie DVD videí a zapisovanie,prepisovanie a èítanie CD di<strong>sk</strong>ovpoužíva len jedno zariadenie. Mechanika(12×10×32×8×) umožní uvo¾ni v poèítaèijednu zásuvku, prièom spoloènos HP k nej<strong>na</strong>vyše po<strong>sk</strong>ytuje softvér <strong>na</strong> prehrávanieDVD, ktorý používate¾om multimediálnehoosobného poèítaèa prinesie vysokokvalitnéfilmové zážitky.Spoloènos HP tiež uviedla novú vysokovýkonnúinternú zapisovaèku HP CD-Writer9710i (16×10×40), ktorá po<strong>sk</strong>ytuje jednuz <strong>na</strong>jvyšších rýchlostí <strong>na</strong> zapisovanie <strong>na</strong> CDdi<strong>sk</strong>y, prièom umožòuje „<strong>na</strong>páli “ 650 MBdát alebo 74 minút hudby <strong>na</strong> CD v priebehuasi 5 minút. K tejto mechanike sa dodávakompletné softvérové vybavenie a jeurèená pre tých, ktorí chcú prejs <strong>na</strong> vyššívýkon zapisovania <strong>na</strong> CD.STV 2:Z DOMOVA11. 4. o 22.00 hod.repríza: 14. 4. o 11.45 hod.IT NEWS: spoloèný projektMARKÍZA.SK a PC REVUEInternetový portál MARKÍZA.SK a redakciapoèítaèového magazínu PC REVUE spojilisvoje sily a spustili do prevádzky spoloènýprojekt – špecializovaný spravodaj<strong>sk</strong>ý serverzo sveta informaèných technológií podnázvom IT NEWS.Na adrese <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong> sa v rubrikáchTechnológie, Produkty, Biznis, Internet,Prie<strong>sk</strong>umy trhu, Komunikácie, Burza akciíatï. <strong>na</strong>chádza každý deò aktualizovanéspravodajstvo z domova a zahranièia.Okrem spravodaj<strong>sk</strong>ého servisu tu nájdeteaj èlánky a recenzie z oblasti PC produktov,shareware èi poèítaèových hier.IT NEWS ponúka aj ïalšie zaujímavéslužby. Register IT firiem obsahuje komplexnézáz<strong>na</strong>my o viac ako 400 sloven<strong>sk</strong>ýchpoèítaèových firmách: kontaktné údaje,postavenie <strong>na</strong> trhu, zameranie, produktovéportfólio atï. Samozrejmos ou je vyh¾adávaniea triedenie. Zápis do registra, ako ajuverejnenie loga je bezplatné. Doplnkovouslužbou k registru je katalóg hyperlinkov <strong>na</strong>zahranièné a domáce poèítaèové firmy.Ïalšou zaujímavou sekciou sú Podujatia,ktoré informujú o ve¾trhoch, výstavácha konferenciách vo svete a <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u,ako aj aktualizovaný zoz<strong>na</strong>m pripravovanýchpodujatí domácich IT firiem.Medzi vyh¾adávané rubriky patrí Poradòa,Tipy a triky, Programujeme a Zaujímavélinky. Pre <strong>sk</strong>alných èitate¾ov PC REVUE jeurèený Archív a Index èlánkov, download listingovèi objednávkový kupón <strong>na</strong> predplatné.Z ïalších služieb treba urèite spomenúaj Burzu a Media klub. Nový web je postavený<strong>na</strong> aplikácii Buxus (http://<strong>www</strong>.ui42.<strong>sk</strong>).Server IT NEWS predstavuje logické spojeniemediálnej sily a šírky záberu portáluMarkíza.<strong>sk</strong> a odborného zázemia a prestížnehopostavenia poèítaèového magazínuPC REVUE. Vïaka týmto predpokladom máserver IT NEWS ambície sta sa štartovacímbodom všetkých záujemcov o svet poèítaèova internetu, ako aj profesionálnych používate¾ovinformaèných technológií.Kyocera Mita FS-1000+Spoloènos Kyocera Mita ohlásila uvedenienovej tlaèiarne FS-1000+, ktorá postupne<strong>na</strong>hradí model FS-1000. Základným zlepšenímje zvýšenie rýchlosti tlaèe <strong>na</strong> 12 stránokza minútu. Pod¾a údajov výrobcu dosahujenová tlaèiareò oproti predchádzajúcemumodelu FS-1000 až 20-percentné zvýšenierýchlosti tlaèe prvej strany (13 sekúnd).K dispozícii je pä emulácií tlaèovýchjazykov vrátane PCL 6 a PostScript ako volite¾néhodoplnku. Výkonný 75 MHz procesorzais uje rýchle spracovanie údajov.Súèas ou softvérového vybavenia je virtuálnydisplej, ktorý slúži <strong>na</strong> dia¾kové monitorovaniestavu tlaèiarne. Tento systém, ktorý je¾ahko ovládate¾ný, zvyšuje pohodlie operátoratlaèiarne. Tlaèiareò sa vyz<strong>na</strong>èuje nízkouemisiou a spotrebou energie. Štandardnú4 MB pamä tlaèiarne možno rozšíriaž <strong>na</strong> 132 MB a ve¾kokapacitný tonerumožòuje tlaè 6000 strán pri pokrytí 5 %.Rýchlos ou 12 stránok za minútu a vysokýmrozlíšením 600 dpi (možno rozšíri <strong>na</strong>2400 dpi prostredníctvom KIR2) spåòatlaèiareò FS-1000+ požiadavky kladené<strong>na</strong> rýchlu laserovú tlaèiareò v podnikovompoužití. Výrobca po<strong>sk</strong>ytuje dva roky záruky<strong>na</strong> tlaèiareò a tri roky alebo 100 000vytlaèených strán <strong>na</strong> valec a vývojnicu.Medzi cie¾ových zákazníkov patria úradyverejnej správy, vládne organizácie, malépodniky a podniky strednej ve¾kosti. Akoplne sie ová tlaèiareò je vhodná <strong>na</strong> rozsiahlea výz<strong>na</strong>mné projekty. (OM)Desa rokov I.M.ComputerTento rok si obchodná spoloènos I.M.Computer,a. s., pripomí<strong>na</strong> desiate výroèie svojhozaloženia. Spoloènos sa orientuje <strong>na</strong> distribúciua ve¾koobchod s poèítaèovými komponentmi,ako aj <strong>na</strong> montáž a predaj osobnýchz<strong>na</strong>èkových poèítaèov LIBRA. Momentálnezamestnáva 60 zamest<strong>na</strong>ncova svojich zákazníkov obsluhuje prostredníctvombratislav<strong>sk</strong>ej centrály a troch poboèiekv Ban<strong>sk</strong>ej Bystrici, v Žiline a v Košiciach.Spoloènos je súèas ou holdingu AAC, a. s.,ktorý zaruèuje jednotlivým podnikate¾<strong>sk</strong>ýmaktivitám podstatne väèšiu stabilitu.I.M.Computer, a. s., pôsobí <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>omtrhu ako asembler osobných z<strong>na</strong>èkovýchpoèítaèov LIBRA.Borland ruší pôvodnúdistribuènú sie v ÈRa <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uSpoloènos Borland, s. r. o., oznámila zrušeniesúèasnej distribuènej siete. Hlavnýmimpulzom pre tento krok bolo opakovanézávažné porušenie distribútor<strong>sk</strong>ej zmluvy zostrany SWS – jedného z hlavných distribútorovfirmy Borland. Spoloènos Borland distribuovalav minulosti produkty BorlandSoftware Corporation <strong>na</strong> území ÈR a SRkoncovým používate¾om jed<strong>na</strong>k prostredníctvomdistribuènej siete spoloèností SWS,a. s., a Apro, spol. s r. o., jed<strong>na</strong>k priamo cezsvoj vlastný internetový obchod a obchodnéoddelenie Borlandu.V posledných mesiacoch sa <strong>na</strong> Borland,s. r. o., ako <strong>na</strong> autorizovaného dodávate¾aproduktov Borland Software Corporation,obrátilo nieko¾ko koncových používate¾ov,ktorí dostali z predajnej siete SWS produktBorlandu bez èe<strong>sk</strong>ej registraènej karty.Ïalej sa vy<strong>sk</strong>ytli prípady, keï v rámci špeciálnejvianoènej kampane <strong>na</strong> predajDelphi dodala spoloènos SWS buï priamokoncovému používate¾ovi, alebo do svojejpredajnej siete nelegálne kópie softvéruBorland alebo neúplnú dodávku, s ktoroubolo <strong>na</strong>rábané v prísnom rozpore s distribuènouzmluvou medzi Borland, s. r. o.,a spoloènos ou SWS. Pretože došlo k výz<strong>na</strong>mnémupoškodeniu záujmov koncovýchpoužívate¾ov (všetkým týmto používate¾omokrem iného neboli dodané spolu s pro-6 PC REVUE 4/2001


N O V I N K Yduktmi èe<strong>sk</strong>é registraèné karty, takže pod¾a pravidiel pre registráciu a pre ne<strong>sk</strong>orší nákupupgrade by im neboli priz<strong>na</strong>né výhody legálneho používate¾a softvéru od Borlandu, aj keïzaplatili a správali sa úplne v súlade s autor<strong>sk</strong>ým zákonom ÈR), rozhodla sa spoloènosBorland, s. r. o., okamžite zruši distribuènú zmluvu so spoloènos ou SWS a v súèasnostizvažuje aj podanie žaloby <strong>na</strong> spoloènos SWS.Sloven<strong>sk</strong>í zákazníci budú môc už èo<strong>sk</strong>oro prebera produkty od firmy Made In..., fi<strong>na</strong>ncialma<strong>na</strong>gement, s. r. o., Bratislava, ktorá bude zais ova dodávky a fakturáciu produktovBorland <strong>na</strong> území Sloven<strong>sk</strong>ej republiky. V budúcnosti preberie celú èinnos <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uBorland Slovakia.KRIMI SK už aj <strong>na</strong> internetePortál <strong>www</strong>.markiza.<strong>sk</strong> v úzkej spolupráci s tvorcami relácie KRIMI SK spustil 2. marca 2001unikátny projekt, ktorý užívatelia nájdu <strong>na</strong> adrese krimi.markiza.<strong>sk</strong>. Server Krimi Sk bude(podobne ako rovnomenná relácia) po<strong>sk</strong>ytova unikátne informácie z oblasti krimi<strong>na</strong>listikya krimi<strong>na</strong>lity <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, pravidelne aktualizovanú databázu h¾adaných osôb a zaistenýchvozidiel, ako aj praktické rady pre obèanov (styk s políciou, èo robi pri policajnej kontroleatï.). Garanciou kvality obsahu je práve rovnomenná relácia TV Markíza a spoluprácas Prezídiom PZ SR a ïalšími zložkami MV SR.Agresív<strong>na</strong> kampaò BSA – koniec softvérovej krimi<strong>na</strong>lity<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u?Spoloènos BSA, dobrovo¾né združenie zamerané <strong>na</strong> potláèanie nelegálneho používaniasoftvéru, sa rozhodla zorganizova <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u novú kampaò. V rámci nej rozošle 7000kusov videokaziet, <strong>na</strong> ktorých je <strong>na</strong>toèená rekonštrukcia zásahu policajných zložiek. Navideokazete vidie konfiškáciu poèítaèa, médií, ako i zadržanie ko<strong>na</strong>te¾a firmy. V podstate je<strong>na</strong> nej zachytený celý zásah, ktorý sa môže týka každého, kto nelegálne používa softvér.Na tlaèovej besede k tejto kampani vystúpili aj dve osoby obvinené v súvislosti s používaníma šírením nelegálneho softvéru. Martin zo Zvole<strong>na</strong> bol odsúdený <strong>na</strong> trest odòatia slobodys trvaním <strong>na</strong> 7 mesiacov s podmieneèným odkladom <strong>na</strong> 1 rok za to, že mu bolo dokázanépoužívanie softvéru v poèítaèovom klube (išlo o Novell NetWare). Prípad Róbertaz Bratislavy ešte nie je doriešený. Pri kontrolných nákupoch zorganizovaných alianciou BSAvšak predal poèítaè s nelegálne <strong>na</strong>inštalovaným operaèným systémom od firmy Microsoft.Pripomeòme, že pod¾a § 152 Trestného záko<strong>na</strong> je <strong>na</strong>jvyšším trestom za nelegálnepoužívanie softvéru odòatie slobody <strong>na</strong> dobu 5 rokov, peòažný trest èi prepadnutie veci.Straty spôsobené poèítaèovou krimi<strong>na</strong>litou v Sloven<strong>sk</strong>ej republike predstavujú 9,7 milió<strong>na</strong>USD, èo zahàòa ušlý zi<strong>sk</strong> z DPH, daní z príjmu a straty pracovných príležitostí.Miera softvérovej krimi<strong>na</strong>lity <strong>na</strong> nových poèítaèoch predstavuje 46 %, èo z<strong>na</strong>mená, žetakmer polovica softvéru sa používa protizákonne.Nová kampaò združenia Business Software Alliance <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u sa zameriava <strong>na</strong>jmä<strong>na</strong> malé a stredné organizácie, ktoré vo vysokej miere používajú softvér protizákonne, èastoaj nevedome. Adresátmi sú zástupcovia stredného a vyššieho ma<strong>na</strong>žmentu, teda tí, ktorí<strong>na</strong>jèastejšie rozhodujú o nákupe softvérových produktov. (OM)Phare a Kraj<strong>sk</strong>ý úrad v Bratislave otvárajú regionálny portálKraj<strong>sk</strong>ý úrad v Bratislave otvoril internetovú stránku <strong>www</strong>.triregion.com, zameranú <strong>na</strong> spoluprácususediacich regiónov Sloven<strong>sk</strong>a, Maïar<strong>sk</strong>a a Rakú<strong>sk</strong>a. Portál bude po<strong>sk</strong>ytova informácieo legislatíve, programoch, projektoch a iných dokumentoch v rámci regionálnehorozvoja, rozvoja podnikania, životného prostredia, cestovného ruchu a cezhraniènej dopravy.Vznikol v rámci projektu Phare a realizovala ho spoloènos GHK Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l. Samotnýportál vrátane dizajnu a používate¾<strong>sk</strong>o-administratívneho rozhrania vypracovala bratislav<strong>sk</strong>ápoboèka spoloènosti PolarDesign.Jednotlivými úèastníkmi v rámci projektu Phare, <strong>na</strong>zvaného Cezhranièná spolupráca –fáza 2, sú Bratislav<strong>sk</strong>ý región, maïar<strong>sk</strong>á župa Sopron-Györ-Moson a územia Burgenlandu,Viedne a Dolného Rakú<strong>sk</strong>a. V súèasnosti je stránka v sloven<strong>sk</strong>om a anglickom jazykua každý región má vyhradený vlastný informaèný obsah. aži<strong>sk</strong>o je zatia¾ <strong>na</strong> prezentácii sloven<strong>sk</strong>éhoregiónu.GTS Slovakia ide do SIX-u rýchlos ou 1 Gb/sSpoloènos GTS Slovakia, s. r. o., sa stala prvou spoloènos ou <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, ktorá sa pripojilado Sloven<strong>sk</strong>ého peeringového centra (SIX) kapacitou 1 Gb/s. Sloven<strong>sk</strong>é peeringovécentrum (Slovak Internet Exchange) zabezpeèuje vzájomnú komunikáciu jednotlivých po<strong>sk</strong>ytovate¾ovinternetu, vymieòajúcich si sie ovú prevádzku.Zvýšená kapacita IP Backbonu (internetovej chrbticovej siete) <strong>na</strong> 1 Gb/s ovplyvní nielenpriepustnos siete, èo výrazne posilní kvalitu pripojenia všetkých zákazníkov, ale predovšetkým<strong>sk</strong>valitní služby web hostingu a server hostingu.Spoloènos GTS Slovakia, s. r. o., sa angažuje aj v rámci podpory rozvoja internetu <strong>na</strong>vysokých školách. SANET (Sloven<strong>sk</strong>á akademická sie ) od nej zí<strong>sk</strong>ala potrebné optické zariadenia,ktoré umožnia 1 Gb/s pripojenie do SIX-u. Zme<strong>na</strong> kapacity pripojenia zabezpeèírýchly prísun informácií, ako aj nárast kvality informaèných technológií sloven<strong>sk</strong>ých univerzít.HP fi<strong>na</strong>ncuje vybavenie uèebne výpoètovejtechniky <strong>na</strong> OA v ÈadciV mene spoloènosti Hewlett–Packard Slovakia, s. r. o., odovzdal jej generálny riadite¾ do rúkministra školstva SR symbolický šek v hodnote 1 200 000 Sk <strong>na</strong> kompletné vybavenie jednejuèebne výpoètovej techniky <strong>na</strong> Obchodnej akadémii v Èadci. Známou filozofiou zakla-8 PC REVUE 4/2001


R E V U EZ¾ava: Milan Prypoò, generálny riadite¾ HP Slovakia a MilanFtáènik, minister školstva SRdate¾ov HP bolo vyvíja technológie, ktoré môžu slúži celej spoloènosti,pretože len také výrobky pod¾a nich prinášajú ¾udstvu <strong>sk</strong>utoènýpokrok. V intenciách tohto odkazu sa spoloènos HP rozhodlapomôc študentom stredných škôl, ako i ¾uïom postihnutým – èi užtelesným, alebo duševným hendikepom.Spoloènos svoju charitatívnu èinnos u<strong>sk</strong>utoèòuje aj prostredníctvompoèítaèového vybavenia. Pod¾a slov generálneho riadite¾a Ing.Mila<strong>na</strong> Prypoòa sa vedenie spoloènosti HP rozhodlo, že sponzoringovéaktivity <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u povedú <strong>na</strong>jmä týmto smerom.Na Sloven<strong>sk</strong>u má prístup k internetu18 % populácieHoci je rozvoj využívania a prístupu k internetu <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u pomalšíako vo vyspelých krajinách, v druhej polovici minulého rokadisponovalo možnos ou prístupu <strong>na</strong> internet zhruba 18 % obyvate¾ovSR. Oproti roku 1999 je to nárast takmer <strong>na</strong> dvojnásobok.Výraznejšiemu rozvoju nového média bráni predovšetkým nízkapenetrácia internetu v domácnostiach, dosahujúca len 2,4 %.Vyplýva to z prie<strong>sk</strong>umu Slovak Internet Monitor, ktorý u<strong>sk</strong>utoènilaagentúra GfK Slovakia.Prístup k internetu po<strong>sk</strong>ytujú <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u predovšetkým verejnémiesta, ako sú kaviarne a knižnice, ktoré využíva 7 % populácie. Nadruhé miesto klesol prístup v práci so 6,2-percentnou úrovòou.Prístup k internetu denne využívajú 3 % a nieko¾kokrát za týždeò3,9 % obyvate¾ov. Nieko¾kokrát mesaène browsuje <strong>na</strong> internete3,5 % populácie, ve¾mi zriedka 5,2 % a 1,5 % respondentov nevedelopresne odpoveda .Najviac užívate¾ov používa internet ako alter<strong>na</strong>tívnu formuvzdelávania a zábavy. Vysoké percento si už stabilne udržalo ajposielanie elektronickej pošty. Naopak, výrazný pokles zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lprie<strong>sk</strong>um pri využívaní média <strong>na</strong> zis ovanie aktuálnych informáciío dianí v spoloènosti. Približne konštantná úroveò zostalavo využívaní internetu pri obchodnom styku a <strong>na</strong> zis ovanie predpovedepoèasia. Naïalej ve¾mi nízke percento Slovákov využívainternet <strong>na</strong> nákup tovarov a služieb, ako aj <strong>na</strong> styk s fi<strong>na</strong>nènýmiinštitúciami.Prognózy ïalšieho vývoja poètu užívate¾ov internetu <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u sú rozdielne. Pod¾a januárového prie<strong>sk</strong>umu GfK je jednopercento sloven<strong>sk</strong>ej populácie rozhodnuté zaobstara si prístupk internetu v horizonte šiestich mesiacov a ïalšie štyri percentá tútomožnos zvažujú. Pod¾a doterajších výsledkov sa však už aj <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u stabilizovala prioritná <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> užívate¾ov, ktorá má vekmedzi 18 až 45 rokmi, vysokoškol<strong>sk</strong>é vzdelanie, zväèša sú bonitnía aspoò do urèitej miery sa vyz<strong>na</strong>jú v technológiách. Pod¾a prístupuk internetu sú <strong>na</strong> tom <strong>na</strong>jlepšie obyvatelia sever<strong>sk</strong>ých krajín.Najväèšia miera pokrytia je <strong>na</strong> Islande, takmer 78 %. Vo Fín<strong>sk</strong>u mák internetu prístup 70 % populácie, vo Švéd<strong>sk</strong>u 65,2 %, v Dán<strong>sk</strong>u60 % a Nór<strong>sk</strong>u 57 %.Z ïalších krajín dosiahlo Švajèiar<strong>sk</strong>o 49,2-percentné pokrytie,v Holand<strong>sk</strong>u má prístup k internetu 48 % a v Rakú<strong>sk</strong>o 44 % obyvate¾ov.Medzi krajiny s rozvinutou internetovou sie ou sa zaradilo, akojediný štát východnej a strednej Európy, Slovin<strong>sk</strong>o s 39-percentnýmpokrytím. Predstihlo tak <strong>na</strong>príklad Britániu s 38 % internetovýchužívate¾ov, Nemecko s 34 %, Francúz<strong>sk</strong>o s 31,6 % alebo Talian<strong>sk</strong>os 28,7 %. Sloven<strong>sk</strong>o sa s 18 percentami internetovej populácie približujeÈe<strong>sk</strong>ej republike s úrovòou 19,7 %, prièom predstihujePo¾<strong>sk</strong>o, Maïar<strong>sk</strong>o, Rumun<strong>sk</strong>o, Ru<strong>sk</strong>o, Ukrajinu, ale <strong>na</strong>príklad ajŠpaniel<strong>sk</strong>o, uzatvára GfK.Konferencia Bezpeènos dát 2001Druhý roèník tejto akcie opä organizuje AEC Bratislava, s. r. o.,v spolupráci so Sloven<strong>sk</strong>ou asociáciou pre informaènú bezpeènos(SASIB) a mesaèníkom PC REVUE. Konferencia sa u<strong>sk</strong>utoèní v utorok3. apríla 2001 v bratislav<strong>sk</strong>om hoteli Holiday Inn.Udalosti uplynulého roka nám jasne ukázali, že problematikapoèítaèových vírusov nie je prežitkom a že stále predstavuje reálnenebezpeèenstvo. Názvy ako Iloveyou, Navidad, Vero<strong>na</strong>, Hybris èiProLin sa stali všeobecne známymi pojmami. Napriek mnohým prorokompoèítaèové vírusy nie sú <strong>na</strong> ústupe, ale èi chceme, alebo nie,stali sa bežnou súèas ou sveta informaèných technológií.Elektronický podpis sa tiež stáva pevnou a neoddelite¾nousúèas ou reálneho sveta. Táto technológia otvára svetu poèítaèovdosia¾ netušené možnosti – v oblasti autentizácie, elektronickéhoobchodovania, e-commerce, boja proti poèítaèovým vírusoma pod. Rov<strong>na</strong>ko tak sa nájde asi málokto, kto by pochyboval o nutnostiochrany poèítaèových dát èi webových stránok pred útokmihackerov.Všetkým týmto okruhom (a aj mnohým ïalším) je venovanápráve konferencia Bezpeènos dát 2001 v Bratislave.PC REVUE ON LINEalebo Èo nové <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom webel Spojili sme svoje sily s internetovým portálomMARKÍZA.SKl Našim stálym návštevníkom urèite neušiel menšíredizajn.l Vznikli dve nové rubriky – Shareware, kde pravidelnenájdete krátke recenzie <strong>na</strong> sharewarovéprogramy a Gamesy, kde si zase každý deò budetemôc preèíta krátku recenziu <strong>na</strong> niektorú poèítaèovúhru.l Taktiež chceme upozorni <strong>na</strong> novú službu – Mailinglist – možnos objed<strong>na</strong>nia si zasielania spravodajstvazo sveta IT <strong>na</strong> Vašu e-mailovú adresu.l Vyhodnotenie ankety Ako hodnotíte náš web,ktorú sme vyhlásili v januárovom èísle, si môžetepreèíta <strong>na</strong> poslednej strane tohto èísla PC REVUE.l Vaše prípadné návrhy èi pripomienky aj <strong>na</strong>ïalejoèakávame <strong>na</strong> adrese redakcia@pcrevue.<strong>sk</strong>4/2001 PC REVUE 11


R E V U EBudúcnoslaserových tlaèiarní a <strong>sk</strong>enerovHP PREDSTAVILA SVOJE MODELY PRENOVÉ TISÍCROÈIEVpolovici marca predstavila spoloènosHewlett-Packard (HP) novétlaèiarne a <strong>sk</strong>enery, s ktorými sa budemestretáva v ïalšom období. Najnovšiemodely boli zámerne prezentované voFlorencii v historických priestoroch z 13.storoèia, aby vynikli <strong>na</strong>jnovšie technológie.V rámci tohto predstavenia boli <strong>na</strong> trhuvedené laserové tlaèiarne z rodiny HPLaserJet 1200, 2200, 3200 a 4100, ako i <strong>na</strong>jnovšie<strong>sk</strong>enery. S prvými dvoma typmitlaèiarní sa môžete oboznámi v podrobnejrecenzii v tomto èísle, ïalšie modely vámpredstavíme v niektorom z <strong>na</strong>sledujúcichèísel PC REVUE. V tomto èlánku sa budemevenova <strong>sk</strong>ôr všeobecným trendom a stratégiámnových zariadení.LASEROVÉ TLAÈIARNEFilozofiou firmy HP v tomto segmente jetlak <strong>na</strong> kvalitu produktu, jeho spo¾ahlivos, jednoduchos použitia a možnostirozširovania tlaèiarne. Všeobecným trendomv segmente monochromatickýchtlaèiarní je posun k vyššej kvalite a výkonom,žiadaným zákazníkmi. Èiernobieletlaèiarne sa <strong>na</strong> trhu udržiavajú hlavnevïaka nízkym celkovým nákladom <strong>na</strong>vlastníctvo (TCO), robustnosti, univerzálnostia jednoduchosti použitia. Nízke TCOje dané <strong>na</strong>jmä nízkymi prevádzkovýminákladmi – okolo jednej koruny <strong>na</strong> stranupri 5-percentnom pokrytí. Oèakávanýmtrendom je uvedenie tlaèiarní využívajúcichtechnológiu internetu.Najlacnejší model laserovej tlaèiarne –HP LaserJet 1200 – stojí menej ako 20-tisíckorún bez DPH. Je urèený <strong>na</strong> osobnépoužitie v podnikoch alebo menších kanceláriách,ako aj pre nároènejšieho domácehopoužívate¾a. V tomto <strong>na</strong>sadení sa dápouži ako <strong>sk</strong>ener (nie však ako plošný)alebo kopírovací stroj.Vyššia rodi<strong>na</strong> laserových tlaèiarní – HPLaserJet 2200n – je vytvorená <strong>na</strong> základereakcie zákazníkov z podnikovej sféry,predovšetkým bankového sektora. Pretomá tento model zabudovanú možnosMultifunkèné zariadenie HP LaserJet 3200tlaèe <strong>na</strong> obidve strany papiera (automatickýduplex), dosahuje vysokú rýchlostlaèe a <strong>na</strong>raz pojme 850 hárkov papiera.Ïalšou novou funkciou je podpora tlaèez mobilného telefónu a vreckových poèítaèovpomocou infraèerveného portu.Ïalší model HP LaserJet 3200 predstavujeuž v štandardnej dodávke multifunkènézariadenie s možnos ami tlaèe, <strong>sk</strong>enovania,kopírovania, ale i faxovania.Okamžite po vložení papiera do prístrojasa zobrazí dialóg <strong>na</strong> manipuláciu s ním. Jeho možné posla faxom (klasicky, prípadnecez internet èi LAN), elektronickou poštouako prílohu typu PDF, kopírova , <strong>sk</strong>enova ,ale aj umiestni <strong>na</strong> urèenú webovú stránkubez z<strong>na</strong>losti formátu HTML. Existuje ajverzia s podporu systému Macintosh. Ïalšívývoj v oblasti multifunkèných modelov sapod¾a predstavite¾ov HP bude zameriavaVyhodnotenie prie<strong>sk</strong>umu: PRIPOJENIE NA INTERNETVo februárovom èísle PC REVUE sme v <strong>na</strong>dväznosti<strong>na</strong> èlánok Nové možnosti prístupu <strong>na</strong> internetvyhlásili anketu zameranú <strong>na</strong> internetovéspojenie a predplatené karty. A ako dopadlivýsledky prie<strong>sk</strong>umu?1. Aký prístup <strong>na</strong> internetpoužívate?l cez telefónnu linku: 76,13 %l trvalé pripojenie pevnou linkou: 23,87 %2. Prístup <strong>na</strong> internet mátel z domu: 43,48 %l zo školy: 20,04 %l zo zamest<strong>na</strong>nia: 17,43 %l využívate internetovú kaviareò: 8,21 %l u známych, priate¾ov: 8,81 %l iné: 2,03 %3. Maximál<strong>na</strong> rýchlos vášhopripojenia jel do 28,8 KB/s: 9,19 %l do 33,6 KB/s: 20,97 %l do 56 KB/s: 52,29 %l do 64 KB/s: 8,36 %l do 128 KB/s: 4,31 %l vyššie: 4,88 %4. Preferujete zmluvný prístup <strong>na</strong>internet s pravidelnými platbamialebo formou predplatených kariet?l preferujem pravidelné platby klasickýmspôsobom: 46,59 %l preferujem formou predplatených kariet:53,41 %5. Využili by ste prístup <strong>na</strong> internetzadarmo aj za cenu prípadnéhozníženia kvality po<strong>sk</strong>ytovanýchslužieb?l áno: 64,08 %l nie: 35,92 %6. Plánujete po vzniku možnostivo¾ného prístupu <strong>na</strong> internet zrušidoterajšiu formu plateného prístupu<strong>na</strong> internet?l áno: 60,85 %l nie: 39,15 %Prie<strong>sk</strong>umu prostredníctvom èasopisu sa zúèastnilospolu 712 respondentov. Z nich sme vyžrebovalidvanástich výhercov, ktorým pošleme predplatenékarty Internet MAX, Internet NaEX, Rozbal.toa Karta Marta, ktoré do sú aže venovali spoloènostiEuroWEB, Nextra, ViaPVT a Slovanet. Sú to:Marian Kolník, HrachovišteJán Cmarko, PrievidzaJán Vdovec, ¼ube¾aRóbert Mikula, KošiceRoman Schmidt, Do¾anyIvan Gašpar, KošiceVladimír Kluèka, NitraAndrej Pollák, StupavaMikuláš Hronec, Turèian<strong>sk</strong>e TepliceMichal Malega, KošiceAndrej Luknár, BratislavaMartin Èižmárik, MartinParalelne so sú ažou v èasopise prebiehala anketaaj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej webovej stránke. Otázka bola ibajed<strong>na</strong> a znela:Aký prístup <strong>na</strong> internetpoužívate?Elektronickou formou do èasu uzávierky <strong>na</strong> webeodpovedalo 809 respondentov a výsledky sú ve¾mipodobné:l cez telefónnu linku sa pripája <strong>na</strong> internet 61 %l trvalé pripojenie pevnou linkou má 39 %Všetkým ïakujeme za úèas .12 PC REVUE 4/2001


R E V U ENovinky v rodine <strong>sk</strong>enerov HP ScanJet 7400<strong>na</strong> integráciu plošného <strong>sk</strong>enera, pomocouktorého bude možné kopírova a <strong>sk</strong>enovaaj materiály, ako je predloha v knihe, èasopisea pod. Takýto model by sa mal objavido konca tohto roka.Skutoènou premenou vízií budúcehovývoja tlaèiarní <strong>na</strong> realitu je rodi<strong>na</strong> HPLaserJet 4100. Ide jed<strong>na</strong>k o klasický výkon– parametre udávané výrobcom, akorýchlos 24 strán za minútu, procesors frekvenciou 250 MHz, doba tlaèe prvejstrany do 12 s, maximálny mesaènývýkon 150 000 strán, maximál<strong>na</strong> kapacitapapiera vo vstupných zásobníkoch 1100hárkov a automatická duplexná jednotka– hovoria asi za všetko.Využitie internetu zabezpeèujú technológieako Web Jetadmin (WJA) a EmbeddedWeb Server (EWS). Obidve technológie súdostupné pomocou internetového prehliadaèa.WJA slúži správcovi tlaèiarne – informujeho o poruchových stavoch, dosiahnutíhranièných hodnôt náplní atï.Správca môže konfigurova , ktoré stavya akým spôsobom (mail, SMS) sa budúoz<strong>na</strong>mova . Na servisné úèely je tlaèiareòschopná presne informova o type konkrétnejporuchy. V budúcnosti dokoncatlaèiareò sama vyšle informáciu o objed<strong>na</strong>nípríslušného modulu – to spolu s údajmio záruke tlaèiarne a vystavení faktúry zaopravu. Výhodou pre používate¾ov jenižšia doba nedostupnosti tlaèiarne, preobslužný personál to z<strong>na</strong>mená riešenieproblému pri jednej návšteve.EWS je technológia urèená pre používate¾ov.Informuje ich o tom, že tlaèiareònemá dos papiera, resp. formát papieranezodpovedá požiadavkám a pod.Z tlaèiarne sa tak stáva <strong>sk</strong>ôr služba, ktoráje pre používate¾ov dostupná pomocouinternetu.Ïalšou technológiou je EmbeddedVirtual Machine (EVM), ktorá umožòuje <strong>na</strong>tlaèiarni spúš a programy v jazyku Java.Tento systém umožní tlaèiarni pridávanové funkcie, realizova diagnostickéfunkcie, tlaèi <strong>na</strong> tlaèiarni s pripojením <strong>na</strong>internet.Pokia¾ si všimneme cenové hladinynových laserových tlaèiarní od firmy HP,nenájdeme tu ani jeden model, ktorý bysa dal oz<strong>na</strong>èi ako tlaèiareò pre cenovoLaserová tlaèiareò HP LaserJet 4100 –závan budúcnosticitlivého zákazníka, teda v cene pod 15-tisíc korún (tzv. low-end model). Predstaviteliafirmy HP nám <strong>na</strong> otázku o pokrytítohto segmentu odpovedali asiv tom zmysle, že segment zákazníkovžiadajúcich low-end model laserovejtlaèiarne je zanedbate¾ný. Môže to bypravda v západnej Európe a SevernejAmerike. Domnievame sa však v regiónevýchodnej Európy tvoria zákazníci orientovaní<strong>na</strong> obstarávaciu cenu ove¾a väèšísegment.NOVÝ TYP SPOTREBNÉHOMATERIÁLU. Najvyšší predstavovanýmodel HP LaserJet 4100 je zaujímavý jed<strong>na</strong>kvýkonom a možnos ami, ale aj novýmtypom tonerovej kazety. Tá predstavujenové riešenie, ktoré firma HP prenesie èo<strong>sk</strong>oroaj do segmentu nižších tlaèiarní.Tonerová kazeta pritom obsahuje zabudovanýèip, ktorý nesie informáciu o jej používaní.Na základe sledovania pokrytiastránok vytlaèených v minulosti má používate¾k dispozícii ve¾mi presnú informáciuo tom, ko¾ko strán ešte bude môc vytlaèis ostávajúcim tonerom. Nová konštrukciatonerovej kazety zaruèuje spotrebovanievšetkého tonera v kazete bez toho, aby steju museli potriasa . Predpokladáme, žezvyk potriasania tonerovej kazety sa eštenejaký èas zachová, dlhoroèní používateliasi <strong>na</strong> to urèite hneï nezvyknú.Zabudovaný èip sa používa aj pri riadení<strong>na</strong>pätia, ktorým sa umiestòuje toner <strong>na</strong>papier. Takýmto spôsobom sa zabezpeèírovnomerná kvalita tlaèe poèas celej životnostitlaèovej kazety. Èip tiež kontrolujesprávne umiestnenie kazety v tlaèiarni. Prizistení nedostatku tonera sa vyvolá možnoselektronického objednávania kazetycez HP alebo distribútorov – ako to budev tejto oblasti vyzera <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, to uvidímev budúcnosti. Urèite bude existovakomunikácia pomocou elektronickej pošty.HP integráciou èipu komplikuje aj<strong>na</strong>påòanie tonerových kaziet a výrobu ichkópií tretími stra<strong>na</strong>mi. Okamžite po vloženítakejto tonerovej kazety sa vypíšehlásenie o tom, že sa nepoužíva originálnyspotrebný materiál a aké to môže manásledky. Tlaè s takouto kazetou jemožná, k dispozícii však nebudú nijakéúdaje o ostávajúcej zásobe tonera anitechnológie <strong>na</strong> riadenie <strong>na</strong>pätia.SKENERYÏalšia èas predstavenia bola venovanánovým modelom <strong>sk</strong>enerov. Spoloènos HPuviedla low-end model HP ScanJet 2200cs optickým rozlíšením 600 dpi s farebnouhåbkou 42 bitov, ktorého ce<strong>na</strong> <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>omtrhu sa odhaduje <strong>na</strong> 3500 Sk.Technologicky zaujímavejšie sú všakmodely z rodiny HP LaserJet 7400c. Tiev podstate predstavujú dva <strong>sk</strong>enery v jednom– jeden s rozlíšením 600 dpi a jedens optickým (!) rozlíšením 2400 dpi a internoufarebnou håbkou 48 bitov. Ide o <strong>sk</strong>enery<strong>na</strong> profesionálne použitie, súèas ouštandardnej dodávky je zariadenie <strong>na</strong> snímaniediapozitívov, existujú aj modelys automatickým podávaèom. To, ktorýoptický mechanizmus sa použije, nevolípoužívate¾, ale vyberá ovládací softvérpod¾a typu vloženej predlohy. Ak ide <strong>na</strong>pr.o èistý text, použije sa snímanie s výbavoupre 600 dpi. Pokia¾ sa vloží do <strong>sk</strong>enera fotografia,použije sa pri snímaní mechanika<strong>na</strong> snímanie s rozlíšením 2400 dpi. Zaujímavétechnické detaily vyhotovenia hlavyso šachovnicovo usporiadanými snímacímiprvkami predstavíme v recenzii v niektoromïalšom èísle PC REVUE.BUDÚCNOS ?Budúcnos monochromatických zariadeníje v premene tlaèiarne v tradiènom chápaní<strong>na</strong> inteligentné zariadenie s pripojenímpomocou internetu. Ïalším trendomje kombinácia viacerých funkcií do jednéhozariadenia a podpora otvorenýchštandardov. Monochromatické zariadenianás preto budú sprevádza <strong>na</strong>ïalej, ale ichcelková úžitková hodnota sa výraznezvýši. Skenery rov<strong>na</strong>ko budú <strong>sk</strong>ôr multifunkènýmizariadeniami, v budúcnostibudú schopné spolupracova s tlaèiaròouaj pri vypnutom poèítaèi.Ondrej Macko, Florencia4/2001 PC REVUE 13


R E V U EROZHOVORAko sa robí CDV tomto èísle PC REVUE vám ponúkame ïalšie CD, ktoré sme pripraviliv spolupráci s firmou Di<strong>sk</strong>us. Pri jeho výrobe bolo použitých viacerotechnológií, ktoré sú svojím spôsobom unikátne. CD má <strong>na</strong> povrchustierate¾nú plôšku, ktorá podobne ako <strong>na</strong> stieracích kupónoch <strong>sk</strong>rýva tajnýkód, v <strong>na</strong>šom prípade informáciu o prípadnej výhre. Pod¾a informácií firmyDi<strong>sk</strong>us by malo ís o technológiu, ktorá nebola použitá zatia¾ nikde inde<strong>na</strong> svete – len <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u! A <strong>na</strong>vyše je <strong>na</strong>še CD aj voòavé. Požiadali smepreto Vlada Podobu z firmy Di<strong>sk</strong>us o rozhovor, ako sa robí CD, aké súmožnosti tohto nosièa, výhody jednotlivých výrobných postupov atï.u PCR: Spomí<strong>na</strong>te si ešte <strong>na</strong> príchod prvých cédeèiek?w V. Podoba: Pokia¾ viem, je to už <strong>sk</strong>oro 20 rokov, keï sifirmy Philips a Sony nechali patentova CD, celýmmenom compact disc alebo po <strong>na</strong>šom kompaktný di<strong>sk</strong>(názov kádeèko sa však neujal). CD boli primárne urèené<strong>na</strong> šírenie hudby a mali <strong>na</strong>hradi vinylové gramoplatne.Len <strong>na</strong>jväèší vizionár mohol predpoklada , ako CD v budúcnostizasiahne do sféry vtedy takej vzdialenej, dosféry, ktorá bola doménou a z<strong>na</strong>kom firiem s novýmitechnológiami, do sféry dnes volanej informaèné technológie.Doba tak pokroèila, že dnes už aj hudbu a obrazmôžeme bra „len“ ako dáta. A to aj vïaka už spomí<strong>na</strong>némuCD. Nechcem teraz hovori o histórii vzniku a vývojaCD. Skôr chcem èitate¾om priblíži tento magický kotúèplastu z praktického poh¾adu dnešného spotrebite¾a. Podpojmom spotrebite¾ však nemyslím toho, kto hudbualebo iné dáta s CD poèúva, pozerá alebo i<strong>na</strong>k používa.Pod týmto pojmom si predstavujem niekoho, kto chcevyuži CD <strong>na</strong> šírenie svojich produktov.Vo firme Di<strong>sk</strong>us sa dnes ove¾a èastejšie stretáme sozákazníkmi, ktorí si chcú necha vytlaèi , vylisova ,<strong>na</strong>množi , vypáli CD alebo si chcú kúpi „lisovaèku <strong>na</strong>cédeèká“. Preto chcem v krátkosti predstavi možnosti,ktoré sú pri výrobe CD. Èo je nutné <strong>na</strong> to, aby bolo možnéCD vyrobi .Pri výrobe CD existujú dve zásadne odlišné možnosti.Prvou je klasické lisovanie – tak ako boli vyrobené aj historickyprvé audio CD. Druhou možnos ou, ako vyrobiCD, je duplikácia (èastejšie používaný pojem je pálenie).Výsledným produktom je <strong>na</strong>hrané cédeèko, ktoré saz h¾adi<strong>sk</strong>a používania a dizajnu zásadne neodlišuje.S výnimkou istýchšpecifík, ktoré uvediem ne<strong>sk</strong>oršie, je jedno, akým spôsobomje CD vyrobené.O tom, aký spôsob sa pri výrobe CD použije, rozhodujenáklad (množstvo), v akom sa má vyrobi . Orientaènemožno poveda , že do množstva 500 kusov sa jednoz<strong>na</strong>èneoplatí CD duplikova , teda páli . Rozhoduje o tom ce<strong>na</strong>,pretože fixné cenové náklady spojené s výrobou CD lisovanímsa rozpoèítavajú <strong>na</strong> menší poèet hotových CD. Ïalšímkritériom je èas. Štandardným dodacím termínom pre lisovanéCD je 10 pracovných dní. Aj keï sa obèas dá tento termín<strong>na</strong> základe predchádzajúcej dohody <strong>sk</strong>ráti , nie vždyje to možné. Vtedy je výhodnejšie CD vyrobi duplikáciou.u PCR: Ako sa vlastne lisuje CD?w V. Podoba: Aby mal èitate¾ predstavu, ako sa lisujú CD,v krátkosti opíšem postup. Môžete sa stretnú aj s pojmomreplikácia CD (<strong>na</strong> rozdiel od pojmu duplikácia, ktorýz<strong>na</strong>mená pálenie). Podkladom <strong>na</strong> výrobu je master CD. Jeto vypálené CD, ktorého obsah je totožný s obsahombudúcich vylisovaných CD. Master CD musí by vypálenýpod¾a urèitej normy. Toto má zabezpeèi správne <strong>na</strong>stavenývypa¾ovací softvér. Vyrobenie tohto originálu sa i<strong>na</strong>kvolá aj mastering. Po dodaní master CD do lisovne sa zaèí<strong>na</strong>proces výroby. Po úvodných kontrolách kvality dodanéhooriginálneho CD bude <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr vyrobená matrica.Používa sa takisto pojem raznica.Aby sa predišlo zbytoèným stratám èasu z dôvodunekvality dodaného „mástra“, je dôležité použi CD-Rmédium so zaruèenou kvalitou. Najèastejším dôvodomneprijatia master CD do výroby je vysoký vý<strong>sk</strong>yt BLER(block of errors). Tento parameter hovorí o vý<strong>sk</strong>yte fyzickýchchýb <strong>na</strong> médiu. Je urèitá hranica, od ktorej je masternepoužite¾ný. Meria sa <strong>na</strong> špeciálnom zariadení, ktorévyhodnocuje aj rôzne iné parametre CD. Vzh¾adom <strong>na</strong>svoju povahu je audiozáz<strong>na</strong>m citlivejší <strong>na</strong> vý<strong>sk</strong>yttakýchto fatálnych chýb. Na druhej stranevšak možno poveda , že pre nedoko<strong>na</strong>los¾ud<strong>sk</strong>ého sluchu väèšinou tieto chybynepoèujeme.Priebeh výroby matrice je <strong>na</strong>sledujúci:Na kruhovú <strong>sk</strong>lenenúdo<strong>sk</strong>u sa pomerne komplikovanýmspôsobom <strong>na</strong>nesie fotoaktív<strong>na</strong>vrstva. V ïalšomsegmente linky <strong>na</strong> výrobumatríc laserový lúè zapíševlastné dáta do špirálovejPríklad CD potlaèenéhov atramentovej tlaèiarni.Zobrazená je èas CDv <strong>sk</strong>utoènej ve¾kostistopy. Keïže ide o fotochemický proces, nemusím zdôrazòova, že všetko sa odohráva v bezprašnom prostredía za špeciálnych svetelných podmienok. Potom <strong>na</strong>sledujevyvolanie. Spoèíva v odleptaní neosvietenej fotocitlivejvrstvy. Táto etapa by sa dala prirov<strong>na</strong> k výrobe plošnýchspojov. Nasleduje galvanizácia. V argónovej atmosfére sa<strong>na</strong> povrch <strong>sk</strong>lenenej do<strong>sk</strong>y elektrostaticky <strong>na</strong>náša nikel. Poasi štyroch hodinách máme hotový glassmaster.Ïalej sa glassmaster umiestni do galvanického kúpe¾a,kde sa <strong>na</strong>ò <strong>na</strong>náša ïalšia vrstva niklu. Od <strong>sk</strong>la sa potomoddelí kovový otec, teda vlastná matrica, z ktorej je užmožné po vyleštení povrchu lisova CD. Parametre razniceCD vizitkysú, samozrejme, opä kontrolované. V ïalších krokoch jemožné vyrobi matku, inverznú matricu voèi otcovi, z ktorejje možné vyrobi synov, ak je potrebné lisova väèší náklad.A koneène sa už môže lisova CD. Matrica sa umiestni dolisu, kde sa pri teplote 320 °C otlaèí reliéf matrice do polykarbonátu,ktorý je nosným materiálom CD. Aby boli vylisovanéCD èitate¾né laserovým lúèom prehrávacích mechaník,ešte treba <strong>na</strong>nies <strong>na</strong> CD reflexnú vrstvu. Tá sa opä <strong>na</strong>nášav inertnej atmosfére. Pri lisovaných CD je reflexná vrstva<strong>na</strong>jèastejšie hliníková. Reflexná vrstva sa proti oxidácii chráni<strong>na</strong>nesením lakovej vrstvy, ktorá sa vytvrdzuje UV svetlom.CD je hotové. Už ho treba len potlaèi a zabali .u PCR: Vy však ponúkate aj výrobu CD pálením...w V. Podoba: Vo verejnosti známejšia technológia výrobyje pálenie – duplikácia. Ne<strong>na</strong>hratý nosiè sa vyrába podobneako <strong>na</strong>hraté CD. Rozdiel je v tom, že matrica, z ktorejsa lisuje, obsahuje len vodiacu stopu a základné technickéinformácie o nosièi, ktoré sú urèené pre CD-RW mechaniku,aby vedela optimalizova parametre zápisu. Ïalej je<strong>na</strong> nosiè pod reflexnú vrstvu <strong>na</strong>nesená citlivá vrstva organickéhofarbiva, do ktorej sa realizuje zápis.Takisto ako pri lisovaní aj pri duplikácii je základnýmpodkladom <strong>na</strong> výrobu master CD. Zápis je možné u<strong>sk</strong>utoèni<strong>na</strong> samostatnej mechanike, èo je však èasovonároèné. Vo firme Di<strong>sk</strong>us duplikáciu CD realizujeme <strong>na</strong>poèítaèi – duplikátore. Je to viac-menej bežný poèítaè, <strong>na</strong>


R E V U Ektorý je pripojených osem CD-RW mechaník Plextor. Zostava jeovládaná softvérom PrimoCD Pro od firmy Prassi. Softvér vieobslúži až 64 CD mechaník simultánne. Okrem simultánnehozápisu <strong>na</strong> viac mechaník umožòuje verifikova <strong>na</strong>hraté CD.Pomocou neho je možné urobi aj premastering väèšiny bežnýchformátov CD. Kapacita uvedenej zostavy je 500 plných CD denne.Na záver je, samozrejme, potrebné <strong>na</strong>duplikované CD potlaèi .CD potláèame sie otlaèou priamo <strong>na</strong> CD. Používame UV farby,ktoré sú špeciálne urèené <strong>na</strong> potlaè CD-R, a <strong>na</strong> ich vytvrdzovaniesa využíva UV svetlo. To je dôležité <strong>na</strong> zachovanie technickýchparametrov, ako je èitate¾nos a životnos takto vyrobenéhonosièa. Druhou možnos ou je použi atramentovú tlaèiareò <strong>na</strong>potlaè CD. Vtedy však treba <strong>na</strong> duplikáciu použi CD-R s povrchomurèeným <strong>na</strong> takúto potlaè.u PCR: Èo všetko môže CD obsahova ?w V. Podoba: V <strong>sk</strong>ratke: <strong>sk</strong>oro všetko. Najèastejšiesú formáty CD-DA (audio) a CD-ROM (dáta). Ïalšími formátmi sú CD-I (video) a CD extra – <strong>na</strong> nosièi súhudobné stopy a aj jed<strong>na</strong> dátovástopa. To z<strong>na</strong>mená, že CD jemožné poèúva v bežnomaudioprehrávaèi a obsahuje ajdáta urèené pre poèítaè, <strong>na</strong>pr.multimediál<strong>na</strong> prezentáciahudobnej <strong>sk</strong>upiny. Ešte spomeniemhybridné CD, ktoré môžezároveò obsahova dátové stopyurèené pre platformy PC, MACalebo UNIX. Z technického h¾adi<strong>sk</strong>aje dôležité len to, aby štruktúra dát <strong>na</strong>CD vyhovovala príslušnej norme. Netrebavšak zabúda aj <strong>na</strong> autor<strong>sk</strong>é a iné práva súvisiaces obsahom CD. Pred zaèatím výroby odobjednávate¾a požadujeme, aby preukázal, že jeoprávnený CD vyda .u PCR: Ako je to s ïalšou úpravou CD, potlaèou, balením...?w V. Podoba: CD sa <strong>na</strong>jèastejšie potláèajú sie otlaèou. Farebnosmôže siaha od jednej farby cez plnofarebnú potlaè v režimeCMYK až <strong>na</strong>príklad po metalické farby <strong>na</strong> dosiahnutie zaujímavýchgrafických efektov.Najviac používaným spôsobom výroby tlaèovín je ofset.Tlaèoviny je možné doda v rôznom rozsahu – od jednoduchýchletákov až po knižoèky, brožúry a <strong>sk</strong>ladaèky. Zo širokej ponukyobalov je možné si vybra štandardné jewel boxy v rôznych farbáchalebo moderné balenia clip tray. Hlavne pre dátové CD súob¾úbené rôzne papierové, plastové alebo kartónové obálky, ktorémôžu by aj s potlaèou.Takto zabalené CD je možné vloži do celofánu alebo zmrštite¾nejfólie a vybavi rôznymi nálepkami, aby upútali pozornos .Èiastoène prieh¾adné CD,tzv. malá ma<strong>sk</strong>as každým <strong>na</strong>ším zákazníkom. Nie posledným dôvodom je aj ce<strong>na</strong>.Vzh¾adom <strong>na</strong> dlhodobé zmluvné vz ahy s lisovòami, zabehnutúlogistiku a celkové vyrábané objemy vieme ponúknu zaujímavúcenu, ktorá je porov<strong>na</strong>te¾ná s priamymi ce<strong>na</strong>mi lisovní. Naša ce<strong>na</strong>je koneèná. Sú v nej zahrnuté všetky náklady dopravy a organizáciezákazky.Medzi <strong>na</strong>šich zákazníkov patrí <strong>na</strong>príklad Telenor, Eset, Globtel,Rádio Twist. Zo zaujímavých titulov, ktoré sme vyrábali, môžemspomenú multimediálne CD Elán a Peter Lipa, z hudby MonseratCaballé a Peter Dvor<strong>sk</strong>ý, Bezmocná hàstka. Z dátových CD sú torôzne roèenky, katalógy, firemné prezentácie.u PCR: Viete zabezpeèi pre CD aj ochranu proti kopírovaniu?w V. Podoba: Pre dátové CD je možné zabezpeèi ochranu proti kopírovaniu.Ochra<strong>na</strong> výrazne znižuje možnos úspešnéhokopírovania CD. Takto úèinne obmedzuje výrobunelegálnych kópií CD-ROM. Ponúkame dvav zásade odlišné spôsoby ochrany. Prvýspôsob, <strong>na</strong>zývaný Protect CD, sa vyz<strong>na</strong>èujetým, že obsah chránenéhoCD je možné <strong>sk</strong>opírova <strong>na</strong> pevnýdi<strong>sk</strong> poèítaèa, ale spusti homožno len za prítomnosti originálnehoCD v mechanike.H-protect je druhý spôsobochrany. Chránený je obsah celéhoCD a program sa dá spustilen z originálneho CD-ROM.Vo svete boli vyrobené ajaudio CD s ochranou proti kopírovaniu.Tie však z dôvodov nekompatibilityboli stiahnuté z trhu.u PCR: Vieme, že okrem výroby bežných CDponúkate aj rôzne špeciality...w V. Podoba: Aby boli CD zaujímavejšie, máme pripravenéaj rôzne netradièné formy prezentaèných CD. Okrembežných CD s priemerom 12 cm je možné vyrobi i CD s priemerom8 cm alebo CD vizitku, ktorá svojím tvarom pripomí<strong>na</strong> kreditnúkartu. Isto <strong>na</strong> vás nezabudne nikto, koho oslovíte takouto vizitkou.Je <strong>na</strong> òu možné umiestni 25 MB dát. Takisto je možné vyrobi i<strong>na</strong>ktvarované CD. Kapacita tvarovaného CD je obmedzená jeho tvarom.Istotne zaujme aj CD, ktoré vonia. Ïalším spestrením je reflexnázlatá vrstva alebo grafika priamo v reflexnej vrstve.Zvláš chcem upozorni <strong>na</strong> CD so stieracou vrstvou. Je to <strong>na</strong>šaaktuál<strong>na</strong> novinka. Pod¾a dostupných informácií historicky prvýraz bolo takto upravené CD vyrobené pre nášho zákazníkaGlobtel. Pod stieracou vrstvou je ukrytý kód <strong>na</strong> dobíjanie kreditupredplatených kariet Prima. Zákazník takto dostáva ešte pridanúhodnotu vo forme CD audio. Pod stieraciu vrstvu je možnéumiestni maximálne 14-miestny kód (inštalaèný kód softvéru,PIN, SN...). CD môže by aj vstupenkou alebo žrebom.u PCR: Kde lisujete CD? Ktoré z väèších firiem sú vašimi zákazníkmi?w V. Podoba: Vzh¾adom <strong>na</strong> to, že <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u neexistuje lisovòaCD, firma Di<strong>sk</strong>us sprostredkúva výrobu CD vo firme FermataÈe<strong>sk</strong>á republika a vo firme Sentinel v Belgicku.u PCR: Preèo je potom dobré objed<strong>na</strong> si výrobu CD sprostredkovane?w V. Podoba: Dôvodov je nieko¾ko. Prvým je, že zabezpeèujemekompletný servis. To z<strong>na</strong>mená od prípravy kompletných podkladov<strong>na</strong> výrobu (premastering, master CD, grafické návrhy, filmypre potlaè) cez kompletnú výrobu CD, tlaèovín až po balenie.K tomu pridávame <strong>na</strong>še <strong>sk</strong>úsenosti. Radi sa s nimi podelímeu PCR: Slovo <strong>na</strong> záver...w V. Podoba: Záver ešte nie je možný, lebo hoci bola doterajšiahistória CD ve¾mi búrlivá, isto sa ešte nekonèí, aj keï mu zaèí<strong>na</strong>konkurova „mladší brat“ DVD.Priložené CD v tomto èísle PCR je spestrené niektorými„vymoženos ami“, opísanými v tomto èlánku. Teda poèúvajte,bavte sa, vzdelávajte, škrabte a nezabudnite aj ovoòa !u PCR: Ïakujeme za rozhovor.P.S. Viac informácií o tom, aké podklady potrebujete <strong>na</strong> výrobu CD,nájdete <strong>na</strong> internetovej adrese <strong>www</strong>.di<strong>sk</strong>us.<strong>sk</strong>4/2001 PC REVUE 15


R E V U EFarebný „rýchlik“ od OKINOVÁ GENERÁCIA FAREBNEJ TLAÈIARNEJe to už pä rokov, èo spoloènos OKI zorganizovalasvoju prvú ve¾kú celoeuróp<strong>sk</strong>u konferenciu a v prestížnomMonte Carle uviedla <strong>na</strong> svet novú generáciumalých tlaèiarní OkiPage 4w. Vytvorila tak <strong>na</strong> trhu novýsegment cenovo dostupných, ale pritom kvalitnýchtlaèiarní pre individuálnu potrebu. V tomto roku zaèiatkommarca si OKI vybralo pre zmenu Brusel, „hlavnémesto“ EÚ, <strong>na</strong> uvedenie novej generácie výkonných, kvalitnýchfarebných tlaèiarní pre podnikové prostredie.Nová generácia tlaèiarní OKI C9000 prichádza s parametrami,ktorými chce vytvori nový segment v oblasti farebnejtlaèe, tentoraz <strong>na</strong> opaènom konci výkonnostnéhospektra.Bezpapierová kancelária <strong>na</strong>priek ve¾kému rozruchuzostáva zatia¾ len víziou. Spotreba papiera <strong>na</strong>priek elektronizáciipodnikovej komunikácie stále rastie.Postupným zdoko<strong>na</strong>¾ovaním technológie tlaèe sa kvalita,výkon, ale aj cenová dostupnos tlaèiarní dostali <strong>na</strong> úroveò,ktorá umožòuje tlaèi dokumenty stále kvalitnejšie,farebnejšie a èoraz rýchlejšie. Napriek pokroku však stálepretrvával jeden základný problém: mohli ste si vybra –buï ste mali kvalitu, alebo rýchlos . Farebné obchodnédokumenty sú štandardne požadovaným výstupom aj pribežnej vnútropodnikovej prezentácii. Ak si však chceteda vytlaèi nieko¾kostranovú prezentáciu v nieko¾kýchdesiatkach kópií, musíte si buï poèka , alebo sa vzdafarby. OKI však tvrdí, že ich nová generácia tlaèiarní užtieto kompromisy nepozná. Ich odpoveï nesie oz<strong>na</strong>èenieOKI C9000.Predchádzajúci modelový rad OKI C7000 uviedla spoloènosOKI <strong>na</strong> zaèiatku novembra minulého roku v rámcikampane The Colour of Business. Nový modelový radC9000 vychádza zo svojho predchodcu, ale svojimi parametramiho prekonáva. V plnej farbe výrobca uvádzarýchlos tlaèe 21 stránok formátu A4 za minútu a 26 èiernobielychstrán A4 za minútu (OKI proklamuje, že C9000tlaèí až 5-krát rýchlejšie ako konkurenèný model).Maximálne rozlíšenie tlaèe je 1200 × 1200 dpi, ve¾kosformátu je A3+ a vstupné zásobníky pojmú až 2850 hárkovpapiera. Tlaèiareò podporuje duplexnú tlaè. To¾kok¾úèové parametre C9000 v <strong>sk</strong>ratke.Pochopite¾ne, aj nový modelový rad používa princíp„laserovej“ tlaèe s využitím LED diód, ktoré po<strong>sk</strong>ytujúpod¾a výrobcu vyššiu spo¾ahlivos (<strong>na</strong> LED hlavu dávavýrobca doživotnú záruku) a nižšie výrobné náklady.V tlaèiarni sa <strong>na</strong>chádzajú štyri LED hlavy, jed<strong>na</strong> pre každúzo štyroch základných farieb (žltá, purpurová, tyrkysováa èier<strong>na</strong>) farebného modelu CMYK. Pre každú z farieb jerov<strong>na</strong>ko samostatný tlaèový valec a farebná náplò.Jednotlivé komplety sú zoradené v tandemovom usporiadaníza sebou. Papier vïaka tomu prechádza tlaèiaròou len<strong>na</strong> jeden prechod, èo umožòuje tlaè aj <strong>na</strong> hrubšie médiá (aždo 200 g/m 2 ). Ïalšou výhodou tandemového usporiadaniavalcov je to, že ak sa tlaèí stra<strong>na</strong>, <strong>na</strong> ktorej je použitá lenèier<strong>na</strong> farba, valce sa <strong>na</strong> farebnú tlaè zdvihnú a tlaèiareòtlaèí vyššou rýchlos ou. Pri tlaèi èiernej si totiž nemusídáva až taký pozor <strong>na</strong> vedenie papiera a pasovanie jednotlivýchfarieb. OKI C9000 sa môže používa ako plnohodnotnériešenie <strong>na</strong> èiernu aj farebnú tlaè.Rodi<strong>na</strong> C9000 obsahuje štyri modely, rozdelené pod¾avybavenia, výkonnosti a kvality tlaèe. Štandardná pamäsa pohybuje od 128 MB po 320 MB, všetky modely všakmôžu by rozšírené až <strong>na</strong> úctyhodných 1024 MB. O rýchlespracovanie tlaèových úloh sa stará 400/480 MHz procesorPowerPC so 64-bitovou architektúrou, kombinovanýs vysokorýchlostným prístupom do pamäte a novýmšpeciálnym grafickým akcelerátorom s oz<strong>na</strong>èením MEGA(Multiple and Exclusive Graphic Accelerator), ktorý vypomáhapri rastrovaní obrázkov (<strong>na</strong>hrádza RIP), správefarieb a dátových kompresiách.Tlaèiareò je možné rozšíri aj o 5 GB pevný di<strong>sk</strong>, ktorýsa využije nielen pri tlaèi ve¾kých tlaèových úloh, ale ajpri tlaèi <strong>na</strong> „predtlaèené“ dokumenty. Na di<strong>sk</strong> je totižmožné uloži šablóny hlavièkových papierov, faktúr atï.a pri tlaèi potom staèí <strong>na</strong> tlaèiareò už posla len èistý text,èo môže podstatne zvýši produktivitu práce.Tlaèiareò C9000 môže by k poèítaèu pripojená samostatnepomocou obojsmerného paralelného portu aleborozhrania USB (USB 1.1). Väèší úžitok však prinesie, keïpo<strong>sk</strong>ytne svoje služby viacerým používate¾om, pripojenýmcez LAN alebo internet. Prostredníctvom sie ovejkarty 10/100 Base TX. C9000 podporuje multiplatformovéprostredie s mixom operaèných systémov, ako Windows,Macintosh, Unix alebo Linux, a sie ových protokolov, akoTCP/IP, IPX/SPX, NetBEUI a EtherTalk.Správa tlaèiarne je možná aj <strong>na</strong> dia¾ku cez webový prehliadaè,staèí zada IP adresu tlaèiarne a dia¾kovo sa dásledova stav tlaèiarne, hladi<strong>na</strong> tonera v zásobníkoch,opotrebenie valca a pod. Perlièkou je možnos automatickéhogenerovania varovných hlásení a ich distribúciae-mailom príslušným pracovníkom: <strong>sk</strong>ladníkovi oz<strong>na</strong>m,že v tlaèiarni chýba papier èi je nízka hladi<strong>na</strong> tonerav niektorom zásobníku, správcovi siete oz<strong>na</strong>m o prípadnýchproblémoch atï.Tlaèiareò vie tlaèi nielen vo formáte A3 a A3+ (preumiestnenie orezových z<strong>na</strong>èiek a poznámok), ale aj bannerydlhé až 900 mm. Pri tlaèi formátu A3 dosahuje rýchlostlaèe 11 farebných strán/min. alebo 14 èiernobielychstrán/min. Štandardne sa tlaèiareò dodáva so zásobníkom<strong>na</strong> 550 hárkov formátu A4/A3 plus predným posúvaèompapiera s kapacitou 100 hárkov. S pomocou ïalších doplnkovýchzásobníkov rôznorodého urèenia možno dosiahnucelkovú kapacitu až 2850 hárkov. Formát papierav zásobníkoch sa môže pohybova od A6 až po A3+,gramáž od 75 po 200 g/m 2 a charakter dokumentov odklasických hladkých cez <strong>na</strong>tierané a lakované médiá,obálky a pod. až po priesvitky.Výdrž tonera v zásobníku umožní pod¾a údajov výrobcupotlaèi 15 000 hárkov A4 pri 5-percentnom pokrytí,OKI pritom používa nový bezolejový toner. Do èiastoèiektonera totiž pridáva vo<strong>sk</strong>, èo umožòuje okrem inéhoudrža kvalitný výstup aj <strong>na</strong> takých nároèných médiách,ako sú <strong>na</strong>pr. priesvitky. Tlaèiarne radu C9000 sú pod¾avýrobcu ekologické, neprodukujú ozón a všetky plastickéèasti môžu by recyklované, vïaka èomu sú oz<strong>na</strong>èené certifikátomEnergy Star EPA.Funkcie ovládaèa umožòujú rôzne finesy, <strong>na</strong>pr. zabezpeèenietlaèe pred neželanými osobami, kompletizáciurozsiahlych dokumentov tlaèených vo viacerých kópiách,duplexnú tlaè atï., podobne ako umožòuje ovládaè v modeliC7000, ktorého recenziu sme priniesli v PC REVUEè. 1/2001. Keïže prevádzkové náklady oboch modelov bysa nemali príliš líši , pomôžeme si údajmi z uvedenejrecenzie, pod¾a ktorých celkové náklady <strong>na</strong> èiernu tlaè sú1,09 Sk <strong>na</strong> stranu pri 5-percentnom pokrytí a 3,97 Sk <strong>na</strong>farebnú tlaè pri 15-percentnom pokrytí. Údaje o cene spotrebnéhomateriálu (obrazového valca, tonera, zapekacejjednotky) v èase uvedenia totiž neboli známe. Oficiálnenebola oznámená ani celková ce<strong>na</strong> tlaèiarne, nám sa všakpodarilo zisti , že základný model by sa mal pohybovaokolo 250 000 Sk a <strong>na</strong>jvyšší model okolo 350 000 Sk.Presné údaje a merania uverejníme, keï sa tlaèiareòdostane <strong>na</strong> trh a budeme ju môc otestova .Nový rad OKI C9000 je urèený nielen <strong>na</strong> tlaè klasickýchkancelár<strong>sk</strong>ych dokumentov, reportov a prezentácií,ale aj <strong>na</strong> tlaè letákov, reklamných prospektov, plagátikovèi grafických nátlaèkov. Svoje uplatnenie preto okremkancelárie vo ve¾kých podnikoch nájde urèite aj v realitnýchèi reklamných agentúrach, reštauráciách, maloobchodnýchpredajniach, hoteloch, bankách, ale aj vo ve¾kýchobchodných re azcoch. OKI C9000 predstavuje novúgeneráciu farebnej, ale pritom ve¾mi rýchlej tlaèiarne,ktorá vïaka svojim vlastnostiam asi spôsobí vrá<strong>sk</strong>ykonkurentom.Martin Drobný, Brusel16 PC REVUE 4/2001


R E V U ESú vaše on line peniaze v bezpeèí?ÉRA SOCIÁLNEHO INŽINIERSTVA SA VRACIANie, nie som ïalší senzáciechtivý novinár, ktorý sa chcezviez <strong>na</strong> vlne verejného strachu. Rozhodol som sa <strong>na</strong>písaosvetový èlánok hlavne z dôvodu udalostí okolo elektronickéhobankovníctva. Ale pekne po poriadku. Viacero bánk u náspo<strong>sk</strong>ytuje svojim klientom elektronické bankovníctvo vo formáchinternet bankingu, SMS bankingu, phonebankingu a WAP bankingu.Ako prvá zaèala u nás po<strong>sk</strong>ytova elektronické bankovníctvocez internet Poštová banka, zakrátko ju <strong>na</strong>sledovaliTatrabanka a Sloven<strong>sk</strong>á sporite¾òa. Ne<strong>sk</strong>ôr sa pridali ïalšie bankya ïalšie služby, ktoré tvoria celkom pestrú zbierku možností elektronickéhobankovníctva. Pre klienta to z<strong>na</strong>mená, že nemusíchodi do banky, ak potrebuje spravi transakciu, prípadne povýpis z úètu. Elektronické bankovníctvo nám aj zjednodušujeelektronické obchodovanie (za tovar môžete zaplati pomocouslužieb priameho prevodu z obchodu), èo z<strong>na</strong>mená, že <strong>na</strong> objed<strong>na</strong>niea zaplatenie tovaru vám staèí pár kliknutí myškou.Nemusíte sa babra s bankovkami a vydávaním, keï vám prídedobierka. No všetko má aj druhú stránku, a to stránku bezpeènosti.Povedal som, že sa nechcem púš a do nejakých ve¾kýchslov a paranoidných vyhlásení (aj keï pár ich <strong>na</strong>sledova bude),Obr. 1preto vás hneï <strong>na</strong> zaèiatku musím informova , že <strong>na</strong>še bankymajú vysoko kvalitné zabezpeèenie. Kde je teda problém?V používate¾och.SOCIÁLNE INŽINIERSTVO ALEBO „RIADENIEVNEMOV“. Sociálne inžinierstvo (niektorí ¾udia presadzujútermín riadenie vnemov, pretože sociálne inžinierstvo je nieèoúplne iné, no termín sociálne inžinierstvo sa z nejakého mneneznámeho dôvodu viac uchytil) je stará hacker<strong>sk</strong>á technika.Hacker vytoèí telefónne èíslo klienta a povie: ,,Dobrý deò, JozefMokrý, banka YYY [dosaïte vašu banku], <strong>sk</strong>úšame nový servera ako prominentného klienta by sme vás chceli požiada o testovanienového servera. Jeho doèasná adresa je <strong>www</strong>.tatrabeta.<strong>sk</strong>.V prípade, že sa rozhodnete ho vy<strong>sk</strong>úša , dostanete kreditnúkartu VISA zadarmo.“Paranoidná vízia? Možno, no takáto technika sa používalahlavne <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie prístupových hesiel do internetu ešte v 80.rokoch minulého storoèia. Potom sa <strong>na</strong> základe rozvoja internetua známych bezpeènostných dier prešlo ku klasickému <strong>na</strong>búravaniusa do systémov cez bezpeènostné problémy. Teraz, keïsa tieto problémy èiastoène riešia, hackeri znovu objavili krásutechniky sociálneho inžinierstva, aj keï sa neprevádzkuje ceztelefón.Príkladom elektronického sociálneho inžinierstva v súèasnostije <strong>na</strong>príklad stránka <strong>www</strong>.takeover.miesto.<strong>sk</strong>. Na tejto stránkevám ,,hackeri“ oznámia, že <strong>na</strong>šli chybu vo freemailovýchslužbách post.<strong>sk</strong>, post.cz a pobox.<strong>sk</strong>. V prípade záujmu o heslostaèí využi jednoduchú dieru v systéme, ktorá spoèíva v tom, žeak <strong>na</strong> danú adresu <strong>na</strong> týchto službách pošlete správu vo formáteváš loginvaše hesloheslo užívate¾a, ktoré chcete zí<strong>sk</strong>asystém vám automaticky odpovie heslom daného užívate¾a.Samozrejme, ide o podvod, pretože adresy localhost@post.<strong>sk</strong>,localhost@post.cz a localmachine12@pobox.<strong>sk</strong> si vytvoril útoèníka jediné, èo sa stane, keï tam pošlete takýto mail, je, že útoèníkzí<strong>sk</strong>a vaše heslo. Teda nijaká chyba sa nekoná, vy heslo niekohoiného nezistíte, ibaže autori tejto brilantnej stránky zistiaheslo vaše. Nuž, tak to vo svete chodí: kto druhému jamu kope,sám do nej spadne.ELEKTRONICKÁ POŠTA. Základom elektronickéhosociálneho inžinierstva je elektronická pošta. Hacker pošlepoštu obeti (môže ju odosla aj z vymyslenejadresy, prípadne z adresy vášho priate¾a)a priloží krátky attachment. V texte je <strong>na</strong>písané,že je to vtipný šetriè obrazovky, alebosa to rozbalí <strong>na</strong> adresár plný erotickýchobrázkov. To, èo sa stane po spustení, všakneraz obsahuje aj nieèo <strong>na</strong>vyše. Napríklad<strong>na</strong>inštalovanie trój<strong>sk</strong>eho koòa do vášho poèítaèa,ktorý bude odchytáva heslá a posielaich <strong>na</strong> nejakú adresu. Banky sa môžus<strong>na</strong>ži chráni šifrovacími technológiami,všetko je márne, pokia¾ klient zadá svojeheslo a ešte pred zašifrovaním sa odošle ajniekam i<strong>na</strong>m.Po<strong>na</strong>uèenie: Nikdy neotvárajte spustite¾nésúbory v prílohe. Ak si potrebujete vymeninejaký spustite¾ný súbor s dôveryhodnouosobou, používajte elektronický podpis (<strong>na</strong>príkladPGP, o ktorom sme už v PC REVUE písali;<strong>www</strong>.pgp.com).SCAMY. Koncom januára 2001 sa objavila stránka, ktorá sadizajnovo podobala <strong>na</strong> stránku internet bankingu Tatrabanky.Autori stránky rozposlali množstvo e-mailov, v ktorých Javascriptautomaticky danú stránku otvoril. Stránka žiadala prístupovékódy k internet bankingu z GRID karty. Hneï v úvode rozpitvávaniatohto problému musím poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> , že Tatrabanka za toto<strong>sk</strong>utoène v žiadnom prípade nemôže, nezodpovedá za to a ani tonie je jej vi<strong>na</strong>. Stránku, ktorá sa vizuálne podobá <strong>na</strong> internet bankingTatrabanky, môže <strong>sk</strong>utoène jednoducho spravi úplne každý.Takáto zmodifikovaná stránka však neobsahuje bezpeènostnéz<strong>na</strong>ky, ktoré má azda každá banka:1. Stránka má adresu internet bankingu. V prípade Tatrabankyto je <strong>na</strong>príklad adresa zaèí<strong>na</strong>júca sa <strong>na</strong> https://moja.tatrabanka.<strong>sk</strong>/,prípadne v iných bankách iná (Poštová banka: https://ibpb.pabk.<strong>sk</strong>/ a pod.).2. Stránka je zabezpeèená protokolom SSL a má platný certifikát.Pri druhom bode sa zastavíme a povieme si o òom nieèo viac.SSL je protokol, ktorý zabezpeèuje šifrovanú výmenu informáciímedzi prevádzkovate¾om servera a klientom. Zároveò všakzabezpeèuje, že stránka, ktorú si prezeráte, je <strong>na</strong>ozaj stránkatej inštitúcie, za ktorú sa vydáva. V prípade, že by ktoko¾vek zí<strong>sk</strong>aldoménu Tatrabanka.<strong>sk</strong> a <strong>na</strong>simuloval by dizajn stránky, cez4/2001 PC REVUE 17


R E V U Ezabezpeèený protokol by okamžite zaèala svieti správao neplatnom certifikáte. Certifikát je podpísaný certifikaènouautoritou (<strong>na</strong>pr. Verisign), ktorá si overuje, èiinštitúcia, ktorej je certifikát vydaný, je <strong>na</strong>ozaj tá, zaktorú sa vydáva.Tatrabanka aj Poštová banka majú takéto certifikáty.V prípade scamu cez šifrovaný protokol by sa okamžitezobrazilo hlásenie o neplatnom certifikáte, ktoré 90 %¾udí odklepne a pomyslí si: ,,Zase odo mòa nieèo chce,stlaèím Enter.“V prípade pochybností <strong>na</strong> stránke s certifikátom sa<strong>na</strong>chádza aj tzv. ,,odtlaèok prsta“ alebo fingerprint, èo jekrátky re azec, ktorý identifikuje daný certifikát a nemalby sa zmeni . Možno by bolo dobré odpísa si toto èísloa v prípade pochybností ho ne<strong>sk</strong>ôr <strong>sk</strong>ontrolova .Zhrnutie: Akáko¾vek inštitúcia, ktorá sa vydáva zabanku a nejde cez šifrovaný protokol SSL, prípadneObr. 2nemá platný certifikát, nie je vaša banka. V tomto prípadebanka má všetko zabezpeèené, je <strong>na</strong> klientovi, èi siochranné z<strong>na</strong>ky všíma. Je to podobné ako pri bankovkách,ktoré majú svoje ochranné z<strong>na</strong>ky. V prípade, že bankovkaniektorý ochranný z<strong>na</strong>k nemá, je neplatná a nepovažujesa za bankovku danej krajiny. Takisto ak nemástránka s internet bankingom platné ochranné z<strong>na</strong>ky, nieje to vaša banka. Je <strong>na</strong> príjemcovi bankovky, aby si overil,èi je platná, rov<strong>na</strong>ko je <strong>na</strong> používate¾ovi internet bankingu,aby si overil, èi je stránka internet bankingu pravá.Platnos certifikátu sa dá overi tak, že v dolnej lištebrowsera svieti zamknutá zámka. V prípade, že <strong>na</strong> òukliknete, zobrazia sa údaje o certifikáte (kto ho vydal,kedy, akú má platnos , jeho odtlaèok prsta a pod.).Ïalšou dôležitou vecou je to, aby ste v žiadnom prípadeneinštalovali nedôveryhodné certifikaèné autority.Nieko¾ko (<strong>na</strong>pr. spomí<strong>na</strong>ný Verisign) máte <strong>na</strong>inštalovanýchautomaticky (dodávatelia browserov ich inštalujúspolu s prehliadaèom). Pridanie certifikaènej autorityvšak chce od používate¾a asi 5 enterov. V zásade si overte,èi je certifikát podpísaný certifikaènou autoritou, odktorej má banka certifikát. Príklad certifikátu Poštovejbanky je <strong>na</strong> obrázku 1.SCAM TATRABANKY. Scam Tatrabanky pochádzalz americkej adresy <strong>www</strong>.dedicateservice.com (ktorábola pravdepodobne hacknutá) a niè nebolo zabezpeèenéprotokolom SSL. To z<strong>na</strong>mená, že používatelia zadávaliheslá <strong>na</strong> úplne inú stránku, ktorá nespåòala ani jedenz bezpeènostných z<strong>na</strong>kov internet bankingu Tatrabanky.Tatrabanka okamžite zaslala upozornenie klientom a rov<strong>na</strong>koho zobrazila aj <strong>na</strong> stránke svojho internet bankingu(obr. 2 – zároveò <strong>na</strong> òom vidie aj zámku v Mozille vpravodole, ktorá oz<strong>na</strong>èuje šifrované spojenie s platným certifikátom).Toto je <strong>na</strong> banku dos nezvyèajné a Tatrabankamá za to u mòa plus, pretože takéto hlásenie vyvolávav nez<strong>na</strong>lých používate¾och okamžitú paniku, aj keï nevedia,že chybu spravili v podstate oni (teda používatelia),a nie banka. Banka len klientov <strong>na</strong> túto <strong>sk</strong>utoènos upozornila.MOBIL BANKING. Podstatou pri mobil bankingu jeto, aby transakcie boli autorizované aj i<strong>na</strong>kšie ako pomocouèísla odosielate¾a. Èíslo odosielate¾a SMS správy satotiž dá pomerne ¾ahko zmeni , <strong>na</strong>príklad ak nejaký operátorpovolí kompletný prístup k svojmu SMS centru (zahranièníoperátori to robia <strong>na</strong>príklad pre väèších klientov), prípadneexistuje <strong>na</strong> sieti aj nieko¾ko brán, ktoré dovo¾ujúposiela správy so zmeneným èíslom odosielate¾a.Nemám dostatok informácií o tom, ako sa u nás autorizujúSMS bankingy jednotlivých bánk, Poštová bankaa Tatrabanka však okrem telefónnehoèísla používajú ajautorizáciu pomocou PIN-u.Pri WAP bankingu (ktorýzatia¾ po<strong>sk</strong>ytuje pod¾a mojichinformácií iba Poštovábanka) sa používa protokolWTLS, èo je obdoba SSL/TLSpre mobilné telefóny. V spomí<strong>na</strong>nýchbankách máte takistomožnos autentifikácieaktívnych operácií všetkýchdruhov elektronického bankovníctvapomocou tokenu(èo je zariadenie, ktoré vygenerujeodpoveï <strong>na</strong> unikátnuotázku, takže ide o tzv. jednorazovéheslá).BANKA NA SLOVEN-SKÝ SPÔSOB. V podstatevšetky banky <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u majú dostatoèné zabezpeèenie,za ktoré by sa nemuseli hanbi ani v zahranièí.Unikátom je však Devín banka, ktorá po<strong>sk</strong>ytuje internetbanking, ktorý nie je zašifrovaný pomocou SSL. V princípeto z<strong>na</strong>mená otvorenú dieru do systému, pretože:1. Prístupové heslá idú cez sie nešifrované, ktoko¾vekich môže po ceste odchyti , môžu sa zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> dologov proxy servera a pod.2. Keïže iný protokol ako SSL nemôže zaruèi autenticitustránky, je táto banka úplne otvorená DNS spoofingovýmútokom. Útoèník sfalšuje DNS odpoveï servera apresmeruje klientov <strong>na</strong> svoju stránku, kde vyžiada od¾udí všetky prístupové heslá, prípadne ich automatickyon line zneužije. Klient sa o tomto útoku nedozvie,pretože stránka nemá nijaké ochranné z<strong>na</strong>ky (ako <strong>na</strong>pr.certifikát SSL), takže nemá prakticky možnos zisti , èikomunikuje s Devín bankou alebo s útoèníkom.Pomocou internet bankingu a tzv. DNS spoofingu jepomerne jednoduché zí<strong>sk</strong>ava heslá klientov. Devínbanku viacero bezpeènostných odborníkov oz<strong>na</strong>èilo zapotenciálne nebezpeènú.Dúfam, že som vám neznechutil elektronické obchodovanie.Je ove¾a ¾ahšie sfalšova ruèný podpis ako prelomiprotokol SSL. Ak budete dba <strong>na</strong> pokyny vašich bánka dodržiava pár zásad, elektronické obchodovanie je bezpeènejšieako obchodovanie v reálnom živote. Ve¾aš astia!Juraj Bednár18 PC REVUE 4/2001


R E V U EPRIESKUM: Predaj poèítaèov<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u v roku 2000Redakcia PC REVUE už po tretíkrát uverejòuje výsledkyvlastného prie<strong>sk</strong>umu predaja poèítaèov <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>omtrhu. Cie¾om prie<strong>sk</strong>umu bolo zisti poèty kusov poèítaèov predanýchv roku 2000 v troch kategóriách: stolové poèítaèe (de<strong>sk</strong>topy),mobilné poèítaèe (notebooky) a servery triedy PC, ako ajpodiel jednotlivých z<strong>na</strong>èiek <strong>na</strong> trhu a vývojové trendy. Oslovenéboli obchodné zastúpenia zahranièných firiem, distribútori ajvýz<strong>na</strong>mnejší domáci výrobcovia a predajcovia poèítaèov.ZNAÈKOVÉ POÈÍTAÈEV roku 2000 bola <strong>na</strong> èele rebríèka opä hlavná pätica z<strong>na</strong>èiek, ibažev mierne zmenenom poradí. Dos výrazné zmeny sme však zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>liv absolútnom vyjadrení, èo spôsobilo väèšie rozdiely v predajijednotlivých z<strong>na</strong>èiek. Compaq <strong>na</strong> prvom mieste rastie podstatnerýchlejšie ako ostatné z<strong>na</strong>èky <strong>na</strong> trhu, pred ktorými máve¾ký ná<strong>sk</strong>ok. Rov<strong>na</strong>ko ako v roku 1999 aj minulom roku zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lCompaq rekord, keï sa ako prvý výrobca dostal cez hranicu 15-tisíc predaných poèítaèov. V roku 2000 Compaq predal spolu 15 852zostáv, èo predstavuje nárast o 57,5 % (!). Najväèší nárast pritomdosiahol v kategórii de<strong>sk</strong>topov (4506 ks) a notebookov (1032 ks).Predaj serverov vzrástol mierne, a to o 250 kusov.Spoloènos IBM po slabšom výsledku v roku 1999 dosiahla v roku2000 nárast o pekných 13,8 %, keï predala 6489 poèítaèov, èojej zabezpeèilo druhé miesto. Pod¾a interných údajov vrátila IBMv poslednom kvartáli minulého roku svoj celosvetový PC bizni<strong>sk</strong> profitabilite.Na tre om mieste sa <strong>na</strong>priek poklesu o 24,8 % umiestnili poèítaèez<strong>na</strong>èky DTK, ktorých sa predalo 3244 kusov. DTK tak z tejtopozície vytlaèilo HP, ktoré sa z 3. prieèky presunulo <strong>na</strong> 5. miesto. Naštvrtej prieèke sa umiestnila domáca z<strong>na</strong>èka Libra s 3130 kusmipredaných poèítaèov, èo predstavuje mierny nárast (o 5,7 %).Tab. 1 Súhrnné výsledky za rok 2000Firma/z<strong>na</strong>èka: De<strong>sk</strong>top Notebook Server Vreckové Spolu (ks)Compaq 11 875 2419 1558 – 15 852IBM 4930 996 495 68 6489DTK 3218 – 26 – 3244IMC/Libra 3130 – – – 3130HP 2506 306 240 – 3052Toshiba – 2072 – – 2072Zero 1819 – 7 – 1826Autocont 1566 110 30 – 1706Proca/Brave 1190 – – – 1190SOFTIP 752 – 160 – 912Fujitsu Siemens (1) 653 143 5 – 801Acer 106 668 11 – 785Datalan/Qline 662 – – – 662K+K 620 – – – 620Axon Pro/Active 550 – 48 – 598Smart 590 – – – 590Apple 472 49 1 – 522Softline Services/Intec 438 – 36 – 474Leo – 373 – – 373Microbook – 350 – – 350Umax – 275 – – 275K+K/Triline 262 – – – 262Handspring – – – 239 239Gericom – 156 – – 156Notestar – 98 – – 98Twinhead – 75 – – 75Spolu (ks) 35 339 8090 2617 307 46 353(1) V údajoch za z<strong>na</strong>èku Fujitsu Siemens Computers nie sú zahrnuté poèítaèe predanéspoloènos ou ICL Sloven<strong>sk</strong>o, ktorá údaje odmietla zverejni .Spoloènos Hewlett-Packard <strong>na</strong> piatom mieste predala 3052poèítaèov (pokles o 46 %). To bolo spôsobené pravdepodobneposunutím fi<strong>na</strong>nèného roku oproti kalendárnemu roku, ako aj<strong>sk</strong>utoènos ou, že <strong>na</strong> konci roka, ktorý býva tradiène <strong>na</strong>jsilnejší, HPnevyhralo ani jeden väèší projekt. Svojím dielom k tomu urèite prispelaaj <strong>sk</strong>utoènos , že v tom období ešte HP nemalo dobudovanésvoje personálne zabezpeèenie vo vedení spoloènosti. V súhrnevšak spoloènosti <strong>na</strong> prvých piatich miestach predali v minulomroku o 3073 kusov poèítaèov viac ako v roku 1999.Z pohybov <strong>na</strong> ostatných miestach rebríèka treba spomenúvýrazný nárast Toshiby v predaji notebookov (101,2 %) èi Umaxu(120 %).Z rôznych dôvodov niektoré firmy nepo<strong>sk</strong>ytli svoje údaje,takže oproti minulému roku chýbajú v preh¾ade štyri z<strong>na</strong>èky(Packard Bell, NEC, Gateway a Gamo), ktoré v roku 1999 predalispolu 1815 kusov poèítaèov. Z ïalších svetových z<strong>na</strong>èiek údajeopä odmietli zverejni spoloènosti Bull a Dell. Hoci Dell pod¾a<strong>na</strong>šich neoficiálnych údajov dosiahol ve¾mi slušný 90 % nárast.Predaj z<strong>na</strong>èky Fujitsu Siemens zasa obsahuje len predaj, ktorýrealizovala spoloènos Siemens; spoloènos ICL, ktorá ich <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u distribuuje, odmietla po<strong>sk</strong>ytnú svoje údaje. Ak porovnámevýsledky predaja iba tých firiem, ktoré po<strong>sk</strong>ytli údaje ajv rokoch 1999 a 2000, dostaneme nárast predaja <strong>na</strong> úrovni11,4 % (4291 ks). Ak porovnáme výsledky predaja aj tých firiem,ktoré po<strong>sk</strong>ytli svoje údaje iba v roku 1999, ale nie v roku 2000,dosiahol medziroèný predaj nárast 8,4 % (3597 ks).Spolu sa v roku 2000 predalo 35 339 de<strong>sk</strong>topov (nárast o 4,9 %),8090 notebookov (nárast o 47,7 %) a 2617 serverov triedy PC(nárast o 4,8 %). Spolu sa v roku 2000 predalo 46 353 kusov z<strong>na</strong>èkovýchpoèítaèov. Z 23 z<strong>na</strong>èiek, ktoré po<strong>sk</strong>ytli údaje za poslednédva roky, 15 dosiahlo v minulom roku nárast a pokles predaja.Treba poveda , že pri z<strong>na</strong>èkových poèítaèoch netreba z prípadnéhoceloroèného poklesu predaja robi unáhlenézávery, èasto o výslednej bilancii rozhoduje zopárnevydarených projektov alebo momentál<strong>na</strong> absenciakompetitívneho modelu. Pri niektorých z<strong>na</strong>èkáchsa opä objavili úvahy, èi èas predaja nesmerovalaaj do iných krajín a fakticky ne<strong>sk</strong>onèila <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u, teda èi nešlo o reexport. K validite výsledkovtreba uvies , že väèši<strong>na</strong> ve¾kých firiem sidáva <strong>na</strong> svoje obchodné výsledky robi audit azvláš pri svetových z<strong>na</strong>èkách platí, že si nemôžudovoli po<strong>sk</strong>ytova nepravdivé údaje. Koniec koncovregionálne zahranièné centrály majú presnéúdaje o odbere jednotlivými lokálnymi distribútormi.Rov<strong>na</strong>ko však treba uvies , že <strong>na</strong>priek tomu nieje možné <strong>sk</strong>ontrolova a ošetri prípadný reexport.Hoci poèas minulého roku zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l výmennýkurz koruny k zahranièným menám(<strong>na</strong>jmä k USD) z<strong>na</strong>èný pohyb, èo malo dosah <strong>na</strong>spotrebite¾<strong>sk</strong>é ceny, výsledky celého roku <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èujúpokraèujúci mierny rast predaja <strong>na</strong> úrovni11,4 %. Najväèšiu zásluhu <strong>na</strong> tom majú výsledkyCompaqu, ktorého nárast predaja sa <strong>na</strong> celkovompredaji podie¾al 34 %.SKLADANÉ POÈÍTAÈEObjem predaja vlastných <strong>sk</strong>ladaných poèítaèov,ktoré predávajú menšie firmy v malých množstvách,nepravidelne, prípadne popri inej èinnostia väèšinou len v rámci svojho regiónu, nie jemožné presne vyèísli , je však možné ho aspoòèiastoène odhadnú . Tieto firmy <strong>na</strong>kupujú komponentyod ve¾kých distribútorov, <strong>sk</strong>ladajú z nichvlastné poèítaèe a predávajú ich pod vlastnou4/2001 PC REVUE 19


R E V U ETab. 2 Porov<strong>na</strong>nie predaja v rokoch 1998 – 2000 po z<strong>na</strong>èkáchFirma/z<strong>na</strong>èka: Spolu Spolu Spolu Rozdiel Rozdiel1998 1999 2000 2000–1999 2000–1999(ks) (%)Compaq 7369 10 064 15 852 5788 57,5 %IBM 6420 5704 6489 785 13,8 %DTK 4061 4311 3244 -1067 -24,8 %IMC/Libra 2498 2960 3130 170 5,7 %HP 6295 5655 3052 -2603 -46,0 %Toshiba 1500 1030 2072 1042 101,2 %Zero 1319 1558 1826 268 17,2 %Autocont – 1335 1706 37127,8 %Proca/Brave – 1090 1190 100 9,2 %SOFTIP – 1100 912 -188 -17,1 %Fujitsu Siemens (1) 624 797 801 4 0,5 %Acer 367 589 785 196 33,3 %Datalan/Qline 900 910 662 -248 -27,3 %K+K/ – – 620 – –Axon Pro/Active – 450 598 148 32,9 %Smart 890 650 590 -60 -9,2 %Apple – 481 522 418,5 %Softline Services/Intec 646 769 474 -295 -38,4 %Leo 948 754 373 -381-50,5 %Microbook – 240 350 110 45,8 %Umax – 125 275 150 120,0 %K+K/Triline – – 262 – –Handspring – – 239 – –Gericom 110 130 156 26 20,0 %Notestar 383 165 98 -67 -40,6 %Twinhead 285 74 75 11,4 %Spolu (ks) 34 615 40 941 46 353 4291 10,5 %Spolu (ks) * 37 266 42 756 46 353 – –* Suma po zapoèítaní predaja firiem, ktoré odmietli po<strong>sk</strong>ytnú udaje za rok 2000Tab. 3 Porov<strong>na</strong>nie celkového predaja v rokoch 1998 – 2000De<strong>sk</strong>top Notebook Server Spolu Nárast (ks) Nárast (%)Spolu – 1998 (ks) 29 797 6145 1324 37 266 – –Spolu – 1999 (ks) 34 784 5476 2496 42 756 5490 14,7 %Spolu – 2000 (ks) 35 339 8090 2617 46 353 3597 8,4 %z<strong>na</strong>èkou. Súhrnný objem týchto poèítaèovsa dá odhadnú <strong>na</strong> základe údajov od <strong>na</strong>jväèšíchdistribútorov komponentov (Agem,Asbis, BGS Distribution, IMC) <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>omtrhu. Oproti roku 2000 z preh¾aduvypadla spoloènos CHS, ktorá ukonèilasvoju èinnos <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Na druhej stranepribudlo viac menších distribútorov,ktorí nám však odmietli po<strong>sk</strong>ytnú údaje.Vstupnými informáciami boli poèty predanýchtypov komponentov (<strong>sk</strong>rinky,základne do<strong>sk</strong>y, procesory, pamäte, pevnédi<strong>sk</strong>y, klávesnice, monitory, myši, CDR/W,DVD mechaniky, grafické a zvukové karty).Údaje o poètoch predaných komponentov,zí<strong>sk</strong>ané od distribútorov, sme oèistili o túèas , ktorú distribútori odkúpia vzájomnemedzi sebou alebo ide <strong>na</strong> reexport. Objemtakejto výmeny sa pohyboval v rozpätí 12– 20 %. Rov<strong>na</strong>ko sme odpoèítali tú èas<strong>sk</strong>ladaných zostáv, ktorá bola predanádomácimi firmami, už uvedenými medziz<strong>na</strong>èkovými predajcami.Z predaných komponentov urèitá èasbola použitá <strong>na</strong> upgrade, modernizáciustarších poèítaèov, ale väèšia èas sa použila<strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ladanie nových poèítaèových zostáv.Pri výpoète predaja tej èasti komponentov,ktorá bola použitá <strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ladanie novýchzostáv, sme sa opierali o tie komponenty, priktorých je <strong>na</strong>jväèší predpoklad, že sa predaliako súèas nového poèítaèa: základnédo<strong>sk</strong>y, procesory, klávesnice a <strong>sk</strong>rinky.Vedúca štvorica <strong>na</strong>jväèších distribútorovpredala približne 148-tisíc procesorov,112-tisíc základných dosiek, 117-tisíc klávesníca 83-tisíc <strong>sk</strong>riniek. Okrem toho títodistribútori predali 142-tisíc myší, 125-tisícgrafických kariet èi 157-tisíc pamä ovýchmodulov.Na základe týchto informácií odhadujeme,že celkový poèet nových <strong>sk</strong>ladanýchpoèítaèov, predaných prostredníctvomtohto segmentu firiem, sa v roku 2000pohyboval <strong>na</strong> úrovni 110 000 kusov.ZHRNUTIEOpä aj tento rok sme použili diferencovanýprístup k údajom o celkovom predajipoèítaèov. Pri z<strong>na</strong>èkových poèítaèochmá zmysel a je potrebné uvádza presnéèísla o predaji. Pri „nez<strong>na</strong>èkových“ <strong>sk</strong>ladanýchpoèítaèoch nie je možné a nemázmysel uvádza presné èísla. Ako celkovézhrnutie uvedeného preto uvádzame<strong>na</strong>sledujúce stanovi<strong>sk</strong>o:Pod¾a prie<strong>sk</strong>umu PC REVUE sa <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>upredalo v roku 2000 spolu 46 353kusov z<strong>na</strong>èkových poèítaèov triedy PC. Poèet<strong>sk</strong>ladaných „nez<strong>na</strong>èkových“ poèítaèovsa pohyboval <strong>na</strong> úrovni 110 000 kusov.Celkový poèet všetkých poèítaèov po sèítanísa pod¾a odhadu PC REVUE preto pohybuje<strong>na</strong> úrovni 156 000 kusov poèítaèov.Martin Drobný20 PC REVUE 4/2001


H A R D W A R ETESTOVALI SME: 3D karty3dfx, ATI, nVidia, Matrox a S3 v priamom súboji!Do roka a do mesiaca vám opä prinášameve¾ký porovnávací test grafickýchkariet s podporou 3D. Od minuloroènéhotestu sme vám prakticky kontinuálne,tak ako prichádzali <strong>na</strong> trh, predstavovaligrafické karty postavené <strong>na</strong> <strong>na</strong>jnovšíchèipoch jednotlivých výrobcov.Výnimkou sú v tomto smere iba kartyzaložené <strong>na</strong> èipoch Radeon a G450, ktorésme doteraz netestovali. Tentoraz sav úvode vyhneme všeobecnému opisu dy<strong>na</strong>mikytohto odvetvia, zhrnieme iba <strong>na</strong>jpodstatnejšiezmeny <strong>na</strong> trhu s grafickýmièipmi. Bezkonkurenèné postavenie jednotkysi v tejto oblasti už celkom zrejmevydobyla spoloènos nVidia. Svedèí o tomnielen podiel <strong>na</strong> trhu èi rýchlos , ktoroutáto spoloènos uvádza novinky a doslova„deptá“ konkurenciu, ale aj poèet grafickýchkariet s jej èipmi v <strong>na</strong>šom teste.O úèinnosti taktiky, ktorú nVidia zvolila,svedèí „koniec“ firmy 3dfx. Tá sa dostalado problémov a v dôsledku súdnych sporov,ktoré proti sebe s nVidiou viedli, bola<strong>na</strong>pokon <strong>na</strong>jväèším konkurentom odkúpená.Podobne „neslávne“ <strong>sk</strong>onèili aj ïalšieznáme grafické firmy. Spoloènos Hercules,ktorá po nespoèetných problémocha zmenách prepožièala svoje meno radugrafických kariet založených <strong>na</strong> èipoch odnVidie, <strong>na</strong>pokon ohlásila vlastný nový èips oz<strong>na</strong>èením Kryo2, ktorý má by konkurentompre èipy GeForce2 MX.Ak by sme mali vystihnú <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšieèrty aktuálneho vývoja, potom byk nim rozhodne patril i ïalší rast výkonuv nových generáciách èipov, prièom <strong>na</strong>jnovšiehoèipu nVidie GeForce3 sme sa doèkalitesne po ukonèení testu (aktuálne všakzaraïujeme aspoò struèný technologickýGrafické karty v súèasnosti disponujú nielenVGA výstupom, ale aj DVI výstupom,vstupmi a výstupmi umožòujúcimi spracovanievidea (kompozitné a S-Video), privedenievstupného signálu pre TV a v niektorýchprípadoch aj pripojenie špeciálnychokuliarov umožòujúcich priestorové vnímanieobrazu.poh¾ad <strong>na</strong> tento èip). Práve ten je <strong>na</strong>jpresvedèivejšímdôkazom toho, ako si tátospoloènos predstavuje budúcnos grafiky.Skôr, ako sa pustíme do testu, pozriemesa podrobnejšie <strong>na</strong> to, èo tento procesobyèajne predchádza.INŠTALÁCIA. Možno si poviete, èouž len o tejto triviálnej veci chceme písa ...Ve¾mi dobre vieme, že technológie a programovévybavenie v súèasnosti umožòujúvo výraznej miere automatizova inštalaènéprocedúry. Aj <strong>na</strong>priek tomu sa však nerazpo inštalácii nového komponentu dostaršej zostavy alebo aj pri zostavovanínového poèítaèa môžete stretnú s problémami.Niekedy môže by ich riešenie <strong>sk</strong>utoènetriviálne, inokedy si vyžiada množstvoèasu, energie, nervov a niekedy ajpeòazí. Veï len s ahovanie novších verziíBIOS-ov a ovládaèov z internetu môže stápoužívate¾a pekné peniaze.To sú hlavné dôvody, preèo sme sa uždlhšie pohrávali s myšlienkou pozrie satroška podrobnejšie <strong>na</strong> èinnos , ktorú prirecenziách obyèajne vybavíme konštatovanímo menšej èi väèšej nároènosti inštalácie.Aj keï inštaláciu grafickej karty jemožné rozèleni <strong>na</strong> dve èasti (hardvérovúa softvérovú), toto platí iba pri inštaláciiv prípade stavby nového poèítaèa. Pri tomtotype inštalácie je postup <strong>na</strong>sledujúci:Po hardvérovej inštalácii, ktorá pozostávaz vloženia karty do slotu APG (PCI pristarších poèítaèoch), sa realizuje jej upevnenieprichytením karty <strong>sk</strong>rutkou o šasi<strong>sk</strong>rinky. Novšie základné do<strong>sk</strong>y disponujúaj špeciálnym zais ovacím zariadením,ktoré kartu pridàža v slote. Toto riešenie jeve¾mi výhodné <strong>na</strong>jmä pri rozmernejšíchkartách (pri Voodoo 5 5500 je doslovanevyhnutnos ou), ktoré sa pri bežnej, niepríliš dôsledne realizovanej montáži môžuèasom vysúva zo slotu AGP.Softvérová èas inštalácie zahàòa inštaláciuovládaèov a doplnkového softvéru.Tú je možné vyko<strong>na</strong> buï v priebehu inštalácieoperaèného systému, alebo kedyko¾vekne<strong>sk</strong>ôr (z osobných <strong>sk</strong>úseností preferujemdruhý spôsob). Pri ne<strong>sk</strong>oršej inštaláciiobyèajne využijete služby inštalaènéhoprogramu, dodaného spoloène s grafickoukartou, ktorý celý proces zrealizujebez vášho zásahu. V niektorých prípadochje potrebné inštaláciu realizova z Controlpanela prostredníctvom vo¾by DisplayProperties – karta Settings – vo¾baAdvanced – karta Adapter – vo¾ba Change.Ak budete inštalova týmto spôsobom,musíte poz<strong>na</strong> umiestnenie ovládaèov vašejgrafickej karty <strong>na</strong> CD-ROM di<strong>sk</strong>u.Po úspešnej inštalácii ovládaèov vámsystém ponúkne možnos reštartu. Poòom už bude váš poèítaè pracova s grafickoukartou korektne. Parametre grafickejkarty môžete <strong>na</strong>stavova v ovládaèi, ktorýje dostupný buï prostredníctvom ikony <strong>na</strong>pracovnej lište operaèného systému, aleboz opísaného menu Control Panel – DisplayProperties. Štandardne je možné <strong>na</strong>stavovarozlíšenie (ve¾kos pracovnej plochy)vo¾bou Advanced a meni obnovovaciufrekvenciu <strong>na</strong> karte Adapter. V súèasnostivšak väèši<strong>na</strong> kariet disponuje ovládaèmi,ktoré umožòujú používate¾ovi <strong>na</strong>stavovaaj ïalšie parametre (výber zobrazovaciehozariadenia, <strong>na</strong>stavovanie parametrov v režimeMultiDisplay, správu farieb èi zmenu<strong>na</strong>stavení ovládaèov Direct3D a OpenGL).Škála možností sa, samozrejme, mení v závislostiod výrobcu a v prípade, že nie stespokojní s možnos ami, ktoré karta ponúka,môžete využi niektorý zo špeciálnychprogramov (tweakerov), ktorými sa budemezaobera ne<strong>sk</strong>ôr.Grafická karta je <strong>na</strong>jmä v segmentedomácich poèítaèov komponentom, ktorýsa <strong>na</strong>jèastejšie upgraduje. Najmä v prípadetohto typu inštalácie možno predpokladaproblémy. Niektoré grafické karty22 PC REVUE 4/2001


H A R D W A R Esú totiž chúlostivé <strong>na</strong> prítomnos ovládaèov „starej“ grafickejkarty a inštalácia cez staré ovládaèe môže v tomtoprípade z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> množstvo strateného èasu. Neželanýmproblémom možno predís , ak dodržíte <strong>na</strong>sledujúcipostup. Pred inštaláciou novej karty odinštalujte ovládaèevašej pôvodnej grafickej karty. V Control panelispustite program Add/Remove Programs, medzi inštalovanýmiprogramami nájdite ovládaèe vašej karty (ATIDisplayDrivers, nVidia Utility, Matrox...). Zvo¾te vo¾buOdinštalova a po ukonèení práce odinštalaèného programunepovo¾te automatický reštart poèítaèa. ZatvorteV ovládaèi grafických kariet Asus s výstupom <strong>na</strong> špeciálneokuliare nájdete aj takúto možnos ...Ovládaèe spoloènosti ATI patria k <strong>na</strong>jprepracovanejšímŠpièkovým riešením pre „ladièov výkonu“ sú ovládaèe spoloènostiCreative Labsvšetky programy a pristúpte k hardvérovej inštaláciikarty. Opísaný postup vám zabezpeèí, že po výmene grafickejkarty bude poèítaè pracova so štandardným ovládaèomWindows (VGA).Keïže niektoré ovládaèe grafických kariet pri inštaláciinezapisujú údaje potrebné <strong>na</strong> ich automatické odinštalovanie(neklamným z<strong>na</strong>mením bude, že v Add/RemovePrograms nenájdete žiadny záz<strong>na</strong>m), musíte túto èinnosurobi „ruène“. Z Control panela spustíte DisplayProperties a osvedèeným spôsobom (karta Settings – vo¾baAdvanced – karta Adapter) zvolíte Change. Systém spustíinštalaèný dialóg, z ktorého vyberiete vo¾bu Display a listof all the drivers. Na karte Update Device Driver Wizardvyberiete možnos Show all hardware, vyberiete Standarddisplay types a ved¾a Standard display adapter (VGA). Popotvrdení vo¾by systém <strong>na</strong>inštaluje tento ovládaè a odstránipredchádzajúci. Na konci inštalácie vás systém vyzve <strong>na</strong>potvrdenie automatického reštartu, ten je potrebné zruši ,ukonèi všetky aplikácie a „ruène“ vypnú poèítaè. Ïalšípostup je rov<strong>na</strong>ký ako v predchádzajúcom prípade a v prípadezostavovania nového poèítaèa.Ïalší postup inštalácie pri zostavovaní nového poèítaèaje takýto: je potrebné <strong>na</strong>inštalova DirectX a <strong>sk</strong>ontrolova ,èi je <strong>na</strong>inštalovaná správ<strong>na</strong> verzia VGART (ovládaè portuAGP <strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e), niektoré inštalaèné programy kugrafickým kartám totiž prepíšu pôvodný ovládaè, dodanýso základnou do<strong>sk</strong>ou, alebo ovládaè dodaný so základnoudo<strong>sk</strong>ou nepodporuje niektoré funkcie grafickej karty(overi to možno aj utilitou PowerStrip alebo iným testovacímprogramom). V prvom prípade je potrebné znovu<strong>na</strong>inštalova pôvodný ovládaè, v druhom sa musíte pozriepo novšej verzii ovládaèa pre základnú do<strong>sk</strong>u.Pri upgrade poèítaèa to vyzerá podobne. Po inštaláciiovládaèa grafickej karty je vhodné <strong>sk</strong>ontrolova inštaláciuDirectX. To v súèasnosti zvládne aj samotný inštalaènýprogram DirectX, ktorý <strong>sk</strong>ontroluje aktuálny stav a vprípade, že zistí porušenie pôvodnej inštalácie alebostaršiu verziu, pokraèuje v inštalácii. Ak sa vy<strong>sk</strong>ytnúproblémy, je možné DirectX odobra pomocou odinštalovaniav ovládacom paneli a <strong>na</strong>inštalova znovu. Ïalejtreba <strong>sk</strong>ontrolova , èi je <strong>na</strong>inštalovaná správ<strong>na</strong> verziaVGART, èo urobíme opísaným postupom.OVLÁDAÈE. Už v rámci predchádzajúceho textu smesa zmienili o ovládaèoch. Tie sú ve¾mi dôležité a ich vplyv<strong>na</strong> výkon grafickej karty dokumentujú <strong>na</strong>mi realizovanémerania. S každou grafickou kartou sa <strong>na</strong> CD-ROM nosièidodávajú ovládaèe. Na prvý poh¾ad teda používate¾ mávšetko, èo <strong>na</strong> používanie karty potrebuje. Treba si všakuvedomi , že medzi èasom, keï boli ovládaèe vytvorené,bolo vylisované CD, vyrobená vaša grafická karta a cezobchodný re azec sa finálny produkt dostal až k vám, niekedyuplynie dos dlhá doba. Poèas nej sa obyèajne odhaliaproblémy danej grafickej karty alebo èipu. Riešením jenový ovládaè, ktorý nájdete <strong>na</strong> webovej stránke výrobcukarty. Ak nenájdete nové ovládaèe <strong>na</strong> tomto mieste, ešteèerstvejším zdrojom sú stránky výrobcu èipu, <strong>na</strong> ktorom jekarta založená. Tým, ktorí ešte nemajú pripojenie k internetualebo chcú experimentova a vy<strong>sk</strong>úša viaceré verzieovládaèov (postupnou úpravou ovládaèov totiž kolíševýkon karty v jednotlivých typoch aplikácií), ponúkame <strong>na</strong>CD, ktoré je súèas ou tohto èísla, náš archív ovládaèov pregrafické karty, ktoré boli použité pri realizácii tohto testu.BIOS. Podobne ako poèítaè aj grafická karta má vlastný„operaèný systém“ – BIOS. Ten zabezpeèuje základnúkomunikáciu komponentov <strong>na</strong> samotnej karte, akoi komunikáciu karty s poèítaèovým systémom. Rov<strong>na</strong>koako pri základných do<strong>sk</strong>ách aj pri grafických kartách jemožné tento „systém“ upgradova . Na rozdiel od základnýchdosiek v prípade grafických kariet je toto riešenienároènejšie, pretože je zvyèajne potrebné „<strong>na</strong>páli “pamä , v ktorej je BIOS uložený. Ak je táto možnos podporovaná,návody <strong>na</strong> upgrade BIOS-ov, ako aj samotnéBIOS-y nájdete <strong>na</strong> stránkach výrobcov grafických kariet.DIRECTX. V súèasnosti už prakticky neodmyslite¾násúèas operaèného systému Windows je pre použí-4/2001 PC REVUE 23


H A R D W A R EGeForce 3Iba pár dní pred ukonèením testu (27. februára) predstavilaspoloènos nVidia svoju prvú tohtoroènú novinku –grafický èip, ktorý sa v prvej polovici tohto roka stanenovým výkonnostným krá¾om. Pochopite¾ne, od uvedeniaèipu a predstavenia demoverzií grafických kariet <strong>na</strong> òomzaložených po èas, keï budú produkty s ním reálnedostupné (<strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu), ešte nejaký èas ubehne.ÈIP POZORUHODNEJŠÍ AKO MIKRO-PROCESOR. Už pred èasom som kdesi <strong>na</strong>písal, žegrafické procesory, èo sa týka zložitosti, v nièom nezaostávajúza svojimi grafickými „pomocníkmi“. GeForce3 ideešte ïalej ako ktorýko¾vek doterajší grafický èip. S preh¾adomtotiž poráža svojich rovesníkov z mikroprocesorovéhosektora takpovediac <strong>na</strong> ich domácej pôde. Doposia¾ toboli vždy mikroprocesory, ktoré obsahovali <strong>na</strong>jviac tranzistorova ktoré sa vyrábali <strong>na</strong>jpokrokovejšou technológiou.Zdá sa, že GeForce3 tento fakt postavil „<strong>na</strong> hlavu“.Tento èip totiž obsahuje o celých 15 miliónov tranzistorovviac ako doterajší „majster“ zo sveta mikroprocesorov –Pentium 4. Kým súèasné mikroprocesory sa vyrábajú 0,18-mikrometrovou technológiou a výrobcovia s prechodom<strong>na</strong> 0,15-mikrometrovú technológiu rátajú v druhej polovicitohto roka, GeForce3 je vyrábaný 0,15-mikrometrovoutechnológiou. Jediným porov<strong>na</strong>te¾ným parametrom, v ktoromza mikroprocesormi zaostáva, je pracovná frekvencia.Základná verzia GeForce3 totiž pracuje <strong>na</strong> 200 MHz a verzieUltra a Pro, ktoré by mali by uvedené v blízkej budúcnosti,budú pracova <strong>na</strong> frekvencii 250 MHz.ARCHITEKTÚRA. Najlepším spôsobom predstavenianového èipu sa v tejto fáze zdá porov<strong>na</strong>nie s jeho predchodcom– èipom GeForce2. A to nielen preto, že ide o èipyrov<strong>na</strong>kého výrobcu, jednej rodiny, ale <strong>na</strong>jmä preto, žeTabu¾kaPorov<strong>na</strong>nie parametrov mikroprocesorov a grafických èipovmajú množstvo spoloèných èàt. Tak ako v prípade Ge-Force2 aj tentoraz využíva nVidia 4 renderovacie jednotky(<strong>na</strong>zvané pixel pipelines), z ktorých každá obsahuje dvetextúrovacie jednotky. Z tohto zjednodušeného poh¾aduby sa mohlo zda , že GeForce3 neprináša výkonnostný nárast,opak je však pravdou. Pri tvorbe èipu GeForce3 sa vývojárinVidie zamerali <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> ïalšie faktory ovplyvòujúcevýkonnos grafických kariet – priepustnos pamäovéhosubsystému a redukciu prepoèítavaných údajov.V prvej oblasti sa nechali inšpirova technológiouHyperZ (použitá v èipe ATI Radeon). nVidia <strong>na</strong>zvala novúpamä ovú architektúru Lightspeed. Podobne ako predchádzajúceèipy aj GeForce3 používa 256-bitovú pamä ovúzbernicu. Na rozdiel od iných však má zabudovanú štvoricuprepí<strong>na</strong>èov (crossbar memory controller – CMC), prostredníctvomktorých môže èip výrazne zvyšova prenosovúkapacitu medzi èipom a pamä ou v prípade presunovmenších blokov údajov. Pri starších architektúrach sa pocelej 128-bitovej zbernici prenášali „iba“ potrebné údaje,prièom zvyšok zbernice ostával nevyužitý. V prípade CMCje možné zbernicu rozdeli <strong>na</strong> štyri menšie a prenies ažštvornásobok potrebných údajov súèasne. Ïalšou dôležitouèrtou architektúry Lightspeed je nestratovýkompresný algoritmus Z, prostredníctvom ktorého súúdaje o Z-bufferi (urèuje umiestnenie objektov <strong>na</strong> osi Zv 3D priestore) štvornásobne komprimované. Navyše satáto kompresia realizuje v reálnom èase, vïaka èomunedochádza k znehodnocovaniu údajov.V jadre GeForce3 je implementovaná aj ïalšia technológia,<strong>na</strong>zvaná Z-Occlusion Culling. Práve tá má <strong>na</strong>starosti „redukciu“ množstva prepoèítavaných údajov.Jej úlohou je stanovi , èi bude pixel, ktorý práve má byrenderovaný, zobrazený alebo prekrytý iným pixelom,ktorý je bližšie <strong>na</strong> osi Z. Ak bude prekrytý, GeForce3nebude renderova , èím dochádza k výraznej úsporevýkonu aj pamä ovej priepustnosti.NOVÉ MOŽNOSTI. S príchodom èipu GeForce2nVidia predstavila technológiu pixel shaders. S GeForce3ide ïalej, prináša technológiu s názvom vertex shaders,ktorá je v mnohom podobná. Tá má umožni aplikáciu teoretickynekoneèného množstva real-time efektov <strong>na</strong> jednotlivéobjekty. Je <strong>na</strong> vývojároch aplikácií, èo s podporoutejto technológie dokážu, zatia¾ je k dispozícii knižnica100 vopred pripravených efektov od nVidie. Predpokladanouoblas ou využitia sú statické a dy<strong>na</strong>mické deformácie,environmentálne efekty, character animation.Zmeny, ktoré prináša vertex shaders, si vynútili úpravyaj v tejto oblasti. Kým GeForce2 obsahoval tzv. nVidiaShading Rasterizer (NSR) architektúru, ktorá umožòovala<strong>na</strong>svietenie a tieòovanie obrazu oddelene pre každýpixel. Zdá sa, že ïalej ís nemožno (GeForce3 pracujerov<strong>na</strong>ko <strong>na</strong> úrovni jednotlivých pixelov). V jednom cyklevšak GeForce3 spracuje dva pixely, z ktorých každý budema aplikované až štyri programovate¾né textúry.Aj v oblasti FSAA (Full-Scene Anti-Aliasing) prinášaGeForce3 <strong>na</strong>jmä neporov<strong>na</strong>te¾ný výkon. Veï kým staršieèipy (vrátane Voodoo5) mali pri jeho maximálnom využitíz<strong>na</strong>èné výkonnostné problémy, do èipu GeForce3<strong>na</strong> tento úèel implementovali novú metódu QuincunxFSAA. Tá by mala pri relatívne malých nárokoch <strong>na</strong>výpoètový výkon dosahova porov<strong>na</strong>te¾né výsledky, akédosahovali staršie èipy pri <strong>na</strong>jnároènejšom 4×FSAA.I keï o detailoch nVidia „zaryto“ mlèí, zverejnila aspoòinformáciu o výkonnosti. S využitím Quincunx FSAAGeForce3 Radeon Pentium 4 AthlonTechnológia výroby 0,15 µm 0,18 µm 0,18 µm 0,18 µmPoèet tranzistorov 57 miliónov 30 miliónov 42 miliónov 37 miliónovPracovná frekvencia 200 MHz 200 MHz 1,5 GHz 1,3 GHzbude možné dosiahnu kvalitu 4×FSAA pri nárokoch <strong>na</strong>výkon porov<strong>na</strong>te¾ných s 2×FSAA, èo by malo z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>dosiahnutie výkonnosti <strong>na</strong>d 60 FPS.Pochopite¾ne, noviniek v èipe i architektúre grafickýchkariet založených <strong>na</strong> òom je viac, celkom isto sak nim vrátime v niektorom z <strong>na</strong>jbližších èísel PC REVUE.MÁME SA NA ÈO TEŠI . Ako vidno, vývojárigrafických èipov ešte vždy nevyriekli posledné slovo, a taksa priaznivci 3D grafiky rozhodne majú <strong>na</strong> èo teši . I keïpoèet konkurentov <strong>na</strong> tomto poli v ostatnom období výrazneklesol, konkurenta pre GeForce3 sa doèkáme pravdepodobne<strong>na</strong> jeseò, keï má spoloènos ATI Technologiesv pláne predstavi <strong>na</strong>sledovníka èipu Radeon.To bol ve¾mi struèný poh¾ad <strong>na</strong> horúcu novinkunVidie. Optimisti predpokladajú, že v priebehu mája bygrafické karty s òou mali by už dostupné. Uvidíme, èia ktorému z distributérov sa to <strong>na</strong>pokon podarí. Ktovie,možno sa s GeForce3 stretneme už <strong>na</strong> Cofaxe!Základná charakteristika GeForce3Poèet renderovacích kanálov: 4Poèet textúrovacích blokov <strong>na</strong> jeden renderovací kanál: 2Šírka pamä ového rozhrania: 128 bitovPodporované pamäte: DDR SDRAM/SGRAM(<strong>na</strong> frekvencii 230 MHz)Maximál<strong>na</strong> pamä ová priepustnos <strong>na</strong> 230 MHz: 7,36 GB/sMaximál<strong>na</strong> ve¾kos pamäte: 128 MBRAMDAC: 350 MHzMaximálne rozlíšenie: 2048 × 1536@75 HzAGP: AGP 4× i 2× (vrátane SBA, DME a Fast Writes), PCI 2.2(vrátane Bus mastering)Hardvérový T&L: 76 GFLOPSvate¾ov, ktorí to s 3D myslia vážne, nevyhnutnos ou. Jetotiž základom <strong>na</strong> fungovanie aplikácií založených <strong>na</strong>Direct3D. Oplatí sa sledova vývoj tohto rozhrania a uverejòovanienových verzií <strong>na</strong> stránkach Microsoftu.Aktuálne je k dispozícii verzia 8, <strong>na</strong> svojich poèítaèochvšak väèši<strong>na</strong> z vás má pravdepodobne verziu 7. Akzatúžite po upgrade, pozrite sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>še CD, tam nájdetevšetky momentálne dostupné verzie DirectX 8 (pre W9x,W2000, v anglickej i èe<strong>sk</strong>ej verzii). Rov<strong>na</strong>ko sme pridali ajšpeciálnu knižnicu, potrebnú pri hlasovom ovládaní niektorýchhier.„LADIÈE“ VÝKONU. V angliètine sú programytohto typu oz<strong>na</strong>èované termínom tweakery a ich jedinýmúèelom je umožni používate¾ovi optimalizáciu systémualebo jeho èasti s cie¾om dosiahnu èo <strong>na</strong>jvyšší výkon.V prípade programov urèených pre grafické karty možnohovori o dvoch druhoch programov. Do prvého možnozaradi programy sprístupòujúce používate¾ovi niektoré<strong>na</strong>stavenia, ktoré sú obyèajne <strong>sk</strong>ryté v systémových súborocha z klasického ovládaèa k nim prístup nie je. Do druhéhopatria programy, ktoré si poradia aj s <strong>na</strong>stavenímpracovných parametrov hardvéru (pracovné frekvenciepamäte a grafického èipu). Pochopite¾ne, jestvujú aj kombinácietýchto programov. Okrem utilít, ktoré možnospúš a ako externé programy, sú dostupné aj verzie,ktoré sa po inštalácii „integrujú“ do ovládaèa danej grafickejkarty a sú prístupné z vo¾by advanced <strong>na</strong> karteSettings v Display Properties.V priebehu testu sme sa pozreli <strong>na</strong> schopnosti niektorýchtakýchto programov, ve¾mi prepracovaná utilita sadodáva s grafickými kartami Creative (škoda, že ich výrobutáto spoloènos ukonèila). Porov<strong>na</strong>nie s touto utilitouznesú azda ešte utility dodávané s kartou Inno 3D.Pochopite¾ne, nie všetci výrobcovia dopåòajú svoje kartyo takéto prostriedky. No tí, ktorým záleží <strong>na</strong> každomnáraste výkonu, môžu využi špecializované programy,urèené pre èipy jednotlivých výrobcov, ktoré súpoužite¾né univerzálne, nezávisle od výrobcu grafickejkarty. Všeobecne však možno poveda , že ich úroveò jenižšia ako dvoch už spomí<strong>na</strong>ných utilít. Vo väèšine prípadovsa tieto nástroje sústreïujú <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> vytvorenie preddefinovaných<strong>na</strong>stavení, ktoré optimalizujú výkon kartypre danú aplikáciu èi <strong>sk</strong>upinu aplikácií. My sme v priebehutestu vy<strong>sk</strong>úšali utility ATI Rage128 tweak 13a a RadeonTweaker v0.7.1, ktoré sú urèené pre grafické kartys èipmi ATI (prvá pre staršie Rage128, druhá pre novéRadeony), NVMax v1.34b a GeForce-tweak pre grafickékarty založené <strong>na</strong> èipoch nVidie (poèí<strong>na</strong>júc TNT cez TNT2a GeForce až po GeForce2), MGA Tweak v1.20 pre grafickékarty založené <strong>na</strong> èipe Matrox G400, Voodoo5Overclocker v1.2 pre grafické karty s èipmi Voodoo5a Savage tweaker v3.10 pre karty s èipmi S3 Savage.Keïže každý používate¾ má špecifické požiadavky,nebudeme <strong>na</strong> tomto mieste tieto programy hodnoti ,koneène to môžete spravi aj sami, staèí si ich <strong>na</strong>inštalovaz nášho CD!Prirodzene, môže sa sta , že so službami daného programunebudete spokojní alebo tieto utility nepodporujúèip vašej grafickej karty. V takomto prípade príde vhoduniverzálnejšie riešenie. Ním je utilita PowerStrip, ktoráumožòuje upravova pracovné podmienky väèšiny grafickýchkariet bez oh¾adu <strong>na</strong> konkrétneho výrobcu.Samozrejme, aj tento program nájdete <strong>na</strong> CD.V prípade, že sa pustíte do ladenia výkonu karty,pamätajte, že tým porušujete záruèné podmienky.Druhým dôležitým upozornením, ktoré si neodpustíme, jepotreba zlepšenia chladenia. V prípade, že èip nie je vybavenýchladièom, pridajte ho; ak je vybavený pasívnym,pridajte <strong>na</strong>ò ventilátor, a ak už karta disponuje aktívnymchladièom, vymeòte aspoò ventilátor za výkonnejší. Privšetkých operáciách <strong>na</strong> grafickej karte buïte maximálneopatrní a riaïte sa odporúèaniami, ktoré k tejto problematikenájdete <strong>na</strong> internete.NAÈO JE NÁM 3D? Kým prejdeme k testu, pokúsimesa odpoveda <strong>na</strong> otázku, ktorú sme po vlaòajšom24 PC REVUE 4/2001


H A R D W A R Eteste dostali vo väèšom poète e-mailov. Otázka, ktorúsom si tentoraz vypožièal do medzititulku, je pomernejednoduchá a <strong>na</strong> prvý poh¾ad pre niektorých možno ajnezmyselná. Vo vlaòajšom teste sme <strong>sk</strong>úsili túto otázkunepriamo zodpoveda , tentoraz sme sa pozreli <strong>na</strong> problémz opaènej strany. Upustili sme od starej známej piesneo raste výkonu (a jeho nevyhnutnosti), ktorá pomaly,ale isto prestáva by zaujímavou. Pokúsili sme sa pozrie<strong>na</strong> reálne využitie možností, ktoré nám (èi presnejšievývojárom programov) nové èipy prinášajú. Situáciav tejto oblasti by sa dala vystihnú parafrázou názvu jednéhoz klasických románov: <strong>na</strong> fronte aplikácií niè nové.Toto konštatovanie je <strong>na</strong> prvý poh¾ad nepochopite¾né, aksa <strong>na</strong>d ním zamyslíte a pokúsite sa zhodnoti fakty,dospejete k rov<strong>na</strong>kému záveru ako my.3D karty disponujú potenciálom, ktorý, bohužia¾,ostáva nevyužitý po väèšinu èasu, ktorý je PC v prevádzke.Dôvodom je nedostatok aplikácií, ktoré nám majúumožni využi ich možnosti. Ak sa <strong>na</strong> situáciu pozriemereálne, zistíme, že v podstate jedinými aplikáciami, ktorédokážu zmysluplne využíva možnosti súèasných grafickýchkariet, sú poèítaèové hry a nieko¾ko aplikácií CAD –a to sa nám predsa len zdá málo. Veï prevažná väèši<strong>na</strong>programov pracuje v 2D prostredí. Navyše vývojári programov,s výnimkou hier, sú stále akísi „ostýchaví“, a tak„seriózne“ aplikácie ešte nejaký èas nebudú disponova3D rozhraním. Pritom pod¾a niektorých popularizátorovsa 3D prostredie malo sta magickou bránou, ktorá malapriblíži svet poèítaèov bežným používate¾om a u¾ahèiim styk s výpoètovou technikou. Žia¾, z tejto vízie sa dodnešných dní <strong>na</strong> <strong>na</strong>šu škodu nesplnilo ve¾a. Ak k tomupridáme <strong>sk</strong>utoènos , že výkonnos jednotlivých grafickýchkariet s podporou 3D sa v „klasických“ 2D aplikáciáchlíši iba minimálne, máme pred sebou <strong>sk</strong>utoènezávažný problém: h¾ada používate¾a, pre ktorého sútieto karty urèené. V súèasnosti sa totiž investícia dotakejto grafickej karty oplatí iba hráèovi! Ak si uvedomíme,že poèet používate¾ov poèítaèov, ktorí sú ochotní za3D výkon plati , je ove¾a menší ako celkový poèetpoužívate¾ov, dôjdeme k záveru, že je pozoruhodné, akodlho si tento segment trhu udržuje svoju – aj <strong>na</strong> poèítaèovépomery extrémnu – dy<strong>na</strong>miku.Celkom isto bude zaujímavé sledova , ako dlho eštevydržia priaznivci poèítaèových hier „fi<strong>na</strong>ncova “ ïalšívývoj v tejto oblasti, samozrejme, v prípade, že sa v doh¾adnomèase nedoèkáme prevratných zmien.NA ÈOM SME TESTOVALI. Ako pri každomteste aj v tomto prípade je potrebné uvies komponentytvoriace testovaciu zostavu, pretože tie majú vplyv <strong>na</strong>celkovú výkonnos . V porov<strong>na</strong>ní s minulým rokom smetesty realizovali iba <strong>na</strong> jednej platforme (aj tak je <strong>na</strong>meranýchvýsledkov <strong>na</strong>dostaè). Tentoraz sme zvolili systémzaložený <strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e Abit KT7RAID, ktorú smedoplnili mikroprocesorom AMD Athlon s pracovnou frekvenciou1 GHz, 128 MB SDRAM modulom Apacer, 10 GBpevným di<strong>sk</strong>om Maxtor a zvukovou kartou Sound BlasterAWE64.ÈÍM A AKO SME TESTOVALI. Podobne akov minulom roku aj tentoraz sme nielen pri vo¾be zostavy,ale aj testovacích programov èi prostredia museli rieširovnicu o mnohých neznámych. Dúfame, že sa nám jupodarilo vyrieši optimálne. S oh¾adom <strong>na</strong> aktuálnu situáciu,keï v domácich poèítaèoch prevláda operaèný systémWindows 98 SE a s podporou Windows ME sa eštezïaleka nie všetci výrobcovia vyrov<strong>na</strong>li, sme sa rozhodlipráve pre Windows 98 SE, samozrejme, z dôvodov bezproblémovéhochodu všetkých testovacích programovv anglickej verzii. Systém sme doplnili o DirectX7, alev priebehu testov sme vy<strong>sk</strong>úšali aj nový DirectX8. Tuvšak platí rov<strong>na</strong>ko ako v prípade operaèného systému, ženie všetci výrobcovia grafických kariet mali v èase realizácietestu odladené ovládaèe pre túto verziu, a tak smez dôvodu porov<strong>na</strong>te¾nosti do testov zaradili výsledkydosiahnuté s použitím DirectX7.Pre každú kartu bola použitá „èistá“ inštalácia operaènéhosystému a testovacích programov. Pri teste smepoužili originálne ovládaèe, tak ako boli k dispozíciis danou kartou. Najväèšou zmenou v podmienkach realizácietestu v porov<strong>na</strong>ní s minulým rokom je zoh¾adnenieoprávnených námietok väèšiny èitate¾ov, aby sme pritestoch využívali èo „<strong>na</strong>jèerstvejšie“ ovládaèe. Pre jednotlivétypy èipov sme teda vždy inštalovali rov<strong>na</strong>kýovládaè, èím sa však výraznejšie vyrov<strong>na</strong>li podmienkytestov (každý výrobca dodáva inú verziu ovládaèov).Keïže však ovládaèe od výrobcov grafických èipov nemusiapodporova všetky funkcie danej grafickej karty, inštalovalisme <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr ovládaè dodaný jej výrobcoma následne sme ho „upgradovali“. Vïaka tomuto postupuv niektorých prípadoch ostanú funkcie podporovanéovládaèom grafickej karty dostupné. Pochopite¾ne, nenechalisme si ujs možnos porov<strong>na</strong> nieko¾ko verzií ovládaèovpre jeden typ grafického èipu.Zostava testov vychádzala z tej minuloroènej, základomboli testy Ziff-Davis WinBench´99, Ziff-Davis 3DWinBench´99, Ziff-Davis 3D WinBench 2000 a Quake IIIAre<strong>na</strong>, ku ktorým pribudol 3D mark 2000.Výkon v 2D sme overovali testmi Business Graphicsa HighEnd Graphics z balíka Ziff-Davis WinBench´99.Oba boli realizované v rozlíšení 1024 × 768 bodov pri 16-a 32-bitovej håbke farieb. S oh¾adom <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoènos , žerozdiely medzi výsledkami testov v tomto rozlíšenía v ïalšom rozlíšení (1600 × 1200), použitom v minuloroènomteste, sú pod hranicou 5 %, rozhodli sme sav tomto rozlíšení netestova . Test pre každé rozlíšeniebol realizovaný dvakrát a uvádzané hodnoty sú priemerom.Prvým testom <strong>na</strong> overenie výkonu v 3D bol 3DWinBench´99. Ten sme rov<strong>na</strong>ko ako 3D Winbench 2000a 3Dmark2000 realizovali raz (rozptyl výsledkov pri opakovanýchmeraniach bol zanedbate¾ný). Poslednou,doslova tradiènou aplikáciou <strong>na</strong> overovanie 3D výkonnostigrafických kariet je hra Quake III Are<strong>na</strong>. V nej smeoverili výkonnos kariet v rozlíšeniach 640 × 480 bodov,800 × 600 bodov, 1024 × 768 bodov, 1280 × 1024 bodova 1600 × 1200 bodov, prièom sme merali dva razy, razv 16-bitovej håbke farieb a 16-bitovom Z-bufferi, druhýraz pri 32-bitovej håbke farieb, 32-bitovom Z-bufferi.V oboch prípadoch sme použili trilineárne filtrovanie,maximálne detaily textúr a interpretáciu svetielLightmap.Keïže test 3DMark2000 sme zaradili po prvý raz,aspoò struène vám ho predstavíme. Pochádza od firmyMadOnion (<strong>www</strong>.madonion.com) a obsahuje <strong>na</strong>sledujúceèiastkové testy: dvojicu hier (simulátor helikoptéry a hrutypu adventure), ktoré sú spúš ané v troch rozlíšeniach(oz<strong>na</strong>èované Low, Middle a High detail), ïalej dvojicuFillRate testov, test vykres¾ovania polygónov (osvet¾ovanéjedným, štyrmi a ôsmimi svetlami), test Texturerendering (s 8, 16, 32 a 64 MB textúrou) a <strong>na</strong>pokon testBump mapping (trojprechodový, dvojprechodový, jednoprechodovýa test prostredia). Tento testovací programjestvuje v dvoch verziách, vo¾ne šírite¾nej a spoplatnenej.Tá druhá je oz<strong>na</strong>èovaná ako 3D WinMark 2000 Pro a <strong>na</strong>rozdiel od predchádzajúcej obsahuje modul ResultViewer, prostredníctvom ktorého môžete prezera a hlavneporovnáva <strong>na</strong>merané výsledky (tie sú ukladané dodatabázy) a generova grafy. Vo freewarovej verzii (ktorúnájdete <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom CD) je táto možnos dostupná iba poodoslaní <strong>na</strong>meraných výsledkov <strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ú stránkuspoloènosti MadOnion.Pochopite¾ne, <strong>na</strong> internete sú dostupné aj ïalšie testovacieaplikácie èi komplexnejšie balíky. Za všetky spomeniemaspoò testy vytvorené <strong>na</strong> ÈVUT v Prahe, ktoré <strong>na</strong> testovanievyužívajú VRML v prostredí webového prehliadaèa.Ïalšou populárnou testovacou aplikáciou, ktoráoddelene meria výkon grafickej karty v prostredí Direct3Da OpenGL, je Tirtanium v1.4. Oba tieto programy nájdete<strong>na</strong> CD, my sme sa ich však z dôvodu minimalizácie poètu<strong>na</strong>meraných hodnôt rozhodli v <strong>na</strong>šom teste nevyuži .4/2001 PC REVUE 25


26 PC REVUE 4/2001Kategória 1 – parametreVýrobca Asus ATI ATI ATI CreativeLabsNázov V7100 AllIn Wonder Rage Vivo Furry Maxx 3D Blaster GeForce2 MXGrafický èip GeForce2 MX Rage 128 Rage Pro 2× Rage Pro GeForce2 MXPracovná frekvencia 175 MHz 123 MHz 123 MHz 123 MHz 175 MHzRAMDAC 350 MHz – – – 350 MHzPamäTyp pamäte DDR SDRAM SDRAM SDRAM DDRKapacita pamäte <strong>na</strong> karte 32 MB 32 MB 32 MB 64 MB 32 MBPracovná frekvencia pamäte 143 MHz 143 MHz 143 MHz 143 MHz 143 MHzŠírka pamä ovej zbernice 256 128 128 128 256Podporovaný režim AGPAGP 2× áno áno áno áno ánoAGP 4× áno áno áno áno ánoVýstupyVGA áno áno áno áno ánoDigital nie nie nie nie nieS-Video áno áno áno nie nieKompozitný áno áno áno nie nieVR pre 3D okuliare nie nie nie nie nieVstupyS-Video nie áno nie nie nieKompozitný nie cez redukciu áno nie nieTV tuner nie áno nie nie nieInéFOTO: OLYMPUS C2040ZDual display áno áno áno nie nieChladiè pasívny aktívny aktívny aktívny nieDodávkaKáble S-video, C-video S-video, C-video, Audio, C-video, redukcia S-video - C-video nie nieVido-SCART a vyššie uvedené redukcieSoftvér Ovládaè, DVD prehrávaè, ecolor, Ovládaè, utility, DVD prehrávaè, Ovládaè, utility, DVD prehrávaè, Ovládaè, utility Ovládaè, Tweak utility, RageRally3DEEP, Soldier of fortune DVD Sample, Cool3D, DVD Sample, Cool3D,Ulead VideoStudio, MediatorUlead VideoStudio, MediatorObchodné informácieDodávate¾ AT Computer BGS Distribution BGS Distribution BGS Distribution IM ComputerCe<strong>na</strong> [Sk bez DPH] 6090 8349 4565 6200 3452– výrobca neuvádzaH A R D W A R E


28 PC REVUE 4/2001Kategória 1 – parametreVýrobca Hercules Chaintech IMC inno3D ManLi ManLiNázov 3D Prophert IIMX RIA2 - GeForce2 MX Vanta 16 Savage 2000 Vanta 16 TNT2 M64Grafický èip GeForce2 MX GeForce2 MX TNT2 M64 S3 Savage2000 TNT2 M64 TNT2 M64Pracovná frekvencia 175 MHz 175 MHz 125 MHz 200 MHz 125 MHz 125 MHzRAMDAC 350 MHz 350 MHz 300 MHz – 300 MHz 300 MHzPamäTyp pamäte DDR DDR SDRAM SDRAM SDRAM SDRAMKapacita pamäte <strong>na</strong> karte 32 MB 32 MB 16 MB 64 MB 16 MB 32 MBPracovná frekvencia pamäte 143 MHz 166 MHz 150 MHz 155 150 MHz 150 MHzŠírka pamä ovej zbernice 256 256 64 – 64 64Podporovaný režim AGPAGP 2× áno áno áno áno áno ánoAGP 4× áno áno áno áno áno ánoVýstupyVGA áno áno áno áno áno ánoDigital nie nie nie nie nie nieS-Video áno nie nie áno nie nieKompozitný nie nie nie áno nie nieVR pre 3D okuliare nie nie nie nie nie nieVstupyS-Video nie nie nie nie nie nieKompozitný nie nie nie nie nie nieTV tuner nie nie nie nie nie nieInéDual display áno nie nie áno nie nieChladiè pasívny pasívny pasívny aktívny pasívny aktívnyDodávkaFOTO: OLYMPUS C2040ZKáble S-video - C-video nie nie S-video, C-video nie nieSoftvér Ovládaè, DVD prehrávaè, 3Deep, Ovládaè Ovládaè Ovládaè, AdobePhotoDeluxe, Ovládaè OvládaèDemoverzie - Rayman2 a Tachyon3DMark2000, RageRallyObchodné informácieDodávate¾ Karma Asbis IM Computer Assor Agem AgemCe<strong>na</strong> [Sk bez DPH] 4850 4200 1462 4235 1700 2180– výrobca neuvádzaH A R D W A R E


Kategória 1 – parametreCe<strong>na</strong>/výkonFOTO: OLYMPUS C2040Z4/2001 PC REVUE 29Výrobca ManLi ManLi ManLi Matrox Matrox MicrostarNázov TNT2 Pro GeForce 256 GeForce2 MX G450 MDHA16D G450 MDHA32DB MS-StarForce818Grafický èip TNT2 Pro GeForce 256 GeForce2 MX G450 G450 GeForce2 MXPracovná frekvencia 125 MHz 150 MHz 175 MHz – – 175 MHzRAMDAC 300 MHz 350 MHz 350 MHz 360 MHz 360 MHz 350 MHzPamäTyp pamäte SDRAM SDRAM DDR DDR DDR DDRKapacita pamäte <strong>na</strong> karte 32 MB 32 MB 32 MB 16 MB 32 MB 32 MBPracovná frekvencia pamäte 150 MHz 166 MHz 143 MHz – – 143 MHzŠírka pamä ovej zbernice 128 256 256 256 256 256Podporovaný režim AGPAGP 2× áno áno áno áno áno ánoAGP 4× áno áno áno áno áno ánoVýstupyVGA áno áno áno 2× 2× ánoDigital nie nie nie nie nie nieS-Video nie nie áno redukcia z VGA redukcia z VGA ánoKompozitný nie nie áno redukcia z VGA redukcia z VGA nieVR pre 3D okuliare nie nie nie nie nie nieVstupyS-Video nie nie nie nie nie nieKompozitný nie nie nie nie nie nieTV tuner nie nie nie nie nie nieInéDual display nie nie áno áno áno ánoChladiè aktívny aktívny aktívny pasívny pasívny pasívnyDodávkaKáble nie nie S-video VGA - Video VGA - Video S-videoSoftvér Ovládaè Ovládaè Ovládaè Ovládaè, DVD prehrávaè Ovládaè, DVD prehrávaè OvládaèObchodné informácieDodávate¾ Agem Agem Agem Agem Sofos MatsonicCe<strong>na</strong> [Sk bez DPH] 2400 2990 4160 4085 4990 5275– výrobca neuvádzaH A R D W A R E


30 PC REVUE 4/2001Kategória 2 – parametreVýrobca 3Dfx Asus Asus ATI ATINázov Voodoo 5 5000 V7700 V7700 Deluxe Radeon 256 32S Radeon 256 32DGrafický èip 2× Voodoo 5 GeForce2 GTS GeForce2 GTS Radeon RadeonPracovná frekvencia – 200 MHz 200 MHz – –PamäTyp pamäte DDR DDR DDR SDRAM DDRKapacita pamäte <strong>na</strong> karte 64 MB 32 MB 32 MB 32 MB 32 MBPracovná frekvencia pamäte – 175 MHz 175 MHz – –Šírka pamä ovej zbernice 256 256 256 256 256Podporovaný režim AGPAGP 2x áno áno áno áno ánoAGP 4x áno áno áno áno ánoVýstupyVGA áno áno áno áno ánoDigital nie nie nie nie nieS-Video nie nie áno áno nieKompozitný nie nie áno nie nieVR pre 3D okuliare nie nie áno nie nieVstupyS-Video nie nie áno nie nieKompozitný nie nie nie nie nieTV Tuner nie nie nie nie nieInéFOTO: OLYMPUS C2040ZDual display nie nie áno áno nieChladiè 2× aktívny aktívny aktívny aktívny aktívnyDodávkaKáble <strong>na</strong>pájací nie S-video, C-video, redukcia nie nieS-video - C-videoSoftvér Ovládaè Ovládaè, DVD prehrávaè, ecolor, Ovládaè, DVD prehrávaè, ecolor, Ovládaè, utility Ovládaè, utility3DEEP, Soldier of fortune3DEEP, Ulead VideoStudio, DrakanObchodné informácieDodávate¾ Assor AT Computer Sofos BGS Distribution BGS DistributionCe<strong>na</strong> [Sk bez DPH] 11 605 11 150 12 990 5225 7865– výrobca neuvádzaH A R D W A R E


Kategória 2 – parametreFOTO: OLYMPUS C2040Z4/2001 PC REVUE 31Výrobca ATI ATI inno3D ManLi MicrostarNázov AIW Radeon256 32D Radeon 256 64D Tor<strong>na</strong>do GeForce 2GTS GeForce 2GTS MS-StarForce 815Grafický èip Radeon Radeon GeForce2 GTS GeForce2 GTS GeForce2 GTSPracovná frekvencia – – 200 MHz 200 MHz 200 MHzPamäTyp pamäte DDR DDR SDRAM DDR Ce<strong>na</strong>/výkon DDRKapacita pamäte <strong>na</strong> karte 32 MB 64 MB 32 MB 32 MB 32 MBPracovná frekvencia pamäte – – 175 MHz 175 MHz 175 MHzŠírka pamä ovej zbernice 256 256 256 256 256Podporovaný režim AGPAGP 2x áno áno áno áno ánoAGP 4x áno áno áno áno ánoVýstupyVGA cez redukciu áno áno áno ánoDigital áno nie nie nie nieS-Video áno nie nie nie ánoKompozitný cez redukciu nie nie nie nieVR pre 3D okuliare nie nie nie nie nieVstupyS-Video áno nie nie nie nieKompozitný cez redukciu nie nie nie nieTV Tuner áno nie nie nie nieInéDual display áno nie nie nie ánoChladiè aktívny aktívny aktívny aktívny aktívnyDodávkaKáble S-video, C-video, Audio, Vido-SCART nie nie nie S-videoa vyššie uvedené redukcieSoftvér Ovládaè, utility, DVD prehrávaè, Ovládaè, utility Ovládaè, AdobePhotoDeluxe, Ovládaè ovládaèDVD Sample, Cool3D,DVD prehrávaè, RageRally, MidnightGTUlead VideoStudio, Mediatora nVidia Experience demoObchodné informácieDodávate¾ BGS Distribution BGS Distribution Assor Agem MatsonicCe<strong>na</strong> [Sk bez DPH] 14 135 9405 7425 6100 9454– výrobca neuvádzaH A R D W A R E


H A R D W A R EÈO SME TESTOVALI. Dostali sme sa k jednejz <strong>na</strong>jdôležitejších èastí testu. Parametre jednotlivýchkariet a obsah ich dodávky nájdete <strong>na</strong> ïalších stranách voforme tabu¾ky, <strong>na</strong> tomto mieste sa pokúsime o štatistickýpoh¾ad. V tomto roku sme otestovali 27 grafických kariets podporou 3D, èo je síce o dve menej ako vlani, ponukavšak bola ove¾a pestrejšia. Tentoraz sme totiž mali v testekarty desiatich z<strong>na</strong>èiek: 3Dfx Interactive (1), Asus (3), ATITechnologies (7), CreativeLabs (1), Hercules (1), Chaintech(1), inno3D (2), ManLi (6), Matrox (2), Microstar (2) a <strong>na</strong>vyšeešte jednu OEM. Z poh¾adu zastúpenia grafickýchèipov bola situácia ešte pestrejšia. Spolu bolo v teste dvanásrôznych èipov, <strong>na</strong>jsilnejšie zastúpenie mali pod¾aoèakávania výrobky spoloènosti nVidia. Z jej produkciebolo v teste pätnás kariet so šiestimi druhmi èipov, poèí<strong>na</strong>júcVantou (1×) cez dvojicu TNT2 M64, jeden TNT2Pro, jeden GeForce256 a šes GeForce2 MX až po štvoricuGeForce2 GTS.Druhé <strong>na</strong>jpoèetnejšie zastúpenie mali èipy ATI –sedem kariet s tromi typmi èipov bolo rozdelených takto:èip Rage128 mala jed<strong>na</strong> karta, èip RagePro dve kartya novinku èip Radeon štyri karty. Dvojnásobné zastúpeniemal v <strong>na</strong>šom teste Matrox, prièom obe karty bolivybavené èipom G450.Po jednom zástupcovi mal už nejestvujúci 3Dfx s èipomVoodoo5 a S3, ktorého farby „hájil“ èip Savage2000.Z poh¾adu kapacity pamäte sme v štartovom polizaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li v porov<strong>na</strong>ní s minulým rokom jednoz<strong>na</strong>ènýposun k 32 MB videopamäte a k pamätiam typu DDRAM.Kým v minulom roku boli v teste karty s pamä ou v rozsahu8 ÷ 64 MB, tento rok bolo minimom 16 MB a s nímsme sa stretli <strong>na</strong> dvoch kartách. V prípade maxima –64 MB – sa poèet kariet zvýšil z jednej (vlani) <strong>na</strong> tri.Ostávajúcich 23 kariet z nášho testu disponovalo 32 MBvideopamäte.Samozrejmos ou pri všetkých kartách bola podporarežimu AGP4×, prièom v porov<strong>na</strong>ní s uplynulým rokomsa situácia zlepšila aj v oblasti podpory pokroèilých funkciítohto rozhrania zo strany základných dosiek.32 PC REVUE 4/2001


H A R D W A R EUž sme si pomaly, ale isto privykli <strong>na</strong> to, že niektorí výrobcovia vybavujú svoje grafickékarty viacerými výstupmi. A tak nezriedka nájdeme <strong>na</strong> rámiku grafickej kartyved¾a konektora VGA aj kompozitný alebo S-Video výstup. Medzi priekopníkov tejtotechnológie patrí Matrox, a tak jeho dvojica kariet so zabudovanou technológiouDualHead neprekvapila. Na rozdiel od iných výrobcov však Matrox používa dvojicuštandardných výstupov VGA, prièom je <strong>na</strong> používate¾ovi, aby sa rozhodol, ako obavýstupy využije. Podporované je zobrazovanie rov<strong>na</strong>kého obsahu, prehrávanie videa<strong>na</strong> jednom z monitorov èi zobrazovanie vybranej èasti pracovnej plochy <strong>na</strong> druhommonitore. Samozrejmos ou je výborne prepracovaný ovládaè, v ktorom všetko potrebné<strong>na</strong>stavíte v priebehu pár sekúnd. V prípade, že potrebujete videosignál dosta doiného ako poèítaèového monitora, máte k dispozícii špeciálnu redukciu VGA/kompozitný– S-Video. Ostatní výrobcovia ostávajú pri podpore klasického videovýstupu.Ïalším výstupom disponovala takmer polovica z testovaných kariet – trinás . Pritomdevä z nich malo oba druhy videovýstupov alebo bol jeden z nich dostupný v podobešpeciálnej redukcie.Jed<strong>na</strong> z testovaných kariet nedisponovala klasickým výstupom VGA – ATI All InWonder s èipom Radeon. Táto karta má štandardne výstup DVI, používaný <strong>na</strong> pripojenieLCD monitorov, samozrejme, v dodávke karty je aj redukcia DVI/VGA.Zabudnú nemožno ani <strong>na</strong> karty podporujúce spracovanie videa. Tých bolo presneto¾ko ako v minulom roku – štyri. Trojica z nich pochádza z dielní spoloènosti ATI, dvojnásobnézastúpenie mala karta ATI All In Wonder (jed<strong>na</strong> s èipom Rage128, druhás èipom Radeon), ktorá má implementovaný aj TV tuner. Spracovanie videa umožòovaliešte karty ATI Vivo a Asus V7700 Deluxe.INTERPRETÁCIA VÝSLEDKOV. Viete, èím, <strong>na</strong> èom, ako a èo sme testovali.Ostáva nám poveda , ako sa výsledky jednotlivých testov premietli do závereèného hodnotenia.Karty sme aj tentoraz rozdelili do dvoch <strong>sk</strong>upín. Prvú, v ktorej bolo sedemnás kariet, tvoriligrafické karty s nižšou obstarávacou cenou, od ktorých používate¾ nemôže oèakáva špièkovývýkon, lebo sú založené <strong>na</strong> starších grafických èipoch, respektíve „oklieštených“ verziáchmomentálne <strong>na</strong>jvýkonnejších grafických èipov. V tejto triede súperili karty založené<strong>na</strong> èipoch nVidie (Vanta, TNT2 M64, TNT2 Pro, GeForce256, GeForce2 MX), ATI (Rage128a RagePro), Matrox (G450) a S3 (Savage2000).V druhej kategórii bolo desa kariet, osadených <strong>na</strong>jvýkonnejšími èipmi jednotlivýchvýrobcov, poèí<strong>na</strong>júc GeForce2 GTS od nVidie cez Radeon od ATI až po Voodoo5 od 3dfx.V oboch kategóriách sme testovali i hodnotili úplne rov<strong>na</strong>ko, dve <strong>sk</strong>upiny sme vytvoriliiba preto, aby sme oddelili karty urèené pre „nekompromisných“ používate¾ov, orientovaných<strong>na</strong> výkon (druhá kategória), od 3D kariet pre „bežných“ používate¾ov.Podobne ako v minulom roku aj tentoraz sa pozrieme podrobnejšie <strong>na</strong> zloženie vyhodnocovacejrovnice. Z <strong>na</strong>meraných výsledkov (konkrétne hodnoty sú v grafoch a nájdeteich aj v súbore XLS <strong>na</strong> CD) sme podobne ako v minulom roku vytvorili indexy (ich hodnotysú v tabu¾ke). Vytvorili sme spolu pä indexov, ktoré odrážajú výkon grafickýchkariet v jednotlivých testoch.2Dindex sme vytvorili ako priemer súètov èiastkových výkonnostných indexov pre 2Dgrafiku. Išlo de facto o štvoricu testov. Prvé dva indexy boli zostavené <strong>na</strong> základe výsledkovtestov pri rozlíšení 1024 × 768 bodov a farebnej håbke 16 bitov. Prvý index, oz<strong>na</strong>èený2DL16B, reprezentuje výkon v teste Ziff Davis WinBench´99 Business Graphics, druhý,oz<strong>na</strong>èený 2DL16H, reprezentuje výkon v teste Ziff Davis WinBench´99 HighEnd Graphics.Ïalšie dva indexy boli zostavené <strong>na</strong> základe výsledkov testov pri rov<strong>na</strong>kom rozlíšení, alefarebnej håbke 32 bitov. Prvý index, oz<strong>na</strong>èený 2DL32B, reprezentuje výkon v teste Ziff DavisWinBench´99 Business Graphics, druhý, oz<strong>na</strong>èený 2DL32H, reprezentuje výkon v teste ZiffDavis WinBench´99 HighEnd Graphics.Matematicky vyjadrené:2Dindex = 2DL16B + 2DL16H + 2DL32B + 2DL32HVyhodnotenie výkonnosti v 3D aplikáciách sme realizovali oddelene pre testy 3DWinbench´99, 3D Winbench 2000 a 3Dmark2000. Vo všetkých troch prípadoch sme zostaviliindex, ktorý reprezentuje všetky èiastkové testy. Rov<strong>na</strong>ko ako predchádzajúce indexyaj tento bol prerátaný vo vz ahu k <strong>na</strong>jvýkonnejšej z testovaných kariet a v tabu¾ke celkovýchvýsledkov sú tieto hodnoty interpretované ako 3D99index pre 3D Winbench´99, prípadneako 3D2000index pre 3D Winbench 2000 a <strong>na</strong>pokon ako 3DMindex pre 3Dmark2000.Rov<strong>na</strong>ko ako v minulom roku sme zo všetkých výsledkov v teste programom Quake IIIAre<strong>na</strong> vytvorili index Q3index, ktorý je poslednou zložkou celkového hodnotenia v tohtoroènomteste.Vzorec <strong>na</strong> výpoèet celkového výsledku je teda v porov<strong>na</strong>ní s minulým rokom preh¾adnejšía jeho finál<strong>na</strong> podoba je <strong>na</strong>sledujúca:2Dindex + 3D99index + 3D2000index + 3DMindex+ Q3index4/2001 PC REVUE 35


H A R D W A R EVýsledky v jednotlivých testochZ<strong>na</strong>èka ATI ATI ATI IMC ManLi ManLi ManLi ManLi ManLi Microstar Asus CreativeLabs HerculesKarta AIW Rage Vivo Furry Maxx Vanta 16 Vanta 16 TNT2 M64 TNT2 Pro GeForce GeForce2 MS-Star V7100 3D Blaster 3D Prophert256 MX Force818 2 MX IIMX2D index 89,1 90,5 91,3 79,4 74,0 75,8 80,4 94,0 94,1 94,2 94,3 93,4 93,63D99index 56,3 58,0 56,4 34,4 34,9 33,9 42,0 82,7 84,0 87,0 87,0 84,0 90,73D2000index 29,6 30,4 50,3 13,6 13,0 11,9 16,2 48,9 53,1 58,6 58,7 48,1 60,73DMindex 37,2 37,5 58,7 24,0 25,0 24,4 30,3 61,5 62,5 65,7 65,9 61,2 69,0Q3index 30,8 31,2 47,5 15,5 15,0 17,3 22,3 65,5 66,1 70,1 70,3 63,3 70,9Výkon celkovo 243,0 247,6 304,3 166,8 161,9 163,3 191,2 352,7 359,8 375,7 376,2 350,0 384,9Poradie 11 10 9 15 17 16 13 6 5 3 2 7 1VYHODNOTENIEKoneène! Testy sú hotové, tabu¾ky plnévýsledkov, vzorce zostavené, výsledkyprerátané a pred <strong>na</strong>mi ostal poslednýkrok každého testu – vyhodnotenie.Skôr ako sa pustíme do ude¾ovania ocenení,dovolíme si poznámoèku, ktorá budecharakterizova aktuálny vývoj v oblastigrafických kariet. Zdá sa totiž, že spoloènosnVidia zaèí<strong>na</strong> konkurencii ukazovachrbát. Jediný, kto ako-tak drží krok, jeATI. Ostatným pomaly, ale isto dochádzadych i kapitál. Zo situácie <strong>na</strong> trhu i zaktuálneho vývoja celkom jednoz<strong>na</strong>ènevyplýva, že v tomto roku sa súboj medzispomenutými dvoma spoloènos ami ïalejvyhrotí. A teraz nemáme <strong>na</strong> mysli ibasúboj v oblasti výkonu, ale aj v oblastipodielu <strong>na</strong> trhu. nVidia útoèí aj <strong>na</strong> segmenty,ktoré boli dlhý èas „výsostnýmivodami“ ATI. Spomeniem iba grafické èipypre notebooky èi pokusy oboch firiem preniknúdo segmentu integrovanej grafiky,teda grafických èipov integrovaných doèipovej súpravy <strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e.Vrá me sa však k výsledkom. Ako smeuž spomenuli, karty boli rozdelené dodvoch <strong>sk</strong>upín: grafické karty urèené premenej nároèných hráèov a kancelár<strong>sk</strong>epoužitie a karty urèené pre <strong>na</strong>jnároènejšíchhráèov. V oboch kategóriách celkomjasne dominovali grafické karty založené<strong>na</strong> èipoch nVidie. Ich prevaha bola cite¾nánielen z výkonnostnej stránky, ale ajz poh¾adu ich zastúpenia.V prvej kategórii potvrdili úlohu jednoz<strong>na</strong>ènéhofavorita grafické karty s èipomGeForce2 MX, ktoré obsadili prvýchpä prieèok, prièom prvých sedem pozíciípatrilo kartám s èipmi nVidie (celkompozoruhodne sa <strong>na</strong> šiestu prieèku prepracovalakarta ManLi s èipom GeForce256.Až za touto „enklávou“ <strong>sk</strong>onèili kartys èipmi Savage2000 a RagePro. Miesto <strong>na</strong>36 PC REVUE 4/2001


H A R D W A R EChaintech Matrox Matrox inno3DRIA2 - G450 G450 Savage 2000GeForce2 MX MDHA32DB MDHA16D94,9 86,9 85,8 89,085,8 30,6 30,5 63,056,7 20,2 20,0 50,064,7 29,4 29,5 53,968,9 24,7 22,4 58,6370,9 191,9 188,2 314,54 12 14 83Dfx ATI ATI ATI ATI Asus Asus inno3D ManLi MicrostarVoodoo 5 Radeon Radeon Radeon AIW Radeon V7700 V7700 Tor<strong>na</strong>do GeForce MS-StarForce5000 256 64D 256 32S 256 32D 256 32D Deluxe GeForce 2GTS 2GTS 81592,1 94,0 93,9 95,3 94,8 95,6 100,0 96,3 96,4 96,775,3 98,1 95,1 99,4 99,4 77,2 77,2 100,0 87,7 100,067,1 86,3 84,2 89,1 88,6 96,2 87,4 99,0 99,0 100,061,6 71,6 65,8 71,0 70,8 98,4 97,6 99,1 100,0 99,982,8 78,2 71,6 74,0 73,0 98,9 97,4 92,3 100,0 99,9379,0 428,1 410,7 428,8 426,4 466,2 459,6 486,8 483,1 496,411 8 10 7 9 4 5 2 3 1stupni ví azov sa <strong>na</strong>pokon ušlo kartámMicrostar StarForce 818 (tretia prieèka),Asus V7100 (druhá prieèka) a ví azom sav tejto kategórii stala karta Hercules 3DProphertIIMX. Ocenenie za pomer ce<strong>na</strong>/výkon v tejto kategórii zí<strong>sk</strong>ala kartaManLi GeForce 256.V druhej kategórii bola situácia ve¾mipodobná, prakticky sa zmenilo iba menohlavného hrdinu. Tu ním boli èipyGeForce2 GTS, ktoré mali výrazne„<strong>na</strong>vrch“. Pä testovaných kariet s týmitoèipmi obsadilo prvých pä prieèok v testea to je hegemónia, akú sme ešte nezažili.Za nimi sa zoradili grafické karty s èipmiRadeon a <strong>na</strong> konci štartového po¾a, <strong>na</strong>vyšes podstatným odstupom <strong>sk</strong>onèilaVoodoo 5. V celkovom poradí to <strong>na</strong>pokonvyzeralo takto: tretia prieèka sa ušla karteManLi GeForce2 GTS, druhá prieèka karteinno3D Tor<strong>na</strong>do a ví azom sa stala kartaMicrostar StarForce 815. Podobne akov prvej kategórii aj tu ocenenie za pomerce<strong>na</strong>/výkon patrí karte ManLi GeForce2GTS, ktorej ce<strong>na</strong> pri poh¾ade <strong>na</strong> výkon (zaví azom zaostala iba o 2,7 %) hovorí celkomjasne. Posledným (dúfame, že zaujímavým)porov<strong>na</strong>ním, ktoré sme <strong>na</strong> základetestu vytvorili, je porov<strong>na</strong>nie výkonnostijednotlivých èipov. Výsledky nájdetev poslednom grafe a aj z nich celkomzrejme vyplýva, že grafické èipy nVidie súmomentálne výborným riešením. Najvyššiesa, pochopite¾ne, dostal èip Ge-Force2 GTS, jeho starší kolega (GeForce256) prekvapivo pre<strong>sk</strong>oèil Radeon od ATI,za ktorým <strong>sk</strong>onèil GeForce2 MX a až zatýmto èipom je legendárne Voodoo. Výraznýposun zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l aj èip Savage-2000. Pritom <strong>na</strong>jmä v druhej kategórii máešte nVidia rezervu v podobe èipuGeForce2 Ultra, ktorý je ešte o nieèovýkonnejší ako verzia GTS (pozri porov<strong>na</strong>niegrafických kariet Creative Labs v PCREVUE è. 12/2000), <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u sa všakkarty s týmto èipom príliš nepredávajú.Dôvod je jednoz<strong>na</strong>èný – ce<strong>na</strong>.Výkon i pomer výkon/ce<strong>na</strong> hovorí prekarty s èipmi nVidie, v druhom prípade súzaujímavé aj niektoré modely založené <strong>na</strong>èipoch Radeon od ATI. Na druhej stranehendikepom kariet s èipmi nVidie je horšiakvalita zobrazenia textu vo vyšších rozlíšeniach.Tu sú lepšou vo¾bou karty ATIa Matrox.ZÁVERDúfame, že sa nám podarilo vytvoridostatoène plastický obraz o aktuálnej situácii<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu, vybera <strong>sk</strong>utoène jez èoho. Ak teda budete kupova grafickúkartu s podporou 3D, nech sú vám náštest i <strong>na</strong>sledujúce samostatné recenziedobrými pomocníkmi. Podobne ako vlaniaj tento rok vám môžeme s¾úbi , že v ïalšíchèíslach prinesieme recenzie <strong>na</strong> novémodely grafických kariet. Na rozdiel odminulosti však v tomto roku budú testované<strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kej zostave, vïaka èomubudete môc ich výkon priamo porovnávas výkonmi dosiahnutými grafickýmikartami v tomto teste.Peter Orvi<strong>sk</strong>ýV texte sme už nieko¾kokrát spomenuli, že<strong>na</strong> CD, ktoré nájdete pribalené k tomutoèíslu PC REVUE, je umiestnené praktickyvšetko, èo sme pri teste 3D kariet použili,poèí<strong>na</strong>júc pomerne komplexnou zbierkouovládaèov cez utility umožòujúce ladenievýkonu grafických kariet až po testovacieprogramy. Spomenuté „drobnosti“ nájdete<strong>na</strong> CD v sekcii Test 3D kariet, ktorá jerozèlenená do štyroch èastí: Drivery,Tweakery, Testy a Výsledky testov. Dúfame,že sa vám táto podoba zapáèi.4/2001 PC REVUE 37


H A R D W A R ETESTOVALI SME:POÈÍTAÈEdo 30-tisíc korúnAMD VERZUS INTELV<strong>na</strong>šej redakcii sa stalo dobrým zvykom s príchodomjari sa venova poèítaèom s cenovým limitom30-tisíc korún. Cie¾ovým zákazníkom takejto zostavy jepredovšetkým domáci používate¾, resp. kancelária, v ktorejsa pozornejšie sledujú investièné výdavky. V zadanítestu sme tentoraz dodávate¾om oznámili, že budemetestova poèítaèe, prièom budeme prihliada hlavne <strong>na</strong><strong>na</strong>dobúdaciu cenu a celkový výkon prezentovaného riešenia.Takisto sme im oznámili, že dodanie bohatej výbavynie je potrebné. Do testu sa pri takýchto podmienkachprihlásilo spolu 16 dodávate¾ov, z toho dve zostavypochádzali od svetových výrobcov. Je to zatia¾ náš rekordv poète <strong>na</strong>raz testovaných poèítaèov.Od dodávate¾ov sme žiadali poèítaèovú zostavu,ktorú tvorí minimálne samotný poèítaè, myš, klávesnica,príslušné ovládaèe a štandardne dodávaný operaènýsystém. Súèas ou dodávky (teda ani ceny) nie je monitor.Priemerná ce<strong>na</strong> poèítaèov v <strong>na</strong>šom teste je bez operaènéhosystému okolo 23 660 Sk, s operaèným systémomje to 28 340 Sk. Najlacnejšie poèítaèe z nášho testukúpite v cene už pod 20 000 Sk bez DPH a bez operaènéhosystému.Dodávate¾om sme v tomto prípade nekládli nijakéobmedzenia <strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ytovaný operaèný systém. Napriektomu sme zistili, že v prípade všetkých riešení po<strong>sk</strong>ytnutých<strong>na</strong> testovanie dodávatelia uvádzajú ako štandardnedodávaný operaèný systém niektorú verziu systémuMicrosoft Windows. Zo zaèiatku sme premýš¾ali<strong>na</strong>d možnos ou, že budeme pracova s ce<strong>na</strong>mi bez operaènéhosystému. Ukázalo sa však, že v niektorých prípadochpoèítaè bez operaèného systému jednoducho nieje možné kúpi . Nechceli sme pracova s fiktívnymice<strong>na</strong>mi, za ktoré konkrétny model nie je možné kúpi .V tomto èlánku <strong>na</strong>jprv opíšeme vývojové trendyv oblasti poèítaèov, charakterizujeme komponenty testovanýchzostáv a vysvetlíme spôsob nášho testovania.Súèas ou èlánku sú aj detailné opisy jednotlivých poèítaèova, samozrejme, vyhodnotenie testu.TRENDY VO VÝVOJI POÈÍTAÈOV. Pri porov<strong>na</strong>nízostáv, ktoré sme prezentovali v teste poèítaèovdo 30-tisíc korún v PC REVUE è. 4/2000 (teda presne predrokom), s aktuálnymi zostavami zistíme <strong>na</strong>sledujúce <strong>sk</strong>utoènosti.Základom v tejto cenovej kategórii pred rokomRiešenie predného panela v prípade poèítaèa Dellbol jednoz<strong>na</strong>ène poèítaè s procesorom Intel Celerons frekvenciou od 400 do 500 MHz, ïalej 32 alebo 64 MBRAM s frekvenciou 66 MHz. Pevný di<strong>sk</strong> bol pripojenýpomocou rozhrania ATA/33, jeho priemerná kapacitabola okolo 8 GB. Pokia¾ ide o grafickú kartu, väèši<strong>na</strong>modelov sa spoliehala <strong>na</strong> jednoduchšie moduly integrovanépriamo <strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e. Ak sa používali výkonnejšiegrafické karty, objavovali sa modely s kapacitouvideopamäte 8 MB, výnimoène to bolo 16 MB. Základnédo<strong>sk</strong>y používali hlavne èipovú súpravu Intel 810.Rok je v oblasti vývoja poèítaèov dlhý èas a mnohékomponenty sa už zmenili (v minulosti sme však bolisvedkami ešte búrlivejšieho vývoja). Základné technickéa obchodné parametre testovaných poèítaèov sú uvedenév tab. 1. Ïalej opíšeme, s èím sa môžeme stretnú pririešeniach poèítaèov do 30 000 korún dnes.PROCESOR, ÈIPOVÁ SÚPRAVA A ZÁKLAD-NÁ DOSKA. Zjavným trendom je radikálny nástupprocesorov od firmy AMD. Zo 16 poèítaèov v <strong>na</strong>šom testepresnú polovicu predstavujú modely s procesorom AMDDuron a predovšetkým Athlon. Athlon je výkonnejšívariant procesora od firmy AMD a v <strong>na</strong>šom teste sa tentomodel objavil pä krát. Ide o procesor s ve¾mi dobrýmpomerom výkon/ce<strong>na</strong>, èo sa v <strong>na</strong>šom teste plne potvrdilo.Nie je náhoda, že <strong>na</strong> prvých troch miestach v hodnotenívýkonu poèítaèov sú práve modely s procesorom AMDAthlon. V <strong>na</strong>šom teste sa vy<strong>sk</strong>ytli modely tohto procesoras taktom od 700 do 800 MHz. Èasto sa pre tento procesorpoužíva aj pôvodné kódové oz<strong>na</strong>èenie Thunderbird.Farebne odlíšené oz<strong>na</strong>èenie vonkajších portov(poèítaè Dell)Aj procesor AMD Duron obstál v hodnotení pomeruvýkon/ce<strong>na</strong> vynikajúco. Objavil sa v troch modelochv <strong>na</strong>šom teste a všetky tri poèítaèe sa v hodnotení celkovéhovýkonu umiestnili v prvej polovici.Všetky procesory od firmy AMD boli osadené v základnejdo<strong>sk</strong>e, ktorá pracovala s taktom systémovej zbernice100 MHz. Treba ešte uvies , že prenos údajov sa v tomtoprípade realizuje pri nábežnej i dobežnej hrane signálua niekedy sa frekvencia oz<strong>na</strong>èuje ako 2 × 100 MHz, resp.aj ako 200 MHz. Ako èipová súprava sa používa hlavneriešenie VIA Apollo KT-133.Firma Intel má v tomto cenovom segmente èo robi .Stále sa však <strong>na</strong>pr. u výrobcov svetových z<strong>na</strong>èiek presadzujehlavne riešenie s procesorom od firmy Intel – jednoduchoje to prestíž<strong>na</strong> záležitos . Intel prednedávnomprišiel <strong>na</strong> trh s procesorom Intel Pentium 4 a v predchádzajúcomèísle PC REVUE sme sa venovali tomuto procesorupodrobnejšie. Ak to struène zhrnieme, výkonprocesora Intel Pentium 4 vo vybraných multimediálnychaplikáciách je ve¾mi ve¾ký, ale jeho ce<strong>na</strong> je momentálneprivysoká. Navyše niektoré staršie multimediálneaplikácie je potrebné upravi tak, aby podporovali novéinštrukcie. Pri niektorých starších aplikáciách smedokonca zmerali nižší výkon, ako je to v prípade procesoraIntel Pentium III.V cenovej kategórii poèítaèov do 30 000 korún saobjavili procesory od firmy Intel vo vyhotovení IntelCeleron s taktom od 633 po 800 MHz, ïalej procesor IntelPentium III s taktom 600 a 733 MHz. Procesory od firmyIntel v <strong>na</strong>šom teste boli osadené v základnej do<strong>sk</strong>e, ktoráMechanické riešenie <strong>na</strong> bezpeèné uchytenie grafickej kartyv porte AGP (poèítaè Dell)v drvivej väèšine pracovala s taktom 66 MHz. Základnádo<strong>sk</strong>a je obyèajne od firmy Intel, niekedy prezentovanápod názvom svetového výrobcu (Dell alebo HP). Èipovásúprava je v prevažnej väèšine Intel 815, zastúpené boliaj riešenia od firmy VIA.Potešilo nás, že do testu sme zí<strong>sk</strong>ali aj jeden z novýchmodelov od firmy Intel – Celeron s taktom 800 MHz,prièom základná do<strong>sk</strong>a v tomto prípade pracuje s taktomsystémovej zbernice 100 MHz. Tento procesor v <strong>na</strong>šomteste preukázal ve¾mi dobrý výkon. Zo stránky systémovéhovýkonu CPU môže tento procesor reálne konkurova<strong>na</strong>pr. procesoru AMD Duron.ROZHRANIA. Na rozširovanie sú <strong>na</strong> základnejdo<strong>sk</strong>e umiestnené vnútorné a vonkajšie rozhrania. Napoužitie vnútorného rozhrania treba poèítaè otvoria rozširujúcu kartu pripoji priamo <strong>na</strong> základnú do<strong>sk</strong>u.Vonkajšie rozhrania slúžia <strong>na</strong> pripojenie zariadení bezotvorenia poèítaèa.Zo stránky vybavenia vnútorným rozhraním došlo takmerk zániku staršieho portu ISA. Nové základné do<strong>sk</strong>yv drvivej väèšine už neobsahujú tento port. Ak máte rozširovaciudo<strong>sk</strong>u s takýmto rozhraním, bolo by dobré èo <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôrsa jej zbavi . Na rozširovanie základnej do<strong>sk</strong>y sa dnespoužíva hlavne rýchlejšie rozhranie PCI. Poèet takýchtorozhraní <strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e sa pohybuje od 3 do 5.Okrem toho sa objavujú porty AMR (Audio/ModemRiser – špeciálny port <strong>na</strong> pripojenie modemu, odde¾ujúcia<strong>na</strong>lógové a digitálne signály) a CNR (Communicatio<strong>na</strong>nd Networking Riser – urèený <strong>na</strong> pripojenie sie ovej,audio alebo modemovej karty). Tie však nemajú zatia¾väèšie využitie – v <strong>na</strong>šom teste nebol využitý ani jedenz týchto portov nejakou rozširovacou kartou.Zo stránky vonkajších rozhraní sa èoraz viac presadzujeport USB. V riešeniach po<strong>sk</strong>ytnutých <strong>na</strong> test saobjavujú dve alebo štyri takéto rozhrania. Naproti tomu<strong>na</strong>jmodernejší port FireWire sa neobjavil ani v jednom38 PC REVUE 4/2001


H A R D W A R Ez testovaných poèítaèov. Porty USB boli obyèajne vyvedené<strong>na</strong> zadný panel. Za <strong>na</strong>jlepšie riešenie považujeme spôsob,ktorý sa objavil v poèítaèi od firmy Dell: dva zo štyrochportov boli vyvedené <strong>na</strong> predný panel.Pripojenie klávesnice a myši bolo vždy realizovanépomocou portu PS/2. V každom prípade má základnádo<strong>sk</strong>a integrovaný aj zvukový systém a <strong>na</strong> zadný panelsú vyvedené tri konektory <strong>na</strong> pripojenie reproduktorov,mikrofónu a vonkajšieho zvukového zdroja.PEVNÝ DISK. Dnešné pevné di<strong>sk</strong>y majú kapacitu<strong>na</strong>d 10 GB, <strong>na</strong> trhu sa zaèí<strong>na</strong>jú objavova di<strong>sk</strong>y s kapacitouokolo 60 GB. Priemerná hodnota kapacity pevnýchdi<strong>sk</strong>ov v <strong>na</strong>šom teste bola viac ako 16 GB. Di<strong>sk</strong> s kapacitouminimálne 20 GB dodalo devä dodávate¾ov.Jedným z dôležitých ukazovate¾ov výkonu di<strong>sk</strong>u jerýchlos jeho otáèania – v <strong>na</strong>šom teste sa potvrdilo, žedi<strong>sk</strong>y s rýchlos ou 7200 ot./min. dosahovali <strong>na</strong>jvyššiuvýkonnos . Ve¾a však závisí od vlastností pevného di<strong>sk</strong>u.Aj niektoré di<strong>sk</strong>y s rýchlos ou otáèania 5400 ot./min.obstáli totiž v <strong>na</strong>šom teste ve¾mi dobre.Spôsob pripojenia pevného di<strong>sk</strong>u je obyèajne UltraATA/100, dobré výsledky dosiahli aj di<strong>sk</strong>y pripojenépomocou Ultra ATA/66. Pritom je dôležité, aby vám dodávate¾<strong>sk</strong>áfirma <strong>na</strong>inštalovala aj príslušné ovládaèe. V jednomprípade sme dostali <strong>na</strong> test poèítaè s ne<strong>na</strong>inštalovanoupodporou, dodávate¾ nám ju však ne<strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong>inštaloval.Pevný di<strong>sk</strong> potom dosahoval viac ako dvojnásobnúvýkonnos .GRAFICKÁ KARTA. Niektoré základné do<strong>sk</strong>y obsahujúintegrovaný grafický modul. Takéto riešenie je ekonomickyvýhodné, ale výkony týchto kariet nepatria medzi<strong>na</strong>jlepšie. V tomto prípade sa èasto používa aj riešenie, priktorom sa videopamä zdie¾a s pamä ou RAM <strong>na</strong> základnejdo<strong>sk</strong>e. Používa sa dy<strong>na</strong>mické pride¾ovanie tejto pamäte,prièom existuje istá minimál<strong>na</strong> vyhradená kapacita (<strong>na</strong>pr.2 alebo 8 MB) a pod¾a využitia pamäte RAM sa môže prideli<strong>na</strong> grafické využitie ïalší priestor. Je samozrejmé, žeDoplnková videopamä sa vkladá do portuAPG (poèítaè AutoCont eLink 5000)v takomto prípade sa pamä RAM pre ostatné aplikáciezmenší o minimálnu vyhradenú kapacitu. Niektoré nároènejšieprogramy, ktoré požadujú <strong>na</strong>pr. minimálne 64 MBRAM, potom nemusia <strong>na</strong> poèítaèi správne fungova .Zaujímavé riešenie po<strong>sk</strong>ytla firma AutoCont. V jej poèítaèisme v porte AGP <strong>na</strong>šli špeciálny pamä ový modul, ktorýslúžil ako videopamä .Každá zo základných dosiek obsahovala port AGP <strong>na</strong>pripojenie grafickej karty. Preto aj <strong>na</strong> základnú do<strong>sk</strong>us integrovanou grafickou kartou môžete pripoji výkonnejšímodel grafickej karty. V niektorých poèítaèoch savy<strong>sk</strong>ytlo aj nové mechanické riešenie, ktoré grafickúdo<strong>sk</strong>u v porte AGP udržiava v stabilnej polohe <strong>na</strong> obidvochkoncoch. Keïže èasté pripájanie monitora k poèítaèumôže spôsobi nedoko<strong>na</strong>lý kontakt, považujemetoto riešenie za ve¾mi vhodné.Pre nároènejšie grafické aplikácie je výhodnejšiepouži špeciálnu kartu. V <strong>na</strong>šom teste sa presadzovaliriešenia GeForce, TNT2, ASUS a ATI Xprert. Tieto kartyobsahujú vlastnú videopamä s kapacitou 16, ale èastejšie32 MB RAM. Najvyššiu výkonnos v teste dosahovalikarty GeForce 2MX alebo lacnejší variant GeForce256. Špeciálne karty obyèajne dosahujú vyššie rozlíšenie,ako je 1200 × 1024 bodov, èo môže by <strong>na</strong>pr. pre programyCAD vítané.PAMÄ RAM. Jednou z rozhodujúcich súèastíovplyvòujúcich celkový výkon je kapacita RAM. Boladoba, keï sa tvrdilo, že kapacita 64 MB bude urèite staèipre všetky aplikácie. Nie je to tak – dnešné nároèné programypožadujú 128 MB RAM a viac. Oproti minulostistúpla kapacita tejto pamäte aj v cenovom limite do30 000 Sk a <strong>na</strong>mi testované poèítaèe boli vybavenépamä ou RAM minimálne 64 MB, takmer v polovici poèítaèovje to 128 MB s taktom 133 MHz. Základné do<strong>sk</strong>yumožòujú rozširovanie tejto pamäte a môžete dosiahnuhodnotu od 512 do 1536 MB. Keïže pamä RAM sa predávaako moduly, môžete si pamä rozšíri pod¾a potrebyaj dodatoène.CD-ROM MECHANIKA. Táto mechanika sa používa<strong>na</strong> inštaláciu programov, ale niektoré, <strong>na</strong>pr. multimediálneaplikácie ju využívajú aj poèas behu programuako dátový nosiè. V teste sme vlastnosti CD-ROM mechanikymerali tak, že sme testovali jej funkciu s lisovaným i<strong>na</strong>pa¾ovaným médiom. Dá sa konštatova , že v drvivejväèšine sme pri CD-ROM mechanikách dosiahli porov<strong>na</strong>te¾névýsledky. Najlepšie hodnoty sme <strong>na</strong>merali s mechanikouSony 48×. Takisto sme zistili, že výrobcom udávanýúdaj o maximálnej rýchlosti nie vždy súvisí s celkovýmvýkonom mechaniky. V princípe však pri výbere CD-ROM mechaniky nemôžete urobi ve¾kú chybu – hlavnéje, aby spo¾ahlivo èítala údaje z lisovaného i <strong>na</strong>pa¾ovanéhomédia.DISKETOVÁ MECHANIKA. Táto dnes už archaickásúèas tvorí stále jednoduché riešenie <strong>na</strong> prenášaniesúborov a niekedy sa využíva aj pri inštalovaníprogramov. Ani jeden z dodávate¾ov si nedovolil dodapoèítaè bez tejto mechaniky. V <strong>na</strong>šom teste sme sa všakvýkonu di<strong>sk</strong>etovej mechaniky <strong>na</strong> rozdiel od minulostinevenovali. Domnievame sa, že používate¾ bude spokojnýs každým z dodaných riešení.4/2001 PC REVUE 39


H A R D W A R ETab. 1 Technické a obchodné parametre testovaných poèítaèovADEC ATOS ATD800 Blade BRAVE Dell eLink 5000 HP Brio BA410Office 800 Millennium 2D SMART 3800D OptiPlex GX150Typ procesora Intel Celeron AMD Athlon 800 AMD Duron 700 AMD Duron Intel Celeron Intel Pentium III Intel CeleronFrekvencia [MHz] 800 800 700 800 600 733 633Pripojenie procesora FCPGA Socket A Socket A Socket A FCPGA FCPGA FCPGAKapacita pamäte L1 [KB] 32 128 128 128 32 32 32Kapacita pamäte L2 [KB] 128 64 64 64 128 256 128Ve¾kos RAM [MB] / frekvencia [MHz] 64/133 128/133 128/133 64/133 64/133 64/133 64/133Di<strong>sk</strong>etová jednotka Teac Mitsumi Teac Mitsumi NEC Samsung HP (ALPS)CD-ROM mechanika Teac 40× Sony 52× Teac 40 × Sony 48 × LG 48 × Toshiba 48 × HP (Teac 40 ×)Typ pevného di<strong>sk</strong>u Quantum Fireball Seagate Barracuda Seagate Barracuda Western Digital Maxtor Seagate HP (Seagate)ST320420A ST320420A PortégéFyzická kapacita pevného di<strong>sk</strong>u [GB] 20,4 20,4 20,4 10,2 10,0 10,2 10,0Otáèky pevného di<strong>sk</strong>u [ot./min.] 4400 7200 7200 5400 5400 5400 5400Spôsob pripojenia pevného di<strong>sk</strong>u Ultra ATA/100 Ultra ATA/66 Ultra ATA/66 Ultra ATA/100 Ultra ATA/100 Ultra ATA/66 Ultra ATA/66Poèet portov PS/2 2 2 2 2 2 2 2Poèet portov USB 2 2 2 2 4 4 2Poèet vyvedených sériových portov 1 2 2 2 2 2 2Poèet vyvedených game portov 1 1 1 1 0 1 0Poèet paralelných portov 1 1 1 1 1 1 1Zobrazovací adaptér Intel 815 RIVA TNT2 AGP ManLi GeForce 2MX nVidiaTNT2 Pro integrovaný (815E) integrovaný (815E) S3 Inc.ProSavage PM133Maximálne rozlíšenie/håbka 1600 × 1200 / 8 1200 × 1024 / 32 2048 × 1536 / 32 1920 × 1200 / 32 1200 × 1024 / 24 1600 × 1200 / 8 1200 × 1024 / 16Maximál<strong>na</strong> håbka/rozlíšenie 24 / 1280 × 1024 32 / 1200 × 1024 32 / 2048 × 1536 32 / 1920 × 1200 24 / 1200 × 1024 24 / 1280 × 1024 32 / 1024 × 768Kapacita video RAM [MB] 4 16 32 32 zdie¾aná 4 MB + zdie¾anie zdie¾aná (8 alebo16 MB)(min. 2 MB)Základná do<strong>sk</strong>a Intel D815EEA QDI KintetiZ 7B Matsonic 8127C FIC AZ-11e DELL ASUS CUSL2-M HP R0GFrekvencia systémovej zbernice (FSB) 100 100 100 100 66 133 66Maximál<strong>na</strong> ve¾kos RAM [MB] 512 1536 1536 1536 512 512 512Poèet pozícií RAM (DIMM) 3 3 3 3 2 3 2Poèet vo¾ných pozícií pre RAM 2 2 2 2 1 2 1Poèet ISA slotov 0 1 0 0 0 0 0Poèet vo¾ných ISA slotov * 0 1 0 0 0 0 0Poèet PCI slotov 5 5 5 5 3 3 3Poèet vo¾ných PCI slotov * 5 3 5 4 2 3 3Poèet AGP portov 1 1 1 1 1 1 1Poèet audiokonektorov 3 3 3 3 3 3 3Poèet AMR portov 0 1 1 1 0 1 0Poèet CNR portov 1 0 0 0 0 0 0Èipová súprava Intel 815 VIA Apollo KT-133 VIA KT-133 VIA Apollo KT133 Intel 815E Intel 815E S3/VIA Prosavage 8065Typ BIOS-u Intel Award Award Award Phoenix Award AwardVerzia BIOS-u EA81510A 6.00 PG 6.00 PG 6.00 PG BIOS PLUS Award Medallion Award Medallion1.10A00 V6.00 BIOS v6.00PGDodaná zvuková karta Creative Sound- AC97 AC97 AC97 SoundMAX AC97 Crystal WDMBlaster PCI 128Modem N/A Microcom 56K N/A Microcom Microcom InPorte N/A N/AInPorte 56K Voice 56KMyš Logitech Microsoft Genius Logitech S48 Microsoft Logitech HPWheelmouse IntelliMouse NetScroll+ s kolie<strong>sk</strong>om IntelliMouse s kolie<strong>sk</strong>om s kolie<strong>sk</strong>omSie ová karta N/A FastEthernet N/A N/A 3Com 3C509C TX 3Com 3C920 N/AReproduktory SurfSound 120N DTK SP-610 Sound PRO N/A N/A Surf Sound N/AHN-380120NKlávesnica Chicony Chicony, Internet SK-1688 Dell RT7D00 KeyTronic HP sloven<strong>sk</strong>áslov. klávesy KeyboardÏalšia softvérová výbava Norton Antivirus PC-Cillin, Slovakia 602Pro PC Suite Symantec Ghost, Záchranné internet MAX, Microsoft Works 2000,for the World 2000 CZ, Mail 602 Antivirus 2000, CD-ROM, infor- recovery CD, recovery CD,Messaging Server, VirtualDrive, maèná príruèka, demonštraèné Norton Antivirus,LangMaster Mean- Kiwwi, 1-mesaèný Kiwwi, príruèka CD Money2000, e-diagtools,City, ABRAGold, prístup <strong>na</strong> internet k inštalácii 602Pro PC Suite, pripojenie k internetuWinBase 602 7.O od Slovanetu ako Windows SGP, Pohoda 4, balíkom Rozbal.toregistrácia, WinDVDHotelGuideZáruka 24 mesiacov 24 mesiacov 24 mesiacov 24 mesiacov 36 mesiacov <strong>na</strong> 36 mesiacov 36 mesiacovmieste (do ïalšieho (1. rok (1. rok u zákazníka)pracovného dòa) u zákazníka)Zapožièala firma ADEC ATOS OfficeCentrum ProCA Zero AutoCont HPRozmery (š × v × h) [mm] 210 × 400 × 430 200 × 347 × 430 200 × 420 × 460 210 × 425 × 460 382 × 109 × 415 145 × 315 × 368 190 × 365 × 365Hmotnos [kg] 10,4 8,2 10,2 11,0 9,5 8,0 8,8Orientaèná nákupná ce<strong>na</strong> poèítaèa 24 390 25 250 24 200 23 500 N/A 25 900 N/Abez OS [Sk bez DPH]Štandardne dodávaný operaèný Windows 98 Windows Me SK Windows Me SK Windows 98 Windows 98 Windows 98 SK Windows 98 SE SKsystém SE SK SE SK SR2 CZOrientaèná ce<strong>na</strong> poèítaèa 28 990 29 840 29 000 27 900 29 800 29 900 28 400 **s OS Windows 98 SE SK [Sk bez DPH]* po inštalácii všetkých samostatných kariet (video, modem, audio), N/A – komponent netvorí súèas dodávky, resp. príslušný údaj nie je k dispozícii40 PC REVUE 4/2001


H A R D W A R EINTEC Office Levíèek K7 800 Libra Supra SMART-AMD800 TLG-904 Trilline Typhoon 6350 Voyett TB 750 Xerius C633HOBBY 3100Intel Celeron AMD Athlon 800 AMD Athlon 750A AMD Athlon 800 Intel Celeron AMD Duron Intel Pentium III AMD Athlon Intel Celeron633 800 750 800 666 750 600 750 633FCPGA Socket A Socket A Socket A FCPGA Socket A FCPGA Socket A FCPGA37032 128 128 128 32 128 32 128 32128 256 256 256 128 64 256 256 128128/100 128/133 128/133 64/133 128/133 64/133 64/133 128/133 64/133Teac Mitsumi Teac Teac Teac Samsung ALPS Mitsumi ALPSSony 52 × Teac 40 × BTC 56 × Teac 40 × Teac 40 × Sony 52 × Teac 40 × ACER 50 × LiteOn 52×Seagate IBM Telesto Western Digital Maxtor 32049H2 Seagate Western Digital Seagate Maxtor 2R10H1 Seagate ST310211ABarracuda WD200EB Barracuda 200EB ST320413A20,4 15,0 20,0 20,0 20,4 20,0 20,0 10,0 10,07200 7200 5400 5400 7200 5400 5400 5400 5400Ultra ATA/100 Ultra ATA/66 Ultra ATA/100 Ultra ATA/100 Ultra ATA/100 Ultra ATA/66 Ultra ATA/100 Ultra ATA/100 Ultra ATA/662 2 2 2 2 2 2 2 22 2 2 2 2 2 2 2 22 2 2 2 1 2 2 2 21 1 1 1 1 1 1 1 11 1 1 1 1 1 1 1 13D AGP ATI Xpert2000 PRO nVidia TNT2 M64 ManLi GeForce 2MX ATI Xpert2000PRO ASUS AGP-V7100 RIVA TNT2 M64 ManLi GeForce 256 RIVA TNT2 Vanta1024 × 768 / 24 1200 × 1024 / 32 1200 × 1024 / 32 2048 × 1536 / 32 1920 × 1200 / 32 2048 × 1536 / 32 1200 × 1024 / 32 2048 × 1536 / 32 1200 × 1024 / 3224 / 1024 × 768 32 / 1200 × 1024 32 / 1200 × 1024 32 / 2048 × 1536 32 / 1920 × 1200 32 / 2048 × 1536 32 / 1200 × 1024 32 / 2048 × 1536 32 / 1200 × 1024zdie¾aná 32 32 32 16 32 32 32 16Chanitech CT-6OIV2 QDI KinetiZ 7T Lucky Star QDI KintetiZ 7B Intel Easton Gigabyte 7ZM Chaintec 6AIA4 PC Chips 807 Chaintech CT-6VIA3K7VAT+815 EPEA66 100 100 100 66 100 133 100 66512 1536 1536 1536 768 1536 512 512 5122 3 3 3 3 3 2 2 21 2 2 2 2 2 1 1 10 1 1 1 0 0 1 0 10 1 1 1 0 0 1 0 13 5 5 5 5 3 3 5 33 4 4 5 5 2 2 5 31 1 1 1 1 1 1 1 13 3 3 3 3 3 3 3 31 0 0 1 0 1 0 1 00 0 0 0 1 0 0 0 0Intel 815E Solano VIA Apollo KT-133 VIA KT133 VIA Apollo KT-133 Intel 815 VIA KT-133 VIA 694 VIA KT-133 VIA 693AAward Award Award Award Intel AMI Award Award Award6.00 PG 6.00 PG Award Modular 6.00 PG EA81510A 62710 6.00 PG Award Modular 6.00 PGBIOS v6.00PGNBIOS v6.00PGNAC97 Creative AC97 AC97 AC97 AC97 AC97 Via Audio 686 CMEDIA 8738CT5880 PCIN/A N/A Microcom N/A N/A Actiontec 56k Actiontec 56k N/A N/AInport Voice OEM De<strong>sk</strong>link Pro De<strong>sk</strong>linGenius Genius Logitech Genius Logitech S-65 Logitech Genius Genius MaxxtroNetScroll+ NetScroll+ M-48a NetScroll+ s kolie<strong>sk</strong>om s kolie<strong>sk</strong>om NetScroll+ Netscroll+ Stick MouseN/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/APowerMax 80/2 N/A Creative SBS 15 MS-691 Teac PM-60/2 3D Surround Spire DS-8330 MS 961 N/ASL-300Chicony Hot Key Chicony KB-9908 Logitech OEM Chicony, Chicony Keytronic ACK-260A Chicony Internet Turbo 2000Internet PS2 slov. klávesy KeyboardPC-cillin, 602Pro monitorovanie mikrofón Galaxy Antivírusový Norton Internet Zoner Callisto 3.0, Airbag 2000 – PC-cillin 2000, Airbag 2000 –PC Suite2000, HDD, Panda M03A, Kiwwi, program Security 2001, LangMaster, Norton Antivirus, multimediálne Norton Antivirus,StarOffice 5.2, antivírus Money 2000, Norton Antivirus recovery CD, PC-cillin 6, centrum PC-cillin 6,Money 2000 Start, 602proPC Suie, 2001, Encryption demonštraèné CD ActiveShare, ActiveShare, APPIO,Pohoda Start, hra Moorhuhn, Plus Secure Money2000, APPIO, X-Stop X-StopZoner Callisto 3.0 príruèka Export 602Pro PC Suite,SGP, Pohoda 4,HotelGuide36 mesiacov 24 mesiacov 24 mesiacov 24 mesiacov 24 mesiacov 24 mesiacov 24 mesiacov 24 mesiacov 24 mesiacovSoftline Services Abiks IMC SMART Telegrafia K+K Computer Club Voyett ELKO195 × 375 × 373 210 × 405 × 430 210 × 405 × 418 200 × 347 × 430 213 × 400 × 430 180 × 385 × 410 200 × 347 × 430 212 × 405 × 430 198 × 348 × 4318,0 11,0 10,4 8,2 10,8 9,4 8,2 10,6 8,023 242 25 460 24 530 25 450 25 490 N/A 22 600 19 700 17 900Windows 98 Windows 98 Windows 98 Windows 98 Windows 98 Windows 98 SK Windows 98 Windows Me SK Windows 98 SE SKSE SK/E SE SK SE SK SE SK SE SK SE SK28 306 29 900 28 990 29 990 29 990 29 150 26 990 23 900 22 490** v cene je zapoèítaná aj CD-ROM mechanika4/2001 PC REVUE 41


H A R D W A R EMYŠ A KLÁVESNICA. Ovládanie dnešných operaènýchsystémov je orientované ve¾mi výrazne <strong>na</strong> myš.Dodávatelia nám v každom prípade dodali myš minimálnes dvoma tlaèidlami a jedným polohovacím kolie<strong>sk</strong>om.Takmer všetky myši sa pripájali pomocou portu PS/2, tentorazsme nemali nijakú myš s pripojením pomocou USB,len v jednom prípade sme dostali myš pre sériový port.Pokia¾ ide o klávesnice, privítali sme, že väèši<strong>na</strong> dodávate¾ovdodala riešenie so sloven<strong>sk</strong>ým popisom klávesov– týka sa to aj poèítaèov od svetových firiem, èo bolv minulosti problém. Väèši<strong>na</strong> klávesníc pochádzala odfirmy Chicony. Výrobcovia èasto pridávajú <strong>na</strong> klávesnicuaj tlaèidlá <strong>na</strong> riadenie <strong>na</strong>pájacieho zdroja. V ove¾a väèšejmiere ako v minulosti sa vy<strong>sk</strong>ytujú <strong>na</strong> klávesnici aj tlaèidlá<strong>na</strong> ovládanie multimédií. Firma HP dodala klávesnicus programovate¾ným výz<strong>na</strong>mom tlaèidiel.DOPLNKOVÁ VÝBAVA. Dodávatelia prikladajúk poèítaèom rozliènú doplnkovú výbavu – v každom prípadedostanete <strong>na</strong>pr. antivírusový program, prípadneRozšírená klávesnica s možnos ou ovládania systémuWindows (zo zostavy INTEC Office)niektorú verziu kancelár<strong>sk</strong>eho balíka šíreného zadarmo.Èasto sa vy<strong>sk</strong>ytujú dodávky rozlièných demoverzií –<strong>na</strong>pr. úètovnícky systém Money 2000, grafický editorZoner Callisto a pod. S poèítaèom HP dostanete programMS Works 2000, ktorý predstavuje lacnejšie kancelár<strong>sk</strong>eriešenie od firmy Microsoft.Ïalšiu doplnkovú výbavu tvorí modem, sie ová karta,reproduktory a mikrofón. Modem sa objavil v šiestich testovanýchzostavách, v každom prípade šlo o interné modemys maximálnou rýchlos ou 56 kb/s. Dodávku modemu považujemepre zostavy urèené pre domáceho používate¾a zavýhodnú – využije ju pri vytáèanom pripojení k internetu.Sie ová karta bola súèas ou troch poèítaèov, vždy akorozširujúca karta. Táto karta sa využije <strong>sk</strong>ôr v podnikovom<strong>na</strong>sadení, hoci vylúèi sa nedá inštalácia poèítaèovejsiete ani v domácnosti.Mnoho dodávate¾ov priložilo k zostave aj reproduktory,èo považujeme za vhodné riešenie. Nemáte starostis ozvuèením zostavy. Výrobcovia reproduktorov radioz<strong>na</strong>èujú svoje produkty údajom o výkone, ktorý sa zdáneuverite¾ný. Skôr by sa dalo orientova pod¾a ve¾kostia vyhotovenia reproduktorov ako pod¾a deklarovanéhovýkonu.Tab. 2 Namerané a vypoèítané hodnoty pri teste s testovacou súpravou Ziff-Davis BenchMark 2000, SYSMark 2000 a SiSoft Sandra 2001Výkon Typ testu ADEC ATOS Blade BRAVE DellOffice 800 ATD800 Millennium 2D SMART 3800D OptiPlex GX150Kancelár<strong>sk</strong>y SYSMark2000/Office Productivity [<strong>sk</strong>óre] 89 135 134 129 75výkon ZD Winstone 99/Business Winstone 99 [<strong>sk</strong>óre] 19,5 29,2 29,3 27,9 17,4Aplikaèný výkon(<strong>na</strong>merané hodnoty)Systémový (<strong>na</strong>meranéhodnoty)CPUDi<strong>sk</strong>PamäAplikaèný výkon(indexy)SYSMark2000/Internet Content Creation [<strong>sk</strong>óre] 91 146 140 135 78Content Creation Winstone 2000 [<strong>sk</strong>óre] 16,1 30,0 29,6 28,4 17,4ZD WinBench 99/Business Graphics WinMark 99 140 319 331 353 143ZD WinBench 99/High-End Graphics WinMark 99 607 1050 1000 1100 500ZD 3D WinBench 99/3D WinMark [<strong>sk</strong>óre] 307 508 1090 824 267ZD WinBench 99/CPUmark 99 [<strong>sk</strong>óre] 55 64 61 68 41ZD WinBench 99/FPU WinMark [<strong>sk</strong>óre] 4250 4345 3815 4355 3170ZD WinBench 99/Business Di<strong>sk</strong> WinMark 99 [KB/s] 1915 5440 5560 4545 2620ZD WinBench 99/High-End Di<strong>sk</strong> WinMark 99 [KB/s] 4555 17200 17100 13450 6455SiSoftSandra 2001/priepustnos CPU [MB/s] 226 287 430 429 189SiSoftSandra 2001/ priepustnos FPU [MB/s] 249 298 517 505 217CD-ROM ZD WinBench 99/CD-ROM WinMark [KB/s] 1440 1420 1440 1890 1365SYSMark2000/Office Productivity [<strong>sk</strong>óre] 59 89 89 85 50ZD Winstone 99/Business Winstone 99 [<strong>sk</strong>óre] 62 93 93 88 55Kancelár<strong>sk</strong>y výkon celkovo 121 182 182 174 105Kancelár<strong>sk</strong>y výkon celkovo prepoèítaný <strong>na</strong> 100 60 91 91 87 52SYSMark2000/Internet Content Creation 57 91 87 84 48Content Creation Winstone 2000 48 90 88 85 52Tvorba obsahu celkovo 105 180 175 168 100Tvorba obsahu celkovo prep. <strong>na</strong> 100 52 90 88 84 50ZD WinBench 99/Business Graphics WinMark 99 36 83 86 91 37ZD WinBench 99/High-End Graphics WinMark 99 53 92 88 96 44ZD 3D WinBench/3D WinMark 28 46 99 75 24Grafický výkon celkovo 117 221 272 263 105Grafický výkon celkovo prepoèítaný <strong>na</strong> 100 42 78 97 93 37Aplikaèný výkon celkovo (Kancelár<strong>sk</strong>y + Tvorba obsahu + Grafický) 154 260 275 265 140Aplikaèný výkon celkovo – normovaný <strong>na</strong> hodnotu 100 53 89 94 91 48Systémový výkon (indexy)CPU ZD WinBench 99/CPUmark 99 73 86 82 91 54CPUZD WinBench 99/FPU WinMark 98 100 88 100 73CPU – celkový výkon 170 185 169 191 127CPU – celkový výkon normovaný <strong>na</strong> hodnotu 100 85 93 85 95 64Di<strong>sk</strong> ZD WinBench 99/Business Di<strong>sk</strong> WinMark 99 33 93 95 78 45Di<strong>sk</strong>ZD WinBench 99/High-End Di<strong>sk</strong> WinMark 99 22 84 83 65 31Di<strong>sk</strong> – celkový výkon 55 177 178 143 76Di<strong>sk</strong> – celkový výkon normovaný <strong>na</strong> hodnotu 100 28 89 90 72 39Pamä SiSoftSandra 2001/priepustnos CPU 50 64 95 95 42PamäTvorba obsahuGrafickývýkonKancelár<strong>sk</strong>yvýkonTvorba obsahuGrafický výkonSiSoftSandra 2001/ priepustnos FPU 47 56 97 95 41Pamä – celkový výkon 97 120 193 190 83Pamä – celkový výkon normovaný <strong>na</strong> hodnotu 100 48 60 96 95 41CD-ROM ZD WinBench 99/CD-ROM WinMark 76 75 76 100 72Systémový výkon celkovo (CPU + Di<strong>sk</strong> + Pamä + CD-ROM) 238 317 347 363 216Systémový výkon celkovo – normovaný <strong>na</strong> hodnotu 100 65 87 95 100 59Výkon celkovo (Aplikaèný + Systémový) 118 176 190 190 107Výkon/ce<strong>na</strong> 408 590 655 682 360Vyššia hodnota z<strong>na</strong>mená vyšší výkon42 PC REVUE 4/2001


H A R D W A R EUchytenie <strong>na</strong>pájacieho zdroja s možnos ou jednoduchejmanipulácie (poèítaè HP Brio410)Kladne sme hodnotili, že k väèšine poèítaèov bola dodanáaj krátka príruèka <strong>na</strong> používanie v sloven<strong>sk</strong>om jazyku.SKRINKA A VYHOTOVENIE. Dodané poèítaèeboli v prevažnej väèšine vo vyhotovení minitower (<strong>na</strong>stojato).Len poèítaèe od firmy Dell a AutoCont boli konštruovanéaj <strong>na</strong> umiestnenie de<strong>sk</strong>top (<strong>na</strong>ležato). Skrinkyobyèajne umožòujú jednoduché rozširovanie o ïalšiekarty, resp. mechaniky. Stredná hodnota hmotnosti poèítaèovv <strong>na</strong>šom teste je 9,2 kg.Z<strong>na</strong>èkové poèítaèe sú obyèajne vyhotovené obzvlášprecízne – umožòujú ve¾mi jednoduché rozobratie, dôrazsa kladie <strong>na</strong> dôsledné uzemnenie všetkých prechodova celkový dizajn. V tomto prípade sa presadzuje trend,aby bol používate¾ aj bez nejakých väèších <strong>sk</strong>úsenostíschopný opravi základné typy porúch, ako je <strong>na</strong>pr. nedoko<strong>na</strong>lezasunutý konektor, povytiahnutý modul RAMa pod. Firma HP v tomto smere išla tak ïaleko, že do poèítaèovmontuje zariadenie, ktoré je schopné samo rozpoz<strong>na</strong>poruchu. Ide o zabudovaný akustický systém (funkènýaj po výpadku klasického reproduktora, resp. aj <strong>na</strong>pájaciehozdroja), ktorý generuje kód jedineèný pre konkrétnuporuchu. Túto poruchu potom pomocou manuálumôže diagnostikova sám používate¾ alebo pri volaní doservisného stredi<strong>sk</strong>a HP sa generovaný zvuk rozpoznávapomocou špeciálneho zariadenia.Ani vo väèšine ostatných poèítaèov sme <strong>na</strong> vyhotovenínezistili nijaké problémy – dodávatelia sa <strong>na</strong>uèili, že poèítaèpri teste <strong>na</strong>ozaj rozoberáme a túto stránku kontrolujeme.Predpokladáme, že táto èinnos sa stala štandardnouaj pri zostavách urèených pre iných koncových zákazníkov.OPERAÈNÝ SYSTÉM. Väèši<strong>na</strong> dodávate¾ov uvádzaako štandardne dodávaný operaèný systém Windows 98Second Edition v sloven<strong>sk</strong>ej verzii, len dvaja štandardnedodávajú operaèný systém Windows Millennium Editionv sloven<strong>sk</strong>ej verzii. Z<strong>na</strong>mená to, že tento novší operaènýsystém <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u ešte nie je obzvláš rozšírený. Z tohtofaktu vyplývalo aj <strong>na</strong>še rozhodnutie o vo¾be jednotnéhooperaèného systému, ktorý sme použili <strong>na</strong> testovanie.Z<strong>na</strong>èkové poèítaèe dostanete len s operaèným systémom,pri väèšine ostatných si poèítaè môžete kúpi aj bezoperaèného systému – teda v prípade, ak operaèný syseLinkHP INTEC Levíèek Libra SMART- TLG-904 Trilline Typhoon Voyett Xerius5000 Brio BA410 Office K7 800 Supra AMD800 HOBBY 3100 6350 TB 750 C633113 74 103 151 147 145 106 123 101 137 7423,7 16,7 24,7 31,5 30,5 29,2 26,0 26,4 23,2 29,1 18,6117 82 113 161 153 145 117 127 98 140 7719,2 16,7 23,9 33,5 32,4 30,6 19,8 26,8 15,9 19,7 15,7201 68 156 367 263 386 240 333 253 353 183626 376 522 1050 1045 1140 698 948 715 1020 534432 102 309 773 588 895 594 1100 583 1050 50066 37 44 74 72 75 47 64 51 71 333905 3370 3335 4340 4085 4340 3540 4095 3180 4090 33752580 2565 5530 5720 5850 5320 3450 4945 2540 2280 29957105 5395 17500 20550 16100 17950 5775 14300 5875 3925 9625288 145 217 394 451 434 251 407 150 409 91325 162 249 431 532 503 287 504 159 473 951695 1430 1410 1440 1430 1485 1355 1505 1480 1070 163575 49 68 100 97 96 70 81 67 91 4975 53 78 100 97 93 82 84 73 92 59150 102 147 200 194 189 153 165 140 183 10875 51 73 100 97 94 76 83 70 92 5473 51 70 100 95 90 73 79 61 87 4857 50 71 100 97 91 59 80 47 59 47130 101 141 200 192 181 132 159 108 146 9565 50 71 100 96 91 66 79 54 73 4752 18 40 95 68 100 62 86 65 91 4755 33 46 92 92 100 61 83 63 89 4739 9 28 70 53 81 54 100 53 95 45146 60 114 257 213 281 177 269 181 276 14052 21 41 92 76 100 63 96 64 98 50192 123 185 292 269 285 205 258 189 263 15166 42 63 100 92 98 70 88 65 90 5289 50 59 99 96 100 63 85 68 95 4490 77 77 100 94 100 81 94 73 94 77179 127 136 199 189 200 144 179 141 189 12189 64 68 100 95 100 72 90 71 94 6144 44 95 98 100 91 59 85 43 39 5135 26 85 100 78 87 28 70 29 19 4779 70 180 198 178 178 87 154 72 58 9840 35 91 100 90 90 44 78 36 29 5064 32 48 87 100 96 56 90 33 91 2061 30 47 81 100 95 54 95 30 89 18125 63 95 168 200 191 110 185 63 180 3862 31 47 84 100 95 55 92 32 90 1990 76 75 76 76 79 72 80 78 57 87281 206 281 360 361 364 243 340 217 270 21677 57 77 99 99 100 67 93 60 74 59143 99 140 199 191 198 137 182 124 164 111479 347 496 665 660 659 457 624 461 688 4944/2001 PC REVUE 43


H A R D W A R Etém už máte kúpený. Ce<strong>na</strong> operaèného systémuWindows 98 Second Edition alebo Windows MillenniumEdition sa v prípade OEM dodávky (pri kúpe spolu s poèítaèom)pohybuje okolo 4500 Sk bez DPH.ZÁRUKA. Na väèšinu poèítaèov v <strong>na</strong>šom teste sapo<strong>sk</strong>ytuje záruka 24 mesiacov, pre štyri poèítaèe to bolo36 mesiacov. Túto dobu pokladáme za výhodnú, keïžesa kryje s dobou morálneho opotrebenia poèítaèa. Prepoèítaèe svetových výrobcov v <strong>na</strong>šom teste sa záruènáoprava vykonáva <strong>na</strong> mieste inštalácie – je to výhoda prepoužívate¾a, keïže sa nemusí stara o to, kto mu poèítaèzanesie do opravy. Pre poèítaè od firmy Dell sa dokoncapo<strong>sk</strong>ytuje garancia opravovne do <strong>na</strong>sledujúceho pracovnéhodòa.METODOLÓGIA TESTOVANIA. Oproti minulostisme spôsob testovania mierne upravili. Použili smetestovaciu súpravu Ziff-Davis Winbench 2000, SiSoftSandra 2001 a SYSMark 2000 v <strong>na</strong>jnovšej verzii s piatymopravným súborom. Merali sme síce viacero hodnôt, preväèšiu preh¾adnos však zverejòujeme len nieko¾kovybraných údajov.Ako jednotný operaèný systém sme pre všetky testovanépoèítaèe použili Microsoft Windows 98 SecondEdition v anglickej verzii. Táto jazyková verzia je nevyhnutná<strong>na</strong> korektný beh testovacích programov. Oddodávate¾ov sme žiadali dodávku všetkých ovládaèova <strong>na</strong>stavenie systému tak, ako ho dostane koncovýpoužívate¾. V redakcii sme neinštalovali žiadne ovládaèe.V každom prípade sme <strong>na</strong>stavili rozlíšenie 1024 × 768bodov a 16-bitovú farebnú håbku.Na rozdiel od minulosti sme nerealizovali <strong>na</strong>še internétesty a zo súpravy SiSoft Sandra 2000 sme vybrali lenjeden test. Každé meranie sme realizovali trikrát a pracovalisme s priemernou hodnotou.V rámci testovania sme sa s<strong>na</strong>žili postihnú dva typyvýkonu – aplikaèný a systémový. Všetky <strong>na</strong>merané a prepoèítanéhodnoty sú uvedené v tab. 2.APLIKAÈNÝ VÝKON. V rámci kategórie aplikaènéhovýkonu sme merali výkon v oblasti kancelár<strong>sk</strong>ychaplikácií, tvorby obsahu a grafického systému. Aplikaènétesty pritom preverujú výkon poèítaèa ako celku. Všetkytieto testy sú zamerané <strong>na</strong> niektoré známejšie aplikáciea v podstate sa overuje výkon pri ich vykonávaní.Kancelár<strong>sk</strong>y výkon sme hodnotili <strong>na</strong> základe testuOffice Productivity z balíka SYSMark 2000 a testu Ziff-Davis Business Winstone. V rámci testu Office Productivitysa meria vykonávanie predpísaných operácií v programochWord 2000, Excel 2000, PowerPoint 2000,CorelDRAW 9, Corel Paradox, Netscape Communicatora ïalších. Test Ziff-Davis Business Winstone pri testovanípoužíva tri kancelár<strong>sk</strong>e balíky – Lotus SmartSuite 97,Corel WordPerfect 8 a Microsoft Office 97.V prípade kategórie tvorby obsahu sme vychádzaliz testu Internet Content Creation z balíka SYSMark 2000a Ziff-Davis Content Creation Winstone 2000. Pri hodnoteníukazovate¾a Internet Content Creation sa hodnotídoba vykonávania programu Adobe Photoshop 5.5,Premiere 5.1, Microsoft Windows Media Encoder a ïalších.Test Ziff-Davis Content Creation Winstone 2000 preverujepoèítaè pomocou aplikácií, ako sú AdobePhotoshop 5.5, Adobe Premiere 5.1, Macromedia Director8.0, Macromedia Dreamweaver 3.0, Netscape Navigator4.73 a Sonic Foundry Cound Forge 4.5.Ešte pripomeòme, že pri testoch SYSMark 2000 sa<strong>na</strong>merané výsledky porovnávajú s referenènou zostavou,ktorú tvorí poèítaè so základnou do<strong>sk</strong>ou s èipovousúpravou Intel 440BX, procesorom Intel Pentium IIIs taktom 450 MHz, 128 MB RAM, grafickou kartouDiamond Viper V770 Ultra s 32 MB videopamä ou, pevnýmdi<strong>sk</strong>om IBM. Na tejto referenènej zostave bol <strong>na</strong>inštalovanýoperaèný systém Microsoft Windows 98Second Edition a meranie sa vyko<strong>na</strong>lo pri rozlíšení 1024× 768 bodov pri 16-bitovej farebnej håbke. Nie je náhoda,že takéto isté parametre sme <strong>na</strong>stavili aj pri <strong>na</strong>šomtestovaní. Na tejto referenènej zostave vychádzajú všetkyvýsledky testov s hodnotou 100. Viac informácií je <strong>na</strong>adrese <strong>www</strong>.bapco.com.Grafický aplikaèný výkon sme hodnotili pomocouvybraných testov z balíka ZD WinBench 2000 a ZD 3DWinBench 99. Z prvého balíka sme vybrali testyBusiness Graphics WinMark99 a High-End GraphicsWinMark99. Tieto testy sledujú vykonávanie grafickýchoperácií v kancelár<strong>sk</strong>ych balíkoch a vyšších, tzv. highendaplikáciách – <strong>na</strong>pr. Adobe Premiere 4.2, MicrosoftFrontPage 98, Visual C++ 5.0 alebo Microstation SE.Z balíka ZD 3D WinBench sme vybrali výsledok 3DWinMark, ktorý sa vypoèítava <strong>na</strong> základe èasu potrebného<strong>na</strong> vykres¾ovanie zložitých trojdimenzionálnychscén a textúr. V podstate sa týmto testom dá posudzovavýkon grafickej karty pri akèných 3D, vizualizaènýcha modelovacích programoch typu 3D StudioMAX.Niektoré testy Ziff-Davis sa dajú stiahnu <strong>na</strong> adrese<strong>www</strong>.zdbop.com.SYSTÉMOVÝ VÝKON. V tejto èasti sme sa s<strong>na</strong>žilipostihnú výkon niektorých komponentov poèítaèa –centrálnej procesorovej jednotky, di<strong>sk</strong>u, pamäte a CD-ROM mechaniky. Pritom sme použili testy, ktoré sa zameriavajú<strong>na</strong> konkrétny komponent poèítaèa.V prípade hodnotenia procesora sme vybrali z balíkaZD WinBench 2000 testy CPUmark a FPUmark. Tie sa zameriavajú<strong>na</strong> výpoètovú silu procesora, prièom sa meriadoba vykonávania zložitých výpoètov.44 PC REVUE 4/2001


H A R D W A R EPri testovaní di<strong>sk</strong>u sme zvolili testy oz<strong>na</strong>èené ako Businessa High-End. V tomto prípade sa meria doba <strong>na</strong>hrávaniaa ukladania výsledkov pre kancelár<strong>sk</strong>e a high-end aplikácie,tak ako sme ich opísali pri testoch grafického systému.CD-ROM mechaniku sme testovali pomocou programuCD-ROM WinBench, prièom sme použili jed<strong>na</strong>k originálnemédium, ako i <strong>na</strong>pálenú kópiu tohto testu (použili smezlaté médium od firmy Kodak).Z testu SiSoft Sandra 2000, ktorý sa <strong>na</strong>chádza aj <strong>na</strong> CDmédiu z predošlého èísla PC REVUE, sme vybrali len testzameraný <strong>na</strong> hodnotenie toku údajov medzi procesoroma pamä ou. Program nájdete v adresári Testovacie programy.AKO SME HODNOTILI?Namerané údaje sme prepoèítali <strong>na</strong> indexy, ktoré sme použili<strong>na</strong> vyhodnotenie dosiahnutého výkonu. Pri tomtoteste sme v súvislosti s jeho zameraním aplikovali trochuiný princíp ako doteraz – nepoužili sme bodové hodnoteniedoplnkovej výbavy, výkonu a ceny, ale pri urèovaníví aza testu sme sa orientovali pod¾a pomeru výkon/ce<strong>na</strong>.Týmto spôsobom sme zároveò zaistili vyhodnotenie,ktoré sa orientuje <strong>na</strong> používate¾a h¾adajúceho relatívnelacné riešenie.Zároveò pri každom opise poèítaèa uvádzame hodnoteniejednotlivých kategórií – výkonu, ceny, doplnkovejvýbavy a vyhotovenia. Upozoròujeme, že tieto hodnoteniasú relatívne vo vz ahu k ostatným poèítaèom v testea nemusia plati absolútneEšte pripomí<strong>na</strong>me, že test sme realizovali <strong>na</strong> koncifebruára tohto roka a ceny sme si overovali k 28. februáru2001, keï bol kurz 47,53 Sk za USD a 43,77 Sk za euro.Zodpovednos za uvedené ceny nesú v plnej miere jednotlivídodávatelia.VYHODNOTENIEPod¾a pomeru výkon/ce<strong>na</strong> sa ví azom v jarnom testestáva poèítaè Voyett TB 750, prièom za svoje ví azstvovïaèí predovšetkým nízkej <strong>na</strong>dobúdacej cene pri slušnomvýkone. Na druhom mieste sa pri takomto hodnoteníumiestnil poèítaè Brave Smart 3800D. Tretie miestopatrí poèítaèu Levíèek K7 800 od firmy Abiks, ktorýzároveò dosiahol aj <strong>na</strong>jlepšie hodnotenie výkonu.O vyrov<strong>na</strong>nosti zostáv svedèí aj to, že rozdiel v hodnotenomparametri výkon/ce<strong>na</strong> je medzi prvými siedmimizostavami menej ako 10 %.Okrem toho sme sa rozhodli udeli ïalšie ocenenia. Zajednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jlepšie riešenie dizajnu a vyhotoveniapoèítaèa, ako i garantovanú opravu do <strong>na</strong>sledujúcehodòa si ho odnáša poèítaè Dell OptiPlex GX150, ktorý dotestu dodala firma Zero.Ocenenie za <strong>na</strong>jlepšie vybavený poèítaè pre domácnosa menší podnik si odnáša poèítaè Trilline HOBBY3100 za modem, kvalitnú grafickú kartu, ve¾kokapacitnýdi<strong>sk</strong>, reproduktory a bohatú softvérovú výbavu.Ocenenie za <strong>na</strong>jvyváženejšiu zostavu pre domácnossi odnáša poèítaè Libra Supra od firmy IMC. Jeho výhodouje aj pripravenos <strong>na</strong> pripojenie k internetu, ve¾kýdi<strong>sk</strong> a bohatá multimediál<strong>na</strong> výbava.Ako už býva pri <strong>na</strong>šich testoch pravidlom, aj terazsme sa s<strong>na</strong>žili zostavi z komponentov dodaných dotestu fiktívny poèítaè, ktorý je orientovaný <strong>na</strong> maximálnyvýkon, prièom by sa však mala zachova podmienkanákupnej ceny do 30 000 Sk. Táto zostava je uvedenáv tab. 3 a jej základom by bol procesor AMD Athlons taktom 800 MHz, 128 MB RAM, grafická karta ManLiGeForce 2MX a di<strong>sk</strong> IBM Telesto (resp. Seagate Barracudas väèšou kapacitou). Zostava orientovaná <strong>na</strong> minimalizáciuceny by sa prakticky bila s pocítaèom XeriusC633, možno by sa dalo ušetri pri použití základnejdo<strong>sk</strong>y s integrovanou grafickou kartou. Je samozrejmé,že prakticky každá zo zúèastnených firiem je schopnádoda vami vybrané riešenie hardvérovej konfigurácie.Treba len vedie , èo vlastne chcete.ZÁVERVrá me sa ešte k úvodu tohto èlánku. Tu sme uviedli typickúkonfiguráciu poèítaèov, ktoré sme testovali predrokom. Ak si porovnáme dosahované výkony, zistíme, žednes za tú istú cenu dostaneme prakticky poèítaè, ktorýv testovacích programoch dosahuje èasto aj dvojnásobnéhodnoty (<strong>na</strong>jlepšia hodnota Content Creation Winstone2000 v PC REVUE è. 4/2000 bola 17,6 – teraz je to 33,5; preBusiness Winstone v 4/2000 bol 19,9 – teraz 31,5).Poèítaèe v tomto teste sa svojím výkonom prakticky rov<strong>na</strong>júvýkonu poèítaèov orientovaných <strong>na</strong> výkon, ktorésme testovali v PC REVUE è. 12/2000. Len pripomeòme, ževtedy sme testovali aj poèítaèe v cene <strong>na</strong>d 50 000 a priemernáhodnota nákupných cien poèítaèov s operaènýmsystémom a bez DPH vtedy bola okolo 43 000 Sk. Trebavšak <strong>na</strong> druhej strane uvies , že doplnková výbava poèítaèovbola v tomto teste ove¾a bohatšia.Na trhu sa však prejavuje jasný trend udržiavania ciennových poèítaèov pri súèasnom náraste výkonu. Podobnúsituáciu oèakávame aj v tomto roku. Ïalší ve¾ký porovnávacítest poèítaèov máme <strong>na</strong>plánovaný do èísla 11/2001a bude to test výkonných zostáv do 50-tisíc korún.Z<strong>na</strong>mená to, že poèítaèe budeme reálne testova v septembria vtedy už predpokladáme radikálny nástupnových procesorov s taktom <strong>na</strong>d 1 GHz. Uvidíme, ako sato prejaví <strong>na</strong> celkových výkonoch poèítaèov.Ondrej MackoTab. 3 Zostava poèítaèa orientovaná <strong>na</strong> výkonVybavenie poèítaèaZostava orientovaná <strong>na</strong> maximalizáciu výkonuProcesorAMD AthlonFrekvencia [MHz] 800Systémová RAM128 MB/133 MHzDi<strong>sk</strong>etová jednotkaTeacCD-ROM mechanika Sony 48×Pevný di<strong>sk</strong>IBM TelestoFyzická kapacita pevného di<strong>sk</strong>u [GB] 15,0Základná do<strong>sk</strong>aQDI KinetiZ 7TZobrazovací adaptérManLi GeForce 2MXKapacita video RAM [MB] 32MyšGenius NetScroll+KlávesnicaMicrosoft Internet Keyboard4/2001 PC REVUE 45


H A R D W A R EADEC Office 800ATOS ATD800Firma ATOS použila pri konštruovaní poèítaèa trochumenšiu <strong>sk</strong>rinku. Na prednom paneli sa <strong>na</strong>chádza ve¾kéV tomto poèítaèi bola osadená jed<strong>na</strong> z horúcich noviniek– procesor Intel Celeron s taktom 800 MHz a taktom systémovejzbernice 100 MHz. Nový procesor preukázalv <strong>na</strong>šom teste slušný výkon, v podstate sa vyrov<strong>na</strong>lvýkonu procesora Intel Pentium III/750 alebo AMDDuron. Skrinka poèítaèa umožòuje jednoduché rozširovanie– môžete do nej <strong>na</strong>pr. vloži dve mechaniky s rozmerom5,25 palca a jednu s rozmerom 3,5 palca.Pri kontrole vyhotovenia sme zistili, že vo firme ADECsi potrpia <strong>na</strong> montáž. Všetky komponenty boli uchytenépevne, týka sa to aj prepojovacích káblov. V dodávke sme<strong>na</strong>šli aj program Norton Antivirus. Od dodávate¾a smedostali preh¾adne vypísaný dodací a záruèný list s presnýmuvedením komponentov.Na to, aby poèítaè ako celok dosiahol tie <strong>na</strong>jlepšievýkony v <strong>na</strong>šom teste, bolo by treba použi trochu rýchlejšídi<strong>sk</strong> a lepšiu grafickú kartu. Realizova takúto výmenunie je žiadny problém.zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlo, malièké resetovacie tlaèidlo a pruh sosvietiacimi diódami. Ako polohovacie zariadenie sa dodávakvalitná myš z<strong>na</strong>èky Microsoft. Dodávate¾ ako štandardnýoperaèný systém dodáva Windows MillenniumEdition v sloven<strong>sk</strong>ej verzii. V poèítaèi sme <strong>na</strong>šli modem,sie ovú kartu a reproduktory strednej ve¾kosti od firmyDTK. Toto riešenie je tak pripravené <strong>na</strong> pripojeniek internetu i multimediálne použitie.Poèítaè v <strong>na</strong>šom teste dosiahol ve¾mi slušný výkonz aplikaènej stránky i z h¾adi<strong>sk</strong>a merania výkonu systémovýchkomponentov. K absolútnym maximám by satento poèítaè priblížil, keby bola použitá kvalitnejšia grafickákarta s kapacitou videopamäte 32 MB. Výhodoudodaného riešenia je mimoriadne výkonný di<strong>sk</strong> s dostatoènoukapacitou.Základné parametreCPU: Intel Ceron/800 MHzRAM: 64 MB, 133 MHzGrafický adaptér: integrovaný, 4 MBHDD: Quantum Fireball, 4400 ot./min., 20,4 GBDodaná doplnková výbava: reproduktory, antivírusový programCe<strong>na</strong> (bez DPH): bez operaèného systému 24 390 Sk,s operaèným systémom 28 990 SkZáruka: 24 mesiacovDodávate¾: ADEC, Na pažiti 6, 831 01 Bratislava,tel. 07/5477 7058, adec@gtinet.<strong>sk</strong>HodnotenieVýkon: êêêCe<strong>na</strong>:êêVyhotovenie: êêêêêDoplnková výbava: êêêêZákladné parametreCPU: AMD Athlon/800 MHzRAM: 128 MB, 133 MHzGrafický adaptér: RIVA TNT2 AGP, 16 MBHDD: Seagate Barracuda ST320420A, 7200 ot./min., 20,4 MBDodaná doplnková výbava: reproduktory, sie ová karta,modemCe<strong>na</strong> (bez DPH): bez operaèného systému 25 250 Sk,s operaèným systémom 29 840 SkZáruka: 24 mesiacovDodávate¾: ATOS, Dúbrav<strong>sk</strong>á cesta 9, 842 26 Bratislava,tel.: 07/5479 3015, <strong>www</strong>.atos.<strong>sk</strong>HodnotenieVýkon: êêêêêCe<strong>na</strong>:êêVyhotovenie: êêêêDoplnková výbava: êêêêêBlade Millennium 2DTento poèítaè bol umiestený v zaujímavej <strong>sk</strong>rinkes výrazným tmavosivým predným panelom. Na prístupBrave Smart 3800DPoèítaè Brave bol umiestnený vo väèšej škatuli, ktorá jepripravená <strong>na</strong> rozširovanie. Na prednom paneli je okremk poèítaèu postaèuje odstráni jednu plochu, chýbalanám však <strong>na</strong> nej priehlbi<strong>na</strong> <strong>na</strong> pohodlnejšie vyberanie.Predný panel obsahoval štandardnú výbavu. Dodávate¾nám pridal aj relatívne ve¾ké reproduktory. Okrem tohosme v dodávke <strong>na</strong>šli aj bohatú softvérovú výbavu – kurzangliètiny LangMaster MeanCity, kancelár<strong>sk</strong>u a databázovúvýbavu od firmy Software602, úètovnícky programa pod. Pri kontrole vnútorného vybavenia sme zistili, žejednotlivé komponenty sú uchytené pevne. V umiestneníprepojovacích káblov k prednému panelu sme všakèakali väèší preh¾ad.Zo stránky <strong>na</strong>meraného výkonu sa tento poèítaèumiestnil <strong>na</strong> popredných miestach a s jeho výkonomsme boli spokojní. Týka sa to hlavne kvalitného di<strong>sk</strong>ua vynikajúcej grafiky. Mierne nižšie výsledky sme <strong>na</strong>meralipri výkone procesora.bežných prvkov aj tlaèidlo <strong>na</strong> uvedenie poèítaèa do spánkovéhorežimu. Zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlo je možné zaisti voèináhodnej manipulácii jeho otoèením. S vyhotovenímpoèítaèa sme boli spokojní. Nachádza sa tu aj oz<strong>na</strong>èeniejednotlivých komponentov i káblov. O dostatoèné chladeniesa starajú až tri ventilátory, veko poèítaèa možnosòa bez použitia nástroja.V dodávke sme <strong>na</strong>šli modem spolu s homologizaènýmcertifikátom, zoz<strong>na</strong>m servisných stredí<strong>sk</strong>, mesaènépripojenie <strong>na</strong> internet od spoloènosti Slovanet, podrobnúpríruèku k poèítaèu, CD Kiwwi a ïalšiu softvérovúvýbavu.Poèas testov sme v prípade poèítaèa Brave zistili ve¾mislušný výkon. Vïaèí za to výkonnému procesoru a kvalitnejgrafike. Aby dosiahol v testoch <strong>na</strong>jlepší výkon, boloby treba použi rýchlejší di<strong>sk</strong> a väèšiu pamä RAM.Základné parametreCPU: AMD Duron/700 MHzRAM: 128 MB, 133 MHzGrafický adaptér: ManLi GeForce 2MX, 32 MBHDD: Seagate Barracuda ST320420A, 7200 ot./min., 20,4 GBDodaná doplnková výbava: reproduktory, softvér, rozšírenáklávesnicaCe<strong>na</strong> (bez DPH): bez operaèného systému 24 200 Sk,s operaèným systémom 29 000 SkZáruka: 24 mesiacovDodávate¾: Office Centrum, Hlavná 31, Tr<strong>na</strong>va,tel.: 0905 188 676, 0903 928 194HodnotenieVýkon: êêêêêCe<strong>na</strong>:êêVyhotovenie: êêêDoplnková výbava: êêêêZákladné parametreCPU: AMD Duron/800 MHzRAM: 64 MB, 133 MHzGrafický adaptér: nVidiaTNT2 Pro, 32 MBHDD: Western Digital Portégé, 5400 ot./min., 10,2 GBDodaná doplnková výbava: modem, množstvo softvéru,mesaèný prístup k internetuCe<strong>na</strong> (bez DPH): bez operaèného systému 23 500 Sk,s operaèným systémom 27 900 SkZáruka: 24 mesiacovDodávate¾: ProCA Slovakia, s. r. o., Vlár<strong>sk</strong>a 44, 917 00 Tr<strong>na</strong>va,tel.: 0805/59221 31, <strong>www</strong>.proca.<strong>sk</strong>HodnotenieVýkon: êêêêêCe<strong>na</strong>:êêêVyhotovenie: êêêêêDoplnková výbava: êêêê46 PC REVUE 4/2001


H A R D W A R EDell OptiPlex GX150Tento poèítaè je vyhotovený v nevšednej farebnej kombináciitmavo- a svetlosivej farby (týka sa to aj myšia klávesnice). Dodáva sa k nemu príruèka <strong>na</strong>ovládanie poèítaèa a inštaláciu operaènéhosystému. Konštrukcia tohto poèítaèa vyniká<strong>na</strong>d ostatnými riešeniami. Poèítaè jednoduchootvoríte a vnútri má všetko svoje miesto.Di<strong>sk</strong>etovú, CD-ROM mechaniku a pevný di<strong>sk</strong>vyberiete bez použitia nástroja, a to pomocouumelohmotných úchytiek. Prekvapila nás aj mimoriadnenízka hluènos poèítaèa. Všetky prepojovacie káblesú tiež vybavené zariadením <strong>na</strong> vy ahovanie, prièom súfarebne odlíšené. Na prednom paneli sú pod krytomvyvedené ïalšie porty – dva porty USB a konektor <strong>na</strong>pripojenie slúchadiel.Konštrukcia zariadenia umožòuje jeho prevádzkuv polohe de<strong>sk</strong>top i tower. Oprava poèítaèa je garantovaná<strong>na</strong> mieste inštalácie do ïalšieho pracovného dòa.<strong>na</strong>jlepšídizajnZákladné parametreCPU: Intel Ceron/600 MHzRAM: 64 MB, 133 MHzGrafický adaptér: integrovaná Intel 815, pamä zdie¾aná, min. 2 MBHDD: Maxtor, 5400 ot./min., 10 GBDodaná doplnková výbava: modem, sie ová karta, softvérCe<strong>na</strong> (bez DPH): dodávka len s operaèným systémom 29 800 SkZáruka: 36 mesiacov, garantovaná oprava <strong>na</strong> mieste inštaláciedo ïalšieho pracovného dòaDodávate¾: Zero, Syslia ulica è. 29, 821 05 Bratislava,tel.: 07/4341 3830, <strong>www</strong>.zero.<strong>sk</strong>HodnotenieVýkon: êêCe<strong>na</strong>:êêVyhotovenie: êêêêêDoplnková výbava: êêêêêeLink 5000Tento model patril v <strong>na</strong>šom teste medzi <strong>na</strong>jmenšieriešenia, pokia¾ ide o rozmery. Pohodlne ho umiestnite<strong>sk</strong>utoène všade – <strong>na</strong> preplnenom pracovnom stole alei v domácej pracovni. Môže fungova <strong>na</strong>stojato i <strong>na</strong>ležato.Poh¾ad dovnútra poèítaèa prezradí jeho kvalitnéspracovanie. Pritom je zaujímavé, že CD-ROM a di<strong>sk</strong>etovámechanika sú umiestnené kolmo <strong>na</strong> seba. Napriekrozmerom môžete poèítaè rozšíri ešte o jednu mechanikuve¾kosti 3,5 palca. Dodávate¾ nám dodal aj menšiereproduktory Surf Sound 120N s deklarovaným výkonom120 W.Zo stránky výkonu sme zaregistrovali dobré výsledky,procesor Intel Pentium III <strong>na</strong> 733 MHz si poèí<strong>na</strong>l celkomdobre. Ako sme už uviedli, integrované grafické kartyobyèajne nedisponujú vysokým výkonom. V tomto prípadesa však celkom dobre osvedèila doplnková videopamäs kapacitou 4 MB, zasunutá v porte AGP.Základné parametreCPU: Intel Pentium III /733 MHzRAM: 64 MB, 133 MHzGrafický adaptér: Intel 815 (integrovaná), osobitná pamä4 MB + zdie¾anie so systémovou pamä ouHDD: Seagate, 5400 ot./min., 10,2 GBDodaná doplnková výbava: reproduktory, sie ová karta,InternetMAX, množstvo softvéruCe<strong>na</strong> (bez DPH): bez operaèného systému 25 900 Sk,s operaèným systémom 29 900 SkZáruka: 36 mesiacov (1. rok u zákazníka)Dodávate¾: AutoCont, prevádzka Schneidera-Tr<strong>na</strong>v<strong>sk</strong>ého 6,841 01 Bratislava, tel.: 07/6428 7881, <strong>www</strong>.autocont.<strong>sk</strong>HodnotenieVýkon: êêêêCe<strong>na</strong>:êêVyhotovenie: êêêêêDoplnková výbava: êêêêê4/2001 PC REVUE 47


H A R D W A R EHP Brio BA410Konštrukcia tohto poèítaèa umožòuje jeho jednoduchéotvorenie a vyberanie komponentov, èasto bez použitiaINTEC OfficePoèítaè INTEC Office bol dodaný v zaujímavej <strong>sk</strong>rinkes klenutým predným panelom. Súèas ou dodávky boli ajLevíèek K7 800Libra Supra<strong>na</strong>jvyváženejšiazostavaTento poèítaè bol umiestnený vo väèšej a efektnej<strong>sk</strong>rinke s modrou umelohmotnou plochou v spodnejnástroja. Zaujalo nás uchytenie <strong>na</strong>pájacieho zdroja,ktorý staèí len vytiahnu .Sig<strong>na</strong>lizácia LED oz<strong>na</strong>èujúca prevádzku sa <strong>na</strong>chádzapriamo v zapí<strong>na</strong>com tlaèidle. Výrobca dodáva k poèítaèuve¾mi kvalitnú klávesnicu s tlaèidlami <strong>na</strong> rýchly prístupk internetu, pošte, ako i tromi tlaèidlami s programovate¾noufunkciou. Užitoèná je aj podrobná príruèka k poèítaèuv slovenèine s ilustrovanými obrázkami. Poèítaè jevybavený pokroèilým diagnostickým nástrojom e-diagtools.Ako sme už spomí<strong>na</strong>li, umožòuje jednoduchú diagnostikuporuchy pomocou zvukovej sig<strong>na</strong>lizácie v poèítaèi.Súèas ou dodávky je aj balík Rozbal.to.Oprava sa v prvom roku vykonáva <strong>na</strong> mieste inštalácie,táto doba sa dá rozšíri <strong>na</strong> ïalšie obdobie (<strong>na</strong> dobu3 rokov asi za 6000 Sk). Pri celkovom hodnotení poèítaèasme do ceny zapoèítali aj CD-ROM mechaniku.reproduktory s deklarovaným výkonom 160 W. Dodanúklávesnicu Chicony Hot Key považujeme za <strong>na</strong>jlepšieriešenie v <strong>na</strong>šom teste. Obsahuje osobitné tlaèidlá <strong>na</strong> prístupk internetu, príkazový riadok DOS-u, vyvolávanieprieèinku Dokumenty, riadenie <strong>na</strong>pájacích zdrojov, multimédiía pod. Poèítaè je oz<strong>na</strong>èený logom ISO 9002 a <strong>na</strong>konštrukcii poèítaèa to vidie . Na zadnom paneli je vypísanévýrobné èíslo, typové oz<strong>na</strong>èenie a rok výroby. Naspodnej èasti škatule je oz<strong>na</strong>èenie konektorov základnejdo<strong>sk</strong>y. Všetky komponenty i káble sú uchytené pevnea preh¾adne.V <strong>na</strong>šom teste preukázal vysoký výkon hlavne pevnýdi<strong>sk</strong>, ktorý je dostatoène rýchly a ani s kapacitou nebudúproblémy. Ak treba ešte lepší výsledok v oblasti grafiky,požiadajte dodávate¾a o kvalitnú grafickú kartu.Táto zostava bola jednoz<strong>na</strong>ène orientovaná <strong>na</strong> vysokývýkon v kancelár<strong>sk</strong>ych aplikáciách. S vyhotovením poèítaèasme boli spokojní – jednotlivé káble sú <strong>na</strong>vzájomzviazané a odrušené. Na procesore sme <strong>na</strong>šli aj mimoriadnevýkonný ventilátor, èo je v prípade procesoraAMD výhodné.Dodávate¾ prikladá k poèítaèu antivírusový programPanda Antivirus a program <strong>na</strong> monitorovanie pevnéhodi<strong>sk</strong>u. Dodaná klávesnica z<strong>na</strong>èky Chicony je obléhotvaru, okrem klávesov so sloven<strong>sk</strong>ým popisom obsahujetlaèidlá <strong>na</strong> prístup k internetu, elektronickej pošte,vyh¾adávaniu informácií a <strong>na</strong> riadenie hlasitosti.Z h¾adi<strong>sk</strong>a výkonu sme v prípade tohto poèítaèadosiahli <strong>na</strong>jlepší výsledok v celom <strong>na</strong>šom teste. Tátozostava za to vïaèí kvalitnému procesoru, grafickej kartei pevnému di<strong>sk</strong>u. Väèši<strong>na</strong> komponentov z <strong>na</strong>šej fiktívnejzostavy s orientáciou <strong>na</strong> výkon pochádza preto právez tohto poèítaèa.èasti. Skrinka je pripravená <strong>na</strong> rozširovanie. Prednýpanel obsahuje ve¾ké zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlo, dve informaènéLED a zapustené tlaèidlo Reset. Výhodou je to, že <strong>na</strong>prístup do poèítaèa postaèuje zloži len jednu stranuveka.Naša kontrola dokázala, že prepojovacie káble i jednotlivékomponenty boli pevne a preh¾adne uchytené.Doplnková výbava je v tomto prípade bohatá, obsahujemultimediálne súèasti (vrátane mikrofónu) a modem.Dodávate¾ ïalej priložil k poèítaèu klávesnicus anglickým popisom klávesov, ktorá obsahovala klávesy<strong>na</strong> riadenie <strong>na</strong>pájacieho zdroja.Zo stránky výkonu sme boli v prípade tohto poèítaèaspokojní. Poèítaè Supra sa umiestnil v hodnotení výkonu<strong>na</strong> tre om mieste, prièom sme <strong>na</strong>merali <strong>na</strong>jlepšiu hodnotu,pokia¾ ide o komunikaèný kanál procesor – pamä .Základné parametreCPU: Intel Ceron/633 MHzRAM: 64 MB, 133 MHzGrafický adaptér: S3 Inc. ProSavage PM133, pamä zdie¾aná,8 alebo 16 MBHDD: HP (používajú sa rozlièné modely), 5400 ot./min., 10 GBDodaná doplnková výbava: diagnostický nástroj, softvér, špeciál<strong>na</strong>klávesnica, pripojenie k internetuCe<strong>na</strong> (bez DPH): dodávka len s operaèným systémom26 900 Sk (za CD-ROM mechaniku asi 1500 Sk)Záruka: 36 mesiacov, v prvom roku oprava <strong>na</strong> mieste inštalácieDodávate¾: HP Slovakia – predaj poèítaèa u partnerov, zoz<strong>na</strong>mje <strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.hp.<strong>sk</strong> alebo telefonicky <strong>na</strong> èísle 0800/151515HodnotenieVýkon: êêCe<strong>na</strong>:êêêVyhotovenie: êêêêêDoplnková výbava: êêêêêZákladné parametreCPU: Intel Celeron/633 MHzRAM: 128 MB, 100 MHzGrafický adaptér: 3D AGP (integrovaná), videopamä zdie¾anáHDD: Seagate Barracuda, 7200 ot./min., 20,4 GBDodaná doplnková výbava: reproduktory, špeciál<strong>na</strong> klávesnica,množstvo softvéruCe<strong>na</strong> (bez DPH): bez operaèného systému 23 242 Sk, s operaènýmsystémom 28 306 SkZáruka: 36 mesiacovDodávate¾: Softline Services, spol. s r. o., Priemyselná 1,Bratislava, tel.: 07/5556 1056, <strong>www</strong>.softline.<strong>sk</strong>HodnotenieVýkon: êêêêCe<strong>na</strong>:êêêVyhotovenie: êêêêêDoplnková výbava: êêêêêZákladné parametreCPU: AMD Athlon/800 MHzRAM: 128 MB, 133 MHz SDRAMGrafický adaptér: ATI Xprert2000 PRO, 32 MBHDD: IBM Telesto, 15 GB, 7200 ot./min.Dodaná doplnková výbava: softvér Panda Antivirus, rozšírenáklávesnicaCe<strong>na</strong> (bez DPH): bez operaèného systému 25 460 Sk,s operaèným systémom 29 900 SkZáruka: 24 mesiacovDodávate¾: Abiks, Bratislav<strong>sk</strong>á 439/18, 018 41 Dubnica <strong>na</strong>dVáhom, tel./fax: 0827/4426 760, <strong>www</strong>.abiks.<strong>sk</strong>HodnotenieVýkon: êêêêêCe<strong>na</strong>:êêVyhotovenie: êêêêêDoplnková výbava: êêêêZákladné parametreCPU: AMD Athlon/750 MHzRAM: 128 MB, 133 MHzGrafický adaptér: nVidia TNT2 M64, 32 MBHDD: Western Digital WD200EB, 5400 ot./min., 20 GBDodaná doplnková výbava: mikrofón, reproduktory CreativeSBS 15, modem Microcom Inport Voice OEMCe<strong>na</strong> (bez DPH): bez operaèného systému 24 530 Sk,s operaèným systémom 28 990 SkZáruka: 24 mesiacovDodávate¾: I.M.Computer, a. s., Kopèian<strong>sk</strong>a 65,851 01 Bratislava, tel.: 07/6381 0690, <strong>www</strong>.imc.<strong>sk</strong>HodnotenieVýkon: êêêêêCe<strong>na</strong>:êêVyhotovenie: êêêêêDoplnková výbava: êêêêê48 PC REVUE 4/2001


H A R D W A R ESMART-AMD800Poèítaè je umiestnený v trochu menšej <strong>sk</strong>rinke, <strong>na</strong> prednompaneli je ve¾ké zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlo, malé resetovacieTlg-904Poèítaè bol dodaný v <strong>sk</strong>rinke, ktorá umožòuje bezproblémovérozširovanie. Je tu priestor <strong>na</strong> inštaláciu dvochtlaèidlo a osobitný panel s informaènými diódami. Vekopoèítaèa sa <strong>sk</strong>ladá ako celok a zabudovaný zdroj mávýkon 200 W. Prepojovacie káble i jednotlivé komponentyboli uchytené spo¾ahlivo a pevne, azda by nezaškodilotrocha preh¾adnejšie uloženie káblov. V <strong>sk</strong>rinke sa<strong>na</strong>chádzajú dve vo¾né pozície ve¾kosti 5,25 palca s výstupoma jed<strong>na</strong> 3,5 palca, takisto s výstupom von. Dodávate¾nám priložil k tejto zostave dva menšie reproduktorys deklarovaným výkonom 80 W. S dodávkou smedostali aj preh¾adne vypísaný dodací list s uvedenímèísel komponentov.V teste výkonu dosiahla táto zostava druhý <strong>na</strong>jlepšívýsledok a od prvého miesta ju pravdepodobne delila lendodávka ïalšieho modulu RAM s kapacitou 64 MB. Prvémiesta v <strong>na</strong>šom hodnotení výkonu zí<strong>sk</strong>al tento poèítaèv testoch zameraných <strong>na</strong> grafiku a výpoètový výkon.5,25-palcových mechaník s výstupom a jednej 3,5-palcovejs výstupom. Naša kontrola preukázala správnea preh¾adne uchytené káble i komponenty. Na spodnejèasti <strong>sk</strong>rinky sme <strong>na</strong>šli návod <strong>na</strong> orientáciu <strong>na</strong> základnejdo<strong>sk</strong>e. Zaujímavos ou bola podpora portu CNR. Na zadnompaneli je <strong>na</strong>lepený štítok s oz<strong>na</strong>èením vstupnovýstupnýchportov a tri diagnostické LED. Zaujala nás ajmyš s netradiène ergonomickým tvarom.Dodávate¾ prikladá k zostave reproduktory s deklarovanýmvýkonom 60 W a základnú softvérovú výbavu.Zo stránky kancelár<strong>sk</strong>eho výkonu sme boli so zostavouspokojní. Prekvapil nás trochu nižší výkon pevnéhodi<strong>sk</strong>u, hoci dodávate¾ použil osvedèenú z<strong>na</strong>èku. Vcelku jevšak výkon tohto poèítaèa plne postaèujúci <strong>na</strong> kancelár<strong>sk</strong>epoužitie.Základné parametreCPU: AMD Athlon/800 MHzRAM: 64 MB, 133 MHzGrafický adaptér: ManLi GeForce 2MX, 32 MBHDD: Maxtor 32049H2, 5400 ot./min., 20 GBDodaná doplnková výbava: reproduktory, softvérCe<strong>na</strong> (bez DPH): bez operaèného systému 25 450 Sk,s operaèným systémom 29 990 SkZáruka: 24 mesiacovDodávate¾: SMART, 9. mája 10/110, Zvolen,tel.: 0855/5321 776, <strong>www</strong>.smart.<strong>sk</strong>HodnotenieVýkon: êêêêêCe<strong>na</strong>:êêVyhotovenie: êêêêDoplnková výbava: êêêêZákladné parametreCPU: Intel Celeron/666 MHzRAM: 128 MB, 133 MHzGrafický adaptér: ATI Xpert2000PRO, 16 MBHDD: Seagate Barracuda, 7200 ot./min., 20,4 GBDodaná doplnková výbava: reproduktory, softvérová výbavaCe<strong>na</strong> (bez DPH): bez operaèného systému 25 490 Sk,s operaèným systémom 29 990 SkZáruka: 24 mesiacovDodávate¾: Telegrafia, s. r. o., Štúrova 18, 040 01 Košice,tel.: 095/6233 387, <strong>www</strong>.telegrafia.<strong>sk</strong>HodnotenieVýkon: êêêCe<strong>na</strong>:êêVyhotovenie: êêêêêDoplnková výbava: êêêê4/2001 PC REVUE 49


H A R D W A R ETrilline HOBBY 3100Predný panel tohto poèítaèa patril k <strong>na</strong>jefektnejšímriešeniam v <strong>na</strong>šom teste. Tvorí ho priesvitná umeláTyphoon 6350hmota zelenej farby. Na prednom paneli sa <strong>na</strong>chádzave¾ké zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlo, resetovacie tlaèidlo a sig<strong>na</strong>lizaènédiódy. Na rozobratie poèítaèa treba sòa prednú stranupoèítaèa a zobra celé veko. Montáž poèítaèa je precíz<strong>na</strong>,<strong>na</strong> do<strong>sk</strong>e je umiestnený aj ïalší port USB, ten všaknie je vyvedený <strong>na</strong> zadný panel.V dodávke boli reproduktory strednej ve¾kosti 3DSurround SL-300 s deklarovaným výkonom 300 W. Ve¾mibohatá je aj ïalšia doplnková výbava – je tu programZoner Callisto 3.0 a LangMaster, ïalej množstvo demoverzií,príruèka pre používate¾a a zvýhodnená objednávkapre program Money2000.Poèítaè dosiahol v testoch slušný výkon, predovšetkýmto platí o grafickom subsystéme. Užitoèné by bolorozšírenie pamäte RAM <strong>na</strong> 128 MB.Poèítaè bol dodaný v trochu menšej <strong>sk</strong>rinke so zaoblenýmpredným panelom. Je <strong>na</strong> òom bežná výbava – zapí<strong>na</strong>cie,relatívne ve¾ké resetovacie tlaèidlo a informaènéLED diódy. Priestor <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>etovú mechaniku je miernezapustený do <strong>sk</strong>rinky poèítaèa. Dodávate¾ nám k poèítaèupriložil aj reproduktory Spire strednej ve¾kostis deklarovaným výkonom 160 W a modem. Okrem ovládaèova homologizácie k modemu dodávate¾ prikladá ajmédium od firmy Computer Associates, ktoré obsahujefaxovací program BitWare a rozlièné programy <strong>na</strong> prístupk internetu (Netscape Communicator, IE, YahooMessenger, prehliadaèe rozlièných formátov, MediaRingTalk atï.).Zostava bola zmontovaná i <strong>na</strong>konfigurovaná správne,v prepojovacích kábloch sme však èakali väèší poriadok.Zo stránky výkonu sme dosiahli dobré výsledkyv oblasti grafického systému a výkonu procesora. Ïalšiezvýšenie výkonu urèite prinesie rozšírenie kapacity RAM.Základné parametreCPU: AMD Duron/750 MHzRAM: 64 MB, 133 MHzGrafický adaptér: ASUS AGP-V7100, 32 MBHDD: Western Digital 200EB, 5400 ot./min., 20 GBDodaná doplnková výbava: reproduktory, modem, programZoner Callisto, LangMasterCe<strong>na</strong> (bez DPH): dodávka len s operaèným systémom 29 150 SkZáruka: 24 mesiacovDodávate¾: K+K, a. s., kancelár<strong>sk</strong>a technika, s. r. o.,Bratislav<strong>sk</strong>á 29, 010 01 Žili<strong>na</strong>, tel.: 089/5114 111, <strong>www</strong>.k-k.<strong>sk</strong>HodnotenieVýkon: êêêêêCe<strong>na</strong>:êêVyhotovenie: êêêêDoplnková výbava: êêêêêZákladné parametreCPU: Intel Pentium III/600 MHzRAM: 64 MB, 133 MHzGrafický adaptér: RIVA TNT2 M64, 32 MBHDD: Seagate ST320413A, 5400 ot./min., 20 MBDodaná doplnková výbava: reproduktory, softvérová výbavaCe<strong>na</strong> (bez DPH): bez operaèného systému 22 600 Sk,s operaèným systémom 26 990 SkZáruka: 24 mesiacovDodávate¾: Computer Club, Radlin<strong>sk</strong>ého 11, 949 01 Nitra,tel.: 087/7410 717, <strong>www</strong>.compclub.<strong>sk</strong>HodnotenieVýkon: êêêCe<strong>na</strong>:êêêêVyhotovenie: êêêDoplnková výbava: êêêêêVoyett TB 750Xerius C633Xerius C633 je <strong>na</strong>jlacnejším poèítaèom v <strong>na</strong>šom teste.Napriek relatívne nízkej <strong>na</strong>dobúdacej cene bol tentoTáto zostava vzbudila <strong>na</strong>šu pozornos už pri preberanído testu vïaka uvedenej cene. Napriek nízkej <strong>na</strong>dobúdacejcene v teste dosiahla dobrý výkon. Súèas oudodávky bola aj klávesnica Internet Keyboard, ktoráobsahuje tlaèidlá <strong>na</strong> prístup <strong>na</strong> internet, k elektronickejpošte, preh¾adávanie informácií a ovládanie multimédií.Súèas dodávky tvorili aj reproduktory s deklarovanýmvýkonom 80 W. Pokia¾ ide o montáž poèítaèa, bolisme vcelku spokojní – všetky komponenty boli prichytenépevne a preh¾adne. V dodávke sme <strong>na</strong>šli aj jednoduchúpríruèku <strong>na</strong> používanie poèítaèa a základné softvérovévybavenie. Skrinka poèítaèa je zaujímavá – s modrýmpruhom v spodnej èasti. Opä nám však chýbalologo dodávate¾a.Za dosiahnutý dobrý výkon zostava vïaèí výkonnémuprocesoru a kvalitnej grafike. Pri potrebe ïalšieho zvýšeniavýkonu odporúèame použi kvalitnejší a rýchlejšídi<strong>sk</strong>.poèítaè zmontovaný ve¾mi precízne. Prepojovacie kábleboli <strong>na</strong>vzájom pevne uchytené, <strong>na</strong> spodnej èasti <strong>sk</strong>rinkyje umiestnený preh¾adný návod <strong>na</strong> manipuláciu sozákladnou do<strong>sk</strong>ou. Na zadnom paneli sme <strong>na</strong>šli aj dátumvýroby. Napájací zdroj má výkon 230 W.Dodávate¾ nám priložil k poèítaèu zaujímavú výbavu.Myš Maxxtro Stick Mouse bola osadená tretím tlaèidlom,ktoré slúži ako rolovacie kolie<strong>sk</strong>o. Klávesnica KME Turbo2000 je vybavená špeciálnym tlaèidlom Turbo. Pomocouneho môžete meni rýchlos opakovania, zamký<strong>na</strong> klávesnicua riadi <strong>na</strong>pájací zdroj.Zo stránky <strong>na</strong>meraného výkonu tento poèítaè nepatrilmedzi špièku, relatívne dobre sa umiestnil v hodnotenívýkonu procesora. Na bežné kancelár<strong>sk</strong>e využitie všaktoto riešenie s preh¾adom postaèuje.Základné parametreCPU: AMD Athlon/750 MHzRAM: 128 MB, 133 MHzGrafický adaptér: ManLi GeForce 256, 32 MBHDD: Maxtor 2R10H1, 5400 ot./min., 10 GBDodaná doplnková výbava: reproduktory, kvalitná klávesnicaCe<strong>na</strong> (bez DPH): bez operaèného systému 19 700 Sk,s operaèným systémom 23 900 SkZáruka: 24 mesiacovDodávate¾: Voyett, s. r. o., Kopèian<strong>sk</strong>a 63, 851 01 Bratislava,voyett@pcsalon.<strong>sk</strong>, tel.: 07/6381 0054HodnotenieVýkon: êêêêCe<strong>na</strong>:êêêêêVyhotovenie: êêêêêDoplnková výbava: êêêêZákladné parametreCPU: Intel Celeron/633 MHzRAM: 64 MB, 133 MHzGrafický adaptér: RIVA TNT2 Vanta, 16 MBHDD: Seagate ST310211A, 5400 ot./min., 10 MBDodaná doplnková výbava: softvér, rozšírená klávesnicaCe<strong>na</strong> (bez DPH): bez operaèného systému 17 900 Sk,s operaèným systémom 22 490 SkZáruka: 24 mesiacovDodávate¾: ELKO Computers, s. r. o., Bojnická cesta 7,971 01 Prievidza, tel.: 0862/5430 717, <strong>www</strong>.elkogroup.<strong>sk</strong>HodnotenieVýkon: êêCe<strong>na</strong>:êêêêêVyhotovenie: êêêêDoplnková výbava: êêêê50 PC REVUE 4/2001


H A R D W A R EMS SideWinder Precision 2 a Force Feedback 2n Za hranice realityMicrosoft vyrába okrem operaèných systémova kancelár<strong>sk</strong>ych balíkov aj hry.A v prípade hier by ponuka nebola kompletnábez doplnkového hráè<strong>sk</strong>eho hardvéru– rozlièných ovládaèov. V kategóriiherných ovládaèov softvérový gigantponúka okrem gamepadov aj pomerneširoký sortiment joystickov. Dnes sabližšie zameriame <strong>na</strong> dva z nich. Obidvapatria do radu výrobkov Sidewinder. Prvýmje Microsoft Sidewinder Precision 2a druhým Microsoft Sidewinder Force Feedback2.NÁROKY NA SYSTÉM. Požiadavky<strong>na</strong> systém sú v oboch prípadoch rov<strong>na</strong>ké– procesor aspoò Pentium 166, port USB,Windows 98 alebo 2000, 16 MB RAM, 25 MBvo¾ného miesta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u a CD-ROM mechanika(ovládaèe sa dodávajú <strong>na</strong> CD-ROMmédiách). Okrem toho musíte v prípadeSidewinder Force Feedback 2 poèíta s použitímjednej elektrickej zásuvky <strong>na</strong>vyše –výkonné elektromotory vyžadujú dodatoèné<strong>na</strong>pájanie.DIZAJN A ERGONÓMIA. Všeobecnouvlastnos ou herného hardvéruod Microsoftu je vysoký dôraz <strong>na</strong> komfortpoužívate¾a. Ergonómia, dizajn a zoh¾adneniepoužitia sa berú do úvahy už prinávrhu. Nie je preto prekvapením, že obaMicrosoft SideWinder Precision 2joysticky dobre sadnú do ruku. No ¾avácibudú potrestaní za svoju jedineènos – prinávrhu joystickov zèierneho plastu, príjemného<strong>na</strong> dotyk, sa <strong>na</strong> nich zrejmeve¾mi nemyslelo. Rukovä páky joystickuje perfektne prispôsobená <strong>na</strong> uchopeniepravou rukou. Na rukoväti joysticku,ktorá je v oboch prípadoch úplne identická,sa <strong>na</strong>chádzajú 4 tlaèidlá a „cooliehat“. Klasická spúš , ovládaná ukazovákom,je dobre doplòovaná druhým spúš ovýmtlaèidlom, ovládaným palcom. Umiestnenieje také, že palcom možno zároveò stláèadruhú spúš a ovláda osempolohový „cooliehat“, používaný v leteckých simulátoroch<strong>na</strong> „obzeranie sa dookola“. Palcommožno ovláda aj ïalšie dve tlaèidlá <strong>na</strong>rukoväti joysticku. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, že obajoysticky sú urèe- né <strong>na</strong>jmä pre hráèovleteckých simuláto-rov, nikoho neprekvapí,že otáèaním rukoväti páky okolo vertikálnejosi doprava a do¾ava možno ovládav poèetných hrách <strong>na</strong>príklad smerovékormidlo lietadla. Málokto si uvedomujevýz<strong>na</strong>m spodnej, prevažne mechanickejèasti joysticku pri pohodlnej hre. Nonávrhári Microsoftu trafili presne doèierneho – v oboch prípadoch je bázadostatoène ve¾ká, èo zabezpeèuje joystickomvýbornú stabilitu <strong>na</strong> stole. Tu sú užmedzi oboma prístrojmi vidite¾né rozdiely– kým Sidewinder Precision 2 má kovovúbázu s piatimi gumovými kontaktnýmiblokmi, v prípade Sidewinder ForceFeedback 2 je eliptická báza vybavenáôsmimi blokmi. V každom prípade sa prihre ani jeden z joystickov po stole zbytoènenekåže. Na báze joystickov sa <strong>na</strong>chádzajúïalšie 4 tlaèidlá a striebrosivýregulátor plynu (throttle). Rozsah pohyburegulátora plynu je takmer 150 stupòov,prièom jeho pohyb v celom rozsahuje úplne plynulý.OVLÁDACÍ SOFTVÉR. Joystickyrobí jedineènými práve ich ovládací softvér.Ten umožòuje <strong>na</strong>stavi individuálnemàtvu zónu (teda zónu, kde sa pohyb joystickuneprejaví pohybom v hre), ako ajrozsah pohybov. Spolu s joystickmi sadodávajú profily pre niektoré hry (<strong>na</strong>príkladCombat Flight Simulator, Descent 3 apod.). Ovládací softvér umožòuje programovavšetky tlaèidlá joystickov. Rozlišujepritom medzi jednoduchými postupnosamiklávesov a makrami. Kým v prípadepostupnosti klávesov sa len zaz<strong>na</strong>mená,ako po sebe jednotlivé klávesy <strong>na</strong>sledujú,makrá zaz<strong>na</strong>menávajú aj èasy medzistlaèením klávesov a dåžku ich stlaèenia.Všetky predštartové úkony èi smrtiacekombo sa potom vyvolajú jedným stlaèením– to je sen každého hráèa. Test joystickovje, samozrejme, zahrnutý do ovládaciehosoftvéru.ZA HRANICE REALITY. Oba joystickysú takmer identické – s výnimkoujedného detailu: kým SideWinder Precision2 je „obyèajný“ joystick, SideWinderForce Feedback 2 je vrcholnou aplikácioutechnológie force feedback. Inýmislovami, to, èo sa deje v hre, pocítite <strong>na</strong>páke joysticku. O to sa postará dvojicavýkonných elektromotorov, ukrytá „podkapotou“. Tie si vyžadujú dostatok „š a-vy“, a preto okrem konektora USB potrebujeSideWinder Force Feedback 2 aj<strong>na</strong>pájanie zo siete. Vynikajúce hernéMicrosoft Force Feedback 2vlastnosti sa <strong>na</strong>plno prejavia v hráchpodporujúcich force-feedback. Len èopoložíte ruku <strong>na</strong> páku, joystick ožije.Force feedback vás prenesie priamodoprostred hry – ako pilot budete cítiotrasy od povrchu leti<strong>sk</strong>a pri vzlete apristávaní, stre¾ba zkanónov èi gu¾ometovvám bude trias rukou, pri lete budetecíti aerody<strong>na</strong>mické sily pôsobiace <strong>na</strong>riadiace plochy èi zásahy nepriate¾<strong>sk</strong>ýchstriel. A všetky tieto úžasné efekty samôžu <strong>na</strong>vzájom kombinova . Force feedbackmá 4 úrovne – od jeho úplnéhovypnutia až po maximum. A hra s forcefeedbackom <strong>na</strong> maxime je takmer ako v<strong>sk</strong>utoènosti – keï som sa pokúšal odštartovaso svojou stíhaèkou Wildcat zpalubylietadlovej lode CV-6 USS Enterprisechráni torpédové bombardéry pri nálete<strong>na</strong> japon<strong>sk</strong>é lietadlové lode pri bitke oMidway, rachot joysticku a rezo<strong>na</strong>nciastola rozzúrila moju „polovièku“ a takmerbolo po zábave.ZÁVER. Ak teda niekoho chcete potešihodnotným herným príslušenstvom,oba predstavené joysticky sú ve¾mi dobrouvo¾bou. No, bohužia¾, „cenovo citlivý“spotrebite¾ vyjde v takomto prípade<strong>na</strong>prázdno – nejde totiž o pár stokorún, ale <strong>sk</strong>ôr o nieko¾kotisícovú investíciu.Hodnotenie:J Ergonómia a dizajnJ StabilitaJ Ovládací softvérJ Jedineèná realita zážitku pri SideWinderForce Feedback 2L Ce<strong>na</strong>Ce<strong>na</strong>:SideWinder Precision 2: 1848 Sk (bez DPH)Force Feedback 2: 4026 Sk (bez DPH)Dodávate¾: Microsoft SlovakiaPeter Kováè52 PC REVUE 4/2001


H A R D W A R EHÅBKOVÁ RECENZIAHP LaserJet 1200 a HP LaserJet 2200n Najnovšie laserové tlaèiarne pre menšie pracovné <strong>sk</strong>upiny a <strong>na</strong> osobné použitieV teste laserových tlaèiarní v PC REVUE è. 2/2001 sme trochuv predstihu ohlásili nové prírastky v segmente laserovýchtlaèiarní od firmy HP. Tieto modely sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu objaviliaž od apríla. V <strong>na</strong>sledujúcom èlánku sa s novými modelmioboznámime bližšie. Tlaèiareò HP LaserJet 1200 <strong>na</strong>hrádzadoterajší model HP LaserJet 1100 a HP LaserJet 2200 je<strong>na</strong>sledovníkom tlaèiarne HP LaserJet 2100.q HP LASERJET 1200Konštrukcia. Tlaèiareò má oproti predchádzajúcemumodelu (HP LaserJet 1100) výrazne zmenenú konštrukciu.Predovšetkým sa tu už nevy<strong>sk</strong>ytuje èasto kritizovanýpodávaè v hornej èasti tlaèiarne. Ako dnes už býva zvykom,HP LaserJet 1200 má zásobník umiestnený v dolnejèasti tlaèiarne. Pri tlaèi potom preberá papier ztohtozásobníka, prechádza tlaèiaròou a v štandardnom prípadekonèí v hornej èasti. Existuje aj priamy výstup, ktorýsa používa pri hrubších materiáloch. V tomto prípadevychádza potlaèený papier v zadnej èasti tlaèiarne.Do vstupného zásobníka sa zmestí 250 listov papieraa oproti minulosti je rozšírené aj spektrum médií, <strong>na</strong>ktoré možno tlaèi . Na vrchnej strane dolného zásobníkaje priestor <strong>na</strong> manuálne vkladanie papiera. Toto riešenieje výhodné, èakali sme však trochu jednoduchšiu manipuláciuso zásobníkom. Nie je problém dopåòa papiertak, že snímete len prieh¾adné veko zásobníka. Ak všakvysuniete celý zásobník, budete h¾ada jeho správnu polohudlhšie.Toner sa do tlaèiarne vkladá zprednej strany odklopenímveka. Tým sa toner sám vysunie do polohy umožòujúcejpohodlnú manipuláciu.HP LaserJet 1100 je pripravený <strong>na</strong> rozširovanie, a takmôže rás pod¾a vašich potrieb. Pritom sa dá dokúpikopírovací/<strong>sk</strong>enovací modul a ztlaèiarne možno urobi<strong>sk</strong>ener alebo kopírovací stroj. Odklopením boèného vekasa odkryje priestor <strong>na</strong> dopåòanie modulov RAM. Tentokryt musíte odstráni , aj keï chcete tlaèiareò pripojik poèítaèu. Zadný panel totiž obsahuje len pripojenie <strong>na</strong>sie ové <strong>na</strong>pätie a sie ový vypí<strong>na</strong>è. Opätovná inštaláciaboèného krytu tlaèiarne nepatrí pod¾a nášho názoruk <strong>na</strong>jjednoduchším úkonom. Aj keï sa operácia pripojeniatlaèiarne k poèítaèu vykonáva zriedka, malo by sa to vyriešijednoduchšie.Na prednom paneli tlaèiarne sa <strong>na</strong>chádza jed<strong>na</strong> väèšiainformaèná dióda, ktorá slúži aj ako tlaèidlo (<strong>na</strong>pr. primanuálnom vkladaní papiera), a dve menšie LED diódy.Informácie z týchto prvkov sig<strong>na</strong>lizujú všetky prevádzkovéèi poruchové stavy tlaèiarne. Súèas ou softvérovej výbavyje aj nástroj, ktorý vysvet¾uje tieto stavy (ControlPanel Simulator).ZÁKLADNÉ PARAMETRE. Maximál<strong>na</strong> kvalitatlaèe v prípade HP LaserJet 1200 je 1200 dpi (dots per inch– poèet tlaèových bodov <strong>na</strong> palec). Pod¾a výrobcu dokážetáto tlaèiareò tlaèi v prípade formátov A4 rýchlos ou 14strán za minútu s výstupom prvej strany do 10 sekúnd.Oproti predchádzajúcemu modelu je to výrazné zrýchlenie.Pripomeòme, že tlaèiareò HP LaserJet 1100 dosahuje rýchlostlaèe 8 strán/min. a jej maximál<strong>na</strong> kvalita je 600 dpi.HP LaserJet 1200 môžete k poèítaèu pripoji tromi spôsobmi.Jed<strong>na</strong>k je to paralelný port, ïalej port USB, ale dása použi aj externý tlaèový server HP JetDirect 175X.Z<strong>na</strong>mená to, že tlaèiareò môžete pripoji ako samostatnýprvok do poèítaèovej siete.INŠTALÁCIA. Softvérová inštalácia tlaèiarne je jednoducháa spoèíva vo vložení CD média a následnom výberetypu pripojenia (paralelný port, port USB, poèítaèovásie ). Na CD médiu sa <strong>na</strong>chádza aj opis tlaèiarne, kompletnádokumentácia a nástroj <strong>na</strong> registráciu tlaèiarnepomocou internetu. Pod¾a informácií od dodávate¾a by sa<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u mal tento produkt predáva s ovládaèoma základnou príruèkou <strong>na</strong> ovládanie v slovenèine.TLAÈOVÉ REŽIMY. HP LaserJet 1200 používa dvazákladné tlaèové režimy – HP PCL a Adobe PostScriptLevel 2. V rámci PCL sa dá voli režim 6 a 5e. PCL 5e sav tejto tlaèiarni vy<strong>sk</strong>ytuje vlastne zdôvodu spätnej kompatibilitya nebudeme sa ním podrobnejšie zaobera .Režim Adobe PostScript je vhodný <strong>na</strong>pr. pri tlaèi zprostrediaMacintosh. Dá sa však použi aj v prostredíWindows a prináša niektoré vlastnosti, ktoré v režimochPCL nenájdete (<strong>na</strong>pr. negatív<strong>na</strong> tlaè).V prostredí operaèného systému Windows je asi <strong>na</strong>jdôležitejšírežim PCL 6. V rámci neho je štandardný spôsobtlaèe oz<strong>na</strong>èený ako HP FastRes 1200. Pod¾a firemných materiálovsa v tomto prípade tlaèí v kvalite ekvivalentnej rozlíšeniu1200 dpi v <strong>na</strong>jvyššej rýchlosti. HP FastRes 1200 jenová technológia, prièom sa používa tlaè v rozlíšení 600 ×2400 dpi a každý tlaèový bod môže ma štyri stupne èiernejfarby. Týmto efektom sa má dosiahnu kvalita tlaèe ekvivalentnározlíšeniu 1200 × 1200 dpi. Pamä ové nároky <strong>na</strong> tlaèjednej strany sú však v porov<strong>na</strong>ní s tlaèou v <strong>sk</strong>utoènom rozlíšení1200 dpi len polovièné.Okrem toho v ovládaèi existuje aj režim HP ProRes1200, ktorý sa používa pri tlaèi v <strong>sk</strong>utoènom rozlíšení1200 × 1200 dpi (<strong>na</strong> úkor rýchlosti a zvýšených pamäovýchnárokov). V rámci HP ProRes 1200 existujú eštedva stupne kvality 180 lpi a 141 lpi (pod¾a výrobcu ideo optimalizáciu <strong>na</strong>jvyššej kvality pre konkrétny typ predlohy).Ako návrhový režim sa v tlaèiarni HP LaserJet 1200používa tlaè v rozlíšení 600 dpi. Takisto je možné použiekonomickú tlaè s poloviènou spotrebou tonera.MOŽNOSTI OVLÁDAÈA. Ovládaè bol v prípade novejtlaèiarne zlepšený a objavili sa v òom funkcie, ktorépoznáme <strong>sk</strong>ôr z vyšších modelov. Môžete vybera kvalitutlaèe, k dispozícii sú detailné vo¾by <strong>na</strong> tlaè vodoz<strong>na</strong>kov(text vytlaèený <strong>na</strong> pozadí stránky – <strong>na</strong>pr. dôverné, tajnéa pod.). Pribudla položka <strong>na</strong> výber typu papiera, pod¾aktorého sa urèuje rýchlos tlaèe a teplota tlaèového valca.Máte možnos tlaèi nieko¾ko strán <strong>na</strong> jeden hárok (2, 4,6, 9 alebo 16) aj s odde¾ovacími rámcami a úplnou novinkouje možnos vo¾by poradia strán <strong>na</strong> hárku. Jednotlivé4/2001 PC REVUE 53


H A R D W A R E<strong>na</strong>stavenia sa dajú uschova <strong>na</strong> ne<strong>sk</strong>oršie rýchle použitiedo pomenovaných profilov tlaèe.Jednou z<strong>na</strong>jlepších volieb je však tlaè dokumentuv podobe brožúry. Táto možnos je dostupná len v prípademanuálneho duplexu (tlaè <strong>na</strong> obidve strany papieras ruèným otoèením). Ovládaè rozdelí tlaèovú úlohu tak,že ako výsledok zí<strong>sk</strong>ate hotovú príruèku. Tlaèiareò pritom<strong>na</strong> prvý hárok vytlaèí prvú a poslednú stranu zdokumentu(tlaèí sa ve¾kos ou strany A5 <strong>na</strong> hárok A4), potomsa pokraèuje v tlaèi tre ou stranou a stranou v poradídruhou od konca. Takto sa postupuje ïalej, pokým sanevytlaèí prvá polovica dokumentu. V tejto chvíli váspodávaè vyzve <strong>na</strong> opätovné vloženie už vytlaèených hárkovdo tlaèiarne v urèenom smere a <strong>na</strong>sleduje tlaè <strong>na</strong>druhú stranu hárkov. Týmto spôsobom v podstate dosiahneteštvornásobnú úsporu papiera a výsledok <strong>na</strong>ozajstojí za to. Vytlaèené hárky len prehnete a brožúru mátehotovú. Realizova tlaè v podobe brožúry by sa teoretickydalo aj ruène, ale používate¾ by musel nároène rozde¾ovajednotlivé strany.Na druhej strane sme oèakávali, že súèas ou softvérovéhovybavenia bude aj monitor tlaèovej úlohy, ktorý bypoužívate¾a informoval – <strong>na</strong>jlepšie pomocou animácií – opostupe plnenia úlohy. Takýto monitor je výhodný hlavnev prípade, že je tlaèiareò zapojená v sieti a používate¾ <strong>na</strong> òunevidí. Nijaký takýto nástroj sme však v softvérovej dodávkene<strong>na</strong>šli.DOPLNKY. Ako sme už spomenuli, tlaèiareò je možnérozširova o kopírovací/<strong>sk</strong>enovací modul. Toto rozšíreniesa pripája <strong>na</strong> hornú èas tlaèiarne, z elektrickej stránky saspojenie realizuje cez boènú stranu tlaèiarne. Skenovanieje <strong>na</strong> rozdiel od minulosti (HP LaserJet 1100A) farebné.Jeho <strong>sk</strong>utoèné rozlíšenie je 600 dpi a farebná håbkapostaèuje <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie v kvalite, ktorá zodpovedá kancelár<strong>sk</strong>emupoužitiu. Skener spolu s tlaèiaròou vytvárajúvlastne kopírovací stroj. Z h¾adi<strong>sk</strong>a použitého princíputlaèe však nemôžete kopírova farebne.Ovládací softvér <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie a kopírovanie je súèasou štandardnej výbavy. Umožòuje organizáciu <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanýchpredlôh a manipuláciu s nimi. Ako OCR nástroj(optické rozpoznávanie <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaných z<strong>na</strong>kov do editovate¾néhotextu) sa používa ReadIRIS Pro 6.0 s podporousloven<strong>sk</strong>ých z<strong>na</strong>kov. Tlaèiareò HP LaserJet 1220 je modulom<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie a kopírovanie vybavená už od výroby.Ïalším rozšírením je externý tlaèový server HPJetDirect <strong>na</strong> pripojenie k poèítaèovej sieti, ktorý je v tlaèiarniHP LaserJet 1220n už integrovaný.TESTUJEME. S tlaèiaròou sme realizovali tie istétesty, ako to bolo v prípade nášho testu laserovýchtlaèiarní do 20-tisíc korún zPC REVUE è. 2/2001. Pritomsme tlaèili 50-stránkový dokument (jednoduchý a zložitoformátovaný) a pod¾a dôb tlaèe sme vypoèítali efektívnurýchlos tlaèe jednej strany. Výsledky testov rýchlostiuvádzame v priloženej tabu¾ke, kde sa <strong>na</strong>chádza porov<strong>na</strong>nies rýchlos ou tlaèe ví azného modelu.Zo stránky kvality tlaèe sme boli ve¾mi spokojní s tlaèoutextu a testovacej ružice, a to tak v štandardnom režimetlaèe, ako i pri tlaèi v <strong>na</strong>jvyššej kvalite. Pri tlaèi fotografií savšak vplyv <strong>sk</strong>utoène použitého rozlíšenia prejavuje výrazne.Ak chcete dosiahnu kvalitnú tlaè fotografií, musítevyuži režim ProRes, ktorý používa <strong>na</strong>ozajstné rozlíšenie1200 dpi. Naproti tomu v prípade tlaèe obchodnej grafiky(<strong>na</strong>pr. šrafované plochy, farebné prechody) sa nám zdalvýsledok štandardného tlaèového režimu kvalitnejší ako pripoužití <strong>na</strong>jkvalitnejšieho režimu.Testovanie tlaèiarne v zásade potvrdilo rýchlos tlaèedeklarovanú výrobcom. Údaj o 10 sekundách <strong>na</strong> vytlaèenieprvej strany však treba chápa <strong>sk</strong>ôr ako dobu meranúod <strong>sk</strong>onèenia prenosu údajov do tlaèiarne po jejvytlaèenie. Aj pri použití <strong>na</strong>jjednoduchšej tlaèenej stranyvychádza doba od povelu <strong>na</strong> tlaè po vytlaèenie pod15 sekúnd.Pri vyhodnotení údajov o rýchlosti sme použili porov<strong>na</strong>nietlaèiarne HP LaserJet 1200 s ví azom v <strong>na</strong>šom testev PC REVUE 2/2001 – tlaèiaròou OKIPage 14ex. Pripomeòme,že OKIPage 14ex bola zároveò <strong>na</strong>jrýchlejšou tlaèiaròouv <strong>na</strong>šom teste. Len v prípade doby inicializácietlaèiarne ju predbehol model Canon LBP-800. Ako vidieztýchto údajov, tlaèiareò HP LaserJet 1200 by sa stalav <strong>na</strong>šom teste ví azom v kategórii rýchlos . Rov<strong>na</strong>ko ajdosiahnutá kvalita v <strong>na</strong>jlepšom režime by sa zaradilak <strong>na</strong>jlepším výsledkom v teste.HP LaserJet 1200 je zároveò ve¾mi dobre vybavená, zavádzado hodnotenia úplne nové prvky – Adobe PostScriptv štandardnej dodávke, tlaè brožúr, vstupný podávaès ve¾kou kapacitou, možnos použitia vo forme multifunkènéhozariadenia a pod. Všetko však nieèo stojí...VYHODNOTENIE. HP LaserJet 1200 je tlaèiareò urèenápre menšie pracovné <strong>sk</strong>upiny, ktorá v mnohých smerochdefinuje nové možnosti a funkcie tlaèiarní pre tentosegment. Je to hlavne rýchlos , kvalita v štandardnomspôsobe tlaèe èi možnosti ovládaèa. Konštruktéri zaviedliaj netradièné prvky pri umiestnení portov alebo manipuláciis tonerom. Vhodná je aj možnos rozširovaniatlaèiarne a jej preme<strong>na</strong> <strong>na</strong> <strong>sk</strong>ener a kopírovací stroj.V podstate si môžete postupom èasu vystava multifunkènézariadenie, ktoré bude plni väèšinu kancelár<strong>sk</strong>ejpráce. Nadobúdacia ce<strong>na</strong> tlaèiarne je síce totožná sostarším modelom, ale patrí <strong>sk</strong>ôr k tým vyšším. Podobne jeto aj v prípade prevádzkových nákladov. Jednoducho HPLaserJet 1200 je tlaèiareò jednoz<strong>na</strong>ène orientovaná <strong>na</strong>maximálny výkon, kvalitu tlaèe a spo¾ahlivos . Na <strong>na</strong>šomtrhu sa teda bude presadzova hlavne vysokým výkonoma kvalitou.Hodnotenie:J Rýchlos tlaèeJ Kvalita v štandardnom režime tlaèeJ Možnos použitia ako kopírovacieho strojaL Manipulácia s boèným krytom pri pripojovanítlaèiarne a so zásobníkom <strong>na</strong> papierCe<strong>na</strong> (bez DPH):HP LaserJet 1200: 19 799 SkHP LaserJet 1220: 24 990 Skorientaèná ce<strong>na</strong>:HP LaserJet 1200/n: 29 690 Sk (produkt bude dostupnýod mája)Ce<strong>na</strong> tlaèe: toner s kapacitou 2500 strán pri pokrytí 5 % v cene2790 Sk. Ce<strong>na</strong> jedného výtlaèku je potom 2790/2500 = 1,12 Skza stranuZáruka: 12 mesiacovTechnické parametreMaximál<strong>na</strong> rýchlos : tlaè 14 strán za minútu, kopírovanie 12 strán za minútuRiadiaci procesor: Motorola 90 MHz ColdFire, pamä štandardne 8 MB (preHP LJ 1220n 16 MB), maximálne 72 MBKvalita tlaèe: 1200 × 1200 dpiTlaèové jazyky: HP PCL 6, PCL 5e, emulácia PostScript Level 2Maximálny mesaèný výkon: 10 000 stránKapacita zásobníkov: vstupný 250 listov 75 g/m 2 alebo 30 obálok, výstupný125 listovGramáž papiera: štandardný spôsob tlaèe – 60÷105 g/m 2 , priama cesta60÷163 g/m 2Podporovaný operaèný systém: Microsoft Windows 9x, NT 4.0, 2000, Me,Macintosh 8.6 alebo 9.0Rozmery (š × v × h) [mm]: HP LJ 1200/n – 415 × 252 × 487, HP LJ1220 – 415 × 417 × 487Hmotnos : HP LJ 1200/n – 8,3 kg, HP LJ 1220 – 8,73 kgHluènos : 56 dBa pri prevádzkeSkenovací modulRozlíšenie: optické 600 dpi, so softvérovým rozšírením 9600 dpiFarebná håbka: 24-bitováRýchlos <strong>sk</strong>enovania èb textu s rozlíšením 300 dpi: 6 strán/minútuKapacita vstupného podávaèa: 30 stránSoftvérová výbava: štandard vrátane modulu OCR s podporou slovenèinyKopírovací modulMaximál<strong>na</strong> rýchlos kopírovania: 12 strán za minútuKopírovanie len s odtieòmi sivej farby54 PC REVUE 4/2001


H A R D W A R EHP LaserJet HPLaserJet OKIPageModel tlaèiarne/typ tlaèeného dokumentu 1200 2200 4exDoba tlaèe 50 rozlièných strán z programu Microsoft Word 2000 [s] 236 178 241Doba tlaèe 50 rov<strong>na</strong>kých strán z programu Microsoft Word 2000 [s] 221 175 233Rýchlos (formátovaný text 50 rozlièných strán) [ppm] 12,71 16,85 12,45Rýchlos (neformátovaný text 50 rov<strong>na</strong>kých strán) [ppm] 13,57 17,14 12,88Výrobcom deklarovaná rýchlos [ppm] 14 18 14Doba tlaèe prvej strany (prestávka 5 minút) [s] 14,8 17,2 15,4Doba inicializácie (prestávka 10 minút) [s] 15 16,3 12.5** –- <strong>na</strong>jlepšiu hodnotu zo stránky doby inicializácie dosiahla v teste v PC REVUE è. 2/2001 tlaèiareò Canon LBP-800 – 7,2 sPorov<strong>na</strong>nie dôb tlaèe a prepoèítaných rýchlostí tlaèiarní HP LaserJet 1200, HP LaserJet 2200 a OKIPage 14exq HP LASERJET 2200Ïalšou tlaèiaròou, ktorú sme testovali, bol vyšší model HPLaserJet 2200, urèený <strong>sk</strong>ôr pre pracovné <strong>sk</strong>upiny. Oddodávate¾a sme dostali model s <strong>na</strong>jvyššou výbavou – HPLaserJet 2200dtn. Na rozdiel od predchádzajúceho modelunie je možné túto tlaèiareò rozširova v smere k multifunkènémuzariadeniu. O to viac sa však výrobca venovalvysokému tlaèovému výkonu.KONŠTRUKCIA. Konštrukcia tlaèiarne je v tomto prípadeve¾mi podobná ako pri predchádzajúcom modeliHP LaserJet 2100. V spodnej èasti tlaèiarne sa pritom<strong>na</strong>chádza prepracovaný zásobník, výstupný zásobník jeumiestnený v hornej èasti tlaèiarne. V prednej èasti jeumiestnený podávaè <strong>na</strong> ruèné podávanie papiera, doktorého môžete umiestni aj obálky. Aj v tomto prípadeje možná priama cesta papiera, pri ktorej vychádza papierv zadnej èasti tlaèiarne.Rodinu HP LaserJet 2200 je možné rozširova o zásobníkyalebo sie ovú kartu. HP LaserJet 2200d je základnýmmodelom s kapacitou vstupného zásobníka 250 listova možnos ou pripojenia pomocou paralelného portu, portuUSB alebo bezdrôtovo pomocou infraèerveného pripojenia.Model HP LaserJet 2200dt je rozšírený o ïalší zásobníks kapacitou 250 listov (spolu je tak možné <strong>na</strong>raz do tlaèiarneumiestni 500 listov). Tlaèiareò HP LaserJet 2200dn jetotožná s riešením HP LaserJet 2200d, ale obsahuje možnospripojenia do poèítaèovej siete (použitý je externý printserverHP JetDirect 610N). Najviac vybavený je model HPLaserJet 2200dtn, ktorý obsahuje sie ovú kartu a doplnkovýzásobník s kapacitou 500 listov (celková kapacita tlaèiarneje tak 750 listov). Jeho štandardná pamä RAM je 16 MB.Predný panel v každom prípade obsahuje jedno ve¾kétlaèidlo, využité <strong>na</strong>pr. pri manuálnom podávaní papiera.Ïalej je tu ve¾mi výhodné tlaèidlo <strong>na</strong> okamžité ukonèeniepráve prebiehajúcej tlaèe. Okrem toho sú tu dve LEDdiódy – pripravenos <strong>na</strong> tlaè a sig<strong>na</strong>lizácia problému. Pritlaèiarni urèenej <strong>na</strong> podnikové <strong>na</strong>sadenie sme však oèakávaliaj integráciu informaèného displeja.Priestor <strong>na</strong> pripojenie prepojovacích káblov s poèítaèomalebo poèítaèovou sie ou je opä v pravom bokutlaèiarne. Veko boku sa sníma ove¾a jednoduchšie, ako tobolo v prípade tlaèiarne HP LaserJet 1200. V prednej èastitlaèiarne sa ešte <strong>na</strong>chádza snímaè <strong>na</strong> infraèervený prenosúdajov.ZÁKLADNÉ PARAMETRE. Základné parametrevšetkých modelov zrodiny HP LaserJet 2200 sú rov<strong>na</strong>ké –maximál<strong>na</strong> rýchlos tlaèe 18 strán za minútu, kapacitaštandardnej pamäte RAM 8 MB (rozšírite¾ná <strong>na</strong> 72 MB).Rozlíšenie tlaèe i použité režimy sú totožné s riešenímmodelu HP LaserJet 1200.Zo stránky podporovaných operaèných systémov jeHP LaserJet 2200 konštruovaná pre heterogénne prostredie– podporuje Windows, Novell i Macintosh. Pomocounástroja Web JetAdmin je možné spravova tlaèiareòdia¾kovo aj po internete – správcovi postaèuje leninternetový prehliadaè.Ovládaè tlaèiarne je z h¾adi<strong>sk</strong>a vybavenia totožnýs modelom HP LaserJet 1200. Je teda možné tlaèiv emulovanej i <strong>sk</strong>utoènej kvalite 1200 dpi, k dispozícii jeaj tlaè v podobe príruèky. Najväèšie prekvapenie sa však<strong>sk</strong>rýva v možnosti tlaèe <strong>na</strong> obidve strany papiera,prièom ho nemusíte manuálne otáèa , otoèenie zariaditlaèiareò sama. Pritom sa vytlaèí dokument <strong>na</strong> jednustranu papiera, papier sa následne èiastoène vysuniedo priestoru výstupného zásobníka a zasunie sa spädo tlaèiarne. Vo výstupnom zásobníku sa ïalej èiastoènevysunie <strong>na</strong>sledujúca stra<strong>na</strong>, zasunie sa spä a potomsa predchádzajúca stra<strong>na</strong> s potlaèenou druhou stranukoneène ocitne vo výstupnom zásobníku. Celý processa opakuje až do vytlaèenia poslednej strany.Výhodou je, že celý proces je automatizovaný a vôbecsa nemusíte stara o otáèanie papiera.TESTUJEME. S tlaèiaròou HP LaserJet 2200 smerealizovali tie isté testy ako v predchádzajúcom prípade(rýchlos a kvalita tlaèe). Namerané výsledky rýchlostisú uvedené v priloženej tabu¾ke. Aj v tomto prípadesme merali efektívnu rýchlos tlaèe – od zadaniapovelu <strong>na</strong> tlaè po jej <strong>sk</strong>onèenie. Merania preukázali,že <strong>na</strong>meraná rýchlos tlaèe sa blíži k údaju deklarovanémuvýrobcom. Výrobca v tomto prípade uvá-4/2001 PC REVUE 55


H A R D W A R Edza dobu tlaèe prvej strany do 15 sekúnd,my sme <strong>na</strong>merali hodnotu 17,2sekundy.V tomto prípade sme realizovali ajtesty zamerané <strong>na</strong> preverenie rýchlostitlaèe pri využití automatickej duplexnejjednotky (otáèanie papiera). Tlaèili sme50-stránkový formátovaný dokument <strong>na</strong>obidve strany papiera v štandardnej kvalite.Celkový poèet vytlaèených hárkovbol 25 a tlaè trvala 4 minúty a 41 sekúnd.Prepoèítaná rýchlos tlaèe je 10,7 strany(nie hárka) za minútu. Pokles rýchlostitlaèe je daný dobou potrebnou <strong>na</strong> manipuláciupri otáèaní papiera.Ïalší test sme orientovali <strong>na</strong> tlaèbrožúry. V tomto prípade bol celkovýpoèet vytlaèených hárkov 13 – tlaèili smeštyri strany ve¾kosti A5 <strong>na</strong> hárok A4.Využili sme, samozrejme, automatickéotáèanie papiera. Na realizáciu takéhototlaèového výstupu sme potrebovali 3minúty a 28 sekúnd. Výslednou efektívnourýchlos ou tlaèe je 14,5 stranyza minútu. Vzrast rýchlosti tlaèe oprotipredchádzajúcemu prípadu je danýzmenšením poètu tlaèených hárkov.Treba ešte pripomenú , že v tomto prípadesa zaèala tlaè až po 50 sekundáchod zadania povelu <strong>na</strong> tlaè. Bežne satáto doba pohybuje okolo 8 sekúnd.Tento fakt si vysvet¾ujeme potrebou prepoèítaniacelej tlaèovej úlohy a správnehorozdelenia jednotlivých strán <strong>na</strong>hárky.Zo stránky kvality sme zistili v podstateten istý výsledok ako v prípade HP LaserJet1200.VYHODNOTENIE. HP LaserJet 2200je pod¾a nášho názoru ve¾mi dobré riešenie<strong>na</strong> podnikové <strong>na</strong>sadenie. Dosahujevysokú rýchlos , ve¾mi dobrú kvalitutlaèe a je schopná pracova v heterogénnomprostredí. K úspore papieraprispieva aj možnos automatickej tlaèe<strong>na</strong> obidve strany papiera. Z mechanickejstránky je tlaèiareò HP Laser-Jet 2200 zvládnutá ve¾mi dobre – týkasa to vstupného zásobníka, boènéhokrytu i predného panela. Výhodná je ajmožnos dia¾kovej správy tlaèiarne pointernete.Hodnotenie:J Automatická tlaè <strong>na</strong> obidve strany papieraJ Možnos práce v heterogénnom prostredíJ Vysoké mesaèné za aženieL Nemá zabudovaný displejCe<strong>na</strong> (bez DPH):HP LaserJet 2200d: 40 990 SkHP LaserJet 2200dt: 49 990 SkHP LaserJet 2200dn: 52 360 SkHP LaserJet 2200dtn: 67 490 SkCe<strong>na</strong> tlaèe: toner s kapacitou 5000 strán pripokrytí 5 % v cene 4850 Sk. Ce<strong>na</strong> jednéhovýtlaèku je potom 4850/5000 = 0,97 Sk zastranuZáruka: 12 mesiacovOndrej MackoTechnické parametre pod¾a výrobcuMaximál<strong>na</strong> rýchlos : tlaè 18 strán za minútu, 5,5strany za minútu pri tlaèi <strong>na</strong> obidve strany papieraTlaè prvej strany: do 15 sekúnd, 26 sekúnd pri tlaèi<strong>na</strong> obidve strany papieraRiadiaci procesor: RISC 133 MHzPamä RAM štandardne: 8 MB (pre HP LJ 2220dtn16 MB), maximálne 72 MBKvalita tlaèe: 1200 × 1200 dpiTlaèové jazyky: HP PCL 6, PCL 5e, emulácia PostScriptLevel 2Maximálny mesaèný výkon: 40 000 stránMultifunkèný podávaè: kapacita 100 listov alebo 30obálokKapacita vstupných zásobníkov: 250 listov (pre HP LJ2200t 500 listov, pre HP LJ 2200dtn 750 listov)Kapacita výstupného zásobníka: 125 listovGramáž papiera: štandardný spôsob tlaèe – 60÷105g/m 2 , priama cesta 60÷163 g/m 2Podporovaný operaèný systém: Microsoft Windows 3.X(len pre PCL 5e), 9x, NT 4.0, 2000, Me, Macintosh7.5.5 a vyšší. Ovládaèe pre IBM OS/2, Unix a Linuxbudú <strong>na</strong> interneteRozmery (š × v × h) [mm]: HP LJ 2200d/dn – 405× 225 × 435, HP LJ 2200dt – 405 × 334 ×435, HP LJ 2200dtn – 405 × 395 × 435Hmotnos : HP LJ 2200d/dn – 14 kg, HP LJ 2200dt –17,1 kg, HP LJ 2200dtn – 18,7 kgHluènos : 58 dBa56 PC REVUE 4/2001


Olympus Camedia 2040 Zoomn Remake s priehrštím noviniekH A R D W A R ENa poli digitálnej fotografie sa neustálenieèo deje a firmy potenciálnych používate¾ovdoslova „bombardujú“ novýmimodelmi. Tie možno v podstate rozdelido dvoch <strong>sk</strong>upín: <strong>na</strong> modely, ktoré prinášajúprevratné novinky, a <strong>na</strong> modely,ktoré sú <strong>sk</strong>ôr zdoko<strong>na</strong>lením svojich predchodcov.Recenzovaný model patrí do druhejkategórie, a ak si dobre spomí<strong>na</strong>m, je touž tretí model Olympusu, ktorý vyšiel zmodelu C2000Z. Oba predchádzajúce modelysme <strong>na</strong> <strong>na</strong>šich stránkach v rámci recenziípredstavovali (C2000Z v PC REVUE è.11/1999, C2020Z v PC REVUE è. 4/2000), atak sa tentoraz zameriame iba <strong>na</strong> novinky,ktoré prináša posledný model.ZMENY ZVONKA. Na prvý poh¾adsa nový model od svojich predchodcov <strong>sk</strong>utoènevýrazne neodlišuje, jedinou výnimkouje iný farebný odtieò (k pôvodnej striebornejpribudol zlatý nádych). Pravdou však ostáva,že z mechanickej stránky došlo k viacerýmdrobným zlepšeniam. Prvé pochádza z fotoaparátovradu C3000Z a dotklo sa zabezpeèeniakrytu batérií, ktoré je teraz dvojnásobné.Ïalšou zmenou je úprava krížovéhoovládaèa, ktorému pribudol výstupok v strede.Ten síce nemá nijaký výz<strong>na</strong>m, ale používate¾oviumožòuje spresni ovládanie.Poslednou drobnos ou je zme<strong>na</strong> umiestneniapríchytiek slúžiacich <strong>na</strong> upevnenie remienka.Vïaka ich posunu <strong>na</strong> tele prístroja, ktorýzoh¾adnil aži<strong>sk</strong>o prístroja, pri zavesení <strong>na</strong>krk ostane fotoaparát v stabilnej polohe.Poslednou „mechanickou“ zmenou je drobnáúprava krytky objektívu a dodávka šnúrky.Vïaka nim sa krytka dá pripevni k fotoaparátu,èo eliminuje možnos jej straty.ZMENY ZVNÚTRA. Prvou zmenouvnútri prístroja je zme<strong>na</strong> objektívu. V porov<strong>na</strong>níso staršími modelmi má vïakapredåženiu ohni<strong>sk</strong>ovej vzdialenosti (o 5 mm)výrazne vyššiu svetelnos (1,8). To umožòujeexpozíciu snímok v kratšom èase, vïakaèomu je možné aj za horších svetelných podmienokfotografova bez použitia ble<strong>sk</strong>u a spoužitím expozièných èasov, ktoré neohroziakvalitu snímok (chvejúca sa ruka).I keï samotný CCD snímaè sa nezmenil,dostal nový farebný filter (Primary ColourCCD), ktorý zabezpeèuje lepšie farebnépodanie snímok. S touto problematikousúvisí aj zme<strong>na</strong> v oblasti kompenzácie bielej,ktorá bola realizovaná <strong>na</strong> úrovni firmware.Nový model umožòuje meranie teplotybielej, a tak môžete toto <strong>na</strong>stavenie optimalizovapre každé prostredie, v ktorom saocitnete. Okrem toho C2040 disponuje vmenu vo¾bou, prostredníctvom ktorej jemožné regulova <strong>na</strong>stavenie korekcie bielejprostredníctvom potlaèenia (zvýraznenia)modrej alebo èervenej zložky. Zmeny sadotkli aj obvodov ble<strong>sk</strong>u. Zabudovaný ble<strong>sk</strong>disponuje reguláciou intenzity. To umožòujepresnejšiu expozíciu a garantuje doko<strong>na</strong>lejšívýsledok. Ïalšou zmenou je zabudovanieštandardnej zásuvky <strong>na</strong> pripojenie ble<strong>sk</strong>u(<strong>na</strong>miesto synchronizaèného kontaktupri predošlých modeloch), èo umožòujepoužitie ble<strong>sk</strong>u, ktorý je schopný komunikovas fotoaparátom. Posledná zme<strong>na</strong> súvisiacas kvalitou zhotovených snímok je zoblasti merania expozície. Okrem dvojicerežimov merania expozície – integrálneho(ESP) a bodového –, pre fotoaparáty tohtovýrobcu už obvyklej, pribudli ïalšie dvarežimy, oz<strong>na</strong>èované ako multiintegrálne amultibodové. V týchto režimoch sa meranieexpozície realizuje pre viacero oblastí,prièom koneèná expozícia je stanovená akopriemer hodnôt zí<strong>sk</strong>aných pri meraní v jednotlivýchoblastiach (odtia¾ oz<strong>na</strong>èenie multi).Ïalšia zme<strong>na</strong> sa týka úpravy firmware,<strong>na</strong> rozdiel od predchádzajúcich modelovtotiž C2040Z podporuje ukladanie do formátuTIFF nielen v <strong>na</strong>jvyššom rozlíšení(1600 × 1200), ale aj v dvoch ïalších(1024 × 768 a 640 × 480).Úplne <strong>na</strong> záver som si nechal implementáciurozhrania USB, èo bolo doposia¾výsadou modelov radu C30x0. C2040Z jeteda prvou dvojtisíckou s USB. Ešte výz<strong>na</strong>mnejšíje ïalší fakt: <strong>na</strong> rozdiel odmodelov radu C30x0 je v tomto prístrojiimplementované rozhranie USB typu storageclass, èo zjednodušuje komunikáciufotoaparátu s poèítaèom, presnejšie používanýmprogramovým vybavením. FotoaparátC2040Z je totiž po pripojení k rozhraniuUSB rozpoz<strong>na</strong>ný ako di<strong>sk</strong>ová mechanikas výmenným médiom. Obrázkytak môžete zfotoaparátu kopírova do poèítaèav prostredí správcu súborov alebo¾ubovo¾ného iného programu (pri predchádzajúcichmodeloch Olympusu ste muselipoužíva výhradne dodaný program).DODÁVKA. Ak porovnávame s predchádzajúcimmodelom, dodávka je praktickyrov<strong>na</strong>ká. Okrem fotoaparátu zí<strong>sk</strong>atekrytku objektívu, popruh, dvojicu lítiovýchbatériových blokov, videokábel (<strong>na</strong>pripojenie k TV), CD-ROM médium so softvéroma pamä ové médium SmartMedias kapacitou 8 MB. Jediným rozdielom jekábel <strong>na</strong> pripojenie k poèítaèu, s týmtomodelom sa dodáva kábel USB. V dodávkev porov<strong>na</strong>ní s modelom C2020Z chýbadia¾kové ovládanie.ZÁVER. Camedia 2040Z je takmer doko<strong>na</strong>lýmpríkladom toho, ako môže výrobcavyuži dobré meno a ponúknu používate-¾ovi prostredníctvom drobných zmien prístroj,ktorý je výrazne lepší ako jeho predchodca.Najpríjemnejšie ma prekvapilaimplementácia rozhrania USB. To je <strong>na</strong>jdoko<strong>na</strong>lejšiezo všetkých USB implementovanýchv Olympusoch,ktoré som doposia¾ testoval. Reprezentáciapamä ovej kartyako výmenného di<strong>sk</strong>u priamo vprostredí operaèného systémuvýrazne zjednodušuje komunikácius poèítaèom. Rov<strong>na</strong>ko vysokomožno hodnoti predåženie ohni<strong>sk</strong>ovej vzdialenostia množstvo detailov.Vcelku pôsobí tento prístroj ve¾mi vyváženýmdojmom, a ak vystaèíte s digitálnymfotoaparátom so snímaèom s 2,1 mil.bodov, potom niet dôvodu, pre ktorý by steuvažovali o inom modeli Olympusu.Hodnotenie:J Svetelnos objektívuJ Možnosti v oblasti <strong>na</strong>stavovania bielejJ OvládanieCe<strong>na</strong>: 29 500 Sk (bez DPH)Dodávate¾: Olympus C&SPeter Orvi<strong>sk</strong>ýTechnické parametrePodporované formáty: TIFF, JPEGPamä ové médium: 3,3 V SmartMedia 2 – 64 MBPoèet uložite¾ných snímok (8 MB karta): 1 snímka(1600 × 1200 - TIFF), 3 snímky (1024 × 768 – TIFF),8 snímok (640 × 480 – TIFF), 7 snímok (1600 ×1200 – JPG), 16 snímok (1600 × 1200 – JPG2),13 snímok (1024 × 768 – JPG), 38 snímok(1024 × 768 – JPG2), 32 snímok (640 × 480 – JPG),82 snímok (640 × 480 – JPG2)Snímací prvok: 1/2” prekladaný CCD, 2 110 000 bodovs filtrom Primary Colour CCDVyváženie bielej: plnoautomatický TTL, pred<strong>na</strong>stavenéhodnoty, <strong>na</strong>stavenie <strong>na</strong>meranej hodnoty, kompenzácia<strong>na</strong>stavenímObjektív: Olympus 7,1 ÷ 21,3 mm, F 1,8 ÷ 2,6, 10optických èlenov v 7 <strong>sk</strong>upinách (ekvivalentný objektívu40 ÷ 120 mm pre fotoaparáty <strong>na</strong> 35 mm film)Zoom: 3× optický, 2,5× digitálnyRiadenie expozície: automatika, priorita clony, prioritarýchlosti uzávierkyClo<strong>na</strong>: Wide F 1,8 ÷ 10, Tele F 2,6 ÷ 10Uzávierka: 1 ÷ 1/800 sekundy (priorita clony), 16 ÷1/800 (manuálny režim)Automatické zaostrovanie: systém automatického zaostrovaniaTTL (iESP), bodové meranie, plošné meraniePracovná vzdialenos : 20 cm ÷ 80 cm (režim Macro),80 cm ÷ nekoneèno (režim Standard), 20 ÷ nekoneèno(manuálne)H¾adáèik: optický h¾adáèik, LCD displejRežimy ukladania: jednotlivé snímky, séria snímok,videosekvencieLCD displej: fareb. TFT, uhloprieèka 4,5 cm, 114 000 bodovBle<strong>sk</strong>: regulovaná intenzita, dosah pre širokouhlé zábery80 cm – 5,6 m, pre telezábery 20 cm – 3,6 mRežimy ble<strong>sk</strong>u: Auto-Flash, Red Eye, Off, Fill-InSamospúš : elektronická s meškaním 12 sekúndKonektory: AC <strong>na</strong> pripojenie sie ového zdroja, konektormini USB, konektor TV videovýstupuNapájanie: niklometalhydridové batérie, lítiový batériovýblok, alkalické batérie alebo NiCd batérie typu AARozmery: 109,5 × 76,4 × 69,9 mmHmotnos : 307 g (bez batérií a pamä ovej karty)4/2001 PC REVUE 57


H A R D W A R EHP De<strong>sk</strong>Jet 959cn Tlaèiareò nielen <strong>na</strong> tlaè fotografiíTáto tlaèiareò predstavuje <strong>na</strong>jnovší prírastok v rodineatramentových tlaèiarní urèených pre nároènejšiehozákazníka. Tlaèí pomocou technológie PhotoREt III, ktorejsme už <strong>na</strong> stránkach PC REVUE viackrát venovali a vyhodnotilisme ju ako metódu <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie ve¾mi kvalitnýchvýstupov. Táto nová tlaèiareò sa <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu radímedzi modely HP De<strong>sk</strong>Jet 950C a 990Cxi, prièom predstavujekompromis medzi dosahovanou rýchlos ou a <strong>na</strong>dobúdacoucenou.VYHOTOVENIE TLAÈIARNE. Oproti ostatnýmmodelom zrodiny De<strong>sk</strong>Jet 900 nová tlaèiareò zmenila dizajnlen ve¾mi mierne – aj teraz tu nájdeme tri tlaèidlá,<strong>na</strong>južitoènejšie z nich je tlaèidlo <strong>na</strong> okamžité zrušenie tlaèe.LED diódy <strong>na</strong> prednom paneli informujú o prevádzkovomstave a nebezpeènom poklese hladiny atramentu v zásobníkoch.Tlaèiareò používa oddelené náplne pre èierny afarebný atrament – žltý, purpurový a fialový atrament súopä v jednej farebnej kazete, a nie samostatne. Tlaèiareòje možné pripoji pomocou portu USB alebo <strong>na</strong> paralelnýport. Pripojovacie káble (okrem sie ového) však netvoriasúèas dodávky a treba ich kúpi zvláš . V škatuli nájdemeokrem tlaèiarne a atramentových kaziet návod <strong>na</strong> používanietlaèiarne v slovenèine, rýchly návod <strong>na</strong> inštaláciu sve¾kými ilustraènými obrázkami a inštalaèné CD-ROM(program je okrem angliètiny dostupný <strong>na</strong>pr. v èe<strong>sk</strong>ej jazykovejverzii, sloven<strong>sk</strong>ý zatia¾ neexistuje).HP De<strong>sk</strong>Jet 959c obsahuje priestor <strong>na</strong> vkladanie bežnýchpapierov (<strong>na</strong>pr. A4), ïalej štrbinu <strong>na</strong> vkladanie obáloka koneène zvláštny zásobník pre médiá urèené <strong>na</strong> tlaèfotografií (maximálny rozmer 10 × 15 cm). Aj z tohtozásobníka je zrejmé, že tlaèiareò je svojou kvalitou urèenáaj <strong>na</strong> tlaè fotografií.ZÁKLADNÉ TECHNICKÉ PARAMETRE. Pod¾aúdajov výrobcu dokáže táto tlaèiareò tlaèi maximálne11 strán za minútu pri èiernej tlaèi a 8,5 strany zaminútu pri farebnej tlaèi – všetko, samozrejme, v režimoch,ktoré sú orientované <strong>na</strong> rýchlos , a nie kvalitu.Kvalita tlaèe je daná technológiou PhotoREt III, èo jednes už synonymom vysokej kvality. Alter<strong>na</strong>tívne jemožné použi tlaè aj v režime 2400 × 1200 dpi, no lenpri tlaèi <strong>na</strong> fotografický papier.Aj v prípade tlaèiarne De<strong>sk</strong>Jet 959c je zabudovanýmechanizmus, ktorý pomocou ultrafialového lúèa kontrolujevytlaèený výsledok pri kalibrácii tlaèiarne. Nijakýzásah používate¾a sa pritom nevyžaduje. Na rozdiel odtlaèiarne HP De<strong>sk</strong>Jet 990Cxi tu nie je zabudovaný mechanizmus,ktorý sám zistí typ vloženého média.VLASTNOSTI OVLÁDAÈA. Softvérové vybavenieje podobné ako pri ostatných tlaèiaròach od HP – môžete<strong>na</strong>stavova detailne farebný priestor, optimalizova výsledok<strong>na</strong> posielanie faxom a pod. Novinkou je vo¾ba oz<strong>na</strong>èenáv origináli ako Low memory, ktorá zaistí vytlaèenie komplikovanejstrany aj <strong>na</strong> poèítaèi s menšou kapacitou RAMHP De<strong>sk</strong>Jet HP De<strong>sk</strong>Jet Priemerná hodnota HP De<strong>sk</strong>JetModel tlaèiarne/typ tlaèeného dokumentu 990Cxi 640C z testu PCR 10/2000 959cDoba tlaèe farebného dokumentu s 50 stra<strong>na</strong>mi, 1070 4761 1686 1174režim Normal [s]Doba tlaèe 10 kópií jednej strany èierneho 198 422 270 300textu, režim Normal [s]Doba <strong>na</strong>jkvalitnejšej tlaèe fotografie 9 × 13 cm, 78 161 115 78režim Best [s]Rýchlos tlaèe 50 strán [strán/min.], režim Normal 2,80 0,63 1,95 2,56Rýchlos tlaèe 10 strán, režim Normal [ppm] 3,03 1,42 2,49 2,00Rýchlos <strong>na</strong>jkvalitnejšej tlaèe fotografie 0,77 0,37 0,64 0,779×13 cm, režim Best [ppm]Priemerná rýchlos [ppm] 2,20 0,81 1,70 1,78Porov<strong>na</strong>nie doby tlaèe a prepoèítaných rýchlostí tlaèe pre HP De<strong>sk</strong>Jet 959c a vybrané tlaèiarnealebo nedostatoèným priestorom <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u – samozrejme,<strong>na</strong> úkor kvality tlaèe.TESTUJEME. S tlaèiaròou sme realizovali všetky testy,tak ako to bolo v teste v PCR è. 10/2000. Z<strong>na</strong>mená totlaèenie 10 rov<strong>na</strong>kých strán èierneho dokumentu zprogramuMicrosoft Word 2000, ktorý obsahoval základnéformátovacie prvky a sloven<strong>sk</strong>ú diakritiku. Ïalej smetlaèili 50 rozlièných strán dokumentu, ktorý obsahovalèierny text s farebnými zvýrazneniami a nieko¾ko fotografií.Na záver sme tlaèili fotografiu ve¾kosti 9 × 13 cmz programu Photoshop 5.5. Prvé dva dokumenty smetlaèili v režime Normal, fotografiu sme tlaèili pomocou<strong>na</strong>jlepšieho režimu. V priloženej tabu¾ke sme uviedlidoby tlaèe jednotlivých dokumentov v sekundách, ako iprepoèítané hodnoty rýchlosti tlaèe, vztiahnutej <strong>na</strong>jednu stranu. Tieto údaje sme pre porov<strong>na</strong>nie uviedli ajpre HP De<strong>sk</strong>Jet 990Cxi, HP De<strong>sk</strong>Jet 640C a uvádzame aj priemernévýsledky tlaèiarní ztestu zPCR è.10/2000. Z týchto hodnôt vyplýva, že tlaèiareòHP De<strong>sk</strong>Jet 959C je dvakrát rýchlejšia ako<strong>na</strong>jlacnejšia atramentová tlaèiareò od firmyHP (De<strong>sk</strong>Jet 640C). Je však pomalšia akomomentál<strong>na</strong> vlajková loï <strong>na</strong> bežné kancelár<strong>sk</strong>epoužitie od firmy HP (De<strong>sk</strong>Jet 990Cxi). Tátotlaèiareò je oproti HP De<strong>sk</strong>Jet 959c rýchlejšiahlavne pri opakovanej èiernej tlaèi, ale mierne ajpri tlaèi zmiešaného dokumentu. V prípade <strong>na</strong>jkvalitnejšejfotografickej tlaèe sú však doby oboch tlaèiarnírov<strong>na</strong>ké. Podobný záver vyplýva aj z porov<strong>na</strong>nia s konkurenènýmimodelmi ztestu – aj tu je model HP De<strong>sk</strong>Jet 959crýchlejší pri tlaèi fotografií a pomalší pri opakovanej èiernejtlaèi. Zo stránky dosiahnutej kvality sme boli s výsledkomspokojní – tlaèiareò De<strong>sk</strong>Jet 959c dosahuje prakticky tie istévýsledky ako iné tlaèiarne s technológiou PhotoREt III. Z<strong>na</strong>menáto jemné farebné prechody a široké farebné spektrum.ZÁVER. HP De<strong>sk</strong>Jet 959C predstavuje vo¾bu pre nároènéhodomáceho používate¾a, ktorý sa orientuje <strong>na</strong> tlaè fotografií.Nová tlaèiareò je vybavená zásobníkom <strong>na</strong> fotograficképapiere a má mierne zlepšený ovládací program.Ce<strong>na</strong> (orientaène): 9600 Sk bez DPHPrevádzkové parametre (ceny bez DPH):Ce<strong>na</strong> èiernej kazety: 1292 Sk, výdrž èiernej kazety: 833 strán pripokrytí 5 %, ce<strong>na</strong> vytlaèenia èiernej strany: 1292/833 = 1,55Sk/stranu. Ce<strong>na</strong> farebnej kazety: 2700 Sk, výdrž farebnej strany:970 strán pri pokrytí 15 %, ce<strong>na</strong> za vytlaèenie farebnej strany:2700/970 = 2,78 Sk/stranuZáruka: 12 mesiacovZapožièal: HP Sloven<strong>sk</strong>oOndrej MackoTechnická špecifikácia pod¾a výrobcuTechnológia tlaèe: termál<strong>na</strong> atramentová, 300 dýz pre èierny atrament,maximál<strong>na</strong> frekvencia vystre¾ovania 12 kHz, 408 dýz pre farebný atrament,maximál<strong>na</strong> frekvencia vystre¾ovania 18 kHzRýchlos tlaèe: návrhový režim: èierny text 11 strán za minútu (ppm),zmiešaný text/grafika 8,5 ppm, plná farebná stra<strong>na</strong> 2,9 ppm; normálny režim:èierny text 5,1 ppm, zmiešaný text/grafika 3,6 ppm, farebná fotografia10 × 15 cm – 1 ppm, plnofarebná stra<strong>na</strong> 0,6 ppm; <strong>na</strong>jlepší režim: èiernytext 4,4 ppm, zmiešaný text/grafika 2,5 ppm, farebná fotografia 10 × 15cm 0,5 ppm, plnofarebná stra<strong>na</strong> 0,3 ppmKvalita tlaèe: 600 dpi s èiernym pigmentovým atramentom, kvalita farebnejtlaèe technológia HP PhotoREt III, alter<strong>na</strong>tívny režim 2400 × 1200 dpi<strong>na</strong> fotografický papierKompatibilita operaèných systémov: Microsoft Windows 3.1x, 95/98, NT 4.0,Me, 2000, MS-DOS, Mac OS 8.5.1 a vyššíKapacita vstavanej pamäte: 4 MBTlaèový jazyk: PCL 3Odporúèaný pracovný výkon: 3000 strán mesaèneMinimálne hardvérové požiadavky: mechanika CD-ROM pre operaèný systémMicrosoft Windows 95/98/NT 4.0 – procesor Pentium 66 MHz, 32 MB RAM;Microsoft Windows Me – procesor Pentium 150 MHz, 32 MB RAM; MicrosoftWindows 2000 Professio<strong>na</strong>l – procesor Pentium 133 MHz, 64MB RAMRozmery (š × v × h): 440 × 370 × 196 mmHmotnos (bez tlaèových kaziet): 5,94 kgSpotreba energie: max. 25 W pri tlaèi, 4 W mimo tlaèe, 2 W pri vypnutom staveHluènos : 46 dBA58 PC REVUE 4/2001


Tlaèiarne z<strong>na</strong>èky Brothern Nové modely laserových tlaèiarníH A R D W A R ENa sloven<strong>sk</strong>om trhu sa <strong>na</strong> zaèiatkutohto roka objavili nové modelytlaèiarní z<strong>na</strong>èky Brother.S jednou znich – BrotherHL-1250 – sme sa stretliuž v <strong>na</strong>šom teste v PCREVUE è. 2/2001. Pri testesme zistili v prípade tejtotlaèiarne ve¾mi dobrú kvalitutlaèe, spokojní sme boli ajs jej rýchlos ou. Okrem tohtomodelu sa <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>o dovážajúmodely Brother HL-1030, HL-1240 a HL-1270N, ktoré teraz bližšie predstavíme.VYHOTOVENIE TLAÈIARNÍ. Zo stránky dizajnuvychádzajú všetky tieto modely z rov<strong>na</strong>kého návrhu.V spodnej èasti tlaèiarne je umiestnený robustný vysúvate¾nýzásobník s mechanickým ukazovate¾om zásoby papiera.Pri tlaèi postupuje papier tak, že sa ukladá do zásobníkav hornej èasti tlaèiarne potlaèenou stranou dole. Okremtoho existuje aj zásobník <strong>na</strong> manuálne vkladanie papiera,ako i priama dráha papiera, pri ktorej papier vychádza vzadnej èasti tlaèiarne. Kapacita vstupného ovládaèa je 250listov, do výstupného zásobníka sa zmestí 150 listov. Gramážpapiera vo vstupnom zásobníku je v rozsahu od 64 do105 g/m 2 , pri ruènom podávaèi je maximál<strong>na</strong> prípustná gramážaž 158 g/m 2 . Srdcom elektronického vybavenia tlaèiarníBrother je procesor MB 86832 s frekvenciou 66 MHz.Pokia¾ ide o tlaèový mechanizmus, tlaèiarne z<strong>na</strong>èkyBrother využívajú princíp oddeleného tonera a valca. Valecvystaèí <strong>na</strong> 20 000 výtlaèkov, tonery sa dodávajú buï s kapacitoupre 3000, alebo 6000 strán. Keïže vo všetkých predstavovanýchmodeloch sa používa rov<strong>na</strong>ký spotrebnýmateriál, prevádzkové náklady sú pre všetky tlaèiarne rov<strong>na</strong>ké.Optický valec pritom stojí 6825 Sk bez DPH. Toners kapacitou 3000 strán (pri štandardnom 5-percentnompokrytí) stojí 2560 Sk bez DPH, a teda náklady <strong>na</strong> vytlaèeniejednej strany sú 2560/3000 + 6825/20 000 = 1,19 Skbez DPH. Výhodnejšie je použitie ve¾kokapacitného tonera,ktorého ce<strong>na</strong> je 3690 Sk bez DPH. V tomto prípade vás vyjdetlaè jednej strany <strong>na</strong> 0,96 Sk bez DPH.Výhodou tlaèového ovládaèa je možnos voli až dvastupne úspory tonera (25 % a 50 %), ïalej možnos tlaèiviac strán <strong>na</strong> jeden hárok, ako i realizova plagátovútlaè. Dia¾kový monitor tlaèe zobrazuje èíslo tlaèenej stranya názov tlaèeného súboru. Výrobca uvádza pri všetkýchpredstavovaných tlaèiaròach dobu inicializácietlaèiarne po zapnutí kratšiu ako 45 sekúnd a prvá stra<strong>na</strong>by mala by vytlaèená do 15 sekúnd od zaèiatku tlaèe.Používate¾<strong>sk</strong>ý panel tvoria štyri informaèné diódy a jednotlaèidlo. Tlaèidlo využijete <strong>na</strong>pr. pri manuálnom zakladanípapiera alebo pri opakovanom pokuse po vý<strong>sk</strong>yte problémovpri zavádzaní papiera do tlaèiarne. Informaèné diódyindikujú pripravenos <strong>na</strong> tlaè a príjem údajov. Okrem tohodiódy informujú o nutnosti výmeny tonera, resp. tlaèovéhovalca. Hmotnos všetkých modelov tlaèiarní je 9,5 kg a rozmerysú 360 × 235 × 370 mm (š × v × h).q BROTHER HL-1030Model HL-1030 je <strong>na</strong>jlacnejšou tlaèiaròou od firmy Brother.Prekvapujúco neobsahuje port USB a <strong>na</strong> pripojenie k poèítaèusa používa len paralelný port. Ide o tlaèiareò typuGDI, èo z<strong>na</strong>mená, že úplne sa spolieha <strong>na</strong> vlastnosti operaènéhosystému Windows (3.1x, 9x, NT 4.0). Tlaè v prostredíDOS je možná len zpríkazového riadka operaènéhosystému Windows. Výrobca deklaruje pre túto tlaèiareòrýchlos 10 ppm a maximál<strong>na</strong> kvalita tlaèe je 600 × 600 dpi.Kapacita pamäte RAM je 2 MB anemožno ju rozširova . Je urèená<strong>na</strong> využitie hlavne akoosobná tlaèiareò <strong>na</strong> tlaè v prostredíoperaèného systému Windows.Ce<strong>na</strong>: 12 730 Sk bez DPHq BROTHER HL-1240Výkonnejší model po<strong>sk</strong>ytuje maximálnurýchlos tlaèe 12 ppm pri rov<strong>na</strong>kommaximálnom rozlíšení ako v predchádzajúcomprípade. Okrem paralelného portuobsahuje tento model aj rozhranie USB, èo zais ujerýchlejšie spracovanie tlaèových úloh. Volite¾ne sa dátlaèiareò pripoji aj do poèítaèovej siete. Aj v tomto prípadeje kapacita pamäte RAM 2 MB a nie je ju možné ïalej rozširova. Tlaèové úlohy sa v tomto prípade spracovávajú pomocoutlaèového jazyka PCL 4 a tlaèiareò dokáže tlaèi aj voperaènom systéme DOS vrátane mäkèeòov a dåžòov. Pripoužití rozhrania USB je možné tlaèi aj z prostredia operaènéhosystému Macintosh. Táto tlaèiareò je urèená predovšetkým<strong>na</strong> osobné použitie, resp. <strong>na</strong> použitie v pracovných<strong>sk</strong>upinách so širokou podporou operaèných systémov.Ce<strong>na</strong>: 14 980 Sk bez DPHq BROTHER HL-1250Túto tlaèiareò sme podrobnejšie predstavili v teste uverejnenomv PC REVUE è. 2/2001 a od predchádzajúcichmodelov sa odlišuje hlavne vyšším rozlíšením tlaèe –Brother HL-1250 dosahuje 1200 × 600 dpi. To umožòujetlaèi vo vysokej kvalite aj zložité grafické objekty. Opäide o model s maximálnou rýchlos ou tlaèe 12 strán zaminútu. Ako tlaèový jazyk sa používa PCL 6, ïalšie emuláciesú IBM Proprinter, HP-GL 2 a Epson FX-850.Štandardná kapacita pamäte RAM je 4 MB a možno jurozširova bežnými modelmi SIMM <strong>na</strong> maximálnu kapacitu36 MB. Volite¾ne sa dá tlaèiareò pripoji aj do poèítaèovejsiete, resp. prikúpi sériový port. Ako ïalší doplnok sa ponúkarozširujúci vstupný zásobník s kapacitou 250 listov.Nasadenie tejto tlaèiarne je hlavne v menších pracovných<strong>sk</strong>upinách pri aplikáciách orientovaných <strong>na</strong> kvalitu tlaèe.Ce<strong>na</strong>: 16 990 Sk bez DPHq BROTHER HL-1270NIde o <strong>na</strong>jvýkonnejšiu tlaèiareò z<strong>na</strong>èky Brother v predstavovanomrade. Maximál<strong>na</strong> rýchlos i kvalita tlaèe sú totožné spredchádzajúcim modelom. Kapacita pamäte RAM je 4 MB,maximálne je to 36 MB. Výhodou tejto tlaèiarne je zabudovanésie ové rozhranie Ethernet 10/100BASE TX, èo sa prejavíïalším <strong>sk</strong>rátením doby spracovania údajov. Výhodou jeaj zabudovanie jazyka PostScript Level 2, ktorý využijetehlavne pri operaènom systéme Macintosh. Ako doplnok saponúka rozširujúci vstupný zásobník s kapacitou 250 listov.Tlaèiareò nájde uplatnenie predovšetkým vo väèších pracovných<strong>sk</strong>upinách s heterogénnym operaèným systémom.Ce<strong>na</strong>: 24 990 Sk bez DPHNové tlaèiarne od firmy Brother predstavujú pre používate¾aïalšiu možnos vo¾by. Výhodou je široká paleta produktov,siahajúca od modelov urèených pre používate¾a citlivého <strong>na</strong>cenu až po nároènejšie podnikové riešenia.Záruka: 12 mesiacovDodávate¾: Columbex Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>lOndrej Macko4/2001 PC REVUE 59


S O F T W A R EDeep Paint 3Dn Realistická „koža“ pre 3D modelyVideli ste Jur<strong>sk</strong>ý park? Alebo nejaký iný film s realistickýmipoèítaèovými efektmi? Vytvori perfektný 3D modelje problém, ale ešte väèší problém je „<strong>na</strong>ma¾ova “ povrch,potiahnu ho textúrou. Pokia¾ ide o jednoduché tvary,ešte ako-tak sa to dá, ale telo dinosaura, ¾ud<strong>sk</strong>á hlava èikoryt<strong>na</strong>èka, to už je vážny oriešok aj pre <strong>sk</strong>úseného grafika.Textúry sa väèšinou vyrábajú cez programy typu Photoshop.O nieèo lepšie možnosti majú programy ako MeshPaint 3D alebo Painter 3D, ale riešenie k doko<strong>na</strong>lostidotiahol až program Deep Paint 3D od spoloènosti RightHemisphere. My vám ho môžeme bližšie predstavi vïakaspoloènosti Syntex Bratislava.Program je distribuovaný <strong>na</strong> jednom CD. Za ma<strong>sk</strong>otasi tvorcovia zvolili koryt<strong>na</strong>èku. Tá vás sprevádza celýmprogramom. Deep Paint môžete používa ako samostatnýprogram alebo ako plug-in pre <strong>na</strong>jznámejšie 3D editory,ako sú LightWave, 3D Studio Max, Softimage, Maya,dokonca aj pre Photoshop. Jeho vplyv <strong>na</strong> tvorcov cíti <strong>na</strong>každom kroku. Deep Paint má podobný vzh¾ad akoPhotoshop, má rov<strong>na</strong>kú filozofiu práce, rov<strong>na</strong>ké ikony,podobné funkcie, dokonca využíva aj rov<strong>na</strong>ké klávesové<strong>sk</strong>ratky. Takže ak ste niekedy pracovali s Photoshopom,nebudete ma s Deep Paintom <strong>na</strong>jmenší problém.Spoloènos Right Hemisphere pris¾úbila podporu presvoj softvér aj v budúcnosti, a tak sa netreba obávanových verzií 3D editorov. Urèite nájdete <strong>na</strong> ich internetovýchstránkach patrièný update upravujúci plug-in.Samotná práca prebieha v troch základných režimoch –3D, 2D a 2. Režim 2D je klasický ma¾ovací program.Režim 2 je špeciálny mód režimu 2D, v ktorom sa všetkoprepoèítava s oh¾adom <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoèné umiestnenie objektuvzh¾adom <strong>na</strong> svetelný zdroj.Kresli sa dá priamo <strong>na</strong> 3D objekt, rov<strong>na</strong>ko ako ma¾ujete<strong>sk</strong>utoèné objekty. Zvolíte si nástroj a ma¾ujete. Objektymožno otáèa , zväèšova , zmenšova , ale nemožno ichvytvára . Koniec koncov toto nie je 3D editor, ale 3D painter.Takže objekty si musíte <strong>na</strong>importova . Zaujímavý jeexport. Ten funguje oboma smermi, a to i v prípade 2Dprogramu Photoshop. Môžete si odexportova textúru akorozvetvený tvar. V tre om móde sa dá kresli priamo <strong>na</strong> 3Dobjekt, rov<strong>na</strong>ko ako ma¾ujete <strong>sk</strong>utoèné objekty.Pri kreslení máte k dispozícii celú súpravu <strong>na</strong>jrôznejšíchnástrojov a hotových textúr. Môžete ich <strong>na</strong>nášapod¾a vlastnej fantázie <strong>na</strong> objekt. Medzi tými hotovýminájdete okrem klasických tehlièiek, kociek, pokožky,povrch kameòa, plazov, textílie aj menej tradièné, ako súvlasy, kvetinky, motýle, dokonca aj kovový zips! Okremsamotnej mapy (textúry) je možné pridáva aj iné vrstvy,ako <strong>na</strong>príklad nerovnos (BUMP).Za celý èas, èo som s programom pracoval, som necítilpotrebu vyrába si vlastné nástroje, ale tá možnosjestvuje. Ak vám nestaèí to obrov<strong>sk</strong>é množstvo od výrobcu,môžete si vyrobi ¾ubovo¾né vlastné štetce èi textúry v¾ubovo¾nom kanáli (farba, nerovnos , povrch, odle<strong>sk</strong>,odraz, krytie a podobne).Každý kresliaci nástroj sa <strong>na</strong>stavuje nieko¾kými parametrami.To vám dáva možnos <strong>na</strong>stavi si optimálne nástrojepod¾a potreby. Priamo sa vám ponúka možnos využipri kreslení tablet. Plne podporované sú tablety Wacom.Hotový objekt potrebujete odexportova , teda za predpokladu,že nevyužívate program ako plug-in, ale ako samostatnýprogram. Deep Paint 3D používa vlastný formát DP3a DP2 (pre 3D a 2D grafiku). V prípade exportu musíteexportova zvláš objekt a textúry.Podporované sú všetky možné formáty – 3D (ako<strong>na</strong>príklad 3DS, 4DP, DP3, LWO, PRJ, OBJ/MTL) aj 2D (AFX,ASCI, ATT, AVI, BMP, BRK, CALS, CCITT, CLP, CUT, DCX,DDB, DIB, DP2, EPS, EXIF, GX2, ICO, IFF, IGF, IMARA, IMG,TMT, IOCA, JPEG, PCD, PCX, PNG, PSD, TGA, TIFF, WMF,...).Pri tomto množstve ma prekvapilo, že nepodporuje taký„obyèajný“ základný formát, ako je GIF! Lenže kto bydnes používal (s výnimkou internetu) nieèo takéto.ZÁVER. Program je presne to, èo ve¾a ¾udí h¾adá amárne zháòa. Pracuje sa s ním ve¾mi pohodlne, rov<strong>na</strong>koako s Photoshopom. Azda je to jeho <strong>na</strong>jväèšie lákadlo, lebodnes už s ním robí <strong>sk</strong>oro každý grafik. Vzh¾adom <strong>na</strong> uvedenéby ste sa mali rýchlo <strong>na</strong>uèi používa program. Nemusíteštudova ani manuály, ale môžete rovno zaèa pracova .Napriek tomu, že sa už aktívne nezaoberám 3D modelingoma renderingom, dovolím si tvrdi , že nemá konkurenciuv oblasti výroby a spracovania textúr. Komu sa máli,môže si ho rozšíri <strong>na</strong> Texture Weapon. Pritom hardvérovénároky nie sú preh<strong>na</strong>ne vysoké ako v prípade akéhoko¾vekiného 3D softvéru. Sám som ho testoval <strong>na</strong> relatívne pomalšomPentiu, kde šliapal ako hodinky. Beží, samozrejme, podoperaèným systémom Windows – verzia 9x, NT, 2000. Nechsa <strong>na</strong> to pozerám z ktorejko¾vek strany, nemá to chybu.A jeho ce<strong>na</strong>? Myslím, že je celkom prijate¾ná. Isteže,viem si predstavi aj „¾udovejšiu“ sumu, no vzh¾adom <strong>na</strong>možnosti a konkurenciu... Uvedomte si, že to je len nepatrnýzlomok z ceny modelovacích programov, pre ktoréje primárne urèený.Ce<strong>na</strong>: asi 50 000 Sk bez DPHDodávate¾: Syntex, BratislavaJuraj Redeky60 PC REVUE 4/2001


Evidence poèítaèù 2001n Správa poèítaèov <strong>na</strong> tento rokEvidence poèítaèù 2001 je nástroj urèenýpredovšetkým pre správcov poèítaèovýchsietí, ktorí pomocou neho zí<strong>sk</strong>ajú preh¾ad ohardvérovom a softvérovom vybavení vofirme. Je urèený pre poèítaèe s <strong>na</strong>inštalovanýmoperaèným systémom Microsoft Windows95 a vyšším. Evidencia poèítaèov sapritom realizuje v preh¾adnej stromovej hierarchickejštruktúre, program umožòuje ajProstredie programu Evidence poèítaèùvyh¾adávanie informácií a tlaè zostáv. Programje možné stiahnu z internetu a plnohodnotneho <strong>sk</strong>úšobne používa po dobu 30dní. V neregistrovanej verzii sa zobrazujev hornej èasti používate¾<strong>sk</strong>ého prostrediareklamný pruh. Používate¾<strong>sk</strong>é rozhranietohto programu je v èe<strong>sk</strong>om jazyku.Program sme od dodávate¾a dostali <strong>na</strong>inštalaènom CD médiu, všetky programyvšak nájdete aj <strong>na</strong> internete. Základomcelého programu je databáza, prièom savyužívajú ovládaèe DAO 3.5 (Data AccessObject). Používate¾<strong>sk</strong>é prostredie je rozdelenédo troch okien – <strong>na</strong>jdôležitejšie je oknoso stromom objektov v ¾avej èasti, ïalej oknovlastností vybraného objektu v pravej hornejèasti a okno pre poznámky a históriurealizovaných zásahov v pravej dolnej èastiprogramu. Používate¾ postupne plní centrálnudatabázu, prièom sa vychádza z vopreddefinovaných šablón. Jednou z <strong>na</strong>jlepšíchfunkcií programu je <strong>na</strong>èítanie informácií zpoèítaèovej siete. V tomto prípade zobrazíprogram zoz<strong>na</strong>m všetkých poèítaèov vsieti. Používate¾ si následne vyberá zozoz<strong>na</strong>mu tie poèítaèe, ktoré chce zahrnú doevidencie. Týmto krokom sa do databázyprenesú všetky informácie o vybranompoèítaèi, <strong>na</strong>pr. typ základnej do<strong>sk</strong>y, CD-ROMa di<strong>sk</strong>etovej mechaniky, kapacita RAMa pevného di<strong>sk</strong>u, typ monitora, myši a pod.A ešte nieèo – v databáze sa zobrazí aj všetoksoftvér, ktorý je <strong>na</strong> príslušnom poèítaèi<strong>na</strong>inštalovaný.Aby ste sa v zobrazení ve¾kého množstvaúdajov nestratili, dá sa voli stupeòzobrazenia detailov. Vopred definované súzáložky <strong>na</strong> zobrazenie technických, úètovnýchalebo servisných informácií, alepoužívate¾ si môže vytvori aj vlastný filter.Proces zis ovania poèítaèov v poèítaèovejsieti funguje bez problémov v prípadeoperaèného systému Windows 2000.Pre staršie systémy – Windows 9x aleboNT 4.0 (vyžaduje sa SP 4) – musíte doinštalovasystém WMI. Príslušný program(závisí od operaèného systému) sa <strong>na</strong>chádza<strong>na</strong> CD médiu alebo <strong>na</strong> internete.Treba ho <strong>na</strong>inštalova <strong>na</strong> každú pracovnústanicu, z ktorej hodláte realizova automatickýzber údajov, a aj <strong>na</strong> poèítaèe, kdeprevádzkujete program Evidence poèítaèù2001. Program je však v heterogénnej poèítaèovejsieti schopný rozpoz<strong>na</strong> len poèítaèes operaèným systémom Windows.Po automatickom <strong>na</strong>èítaní informácií opoèítaèoch môžete doplni niektoré ïalšieúdaje, <strong>na</strong>pr. inventárne èíslo, nákupnú cenu,názov dodávate¾a, dátum nákupu, dåžkuzáruky, dátum plánovanej servisnej prehliadkya pod. Môžete tiež dopåòa nové vlastnostiobjektov, prípadne meni vlastnosti existujúcich.Takto <strong>na</strong>príklad jednoducho „poslovenèíte“názvy vlastností. Do databázy poèítaèovmôžu pristupova viacerí používatelias rozliènými prístupovými právami.Evidence poèítaèù je program, ktorýdokáže evidova viac informácií, ako sú lenpoèítaèe. V podstate môžete pomocou nehoevidova budovy, poschodia, miestnosti, alei spotrebný materiál. Takisto je možné evidovakontakty <strong>na</strong> dodávate¾ov, servisné èiporaden<strong>sk</strong>é stredi<strong>sk</strong>á. Jednoducho s týmtoprogramom máte všetky informácie o poèítaèovejsieti dostupné komplexne a hneï.Po <strong>na</strong>plnení databázy môžete jednotlivéinformácie vyh¾adáva . K dispozícii je špeciálnydopytovací jazyk, podobný jazyku SQL.Pri procese tvorby dopytu sa vychádza zintuitívneho sprievodcu, a tak to zvládne ajbežný používate¾. Pomocou neho môžetevyh¾ada <strong>na</strong>pr. všetky poèítaèe s pamä ouRAM <strong>na</strong>d 64 MB alebo s pevným di<strong>sk</strong>omväèším ako 20 GB. Výsledky dopytu sa použijú<strong>na</strong> tvorbu tlaèovej zostavy. V dodávkeprogramu sa <strong>na</strong>chádzajú už niektoré hotovétlaèové zostavy, zamerané <strong>na</strong> tvorbu evidenènejkarty poèítaèa, protokol pri odovzdanípoèítaèa, softvérový audit a pod. Na internetesme <strong>na</strong>šli pripravené zostavy v sloven<strong>sk</strong>omjazyku. Všetky tlaèové zostavy sú vyriešenéako interaktívne HTML dokumenty s využitímformátu XML. Vyriešený je aj import/export vo formáte XML. Na inštalaènom CDmédiu sme <strong>na</strong>šli aj niektoré ïalšie programy.Na sledovanie aktivity siete je urèený programWatch 2.5, súèas ou je aj demonštraènáverzia programu Nástìnka 2000. Tieto programysú takisto produktom firmy ALC.Pod¾a nášho názoru je Evidence poèítaèù2001 vhodný nástroj, ktorý sa uplatní v podnikovomprostredí. Napríklad súèas ounoriem ISO 9002 býva požiadavka vies evidenciuhardvérového a softvérového vybaveniapoèítaèov, ako i záz<strong>na</strong>m realizovanýchzásahov do jednotlivých poèítaèových zostáv.V tomto prípade môže predstavovaný programušetri množstvo èasu hlavne pri automatickom<strong>na</strong>èítaní údajov o poèítaèoch.Ce<strong>na</strong> (bez DPH): zostava pre jednéhopoužívate¾a <strong>na</strong> evidenciu 10 poèítaèov –6820 Sk, pre 100 poèítaèov – 10 890 Sk,kalkulaèka <strong>na</strong> urèenie presnej ceny je <strong>na</strong> adrese<strong>www</strong>.rdat.<strong>sk</strong>Výrobca: ALC, ÈRZapožièal: RDAT, s. r. o., BratislavaDemonštraèná verzia <strong>na</strong> 30-dòové používanie<strong>na</strong> adrese: <strong>www</strong>.alc.cz/ep/download.htm alebo<strong>www</strong>.rdat.<strong>sk</strong>/alc/alc.htmlOndrej MackoS O F T W A R ESystémové požiadavkyoperaèný systém Windows 95, 98, NT, 2000a zodpovedajúce hardvérové vybavenie4/2001 PC REVUE 61


S O F T W A R EMS Midtown Madness2n Blázniva <strong>na</strong>háòaèka po mesteAk si chcete zajazdi v Londýne alebo San Franciscu a „rozda si to“ s miestnymi policajtmièi vy<strong>sk</strong>úša tlmièe <strong>na</strong> mest<strong>sk</strong>ých obrubníkoch, máte výbornú príležitos . Vïakanovinke z dielne štúdia Angel Studios môžete <strong>sk</strong>úsi , aký to je pocit, prefrèa stovkoupopred Buckingham<strong>sk</strong>ý palác, prekluèkováva sa po Oxford Street (ak to <strong>na</strong> tej prepchatejulici vôbec ide), spusti sa po krkolomnej Lombard Street èi „po<strong>sk</strong>áka “ si po niektorejz typických terasovitých ulíc San Francisca. A nemusíte sa pritom obáva o pokrèenéplechy, prekroèenie rýchlosti èi zopár zdemolovaných kandelábrov. Neveríte?Vy<strong>sk</strong>úšajte si Midtown Madness 2, novú verziu šialenej <strong>na</strong>háòaèky v mest<strong>sk</strong>ej džungli.Môžete si vybra , èi sa stanete ka<strong>sk</strong>adérom v San Franciscu alebo taxikárom z East EndCab Company v Londýne, ktorý trénuje, aby zí<strong>sk</strong>al licenciu. Každé z miest je vymodelovanépod¾a reálnej podoby aj s rozostavením ulíc a známych pamiatok.Na divokú jazdu si môžete vybra jedno z desiatich autíèok od Aston Martin VantageDB-7 a nového modelu Mini Cooper až po požiarnické auto Freightliner Fire Truck.K zábave urèite prispeje aj šes druhov pretekov a viac ako 60 okruhov, novinkou vMidtown Madness 2 je Crash Course mission mode, kde sa jazdci-zelenáèi môžu <strong>na</strong>uèia zvládnu <strong>na</strong>ozaj zaujímavé triky, <strong>na</strong>cvièi si majstrov<strong>sk</strong>é ovládanie ruènej brzdy,plynu a mnoho ïalších zruèností.Midtown Madness 2 obsahuje aj pôvodné herné módy ako jeho predchodca (Blitz,Check-Point, Circuit atï.). Môžete sa preteka s èasom alebo protivníkom, ktorým môžeby poèítaè alebo kamarát <strong>na</strong> sieti. A ak sa nechcete preteka , môžete sa po meste lentak potulova a spoznáva ho.Vy<strong>sk</strong>úša si však môžete nieko¾ko lekcií z tréningových jázd ešte prv, než sa pustíte dopretekania. Midtown Madness 2 umožòuje šoférom vy<strong>sk</strong>úša si kú<strong>sk</strong>y, <strong>na</strong> ktoré by sa v hustejmest<strong>sk</strong>ej premávke nikdy neodvážili. Vo¾ba, kadia¾ a ako sa chcete <strong>na</strong>háòa , je iba <strong>na</strong> vás.Dávajte len pozor, aby ste neublížili <strong>na</strong>jmä niektorému z chodcov, ktorí sa s<strong>na</strong>žia pred vamiu<strong>sk</strong>akova ...V novej verzii bola zlepšená podpora hry viacerých hráèov. Pokia¾ by vám už poèítaènebol dôstojným protivníkom, môžete si zajazdi s kamarátom èi spolužiakom.Midtown Madness 2 je totiž optimalizovaný <strong>na</strong> hranie v lokálnej sieti èi cez internet(TCP-IP), prípadne si svojho protivníka môžete nájs v MSN Gaming Zone, ak tam <strong>na</strong>smerujeteprehliadaè. Pripoji sa <strong>na</strong> súperov poèítaè môžete aj prostredníctvom sériovéhokábla èi cez modem. Naraz sa po meste môže <strong>na</strong>háòa až osem pretekárov.V súèasnosti je k dispozícii aktualizácia (2 MB) eliminujúca rôzne drobné problémy ariešiaca problémy kompatibility s grafickými èipmi Intel 810.Pokia¾ si chcete pred kúpou hru vy<strong>sk</strong>úša , môžete si stiahnu demoverziu (31 MB) z internetualebo ju nájdete aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom CDREVUE. Demoverzia obsahuje dva automobily (FordMustang Fastback a Mini Cooper Classic), jedno mesto (San Francisco), tri herné módy(Cruise, Blitz a Checkpoint), podporu hry viacerých hráèov a aj jednu zo sanfranci<strong>sk</strong>ých lekciíCrash Course mission mode.Pravý pôžitok z jazdy zí<strong>sk</strong>ate, ak <strong>na</strong> ovládanie autíèka použijete joystick alebo (ešte lepšie)volant so spätnou väzbou a pedálmi, ako <strong>na</strong>pr. SideWinder Force Feedback Racing Wheel.Ve¾a š astných kilometrov bez nehody by v tomto prípade bolo asi len zbožným, ale nereálnymprianím...Ce<strong>na</strong>: 1667 SkZapožièal: Microsoft SlovakiaMartin DrobnýMinimálne požiadavkyPentium II 233 MHz, 32 MB RAM (64 MB Windows2000), 250 MB HDD, 8 MB 3D videoakcelerátor,Windows ME, 95, 98, Me, 200062 PC REVUE 4/2001


SCALA iplay Studion Trocha grafických prezentácií rýchlo a ¾ahkoS multimédiami sa stretávame dennodenne<strong>na</strong> každom kroku. Prezentácie a jednoduchéanimácie nás sprevádzajú v škole,v práci a nevyhneme sa im ani doma,keï zapneme televíziu. Málokto však vie,že to celé sa zaèalo pred rokmi <strong>na</strong> poèítaèochAmiga...Práve tu sa totiž objavil programSCALA, ktorý dodnes používajú mnohételevízne spoloènosti. Vývoj sa nezastavila po rokoch sa SCALA objavila aj vo verziipre PC. Tentoraz vám predstavíme zatia¾poslednú verziu tohto produktu, <strong>na</strong>zvanúSCALA iplay Studio.Program je urèený pre platformu Windows.Pod¾a výrobcu ho možno <strong>na</strong>inštalovapod Windows 95, 98, NT, 2000 aazda aj Millennium. Osobne som ne<strong>sk</strong>úšalvšetky, no predpokladám, že satomu dá veri . Testovací poèítaè mal procesorPentium II 400 MHz a bol <strong>na</strong> òom<strong>na</strong>inštalovaný operaèný systém Windows98. Skúšal som ho aj <strong>na</strong> staršomPentiu 233 MHz a musím poveda , žesom bol mimoriadne prekvapený rýchlosou programu. Všetky animácie, grafickéa prechodové efekty boli neuverite¾nerýchle. Prerátavali sa v reálnomèase. Tu vidie , že SCALA je kvalitne <strong>na</strong>písanýprogram. Bada <strong>na</strong> òom „starúprogramátor<strong>sk</strong>ú školu“. Kód je optimalizovanýaj pre malý výkon, èo sa v dnešnejdobe nevidí èasto...Inštalácia prebehla bez problémov.Dodávka obsahuje iba jedno CD. Tu sa<strong>na</strong>chádza všetko potrebné od manuálu voforme dokumentu PDF cez inštalaènýprogram až po ukážkové súbory.nápis. Zvolíte si font, ve¾kos , umiestnenie– tak ako pri bežnom grafickom editore.Potom si staèí z ponuky vybranejaký grafický efekt, smer, spôsob animáciea spôsob in/out objektu do danejscény – slidu (prechodové efekty). Týchje tu <strong>na</strong> výber neúrekom – od základnýchprelí<strong>na</strong>èiek cez preddefinovanépush efekty až po 3D. Animova sa dá ajpomocou preddefinovanej cesty <strong>na</strong> jedenklik.SCALA disponuje rozsiahlymi možnosami <strong>na</strong> import z <strong>na</strong>jrôznejších multimediálnychformátov, takže nie je problém<strong>na</strong>èíta video, audio èi obrázok. Programspracuje všetko od FLICS cez MPEG ažpo animovaný GIF. Pracuje dokonca ajs formátom MP3.Najzaujímavejšia je však možnos exportufinálnej práce. Hotový dokumentmôžete distribuova ako súbor SCALA, ktorýsa dá prehráva freewarovým programomiplay. Druhou možnos ou je export doHTML. Problémom je, že v tomto prípadeprídete o všetky tie <strong>sk</strong>velé animácie. Ostanúvám iba statické slide obrázky s <strong>na</strong>vigaènýmitlaèidlami. Dalo sa to urobi dy<strong>na</strong>mickys využitím prvkov ActiveX alebo spoužitím Java èi DHTML, no takto nepotrebujetenijaké špeciálne funkcie ani špeciálnybrowser. Žia¾, je to statické. Azda sa v niektorejbudúcej verzii doèkáme aj inej vo¾bykódu. Samozrejme, stále je otvorená možnospublikova <strong>na</strong> internete celý script,S O F T W A R EStále hovorím len o programe, ale tu ideo èosi viac. Všetko totiž beží vo vlastnomprostredí. Je to okienkový systém, podobnýWindows, no má úplne inú filozofiu a farebnos. Chví¾u mi trvalo, kým som sa zorientoval,ale potom to už šlo jed<strong>na</strong> rados .Ovládanie je ve¾mi intuitívne.V podstate sa dá všetko urobi <strong>na</strong>jeden klik. Vytvoríte objekt, <strong>na</strong>príkladktorý sa dá prehráva cez viewer, opä vo¾nestiahnute¾ný zo siete.ZÁVER. Program nájde využitie vo viacerýchoblastiach. Okrem tvorby ve¾kýchgrafických prezentácií, <strong>na</strong> ktoré je primárneurèený, s ním možno robi jednoduchšiereklamy, slideshow rodinnýchobrázkov èi titulky k filmovým klipom.Viem si ho predstavi aj ako <strong>sk</strong>velý doplnokpri výuèbe èi pri prednáške. Skrátkavšade tam, kde treba animova text, video,fotografie a iné objekty, doplnenéo zvukový sprievod. A funguje to dokoncave¾mi rýchlo aj <strong>na</strong> slabších poèítaèoch!!!Ce<strong>na</strong>: 6350 Sk bez DPHDodávate¾: Syntex, BratislavaJuraj Redeky4/2001 PC REVUE 63


S O F T W A R EFineReader 5.0 Officen Nástroj <strong>na</strong> rozpoznávanie <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanej predlohyV PC REVUE è. 12/2000 sme predstaviliprogram FineReader 4.0, nástroj <strong>na</strong> rozpoznávanie<strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanej predlohy s pokroèilýmifunkciami. Už v èase publikácietohto èlánku sa pripravovala <strong>na</strong> uvedenie<strong>na</strong> trh verzia 5.0.Vïaka rozsiahlejším slovníkom a lingvistickýminformáciám v kombinácii s doko<strong>na</strong>lejšoutechnológiou grafickej a<strong>na</strong>lýzyObr.1 Základné ovládacie prostredie programu FineReader 5.0 Officedosahuje verzia 5.0 presnejšie výsledkyrozpoznávania (pod¾a údajov od výrobcu1,5- až 2-násobné oproti predchádzajúcejverzii). Podporovaných je viacero jazykova pribudli ïalšie funkcie týkajúce sarozšírenia formátov pre uloženie rozpoz<strong>na</strong>néhovýstupu. V tomto èlánku sa <strong>na</strong>FineReader 5.0 Office pozrieme zblízka.MOŽNOSTI DODÁVKY. ProgramFineReader je k dispozícii pre používate-¾ov vo viacerých verziách. NajjednoduchšiaOEM verzia FineReader Sprint tvorísúèas štandardného programového vybavenianiektorých <strong>sk</strong>enerov (<strong>na</strong>pr. UMAX,Microtek, Mustek, Acer, Primax).Pre používate¾ov <strong>na</strong> samostatných pracovnýchstaniciach je urèená verzia Fine-Reader 5.0 Pro. Prácu v sieti <strong>na</strong> viacerýchpracovných staniciach – možná je aj inštalácia<strong>na</strong> server – umožòuje verzia Fine-Reader 5.0 Office. Táto verzia okrem inéhoobsahuje aj nástroj Formulator, ktorý slúži<strong>na</strong> <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanie papierového formuláraa jeho vyplnenie pomocou poèítaèa.ZÁKLADNÉ POUŽÍVANIE. Vstupom<strong>na</strong> rozpoznávanie nemusí by len<strong>sk</strong>ener. Môžu to by obrázky z digitálnejkamery, faxmodemu alebo súbory uložené<strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u v jednom z podporovanýchformátov. FineReader rozpoznáobsah obrázka a zaistí, že z predlohyvznikne editovate¾ný dokument. Fine-Reader pritom a<strong>na</strong>lyzuje predlohu, <strong>na</strong>vrhneusporiadanie jednotlivých blokov.Rozpoznáva text i èiarové kódy, zachovávatabu¾ky a obrázky. Pre <strong>na</strong>šich používate¾ovje dôležitá informácia, že Fine-Reader rozpoznáva aj slovenèinu a èeštinu.Pre proces verifikácie sú zabudovanéslovníky k obom týmto jazykom.Proces rozpoznávania je z h¾adi<strong>sk</strong>apoužívate¾a jednoduchý. Používate¾ obyèajnevloží predlohu do <strong>sk</strong>enera a stlaèítlaèidlo Scan&Read. Jednotlivé stránkypredlohy sa po zo<strong>sk</strong>enovaní zobrazia vsamostatnom okne ako dávka, k dispozíciije aj okno <strong>na</strong> zobrazenie zo<strong>sk</strong>enovanéhodetailu. Takto je možné ako dávkyspracúva aj viacstranové dokumenty.Ïalej program automaticky urobí a<strong>na</strong>lýzustránok a <strong>na</strong>vrhne usporiadanie, vlastnostia poradie blokov pre proces rozpoznávania.Bloky a ich <strong>na</strong>stavenie <strong>na</strong> rozpoznávanieje možné manuálne zmeni . Poukonèení a<strong>na</strong>lýzy sa spustí proces rozpoznávaniaa výsledná podoba rozpoz<strong>na</strong>néhotextu sa zobrazí v ïalšom okne.Rozpoz<strong>na</strong>nú podobu je možné <strong>sk</strong>ontrolovapomocou kontroly pravopisu a uloživo vybranom formáte.ZÁKLADNÉ ZLEPŠENIA NO-VEJ VERZIE. Okrem zvýšenej presnostirozpoznávania verzia 5.0 rozpoznávaaj vertikálne usporiadané texty, programsa dá spúš a priamo z editora MicrosoftWord. Výsledok rozpoznávania jemožné uloži do súboru vo viacerých formátoch– nová verzia podporuje aj ob¾úbenéHTML a PDF. To využijete vtedy, akpotrebujete umiestni výsledok rozpoznávania<strong>na</strong> internetovú stránku. Zo<strong>sk</strong>enovanúa rozpoz<strong>na</strong>nú tabu¾ku je tiež možnéuloži do formátu Microsoft Excel (verzie95, 97 a 2000). Vo verzii 5.0 môžeterozpoznáva dolné a horné indexy pri64 PC REVUE 4/2001


S O F T W A R Ez<strong>na</strong>koch, pri rozpoznávaní textu sa zachováaj jeho pôvodná farba.Vïaka zmenám, ktoré boli urobené vprocese a<strong>na</strong>lýzy dokumentu (a<strong>na</strong>lyzuje,ktorá èas strany obsahuje textové ståpce,tabu¾ky alebo obrázky) a zachovania fontov(<strong>na</strong>pr. bold, italic, ve¾kos písmen,medzery medzi slovami a riadkami atï.),sa zlepšilo zachovanie celkového rozloženiadokumentu.Novou funkciou vo verzii 5.0 je <strong>sk</strong>enovaniestrán z kníh. Táto funkcia umožòujepoužívate¾ovi <strong>sk</strong>enova dve strany<strong>na</strong>raz a potom ich rozdeli <strong>na</strong> spracovanie<strong>na</strong> samostatné strany. Natoèeniekaždej strany je korigované nezávisle ajednoducho zo<strong>sk</strong>enujete a v prostredíFormulator vytvoríte šablónu <strong>na</strong> vkladaniepremenných. Bez písacieho stroja potompriamo z klávesnice poèítaèa aleboz databázy vyplníte do formulára dáta.ZÁVER. FineReader sa ukázal ako programs vysokou presnos ou rozpoznávaniatextu. Bežne totiž robí problém vzájomnérozpoz<strong>na</strong>nie z<strong>na</strong>kov l (malé „L“), I (ve¾ké „i“)alebo 1 (jed<strong>na</strong>). FineReader to zvládne bezproblémov. Páèil sa nám aj výuèbový program,ktorý vás <strong>na</strong>uèí pracova aj s pokroèilýmifunkciami programu. Myslíme si, že rozšíreniuprogramu <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u pomôže jehosloven<strong>sk</strong>á lokalizácia používate¾<strong>sk</strong>ého prostredia,krorá by mala by uvedená v marci.Obr. 2 Vstupná podoba textu <strong>na</strong> ¾avej strane a výstupná podoba v podobeeditovate¾ného textu vo formáte HTMLpo ukonèení procesu je možné uloži každústranu samostatne.POKROÈILÉ FUNKCIE. Ako je zpredchádzajúceho opisu zrejmé, FineReaderje nieèo viac ako systém OCR (OpticalCharacter Recognition – optické rozpoz<strong>na</strong>niez<strong>na</strong>kov). Stále je však jeho <strong>na</strong>jpodstatnejšouvlastnos ou rozpoz<strong>na</strong>nie textu.Ani jeden zo známych spôsobov rozpoz<strong>na</strong>niatextu nie je stopercentný. Výhodnéje preto po rozpoz<strong>na</strong>ní textu podrobi výsledokkontrole pomocou pravopisného slovníka.FineReader takéto slovníky obsahujev základnej výbave. Slovník <strong>na</strong> kontrolusloven<strong>sk</strong>ého pravopisu je obsiahnutý užv štandardnej dodávke. Podobne je to sovšetkými stredoeuróp<strong>sk</strong>ymi jazykmi (Fine-Reader podporuje spolu 176 jazykov).Zaujímavos ou je rozpoznávanie štandardnýchprogramovacích jazykov (Basic,C/C++, Pascal a pod.).Okrem toho je možné vytvori vlastnýslovník (<strong>na</strong>pr. pre èasto používané špeciálne<strong>sk</strong>ratky alebo odborné pojmy) a ten potompoužíva spolu s niektorým systémovýmslovníkom. Môžete takisto <strong>na</strong>uèi FineReaderrozpoznáva niektoré z<strong>na</strong>ky – využije sa<strong>na</strong>pr. pri ozdobných typoch písma a pod.Súèas ou verzie Office je vynikajúcinástroj Formulator 3.0, ktorý umožòujevyplni papierové formuláre pomocoupoèítaèa. Papierové predlohy formulárovHodnotenie:J Vysoká presnos rozpoz<strong>na</strong>nia textuJ Uschovanie <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaného výstupuvo formáte PDF a HTMLJ Možnos <strong>sk</strong>enova a vypåòa formuláreCe<strong>na</strong> (bez DPH):ABBYY FineReader 5.0 Pro: 4950 SkABBYY FineReader 5.0 Office: 20 750 SkZapožièal: NUPSESO, <strong>www</strong>.nupseso.<strong>sk</strong>Ondrej MackoPožiadavky <strong>na</strong> použitie systémupoèítaè s procesorom Intel Pentium 133 MHz, 32 MBRAM, 40 MB vo¾ného priestoru <strong>na</strong> minimálnu inštaláciu,50 MB vo¾ného priestoru <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u <strong>na</strong> beh programu,VGA, CD-ROM mechanika a di<strong>sk</strong>etová jednotka(FineReader obsahuje program <strong>na</strong> CD-ROM, ale inštalujesa aj z di<strong>sk</strong>ety), operaèný systém Microsoft Windows95, 98, Me, 2000, NT 4.0 (SP 3)Podporované vstupné formáty: BMP, PCX, JPEG, PNG, TIFFPodporované výstupné formáty: Word (95, 97, 2000),RTF, Excel (95, 97, 2000), HTML, DBF, CSV, PDFPoèet podporovaných jazykov: 121 (verzia Cyrilic Plusobsahuje ïalších 55 jazykov s cyrilikou)Podporované rozhranie pre <strong>sk</strong>ener: TWAINFunkcie programu FineReader 5.0 Office <strong>na</strong>vyše oprotiverzii FineReader 5.0 Pro: rozpoz<strong>na</strong>nie èiarového kódu,tvorba nových slovníkov, export pomocou ODMA, sie ováinštalácia a prevádzka, Formulator 3.04/2001 PC REVUE 65


S O F T W A R ECD:Pohádka o Mrazíkovi, Ivanovi a Nastìncen Kvalitná èe<strong>sk</strong>á adventúra <strong>na</strong> tému rozprávky o MrázikoviKto z vás by nepoz<strong>na</strong>l chronicky známurozprávku Mrázik? A práve tá sa stalanámetom <strong>na</strong> hru od firmy BohemiaInteractive. Firma sa svojej úlohy zmocnila<strong>sk</strong>utoène <strong>sk</strong>vele, a tak sa za názvomhry Pohádka o Mrazíkovi, Ivanovi a Nastìnce,ktorá sa dodáva <strong>na</strong> dvoch CD,<strong>sk</strong>rýva <strong>na</strong>ozaj pekná 2D adventúra.Z grafickej stránky je hra spracovaná ve¾midobre, kresby jednotlivých prostredísú <strong>na</strong>ozaj pekne prepracované a štýlomsa k hre jednoducho hodia. Horšie je to sanimáciami, ktoré sú <strong>na</strong> podstatne nižšejkvalitatívnej úrovni a nie vždy sa z nichdá vytuši , èo vaša postavièka právevykonáva. Zvuková stránka je takistodobrá, postavám v hre svoje hlasy prepožièali<strong>na</strong>príklad Martin Dejdar aleboKlára Sedláèková. Ovládanie je maximálnejednoduché, celá hra sa ovláda myšou.Ku každému predmetu je tu, samozrejme,textová nápoveï, a tak sa nestane,že by ste nevedeli, èo práve beriete a èosi s tým poèa .Pokia¾ ide o dej, príbeh zachováva dejovúlíniu rozprávky. Sú tu niektoré odboèky,ako <strong>na</strong>príklad o netopierovi, ktorý márád pikantný boršè, alebo o stretnutí s drakom,ale vcelku sa hra pridržiava deja rozprávky.A keïže ide o adventúru, riešite ajrôzne hádanky. Ve¾mi sa mi páèila ichabsolút<strong>na</strong> logickos . Všetko dávalo zmysel,každé riešenie problému bolo logickéa niektoré aj <strong>na</strong>ozaj vtipné (ako <strong>na</strong>príklad<strong>na</strong>kàmenie hladnej mäsožravej rastlinytopánkou vylovenou z jazierka...). Na dejisa mi páèilo, že pod¾a pozície v príbehuhráte striedavo aj za Iva<strong>na</strong>, aj za Nastenku.Nakoniec azda ešte uvediem, že celáhra je v èeštine, a teda nebudú ma problémyani „neanglickí“ hráèi. Hoci nezvyknemhráva podobný druh hier, táto ma<strong>na</strong>ozaj pobavila a presedel som pri nejve¾a èasu. Pri prechádzaní hrou mi pomohlaz<strong>na</strong>los deja a tušenie súvislostí.Hru vám teda odporúèam, je to kvalitnespracovaný titul, <strong>na</strong> ktorom sa urèite dobrepobavíte.Hodnotenie:J Grafika scénJ OzvuèenieJ ZábavnosL Nekvalitné animácieDodávate¾: digital media trade, s. r. o.Media klubPC REVUEKód: CD22001-98Martin TuroòMinimál<strong>na</strong> konfiguráciaPentium 200, 32 MB RAM, 100 MB HDD, 8× CD-ROM, 2 MB SVGAOdporúèaná konfigurácia: Pentium II 300, 64 MB RAM,320 MB HDD, 16× CD-ROM, 8 MB SVGA66 PC REVUE 4/2001


S O F T W A R ESharewarové okienkoV tradícii predstavovania virtuálnych zariadeníbudeme pokraèova aj v tejto èasti Sharewarovéhookienka opisom virtuálneho kopírovaciehostroja pod názvom CopyNook, ktorý predstavujevýkonný a pritom jednoducho ovládate¾ný nástroj po<strong>sk</strong>ytujúcifunkcie ïaleko prekraèujúce možnosti bežnýchkopírovacích zariadení.Viacerým používate¾om sa urèite zíde ïalší recenzovanýsloven<strong>sk</strong>ý program CE Konvertor, ktorý slúži <strong>na</strong> konverziutextových, databázových a HTML súborov v rôznychkódovaniach <strong>na</strong>vzájom (Windows 1250, ISO 8859-2a podobne).Tretí predstavený program sa volá Mozart a ide o výkonnýeditor <strong>na</strong> písanie nôt, ktorý je vo vývoji už vyše šesrokov a za ten èas dozrel <strong>na</strong> komplexný program, ktorýmôže splni aj nároky profesionálnych používate¾ov.Starších školákov a ich pedagógov zaiste poteší aplikáciapod názvom Advanced Grapher, urèená <strong>na</strong> vykres¾ovaniedvojrozmerných matematických grafov s možnos ouich tlaèe alebo exportu do iných aplikácií.Predposledným predstaveným programom je nástroj<strong>na</strong> formátovanie a kopírovanie di<strong>sk</strong>iet a iných výmennýchdi<strong>sk</strong>ových médií, ktorý prichádza z Talian<strong>sk</strong>a pod názvomGR Di<strong>sk</strong> Utility for Win 9x/Me.V ostatnom Sharewarovom okienku sme vám predstavilivýkonný antivírusový program Dr.Web, ktorý pracuje<strong>na</strong> princípe vyh¾adávania charakteristických re azcovznámych vírusov v kombinácii s heuristickou a<strong>na</strong>lýzou.Tentoraz <strong>na</strong> záver predstavíme program, ktorý vlastnostiantivírusového <strong>sk</strong>enera Dr.Web výhodným spôsobomdopåòa a môže s ním priamo spolupracova . Ide o antivírusovýprogram ADinf32 pre Windows pracujúci <strong>na</strong>báze kontroly integrity systémových oblastí di<strong>sk</strong>ov, súborovéhosystému èi operaèného systému Windows.CopyNook v1.05Opis: virtuálny kopírovací stroj pre Win9x s podporou technológieWYSIWYGVlastnosti:n zdrojový obrázok možno zí<strong>sk</strong>a z ¾ubovo¾ného TWAINkompatibilného <strong>sk</strong>enera, digitálneho fotoaparátu aleboimportom zo súboru <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u. Sú pritom podporovanéformáty: BMP, JPG, TIF, TGA, GIF, PSD, PSX, PNG a WMF.Spracovaný obrázok je možné exportova do súboru voformáte BMP, JPG, TIF, TGA, GIF, PSD, PSX a PNG. Obrázokje možné importova a exportova aj cez clipboardn obrázok možno po <strong>na</strong>èítaní podrobi viacerým úpravámtýkajúcim sa jeho umiestnenia pri tlaèi (pootoèenie o ¾ubovo¾nýuhol, horizontálne alebo vertikálne zrkadlenie,centrovanie, resp. ¾ubovo¾ný posun po ploche papiera) a kvalityobrazu (zme<strong>na</strong> jasu, kontrastu, farebného odtieòa apodobne). Možnos konverzie farebného obrázka <strong>na</strong> èiernobielya vytvorenia negatívneho obrazun zme<strong>na</strong> mierky tlaèeného obrázka od 10 do 999 %, resp.priamo zadaním požadovaných rozmerov tlaèenéhoobrázka v mm s definovanou šírkou okrajov v mm.Možnos tlaèe viacerých malých obrázkov <strong>na</strong> jeden papierformátu A4 s vo¾bou horizontálneho a vertikálneho rozstupumedzi nimi pri zachovaní predvolenej šírky okrajovn možnos pridania textovej poznámky <strong>na</strong> zvolené miestoobrázka, ktorá môže obsahova aj aktuálny èas a dátumn používate¾ má neustále k dispozícii aktuálny vzh¾adstránky (zhodný so vzh¾adom stránky po jej vytlaèení)n po <strong>na</strong>stavení poètu kópií (1 – 99) sa samotný proce<strong>sk</strong>opírovania odštartuje stlaèením príslušného tlaèidla ako<strong>na</strong> obyèajnom kopírovacom strojin spracovaný obrázok je možné zasla e-mailom alebo<strong>sk</strong>opírova <strong>na</strong> webovú stránku (vyžaduje sa inštalácia MSIE 4.0 a vyššieho)Autor: Lyfenko Software, Ka<strong>na</strong>daŠtatút programu: shareware, 30-dòová <strong>sk</strong>úšobná dobaDomov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.copynook.comDownload URL: ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/graph/copynook.zipRegistrácia <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u: http://<strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong>Ce<strong>na</strong> registrácie 1 PC licencie: 19,95 USDCE Konvertor v3.0Opis: konvertor textových súborov v rôznych kódovaniachpre Win9x/Me/NT/2000Vlastnosti:n konverzia textových súborov v kódovaniach Windows1250 / Latin2 (CP 852) / Bratov Kamenických / ASCII bezdiakritiky / KOI8 CS / ISO 8859-2 a Macintosh medzi seboun možnos hromadnej konverzie súborov vo zvolenomadresári s podporou rekurzie a spracovania len zvolenýchtypov súborov pod¾a editovate¾ného zoz<strong>na</strong>mu rozšírení(ostatné sa pri konverzii pre<strong>sk</strong>akujú alebo sú kopírovanébez zmeny)n funkcia automatickej tvorby názvu výstupných súborov<strong>na</strong> základe <strong>sk</strong>ratky výstupného kódovania a názvu vstupnéhosúborun možnos aktivácie funkcie vždy <strong>na</strong>vrchun autodetekcia vstupného kódovania s podporou formátovHTML, T602 a DBASE3n funkcia spracúvania tag pri práci so súbormiHTML umožòujúca automatickú zmenu položky charsetpo¾a výstupného kódovaniaAutor: ¼udovít Fülop, Sloven<strong>sk</strong>oŠtatút programu: shareware, 20-dòová <strong>sk</strong>úšobná dobaDomov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.kexo.host.<strong>sk</strong>/cekonvDownload URL: ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/<strong>sk</strong>_made/cekonv.zipRegistrácia pre firmy a organizácie: http://<strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong>Ce<strong>na</strong> registrácie 1 PC licencie: 300 SkMozart the Music Processor ver.5Opis: nástroj pre Win95/98/Me/NT/2000 <strong>na</strong> editovanie, tlaèa kontrolné prehrávanie notového zápisu s podporoutechnológie WYSIWYGVlastnosti:n komponovanú melódiu v rozsahu 8 oktáv možno zadávaklávesnicou a myšou, importom z pripojenej MIDIklávesnice (notu po note, resp. akord po akorde, alebo4/2001 PC REVUE 67


S O F T W A R Ehrou v reálnom èase) alebo zo súboru vo formáte MIDI(.mid, .rmi alebo .kar)n pri editovaní notového zápisu pre jeden aj viac nástrojovasistuje používate¾ovi z<strong>na</strong>los pravidiel hudobnej syntaxe.Je možné používa preddefinované, resp. používate¾omnovovytvorené šablóny. Jednotlivé zapisované notyalebo zvolený úsek zápisu možno kontrolne prehráva .Práve prehrávaná nota je oz<strong>na</strong>èená pohyblivým kurzoromn pri vizualizácii notového zápisu <strong>na</strong> monitore je podporovanáfunkcia zoom, prièom je možnos výberu medzirastrovým fontom s pevnou ve¾kos ou alebo TrueTypefontom, pri tlaèi sa využíva TrueType font. Popri „klasickom“z<strong>na</strong>èení nôt a symbolov je možné používa aj neštandardné(historické) notové písma a or<strong>na</strong>mentyn podpora funkcie undo a redon pri písaní notového zápisu je možné vklada rôznedruhy k¾úèov, hudobné predz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>nie, taktové oz<strong>na</strong>èenie,z<strong>na</strong>èenie tempa a dy<strong>na</strong>miky, pedálové z<strong>na</strong>èky pre klavír,z<strong>na</strong>èky pre sláèik a pod. Každý list možno doplni oèíslo strany a copyrightový re azecn možnos konverzie enharmonických tónov (fis-ges apodobne)n úplná podpora transpozície pre rôzne nástroje definovanévo vstavanej databázen komponovanú hudbu možno uloži do súboru vo vlastnomdátovom formáte (.mz) alebo exportova do súboruvo formáte MIDI buï priamym prepisom, alebo vo swingovejúpraven vytvorený notový zápis možno cez clipboard preniesdo iného grafického èi textového editora alebo priamovytlaèi , prièom pred tlaèou je možné aktivova funkciupreviewAutor: David Webber, Mozart Music Software, Ve¾ká BritániaŠtatút programu: shareware, registrácii podlieha len komerènépoužitie programuDomov<strong>sk</strong>á strá<strong>na</strong>: http://<strong>www</strong>.mozart.co.ukDownload URL: ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/sound/mozart50.zipCe<strong>na</strong> registrácie 1 PC licencie: 80 USD + poštovné a balnéAdvanced Grapher v1.62Opis: nástroj pre Win95/98/ME/NT/2000 <strong>na</strong> kreslenie dvojrozmernýchmatematických grafov, regresnú a<strong>na</strong>lýzu aïalšie výpoètyVlastnosti:n práca vo viacerých nezávislých oknách, resp. možno<strong>sk</strong>resli viac grafov v jednom okne do spoloèného súradnicovéhosystémun kreslenie viacerých typov grafov:1. y=f(x) resp. x=f(y) v kartéz<strong>sk</strong>om súradnicovom systéme2. r=f(fi) v polárnom súradnicovom systéme3. x=f(t) a y=f(t), kde t je parameter4. priebeh definovaný množinou bodov zadaných vo formetabu¾ky5. f(x,y)=0 – riešenie rovnice s 2 premennými6. f(x,y)0 – riešenie nerovnosti s 2premennými7. dx/dy=f(x,y) resp. dy/dx=f(x,y) – zobrazenie po¾asmernícn možnos uloženia zostavenej úlohy <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> do súborus rozšírením .agr a jej opätovného importu v ne<strong>sk</strong>oršomèasen vo¾ba parametrov vykres¾ovaného priebehu umožòujezvoli rozsah hodnôt, delenie osí, krok výpoètu privykres¾ovaní atï. Súradnicový systém môže by ciachovanýaj v logaritmickej škále. Možnos zobrazenia pravouhlejalebo polárnej siete s definovaným rozstupomn popis osí a samotných priebehov textom s volite¾nýmtypom, ve¾kos ou a farbou písmenn možnos vykres¾ova grafy vypoèítanými bodmi alebospojovacími èiarami medzi nimi (resp. ich kombináciou) svo¾bou farby, typu (súvislá, èiarkovaná, bodkovaná...) ahrúbky èiar, resp. typu a ve¾kosti bodov. Možnos vyfarbovaniaplôch pri riešení nerovnostín 7 typov regresie, urèovanie polohy prieseèníkov, a<strong>na</strong>lytickáderivácia, konštrukcia dotyèníc, numerická integrácia,vyšetrenie núl a lokálnych extrémov funkciín vykreslené priebehy je možné vytlaèi <strong>na</strong> tlaèiarni aleboexportova do súboru vo formáte BMP a EMFn viacjazyèná podporaAutor: SerpikSoft, Ru<strong>sk</strong>oŠtatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná doba 30 dníDomov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.serpik.com/agrapher68 PC REVUE 4/2001


S O F T W A R EDownload URL: ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/educult/agrapher.zipCe<strong>na</strong> registrácie 1 PC licencie: 29 USDCe<strong>na</strong> registrácie pre 1 školu: 199 USDGR Di<strong>sk</strong> Utility v4.0.3Opis: nástroj pre Win95/98/Me <strong>na</strong> formátovanie, duplikáciu,a<strong>na</strong>lýzu a opravu výmenných a pevných di<strong>sk</strong>ovýchmédiíVlastnosti:n podpora di<strong>sk</strong>iet s formátom 1,2 MB, 720 KB, 1,44 MB,1,72 MB a Microsoft-DMF (1,68 MB) a ïalších výmennýchdi<strong>sk</strong>ových médií (Iomega ZIP a podobne) a pevných di<strong>sk</strong>ovn funkcie programu možno aktivova cez grafické rozhraniealebo spúš aním z príkazového riadka s príslušnousúpravou prepí<strong>na</strong>èovn duplikácia médií spoèíva v jednorazovom <strong>na</strong>èítanízdrojového média a v následnom vytváraní jeho jednejalebo viacerých kópií. Pri zápise sa pre zrýchlenie môžuvynecháva prázdne stopy. Ne<strong>na</strong>formátované di<strong>sk</strong>ety jemožné necha pred kopírovaním automaticky <strong>na</strong>formátova. Pre zvýšenie spo¾ahlivosti kopírovania je možné di<strong>sk</strong>etupo ukonèení zápisu necha verifikovan binárny obraz zdrojového média (alebo viacerých médií)je možné uschova <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u vo forme súboru s rozšírením.dim pre prípad vytvárania kópií v ne<strong>sk</strong>oršom èase.Je možnos pridania komentára ku každému uloženémuobrazun možnos porovnávania obsahu média s iným médiomalebo s binárnym obrazom uschovaným <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>un možnos optimalizovaného formátovania di<strong>sk</strong>ovýchmédií <strong>na</strong> úèel zvýšenia rýchlosti ich èítania. Je možnévytvára bootovate¾né di<strong>sk</strong>yn funkcia rekonštrukcie chybných sektorov umožòujezáchranu informácií z poškodených médií so súborovýmsystémom FAT12, FAT16 alebo FAT32n kontrola integrity boot sektora so schopnos ou obnovypri jeho poškodení <strong>na</strong>pr. boot vírusomn zobrazenie detailných informácií o zvolenom di<strong>sk</strong>ovommédiu a di<strong>sk</strong>ovej mechanike s generovaním protokolu;okrem toho možno zí<strong>sk</strong>a aj informáciu o fragmentáciimédiaAutor: Ing.Roberto Grassi – GRSoftware, Talian<strong>sk</strong>oŠtatút programu: shareware, 30-dòová <strong>sk</strong>úšobná dobaDomov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.grsoftware.netDownload URL: ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/utildi<strong>sk</strong>/grduw400.zipCe<strong>na</strong> registrácie 1 PC licencie: 39 USDADinf32 v3.01Opis: antivírusový program pre Win9x/Me/NT/2000 pracujúci<strong>na</strong> báze kontroly integrity operaèného systému a podním pracujúcich aplikácií; existuje aj verzia programu preoperaèný systém Windows 3.1x a DOSVlastnosti:n pri inštalácii programu prebieha vytváranie databázyinformácií o všetkých, resp. zvolených súboroch, štruktúreadresárov, systémových oblastiach di<strong>sk</strong>ov, ve¾kostioperaènej pamäte atï.n detekciou zmien v systéme možno v interakcii s používate¾omodhali tie, ktoré <strong>na</strong>svedèujú prítomnostivírusu, trój<strong>sk</strong>eho koòa alebo iného typu infiltrácie, resp.aj iných nežiaducich zmien v systéme (neautorizovaná modifikácia,resp. vymazanie dát, inštalácia nežiaducich novýchaplikácií alebo súborov), takže v tomto zmysle funkènosprogramu prekraèuje názov antivírusový programn pri kontrole integrity systému sa využíva èítanie di<strong>sk</strong>ovýchsektorov pomocou priameho adresovania <strong>na</strong> úrovniBIOS-u, èo umožòuje odhali aj prítomnos v pamätiaktívnych STEALTH vírusovn nové, resp. modifikované súbory je možné podrobiïalšej a<strong>na</strong>lýze vírusovým <strong>sk</strong>enerom Dr.Web, recenzovanýmv predošlom Sharewarovom okienku (alebo aj iným<strong>sk</strong>enerom, <strong>na</strong>pr. AVP alebo McAfee VirusScan). Ak bolpoèítaè infikovaný novým vírusom a <strong>sk</strong>ener ho nie jeschopný detegova , resp. lieèi , je možné aktivova lieèiacimodul programu <strong>na</strong> obnovenie <strong>na</strong>padnutých súborov,resp. odstránenie nových súborov súvisiacich s infekcioun kontrola poèítaèa prebieha asynchrónne, takže zatia¾ èopoužívate¾ vyhodnocuje výsledky kontroly <strong>na</strong> jednomdi<strong>sk</strong>u, <strong>na</strong> pozadí prebieha kontrola ïalších di<strong>sk</strong>ov, èomôže z<strong>na</strong>ène <strong>sk</strong>ráti èas potrebný <strong>na</strong> kontrolu poèítaèa sviacerými rozsiahlymi di<strong>sk</strong>amin kontrolou integrity MBR a boot sektorov di<strong>sk</strong>ov jemožné odhali prítomnos boot vírusovn program je schopný a<strong>na</strong>lyzova makrá v dokumentochMS Word a Excel a detegova prítomnos makrovírusov.Bežné zmeny dokumentov (spôsobené editovaním textudokumentu), ktoré nevplývajú <strong>na</strong> obsah makier, sú pritomignorovanén pri kontrole integrity spúš ate¾ných súborov typu COM,EXE (DOS, Windows aj Win9x/NT) a VxD sa využíva rýchlakontrola CRCn možnos detekcie satelitných vírusovn integritu súborov je možné kontrolova aj po ich premenovaní,resp. presune do iného adresáran úroveò kontroly možno <strong>na</strong>stavi selektívne a pre zvolenéadresáre alebo súbory je možné ju úplne deaktivova ,pokia¾ zmeny v týchto (<strong>na</strong>pr. pracovných adresároch)dopredu predpokladáme v súvislosti s vedomými aktivitamipoužívate¾a alebo ide o pracovné súbory samotnéhooperaèného systémun vstavaný plánovaè úloh <strong>na</strong> pravidelné spúš anie programun výsledky kontroly možno dy<strong>na</strong>micky filtrova a zvýraznitak len podozrivé modifikácie, ktoré by mohli svedèio prítomnosti príslušného typu infiltrácie; <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u sa pritomukladá záz<strong>na</strong>m o celej histórii sledovaných zmienAutori: Dmitry Mostovoy, Vitaly Ladygin a kol., Ru<strong>sk</strong>oŠtatút programu: <strong>na</strong> internete je k dispozícii funkène obmedzenádemoverziaDomov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.adinf.comDownload URL: ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/avir/!ad32s.exeRegistrácia <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u a v Èe<strong>sk</strong>ej republike:http://<strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong>Ce<strong>na</strong> 1 PC licencie: 790 SkPeter Hubin<strong>sk</strong>ý,Sloven<strong>sk</strong>é antivírusové centrum, http://<strong>www</strong>.sac.<strong>sk</strong>4/2001 PC REVUE 69


S O F T W A R EAj v tomto pokraèovaní Sharewarového okienkavám prinášam rôznorodý výber užitoènýchprogramov. Ako prvý vám chcem predstaviprogram Amn Refrigerator, ktorý, minimalizovaný <strong>na</strong> paneliúloh, monitoruje vy aženie vášho systému. Druhým predstavovanýmprogramom je RAMFIX, ktorý dokáže vášmusystému vráti aspoò èas výkonu uvo¾nením nevyužívanejpamäte. ViewPic, taký má názov tretí program – je to ve¾mišikovný grafický prehliadaè. Pomocou štvrtého recenzovanéhoprogramu dokážete hromadne konvertova formátobrázkov. Jeho názov je Pic2Pic. Piaty program s názvomIcon Sucker vám poslúži, ak chcete zo svojich EXE a DLLsúborov vytiahnu nejaké pekné ikonky. Šiesty program jeopä venovaný pamäti a jej optimalizácii. MemoKit ponúka<strong>na</strong>ozaj bohaté možnosti. Bootcelerator je názov siedmehoprogramu, ktorý pomocou nieko¾kých <strong>na</strong>stavení zrýchli štartsystému. A <strong>na</strong>koniec ôsmym programom je PowerSettings –program patriaci do kategórie tweakovacích nástrojov, ktoréobsahujú ve¾a tajných <strong>na</strong>stavení Windows <strong>na</strong> zrýchleniechodu a zvýšenie výkonu vášho poèítaèa.Amn RefrigeratorChcete ma preh¾ad o vo¾ných systémových prostriedkochvo vašom poèítaèi? Tak potom je táto utilita pre vás týmsprávnym riešením. Po svojom spustení sa usadí v podobemalej ikonky <strong>na</strong> paneli úloh. Už v takomto minimalizovanomstave pomocou ikonky ukazuje vy aženie procesora.Po maximalizovaní vám Amn Refrigerator takistozobrazí preh¾adný graf percentuálneho vy aženia procesora,ve¾kos fyzickej pamäte RAM a aj ve¾kos vo¾nejpamäte. Selektívne môže program zobrazova aj aktuálnua maximálnu možnú ve¾kos swapovacieho súboru.Takisto vám môže po<strong>sk</strong>ytnú informáciu o celkovej dobechodu poèítaèa, ako aj dåžke èasu, v ktorom sa procesornevyužíval. Ak to vaša do<strong>sk</strong>a podporuje, program dokážemera aj teplotu základnej do<strong>sk</strong>y a procesora. Za ve¾mizaujímavé riešenie považujem priradenie špeciálnej funkcieklávesu Pause <strong>na</strong> klávesnici. Ak totiž v programe povolítetoto <strong>na</strong>stavenie, po stlaèení klávesu Pause sa celý systémzastaví, nedá sa hýba ani myšou, klávesnica nereagujea systém budí dojem, ako keby „zamrzol“. Po ïalšomstlaèení Pause sa však opä rozbehne. Program má trijazykové mutácie – anglickú, nemeckú a ru<strong>sk</strong>ú. Jehovzh¾ad je pomerne vydarený, a komu by nevyhovoval, tensi môže stiahnu inú podobu, pretože program je kompletne<strong>sk</strong>inovate¾ný. Ak teda chcete malého pomocníka,ktorý bude ukrytý <strong>na</strong> paneli úloh a v prípade záujmu vámzobrazí informácie o vo¾ných systémových prostriedkoch,stiahnite si túto utilitku.Názov: Amn RefrigeratorVe¾kos : 102 KBLicencia: freewareDownload: <strong>www</strong>.amn.ruRAMFIXRAMFIX je takisto utilitka slúžiaca <strong>na</strong> meranie a optimalizáciupamäte. Tento program sa môže automatickyspúš a pri štarte systemu (toto <strong>na</strong>stavenie odporúèam).V možnostiach <strong>na</strong>stavíte maximálnu hranicu pamäteRAM, po ktorú chcete optimalizova . Ïalej <strong>na</strong>stavíte hranicu,pod ktorú musí kapacita vo¾nej pamäte klesnú , abysa optimalizácia vyko<strong>na</strong>la. V ïalšom poli <strong>na</strong>stavíte frekvenciuoptimalizovania a v poslednom poli vyberiete, <strong>na</strong>ko¾ko percent musí by procesor nevyužitý, aby sa optimalizovaniespustilo. Po <strong>na</strong>stavení týchto položiek saprogram minimalizuje <strong>na</strong> panel úloh a pomocou ikonyvám sig<strong>na</strong>lizuje vy aženie pamäte. Samozrejme, že programmôžete kedyko¾vekobnovi a optimalizáciuvyko<strong>na</strong> ruène. A výsledok?Z mojej 64 MBpamäte dokázal RAMFIXuvo¾ni 48 MB (súèasnevšak bežali MS Outlooka Word). Program je malýa šikovný a svoju úlohusi plní <strong>sk</strong>vele. Ve¾misa mi páèili možnosti <strong>na</strong>stavenia, kedy sa má optimalizáciaspusti . RAMFIX rozhodne vy<strong>sk</strong>úšajte.Názov: RAMFIXVe¾kos : 241 KBLicencia: shareware, 9,95 USDDownload: <strong>www</strong>.ramfix.comViewPicViewPic je zaujímavý grafický prehliadaè, príjemný <strong>na</strong>používanie. Jeho okno je rozdelené klasicky. V hornejèasti nájdeme menu, v¾avo je to adresárová štruktúra a<strong>na</strong>pravo náh¾ad obrázka. V dolnej èasti <strong>na</strong>šiel svoje miestostavový riadok s informáciami o vybranom súbore. Alepoïme k funkciám. ViewPic dokáže pracova s <strong>na</strong>sledujúcimitypmi súborov: BMP, DIB, EMF, GIF, ICO, JIF, JPG,JPEG, PBM, PCX, PGM, PNG, PPM, RLE, TGA, TIFF a WMF.Trošku ma zamrzelo, že program nedokáže zobrazovaanimované súbory GIF. Obrázky v týchto formátochdokáže prezera , rotova , meni ich ve¾kos , farebnúhåbku, jas, kontrast alebo ich prevádza do iného formátu.Program ponúka aj možnos slideshow alebo hromadnejkonverzie obrázkov do iného formátu, prièom podporovanýmivýstupnými formátmi sú BMP, JPG, JPEG, PBM, PGM,PPM, PNG, TGA, TIF, GIF. Ak kliknete <strong>na</strong> obrázok pravýmtlaèidlom, zobrazí sa vám kontextové menu, kde okremuž spomí<strong>na</strong>ných úprav (zme<strong>na</strong> farebnosti, jasu, kontrastu,ve¾kosti) môžete obrázok <strong>na</strong>stavi ako tapetu pracov-70 PC REVUE 4/2001


S O F T W A R Enej plochy, uloži <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> jeho kópiu alebo obrázok <strong>na</strong>kopírovado schránky. ViewPic je dobrý prehliadaè, ¾ahkosa ovláda a má všetky potrebné funkcie. Ako som už spomenul,chýbala mi podpora animovaných GIF-ov a priotváraní súborov väèších než 15 MB sa <strong>na</strong>èítanie obrázkovdos spomalilo. Napriek týmto malièkým nedostatkomvám však program môžem len a len odporúèa .Názov: ViewPicVe¾kos : 422 KBLicencia: shareware, 14,95 USDDownload: http://<strong>www</strong>.wavelsoftware.comPic2PicPic2Pic je utilita urèená <strong>na</strong> hromadnú konverziu medzirôznymi typmi grafických obrázkov. Jej ovládanie jeve¾mi jednoduché. Najprv vyberiete všetky obrázky, ktoréchcete konvertova (program podporuje formáty BMP,EMF, GIF, ICO, JPEG, JPG, PBM, PCX, PGM, PNG, PPM, TIFF,TGA a WMF). Potom v pravej èasti ok<strong>na</strong> vyberiete adresár,do ktorého sa výsledné súbory uložia. Ïalej vyberietefarebnú håbku, výstupný formát (podporované sú BMP,JPG, PBM, PGM, PNG, PPM, TGA, TIFF). Nastavíte ešte, èi samajú obrázky otoèi o vybraný uhol. Potom už len kliknete<strong>na</strong> tlaèidlo Start a hotovo – obrázky sú prevedené donového formátu. Samozrejme, že výsledok si môžete prezriepomocou vstavaného prehliadaèa. Niet èo doda ,program je jednoduchý <strong>na</strong> ovládanie, pracuje rýchlo a jeèasti sa vám zobrazí zoz<strong>na</strong>m ikoniek, ktoré daný súborobsahuje. Vy si vyberiete ikonku, ktorá sa vám páèi, apotom si z kontextového menu vyberiete jednu z ponúk.Môžete si pozrie informácie o ikonke (poèet farieb, rozmery),môžete ju uloži do externého súboru s príponouBMP alebo ICO. Takisto ju môžete kopírova do schránkya dokonca môžete <strong>na</strong>stavi , akú farbu má ma pozadie<strong>na</strong>kopírovanej ikonky. Icon Sucker je teda ideálny program<strong>na</strong> extrakciu ikon zo súborov. Urèite ho vy<strong>sk</strong>úšajte.Názov: Icon SuckerVe¾kos : 682 KBLicencia: freewareDownload: http://<strong>www</strong>.copseystrain.com/iconsucker/MemoKitMemoKit opä patrí k programom, ktoré monitorujú vyaženievášho poèítaèa a pomocou optimalizácie sa s<strong>na</strong>žiazvýši jeho výkon. Po spustení sa tento program usadí vpaneli úloh, kde o jeho aktivite svedèí len ikonka. Po jehomaximalizovaní sa nám <strong>na</strong><strong>sk</strong>ytne poh¾ad <strong>na</strong> hlavné oknoprogramu, ktoré je doslova <strong>na</strong>bité informáciami. V ¾avejèasti nájdeme zoz<strong>na</strong>m bežiacich programov, ve¾kos pamäteRAM a virtuálnej pamäte, ktorú zaberajú. Takisto simôžete prezrie prioritu jednotlivých procesov. Tí <strong>sk</strong>úsenejšímôžu meni prioritu (<strong>na</strong> vlastné riziko a s vedomím, ženesprávne <strong>na</strong>stavenie vedie k zamrznutiu systému!!!) alebodokonca bežiaci program „odstreli “. V hornej èasti ok<strong>na</strong> sazadarmo.Názov: Pic2PicVe¾kos : 331 KBLicencia: freewareDownload: http://<strong>www</strong>.wavelsoftware.comIcon SuckerChcete nejaké pekné ikonky? Neviete ako? Skúste tentoprogram! S pomocou Icon Suckera môžete zí<strong>sk</strong>a ¾ubovo¾núikonku z vášho poèítaèa, staèí sa k nej len dosta .To však s pomocou tohto programu nebude problém. Ovládanieje jednoduché a preh¾adné. Okno programu je rozdelenéklasicky do štyroch èastí. Hore nájdeme menu,<strong>na</strong>¾avo adresárovú štruktúru, v pravej èasti obsah adresáraa dole náh¾ad <strong>na</strong> samotné ikonky. A ako ikonky zí<strong>sk</strong>a ?Jednoducho. Staèí, ak vyberiete ¾ubovo¾ný súbor (<strong>na</strong>jviacikoniek obsahujú súbory s prípo<strong>na</strong>mi EXE a DLL a, samozrejme,súbory ikon ICL a samotné ICO súbory) a v dolnejprepí<strong>na</strong>te medzi zobrazovaním vo¾ných systémových prostriedkov,grafických prostriedkov, používate¾<strong>sk</strong>ých prostriedkov,vo¾nej pamäte RAM a swapovacieho súboru. Vzavislosti od vášho výberu sa vám v pravej èasti ok<strong>na</strong> zobrazujegraf vy aženia vybraných prostriedkov. V dolnejèasti vyberáte èasový úsek, ktorý bude graf zobrazova (od5 minút do 9 hodín). Samozrejme, že okrem zobrazovaniaaktuálneho stavu dokáže program optimalizova výkonvášho poèítaèa. Môžete si vybra , akú ve¾kú èas z pamätesa má program pokúsi uvo¾ni a aká má by hranicavy aženia pamäte, aby sa optimalizácia spustila. Môžete<strong>na</strong>stavi aj èasový interval medzi dvoma optimalizáciami.Sám som <strong>sk</strong>úšal uvo¾ni pomocou programu èo <strong>na</strong>jviacpamä e a zo 64 MB dokázal program vytiahnu až neuverite¾ných52 MB. Vy<strong>sk</strong>úšajte ho aj vy.Názov: MemoKitVe¾kos : 668 KBLicencia: shareware, 30 dní/19,95 USDDownload: <strong>www</strong>.memokit.com4/2001 PC REVUE 71


S O F T W A R EBootceleratorBootcelerator je jednoduchá utilita, ktorá vám pomocounieko¾kých malých <strong>na</strong>stavení umožní štartova systémaspoò o pár sekúnd rýchlejšie. Všetky <strong>na</strong>stavenia obsiahnutév tomto programe sa dajú bežne zmeni <strong>na</strong>príklad vregistroch, ale tu sú aspoò pokope, a tak ich môžu použi ajmenej <strong>sk</strong>úsení používatelia. Teda v èom spoèíva zrýchlenieštartu? Sú to <strong>na</strong>stavenia ako Boot Delay – to je doba, ktorúWindows èaká pred samotným <strong>na</strong>èítaním štartovacích súborov.Ïalšia položka v programe zakáže <strong>na</strong>èítanie štartovaciehologa Windows. Tretia <strong>na</strong>vždy zakáže spúš anieScanDi<strong>sk</strong>u. A pomocou štvrtej zakážete zapisovanie dosúboru LOG, èo takisto zrýchli štart. Nastavenia súpreh¾adné a za ve¾kú výhodu považujem možnos vráteniavšetkého do pôvodného stavu. Program je síce jednoduchý,ale urèite pomôže mnohým zaèí<strong>na</strong>júcim používate¾om,ktorí nechcú pri štarte svojho poèítaèa zostarnú :-).Názov: BootceleratorVe¾kos : 250 KBLicencia: freewareDownload: <strong>www</strong>.espinola.cjb.netPowerSettingsPowerSettings patrí medzi tweakovacie programy obsahujúcemnožstvo <strong>na</strong>stavení systému Windows, ktoré vámumožnia prispôsobi si systém svojim predstavám. Všetky<strong>na</strong>stavenia sú pre preh¾adnos roztriedené do záložiek. Je ichpomerne ve¾a, niektoré sa aj delia, a tak spomeniem iba niektoré.Azda <strong>na</strong>jviac ma zaujala podzáložka Paranoia, ktorá jezrejme urèená všetkým nedôverèivým používate¾om. Táumožòuje mazanie histórie v Internet Exploreri, mazanie<strong>na</strong>posledy otvorených dokumentov, mazanie cookies atï.Ïalej ma zaujala ve¾mi komfortná možnos vymenenia štartovaciehoa ukonèovacieho loga Windows. Zaujímavá je ajzáložka System, v ktorej meníte názov poèítaèa, údaje opoužívate¾ovi a podobne. Pre zaèí<strong>na</strong>júcich používate¾ovbude zrejme zaujímavá aj záložka Utilities, kde nájdu všetkysystémové nástroje bez toho, aby ich museli prácne h¾ada vútrobách adresárov Windows. Zaujala ma aj záložka Reminder,kde si môžete <strong>na</strong>stavi presný dátum a èas, keï vásmá program upozorni . A <strong>na</strong>koniec ešte spomeniem záložkuBackup, s ktorej pomocou ¾ahko vytvoríte nielen zálohuregistra, ale aj ¾ubovo¾ného súboru v poèítaèi.Názov: PowerSettingsVe¾kos : 1480 KBLicencia: sharewareDownload: <strong>www</strong>.silents.dkMartin Turoò72 PC REVUE 4/2001


S O F T W A R EDi<strong>sk</strong>Staten Majte svoje adresáre pod kontrolouDnes, v dobe 6- a viacgigabajtových di<strong>sk</strong>ov,sa ¾ahko stane, že sa vám 100 MBvo¾ného miesta jednoducho stratí. AjWindows majú tendenciu „roz ahova sa“<strong>na</strong> vašom di<strong>sk</strong>u, a tak sa z 200-megabajtovejinštalácie môže èasom sta aj 500-megabajtový kolos. Bežnému (ale aj <strong>sk</strong>úsenejšiemu)používate¾ovi sa ažko držípreh¾ad <strong>na</strong>d ve¾kos ami adresárov. Všetkosa <strong>na</strong>raz ustriehnu nedá a vo¾né miestovám jednoducho mizne nevedno kam...miesta). V záložke System nájdete takézaujímavé možnosti, ako je vymazaniehistórie <strong>na</strong>vštívených stránok Internet Explorera,histórie príkazu Spusti , históriepoložky Dokumenty alebo vymazaniecookies.Toto však ani zïaleka nie sú všetky funkcieprogramu. Ako som už <strong>na</strong> zaèiatku spomí<strong>na</strong>l,program Di<strong>sk</strong>State je <strong>na</strong>vrhnutý<strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> zobrazovanie podrobných informáciío jednotkách inštalovaných v poèítaèi.Obr. 1 Hlavné okno programu s preh¾adne usporiadanými informáciamimenia v závislosti od toho, v ktorom adresárisa <strong>na</strong>chádzate. V dolnej èasti ok<strong>na</strong>nájdete nieko¾ko užitoèných funkcií. Prvouje klasický ScanDi<strong>sk</strong>, ktorého funkciuazda ani nebudem vysvet¾ova .Druhou v poradí je Di<strong>sk</strong>Clean, ktorý sapokúsi nájs <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u zbytoèné súbory(rôzne tmp a bak súbory) a <strong>na</strong>vrhne vámich zmazanie. Duplicates je názov ïalšejvo¾by, ktorá vám umožní nájs duplicitnésúbory vo vybraných adresároch alebodi<strong>sk</strong>och a následne ich vymaza . Nasledujeopä známa vo¾ba Defrag, ktoráspustí defragmentovanie vybraného di<strong>sk</strong>u.Aby boli údaje vždy aktuálne, nájdemetu aj možnos Refresh a nechýba aniClose. Asi <strong>na</strong>jzaujímavejšia položka mánázov Reports. Po kliknutí <strong>na</strong> òu sa otvorínové okno, ktoré vám pomôže vytvori„súhrnnú správu“ o danej jednotke aleboadresári. Jednoducho vyberiete cestu adruh správy, resp. pravidlo, pod¾a ktoréhosa majú súbory v správe zoradi . Na výbermáte možnosti: pod¾a ve¾kosti, pod¾adátumu, zip súbory, obrázky, pod¾a vlastnostísúboru a dlhé názvy <strong>na</strong>d 240 z<strong>na</strong>kov.Vygenerovanú správu môžete priamoAk máte podobný problém, urèite vy<strong>sk</strong>úšajte<strong>sk</strong>velý program s názvom Di<strong>sk</strong>-State. Ten vám zabezpeèí preh¾ad <strong>na</strong>dvy ažením kapacity vášho di<strong>sk</strong>u. A nielen to– pomôže vám ustráži ve¾kos súborov <strong>na</strong>rozumnej hranici.Poïme však pekne po poriadku. Porýchlom downloade súboru z jeho domov<strong>sk</strong>ejstránky a bezproblémovej inštaláciije Di<strong>sk</strong>State okamžite pripravený <strong>na</strong> prvéspustenie. Po spustení programu sa vámzobrazí jeho hlavné okno, ktoré už samoosebe po<strong>sk</strong>ytuje cenné a preh¾adne usporiadanéinformácie. Okrem zoz<strong>na</strong>mu jednotiekinštalovaných vo vašom poèítaèizobrazuje aj ich kapacitu, momentálnevy aženie a ve¾kos zostávajúceho vo¾néhomiesta (v percentách i v megabajtoch).Nechýba ani zosumarizovanie celkovejdi<strong>sk</strong>ovej kapacity, jej vy aženia aostávajúceho vo¾ného miesta. Za ve¾miužitoèné považujem aj zobrazovanie aktuálnejve¾kosti swapovacieho súboru systémuWindows (obr. 1).A teraz sa venujme funkciám programu.Priamo v hlavnom okne programu sa<strong>na</strong>chádza nieko¾ko užitoèných volieb.Prvou je Dupe. Tento sprievodca vám pomôženájs <strong>na</strong> vašich di<strong>sk</strong>och duplicitnésúbory a <strong>na</strong> váš príkaz ich vymaže a týmušetrí drahocenné miesto. Import, taký jenázov druhej vo¾by, ktorá vám umožnívloži do programu predošlé súbory, kdesú zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>né výsledky vyh¾adávania.Tre ou položkou je Compare. Táto funkciasa vám zíde vtedy, ak budete potrebovazisti zmeny vyko<strong>na</strong>né v štruktúre niektoréhoz adresárov. V ponuke Settings nájdete<strong>na</strong>stavenia programu, ktoré sú<strong>na</strong>ozaj bohaté a umožnia vám prispôsobisi program pod¾a svojho vkusu (môžete tu<strong>na</strong>príklad <strong>na</strong>stavi zoz<strong>na</strong>m jednotiek,ktoré má Di<strong>sk</strong>State monitorova , alebozmeni formát zobrazovania vo¾néhoObr. 2Podrobné informácie o vybranej jednotkeA preto ak v hlavnom okne programu kliknete<strong>na</strong> ikonu ¾ubovo¾ného di<strong>sk</strong>u, zobrazí savám okno ako <strong>na</strong> obrázku 2.V òom nájdete v ¾avej èasti adreasárovúštruktúru, kde je ku každému adresárupriradená aj jeho ve¾kos v megabajtoch.Keï <strong>na</strong>ò kliknete, zobrazí sa vám obsahpodadresára a opä preh¾ad ve¾kostí jednotlivýchsúborov, ktoré obsahuje. A taktomôžete prehliada každý adresár až dotej <strong>na</strong>jhlbšej úrovne. A ak si niektorý chceteotvori v novom okne, jednoducho <strong>na</strong>òkliknite pravým tlaèidlom myši. V pravejèasti tohto informaèného ok<strong>na</strong> o jednotkenájdete súhrnné informácie, ako <strong>na</strong>príkladcelkový poèet adresárov a súborov,ako aj ich spoloènú ve¾kos a celkovúve¾kos di<strong>sk</strong>u. Nechýba ani zobrazovanieaktuálnej adresy (cesty), v ktorej sa <strong>na</strong>chádzate.Vpravo dole je pre ešte väèšiupreh¾adnos zobrazený graf, kde je každémuadresáru priradená vlastná farbaa pod¾a ve¾kosti miesta, ktoré zaberá, jemu pridelený príslušne ve¾ký výrez z grafu.Tieto informácie sa, samozrejme,tlaèi alebo uloži do textového súboru. Tuby som chcel upozorni <strong>na</strong> fakt, že vygenerovaniekompletného reportu zo 4 GBdát 40 000 súborov môže trva hodnúchví¾ku a že výsledný textový súbor môžema vyše 4 MB.Èo doda <strong>na</strong> záver? Di<strong>sk</strong>State je <strong>na</strong>ozaj<strong>sk</strong>velý program. Má preh¾adné ovládanie,obsahuje množstvo užitoèných funkcií ahlavne po<strong>sk</strong>ytuje ve¾mi preh¾adné výsledky.Ak teda chcete ma vo svojich adresárochporiadok, urèite ho vy<strong>sk</strong>úšajte a aj vy sapresvedèíte o jeho kvalitách.Názov: Di<strong>sk</strong>StateVe¾kos : 786 KBLicencia: sharewareDownload: http://geekcorp.com/di<strong>sk</strong>state/Hodnotenie:J Preh¾adnosJ FunkcieJ JednoduchosL NièMartin Turoò4/2001 PC REVUE 73


S O F T W A R ENo$CPC 1.8n Emulátor mikropoèítaèa Amstrad CPC PlusPamätáte sa <strong>na</strong> svoje poèítaèové zaèiatky? Najmä staršia generácia „poèítaèovýchmaniakov“ so slzou nostalgie v oku spomí<strong>na</strong> <strong>na</strong> zlaté èasy mikropoèítaèov a prvýchpoèítaèových hier. Takýchto ¾udí rozhodne nie je málo, èoho neklamným dôkazom jeve¾ké množstvo emulátorov 8-bitových poèítaèov, ako aj ve¾a stránok venovanýchhrám pre 8-bitové platformy. Staršie hry sú aj <strong>na</strong>priek svojmu vysokému veku a technickejzaostalosti pre mnohých zábavné, a to dokonca aj v èase, keï hernému svetuvládnu „<strong>na</strong>dupané“ herné konzoly èi grafické akcelerátory.Väèši<strong>na</strong> ¾udí dnes už 8-bitový poèítaè nevlastní, aak dostanú chu zaspomí<strong>na</strong>si, neostáva im niè inéako siahnu po emulátore.Moje poèítaèové zaèiatkysa spájajú s mikropoèítaèomSchneider Amstrad CPC6128 Plus, a tak som, prirodzene,pátral po emulátoretohto stroja. Natrafil som <strong>na</strong>program No$CPC. Je to freewarovýemulátor mikropoèítaèaSchneider AmstradCPC. Najpokroèilejším modelom zo série CPC bol Schneider Amstrad CPC 6128 Plus.Srdcom tohto stroja bol procesor Z80 s frekvenciou 3,3 MHz, ve¾kos operaènej pamätebola 128 KB, o zvuky sa staral èip AY-3-8912 PSG. Záz<strong>na</strong>mové médium, ktoré mikropoèítaèpoužíval, bolo pomerne exotické: 3" (slovom trojpalcová) obojstranná di<strong>sk</strong>eta s kapacitou338 – 356 KB (2 × 169 KB, resp. 2 × 178 KB).DODÁVKA A INŠTALÁCIA. Emulátor tvorí iba jediný, približne 190-kilobajtovýEXE súbor („štíhlos “ súboru bola dosiahnutá pomocou komprimaèného programu UPX).Nijaká inštalácia nie je potrebná, takže po stiahnutí archívu a jeho následnom rozbalenímôžete zaèa okamžite „drvi “ (samozrejme, za predpokladu, že ste si stiahli aj hry).Autor jednotlivé verzie emulátora rozde¾uje <strong>na</strong> normálne verzie a verzie podporujúcemodel CPC Plus. Verzie s podporou Amstradu CPC Plus oz<strong>na</strong>èuje za výrazne pomalšie, ja somvšak pri testovaní nemal s rýchlos ou emulácie nijaké problémy. Na testovanie bola použitáverzia Windows s podporou modelu CPC Plus.SYSTÉMOVÉ POŽIADAVKY. No$CPC je k dispozícii vo verzii pre DOS a preWindows, prièom verzia Windows pracuje pod Win9x, Me, NT a Win2000 (programnepoužíva DirectX). Verzií pre DOS je pritom nezvyèajne ve¾a a sú optimalizované prerôzne druhy procesorov (8086, 80386, 80486). Autor nepriamo odporúèa použitie verzieMS DOS, odvolávajúc sa <strong>na</strong> jej rýchlos . Môj názor je však taký, že rýchlos verzieWindows tohto emulátora je ve¾mi dobrá.Na spustenie verzie DOS budete potrebova <strong>na</strong>jmenej procesor 8086, verzia preWindows bez problémov pobeží aj <strong>na</strong> P150 so 16 MB operaènej pamäte. Na testovanieboli použité poèítaèe P150 so 16 MB RAM (Win95), P233 s 32 MB RAM (Win95) a P166 so128 MB RAM (Win98).PROSTREDIE PROGRAMU. V závislosti od <strong>na</strong>stavení sa No$CPC spúš a v dvochrežimoch, a to buï v emulaènom režime, alebo v režime debuggera. Implicitná vo¾ba jerežim debuggera, takže po prvom spustení uvidíte zložito pôsobiace okno ladiacehoprogramu. Tento problém je možné ve¾mi rýchlo vyrieši stlaèením klávesu F11 (otvorísa okno No$CPC setup), vybraním karty Debug a zaškrtnutím vo¾by Start in EmulationMode.Ak je zapnutá vo¾ba štartu v emulaènom režime, zobrazí sa vám štartovacia obrazovkaAmstradu a spustí sa Basic. Pokia¾ si chcete zaspomí<strong>na</strong> , môžete opráši svojez<strong>na</strong>losti tohto staruèkého programovacieho jazyka a <strong>na</strong>písa si program. Ak sa vámzacnelo po strojovom kóde, niè nie je stratené – k dispozícii je prepracovaný debugger,za ktorý sa autor rozhodne nemusí hanbi .Aby emulátor pracoval, tak ako má, je potrebné ho správne <strong>na</strong>konfigurova . Je sícepravda, že implicitné <strong>na</strong>stavenia netreba meni (výnimkou je už spomí<strong>na</strong>ná vo¾ba Startin Emulation Mode), <strong>na</strong>priek tomu však neuškodí, keï si povieme pár slov o <strong>na</strong>jdôležitejšíchfaktoroch ovplyvòujúcich chod emulátora.Stlaèením klávesu F11 sa vyvolá okno No$CPC Setup, rozdelené <strong>na</strong> tri karty: Emulator,Debug a Controls. Pre nás je <strong>na</strong>jdôležitejšia karta Emulator a rozba¾ovací zoz<strong>na</strong>mEmulation speed, pomocou ktorého sa <strong>na</strong>stavuje rýchlos emulácie. Implicitné <strong>na</strong>stavenieje 4 MHz Z80 Realtime Auto, èo <strong>na</strong> hru úplne postaèuje. Pokia¾ máte chu zrýchlitempo, môžete vy<strong>sk</strong>úša vo¾bu Unlimited MHz Disaster 100%. Táto vo¾ba však, prirodzene,<strong>sk</strong>res¾uje kvalitu zvuku (zrýchli sa nielen hra, ale aj hudba a zvuky).74 PC REVUE 4/2001


S O F T W A R EVo¾ba Sound Output Mode sa vám bude hodi v prípade, ak <strong>na</strong> poèítaèi nemáte <strong>na</strong>inštalovanúzvukovú kartu. Vtedy je totiž možné zvuky vypnú a program pobeží o poz<strong>na</strong>nierýchlejšie.No$CPC umožòuje emulova dva joysticky, ktoré budú <strong>na</strong>hradené klávesnicouvášho PC. Tieto <strong>na</strong>stavenia sú k dispozícii <strong>na</strong> karte Controls. Ak si chcete <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>stavi, aby pohyb joystickom <strong>na</strong>hor emuloval medzerník, umiestnite kurzor do po¾a „Up“a stlaète medzerník (nemusíte teda do editaèného po¾a vpisova re azec „Up“). Akklávesy reagujú prirýchlo, môžete problém odstráni experimentovaním s rozba¾ovacímzoz<strong>na</strong>mom Key Repeat Rate, ktorého funkciu, myslím si, nie je potrebné vysvet¾ova.S ovládaním hry súvisí aj <strong>na</strong>stavenie rozloženia klávesov, ktoré sa <strong>na</strong>stavuje pomocouvo¾by Key Translation Table (karta Controls). Vo väèšine prípadov postaèínecha implicitné <strong>na</strong>stavenie (Automatic), ak sa však vy<strong>sk</strong>ytnú problémy s ovládanímhry, môžete vy<strong>sk</strong>úša vo¾by US a CPC. Rád by som však upozornil <strong>na</strong> to, že s toutovo¾bou treba <strong>na</strong>rába opatrne. Pri testovaní programu sa mi totiž stalo, že jednéhodòa sa mi istá hra „zbláznila“: hra bolo treba s celkom inými klávesmi ako predtým.Samozrejme, èo<strong>sk</strong>oro som prišiel veci <strong>na</strong> kåb: problém nezapríèinil program,ale ¾ud<strong>sk</strong>ý faktor. Predošlý deò som totiž prestavil vo¾bu Key Translation Table,v dôsledku èoho sa zmenilo rozloženie klávesov a hra reagovala i<strong>na</strong>k. Ak sa teda stretnetes podobným problémom, mali by vaše kroky smerova k vo¾be Key TranslationTable.NO$CPC V PRAXI. Hry a programy pre Schneider Amstrad CPC sú uložené vsúboroch s príponou DSK a spúš ajú sa prostredníctvom klávesu F12 a následným vybranímDSK súboru. Testované boli hry Ye Wizard Lair, Contraption, Knight Lore a Attackof the Killer Tomatoes.Obzvláš dlhému, až nieko¾kohodinovému testovaniu bola podrobená hra Ye WizardLair (Ye z<strong>na</strong>mená The). Èo sa kvality emulácie týka, nemal som nijaké výhrady, programemuloval verne nielen grafiku, ale aj zvuky Amstradu. Obèas síce obraz trochu poblikával,to však považujem viac-menej iba za kozmetickú chybu.Trochu horšie to bolo s vplyvom emulátora <strong>na</strong> Windows. Na poèítaèi P233 s Windows95 EN No$CPC takmer pravidelne spôsoboval nestabilitu systému, a to hneï ponieko¾kých minútach prevádzky. Poèas behu programu hodiny vo Windows neraz zastalia emulátor niekedy nebolo možné ukonèi . Nepomohol ani známy donucovací prostriedokAlt+ Ctrl+Del – poèítaè jednoducho zamrzol. V niektorých prípadoch sa síceNo$CPC <strong>na</strong>pokon ukonèil, no ostatné aplikácie sa vzápätí zaèali s ažova <strong>na</strong> nedostatoksystémových prostriedkov. Paradoxné však je, že hoci program takpovediac pojedá systémovéprostriedky, <strong>na</strong> jeho samotný chod to nemá vôbec nijaký vplyv, a to ani po vyšehodinovom hraní.Trochu zvláštne je, že <strong>na</strong> slabšom poèítaèi (P150, 16 MB RAM, Win95) pracoval emulátorúplne bez problémov. Na stroji P166 so 128 MB RAM a Windows 98 SK bola emuláciatakisto bezproblémová.ZÁVER. Ak ste kedysi vlastnili Schneider Amstrad CPC a radi by ste si zaspomí<strong>na</strong>li <strong>na</strong>zlaté èasy, niet <strong>na</strong>d èím váha . No$CPC síce má svoje „muchy“, tie sa však, zdá sa,menia v závislosti od verzie Windows, <strong>na</strong>vyše neovplyvòujú chod samotného emulátora,a teda ani chod hier. Summa summarum, ide o program, ktorý rozhodne stojí zavy<strong>sk</strong>úšanie.Ce<strong>na</strong>: FreewareDomov<strong>sk</strong>á stránka:http://<strong>www</strong>.work.de/nocash/cpc.htmÏalšie zaujímavé stránky:http://<strong>www</strong>.terra.es/perso<strong>na</strong>l/rt95plus/plusroms.htm, http://<strong>www</strong>.emunews.com/vault/Ivan Zernovác ml.4/2001 PC REVUE 75


S O F T W A R E1 st Page 2000n Tvorba WWW stránok profesionálne a zadarmoNa internete nájdete <strong>na</strong>ozaj nespoèetneve¾a HTML editorov. Ich kvalita je rôz<strong>na</strong> –od úplne jednoduchých, takmer len „notepadov“,až po programy, ktoré sú <strong>na</strong>ozaj<strong>na</strong> úrovni a po ktorých radi siahnu aj profesionáli.A práve 1 st Page 2000 patrí dodruhej spomí<strong>na</strong>nej <strong>sk</strong>upiny. Zaujala ma<strong>na</strong>jmä jeho komplexnos a množstvo funkcií.Ale poïme pekne po poriadku.Po stiahnutí takmer 5 MB súboru spustíteinštaláciu. Tá prebiehala nezvyèajnedlho – je to spôsobené ve¾kým poètomextrahovaných a kopírovaných súborov.Hneï pri prvom spustení ma èakalo ve¾képrekvapenie. Program sa totiž dá spustiv štyroch rozlièných módoch. Sú to Easy,Normal, Expert a Hardcore. Rozdiel medzinimi je <strong>na</strong>jmä v rozmiestnení ovládacíchprvkov. Zatia¾ èo pri móde Easy máte kdispozícii ve¾ké farebné ikony, v režimeHardcore sa ovládacie panely obmedzia<strong>na</strong> strohé tlaèidlá s popisom. Tomu hovorímovládanie pre každého pod¾a chuti.Samozrejme, že medzi módmi sa môžeteaj poèas behu programu prepí<strong>na</strong> . Nebudemtu spomí<strong>na</strong> funkcie, ktoré súdnes štandardom a bez ktorých si kvalitnýHTML editor ani neviem predstavi .A teda vedzte, že pomocou programubudete jednoducho vytvára tabu¾ky,odseky textu, odrážky alebo URL odkazy.Všetko ve¾mi jednoducho a preh¾adne, nopod¾a mòa oproti ostatným programompodstatne pohodlnejšie.Ïalším ve¾kým plusom programu jejeho preh¾adnos v ovládaní. Okno jelogicky rozdelené, v ¾avej èasti nájdeteadresárovú štruktúru, hore sú to hlavnémenu a rôzne záložky s nástrojmi a <strong>na</strong>pravopaleta farieb (ktorá vám z<strong>na</strong>èneu¾ahèí prácu). Strednú èas ok<strong>na</strong> zaberánáh¾ad <strong>na</strong> kód, teda nijaký WYSIWYGeditor – tu sa pracuje priamo so zdrojovýmtextom. Napriek tomu je však editorurèený aj zaèí<strong>na</strong>júcim, aj pokroèilýmpoužívate¾om. Prácu vám z<strong>na</strong>ène urýchlimožnos vkladania tagov priamo z ponuky,a teda sa nemusíte zdržova ich manuálnymvypisovaním. A je tu mnohoïalších užitoèných vlastností, ktoré vámpri tvorbe stránok podstatne u¾ahèiaživot. Napríklad vkladanie e-mailovýchadries aj so subjektom správy a ALT textompriamo cez formulárové okno alebove¾mi jednoduché vytváranie rollover(preklápacích) efektov pri obrázkoch,keï vyberiete len zdrojové obrázky aURL adresy, kam majú linky smerova .Za ve¾mi dobrý nápad považujem zakomponovaniemožnosti okamžitéhoprepí<strong>na</strong>nia medzi editaèným oknom,preview oknom a referenènou príruèkoujazyka HTML, ktorá vám pomôže pririešení vašich problémov.Poïme sa však pozrie <strong>na</strong> vlastnosti,ktoré z 1 st Page 2000 robia taký výnimoènýprogram. Ako som <strong>na</strong> zaèiatkuspomí<strong>na</strong>l, obsahuje <strong>na</strong>ozaj obdivuhodnémnožstvo nástrojov. Zaènime teda <strong>na</strong>príklad<strong>sk</strong>riptami. Samotný program obsahuje450 (!) hotových <strong>sk</strong>riptov, ktoré súpreh¾adne opísané a zoradené do kategórií.Na vás je len ich vloženie <strong>na</strong> stránku.Takisto je tu 6 sprievodcov <strong>na</strong> tvorbu zaujímavých<strong>sk</strong>riptov. Je to <strong>na</strong>príklad detekciaprehliadaèa alebo tvorba drop-downmenu. Chcete ma <strong>na</strong> stránke aj nejakýDHTML efekt? Aj tu vám program pomôžea ponúkne vám nieko¾ko hotovýchefektov. Nezabudlo sa ani <strong>na</strong> ostatnétechnológie, a tak tu nájdete aj nieko¾koCGI a Perl <strong>sk</strong>riptov. To však nie je všetko.Ako som už spomí<strong>na</strong>l, program je urèenýaj pre zaèiatoèníkov, a teda už hneï privytváraní novej stránky si môžete vybra ,èo vlastne budete robi (HTML dokument,<strong>sk</strong>ript, CSS dokument). Samozrejme, žezdrojový kód je pekne farebne zvýraznený,a teda preh¾adnos je maximál<strong>na</strong>.Keby sa vám náhodou málilo <strong>sk</strong>riptov, vnápovedi nájdete odkazy <strong>na</strong> stránky, kdesa <strong>na</strong>chádzajú mnohé ïalšie, rov<strong>na</strong>ko ajpár modulov pre samotný editor.A èo s vytvoreným dokumentom? V prvomrade môžete celý dokument nechaprejs kontrolou pravopisu (žia¾, k dispozíciije len anglický slovník). Funguje tuaj funkcia thesaurus, ale tú asi <strong>na</strong>šinecso štandardným anglickým slovníkomve¾mi nevyužije. Ale program ponúkaove¾a viac. Výslednú stránku môžetepekne necha „stlaèi “ kompresoroma podstatne tak zmenši ve¾kos súboru,a tým aj dobu potrebnú <strong>na</strong> jeho <strong>na</strong>èítanie.Ve¾mi užitoèná je aj možnos prekonvertovahotový HTML súbor <strong>na</strong> XML.A vhod príde aj konverzia TXT <strong>na</strong> HTML.Ako poslednú užitoènú drobnos spomeniemfunkciu Windows clip`o` board,ktorá vami <strong>na</strong>kopírovaný zdrojový kóduloží do schránky programu a umožníne<strong>sk</strong>ôr ho pohodlne vklada do dokumentu.A keï je už vaša stránka definitívnehotová, oceníte možnos uploadova ju<strong>na</strong> internet pomocou vstavaného FTPklienta. Tomu vravím komplexné riešenie.Èo doda ? st Page 2000 je ve¾mi silnýnástroj. Po<strong>sk</strong>ytuje používate¾om kompletnúpaletu nástrojov <strong>na</strong> vytváranie<strong>na</strong>ozaj efektných stránok. Využijú hoaj tí menej <strong>sk</strong>úsení, ktorým pomôže módEasy a referenèná príruèka. A aj bezmožnosti WYSIWYG editovania je vytváraniestránok ve¾mi preh¾adné a komfortné.A <strong>na</strong>vyše je celý program zadarmo!Názov: 1 st Page 2000Ve¾kos : 4950 KBLicencia: freewareDownload: <strong>www</strong>.evrsoft.com/download/Martin Turoò76 PC REVUE 4/2001


S O F T W A R EBe Operating Systemn Ïalší alter<strong>na</strong>tívny operaèný systémBe Operating System (ïalej len BeOS) je ïalším z alter<strong>na</strong>tívnych operaèných systémov,ktoré sa dajú nájs <strong>na</strong> internete. Ja som mal možnos otestova BeOS 5 Perso<strong>na</strong>l Edition.Je šírený bezplatne <strong>na</strong> domáce použitie.DOWNLOAD A INŠTALÁCIA. Download z domov<strong>sk</strong>ej stránky <strong>www</strong>.be.comby som odporúèal len ¾uïom s rýchlou linkou. Inštalaèný súbor má totiž 45 MB, èo nie jemálo. Pre mòa ho stiahol môj dobrý kamarát, ktorému sa chcem aj touto cestou poïakova. Inštalácia je typická „oknoidná“. Prekvapila ma len ve¾kos výsledného adresára.Bol ve¾ký 500 MB. Po <strong>sk</strong>onèení inštalácie máte možnos vytvori bootovaciu di<strong>sk</strong>etu.BOOTOVANIE. Na <strong>na</strong>bootovanie BeOS-u máme dve možnosti. Prvou je vytvori užspomí<strong>na</strong>nú bootovaciu di<strong>sk</strong>etu, ktorú potom len zasunieme do mechaniky pri štartepoèítaèa. Druhou možnos ou je štartovanie poklikaním <strong>na</strong> zástupcu <strong>na</strong> ploche. Ten resetujeWindows do DOS-u a <strong>na</strong>bootuje systém. Minimál<strong>na</strong> konfigurácia je PC s procesoromPentium 90 MHz, 32 MB RAM a 512 MB vo¾ného miesta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u. Odporúèal by som všakviac pre prípadný swap.OPIS SYSTÉMU. Systém je založený <strong>na</strong> Unixe. Svedèí o tom <strong>na</strong>príklad aj prístup<strong>na</strong> di<strong>sk</strong>y, di<strong>sk</strong>ety a CD médiá pomocou tzv. montovania (obr. 1). Samozrejmos ou je graficképrostredie (nieèo ako X-Window – pozri obr. 2) a príkazový riadok. Na ploche nájdeteaj panel BeOS, ktorý spåòa podobnú funkciu ako panel Štart vo Windows. Systémsi môžete, samozrejme, prispôsobipod¾a vlastných predstáv. Na výber jemnožstvo konfiguraèných nástrojov(obr. 4). Každý operaèný systém potrebujeaplikácie. Mnou testovaná verziaBeOS-u obsahovala len základné aplikácie(obr. 3) a pár demoprogramov.Základné aplikácie sú <strong>na</strong>pr. prehrávaèCD, prezeraè obrázkov, program <strong>na</strong> prepojeniedvoch PC cez kábel, pripojeniekamery, fotoaparátu, TV a dokonca ajprogram <strong>na</strong> vypa¾ovanie CD di<strong>sk</strong>ov.Chýbal mi však textový editor. KaždýObr. 1dnešný operaèný systém by mal umožòovaprístup <strong>na</strong> internet. BeOS obsahujejednoduchého e-mailového klienta a internetový prehliadaè. Pripojenie <strong>na</strong> internet jepohodlne umožnené pomocou externého alebo interného modemu. Vyèítal by som mulen nie celkom aktuálny zoz<strong>na</strong>m podporovaných modemov. Najnovší podporovanýmodem mnou používanej z<strong>na</strong>èky bol iba 28,8 KB. Rýchlos modemu sa však dá <strong>na</strong>š astie<strong>na</strong>stavi ruène. Testoval som aj pripojenie <strong>na</strong> internet, ktoré bolo bezproblémové. Okremaplikácií obsahuje aj typickú hru H¾adanie mín. Na internete sa <strong>na</strong>chádza ve¾a vo¾nestiahnute¾ných hier.ZÁVER. BeOS je zaujímavý operaèný systém, ktorý sa rozhodne oplatí vy<strong>sk</strong>úša .Okrem Perso<strong>na</strong>l Edition existuje aj „úplná“ verzia, dodávaná <strong>na</strong> CD s ve¾kým množstvomprídavných programov a hier.Obr. 2Obr. 3Obr. 4Igor Kulman78 PC REVUE 4/2001


Urobte si poriadok<strong>na</strong> svojom di<strong>sk</strong>uÈasom sa <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u zhromaždí z<strong>na</strong>ènémnožstvo nepotrebných súborov, ktorélen zbytoène zaberajú miesto. Treba ichodstráni . Ponúkam vám nieko¾ko sharewarovýchprogramov, ktoré sú stvorenépráve <strong>na</strong> túto úlohu. Sú stiahnuté z rôznychinternetových downloadových serverov,ale pri každom uvádzam aj stránkujeho autora.n EASY CLEANhttp://<strong>www</strong>.idv.de/homepages/berndTento program vie h¾ada a odstraòovadoèasné súbory, duplikátne súbory a písma(fonty). Okrem toho môže slúži aj akoinstaller/deinstaller. Ak cezeò <strong>na</strong>inštalujetenejaký program, dokáže ho potom bezzvyšku odstráni . Pri odstraòovaní programov,ktoré neboli <strong>na</strong>inštalované cezeò, užnie je stopercentný. Všetky jeho funkcie súzdružené do preh¾adného sprievodcu.n SMART CLEANERhttp://<strong>www</strong>.scaramouch.comProgram <strong>na</strong> èistenie di<strong>sk</strong>u od všetkýchnepotrebných súborov. Vie odstraòovaaj cache a cookies. Okrem preddefinovanýchtypov súborov si môžete urèi ajvlastné. Ïalej sa dajú urèi aj súbory,ktoré budú ignorované (<strong>na</strong>pr. v urèitomadresári), a adresáre, ktoré budú kontrolovanéalebo ignorované.n SAFECLEAN UTILITIEShttp://<strong>www</strong>.ministars.comProgram sa <strong>sk</strong>ladá z troch aj samostatnespustite¾ných aplikácií, ktoré sú združenév preh¾adnom menu. Prvou je Di<strong>sk</strong>Info,n CLEAN DISK SECURITYhttp://<strong>www</strong>.ozemail.com.au/~kevsol/Tento program pristupuje k èisteniu trochui<strong>na</strong>k. Èistí štandardne vo¾ný priestor<strong>na</strong> vašom di<strong>sk</strong>u. Znie to možno trochuèudne, ale je to tak. Mnoho priestoru <strong>na</strong>di<strong>sk</strong>u je obsadeného práve pozostatkamizmazaných súborov. Na èistenie používatri metódy. Sú to Simple 1-6-krát, NIS 7-krát a Gutmann 35-krát. Okrem toho èisteniavie ešte aj odstraòova Windowsswapovacie súbory, ale len z DOS-u. Pojeho <strong>na</strong>inštalovaní vám v kontextovommenu pribudne položka Erase fully, ktorázabezpeèí úplné, bezzvyškové odstráneniesúborov.ktorá podáva obraz o zaplnenosti di<strong>sk</strong>ov,Track Remover, ktorý odstraòuje IE a NNcache a cookies, históriu položiek Spusti ,H¾ada a Dokumenty v ponuke Štart asúbory z Koša. Poslednou je SafeCleanExpress, ktorá sa postará o vyèisteniedi<strong>sk</strong>u od úplne všetkých nepotrebnýchsúborov.n DIRECTX UNINSTALLERhttp://<strong>www</strong>.ebrink.com/dxun/Skúšali ste už niekedy preinštalovaDirect X 7 cez starší Direct X 5 a už stesa nikdy do Windows bez formátovaniadi<strong>sk</strong>u nedostali? Tento jednoduchýprogram vás pred tým uchráni. Jeho jedinou,ale zato dôležitou úlohou je tvrdéa bezzvyškové odstránenie Direct Xz vášho di<strong>sk</strong>u bez použitia príkazu Format.Igor Kulman


I N F O W A R ET E C H N O L Ó G I E A B I Z N I Sn Trh serverov v roku 2000Správa IDC mapujúca vývoj <strong>na</strong> trhu serverových systémov vroku 2000 prichádza s nieko¾kými zaujímavými údajmi:Svetová jednotka IBM si pohodlne svoju pozíciu obhájila;Compaq si dobre poèí<strong>na</strong>l <strong>na</strong> trhu lacnejších systémov; Suntakmer zdvojnásobil svoje tržby za unixové systémy; tržby Dellv lacnejších serveroch vzrástli o 37 %, èo je ove¾a viac než zvyšoktrhu… ale Sun zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l ví azstvo <strong>na</strong> nieko¾kých frontoch.Celkové tržby Sunu za servery vzrástli hlavne vïaka unixovýmsystémom o 42 % zo 7,3 mld. USD v roku 1999 <strong>na</strong>10,3 mld. USD v roku 2000. Predbehli tak jed<strong>na</strong>k tržbyCompaqu vo výške 10 mld. USD, ako i Hewlett-Packard s 9mld. USD. Sun sa tak umiestnil <strong>na</strong> druhej prieèke hneï zaIBM, ktoré malo v roku 2000 serverové tržby vo výške 13,6mld. USD. Medzi ïalšie ví azstvá Sunu patrí 4,3 mld. USD zpredaja lacnejších (do 100 000 USD) serverov, vïaka ktorýmpredbehol tak IBM, ako aj HP a zaujal druhú prieèku poCompaqu. V drahších systémoch (okolo 1 mil. USD) sa tržbySunu zvýšili o 84 % <strong>na</strong> 2,1 mld. USD, zatia¾ èo líder trhu IBMzaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l stratu 7 % <strong>na</strong> 4,3 mld. USD. Jedno je isté: bojv tomto trhovom segmente sa vlani utužil. Trh vyrástol o 7 %z 56 mld. USD <strong>na</strong> 60 mld. USD, a to i <strong>na</strong>priek odchodu mnohýchdot.comov zo scény – ostatné spoloènosti, <strong>na</strong>opak, agresívne<strong>na</strong> internet vstupujú. Tržby za PC sa príliš nehýbu, a taksa výrobcovia poèítaèov zameriavajú práve <strong>na</strong> servery.n Prvý outsourcingový projekt SAP-u <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uPrudký rozvoj podnikových informaèných systémov, ichèoraz väèšia technologická a softvérová zložitos nútia ichužívate¾ov, firmy rôznych ve¾kostí, vy<strong>na</strong>klada nemalé zdroje<strong>na</strong> ich bezproblémový chod a fungovanie. Mnoho firiempreto v súèasnosti zvažuje outsourcing, teda zabezpeèenieurèitého okruhu podporných služieb externým dodávate¾om,ktoré sú potrebné pre chod podniku, ale nie sú priamousúèas ou jeho výrobného procesu.Prvý outsourcingový projekt informaèného systému SAP<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u realizuje pre Messer Tatragas, s. r. o., spoloènosVARIAS. Cie¾om realizácie tohto projektu bolo centralizovainformaèný systém spoloènosti Messer Tatragass,s. r. o., tým zníži nároky <strong>na</strong> jeho správu a údržbu vlastnýmisilami a zároveò obnovi hardvérovú základòu.Informaèný systém Messer Tatragas je zložený z dvoch inštanciíSAP R/3 verzie 4.6B (produktívny a testovací systém).Riešenie je založené <strong>na</strong> serveroch IBM, operaènom systémeWindows NT a databáze Oracle. Pretože poèas predpokladanéhotrvania kontraktu, ktorý bol uzavretý <strong>na</strong> obdobie 5rokov, sa oèakávajú dve zmeny verzie systému SAP R/3, èo zh¾adi<strong>sk</strong>a HW vybavenia z<strong>na</strong>mená vyššie nároky <strong>na</strong> pamä ,procesorový výkon a di<strong>sk</strong>ový priestor, je v cene ponúkanýchslužieb zahrnuté aj rozšírenie systému pre tieto prípady, abybola zabezpeèená stále rov<strong>na</strong>ká výkonnos systému pre danýpoèet užívate¾ov, ktorých je v prípade Messer Tatragas 100.Pre dostupnos systému je k¾úèový komunikaèný subsystém.Spojenie medzi jednotlivými stredi<strong>sk</strong>ami zákazníka, vprípade Messer Tatragas spolu 6, a VARIASom je vybudovanépomocou siete Frame Relay spoloènosti EuroTel, ktorázabezpeèuje jej prevádzku a garantuje funkènos a dostupnosspojenia. Súèas ou po<strong>sk</strong>ytovaných služieb je okremprenájmu a prevádzky serverovej a komunikaènej technológiev outsourcingovom stredi<strong>sk</strong>u VARIAS aj administráciaobidvoch systémov vrátane údržby jednotlivých fi<strong>na</strong>nènýcha logistických modulov SAP R/3.Pri porov<strong>na</strong>ní nákladov oboch koncepcií outsourcingpredstavoval až 20-percentnú úsporu.n eMatrix rastiePrvé sloven<strong>sk</strong>é B2B trhovi<strong>sk</strong>o vyhradené špeciálne pre ITsegment sa od svojho spustenia úspešne rozbehlo. Svedèío tom aj chronológia k¾úèových udalostí:6. decembra 2000 bol slávnostne otvorený eMatrix.<strong>sk</strong>v Bratislave; 31. decembra 2000 mal už 27 úèastníkov apriemerný objem ponúkaného tovaru bol asi 160-tisíc Sk,u<strong>sk</strong>utoèòovali sa prvé opatrné obchody. 22. februára 2001bol slávnostne otvorený eMatrix.cz v Prahe. 27. februára2001 eMatrix.<strong>sk</strong> zaregistroval stého úèastníka, priemernýobjem tovaru v ponuke bol asi 49 mil. Sk, denný objemuzatvorených obchodov sa približoval k 300-tisíc Sk. V marci2001 sa u<strong>sk</strong>utoènil prechod <strong>na</strong> obchodovanie v Sk. Oèakávasa výrazný nárast objemu uzatvorených obchodov.n Sun ONE Webtop: kancelária „<strong>na</strong> webe“Spoloènos Sun Microsystems predstavila softvérovú technológiuSun Open Net Environment (Sun ONE) Webtop. Sun ONEWebtop je technológia, ktorá zmení spôsob prístupu užívate¾ovku kancelár<strong>sk</strong>ym aplikáciám a umožní po<strong>sk</strong>ytovate¾om internetovýchslužieb (ISP) ponúka užívate¾om individuálne službypod vlastnou z<strong>na</strong>èkou. Sun ONE Webtop umožní ISP a ISVponúka kancelár<strong>sk</strong>e a iné podnikové aplikácie ako balík inteligentnýchslužieb prostredníctvom prispôsobite¾nej používate¾<strong>sk</strong>ejplochy, <strong>na</strong>zývanej Webtop. Sun ONE Webtop pritomprekraèuje možnosti štandardných browserov. Spája vsebe <strong>sk</strong>úsenosti užívate¾a a aplikaènú integráciu prostrediapracovnej plochy (de<strong>sk</strong>top) s výhodami distribuovaného webovéhoprostredia, prístupného cez sie internet alebo intranet.Navyše Sun ONE Webtop umožòuje univerzálny prístup širokejškále zariadení vrátane PDA a mobilných telefónov s protokolomWAP.Sun ONE Webtop, predtým známy pod menomStarPortal, je v súèasnosti k dispozícii vybraným zákazníkom<strong>na</strong> celom svete. Všeobecne dostupný bude koncomprvého štvr roka. Sun ONE Webtop je založený <strong>na</strong> komponentochStarOffice a je kompatibilný s ostatnými kancelár<strong>sk</strong>ymiaplikáciami vrátane Microsoft Office.n Dodržiavanie štandardov šetrí peniazeSpoloènosti, ktoré pristúpili <strong>na</strong> jednotný hardvér a softvéra držia sa štandardov, minú v priemere o 2000 USD <strong>na</strong>jedného koncového používate¾a menej než firmy, ktoréštandardy neakceptujú. Vyplýva to z <strong>na</strong>jnovšej štúdie zoblasti IT biznisu, ktorú zverejnila konzultaèná spoloènosHackett Benchmarking & Research, ktorá je súèas ouAnswerThink Inc. Prie<strong>sk</strong>um sledoval vývoj cien v 250 <strong>na</strong>jväèšíchIT obchodoch. Roèné náklady štandardizovanýchIT obchodov <strong>na</strong> jedného koncového používate¾a sa vyšplhali<strong>na</strong> 5400 USD, zatia¾ èo náklady spoloèností, ktorévyužívajú rôzne technológie, dosiahli až 7400 USD. Pod¾aHackett Benchmarking & Research náklady zvyšujeintegrácia rôznych produktov, ako aj <strong>na</strong>jímanie a dlhodobéplatenie IT expertov <strong>na</strong> rôzne produkty. Zo štúdietiež vyplýva, že náklady <strong>na</strong> IT infraštruktúru od roku 1998vzrástli o 35 percent.n 3Com preko<strong>na</strong>l hranicu 1 milió<strong>na</strong> predanýchkáblových modemovSpoloènos 3Com Corporation oznámila, že dodávky obojsmernýchexterných káblových modemov vyhovujúcichnorme DOCSIS káblovým spoloènostiam a po<strong>sk</strong>ytovate¾omslužieb siete internet <strong>na</strong> celom svete presiahli 1,2 milió<strong>na</strong>kusov. K <strong>na</strong>jväèším zákazníkom spoloènosti 3Com v USApatria spoloènosti AT&T Broadband, Time Warner, CablevisionSystems a Charter, v iných štátoch dodáva spoloènos3Com káblové modemy spoloènostiam NTL Communications,TV Cabo, TVA Brazil a ïalším.n Oracle s Compaqom budú po<strong>sk</strong>ytova inovatívnuklastrovú technológiuOracle Corporation ohlásil novú dohodu so spoloènos ouCompaq Computer o dodávaní klastrových poèítaèovýchkonfigurácií založených <strong>na</strong> Oracle9i Real ApplicationClusters a Compaq TruCluster Server.Oracle a Compaq plánujú tesnú integráciu komponentovtechnológie Compaq Tru64 UNIX cluster do Oracle9i RealApplication Clusters <strong>na</strong> vytvorenie škálovate¾nej, spo¾ahlivej anenákladnej klastrovej databázovej platformy. ProduktOracle9i Real Application Clusters má by dostupný <strong>na</strong> platformáchpodporovaných spoloènos ou Oracle, prièomCompaq bude hlavným vývojár<strong>sk</strong>ym partnerom a CompaqTru64 UNIX vývojár<strong>sk</strong>ou a referenènou platformou.n Protimonopolný úrad rozhodol vo veci STPredseda PMÚ vydal vo štvrtok 22. februára rozhodnutie, ktorýmpotvrdil zneužívanie domi<strong>na</strong>ntného postavenia telekomunikáciami.Úrad konštatoval šes násobné porušenie záko<strong>na</strong> ahrubé obmedzenie hospodár<strong>sk</strong>ej sú aže zo strany ST. PMÚ tak80 PC REVUE 4/2001


I N F O W A R En Reklamné bannery prehrávajús vyh¾adávaèmiNová štúdia NPD Group dospela k záveru, žev popularizácii z<strong>na</strong>èiek èi firiem nie súreklamné bannery také úèinné ako uvedenie<strong>na</strong> stránkach vo vyh¾adávacích portáloch.Uvedenie <strong>na</strong> stránkach vyh¾adávaèa jeefektívnejšie než štandardné bannery èitlaèidlové inzeráty, pokia¾ ide o zapamätaniez<strong>na</strong>èky tovaru, inšpiráciu <strong>na</strong> nákup ahodnotenie firiem. V teste vybavovania z<strong>na</strong>nIntel stále odkladá príchod ItaniaZákazníci si <strong>na</strong> nový procesor Itanium,urèený pre high-end servery, budú musiepoèka ešte o nieèo dlhšie. Zatia¾ èo v júliminulého roku Intel tvrdil, že poèítaèes Itaniom budú „všeobecne dostupné“ v prvejpolovici roku 2000, teraz oznámil, žeservery s týmito èipmi sa síce dostanú <strong>na</strong>trh už v <strong>na</strong>sledujúcom štvr roku, ale vo väèšíchobjemoch budú ponúkané až v druhompolroku.Pod¾a komentátorov sú neustále meškaniapre tento program typické. Medzi prvýmidodávate¾mi nových serverov budú IBM srozhodol o rozklade, ktorý ST podali v októbriminulého roka, a potvrdil aj pokutu 10 mil. Sk.K porušeniu záko<strong>na</strong> došlo pod¾a rozhodnutiaPMÚ tým, že ST po<strong>sk</strong>ytovanímsvojich služieb znevýhodòovali konkurenènýchpo<strong>sk</strong>ytovate¾ov internetu a ich zákazníkov,prièom úètovali svojim internetovýmzákazníkom za rov<strong>na</strong>kú službu o 30 %nižšiu cenu než zákazníkom ostatnýchpo<strong>sk</strong>ytovate¾ov internetových služieb. Ïalšímporušením záko<strong>na</strong> bolo, že ST obmedzilidistribúciu niektorých digitálnych okruhov<strong>na</strong> úkor koncových používate¾ov internetovýchslužieb. Iným porušením záko<strong>na</strong>pod¾a PMÚ bolo, že ST odmietli po<strong>sk</strong>ytovaslužbu prenájom miestnych vedení a <strong>na</strong>sadzovanímfrekvenèných filtrov sa s<strong>na</strong>žilidonúti ich používate¾ov objed<strong>na</strong> si trikrátdrahšiu službu A<strong>na</strong>log+ alebo ešte nákladnejšídigitálny okruh.n Mikroplatby <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ominterneteTatra banka uviedla <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ý trh ïalšiemožnosti realizovania platieb prostredníctvominternetu <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Pomocounového platobného nástroja MicroPay budúmôc klienti realizova tzv. mikroplatby, t. j.platenie za informácie a služby v hodnoteod nieko¾kých halierov do 10 Sk, nenároènýma podstatne efektívnejším spôsobomako doteraz.Pre prevádzkovate¾ov internetových informaènýchserverov mikroplatby predstavujúzefektívnenie úètovania a vyrov<strong>na</strong>nia„malých platieb“, znižovanie nákladov a alter<strong>na</strong>tívnyzdroj príjmu popri reklame a predplatnom.Pre používate¾ov internetu sú mikroplatbypohodlným nástrojom <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>aniehodnotných informácií, ktoré prevádzkovateliaobsahu sprístupnia zo svojich archívov.Systémy mikroplatieb vo svete si kladúza cie¾ minimalizova cenu jednotlivýchtransakcií a akumulova ich do väèších celkov,preto po<strong>sk</strong>ytujú jednoduché používate¾<strong>sk</strong>érozhranie a robia „mikronákup“ ve¾mipohodlným pre používate¾a. Z praktickéhopoh¾adu používate¾ nemusí niè inštalova, staèí, ak si <strong>na</strong> svoj MicroPay kreditprevedie fi<strong>na</strong>nèné prostriedky <strong>na</strong>pr. v hodnote50 Sk zo svojho úètu alebo karty.Mikroplatba za informaèný obsah je potomrealizovaná priamo po kliknutí <strong>na</strong> spoplatnenúhypertextovú linku a odsúhlasenípoužívate¾om. Na Sloven<strong>sk</strong>u sa dlhodobooperaèným systémom Linux a Hewlett-Packard s vlastným HP-UX. Intel chce s novýmserverovým procesorom dosiahnu rov<strong>na</strong>kúdomi<strong>na</strong>nciu, akú má <strong>na</strong> de<strong>sk</strong>topoch.Zatia¾ èo v lacnejších modeloch sa používajúhlavne intelov<strong>sk</strong>é Pentiá, drahšiepoužívajú hlavne RISC èipy od firiem SunMicrosystems, Compaq, HP a IBM. NasledovníkomItania má by procesor s kódovýmoz<strong>na</strong>èením McKinley, ktorý by pod¾a a<strong>na</strong>lytikovnemuseli sprevádza také problémy.Intel oèakáva, že i keï bude Itanium užitoènépre e-komerèné aplikácie, mnoho zákazníkovsi radšej poèká <strong>na</strong> McKinley. (OI)uvažuje o produkte, ktorý prinesie platenýobsah a služby prístupné cez mikroplatby azáujem prejavilo nieko¾ko známych informaènýchserverov. MicroPay má ambíciuplne uspokoji túto potrebu.n Ericsson predstavil pohyblivé SMSNa svetovom kongrese GSM vo francúz<strong>sk</strong>omCannes predstavil Ericsson konceptspráv ïalšej generácie. Tento nový spôsobodosielania správ sa v súèasnosti definujeako štandard pre mobilné telekomunikácietretej generácie. Služba multimediálnychspráv (Multimedia Message Service, MMS)je ïalším vývinovým stupòom štandarduSMS, ktorý v súèasnosti smeruje k zaujímavémuformátu pre rozšírenú službu textovýchspráv s využitím obrázkov. Pod¾a oèakávaníby sa v koneènom dôsledku mal stapreferovaným spôsobom výmeny správ prepoužívate¾ov mobilných terminálov.MMS dokáže prenáša správy obsahujúcetext, grafiku, fotografie, audio a dokonca ajvideoklipy medzi mobilnými prístrojmi s využitímbezdrôtového aplikaèného protokolu(WAP) ako nosnej technológie. Systém pracuje<strong>na</strong> báze vysokorýchlostných prenosovýchtechnológií EDGE a GPRS. Demonštráciav Cannes bola v sieti GPRS, systém využíva terminályEricsson, vstupnú bránu pre WAPa ïalšiu sie ovú infraštruktúru.Telefóny podporujúce MMS budú využívazabudovaný mediálny editor, ktorýpoužívate¾om umožní vytvára a editovaobsah multimediálnych správ. Napríklad spomocou zabudovanej alebo pripojenejkamery budú môc používatelia vytvárasprávy vo formáte PowerPoint alebo digitálnepoh¾adnice a posiela ich priate¾omalebo kolegom. Prvé produkty podporujúceMMS uvedie Ericsson koncom roku 2001.n Debut novej generácie poèítaèaCompaq iPAQ De<strong>sk</strong>topSpoloènos Compaq Computer ohlásilanovú generáciu stolných poèítaèov CompaqiPAQ De<strong>sk</strong>top, ktoré sa budú dodáva v dvochvyhotoveniach:l iPAQ De<strong>sk</strong>top bez podpory tradièných technológií(Legacy-Free) – je vybavený operaènýmsystémom Windows 2000 aleboWindows ME a šiestimi konektormi USB <strong>na</strong>pripojenie periférnych zariadení USB novejgenerácie,l iPAQ De<strong>sk</strong>top s podporou tradièných portov– urèený pre používate¾ov, ktorí sa potrebujúspo¾ahnú <strong>na</strong> systémy s tradiènoutechnológiou, využívajúc pritom klasickésériové a paralelné rozhrania. Vybavený jeoperaèným systémom Windows 2000,Windows 98 alebo Windows NT.Volite¾ný zásuvný modul umožòuje používate¾omjednoduchú premenu Legacy-Free poèítaèa <strong>na</strong> iPAQ De<strong>sk</strong>top s podporoutradièných portov. Nové modely, vybavenéèipovou súpravou Intel 815E, sú osadzovanéprocesormi Intel Pentium III 866 MHzalebo Intel Celeron 700 MHz. Rozširovacierozhranie so zásuvkou MultiBay sa dá použi<strong>na</strong> pripojenie zariadení CD-RW, CD-ROM, LS–120, 10 GB pevného di<strong>sk</strong>u a jednotkyZip 250.Bezpeènos systému sa zvýšila pridanímbezpeènostnej svorky, ktorá uzamyká boènékryty a zabezpeèuje hlavné súèasti systému,ako je pevný di<strong>sk</strong>, pamä ové moduly a modultradièných rozhraní. Bezpeènostná spo<strong>na</strong>umožòuje používate¾ovi zablokova vysúvacímechanizmus rozhrania MultiBay a znemožnitak vysunutie zariadení MultiBay.n Internet je <strong>na</strong> Kube luxusomFidel Castro kontroluje všetky ISP a jedinúinternetovú gateway v krajine. Na internetnemajú prístup sledované osoby a ostatnýmKubáncom komunistický diktátors ažuje situáciu, ako len môže. Napríkladvšetci používatelia musia by registrovanív Národnom centre pre automatickú dátovúvýmenu (CENIAI) za mesaèný poplatok260 USD, prièom roèný príjem priemernéhoKubánca neprekroèí hranicu240 USD. Castro tak urobil z internetuluxus, aký si môžu dovoli iba majetníobyvatelia Ostrova slobody, ktorí majútelefón a PC. Ani oni však nemajú prístup<strong>na</strong> pornografické weby a <strong>na</strong> stránky kritizujúceCastrov režim.n Unix ešte lacnejšíSun Microsystems pristúpil k zníženiu cienpracovných staníc Unix, prièom ich stlaèilpod hranicu 1000 USD. Základná konfiguráciabude stá 995 USD, zatia¾ èo ce<strong>na</strong>Sun Blade 100 bude rás úmerne s lepšouvýbavou, ako je kvalitnejší monitor èi grafickékarty 3D. Zo stanovi<strong>sk</strong>a spoloènostivšak vyplýva, že ceny budú v každom prípadeaž o polovicu nižšie, než je ce<strong>na</strong> poslednéhomodelu Ultra 5.4/2001 PC REVUE 81


I N F O W A R Eèiek a firiem sa ukázalo, že uvedenie vovylistovanom zoz<strong>na</strong>me vyh¾adávaèa (<strong>na</strong>prvých troch miestach) bolo trikrát úèinnejšiea spoloènosti potom boli respondentmiaj lepšie hodnotené. Štúdia takisto odhalila,že 55 % všetkých on line nákupov bolou<strong>sk</strong>utoènených práve <strong>na</strong> základe vyh¾adaniav portáloch, zatia¾ èo cez reklamné bannerylen 9 % nákupov.Zvýhodnené umiestnenie odkazu za poplatokumožòujú firmám <strong>na</strong>príklad portályYahoo!, A<strong>sk</strong> Jeeves, LookSmart alebo Google.Štúdiu sponzoroval GoTo.com. (OI)n HP Netserver E 800Spoloènos HP uviedla <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ý trh systémHP Netserver E 800, špeciálne <strong>na</strong>vrhnutýpre malé a stredné podniky. Umožòujeim sústredi sa <strong>na</strong> biznis tým, že po<strong>sk</strong>ytujejasnú cestu rozširovania a infraštruktúryslužieb podpory.Medzi pokrokové funkcie systému HPNetserver E 800 patria:l rozšírite¾nos , ktorá podporuje rastúce požiadavkymalého alebo stredného podnikua minimalizuje investície do výpoètovej techniky,l zjednodušené <strong>na</strong>stavenie vïaka HP Navigátoru,ktorý sprevádza zákazníka procesom<strong>na</strong>stavenia a inštalácie,l plne integrované riešenie <strong>na</strong> zálohovaniedát <strong>na</strong> niektorých modeloch vrátane HP SureStoreDAT24i a intuitívneho integrovanéhosoftvéru s funkciou obnovy po strate dát(One Button Disaster Recovery),l nástroje HP TopTools <strong>na</strong> jednoduchú správua odstraòovanie chýb <strong>na</strong> serveri prostredníctvomwebového rozhrania a prehliadaèa.Systém HP Netserver E 800 umožòuje jednoduchérozšírenie až <strong>na</strong> konfiguráciu s dvomaprocesormi Intel Pentium III s frekvenciou 800MHz a 866 MHz (933 MHz a 1 GHz verzie odapríla), 145 GB interného di<strong>sk</strong>ového priestoru,2 GB operaènej pamäte ECC SDRAMa sedem konektorov PCI I/O.Systém HP Netserver E 800 sa dodávaso službou podpory HP Instant Support. Jeto bezplatná automatizovaná služba <strong>na</strong>riešenie problémov s výpoètovou technikou.Služba HP Instant Support je automatizovaná,perso<strong>na</strong>lizovaná a spo¾ahlivá služba <strong>na</strong>odstraòovanie chýb on line. Spoloènos HPpo<strong>sk</strong>ytuje túto službu pre systém HP Netserverod februára 2001.Systém HP Netserver E 800 je k dispozíciiod 15. februára 2001 za špeciálnu cenu66 900 Sk v základnom vyhotovení bezdi<strong>sk</strong>u a operaèného systému.n Tržby z B2C stúpli v USA o 61 %US Census Bureau zverejnil údaje o B2Cobchode v USA za rok 2000. Predaj koncovýmzákazníkom prostredníctvom internetudosiahol hodnotu 28 mld. USD, èo z<strong>na</strong>menánárast o 61 percent, v roku 1999 tento predajpredstavoval 17,3 mld. USD. V roku1998 boli tržby z B2C trhu 7,7 mld. USD.On line sa minulo v uplynulom roku 7,8mld. USD <strong>na</strong> nákup leteniek a ïalších 2,1mld. USD <strong>na</strong> rezervácie v hoteloch. Spoluto predstavovalo 9,9 mld. USD, èo z<strong>na</strong>mená35 percent celkového obratu v segmenteB2C.(BM)n Wincor Nixdorf – nová z<strong>na</strong>èkas dlhou tradíciouSpoloènos Wincor Nixdorf GmbH & CO.KG Paderborn (Nemecko) patrí medzi poprednýchsvetových dodávate¾ov produktovv oblasti samoobslužných zariadení a retailovýchsystémov.Vznikla v októbri roku 1999 osamostatnenímbankovej a retailovej divízie koncernuSiemens (predtým Siemens Nixdorf).Stratégiou spoloènosti Wincor Nixdorf jekoncentrácia orientácie <strong>na</strong> tieto dve oblastipôsobenia. Spoloènos zamestnáva 3600pracovníkov a v obchodnom roku 1999/2000 dosiahla obrat 1,337 mld. EUR.Wincor Nixdorf je zastúpený vo viac ako 40krajinách sveta, pritom v 28 krajinách mápriame zastúpenie.Sloven<strong>sk</strong>á poboèka Wincor Nixdorf zaèalasvoj èinnos od 1. 10. 2000. Vznikla vyèlenenímèasti podniku Siemens Sloven<strong>sk</strong>o, ktorýdovtedy spoloènos Wincor Nixdorf <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uobchodne zastupoval.Jej úlohou je zastupova záujmy spoloènostiv odbytovej a servisnej oblasti preSloven<strong>sk</strong>ú republiku. Poboèka má dve divízie:divíziu Retail a divíziu Banking.Je prvým a doposia¾ jediným dodávate¾ompokladnièného systému <strong>na</strong> báze platformyLinux a prvým dodávate¾om pokladniènéhosystému s integrovaným platobnýmterminálom.Väèši<strong>na</strong> výz<strong>na</strong>mných domácich a zahraniènýchhypermarketových a supermarketových,ako aj renomovaných maloobchodnýchre azcov <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u používa pokladniènésystémy a riešenia Wincor Nixdorf.n Compaq a Cisco budú spoloènepo<strong>sk</strong>ytova telefónne riešeniazaložené <strong>na</strong> IPSpoloènosti Compaq Computer Corporatio<strong>na</strong> Cisco Systems, Inc., uzatvorili strategickúalianciu <strong>na</strong> urýchlenie zavádzaniaintegrovaných riešení IP telefónie.Spoloènos Compaq bude podporovaarchitektúru pre hlas, video a integrovanédáta (AVVID) spoloènosti Cisco, ktorá podnikompo<strong>sk</strong>ytuje overené a integrované sieovériešenia v oblasti otvorených systémov.Táto aliancia u¾ahèí podnikom prechod zostarších systémov PBX <strong>na</strong> nové riešenia IPtelefónie. Celosvetová organizácia CompaqGlobal Services bude pre túto technológiuzabezpeèova celoživotné služby, ktorépomôžu zákazníkom prejs <strong>na</strong> IP telefóniurýchlo a hladko. Táto organizácia bude takistoponúka pilotnú implementaènú službu,v rámci ktorej si budú môc zákazníci otestovaIP telefóniu a rozširova implementáciutejto technológie vlastným tempom.n Optický smerovaè CISCO 7600 OSRSpoloènos Cisco Systems uviedla optickýsmerovaè Cisco 7600 OSR (Optical ServicesRouter), vysokovýkonný smerovaè prepo<strong>sk</strong>ytovate¾ov služieb, ktorý zais uje kvalitnéIP služby pri rýchlostiach optických sietí.Cisco 7600 OSR rozširuje stratégiu CiscoIP+Optical, ktorá urèuje prístup spoloènosti82 PC REVUE 4/2001


I N F O W A R EA<strong>na</strong>lýza trhu NASDAQ za februárDruhý mesiac nového roku sa niesol predovšetkýmv z<strong>na</strong>mení oèakávania štvr roènýchhospodár<strong>sk</strong>ych výsledkov a možnéhoïalšieho zníženia úrokových sadzieb.Svetové akciové trhy však vo februáriinvestorom ve¾a radosti nepriniesli. Prepadu<strong>na</strong> jednotlivých trhoch dominovalitituly novej ekonomiky, obchodované <strong>na</strong>jmä<strong>na</strong> technologickom trhu NASDAQ. Príèinouboli negatívne hospodár<strong>sk</strong>e výsledkytýchto spoloèností, ktoré ani do budúcnostineponúkajú pozitívny výh¾ad. Obavya<strong>na</strong>lytikov boli spojené hlavne s polovodièovýmsektorom, kde studenú sprchupripravil pre investorov producent sie o-vých zariadení Cisco Systems. Zi<strong>sk</strong> firmy zadruhý úètovný štvr rok nesplnil odhadya<strong>na</strong>lytikov. Akcie v tomto momente oslabiliaž o 20 %.Druhou <strong>na</strong>jdôležitejšou udalos ou februárabolo oèakávanie zníženia k¾úèovýchúrokových sadzieb Federálnou rezervnoubankou (FED), ktoré sa <strong>na</strong>pokonvôbec neko<strong>na</strong>lo. Prezident FED-u AlanGreenspan komentoval toto rozhodnutietým, že ekonomika USA nie je <strong>na</strong> tom ažtak zle, aby sa museli prudko znižovaúrokové sadzby. Zároveò dodal, že <strong>na</strong>tento rok oèakáva 2 až 2,5 % rast hospodárstva.Z dlhodobého h¾adi<strong>sk</strong>a išlo o priaznivúsprávu, ale investori predsa len stavila<strong>na</strong> pokles sadzieb, a tak z trhu odchádzali.Výpredaj akcií zapríèinil ïalšímínusový bod pre NASDAQ a jeho <strong>na</strong>jrelevantnejšíindex Nasdaq Composite(IXIC). Rapídny prepad akcií zažil výrobcatelekomunikaènej infraštruktúry NortelNetworks (-34,4 %), ïalej JDS Uniphase(16 %) a Corning (19,4 %).Na trh sa však nedostávali len negatívneinformácie. Dobré hospodár<strong>sk</strong>e výsledkya aj vyhliadky do budúcnosti ohlásilifirmy Cie<strong>na</strong>, Applied Materials a <strong>na</strong>jväèšívýrobca èipov Intel.Napriek tomu však index NasdaqComposite nedokázal kompenzova poklestrhu priaznivými správami. Z poèiatoènejhodnoty 2660,50 bodov <strong>na</strong> zaèiatkufebruára mesiac uzatváral <strong>na</strong> hodnote2151,83 bodov, èo z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo stratu19,12 %.(Ing. Roman Ganobèík,Online Investor Slovakia, o. c. p., a. s.)Sprostredkovanie zamest<strong>na</strong>niapre IT odborníkov v NemeckuCisco Systems k rozvoju integrácie riešení preIP a optické siete.Vo vyhlásení svojej stratégie IP+Opticalpredstavila spoloènos Cisco Systems riešenieprístupových a základných vrstiev sietípo<strong>sk</strong>ytovate¾ov služieb. Cisco 7600 OSRpredstavuje výkonný smerovaè, schopnýuniverzálne zlúèi viac funkcií v PoP (point ofpresence), medzi ktoré patrí zhromaždenievšetkých prístupov, základné prepojeniekostrovej siete a konektivita lokálnych serverovýchfariem. Rov<strong>na</strong>ko po<strong>sk</strong>ytuje inteligentnúvrstvu pre metropolitné prostrediecez SONET a Gigabit Ethernet (GE).Smerovaè Cisco 7600 OSR obsahujefunkcie a vlastnosti z ocenenej platformyCatalyst 6500 a softvéru Cisco IOS. Cisco7600 OSR umožòuje rozširovanie optickejkonektivity prostredníctvom nových OpticalServices Modules (OSM), súboru vysokovýkonnýchlinkových kariet, dostupných vovariantoch pre rozhrania GE WAN, Packetover SONET (PoS) a ATM. Tieto modulyAgentúra data-compass, s. r. o., sprostredkúvav Nemecku legálne zamest<strong>na</strong>nie prevysokoškol<strong>sk</strong>y vzdelaných odborníkov z oblastiinformaèných technológií za štandardnýchpodmienok, platných pre zamest<strong>na</strong>ncovv Nemecku, t. j. s úplným zdravotnýmpoistením, jeden a pol mesiacom dovolenky,<strong>na</strong> prvých šes mesiacov aj s ubytovaním.Sloven<strong>sk</strong>ý záujemca fi<strong>na</strong>nène nièneri<strong>sk</strong>uje, výdavky spojené s cestou a pobytompri pohovore v Nemecku platí agentúra.V prípade záujmu je postup jednoduchý.Na stránke http://<strong>www</strong>.data-compass.<strong>sk</strong> sa<strong>na</strong>chádza vzorový dokument <strong>na</strong> vyhotoveniepersonálneho profilu, ktorý trebaposla e-mailom do sloven<strong>sk</strong>ej agentúry.Osobné pohovory so zástupcami firmy sako<strong>na</strong>jú zvyèajne v Nemecku. Šancu zí<strong>sk</strong>aprácu majú vysokoškol<strong>sk</strong>y vzdelaní odborníci,ktorí majú menej ako štyridsarokov. Predpokladom je minimálne rokpraxe. Šancu však má aj absolvent, ktorýpraxoval poèas štúdia.Stránka obsahuje aj rubriku Aktuálneponuky, kde nájdete preh¾ad vo¾nýchmiest, usporiadaných do tabu¾ky. Vybrasi môžete pod¾a vo¾nej pozície, opisupožiadaviek, ktoré by mal adept spåòa ,mesta, v ktorom je pozícia vo¾ná, údajovo roènom plate a èasovom období, v ktoromfirma pracovníka potrebuje. Rov<strong>na</strong>konechýba údaj, aké jazykové z<strong>na</strong>lostispoloènos vyžaduje. Zväèša staèíanglický jazyk. Ïalšími zaujímavými informáciami<strong>na</strong> stránke sú <strong>na</strong>príklad <strong>sk</strong>úsenostiz predošlých pohovorov, úspešnos, rady bývalých uchádzaèov, ktorí užv Nemecku pracujú.n(OSM) po<strong>sk</strong>ytujú rýchlosti potrebné presiete GE, OC-3, OC-12 a OC-48 s mnohýmivariantmi poètu portov.Smerovaè Cisco 7600 OSR sa <strong>sk</strong>ladá zospí<strong>na</strong>cej štruktúry 256 Gb/s a preposielaciehoobvodu s výkonom 30 miliónov paketovza sekundu. Rozsah jeho IP služieb zais ujesoftvér Cisco IOS, ktorý po<strong>sk</strong>ytuje funkcie akozabezpeèenie, zdoko<strong>na</strong>lený QoS a služby citlivé<strong>na</strong> destináciu. Okrem toho umožòujesmerovaè Cisco 7600 OSR využitie súèasnýchportových adaptérov zo série smerovaèovCisco 7500 cez modul Cisco FlexWAN.n Extendery Allied Telesyn prepojasiete LAN a WAN i bez smerovaèaAllied Telesyn Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l (<strong>www</strong>.alliedtelesyn.com)oznámil novátor<strong>sk</strong>é riešenievzdialeného prístupu k sieti – súpravu sieovýchextenderov umožòujúcich jednoduchéa ¾ahké prepojenie jednotlivých sieovýchuzlov prostredníctvom E3, E1, ISDNa xDSL liniek. Allied Telesyn dodáva dvanásrôznych variantov LAN extenderov,v ktorých kombinuje rôzne vybavenie.Vzh¾adom <strong>na</strong> jednoduchos použitia a cenovúvýhodnos sú sie ové extendery AlliedTelesyn vhodnou alter<strong>na</strong>tívou pre firemnépoboèky a plošne rozsiahle siete. Po<strong>sk</strong>ytujúve¾kým korporáciám riešenie pripojeniapoboèiek prostredníctvom E1 èi xDSL, ïalej súvhodné <strong>na</strong> pripojenie ethernetových portovprepí<strong>na</strong>èov Allied Telesyn Rapier 24 aleboiných prepí<strong>na</strong>èov <strong>na</strong> 3. vrstve prostredníctvomobvodov E1 èi E3 alebo <strong>na</strong> pripojenie vzdialenýchbudov prostredníctvom medenej dvojlinky.Všetky èleny tejto rodiny sú vybavenétechnológiou IPacket, èo z<strong>na</strong>mená, že sú optimalizovanépre IP služby.Ceny sa zaèí<strong>na</strong>jú <strong>na</strong> 695 dolároch aštyri balenia point-to-point starter kit obsahujúzároveò prijímaciu i vysielaciu èas .n Predaj výrobcov telekomunikaènýchzariadení sa spomalíNajväèší výrobcovia telekomunikaènéhovybavenia a zariadenia <strong>na</strong> svete budú v roku2001 èeli spomaleniu predaja po tom,ako sa v minulom roku tešili z dvojcifernéhopercentuálneho rastu. Vyplýva to z prie<strong>sk</strong>umuspoloènosti Gartner Dataquest.V roku 2001 sa <strong>na</strong> trhu telekomunikaènýchzariadení a vybavenia oèakáva spomalenierastu dopytu, redukcia a oddialenieinvestícií do sietí a aplikácií a dokonca zánikniektorých výz<strong>na</strong>mných klientov. Pozície jednotlivýchvýrobcov telekomunikaèných zariadenísa v rámci svetového rebríèka v roku2000 výrazne zmenili vzh¾adom <strong>na</strong> èorazväèšie rozdiely medzi ich stratégiami.Spoloènos Ericsson sa zaradila <strong>na</strong> prvúprieèku spomí<strong>na</strong>ného svetového rebríèka stržbami 31,3 mld. USD po tom, ako štyripredchádzajúce roky strávila <strong>na</strong> druhej prieèke.Príèinou úspechu je silná pozícia tejtofirmy v oblasti mobilných sietí. SpoloènosNortel sa z tretej prieèky vyšplhala <strong>na</strong> druhúvïaka tržbám vo výške 30,3 mld. USD, úspechom<strong>na</strong> rapídne expandujúcom trhu optokáblovýchsietí a vysokej technologickej profe-4/2001 PC REVUE 83


I N F O W A R Esio<strong>na</strong>lite. Spoloènos Nokia, ktorá je <strong>na</strong>jväèšímpredajcom mobilných telefónov <strong>na</strong>svete, pokroèila zo štvrtej pozície <strong>na</strong> tretiu stržbami vo výške 27,2 mld. USD. Pod¾a oèakávaníspoloènosti Gartner sa však rast firmyNokia v <strong>na</strong>jbližších rokoch zmierni. Neúspechutrpela spoloènos Lucent, ktorá sa po odèlenenífirmy Avaya prepadla <strong>na</strong> štvrtú pozíciu zprvej s tržbami 25,8 mld. USD.n ASP <strong>sk</strong>úšajú š astie <strong>na</strong> trhu B2BPo<strong>sk</strong>ytovatelia aplikaèných služieb sa v s a-ženom prostredí internetovej ekonomiky pokúšajúnájs nových zákazníkov, niektorí z nichsa zameriavajú <strong>na</strong> business-to-business burzy.Medzi tie on line burzy, ktoré starostlivoso svoje systémy prenechávajú ASP, patria<strong>na</strong>príklad Covisint, Elemica èi ForestExpress.Hlavným dôvodom je úspora nákladov apráce, nevyhnutných <strong>na</strong> interné zabezpeèeniechodu aplikácií. Pre menšie burzy, ktoréani nemajú dostatok prostriedkov <strong>na</strong> vlastnésystémy, je to èasto jediné riešenie.Medzi <strong>na</strong>jväèšie zmluvy uzavreté medziASP a B2B spoloènos ami patrí októbrovázmluva medzi gigantickou on line burzouautomobilového priemyslu Covisintom a po<strong>sk</strong>ytovate¾ome-komerèného softvéru, firmouNexPrise. Naopak, on line burza FreeMarketsoznámila, že èiastoène preberá rolu ASP a žebude firmám pre<strong>na</strong>jíma nový softvér <strong>na</strong> vybudovanieon line trhov <strong>na</strong> báze predplatného.Covisint obchodujúci so súèiastkami preautomobily by sa mohol sta príkladom precelý sektor. K jeho zákazníkom bude patri40 000 spoloèností, ktoré dodávajú svojeprodukty <strong>na</strong>jväèším automobilkám. Ceztento web, ktorý by mal by uvedený doživota v tomto roku, bude pod¾a MorganStanley Dean Witter každoroène pretekatovar za 750 mld. USD a jeho trhová kapitalizáciaby sa okolo roku 2005 mohlapohybova niekde okolo 10 mld. USD.Pod¾a a<strong>na</strong>lytikov sa mnohé ASP èi iné webhostingovéfirmy pokúšajú <strong>na</strong> business-tobusinesstrhu zí<strong>sk</strong>a dodatoèné zdroje peòazí.ASP služby sa totiž <strong>na</strong>vzdory všetkým optimistickýmpredpovediam presadzujú ve¾mi pomaly.Navyše prišlo ekonomické spomalenie,a tak sa nieko¾ko ASP hráèov ocitlo mimo biznisu– <strong>na</strong>príklad Red Gorilla èi HotOfficeTechnologies. ASP sa tradiène zameriavajú <strong>na</strong>menšie a stredné spoloènosti, ktoré h¾adajúNové pracovné miesta v oblasti IT <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uV Rakú<strong>sk</strong>u sa už zopár mesiacov vedie vášnivávnútropolitická di<strong>sk</strong>usia o tom, èi sa voblasti informaèných technológií zvýši kvótapre pracovné sily zo zahranièia. K tejtoproblematike zaujal pred èasom vo vysielanírakú<strong>sk</strong>eho rozhlasu jednoz<strong>na</strong>ène zamietavéstanovi<strong>sk</strong>o rakú<strong>sk</strong>y spolkový kancelárDr. Wolfgang Schüssel. Je toho názoru, žeby sa rakú<strong>sk</strong>e hospodárstvo radšej malopokúsi pod¾a zákonov Európ<strong>sk</strong>ej únieúplne legálne priláka informatikov z ostatnýchštátov Európ<strong>sk</strong>ej únie (<strong>na</strong>pr. z Portugal<strong>sk</strong>a,Fín<strong>sk</strong>a alebo Grécka).V prostredí silného nedostatku ITexpertov však vy<strong>na</strong>liezavo koná medzinárodnáspoloènos Trenkwalder so sídlomkoncernu v Rakú<strong>sk</strong>u. Táto firma, ktorá jesvojou dcér<strong>sk</strong>ou spoloènos ou <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uzastúpená už od roku 1992, preberázákazky od medzinárodných koncernova <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u zamestnáva sloven<strong>sk</strong>ýchIT odborníkov. Sloven<strong>sk</strong>í zamest<strong>na</strong>ncitieto zákazky, ktoré <strong>na</strong> informatikovkladú nároèné požiadavky, realizujú.Ing. Miroslav Rentka, ko<strong>na</strong>te¾ firmyTrenkwalder v Bratislave, tvrdí, že tentomodel prináša Sloven<strong>sk</strong>u i sloven<strong>sk</strong>ýmlacnejšiu alter<strong>na</strong>tívu, než je nákup licenènéhosoftvéru, ale nový model je firmami prijímanýlen ve¾mi vlažne. Naopak, business-to-businesson line trhy sa úspešne rozbiehajú. Pod¾aa<strong>na</strong>lytických odhadov vzrastie ve¾kos (objemtransakcií) tohto sektora z 131 mld. USD vroku 1999 <strong>na</strong> 2,7 – 7,3 bil. USD v roku 2004.Na porov<strong>na</strong>nie: ve¾kos business-to-consumer(B2C) sektora sa odhaduje v roku 2004 <strong>na</strong>184,5 mld. USD a v roku 2000 dosiahla 20,3mld. USD. ASP sektor bude èo do rozsahuešte <strong>sk</strong>romnejší – pod¾a AMR Researchdosiahne v roku 2004 objem 4,7 mld. USDpri roènom raste 153 %. Gartner Group jeoptimistickejší a ve¾kos tohto sektora odhadujev roku 2004 <strong>na</strong> 25,3 mld. USD.Ïalším príkladom spolupráce je partnerstvoBroadVision, ktorý bude hos ova softvérMarketMaker od Coria. MarketMaker umožòujespoloènostiam budova <strong>na</strong> webe vlastnéburzy. Corio je takisto partnerom businessto-businessgiganta Commerce One. Corio,<strong>na</strong>opak, po<strong>sk</strong>ytuje služby menším on linetrhom – <strong>na</strong>príklad Elemice, ktorá pôsobí v chemickompriemysle, a ForestExpress, ktorý jeaktívny v obchode s papierom a drevom.Spolupráca s on line trhmi prináša i ïalšievýhody, pretože o služby a produkty zaèí<strong>na</strong>júma záujem i spoloènosti <strong>na</strong> nich obchodujúce.Do nového sektora sa okrem zavedenýchproducentov business-to-businesssoftvéru typu Ariba a Commerce One tlaèiai zaèí<strong>na</strong>júce firmy. V poslednom èase je to<strong>na</strong>príklad Idapta, ktorá bude po<strong>sk</strong>ytovaslužby <strong>sk</strong>upine dopravných spoloèností <strong>na</strong>zamest<strong>na</strong>ncom výhody: „Na jednej straneprofituje z nášho modelu Sloven<strong>sk</strong>á republika,lebo nestráca vzdelaných odborníkovich odchodom do zahranièia,pretože my im môžeme aj vo vlastnej krajineponúknu vysoko kvalifikované pracovnémiesta. Na druhej strane je pracovníkom<strong>na</strong>šej firmy príjemné, že nie súnútení pri h¾adaní dobrého pracovnéhomiesta opusti Sloven<strong>sk</strong>o. Zamest<strong>na</strong>nci<strong>na</strong>šej spoloènosti, ktorí zväèša majú svojichpríbuzných <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, sú so svojímpracovi<strong>sk</strong>om <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u <strong>na</strong>ozajspokojní a sú radi, že nemusia pre prácuzanecha svoju rodinu <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>ualebo že si nemusia s rodinou zvyka <strong>na</strong>nové prostredie v zahranièí.“Sloven<strong>sk</strong>é zastúpenie firmy Trenkwalder,ktorá popri inžinierstve vykonávasvoje aktivity i <strong>na</strong> úseku personálnehoporadenstva, má sídlo v Bratislave <strong>na</strong>Mlyn<strong>sk</strong>ých nivách è. 56. V priebehu roka2000 však otvorila poboèky aj v Košiciacha Žiline. Vo februári 2001 bude otvorenáïalšia poboèka v Ban<strong>sk</strong>ej Bystrici.nLevelSeas.com. Podobnou spoloènos ou jeAsera, ktorú fi<strong>na</strong>nène zabezpeèujú ve¾kí hráèiKleiner Perkins Caufield & Byers, Cisco Systems,Intel a General Electric. (OI)HOSPODÁRSKE VÝSLEDKYV SKRATKE (PRÍJEM, PREDAJ, TRŽBY)n Nové carrier-grade kompaktné PCIsystémy od SunuNa GSM World Congress predstavila spoloènosSun Microsystems 5 nových carriergradeproduktov (pre prevádzkovate¾ov komunikaènýchkanálov a telekomunikaènéspoloènosti), ktoré pomôžu výrobcom sieovýchzariadení (Network Equipment Provider– NEP) lepšie integrova operaènéprostredie Solaris a operaèný systém Choruss hlavnými (core) IP sie ami. Sun predviedolkompaktné servery Netra ct 400 a 800CompactPCI (cPCI) a rozširovacie karty NetraCP2040, CP2060 a CP2080 cPCI. Tieto serverya karty, založené <strong>na</strong> otvorených priemyselnýchštandardoch, umožòujú rýchlu inštaláciusie ovej infraštruktúry pre potreby telekomunikaènýcha internetových spoloèností.NEP a prevádzkovatelia komunikaènýchkanálov (carrier) sa tak stanú flexibilnejšímipri po<strong>sk</strong>ytovaní svojich služieb zákazníkom.Nové cPCI systémy Netra ct 400 a 800,certifikované NEBS, sú <strong>na</strong>vrhnuté <strong>na</strong> rýchluinštaláciu a použite¾nos , vyžadované privýstavbe novej generácie komunikaènejinfraštruktúry <strong>na</strong> báze protokolu IP. Presvoju spo¾ahlivos a flexibilnos je Netra ctserver optimálnym štandardným systémom<strong>na</strong> inštaláciu masívnych IP riešení <strong>na</strong> bázeSolaris a Chorus, šitým <strong>na</strong> mieru prevádzkovate¾omtelekomunikaènej infraštruktúry.Servery Netra ct 400 a 800 sú založené<strong>na</strong> architektúre Sun UltraSPARC a operaènomprostredí Solaris alebo real-time operaènomsystéme Chorus. Spolu s cPCI kartamiNetra vnútri serverov používajú bežnéAPI a rozšírenie pre vysokú dostupnos .Táto kombinácia integrovaných komponentovpredstavuje výkonnú platformu, schopnúmaximálne využi vysoko dostupnúkapacitu serverov a kariet Sun cPCI a operaènéhosystému, ktorý škáluje od real-timeswitching aplikácií až po masívne IP výpoètyza plnej podpory hot swap.Oba systémy Netra ct 400 a 800 budúcelosvetovo k dispozícii zaèiatkom marca2001 prostredníctvom existujúcich predajnýchkanálov spoloènosti Sun. Netra ct 400zaèí<strong>na</strong> <strong>na</strong> cene 20 000 USD (s inštalovanoupamä ou 1 MB). Netra ct 800 je k dispozíciiod 23 000 USD (s inštalovanoupamä ou 1 MB). Ïalšie špecifické konfigurácienájdete <strong>na</strong> <strong>www</strong>.sun.com/netra.Altron SK – celkové tržby 104,5 mil. Sk (+ 38 %) (celý rok 2000)Cisco Systems – èisté tržby 6,75 miliardy USD (+ 55 %), èistý príjem 874 mil. USD(za 2. Q fiškálneho roku 2001 konèiaci sa 27. 1. 2001)Dell – èistý zi<strong>sk</strong> 508 mil. USD (+ 16 %), objem predaja 8,7 mld. USD (+ 28 %) (4. Q)EuroTel – zi<strong>sk</strong> pred zdanením, úrokmi, odpismi a amortizáciou 2119,3 mil. Sk(+ 76,2 %) mil. Sk, marža 35,3 % (nárast), výnosy zo služieb mobilnej komunikácie4863,9 mil. Sk (+ 27,2 %), celkové tržby 6001,9 mil. Sk (+ 22,9) (celý rok 2000)Globtel – zi<strong>sk</strong> pred zdanením, úrokmi a odpismi 441,8 mil. Sk, celkové výnosy1,42 mld. Sk a èistý zi<strong>sk</strong> 177,7 mil. Sk. (jan. – febr. 2001), zi<strong>sk</strong> pred zdanením,odpismi a úrokmi 2,72 mld. Sk, výnosy 7,487 mld. Sk, èistý zi<strong>sk</strong> 1,07 mld. Sk.(celý rok 2000)Hewlett-Packard – èistý zi<strong>sk</strong> 727 mil. USD (pokles) (1.Q konèiaci sa 31. 1. 2001),celkový objem predaja 11,9 mld. USD (+ 2 %)Matsushita – prevádzkový zi<strong>sk</strong> 516 mil. USD, tržby 1,99 bilió<strong>na</strong> jenov (+ 7 %)(za 3. Q fiškálneho roku konèiaci sa decembrom 2000), prevádzkový zi<strong>sk</strong> 1,38 mld.USD (+ 33 %) (za celé tri štvr roky fiškálneho roku 2001), oèakávaný prevádzkovýzi<strong>sk</strong> 220 mld. jenov (za celý fiškálny rok)NavisionDamgaard – tržby 87,5 mil. USD, prevádzkový hospodár<strong>sk</strong>y výsledok10,6 mil. USD, oèakávané èisté výnosy 174 – 180 mil. USD (za 1. polovicu fiškálnehoroku 2000/2001)Novell – tržby 245 mil. USD (za 1.Q fiškálneho roku 2001 konèiaci sa 31. 1. 2001)Sloven<strong>sk</strong>é telekomunikácie – zi<strong>sk</strong> pred zdanením 770 mil. Sk (pokles) (celý rok 2000),celkové výnosy 18,4 mld. Sk a náklady 17,6 mld. Sk, príjmy z hovorného 10,969mld. Sk (nárast), zi<strong>sk</strong> po zdanení 1,4 mld. Sk (pokles), zi<strong>sk</strong> z prevádzkovej èinnosti3 mld. Sk (pokles) pri prevádzkových nákladoch 15,3 mld. Sk (celý rok 2000)Telenor – zi<strong>sk</strong> pred zdanením 2 mld. NOK (pokles) (celý minulý rok), zi<strong>sk</strong> po zdanení32 mil. NOK (pokles)Tronet – tržby spolu 333,862 mil. Sk (+ 46,78 %) (celý rok 2000), plánované tržby<strong>na</strong> rok 2001 440 mil. Sk (+ 30 %)Wincor Nixdorf – výnosy 77 mil. EUR (+19 %), stabilný obrat 1,337 mld. EUR (celýrok 2000)84 PC REVUE 4/2001


FWA ako telekomunikaèný hitI N F O W A R EÈO JE FWA? FWA je <strong>sk</strong>ratka anglickéhovýrazu Fixed Wireless Access, èo vdoslovnom sloven<strong>sk</strong>om preklade z<strong>na</strong>menápevný bezdrôtový prístup. Ako som siuž viackrát všimol, mnohí v tomto názvevidia rozpor medzi slovami pevný a bezdrôtový,pretože „pevný” asi vždy pripomí<strong>na</strong>pevnú linku. Tento rozpor je všakiba zdanlivý. V rádiokomunikaènej terminológiitotiž pevný z<strong>na</strong>mená nepohyblivý.FWA teda predstavuje prenosové zariadenie,ktoré slúži <strong>na</strong> realizáciu prístupovýchsietí po<strong>sk</strong>ytovate¾a dátových služieb a<strong>sk</strong>ladá sa z centrálnej (základòovej) stanicea z pevných – nepohyblivých – koncovýchstaníc (terminálov). Práve vïaka špecifickejhviezdicovej topológii (jeden centrálnybod komunikujúci <strong>na</strong>raz s istoumnožinou bodov) sa uvedená technológia<strong>na</strong>zýva aj bod – multibod (v angliètinePoint-to-Multipoint, v <strong>sk</strong>ratke PMP). Základòovástanica je pripojená do telekomunikaènejsiete prevádzkovate¾a a koncovéstanice sú umiestnené u používate¾a(úèastníka). Koncová stanica teda predstavujezariadenie, prostredníctvom ktoréhoprevádzkovate¾ zriaïuje svojmu zákazníkoviprípojku do svojej dátovej siete.Dáta sú medzi základòovou a koncovoustanicou prenášané pomocou mikrovån,t. j. rádiových vån s vlnovou dåžkoukratšou ako 1 m a dlhšou ako 1 mm, èozodpovedá frekvenènému rozsahu 300MHz až 300 GHz. To¾ko definícia. V praxisa však èasto dolná hranica tohto frekvenènéhopásma posúva <strong>na</strong> 1 GHz. ZariadeniaFWA môžu u nás pracova v troch frekvenènýchpásmach: 2,4 GHz, 3,5 GHz a26 GHz. Pásmo 2,4 GHz je urèené pre úzkopásmovézariadenia (po<strong>sk</strong>ytujúce prenosovúkapacitu typicky 2 Mb/s). Ide o tzv.vo¾né pásmo, t. j. pásmo, kde sa neuplatòujefrekvenèné plánovanie zo stranyTelekomunikaèného úradu SR. Práve totoje dôvod popularity tohto pásma a jehoširokého využitia hlavne po<strong>sk</strong>ytovate¾miinternetu. Pásma 3,5 GHz a 26 GHz súurèené pre širopásmové zariadenia, ktorépracujú <strong>na</strong>príklad s prenosovými kapacitamido 17 × 2 Mb/s (3,5 GHz), resp. do 35× 2 Mb/s (26 GHz) v prípade zariadenípoužívaných spoloènos ou Callino, s. r. o.Tieto hodnoty považujeme však za orientaèné– môžu sa líši v závislosti od typuzariadenia. Vïaka smerovým anté<strong>na</strong>mzákladòová stanica vytvorí pokrytie rádiovýmsignálom v danej oblasti (sektore),kde je potom možné zriaïova koncovéstanice. Vzh¾adom <strong>na</strong> frekvencie, <strong>na</strong> ktorýchtieto zariadenia pracujú, je potrebnépri zriaïovaní koncových staníc dodržapodmienku priamej vidite¾nosti <strong>na</strong> základòovústanicu.Obidve spomí<strong>na</strong>né pásma patria medzilicencované, t. j. prevádzkovanie akýchko¾vekzariadení v nich podlieha prevádzkovémupovoleniu zo strany Telekomunikaènéhoúradu SR, ktoré sa vydáva<strong>na</strong> základe frekvenèného plánovania.Navyše povolenia <strong>na</strong> prevádzku zariadeníFWA v týchto pásmach budú ude¾ované<strong>na</strong> základe licencií, ktoré budúci prevádzkovateliazí<strong>sk</strong>ajú vo výberovom ko<strong>na</strong>ní.Ako vieme, v súèasnosti Telekomunikaènýúrad SR vypísal výberové ko<strong>na</strong>nie <strong>na</strong>udelenie licencií <strong>na</strong> zriaïovanie a prevádzkovaniesietí FWA v pásme 26 GHz.NA ÈO SLÚŽI FWA? FWA ako prenosovátechnológia predstavuje novúalter<strong>na</strong>tívu pre budovanie prístupovýchsietí oproti pevným linkám, t. j. digitálnymokruhom (<strong>na</strong>jèastejšie <strong>na</strong> metalickejbáze) pre<strong>na</strong>jatým od Sloven<strong>sk</strong>ých telekomunikácií,a. s., po<strong>sk</strong>ytovate¾mi dátovýchslužieb. Je vhodná všade tam, kde kapacitaalebo kvalita pozemných vedení jenedostatoèná alebo nevyhovujúca, nehovoriaco cenových reláciách. Výhodou jetakisto rýchla a jednoduchá inštalácia zariadeníu zákazníka – koncového používate¾a.Prostredníctvom technológie FWA jemožné efektívne po<strong>sk</strong>ytova široké spektrumslužieb, ako <strong>na</strong>príklad prenájomdigitálnych telekomunikaèných okruhov <strong>sk</strong>apacitou n × 64 kb/s, resp. n × 2 Mb/s(n závisí od konkrétneho zariadenia), vysokorýchlostnýprístup do internetu, prepojeniesietí LAN, prenos hlasu v uzavretej<strong>sk</strong>upine, realizácia virtuálnych privátnychsietí, prenos multimédií a pod. TechnológiaFWA sa ve¾mi dobre uplatní všadetam, kde vyhovuje hviezdicová topológiasiete, prièom inštalácia štandardnýchmikrovlnných spojov by bola neefektív<strong>na</strong>vzh¾adom <strong>na</strong> množstvo bodov (zákazníckychmiest), ktoré treba pripoji , a vyžadovanúprenosovú kapacitu pre jednotlivébody (<strong>na</strong>jèastejšie n × 64 kb/s). Pre zariadeniaFWA všeobecne je typickou èrtou ajpomerne široká paleta rozhraní, pomocouktorých ich môžeme pripoji <strong>na</strong> infraštruktúruzákazníka. V zahranièí sa širokopásmovézariadenia FWA s úspechompoužívajú aj pre štandardné hlasovéslužby.Ing. ¼ubomír Kaèala, technický riadite¾,Callino, s. r. o.4/2001 PC REVUE 85


Ako zvládnu rastúciobjem dát v ISAktuálne štúdie prognózujú enormný nárastmnožstva údajov v informaèných systémoch.Len za obdobie rokov 1996 až 2000vzrástol objem údajov z 22 <strong>na</strong> 282 petabajtov.Rastová krivka bude ma pravdepodobneexponenciálny priebeh. Majú to „<strong>na</strong> svedomí“<strong>na</strong>jmä aplikácie z oblasti Data Warehouse,CRM (Customer Relationship Ma<strong>na</strong>gement),ERP (Enterprise Resource Planning),e-mail, e-business a multimédiá. Obzvlášvo svete e-business sa oèakáva takmerneuverite¾ný nárast údajov. Možnoteda vychádza z toho, že objem pamä o-vých systémov v tomto sektore sa roènebude minimálne zdvojnásobova , ak nebuderast ešte rýchlejší. Množstvo nových aplikáciíspôsobuje doslova záplavu údajov,mimoriadne ve¾a pamä ovej kapacity pohlcujú<strong>na</strong>príklad systémy pre Data Warehouse.Množstvo dodatoèných údajov vyvolávazávažné problémy: oèakávané každoroènézdvojnásobenie objemu pamä ových systémovpredlžuje aj procesy zálohovania. Tam,kde sa zabezpeèovanie ešte stále robí konvenènýmspôsobom cez LAN, dochádza kpre aženiu podnikových sietí. V extrémnychprípadoch už noc <strong>na</strong> denné zálohovanienepostaèuje, prípadne takéto èasovéokno vzh¾adom <strong>na</strong> charakter aplikácievôbec nie je k dispozícii. Výkonnos on lineaplikácií tak z<strong>na</strong>ène trpí. Náklady <strong>na</strong> taktovynútené prestoje aplikácií stúpajú (aktuálneštúdie hovoria o priemerných stratáchstotisíc USD za hodinu).LANFREE A SERVERLESS BAC-KUP. S obrov<strong>sk</strong>ými množstvami údajovsa èasto spája problém, ako zabezpeèidostupnos aplikácií, ktoré kolidujú s procedúramizálohovania. Tieto procedúry sútypickými „požieraèmi“ kapacít sietí a serverov.Comparex ponúka riešenie v podobesoftvérového nástroja Legato-Celestra preLAN-free a Serverless zálohovanie. Vïakanemu je možné bez zá aže siete LAN aleboservera kedyko¾vek poèas bežnej prevádzkyzálohova údaje bez obmedzenia aplikácií.Výsledkom je vysoká spokojnos používate¾ova produktivita, èo sa opä odráža<strong>na</strong> miere spokojnosti zákazníkov. Èorazviac spoloèností pôsobí v celosvetovomrozsahu, a preto musí po<strong>sk</strong>ytova on lineslužby 24 hodín denne. V takomto prípadezostáva iba jediná možnos – organizova„živé“ zálohovanie bez zálohovacieho ok<strong>na</strong>.Princíp zálohovania s využitím softvéruCelestra je jednoduchý: <strong>na</strong> zaèiatku sa vytvorísnímka súborového systému a zaènesa proces zálohovania. Zároveò sa otvorívyrovnávacia pamä . Údaje sa priamo z di<strong>sk</strong>uzapisujú do pá<strong>sk</strong>ovej knižnice bez presúvaniacez LAN. Aplikaèný server, <strong>na</strong> ktoromje rezidentný softvérový modul CelestraPower Agent, vydáva iba spojovacíimpulz (podnet <strong>na</strong> spojenie). Tento povel <strong>na</strong>komunikáciu je tak jedinou zá ažou, ktorázostala <strong>na</strong> serveri. I<strong>na</strong>k všetky ostatné procesyprebiehajú priamo medzi di<strong>sk</strong>ovoua pá<strong>sk</strong>ovou pamä ou.CERTIFIKÁCIA KOMPONENTOVRIEŠENIA. Pre COMPAREX, certifikovanéhopartnera spoloènosti Legato preoblas ochrany údajov a pamä ových sietíSAN (Storage Area Network), predstavujeCelestra strategický produkt. Na testovaniefunkènej súhry hardvéru s nástrojomCelestra využíva COMPAREX vlastné laboratórium.Tu od novembra 2000 prebiehalotestovanie produktov firiem Legato,McDATA a ATL Products (dcér<strong>sk</strong>a spoloènosQUANTUM) s cie¾om pokry èo <strong>na</strong>jširšieportfólio a prezentova tak zákazníkomkompletné prevádzkyschopné riešenie.Po úspešných testoch bola <strong>na</strong>pokoncertifikovaná automatizovaná pá<strong>sk</strong>ováknižnica ATL P3000 s mechanikamiDLT7000 (rýchlos zápisu 11 MB/s). Zariadeniaboli pripojené <strong>na</strong> Fibre ChannelDirector McDATA ED5000 s 32 boardmi.Použili sa zálohovacie softvéry LegatoNetworker a Celestra, inštalované <strong>na</strong> serveriSun Microsystems so systémom Solaris.Do testu sa zapojili aj FC_SCSI bridge,pripojené <strong>na</strong> ED5000. Ako nosný di<strong>sk</strong>ovýsystém sa použil EMC SYMMETRIX 5,úspešne prebehli aj testy s použitím FCadaptéra LP8000 firmy EMULEX.TESTOVACIE SCENÁRE PREZÁLOHOVANIE. Data Mover a PowerAgent boli <strong>na</strong>inštalované vždy <strong>na</strong> jednejpracovnej stanici Sun. Výsledkom boloúspešné zálohovanie <strong>na</strong> 6 DLT mechaník,ktoré spôsobovalo zá až procesora <strong>na</strong>aplikaènom serveri v rozsahu od 0 do 2percent.Testovali sa tri rozlièné zálohovacieprocedúry: kompletné zálohovanie údajov(všetky bloky) <strong>na</strong> pá<strong>sk</strong>u (DD-Image), zálohovanieiba použitých blokov (SparseBackup) a <strong>na</strong>pokon zálohovanie iba zmenenýchúdajov (Incremental). Zistilo sapritom, že èasy potrebné <strong>na</strong> zálohovanie aobnovu sú viac-menej identické.Testovala sa, samozrejme, aj obnovasamostatných súborov pomocou grafickéhorozhrania Legato NetWorker. Opäúspešne.Záver je jednoz<strong>na</strong>èný: Legato-Celestrasa môže bez obmedzení použi <strong>na</strong> Serverless/LAN-freezálohovanie a obnovu.Pre zákazníkov to v praxi z<strong>na</strong>mená nulovúzá až LAN a minimálnu zá až aplikaènéhoservera. Navyše sa eliminujú straty zprestojov, vynútených poèas zálohovacíchprocedúr. Zvýšený výkon a vysoká produktivitaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jú spokojnos zákazníkaa istotu.Zálohovacie postupy s využitím SANsú riešením, ako zvládnu ochranu exponenciálnerastúceho objemu ukladanýchúdajov.4C2U – COMPAREX CORE COM-PETENCE CENTER. Laboratóriumspoloènosti COMPAREX Informaèné systémyje špecializované výpoètové stredi<strong>sk</strong>os desiatkami špecialistov. Hlavnou úlohouje simulácia a testovanie rozliènýchscenárov (predovšetkým konektivity avzájomnej súhry rozmanitých hardvérovýcha softvérových komponentov).Precízne vyhodnocovanie umožòujeponúka zákazníkom overené riešeniaa minimalizova tak riziká, ktoré prinášaheterogénne prostredie. Stredi<strong>sk</strong>o jeprístupné aj zákazníkom, ktorí si môžuv bezpeènom prostredí laboratória COM-PAREX otestova pripravované postupya riešenia. COMPAREX, ako poprednýsystémový integrátor, tak ponúka ojedinelúslužbu v záujme svojich zákazníkov.n CPX


I N T E R N E TAko <strong>na</strong> firemnú webovú stránku / 4. èasPri tvorbe webových stránok sa stáleznova opakujú tie isté chyby. Výsledokniekedy vyzerá ako produkt <strong>na</strong>danéhoumelca, o ktorom nie je isté, èi nevisí horenohami, a firma by urobila lepšie, kebytakúto stránku vôbec nemala.Vytvori webovú stránku, ktorá pôsobíprijate¾ným dojmom, pritom nez<strong>na</strong>mená,že by jej autor musel by ve¾kým umelcoma estétom. Najmä <strong>na</strong>dnárodné spoloènostipublikujú ve¾mi jednoducho koncipovanéstránky, ktoré sú orientované predovšetkým<strong>na</strong> prezentovanie obsahu, a nie<strong>na</strong> formu.Medzi základné chyby patrí publikovanienedokonèenej webovej stránky. Stránkamá množstvo odkazov, ktoré však nevedúnikam. Namiesto dokumentu, ktorýby návštevníka stránky zaujal, sa mu objavípanáèik, ktorý kope jamu, a pod ním sa<strong>sk</strong>vie doko<strong>na</strong>lý otáèajúci sa nápis underconstruction. Zdrvujúci výsledok, však? Aksa to stane v prípade polovice odkazov,urèite to návštevníka znechutí a jeho dojemz firmy nebude <strong>na</strong>jlepší.Ïalšou chybou je nedostatoèné obnovovanieobsahu stránky. Pod¾a hodnoteníužívate¾ov internetu sa <strong>na</strong> popredné miestov poradí dôležitosti kladie obnovovanieobsahu stránky. Je neprípustné, aby <strong>na</strong>stránke dnes visel dokument „Firmav roku 1996 dosiahne rast o 25 %.“ Úplnebezprecedentné sú cenníky, ktoré sú dvaroky staré. Ak je stránka príliš stará, vyvolávadojem, že firma niè nerobí alebo už<strong>sk</strong>rachovala.Každý dokument, ktorý je súèas oustránky, by mal ma jednotný dizajn. Akmajú niektoré dokumenty vo svojomzáhlaví logo firmy a iné nie, nerobí todobrý dojem.Na stránku firmy sa užívate¾ nemusídosta cez jej úvodnú stránku, môže satam dosta aj prostredníctvom vyh¾adávaèaalebo cez odkaz z inej stránky, ktorýodkazuje <strong>na</strong> konkrétny dokument. Pretoje chyba, ak z takéhoto dokumentunemožno prejs <strong>na</strong> úvodnú stránku. Každýdokument by mal ma tlaèidlo homepage, úvod, úvodná stránka a pod., ktoréto umožní.Mal by sa použi jednotný štýl pre všetkygrafické prvky, ako sú <strong>na</strong>pr. tlaèidlá.Tlaèidlá s tým istým výz<strong>na</strong>mom v rôznychdokumentoch by mali by reprezentovanétým istým grafickým súborom, abysa urýchlilo <strong>na</strong>èítanie a zobrazovanie.Niekedy stránka jednoducho nemákoncepciu. Je v nej neporiadok, ažko sav nej h¾adá a dokumenty nemajú logickéusporiadanie.Ve¾ké množstvo informácií sa dá usporiada, <strong>na</strong>pokon hypertext vznikol <strong>na</strong>jmäpreto. Ak sa vo vašej prezentácii nedádobre zorientova , zákazníci dajú predno<strong>sk</strong>onkurencii.Niekedy v preh<strong>na</strong>nej s<strong>na</strong>he urobidobrý <strong>na</strong>vigaèný systém vymyslí tvorcawebovej stránky síce logický, ale ve¾mizložitý systém, ktorý si vyžaduje odužívate¾a „zácvik“. Ak sa ovládanie stránkypodobá mixážnemu pultu <strong>na</strong>hrávaciehoštúdia, asi nieèo nie je v poriadku.GRAFIKA A HRANICA 20 SE-KÚND. Platí psychologická hranica 20sekúnd <strong>na</strong> <strong>na</strong>èítanie dokumentu. Ak trvá<strong>na</strong>èítanie dlhšie, užívate¾ stratí trpezlivosa pôjde i<strong>na</strong>m. Preto je potrebné každýdokument optimalizova tak, aby sa grostránky <strong>na</strong>èítalo v tomto èase a prípadneiba detaily sa <strong>na</strong>èítali ne<strong>sk</strong>ôr. To platí<strong>na</strong>jmä pre grafiku, text by sa mal <strong>na</strong>èítaako prvý.Grafika je kameòom úrazu mnohýchinternetových stránok. Je jej totiž prive¾a –<strong>na</strong> úkor preh¾adnosti stránky a spomí<strong>na</strong>nejrýchlosti <strong>na</strong>èítania stránok. Treba myslieaj <strong>na</strong> tých, ktorí majú pomalší modem,a <strong>na</strong> èas, keï je priepustnos internetunízka a <strong>na</strong>èítanie trvá ve¾mi dlho. Najmäväèšie firmy dávajú prednos strohejšiemudizajnu a radšej publikujú viac informácií.Samozrejme, ich stránky pôsobia väèšinouaj <strong>na</strong>priek strohému dizajnu estetickya vyvážene. Namiesto grafických „podmazov“používajú v súèasnosti homogénnefarebné plochy.Za úplne hrubý nevkus možno oz<strong>na</strong>èipsíkov, ktorí behajú po celej obrazovke,a ve¾ký poèet ikoniek, ktoré sa otáèajú, blikajúa upozoròujú viac <strong>na</strong> seba ako <strong>na</strong> to,èo by mali reprezentova . Celá stránkapotom vyzerá ako lu<strong>na</strong>park plný kolotoèov.K tomuto typu stránok sa uchy¾ujú<strong>na</strong>jmä tvorcovia, ktorí sú menej <strong>sk</strong>úsenía chcú ukáza , že zvládli technológiu.Estetická úroveò však prudko klesá.RÁMCE VERZUS TABU¼KY.Kedysi sa <strong>na</strong> tvorbu internetových stránokpoužívali rámce, dnes sa od nich upúš aa používajú sa tabu¾ky. Tie dovolia lepšieumiestni jednotlivé súèasti stránky <strong>na</strong>plochu, stránka lepšie „drží tvar“ pri rôznychrozlíšeniach monitora a <strong>na</strong>vyšeumožòujú lepšie indexovanie dokumentovvo vyh¾adávaèoch.NÁH¼ADY NA OBRÁZKY. Èastosa stáva, že je potrebné v jednomdokumente zobrazi nieko¾ko obrázkov,prièom sa vyžaduje vyššia kvalita zobrazenia.V tomto prípade <strong>na</strong>rážame <strong>na</strong> probléms rýchlos ou <strong>na</strong>èítavania stránky, akoaj s nutnos ou prenies ve¾ké množstvodát. Tento problém sa rieši pomocou tzv.thumb<strong>na</strong>ils alebo náh¾adov. Je to kolekciaobrázkov s menším rozlíšením, ktoréumožnia návštevníkovi zí<strong>sk</strong>a rámcovýpreh¾ad o jednotlivých obrázkoch. Nakliknutieobrázka, ktorý užívate¾a zaujal,potom zabezpeèí zobrazenie jeho ove¾akvalitnejšej verzie s vyšším rozlíšením,spravidla v samostatnej stránke.Takýmto spôsobom sa zvyèajne riešiakatalógy výrobkov alebo väèšie množstvofotografií, <strong>na</strong>príklad okolia firmy alebovýrobných hál firmy a pod.Je teda ve¾kou chybou, ak necháme <strong>na</strong>stránke <strong>na</strong>èítava <strong>na</strong>raz 10 obrázkov,každý po 100 KB, a pritom užívate¾ nevie,èi ich chce vôbec vidie .FIREMNÁ STRÁNKA NIE JEOSOBNÁ STRÁNKA. Niekedy sipodnikatelia robia firemné stránky sami,<strong>na</strong>jmä ak ide o one-man-business. Nemožnoproti tomu niè <strong>na</strong>mieta , veïšikovný èlovek je schopný urobi si sámaj webovú prezentáciu vo vynikajúcejkvalite. Niekedy to však dopadne tak, žesa firemná prezentácia <strong>sk</strong>ombinujes osobnou stránkou majite¾a firmy a <strong>na</strong>stránke architekta možno vidie jeho<strong>na</strong>jväèší rybár<strong>sk</strong>y úlovok alebo fotografiejeho ratolesti. Iste netreba pripomí<strong>na</strong>, že dnes sa oceòuje profesionálnyprístup – a toto o profesionálnosti prílišnesvedèí.WEBMASTER NIE JE BÚT¼A-VÁ VÀBA. Na stránkach firiem je niekedypodpísaná spoloènos , ktorá ichvytvorila, a je <strong>na</strong> nich aj kontakt <strong>na</strong> webmastera,teda toho, kto je za stránkuzodpovedný. Firma, ktorá vytvorila webovúprezentáciu, má, samozrejme,právo by pod òu podpísaná. Na èo jevšak dobrý e-mailový kontakt? Ak niektoh¾adá spoloènos , ktorá mu vyrobí webovústránku, nájde ju pod¾a názvu a o<strong>na</strong>by sa mala postara o to, aby mala svojuwebovú stránku, <strong>na</strong> ktorej bude kontaktuvedený.Kontaktova webmastera s konkrétnymiotázkami urèenými samotnej firme jezbytoèné a neúèelné. Informácia typu„kontakt <strong>na</strong> webmastera je webmaster@firma.<strong>sk</strong>“, ako jediná adresa, ktorá sa vy<strong>sk</strong>ytuje<strong>na</strong> úvodnej stránke, je pre mnohýchnedešifrovate¾ná. Väèši<strong>na</strong> populácienevie, èo je to webmaster, a teda neviek tomu zauja stanovi<strong>sk</strong>o. Napokon, akmá niekto výhrady voèi stránke firmy,mal by kontaktova firmu, a nie jej webmastera.ODPOVEDAJTE NA E-MAILY.Ak firma publikuje <strong>na</strong> stránke e-mailovýkontakt, musí zabezpeèi , aby sa tietoe-maily aj spracúvali. Dôležitá je ajpromptnos ohlasu, pretože e-mail jevýhodný práve vïaka svojej rýchlosti a vašizákazníci ho preto použili. Odpoveda <strong>na</strong>mail po dvoch týždòoch je neprípustnéa neodpoveda vôbec, pretože niet nikoho,kto by sa o e-maily staral, je vyloženáarogancia.Ak firma nemá záujem alebo možnostivybavova poštu prostredníctvom e-mailu,je vhodnejšie e-mailovú adresu neuvádza.Branislav Madoš4/2001 PC REVUE 87


I N T E R N E TNa potulkách svetom WWW53. èas : Naša NASAOd tohto pokraèovania sa mierne zmení tvár <strong>na</strong>šich potuliek.Prvou výz<strong>na</strong>mnou zmenou bude <strong>sk</strong>utoènos , žev rámci nich sa odteraz budem hlbšie zaobera jednoualebo dvomi vybranými WWW stránkami, ktorými vás prevediemea pridáme hodnotenie obsahu i kvality. Pochopite¾ne,ponúkneme vám aj zopár adries, <strong>na</strong> ktorých nájdetepodobný obsah, tie však budú uvedené iba v rámèekua bez komentára. Ïalšou zmenou je definitívny koniecmožnosti, ktoré ponúkajú linky oz<strong>na</strong>èené Learning TechnologiesChannel (http://quest.arc.<strong>na</strong>sa.gov/ltc/schedule.html), Kennedy Space Center (http://sceince.ksc.<strong>na</strong>sa.gov/shuttle/cutdown/video/) a Classroom of the Future (http://<strong>www</strong>.cotf.edu/ntv/main.htm)l SpaceStation People zhromažïuje údaje o kozmo<strong>na</strong>utocha ïalších zaujímavých ¾uïoch v pozadí NASA, dostupnésú <strong>na</strong> http://spaceflight.<strong>na</strong>sa.gov/s<strong>na</strong>pshots.htmlinformaèným zdrojom o nej sú totiž <strong>na</strong> internete právestránky NASA, nájdete ich <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.hq.<strong>na</strong>sa.gov/osf/mir. Na tejto adrese si môžete pozrie všetko, èosa Miru týka: opisy jednotlivých modulov, zoz<strong>na</strong>m posádok,medzi ktorými nechýba ani tá posledná (Sojuz TM-29), v ktorej bol aj prvý sloven<strong>sk</strong>ý kozmo<strong>na</strong>ut Ivan Bella.Zo štatistického h¾adi<strong>sk</strong>a je zaujímavé, že Mir zakonèilsvoju pú po orbite iba nieko¾ko dní po tom, èo „oslávil“15. výroèie vstupu prvej ¾ud<strong>sk</strong>ej posádky <strong>na</strong> svoju palubu.Nuž èo, život je paradoxný, Mir bol <strong>na</strong> dnešné pomeryzastaraný a hlavne nebezpeèný. Otázky sa, samozrejme,vynárali aj v súvislosti s jeho znièením v atmosfére.V momente, keï èítate tieto riadky, už viete, ako todopadlo. Dúfam, že dobre, a teraz nemyslím iba <strong>na</strong> prípadnýzásah obývaných plôch zvyškami Miru, ale aj <strong>na</strong>uverejòovania rebríèka ob¾úbenosti „s ahovaných“ programovz domény Download.com. Jeho zostavovanie nebolovždy jednoduché, tento server totiž publikuje výsledkytýždenne a v mesaèníku to robilo isté problémy. O rebríèekvšak neprídete, dokonca možno poveda , že budeteinformovaní ešte lepšie. Odteraz nájdete jeho aktuálnuverziu <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom webe, kde bude aktualizovaná s rov<strong>na</strong>kouperiodicitou ako <strong>na</strong> „domov<strong>sk</strong>om“ serveri.Opis zmien je za <strong>na</strong>mi, môžeme sa vrhnú <strong>na</strong> dnešnústránku, vlastne server! Vybrali sme jeden z tých, ktoré savo vašich otázkach objavujú dos èasto, a myslím, že titulokto prezradil celkom jednoz<strong>na</strong>ène.NASA je zaujímavá organizácia, oblas jej pôsobenia jedostatoène široká, a preto aj architektúra jej stránok jepomerne bohato rozvetvená. Samozrejme, svoju návštevumôžete zaèa priamo <strong>na</strong> hlavnej stránke <strong>www</strong>.<strong>na</strong>sa.gov,<strong>na</strong> ktorej nájdete odkazy <strong>na</strong> mnohé ïalšie zdroje a oblasti,ktorými sa táto organizácia zaoberá. Keïže rozsahinformácií zhromaždených touto inštitúciou je obrov<strong>sk</strong>ý,nie je pre návštevníka vždy jednoduché dopátra sa tých„svojich“ informácií. Aj preto sme sa rozhodli, že vámv prípade tohto servera dáme nieko¾ko tipov.Hneï z tejto stránky sa možno dosta do špecializovanýchoblastí venovaných kozmickým technológiám, využívaniukozmu ¾uïmi, vý<strong>sk</strong>umu Zeme z kozmu, vý<strong>sk</strong>umuvesmíru a, samozrejme, biologickým a fyzikálnym experimentomrealizovaným vo vesmíre.Pre návštevníkov stránok hlavného servera ponúka NASAšpeciálne odkazy vo forme „Cool NASA Websites“. V èasepísania tohto èlánku boli v ponuke zaradené štyri linky:l NASA Webcasts, stránka, <strong>na</strong> ktorej máte doslova <strong>na</strong> dosahruky bohatý archív videí, mòa osobne <strong>na</strong>jviac zaujalil Earth sprístupòuje množstvo zaujímavých informáciío <strong>na</strong>šej matièke Zemi, dostupné sú prostredníctvom http://earth observatory.<strong>na</strong>sa.govl Space In My Life vám ponúkne zaujímavý poh¾ado spojení žien a NASA, nájdete ich <strong>na</strong> http://<strong>na</strong>sa.gov/women/welcome.html.O aktuálnom dianí <strong>na</strong> orbite sa dozviete <strong>na</strong> adresehttp://spaceflight.<strong>na</strong>sa.gov/realdata.K dispozícii je aj množstvo ïalších informácií, názvy jednotlivýchsekcií sú azda dostatoène výreèné: Station,Shuttle, Mars, Gallery a History. Každá z týchto sekcií <strong>sk</strong>rývave¾ké množstvo faktografických materiálov, odkazova obrázkov, ktoré sú pomerne preh¾adne èlenené. S oh¾adom<strong>na</strong> rozsah tohto webového sídla je však viac ako vhodnýmodporúèaním dôsledne èíta , prípadne využi vyh¾adávacienástroje, integrované priamo do stránok. Moje odporúèanieberte vážne, <strong>na</strong>jmä ak chcete <strong>na</strong> stránkach NASAnájs h¾adanú informáciu. I<strong>na</strong>k sa môžete necha unášainformáciami.Pre tých, ktorí sa zaujímajú o NASA, budú zaujímavéinformácie z histórie tejto organizácie, ktoré nájdete <strong>na</strong>stránke http://<strong>www</strong>.history.<strong>na</strong>sa.gov.Keïže v èase, keï som písal tento èlánok, sa k obloheupieralo o poz<strong>na</strong>nie viac oèí ako zvyèajne, rozhodol somsa do nej zaradi aj zmienku o pôvodcovi tohto záujmu –kozmickej stanici Mir. Tento mí¾nik svetovej kozmo<strong>na</strong>utikybude v èase, keï budete èíta tieto riadky, definitívnepatri histórii. A iba èas ukáže, èi a kedy jeho novodobýpokraèovate¾ – stanica ISS (Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l Space Station) –dosiahne aspoò to, èo táto legenda kozmo<strong>na</strong>utiky. Preèospomí<strong>na</strong>m ru<strong>sk</strong>ú (presnejšie azda soviet<strong>sk</strong>u) stanicu v èlánkuvenovanom NASA? Dôvod je prostý: <strong>na</strong>jobsiahlejšímnebezpeèenstvo v podobe možnej prítomnosti zmutovanýchpozostatkov z biologických pokusov, ktoré boli <strong>na</strong>tejto stanici realizované.Aby sme však nekonèili pesimisticky, obrátim vašupozornos k <strong>na</strong>sledovníkovi – ISS. Jej domov<strong>sk</strong>á stránka je<strong>na</strong> adrese http://station.msfc.gov.Hodnotenie:Obsahová stránka llllllllllOrientácia návštevníka llllllll¡¡Grafické spracovanie llllllll¡¡Peter Orvi<strong>sk</strong>ý88 PC REVUE 4/2001


I N T E R N E TPredstavujeme sloven<strong>sk</strong>é weby / 4. èasn <strong>www</strong>.referaty.<strong>sk</strong>„Ako prví <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u vám prinášametakýto server. Zabudnite <strong>na</strong> zdåhavé prehrabovaniesa rôznymi databázami, zabudnite<strong>na</strong> s ahovanie a prípadné rozba¾ovaniedoc a zip súborov, ak chcete nájs obyèajnýreferát. My vám ponúkame viac.“Takto predstavujú svoj server referaty.<strong>sk</strong>jeho autori. Zrejme si uvedomujú, že3.22. Z hardvérovej stránky sa tiež niet za èohanbi – server je postavený <strong>na</strong> procesoreIntel Pentium III 733 MHz s 256 MB RAMa 20 GB HDD. Rýchle <strong>na</strong>èítanie stránok,ktoré som už spomí<strong>na</strong>l, má „<strong>na</strong> svedomí“pripojenie do SIX s kapacitou 2 Mb/s.Napriek tomu, že stránky oficiálne fungujúlen od októbra minulého roku, je ichnávštevnos viac než dobrá. Priemerne tovychádza <strong>na</strong> 800 prístupov za deò. Ove¾azaujímavejšie sú však èísla o prenesených¾ahká. Páèilo sa mi zobrazovanie linkov <strong>na</strong>referáty, ktoré majú príbuznú tematiku akopráve otvorený referát. Ak k tomu pridám ajmožnos tlaèe referátu, musím uz<strong>na</strong> , žetvorcovia servera sa postarali o <strong>na</strong>ozaj kvalitnéslužby. Azda ešte spomeniem novinky<strong>na</strong> serveri, medzi ktoré patrí WAP verziastránok a fulltextové vyh¾adávanie.Referaty.<strong>sk</strong> sú opä dôkazom toho, že<strong>na</strong> tvorbu dobrého webu nemusia bynevyhnutne fi<strong>na</strong>ncie. Staèí dobrý nápad,trocha šikovnosti, trpezlivosti a kvalitnýserver je <strong>na</strong> svete. Mne neostáva niè iné,len zažela jeho autorom ve¾a úspechovpri ïalšom budovaní stránok, ale aj ve¾aškol<strong>sk</strong>ých úspechov – veï <strong>na</strong>koniec samiautori sú študentmi...n <strong>www</strong>.atlas.<strong>sk</strong>Na sloven<strong>sk</strong>om internete sa 13. februáraobjavil nový portál – atlas.<strong>sk</strong>. Jeho príchodsprevádzala mohutná reklamná kampaò,ktorá sa urèite zaslúžila o ve¾ký záujem otento portál zo strany nás „internetizovaných“.A reklama neklamala, portálatlas.<strong>sk</strong> je <strong>na</strong>ozaj špièkou. Je ažké vôbecho s nieèím <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u porovnáva . Veïokrem širokej palety služieb, <strong>sk</strong>veléhotechnického riešenia a príjemného dizajnutoho server ponúka ove¾a viac.berané zo SITA a z niektorých denníkov)s možnos ou vyh¾adávania, ako aj aktuálnepoèasie, kurzy devíz èi televízny program.A atlas.<strong>sk</strong> vám môže poslúži aj akokatalóg sloven<strong>sk</strong>ého internetu s možnosouvyh¾adávania v katalógu stránok alebopomocou fulltextu.O dizajne som sa už vyjadril v <strong>sk</strong>ratke <strong>na</strong>zaèiatku. Jednoducho je profesionálnevytvorený, farby sú pekne zladené a prispievajúk ¾ahšej orientácii <strong>na</strong> stránke.Stránky sa <strong>na</strong>èítajú takmer okamžite aj <strong>na</strong>mojej pomalšej linke, prístupová doba je<strong>na</strong>ozaj <strong>sk</strong>velá, èo takisto prispieva ku komfortupoužívania stránok. Èo sa týka konfigurácieservera, je <strong>na</strong> tom atlas.<strong>sk</strong> <strong>sk</strong>utoènedobre. Celý portál beží <strong>na</strong> deviatich serverochs konfiguráciou 2xPIII 800 MHz, 512MB RAM, SCSI hot swap di<strong>sk</strong>y s operaènýmisystémami Windows 2000 a Red HatLinux. Použité sú servery MS IIS 5.0a Apache Web server a databázy MS SQL7.0 a MySQL. Rýchle <strong>na</strong>èítanie stránok má„<strong>na</strong> svedomí“ aj pripojenie do siete GTSs vysokou priepustnos ou.Ve¾mi dobrý dojem z portálu atlas.<strong>sk</strong>umocòuje možnos perso<strong>na</strong>lizácie stránok.Takto si môžete <strong>na</strong>stavi vlastný profil,môžete si vybra , ktoré konkrétneinformácie sa pre vás majú <strong>na</strong> hlavnejstránke zobrazova . Všetky tieto službyposúvajú atlas.<strong>sk</strong> <strong>na</strong> špièku sloven<strong>sk</strong>ého„internetového neba“.Atlas.<strong>sk</strong> dokazuje, že aj <strong>na</strong> takommalom trhu a <strong>na</strong>vyše v zlej ekonomickejsituácii môže existova kvalitná stránka sroky strávené v škol<strong>sk</strong>ých laviciach sú tie<strong>na</strong>jkrajšie, a komu by sa práve v tej <strong>na</strong>jlepšejetape života chcelo uèi ... A pretospravili študentom nezabudnute¾nú službu– v októbri 2000 oficiálne spustili serverreferaty.<strong>sk</strong>. Je zameraný <strong>na</strong> zbieraniea ïalšie po<strong>sk</strong>ytovanie škol<strong>sk</strong>ých referátov.Uš¾achtilá myšlienka, ocenili ju mnohí„zaneprázdnení“ študenti, èo možno usúdizo štatistík návštevnosti. Ale mòa viaczaujímal server z technickej stránky.Èo sa týka dizajnu, je absolútne primeraný.Farby sú vyberané s citom a pekneladia. Logo je takisto v poriadku, grafikapôsobí uceleným dojmom, a èo je hlavné,všetko sa rýchlo <strong>na</strong>èítava. Mal by som všakvýhrady voèi farbám zvoleným <strong>na</strong> tabu¾ku,kde je anketová otázka a zoz<strong>na</strong>m <strong>na</strong>jnovšíchreferátov. Biele a tmavosivé pozadiea k tomu hrubý èierny okraj sa <strong>na</strong> stránkujednoducho nehodia a pôsobia rušivo. Ináèvšak nemám dizajnu èo vytknú .Poïme sa pozrie <strong>na</strong> technickú stránku.Stránky sú tvorené v PHP a bežia <strong>na</strong> serveri sOS Debian Linux, s Apache + PHP4 a MySQLúdajoch. Aj tie svedèia o tom, aké súreferáty medzi študentmi žiadané...Napríklad za mesiac január boli prenesenézo servera referaty.<strong>sk</strong> takmer 3 GBdát, èo je <strong>na</strong>ozaj úctyhodné èíslo. Dennýprenos dát sa pohybuje okolo 175 MB.Systém od svojho spustenia vygeneroval600 000 stránok a <strong>na</strong> požiadanie po<strong>sk</strong>ytol230 000 referátov. Keï poèítame, že v databázeje momentálne vyše 1600 referátov,vyjde nám zaujímavé èíslo – každý referátbol vyžiadaný priemerne 150-krát.Èo však robí referaty.<strong>sk</strong> takými zaujímavými,že sa <strong>na</strong> ne študenti vracajú? Urèite toje aj pre obsah databázy, ktorá je <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u bezkonkurenène <strong>na</strong>jväèšia. Ale<strong>sk</strong>ôr to bude prístupnos ou systému –každý, kto má zaujímavý referát, ho môžepomocou formulárov v priebehu nieko¾kýchminút prida . A autori dokonca motivujúnových prispievate¾ov výhrami. Osobne sami <strong>na</strong> serveri páèila možnos interaktivitya zapojenia sa „do diania“. Referáty môžeteznámkova a pomôc tak ostatným privýbere. Aj orientácia <strong>na</strong> stránkach je ve¾miMedzi jeho služby sa zaraïuje možnosvytvorenia vlastnej WWW stránky a e-mailovejschránky (obidve s neobmedzenouve¾kos ou) zadarmo. Obidve služby súve¾mi pekne riešené a ich užívate¾ dostanepomerne lukratívne adresy v tvaremeno@atlas.<strong>sk</strong> pre e-mail a <strong>www</strong>.mojweb.<strong>sk</strong>/meno/pre osobnú WWW stránku.Ïalej je tu služba Pokec (klasický chat), aleaj možnos „chatovania“ so známymiosobnos ami. Ïalšou zaujímavou službouje on line hra Overland v štýle fantasy.Medzi klasické vybavenie dobrého portáluuž dnes patrí aj SMS brá<strong>na</strong>. Tá nechýba aniportálu atlas.<strong>sk</strong>. A pre tých menej majetnýchobchodníkov ponúka atlas.<strong>sk</strong> ojedinelúslužbu – vytvorenie on line obchoduzadarmo! Okrem týchto služieb tu nájdemeaj klasické spravodajstvo (priamo pre-komplexnými službami. Nás užívate¾ov tomôže len teši , pretože sme zí<strong>sk</strong>ali kvalitnýserver s dobrými službami, ale viem sipredstavi , že ostatným portálomatlas.<strong>sk</strong> pekne zamiešal karty a nejednémumajite¾ovi týchto portálov pribudlavrá<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> èele...ZÁVEROpä vás èitate¾ov chcem poprosi , aby stereagovali <strong>na</strong> tento seriál a dávali mi avízoo zaujímavých stránkach <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ominternete. Chcem do tejto rubriky zaraïovaweby, ktoré sa páèia aj vám, a nielenvybera pod¾a svojho vkusu. Píšte mi preto,prosím, vaše tipy <strong>na</strong> mturon@pcrevue.<strong>sk</strong>.Martin Turoò90 PC REVUE 4/2001


Ako zefektívni vlastné riešenie internetovéhoobchodovania / 5. èas : Eyetracking a jeho výsledkyI N T E R N E TV posledných èastiach seriálu sme sa bavili o zákazníckej<strong>sk</strong>úsenosti a jej ve¾kom výz<strong>na</strong>me pri úspechu alebo neúspechuriešení internetového obchodovania. Celá internetováekonomika v súèasnosti prežíva obdobie recesie,èo z<strong>na</strong>mená, že investori už netlaèia svoje peòažné injekciedo každého e-projektu a tí, ktorí už investovali, vyžadujúuž koneène nejakú návratnos svojich vy<strong>na</strong>loženýchinvestícií. Vytvára sa tlak nielen <strong>na</strong> zaèí<strong>na</strong>júce internetovéspoloènosti (tzv. start-ups), ale aj <strong>na</strong> renomovanýchhráèov elektronického obchodovania, aby prehodnocovalia zefektívòovali svoje e-commerce riešenia. U<strong>sk</strong>utoèòujúsa rôzne vý<strong>sk</strong>umy zamerané <strong>na</strong> zákaznícku <strong>sk</strong>úsenos ,ktoré využívajú rôzne teoretické aj technologické prístupya s využitím high-tech zariadení sledujú správanie sazákazníkov <strong>na</strong> webových stránkach e-tailerov. V tejto èastiseriálu o elektronickom obchodovaní sa budeme zaoberatechnológiou eyetrackingu. Nebudeme však rozobera jejtechnologickú podstatu, <strong>sk</strong>ôr sa zamyslíme <strong>na</strong>d výsledkamivý<strong>sk</strong>umov robených s pomocou tohto nástroja.Jedným z <strong>na</strong>jkritickejších momentov nákupu produktu<strong>na</strong> webovej stránke e-tailera je okamih, keï sa zákazník<strong>na</strong> nákup odhodlá a uloží tovar do nákupného košíka. Tomutoa aj procesu, ktorý po tejto akcii <strong>na</strong>sledoval, sa venujúviaceré prie<strong>sk</strong>umy a ich výsledky nevyznievajú pre e-tailerovve¾mi dobre (výsledky sa rôznia, keï to však spriemerujeme,viac ako 50 % zákazníkov prerušuje nákupnýproces práve pre nelogickú <strong>na</strong>vigáciu medzi stránkami,pomalé <strong>na</strong> ahovanie stránok èi pre zložité a nepreh¾adnéusporiadanie objektov <strong>na</strong> stránke.ÈO JE TO EYETRACKING? Ako už sám názov<strong>na</strong>povedá, ide o sledovanie prezerania webovej stránkyzákazníkom, prièom sa využíva <strong>na</strong>jmodernejšia technika(laserové zariadenia), ktorá okrem presného zachyteniapoh¾adu po<strong>sk</strong>ytuje aj preh¾adné zobrazovanie výsledkov.Špeciálne zariadenie (obr. 1) pomocou laserových odrazov(technológia, ktorá sa už dávno používala <strong>na</strong> automatickézaostrovanie vo fotoaparátoch) zis uje a zaz<strong>na</strong>menáva,kam sa práve respondent <strong>na</strong> monitore pozerá. Samotnémiesto, kam sa respondent (a teda potenciálny zákazník)práve pozerá, by však samo osebe a<strong>na</strong>lytikom zákazníckej<strong>sk</strong>úsenosti ve¾mi nepomohlo, preto zariadenie zároveòzaz<strong>na</strong>menáva (a to ve¾mi preh¾adne) aj èasový interval,v ktorom sa respondent <strong>na</strong> dané miesto <strong>na</strong> obrazovkepozerá (obr. 1). Takto už nie je problém zisti , kde sazákazník po <strong>na</strong>tiahnutí pozrie <strong>na</strong>jprv, èo upúta jeho pozornosne<strong>sk</strong>ôr, ale aj to, èo si vôbec nevšimne.NAJÈASTEJŠIE NEDOSTATKY. Eyetrackingzaèali používa viaceré renomované konzultaèné firmyv oblasti elektronického obchodovania, rôzne testy prebehliaj koncom roka 2000, <strong>na</strong>jmä poèas predvianoènýchnákupov. Testy pomohli odhali niekedy <strong>sk</strong>ryté nedostatkywebových stránok, ktoré vedú k odchodu zákazníka –a to azda ani nemusím zdôrazòova , že práve vo sveteinternetu (kde konkurenèná firma je vzdialená len <strong>na</strong>jedno kliknutie myšou) môže z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> definitívnu stratuzákazníka. Pozrime sa teda <strong>na</strong> výsledky testov a<strong>na</strong>jèastejšie chyby e-tailerov a zamyslime sa <strong>na</strong>dmožnos ami ich nápravy.Obr. 2Obr. 1Chyba: Zákazníci nemôžu nájs to, èo h¾adajúSlabá èi nelogická <strong>na</strong>vigaèná štruktúra vo webových riešeniachje príèinou takmer 30 % odchodov zo stránok. Jejedno, akú formu si pri <strong>na</strong>vrhovaní webového riešenia zvolíte,<strong>na</strong> pamäti by ste mali ma vždy dve veci – jednotnosa úèelnos . Jednotný dizajn nielen stránok, ale aj <strong>na</strong>vigaènýcha ovládacích prvkov (odkazy budú vždy zobrazovanérov<strong>na</strong>kou farbou a budú vždy podèiarknuté) bude ¾ahšiepochopite¾ný aj pre menej zbehlých používate¾ov, a tak ajtáto <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> bude ochotná smerova priamo k u<strong>sk</strong>utoèneniutransakcie. Bežnou chybou, ktorá vyús uje donepreh¾adnosti prvkov <strong>na</strong> stránke, je vkladanie dlhýchzoz<strong>na</strong>mov (obr. 2). Pokia¾ sú ešte k tomu jednotlivépoložky <strong>na</strong>písané neèitate¾ne malým písmom, aby sa ich<strong>na</strong> stránku vpratalo èo <strong>na</strong>jviac, je dielo <strong>sk</strong>azy doko<strong>na</strong>né.Na obrázku vidíme, že respondentovi pôsobilo z<strong>na</strong>ènéObr. 3problémy preèíta jednolivé položky zoz<strong>na</strong>mu, èo boloešte umocnené nepreh¾adnou kombináciou farieb.Riešenie: Jednoduchá <strong>na</strong>vigácia – vytvorte riešenie,pomocou ktorého bude zákazník stále bližšie a bližšiek svojmu cie¾u.Chyba: Proces <strong>na</strong>kupovania je nepohodlnýOn line <strong>na</strong>kupovanie prostredníctvom internetu nie jeo nièom inom než o pohodlí. Vypåòanie siahodlhých formulárovteda nie je práve tou <strong>na</strong>jlepšou cestou, ako si<strong>na</strong>kloni prvotných zákazníkov. Demografické dáta sú sícepre e-tailera cenným zdrojom informácií, no môžu spôsobive¾mi negatívnu zákaznícku <strong>sk</strong>úsenos .4/2001 PC REVUE 91


I N T E R N E TRiešenie: Pokia¾ sú zákazníci ochotní <strong>na</strong>kupova (a plati ),umožnite im to v èo <strong>na</strong>jkratšom èase (proces nákupu bynemal presahova štyri samostatné stránky). Údajeo prvotných zákazníkoch by mali by uchované a z<strong>na</strong>ènetak <strong>sk</strong>ráti nákupný proces vracajúcim sa zákazníkom.Chyba: Stránky sa dlho <strong>na</strong> ahujúPri vývoji stránok a testovaní (niekedy len vo firemnom intranete)sa èasto zabúda <strong>na</strong> fakt, že väèši<strong>na</strong> zákazníkov sa <strong>na</strong>internet pripája pomocou dial-up pripojenia. Pokia¾ <strong>na</strong>smerujetesvoje prehliadaèe <strong>na</strong> webové stránky poprednýchinternetových spoloèností, ako <strong>na</strong>pr. Yahoo, bude cíti vietorvo vlasoch (nijaké 20-sekundové „èakaèky“ <strong>na</strong> downloadgrafiky, rýchlos , rýchlos , rýchlos ...). Aj keï je tento faktèasto opakovaný, stretol som sa už aj so stránkami, kde si nákuptovaru (a celkový vstup do on line obchodu) vyžadoval<strong>na</strong>inštalovanie špeciálneho audiosoftvéru (nekomentujem).Riešenie: Aké rýchle by teda úspešné webové stránky maliby ? Donedáv<strong>na</strong> platilo ešte 8 sekúnd, no s dy<strong>na</strong>mickyrastúcou konkurenciou sa tento èas <strong>sk</strong>racuje <strong>na</strong> polovicu.Chyba: Zákazníci sa <strong>na</strong> webovej stránke necítia bezpeèneZákazníci vyžadujú od on line obchodovania bezpeènos .Presvedèenie, že e-tailerovi môžu dôverova , však ne<strong>na</strong>dobúdajúlen pri platbe, ale <strong>na</strong> každej jednej stránke.Preto nezabudnite <strong>na</strong> zdôrazòovanie vlastnej z<strong>na</strong>èky –<strong>na</strong>jlepšie niekde v strede stránky (aj <strong>na</strong> poslednom obrázkupekne vidie , ako si respondent okamžite všimol objektyumiestnené v strede). Problematickej otázke bezpeènostia <strong>na</strong>jmä situácii po <strong>na</strong>rušení citlivých dát sa budemevenova v niektorej z <strong>na</strong>sledujúcich èastí.Riešenie: Nikdy nezabudnite <strong>na</strong> zákaznícku podporu, <strong>na</strong>jlepšievo forme telefonickej linky hotline (zákazníci musiama dobrý pocit, že v prípade problému sa majú kamdovola ), a dbajte <strong>na</strong> dôslednú ochranu zverených dát.Tomáš Kyselan GLOSA: S internetom je možné všetko!Je to už zopár mesiacov, èo som vy<strong>sk</strong>úšala – tak ako asikaždý mladý a trochu zvedavý èlovek – „chatova “ <strong>na</strong>internete. Na zaèiatok musím poveda , že som nebolave¾mi ústretová voèi internetu a „chatovaniu“, ale mojazvedavos bola silnejšia ako moje JA, a tak sa stalo, žesom si <strong>na</strong>šla zaujímavú stránku <strong>www</strong>.blackplanet.coma rozhodla som sa poznáva nových ¾udí <strong>na</strong> iných kontinentoch.Moja zvedavos a komunikatívnos pramení ajz môjho zamest<strong>na</strong>nia. Práca v public relations agentúresi vyžaduje umenie a dar reèi.A tu sa zaèí<strong>na</strong> môj príbeh. Podotýkam, že celá udalosje <strong>sk</strong>utoèná, hoci znie neuverite¾ne.Táto stránka je venovaná hlavne ¾uïom èiernej pleti,a keïže som bola zvedavá, èi <strong>na</strong>ozaj Afroamerièan rozpráva„tak èudne“, ako to poèujem vo videoklipoch,<strong>sk</strong>úsila som to. Verte mi, že je to pravda. Hlavne americkí„tmaví chlapci“ rozprávajú zvláštnou angliètinoua chce to trochu èasu, <strong>na</strong>ladi sa <strong>na</strong> ich spôsob komunikácie.O to je to však potom zábavnejšie.Bolo to v pondelok ráno, asi druhý èi tretí novembrovýtýždeò roku 2000. Po víkende som bola riadne u<strong>na</strong>vená,lebo v sobotu som sa zúèastnila <strong>na</strong> Oldies partyrádia B1 v Raider´s Cafe a Extreme Clube, kde ako polnoènýbonbónik vystúpila anglická <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> DELEGA-TION. Bravúrne „life“ vystúpenie speváka dopåòali dvajataneèníci tmavej pleti, ktorí dobre ovládali svoju prácu.Na lepšiu orientáciu: jeden bol v èiernom trièku a druhýv bielom. No a v tento osudný pondelok som sa opä pripojila<strong>na</strong> web, preèítala som si e-maily a <strong>sk</strong>úsila somnájs niektorých svojich známych, aby sme si vymenilinovinky. Na tejto stránke má každý svoju „osobnú stránku“,kde sú základné údaje o osobe: vek, odkia¾ pochádza,záujmy a malé uvítanie pre potenciálnych návštevníkova budúcich kamarátov. Nebola som pripojená ani10 minút a dostala som „page“ od neznámeho chlapcaz Londý<strong>na</strong>, ktorý mi oznámil, že cez víkend bol <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u, a teda vie, kde sa Sloven<strong>sk</strong>o a Bratislava<strong>na</strong>chádza. Potešilo ma to a zároveò som sa opýtala, èotu robil cez víkend. Jeho odpoveï znela: „Mal som tamvystúpenie.“ Zaèala som uvažova . Vystúpenie? Akévystúpenie tu mohol ma ? Striptér, nejaká show aleboèo? Spýtala som sa: „Aké vystúpenie?“ Odpovedal:„Vystupoval som v jednom klube ako taneèník.“ V tommomente som už zaèí<strong>na</strong>la nieèo tuši , ale ešte som si tonechcela pripusti , a tak som sa opýtala, v akom klube.Jeho „page“ mi oznámila: „Neviem, bolo to blízko hotelaHoliday Inn, nemali sme ve¾a èasu chodi kdekade, povystúpení sme išli hneï do hotela a ráno sme odleteli doLondý<strong>na</strong>.“ Moje <strong>na</strong>pätie stúpalo, a tak som útoèilaïalšou otázkou: „Ako sa volala <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong>, s ktorou sivystupoval?“ A nervózne som èakala <strong>na</strong> odpoveï, hocisom ju už poz<strong>na</strong>la. „DELEGATION,“ znela struèná, alejasná odpoveï. V momente, keï som si to preèítala,mala som pocit, že sa mi to sníva, a takmer som saneudržala <strong>na</strong> stolièke. Zaèala som krièa , smia sa a kolegynev kancelárii mali pocit, že som sa zbláznila. Keïsom sa koneène upokojila, porozprávala som im svoj príbeh,a keïže ma dobre poz<strong>na</strong>jú, komentovali to slovami:„No, to sa môže sta iba tebe.“ Okamžite som muodpísala, že som v tom klube bola a videla som ho,dokonca mám jeho fotografiu, ibaže neviem, ktorýz nich to vlastne bol. Napísal mi, že mal obleèené bieletrièko. Nemohol uveri tomu, tak ako ani ja nie, že smesa vlastne stretli, hoci sme sa oficiálne zoznámili až cezinternet.Ešte som bola zvedavá <strong>na</strong> to, ako sa dostal k takejznámej <strong>sk</strong>upine ako taneèník.„Som profesionálny taneèník a DJ v klube, jednoduchoma oslovili <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>otéke, kde som tancoval, a taksom dostal tento džob.“Jeho odpoveï ma dos prekvapila a zároveò pouèilao možnostiach, aké sa èloveku dostanú, ak je v správnomèase <strong>na</strong> správnom mieste.Nasledovala výme<strong>na</strong> informácií o tom, kto sme, èosme, èo robíme, a dodnes sme ve¾mi dobrí kamaráti.Z èasu <strong>na</strong> èas sa vraciame k nášmu kurióznemu stretnutiu.No verili by ste tomu? Ani ja nie. Ale s internetom jemožné všetko!Marti<strong>na</strong> Ebam, Do<strong>na</strong>th-Burson-Marsteller SK, s. r. o.92 PC REVUE 4/2001


I N T E R N E TINTERNET ako prenosové médiumPod pojmom internet si asi každý <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôrpredstaví WWW, FTP, vírusy, MP3 a pod. Užpodstatne menej ¾udí si pod ním predstavíaj <strong>sk</strong>velé prenosové médium. Je to asi spôsobenétým, že internet je ve¾mi špecifickémédium. Výstižnejšie by bolo asi <strong>na</strong>zýva hovirtuálne médium. A je to práve internet,ktorý ponúka firmám riešenie, ako efektívnezabezpeèi prepojenie svojich poboèieka pripojenie mobilných užívate¾ov.PREÈO JE VYUŽITIEINTERNETU EFEKTÍVNE?1. Internet je založený <strong>na</strong> protokole IPProtokol IP sa stal štandardom v drvivejväèšine komunikaèných sietí. To z<strong>na</strong>mená,že keï chcete použi internet <strong>na</strong> prenosvašich dát, nepotrebujete nijaké špeciálnezariadenia, špeciálne aplikácie,nové zaškolenia ¾udí a pod. Staèí vám to,èo máte.2. Internet je ako celok spo¾ahlivýVybudova spo¾ahlivú sie spájajúcu všetkybody je väèšinou nároèná úloha. Jepotrebné vybudova nieko¾ko záložnýchtrás a uzlov, èo stojí každú spoloènos ve¾aprostriedkov. A o vybudovanú infraštruktúrusa treba stara . Na rozdiel od toho jeinternet už vybudovaný ako spo¾ahlivýcelok. Po<strong>sk</strong>ytovatelia internetu sú <strong>na</strong>vzájompoprepájaní a aj infraštruktúra každéhoz nich je odolná voèi výpadkom.3. Internet je lacnýToto tvrdenie vyplýva z faktu, že ako používate¾internetu neplatíte nijaké priamenáklady <strong>na</strong> budovanie komunikaènej sietea neplatíte ani prenájom trás, pretože ichnemáte rezervované. Takže celkové náklady<strong>na</strong> používanie sú spravidla nižšie ako privlastnej sieti alebo pri prenájme liniek.Okrem iného: aj tak budete ma vždypripojenie do internetu, tak preèo honevyuži .4. Internet je všadeJe dostupný <strong>sk</strong>utoène všade.AKO INTERNET VYUŽI ?Je viacero technológií vhodných <strong>na</strong> využitieinternetu ako prenosového média. Technológious <strong>na</strong>jsvetlejšou budúcnos ou súContivity VPN Contivity VPN Contivity VPN SwitchSwitch 100 Switch 400 1500, 2600, 4500Poèet VPN kanálov 5 30 100-5000Rozhrania V.90, ISDN, V.90, ISDN, Ethernet, V.35Ethernet, xDSL EthernetX.21, V.35ProxyRiadenie prístupuVPN cez NATÚroveò IPSecKlient pre PPPoEPoèet kanálov VPN – urèuje poèet súèasnekomunikujúcich bodov (poboèiek, mobilnýchužívate¾ov...). Pre väèšinu menších sloven<strong>sk</strong>ýchspoloèností bude pravdepodobnepostaèujúcich nieko¾ko kanálov VPN.Rozhranie – spôsob pripojenia do internetu.V.90 je štandardný a<strong>na</strong>lógový modems max. prenosovou rýchlos ou 56 kb/s. ISDNje BRI-ISDN s dvoma 64 kb/s dátovými kanálmi.Ethernet sa používa pri pripojení pomocoumikrovlnného spoja alebo pomocoukáblového modemu. Rozhrania X.21 a V.35sa používajú pri použití technológií xDSL,t. j. digitálnych pevných liniek.Proxy – zjednodušene povedané, ide o spôsobochrany siete pred útokmi z internetu.V praxi to z<strong>na</strong>mená, že váš poèítaè nekomunikujes internetom priamo, ale sprostredkovane.To z<strong>na</strong>mená, že nikto mimo vašej sietenetuší, ko¾ko a akých poèítaèov je vo vašejsieti. Všetci vidia iba váš smerovaè.Contivity VPN Switch 100Contivity VPN Switch 600Contivity VPN Switch 1500HTTP, SOCKS, IPX-WinSOCK, NAT, DNSobmedzenie prístupu užívate¾ov <strong>na</strong> základe dátumu, èasu,domény, èísla portu atï. môže by riadené priamo zo systémupoužívaného v LAN (Windows NT alebo Novell Netware)ÁnoDES a 3DES, SHA a MD-5ÁnoRiadenie prístupu – je jedným z <strong>na</strong>jdôležitejšíchvlastností každého firewallu. Uvádzanéprodukty umožòujú použi pravidlá,ktoré ste vašim užívate¾om definovali <strong>na</strong>vašej lokálnej sieti, keï ste konfigurovaliWindows NT alebo Novell Netware server.To z<strong>na</strong>mená, že to nemusíte robi zasa.VPN cez NAT – spôsob smerovania NAT,ktorý zabezpeèí, aby sa vzdialení klientiobjavili <strong>na</strong> sieti ako lokálni klienti.Úroveò IPSec – IPSec je technológia, ktorázabezpeèuje, aby VPN boli <strong>sk</strong>utoène privátnesiete. Používa <strong>na</strong> to šifrovanie pomocouDES a 3DES. Okrem šifrovania je potrebnáaj detekcia zmeny prenášaných údajov, <strong>na</strong>ktorú používa algoritmy SHA a MD-5.Klient pre PPPoE – PPPoE je <strong>sk</strong>ratka preprotokol PPP over Ethernet, ktorý sa používapri pripojení <strong>na</strong> internet pomocoukáblových modemov.asi virtuálne privátne siete – VPN (z anglickéhoVirtual Private Network).Prvým krokom je nájs spo¾ahlivéhopo<strong>sk</strong>ytovate¾a internetu. Tento krok byvšak už ani <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u nemal by nároèný,pretože aj tu sa vyprofilovala <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong>ve¾kých po<strong>sk</strong>ytovate¾ov, ktorí súschopní pre firmy zabezpeèi spo¾ahlivépripojenie.Druhým krokom je realizácia pripojeniasa do internetu. Tu je už potrebné rozlišovamedzi jednotlivými spôsobmi. Mobilníužívatelia asi budú vyžadova iný spôsobpripojenia ako pripojenie podnikovejsiete. Jednotlivé spôsoby pripojenia a ichriešenie sa pokúsime <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èi v <strong>na</strong>sledujúcichodsekoch.PRIPRAVENIE PODNIKOVEJSIETE NA POUŽITIE VPNÈo <strong>na</strong> to budeme potrebova ?1. Trvalé pripojenie do internetu. Najlepšiedigitálnou pevnou linkou alebo mikrovlnnýmspojom s dostatoènou priepustnosou – 64 kb/s by mala by spodná hranica.Nesmiete však zabúda <strong>na</strong> to, žeokrem použitia internetu <strong>na</strong> VPN budúvaši používatelia pracova aj s bežnýmislužbami, ako sú e-mail a WWW, a pokia¾budete chcie , aby vaše VPN kanály malidostatoènú priepustnos , tak to budetemusie nejako zabezpeèi – buï pripojeníms vyššou kapacitou, <strong>na</strong>pr. 128 kb/s,alebo priorizáciou prenosov.2. Kvalitný smerovaè s firewallom jedruhou nevyhnutnou podmienkou pri<strong>na</strong>sadzovaní VPN.Výber smerovaèa je závislý od požiadaviek,ktoré sa kladú <strong>na</strong> budované kanály.My sa budeme teraz s<strong>na</strong>ži uvies príklady<strong>na</strong> produktoch spoloènosti NortelNetworks.Pre menšie siete sú urèené smerovaèeContivity VPN Switch 100 a Contivity VPNSwitch 600. Oba smerovaèe sú urèené presiete do 500 užívate¾ov, v ktorých poèetsúèasne používaných VPN kanálov sabude pohybova v desiatkach. Z<strong>na</strong>menáto, že pomocou nich je možné pripoji<strong>na</strong>pr. 20 poboèiek a 20 mobilnýchužívate¾ov súèasne.Celkové riešenie aj s pripojením mobilnýchpoužívate¾ov (obr. 1)Nasledujúci obrázok ukazuje komplexné<strong>na</strong>sadenie technológie VPN pre všetkyvzdialené pracovi<strong>sk</strong>á a aj pre mobilnýchužívate¾ov. Pripojenie mobilných užívate¾ovumožòuje softvérový produkt ContivityExtranet Client, ktorý pracuje <strong>na</strong>platforme Windows 98/NT/2000.Takéto riešenie svojimi špièkovými parametrami,výkonom a v neposlednomrade aj cenou je urèené pre <strong>na</strong>jnároènejšieaplikácie, pri ktorých je potrebný vysokývýkon a doko<strong>na</strong>lá spo¾ahlivos .Samozrejme, produktov, ktoré umožòujúpoužitie technológie VPN, je podstatneviac, ako sme spomenuli v tomtoèlánku, no to niè nemení <strong>na</strong> tom, že technológieVPN a využitie internetu zaèí<strong>na</strong>júzasahova náš život èoraz viac.Jozef ŠovèíkObr. 1Odporúèané ceny v testovacej verzii:l Contivity VPN Switch 10046 750 Sk bez DPHl Contivity VPN Switch 400112 800 Sk bez DPHl Contivity VPN Switch 1500329 000 Sk bez DPHZapožièal: Ty-Net Slovakia, s. r. o.4/2001 PC REVUE 93


L I N U XVyrábame CD pod Linuxom / 2. èasOspravedlòujem sa èitate¾om, že minulý mesiac pokraèovanie tohto seriálu nevyšlo.Hlavnú zásluhu mám <strong>na</strong> tom ja ;). Na druhej strane som si uvedomil, že bude vzh¾adom<strong>na</strong> plánovaný obsah týchto èlánkov úplne staèi , ak budú pokraèovania tohto seriáluvychádza každý druhý mesiac, takže <strong>na</strong>jbližšie pokraèovanie vyjde v júnovom èísle. Tátoèas zároveò bude trochu kratšia, lebo o <strong>na</strong>pa¾ovaní multisession CD by som sa rád rozpísalaž v budúcom pokraèovaní, kde by som zároveò chcel predstavi aj zopár grafickýcha používate¾<strong>sk</strong>y príjemných prostredí <strong>na</strong> vytváranie CD.NAPA¼OVANIE CD BEZ VYTVÁRANIA IMAGE. Postup pri vytváraníCD, ktorý sme opísali pred dvoma mesiacmi, je síce pekný, ale ve¾mi nároèný <strong>na</strong> miesto<strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u. Veï ak chceme vytvori jedno plné CD, ktoré má 650 MB, musíme ma <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>uvo¾ných aspoò 650 MB pre image. To nie je práve málo; <strong>na</strong>koniec èasto si <strong>na</strong>pa¾ujeme veci<strong>na</strong> CD práve preto, že potrebujeme <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u tých 650 MB uvo¾ni . V takom prípade trebah¾ada iné riešenie, ako sa zaobís bez vytvárania image.Samozrejme, existuje možnos <strong>na</strong>pa¾ova CD aj bez vytvárania image. Pravda, slovnéspojenie „bez vytvárania image“ nie je celkom výstižné. Správnejšie by bolo hovori o<strong>na</strong>pa¾ovaní CD bez ukladania image <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>. Image musíme vytvori tak èi tak, je to pripoužívaní programu cdrecord nevyhnutné. Nemusíme si však uklada image <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>. I<strong>na</strong>kpovedané, výstup z programu mkhybrid nepôjde do súboru, ale rovno <strong>na</strong> vstup programucdrecord.Ako to spravi ? Je to ve¾mi jednoduché: v príkaze mkhybrid vynecháme úplne parameter-o (urèenie výstupného súboru), potom bude mkhybrid vygenerovanédáta posiela <strong>na</strong> stdout. No a teraz už len spojkou zre azíme mkhybrid s cdrecordom a jeto. Samozrejme, ¾ahšie poveda ako urobi , poïme si to teda po poriadku ukáza .Dajme tomu, že máme v adresári /cd pripravené dáta, ktoré chceme <strong>na</strong>páli . Keby smepostupovali pod¾a toho, èo bolo opísané pred dvoma mesiacmi, písali by sme príkazmkhybrid -J -r -V -o /cda potom by prišiel ïalší:cdrecord speed=n dev=target,lun súbor s imageTeraz však tento postup zredukujeme do jediného kroku. Napíšeme príkazmkhybrid -quiet -J -r -V /cd | cdrecord speed=dev=, –kde vymeníme , a za príslušné èísla oz<strong>na</strong>èujúce <strong>na</strong>šu <strong>na</strong>pa¾ovaèku,a môžeme <strong>sk</strong>úsi zaèa <strong>na</strong>pa¾ova . Ešte azda krátky komentár k použitým prepí<strong>na</strong>èom: -quiet pri mkhybrid spôsobí, že po obrazovke nebudú letie informácie o každom súbore,ktorý príde <strong>na</strong> CD. -J zapí<strong>na</strong> podporu dlhých názvov pre systém Windows (tzv. rozšíreniaJoliet), -r aktivuje rozšírenia RockRidge (podpora vlastníkov, <strong>sk</strong>upín a iných osobitostí unixovýchsúborových systémov <strong>na</strong> CD), -V definuje menovku (label) CD di<strong>sk</strong>u./cd udáva adresár, ktorý sa celý <strong>na</strong>páli <strong>na</strong> CD. Pri príkaze cdrecord stojí za zmienku jedinepomlèka <strong>na</strong> konci príkazu. Práve tá hovorí cdrecordu, že dáta má èíta zo vstupu stdin,a nie zo súboru.V ojedinelých prípadoch sa môže sta , že cdrecord dopredu potrebuje vedie , aký ve¾kýje image, ktorý sa bude <strong>na</strong>pa¾ova . Závisí to od schopností <strong>na</strong>pa¾ovaèky. V prípade, žecdrecord bude túto ve¾kos potrebova , pred <strong>na</strong>pa¾ovaním sa zastaví s hlásením, ktoré bysa malo ponáša <strong>na</strong> toto:cdrecord: WARNING: Track size unknown. Data may not fit on di<strong>sk</strong>....cdrecord: Track 1 has unknown length.cdrecord: Cannot open new session.Ve¾kos potom zistíme tak, že <strong>na</strong>píšeme príkazmkhybrid -print-size -J -r -V /cdDi<strong>sk</strong> zašelestí a èo<strong>sk</strong>oro <strong>na</strong> obrazovku vy<strong>sk</strong>oèí takýto riadok (ak ich vy<strong>sk</strong>oèí viac, tentobude posledný):Total extents scheduled to be written = 368677Èíslo za z<strong>na</strong>mienkom rovnosti je práve to èíslo, ktoré potrebujeme. Pravdaže, pre vásbude iné – pod¾a toho, ko¾ko toho hodláte <strong>na</strong> CD <strong>na</strong>páli . Dohodnime sa, že to èíslo sibudeme oz<strong>na</strong>èova slovkom . Teraz už môžeme <strong>na</strong>písa príkaz <strong>na</strong> <strong>na</strong>pa¾ovaniev tvaremkhybrid -quiet -J -r -V /cd | cdrecord speed=ndev=target,lun tsize=s –Všimnime si, že pribudol nový prepí<strong>na</strong>è tsize (Track Size). Pri òom je ve¾mi dôležité, že zaèíslom treba vždy povinne bez medzery <strong>na</strong>písa aj písmeno „s“, ako je to v príklade.Nesmieme toto písmeno vynecha ! Udáva, v akých jednotkách je <strong>na</strong>ša zadaná. Konkrétne písmeno „s“ z<strong>na</strong>mená, že udáva poèet 2 KB blokov.Viac netreba. Ak sa nikam nevotrela chyba, mali by ste teraz bez problémov môc<strong>na</strong>pa¾ova CD bez ukladania image <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>. Odporúèam vám však <strong>na</strong>jprv tento spôsob<strong>na</strong>pa¾ovania vy<strong>sk</strong>úša „<strong>na</strong>sucho“, s vypnutým laserom, aby ste si nejakou zlomyse¾nouhrou osudu neponièili médiá. To zvládnete takisto ¾ahko: medzi parametre cdrecorddohoïte aj prepí<strong>na</strong>è -dummy a ste hotoví.PRIAME KOPÍROVANIE Z CD NA CD. Tí, ktorí majú aj <strong>na</strong>pa¾ovaèku, ajobyèajnú CD mechaniku, sú pri kopírovaní CD vo ve¾kej výhode. Majú možnos <strong>sk</strong>opírovadáta z CD <strong>na</strong> CD priamo. Aj to sa robí ve¾mi jednoducho. Predpokladajme, že <strong>na</strong>ša CDmechanika je pod Linuxom <strong>na</strong> zariadení /dev/hdc. Vložme do nej teda CD, z ktorého chcemespravi inú kópiu, a zadajme príkazcdrecord speed=n dev=target,lun -isosize /dev/hdcHotovo! CD sa zaène kopírova . Iste ste postrehli ïalší nový prepí<strong>na</strong>è isosize. Ten jedôležitý, zariadi, že sa z originálneho CD nebudú èíta posledné dve stopy. Na týchto stopáchnie sú dáta, sú to stopy, ktoré ukonèujú poslednú <strong>na</strong>hratú session, a ich èítanie bysa <strong>sk</strong>onèilo chybou.To¾ko <strong>na</strong>dnes, <strong>na</strong>budúce máme <strong>na</strong> programe multisession CD a ïalšie prostriedky <strong>na</strong>vytváranie CD.Peter Palúch94 PC REVUE 4/2001


n ROZHOVOR: Matej Držík alias WiredV poslednom èase mi nieko¾ko ¾udí <strong>na</strong>vrhlo, èi by som nespravil nieko¾ko rozhovorovs ¾uïmi zo sloven<strong>sk</strong>ého internetu. Toto želanie som sa rozhodol splni a som rád, že mojuponuku <strong>na</strong> rozhovor prvý hos s rados ou prijal. Ide o môjho rovesníka, ktorý je v sloven<strong>sk</strong>ejlinuxovej komunite známy pod prezývkou Wired.Matej Držík je hlavným systémovým administrátorom vo firme Profinet.<strong>sk</strong>. Zároveò jeprojektovým ma<strong>na</strong>žérom projektu host.<strong>sk</strong>. Som ve¾mi rád, že nám povedal nieèo o sebe,svojom vz ahu k Linuxu a podelil sa o <strong>sk</strong>úsenosti s nezi<strong>sk</strong>ovým projektom host.<strong>sk</strong>.u JB: Ako si sa dostal k Profinetu?w MD: V lete 1999 som potreboval umiestni <strong>na</strong> internet svoj server, a tak som sa pýtal<strong>na</strong> IRC, až som <strong>na</strong>razil <strong>na</strong> jedného chala<strong>na</strong>, ktorý pracoval v Profinete. Rozprával som muo svojom probléme a on mi <strong>na</strong> to povedal, že v pohode to môže ís k nim. Na oplátkusom im <strong>na</strong>inštaloval jeden server, viac-menej <strong>na</strong> <strong>sk</strong>úšanie nejakých vecí. Išlo <strong>sk</strong>ôr o osobnépotreby. Po nejakom èase sa v Profinete uvo¾nilo miesto administrátora a toto miestomi bolo ponúknuté. Ponuku som ve¾mi rád prijal...u JB: Na to si spomí<strong>na</strong>m, vtedy si zháòal miesto pre server ecstasy. Existuje ešte?w MD: Síce som koncom minulého roka zmenil host<strong>na</strong>me, ale server stále beží, s<strong>na</strong>žím sa<strong>na</strong>ò sústredi zaujímavé weby, ako <strong>na</strong>pr. message.<strong>sk</strong>… Server je teraz podporovanýProfinetom – linkou aj hardvérovo.u JB: Ïalší provider, èo podporuje otvorenú výmenu obsahu a publikáciu zaujímavýchinformácií. Ako sa staviaš k tým providerom, ktorí za všetko berú len peniazea nechcú podpori vývoj internetu?w MD: Robi hosting a podobné služby pre firmy je <strong>na</strong>jlepšie komerènou cestou, ale osobnýmprezentáciám, prípadne zaujímavým projektom, ktoré pomáhajú rozvoju internetu,treba jednoz<strong>na</strong>ène po<strong>sk</strong>ytnú èo <strong>na</strong>jlepšie podmienky a podporova ich. Koniec koncov tiepeniaze si vždy nájdu cestu spä .u JB: Preto asi robíte aj <strong>na</strong> projekte host.<strong>sk</strong>, o ktorom som sa chcel s tebou porozpráva. Takto vlastne kombinujete dva prístupy. Ephex.factory.<strong>sk</strong> je server, ktorý mávyberaný obsah, ktorý už zaruèuje akú-takú kvalitu (<strong>na</strong>príklad spomí<strong>na</strong>ný message.<strong>sk</strong>),<strong>na</strong> druhej strane host.<strong>sk</strong> dovo¾uje založi si web hocikomu.w MD: Áno, ephex je server týkajúci sa hlavne kultúry, digitálneho umenia a podobne, aletakisto podporuje iné zaujímavé projekty. Na ephexe ide už o komplexnejšie služby, ktorévyžadujú hàbu manuálnej práce, weby vyžadujú dos piplania sa v systéme, takže musímeserver èo <strong>na</strong>jviac prispôsobova užívate¾om. Host.<strong>sk</strong> sa <strong>na</strong> druhej strane s<strong>na</strong>ží ma èo <strong>na</strong>jväèšiuškálu služieb, po<strong>sk</strong>ytnú užívate¾om priestor <strong>na</strong> svoju prezentáciu <strong>na</strong> internete, <strong>na</strong>rýchly prístup k údajom a podobne, projekt sa nebráni práci užívate¾ov. Momentálnemáme nieko¾ko užívate¾ov, ktorí sa nám rozhodli pomáha – zadarmo a ochotne. Presnetakto si predstavujem život <strong>na</strong> internete, aspoò v tých jeho vo¾nejších èastiach. Napríkladak užívate¾ <strong>na</strong>programuje nejakú zaujímavú aplikáciu, ktorú by chcel po<strong>sk</strong>ytnú aj ostatnýmužívate¾om, nevidíme dôvod, preèo nie...u JB: V súèasnosti sa <strong>na</strong> internete zaèí<strong>na</strong> rozvíja open source myslenie nielenv oblasti softvéru, ale aj v oblasti obsahu. Èo si myslíš o otvorenom obsahu?w MD: Hm… má to svoje za aj proti, ale v zásade je to <strong>sk</strong>velá vec. ¼udia by mali ma priestorvyjadri sa. Host vedieme v smere otvoreného kontaktu s užívate¾mi, preferujemekomunikáciu <strong>na</strong> webových fórach, do ktorých sa môže zapoji každý. Napríklad sa stane,že príde užívate¾ s nápadom, ostatní k nemu nieèo <strong>na</strong>píšu, <strong>sk</strong>ritizujú, vyzdvihnú... Èastoto vedie k <strong>sk</strong>velým riešeniam, pretože zí<strong>sk</strong>avame preh¾ad, èo a ako je pre ¾udí <strong>na</strong>jvhodnejšie...Zlé stránky? Užívatelia s nelogickými úmyslami. Môžem sa prejavi vo¾ne? Takukážem všetkým, aké vulgarizmy poznám... Prípadne prídu užívatelia, ktorým chýbajúzákladné z<strong>na</strong>losti ovládania internetových služieb, a hneï zaènú hrubo kritizova , k èomusa pripoja ïalší nez<strong>na</strong>lí a už to ide...u JB: V èom je host iný oproti iným freehostingovým službám?w MD: Na hoste sa s<strong>na</strong>žíme ponúka užívate¾om èo <strong>na</strong>jväèšie spektrum služieb – s tým,že zároveò investujeme a prispôsobujeme systém hardvérovo aj softvérovo. Host chcemebudova plynulo, nie <strong>na</strong> <strong>sk</strong>oky, ako sa to robieva inde. Chceme docieli to, aby užívate¾ne<strong>na</strong>šiel niè, èo by mu <strong>na</strong> Hoste chýbalo. Nechceme, aby Host zapadol do nejakéhozoz<strong>na</strong>mu freehostingových služieb, kde sa užívate¾ bude rozhodova , že tu dostaneo 10 MB <strong>na</strong>vyše, ale nemá FTP prístup a podobne. Chceme, aby užívate¾ <strong>na</strong>d týmto nemuselani rozmýš¾a , jednoducho príde <strong>na</strong> Host a ani ho ne<strong>na</strong>padne, že niekde by dostalnieèo viac.u JB: Áno, vidím, že po<strong>sk</strong>ytujete neobmedzený priestor a zároveò nežiadate, aby siužívatelia dávali <strong>na</strong> stránky vaše reklamy. Po<strong>sk</strong>ytujete Linux shell konto a množstvoneštandardných služieb. Je to úplne nezi<strong>sk</strong>ový projekt?w MD: Áno, Host nám neprináša nijaký zi<strong>sk</strong>. Je to investícia firmy Profinet dp zlepšeniarozvoja internetu, žiadne peniaze z toho nejdú a ani nepôjdu. ¼udia sa dos èasto pýtajú,èo z toho máme. V Profinete sa dos presadzuje open source myslenie, èo, myslím, vidieaj <strong>na</strong> Hoste. Spoloènosti podporujú rôzne projekty, preèo teda nepodporova takýto projekt.Iste, vyžaduje to vyššiu dávku fi<strong>na</strong>ncií, ale preèo nie, keï môžeme?u JB: Na open source softvéri aj bežíte. Èo používate <strong>na</strong> prevádzku host.<strong>sk</strong>?w MD: Operaèný systém Linux, konkrétne distribúciu Mandrake.u JB: Predpokladám, že host musí zvláda trošku „vyššie štandardy“, hlavne èo satýka rýchlosti a bezpeènosti. Bola <strong>na</strong> to potrebná nejaká špeciál<strong>na</strong> „mágia“?w MD: Použili sme dos vylaïovania, hlavne pre výkon, v tomto sme využívali osvedèenépostupy, ale sme aj sami prepisovali zdrojaky niektorých aplikácií...u JB: A èo hardvér?w MD: Konfiguráciu písa nebudem, pretože sa mení dos èasto pod¾a potrieb serveraa èasto ide až o generaèné <strong>sk</strong>oky. Host beží <strong>na</strong> architektúre i386, systém je rozložený <strong>na</strong>viac serverov + ïalšie servery v klastri <strong>na</strong> spracúvanie webových požiadaviek.u JB: Aký klastrový softvér používate? Nejaké komerèné riešenie?w MD: Používame Ultra Monkey (http://ultramonkey.sourceforge.net/), èo je kompletneopen source klastrové riešenie pre Linuxy.u JB: Si <strong>na</strong>jmladší zamest<strong>na</strong>nec Profinetu a zároveò zastávaš takúto vedúcu funkciu...w MD: Áno, Profinet mi v mojich schopnostiach dos dôveruje a myslím, že zatia¾ sanestalo, že by som túto dôveru <strong>sk</strong>lamal. Po<strong>sk</strong>ytujú mi <strong>sk</strong>velé podmienky <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>avanie <strong>sk</strong>úsenostía testovanie vecí. Èasto sa stáva, že chcem rieši nejaký zaujímavý projekt,v Profinete poviem, o èo ide, a po<strong>sk</strong>ytnú mi všetko, èo <strong>na</strong> to potrebujem. Takto si predstavujemkvalitnú prácu, v tejto oblasti by sa mali s<strong>na</strong>ži obidve strany – zamest<strong>na</strong>neci firma – vyhovie si èo <strong>na</strong>jviac. Dostal som už nieko¾ko ponúk od spoloèností pôsobiacich<strong>na</strong> internete ís pracova k nim ako systémový administrátor, ale práca v Profinete miúplne vyhovuje a nemám dôvod odís .u JB: Systémoví administrátori sú ve¾mi žiadaní... Je zaujímavé sledova , že hoci jeto vedomostne vysoko nároèná práca, firmy rady zamestnávajú aj „oficiálne nevzdelaných“¾udí, ako si <strong>na</strong>pr. ty.w MD: Zo strany firmy je to urèité riziko, ale myslím, že pokia¾ má èlovek dobré referencie,tak to nie je až taký problém. Na veku pri tom nezáleží, tu ide o vedomosti a schopnostirieši problémy.u JB: Akí sú užívatelia Hostu?w MD: Užívatelia Hostu... Pod¾a e-mailov sú to väèšinou fajn ¾udia, ale je pravda, žee-maily sú podstatne neosobnejšie, ako <strong>na</strong>príklad webová di<strong>sk</strong>usia, kde je kontakt predsalen otvorenejší. Tam si ¾udia dovolia viac. Nájdu sa ¾udia, ktorí nás za každú chybu, èosa vy<strong>sk</strong>ytne (aj nie <strong>na</strong>šou vinou), poriadne ohovoria a za<strong>na</strong>dávajú si, ale èo už, taký ježivot. My sa aspoò s<strong>na</strong>žíme zabezpeèi , aby bolo chýb èo <strong>na</strong>jmenej. Zaèiatkom roka, keïbola <strong>na</strong> nás obrov<strong>sk</strong>á kritika a tlak, prestávalo ma to z èasu <strong>na</strong> èas bavi , aj ja som len èlovek,a takisto moji kolegovia. Jeden èlovek prispel <strong>na</strong> nemenovaný server celkom výstižnev zmysle, že mentalita Slovákov je asi taká, že keï im ponúkneme prst, tak nám zhltnúcelú ruku... V tom èase som si dos všimol, ako to chodí s ¾ud<strong>sk</strong>ou vïaènos ou a ako si¾udia vážia to, èo dostávajú. To, že od nich nechceme niè a ponúkame im èo <strong>na</strong>jviac, ichvôbec netrápi, hlavne že nám majú èo vyèíta …Viem, že Host má svoje chyby, riešime ich,sme <strong>na</strong> to momentálne štyria, vy ažení sme <strong>na</strong>ozaj dos . Všetko, èo od užívate¾ov chceme,je trocha èasu a pochopenia. Vždy ma dokážu poteši maily, kde mi užívate¾ píše, žeje spokojný, že problémy chápe, a zaželá nám to <strong>na</strong>jlepšie do budúcnosti.Nedávno sa stalo, že sme boli nútení vypnú SMTP prístup pre užívate¾ov, pretoženieko¾ko „vïaèných“ ¾udí si zmyslelo, že nás podporia tým, že od nás budú spamovaa <strong>na</strong>robia nám kopec problémov. Na toto nám prišla kopa s ažností od administrátorovserverov, takže sme vtedy nemali iné východi<strong>sk</strong>o. A èo ma èakalo nieko¾ko hodín po tom?Nieko¾ko stoviek agresívnych mailov s vyhrážkami a vulgarizmami, preèo nefungujeužívate¾om táto služba... Je to práca niekedy <strong>na</strong>ozaj o nervy, ale ja som optimista, takževerím, že to pôjde už len lepšie a lepšie...u JB: Áno, ¾udia sú rôzni. Všimol si si, že ¾udia sú za poèítaèom úplne iní ako v priamomkontakte? Poznám príhodu, ako sa <strong>na</strong> sieti pohádali dvaja chalani. Vy<strong>na</strong>dali si<strong>na</strong>vzájom a potom, keï odchádzali z terminálovej miestnosti, jeden podržal druhémudvere, druhý ho pozval <strong>na</strong> kávu a normálne sa porozprávali. Myslíš, že tá pseudoanonymitarobí z ¾udí nejaké „kyberpotvory“?w MD: Takisto subjektív<strong>na</strong> záležitos . Ja si o sebe nemyslím, že by som bol iný <strong>na</strong> interneteako v <strong>sk</strong>utoènosti. Poznám kopu ¾udí, ktorí takisto nie sú. Ale toto dobre vidie <strong>na</strong>príklad<strong>na</strong> IRC-èku: ¾udia, ktorí si po prvýkrát v živote uvedomia, že môžu vystúpi anonymne,dos èasto reagujú spôsobom, že prídu medzi ostatných, poriadne im vy<strong>na</strong>dajúa odídu (so <strong>sk</strong>velým pocitom...). Je však pravda, že strata zábran <strong>na</strong> internete niektorým¾uïom dos pomáha a majú možnos aspoò niekde sa vyjadri .u JB: Ïakujem za rozhovor.Za PC REVUE sa zhováral Juraj BednárL I N U X4/2001 PC REVUE 95


L I N U XMutt„All mail clients suck. This one just sucks less.“ Michael Elkins, 1995Nedá mi nezaèa citátom autora muttu Michaeala Elkinsa. Dala by sa ním vlastnezhrnú podstata tohto èlánku. Každý má svoj ob¾úbený mailer. Niekto preferuje Pine, niektoNetscape Messenger, ïalší zase ELM, niekto <strong>na</strong>pokon mutt. A hoci sa už v PC REVUEo mailovacích agentoch <strong>na</strong>písalo dos , ten pravdepodobne <strong>na</strong>jlepší sme doposia¾ zanedbávali.Aby sme to <strong>na</strong>pravili, pozrieme sa <strong>na</strong>ò v <strong>na</strong>sledujúcom èlánku.ÚVOD. Ako som už spomí<strong>na</strong>l, mutt pochádza z klávesnice Michaela Elkinsa. Tento èloveksa aktívne podie¾al <strong>na</strong> vývoji ELM. Myšlienka vytvori vlastný mailer sa zrodila, keï zvyšokvývojového tímu ELM neprejavil záujem zabudova do ELM podporu pre PGP. Taktovlastne vznikol mutt. Hoci je to už teraz priam doko<strong>na</strong>lý mailer, <strong>na</strong> jeho vývoji sa ešte stálepracuje. Posledná stabilná verzia je 1.2.5 a vývojár<strong>sk</strong>a 1.3.14. Mutt je lokalizovaný do viacerýchjazykov, medziiným aj do slovenèiny. Èo ho robí takým dobrým? Je to implementáciamnoho pokroèilých vlastnosti, sú to <strong>na</strong>pr.:l Podpora PGP (samozrejme aj GPG)l podpora MIMEl minimalizmus (mutt využíva pri svojom behu množstvo externých programov, abyv sebe nemal zbytoène <strong>na</strong>programované nieèo, èo zaò môže urobi iný program)l threading (vláknenie) mailovl podpora regulárnych výrazovl podpora fariebl jednoduchá a efektná konfigurácia až do detailovl podpora LDAPINŠTALÁCIA. Tento bod by sa dal vlastne aj pre<strong>sk</strong>oèi , pretože <strong>sk</strong>oro každá distribúciaobsahuje mutt. V opaènom prípade, alebo ak si chcete sami <strong>sk</strong>ompilova mutt,zdrojaky nájdete <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> ftp.guug.de/pub/mutt/. Ïalšie mirrory sú <strong>na</strong> muttovej homepage<strong>www</strong>.mutt.org. Ak chcete využíva podporu PGP, musíte si dáva pozor, aby èíslo verziemuttu malo príponu i (<strong>na</strong>pr. 1.2.5i). Verzie bez prípony boli až donedáv<strong>na</strong> urèené <strong>na</strong>použitie v Amerike, kde bol export kryptografického softvéru obmedzený zákonmi. Natomto mieste by bolo dobré spomenú , že <strong>na</strong> rozdiel od ostatných mailerov je mutt <strong>sk</strong>utoènýminimalista a jeho binárka aj <strong>na</strong>priek implementácii mnohých vlastností „váži“ len415 KB (verzia 1.01i).STRUÈNÁ KONFIGURÁCIA. Èi už v distribúcii, alebo po <strong>sk</strong>ompilovaní, mutt sadodáva v stave, aby sa dal hneï zaèa používa . Vïaèí za to dobre <strong>na</strong>konfigurovanémusúboru /etc/Muttrc, kde sa uchováva globál<strong>na</strong> konfigurácia. Keïže mutt je konfigurovate¾nýtakmer ad infinitum, nie je možné uvies , ako <strong>na</strong>stavi každú jeho vlastnos (<strong>na</strong> toby bolo pravdepodobne treba samostatný seriál). Namiesto toho si pozrieme ukážkovýsúbor ~/.muttrc, kde sú uložené lokálne <strong>na</strong>stavenia. Tento súbor, uvedený ïalej, by vámmal pomôc rýchlo sa identifikova s muttom. Treba ešte pripomenú , že v tomtoukážkovom ~/.muttrc nepoužívam vstavané triedenie mailov (<strong>na</strong> to využívam programstvorený <strong>na</strong> tento úèel – procmail, PCR è. 5/1999) a ani podporu imap/pop3 (používamfetchmail).#základné <strong>na</strong>stavenieset charset=“iso-8859-2“set allow_8bitmy_hdr From: Martin Uzak set folder=~/Mailset postponed=~/Mail/.postponedset record=~/Mail/sendmessagesset sig<strong>na</strong>ture=~/.sig<strong>na</strong>tureunset sig_dashesset editor=“vim -c ‘set tw=72’“set attribution=“„unset fcc_attachset delete=yesset nomarkersset smart_wrapset ascii_chars#<strong>na</strong>stavenie pri použití procmailuset move=noset spoolfile=+mbox#mailboxy, ktoré sa budú kontrolova <strong>na</strong> nové správy#z<strong>na</strong>k „+“ <strong>na</strong>hradzuje cestu definovanú pri premennej foldermailboxes +mbox +linux_<strong>sk</strong> +linux_at +linux_cz +<strong>sk</strong>lug +bugtraq +security+focuslinux#háky (hooks)send-hook [-a-z_0-9.]+@[-a-z_0-9.]+(de|at)$ set sig<strong>na</strong>ture=~/.sig<strong>na</strong>ture_desend-hook [-a-z_0-9.]+@[-a-z_0-9.]+(<strong>sk</strong>|cz)$ my_hdr From: Martin Užák \folder-hook . set sort=threadsfolder-hook +english set sort=mailbox-order#ak by som netriedil maily procmailom, bolo by vhodné okomentova<strong>na</strong>sledujúci riadok#lists linux@linux.<strong>sk</strong> luga linux@linux.cz bugtraq security <strong>sk</strong>lug focuslinuxfocusms#aliasyalias juraj juraj@bed<strong>na</strong>r.<strong>sk</strong>alias peter peterp@frcatel.fri.utc.<strong>sk</strong>#definujeme, èo z hlavièky sa bude zobrazovaignore *pri prezeraní mailov96 PC REVUE 4/2001


L I N U Xunignore from date subject to ccunignore organization user-agent organisation x-Mailer: x-Mailinglist:unignore posted-to:#<strong>na</strong>stavenie farieb pod¾a schémy:#color element popredie pozadiacolor normal white defaultcolor hdrdefault red defaultcolor quoted brightblue defaultcolor sig<strong>na</strong>ture red defaultcolor indicator white redcolor error brightred defaultcolor status white bluecolor tree magenta defaultcolor tilde magenta defaultcolor message brightcyan defaultcolor markers brightcyan defaultcolor attachment brightmagenta defaultcolor search default greencolor header brightred default ^(From|Subject):color body magenta default „(ftp|http)://[^ ]+“color body magenta default [-a-z_0-9.]+@[-a-z_0-9.]+color underline brightgreen defaultPOUŽÍVANIE. Po tom, èo sme si <strong>na</strong>konfigurovali ~/.muttrc, môžeme spusti mutt.To spravíme <strong>na</strong>jlepšie príkazom mutt -y. Tým sa nám ukáže, èi pribudli nové správy v mailboxochdefinovaných v ~/.muttrc (premenná mailboxes), a mutt nám umožní vybra simailbox z menu. Samotný príkaz mutt bez argumentov by otvoril mailbox v, definovanýpremennou spoolfile (v <strong>na</strong>šom .muttrc by to bol súbor ~/Mail/mbox). Ak nepoužívateprocmail, bude vhodné <strong>na</strong>stavi premennú spoolfile <strong>na</strong> /var/spool/mail/$USER, èo je štandardnýspoolfile. V prípade, že chceme otvori nejaký mailbox priamo, použijeme prepí<strong>na</strong>è-f (<strong>na</strong>pr. mutt - f ~/Mail/linux_<strong>sk</strong>). Príkaz mutt pouzivatel@server.<strong>sk</strong> -s subjekt pošlee-mail <strong>na</strong> zadanú adresu bez nutnosti štartova celé prostredie muttu. V prípade záujmuzí<strong>sk</strong>ate ïalšie prepí<strong>na</strong>èe príkazom mutt -h.Takže to¾ko prepí<strong>na</strong>èe a argumenty príkazového riadka. Používanie je ve¾mi intuitívne.Èas klávesových <strong>sk</strong>ratiek bola prebratá z ELM a dajú sa odvodi pod¾a anglického me<strong>na</strong>danej funkcie (poslanie mailu - , limitovanie zobrazených mailov pod¾a regulárnehovýrazu - ). Najdôležitejšie klávesové <strong>sk</strong>ratky sú aj vidite¾né v prvom riadku ok<strong>na</strong>.Zvyšné klávesové <strong>sk</strong>ratky sa zobrazia po stlaèení .TIPY A TRIKY ALEBO POKROÈILÉ VLASTNOSTI MUTTU. Tipya triky pre mutt by si pravdepodobne vyžadovali vlastnú rubriku. Preto len pripomeniem,že asi <strong>na</strong>jdôležitejší tip je okrem dobrej konfigurácie šialené stláèanie tabulátora (<strong>sk</strong>ok <strong>na</strong>nové správy...), èo nám môže ušetri ve¾a èasu. Èo sa týka pokroèilých vlastností, pozriemesa <strong>na</strong> vlák<strong>na</strong> (tie nám u¾ahèia správu ve¾kého poètu mailov), regulárne výrazy(chu ovka muttu), háky (koncept tzv. hooks, prebraný z EMACSU) a ukážeme si, ako pracovas viacerými správami <strong>na</strong>raz.VLÁKNA. Ak ste zapísaní v nejakej konferencii, asi vám nemusím vysvet¾ova , èo sú vlák<strong>na</strong>.Do konferencie príde mail, ne<strong>sk</strong>ôr odpoveï <strong>na</strong>ò, potom reakcia <strong>na</strong> odpoveï... a takvznikne vlákno (<strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> <strong>na</strong>vzájom súvisiacich mailov). Ak máme mailbox triedený <strong>na</strong>pr.pod¾a dátumu, nebude prakticky možné zorientova sa v tejto kope vlákien (za predpokladu,že v mailboxe sa vy<strong>sk</strong>ytuje väèšie množstvo mailov). Tento problém sa dá okrem inéhoodstráni triedením schránky pod¾a vlákien. To z<strong>na</strong>mená, že súvisiace správy budú zoradenédo stromovej štruktúry tak, aby sme nestratili preh¾ad. Najlepšie sa to asi pochopí pod¾aobrázka è. 1. No a <strong>na</strong> efektnú prácu s vlák<strong>na</strong>mi slúžia <strong>na</strong>sledujúce klávesové <strong>sk</strong>ratky. zmaza všetky položky vo vlákne zmaza všetky správy vo vlákne <strong>sk</strong>oèi <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúce vlákno <strong>sk</strong>oèi <strong>na</strong> predchádzajúce vlákno oz<strong>na</strong>èi aktuálne vlákno ako èítané zmaza všetky položky v podvlákne zmaza všetky správy v podvlákne <strong>sk</strong>oèi <strong>na</strong> ïalšie podvlákno <strong>sk</strong>oèi <strong>na</strong> predchádzajúce podvlákno oz<strong>na</strong>èi aktuálne podvlákno ako èítané oz<strong>na</strong>èi aktuálne vlákno zaba¾/rozba¾ aktuálne vlákno zaba¾/rozba¾ všetky vlák<strong>na</strong>REGULÁRNE VÝRAZY. Ïalšou pokroèilou, ve¾mi peknou vlastnos ou muttu jepodpora regulárnych výrazov (úvod do nich nájdete v PCR è. 5/1999) všade, kde sa dá. ŠtandardnéPOSIX regexpy sa dajú doplni špeciálnymi kritériami. Najdôležitejšie z nich sú:~A všetky správy~b VÝRAZ správy, ktorých telo obsahuje VÝRAZ~B VÝRAZ správy, ktorých telo alebo hlavièka obsahuje VÝRAZ~c MENO správy, ktoré obsahujú MENO v zoz<strong>na</strong>me kópií (Cc)~C VÝRAZ správy s VÝRAZom v políèkach To: alebo Cc:~D zmazané správy~d [OD]-[DO] správy s políèkom date-sent [OD]-[DO]~e VÝRAZ správy s VÝRAZom v políèku SenderObr. 1 Dobre vidie vlákno Relaying denied~f MENO správy od MENO~F správy oz<strong>na</strong>èené ako dôležité~g správy podpísané programom PGP~G správy šifrované programom PGP~h VÝRAZ správa, ktorá obsahuje VÝRAZ v hlavièke~i ID správa s ID v políèku Message-ID~k správa obsahujúca k¾úè PGP~L MENO správa je od MENO alebo bola od MENO prijatá~l správa je adresovaná <strong>na</strong> známu konferenciu (premenná lists)~m [OD]-[DO] správy s èíslom [OD]-[DO]~N nové správy~O staré správy~Q správy, <strong>na</strong> ktoré sa už odpovedalo~P správa je odo mòa (používa premennú alter<strong>na</strong>tes)~R už preèítané správy~r [OD]-[PD] správy prijaté (s políèkom date-received) [OD]-[DO]~s SUBJEKT správy so SUBJEKTom~T oz<strong>na</strong>èené správy~t MENO správy adresované <strong>na</strong> MENO~U ešte neèítané správy~v správa je èas nezobrazeného vlák<strong>na</strong>~x VÝRAZ správa, ktorá obsahuje VÝRAZ v políèku References~z [OD]-[DO] Správy ve¾kosti [OD]-[DO] v bajtochJAVA PO PIATICH ROKOCHAutorizované Java Centrum – SWH, spol. s r.o.Sun Microsystems Slovakia, spol. s r.oSiemens Business Services, spol. s r.o.pozývajú všetkých odborníkov a záujemcov<strong>na</strong> seminárJAVA PO PIATICH ROKOCHmapujúci 5 rokov existencie JAVA11. 4. 2001 o 9:30hotel Devín v BratislaveHlavné témy:Nástroje <strong>na</strong> tvorbu Java aplikáciíAplikaèné servery pre celopodnikové aplikácieJava pre mobilné telefónyInfo a registrácia: <strong>www</strong>.javacentrum.<strong>sk</strong>/javaday/alebo priamo <strong>na</strong> mieste podujatiaOrganizátori: <strong>www</strong>.javacentrum.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.swh.<strong>sk</strong>,<strong>www</strong>.sun.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.sbs.<strong>sk</strong>Partneri:CIS(<strong>www</strong>.cis.<strong>sk</strong>)Borland Cz&Sk (<strong>www</strong>.borland.cz)Silverstream (<strong>www</strong>.silverstream.cz)Oracle(<strong>www</strong>.oracle.<strong>sk</strong>)Informix(<strong>www</strong>.informix.<strong>sk</strong>)Sybase(<strong>www</strong>.sybase.<strong>sk</strong>)Sun microsytems CZ (<strong>www</strong>.sun.cz)Siemens(<strong>www</strong>.siemens.<strong>sk</strong>)Súèas ou seminára bude výstava produktov,predaj zaujímavých kníh a firemné prezentácie4/2001 PC REVUE 97


L I N U XObr. 2 Oz<strong>na</strong>èené sú správy týkajúce sa sendmailuPod pojmom VÝRAZ, SUBJEKT, MENO, ID si treba predstavi regulárny výraz. Výrazy [OD]-[DO] sú podrobne opísané v <strong>na</strong>sledujúcej èasti Selekcia správ pod¾a dátumu.Mutt podporuje <strong>na</strong>sledujúce logické operátory:! negácia| logické alebo (OR)() zo<strong>sk</strong>upovanie operátorovAk sa vám zdá, že som pozabudol logické áno (AND), nemýlite sa. Nez<strong>na</strong>mená to však, ženie je podporované, iba nemá operátor – zadanie viacerých kritérií sa totiž automatickypovažuje za logické áno. Príklady:logické áno (AND): ~R ~b muttlogické alebo (OR): ~f peterp | ~c martinnegácia: !~f uzak@ba.telecom.<strong>sk</strong>správy so subjektom grip alebo èlánky od Juraja, èo prišli 1. aktuálneho mesiaca: (~s grip| ~s clanky) -f juraj ~d 1SELEKCIA SPRÁV POD¼A DÁTUMUAbsolútny zápis: Dátum sa musí zada v formáte DD/MM/YY-DD/MM/YY (poèiatoènýdátum – koneèný dátum), prièom rok a mesiac nie sú povinné (ak sa neuvedú, vz ahujúsa <strong>na</strong> aktuálny mesiac/rok). Napr.: ~d 10/12/2000-1, ~d 1-15,~d 20/10/2000-30/12/2000. Jeden z dátumov (teda buï poèiatoèný, alebo koneèný) sa môže vynecha .Napr.: ~d -25, ~d 1-. Ak uvedieme iba jeden dátum bez pomlèky, budú vybrané správyposlané len v zodpovedajúci deò. Napr.: ~d 10, ~d 20/1, ~d 31/10/2000.Relatívny zápis: Relatívny dátum sa vždy vz ahuje <strong>na</strong> aktuálny dátum a pomocou nehozadávame odchýlku, v ktorej sa môžu vy<strong>sk</strong>ytnú správy. Odchýlka sa udáva takto:odchýlka (správy staršie ako odchýlka)


S E R V I SVírusový radarZaèiatkom marca sa už tradiène ko<strong>na</strong>la konferencia EICARu,èo je európ<strong>sk</strong>y inštitút pre anti malware (pôvodne antivírusový)vý<strong>sk</strong>um. Tentoraz sa u<strong>sk</strong>utoènila v Mníchove.Takisto už tradiène som pripravil zopár obrázkov z nej.Na konferencii sa objavujú aj programátor<strong>sk</strong>é oporyfiriem. Tu vidíme z¾ava Pa¾a Luku (Eset) a Petra Zahradníèka(Grisoft). Úsmev z tvárí im zmizol, len èo priniesli pivo. Zatia¾èo v mest<strong>sk</strong>ých krèmách ho <strong>na</strong>lievajú do litrových pohárov,v mníchov<strong>sk</strong>om Hiltone ho roznášajú v koòakových pohárikoch.(obr. 1)údržbu vírusovej zbierky a spracúvanie hlásení doWildlistu) jednoducho zbalil dcéru Joa Welsa (zakladate¾Wildlistu). Postupne sa nás zaèalo zmocòova podozrenie,že Sarah Gordon je Joeova teta a ostaní èlenovia rady súbratranci. (obr. 3)To¾ko zo spoloènosti, hôr? sa k vírusom. Teda k jednému.Nie je žiadnou novinkou, ale keïže jeho výz<strong>na</strong>m vposlednom èase stúpa, nemal by v Radare chýba .JS/KAK. Tento èerv je <strong>na</strong>písaný v jazyku JavaScript a pochádzapravdepodobne z Francúz<strong>sk</strong>a. Patrí k <strong>na</strong>jrozšírenejšíminfiltráciám súèasnosti. Pracuje len s anglickou a francúz<strong>sk</strong>ouverziou Windows a len v tom prípade, ak je operaènýsystém <strong>na</strong>inštalovaný adresári C:\WINDOWS. Na svoješírenie používa MS Outlook Express, ale <strong>na</strong> rozdiel od väèšinyiných èervov neprikladá svoje telo k správe ako prílohu,každou novou správou. Tieto kroky potrebuje èerv <strong>na</strong> to, abymohol pristupova do registrov systému, èo môže urobi ibaako di<strong>sk</strong>ový súbor (z Local Intranet Zone). Svoju kópiu voWindows Startup adresári zmaže, aby ma<strong>sk</strong>oval svoju prítomnos. Všetky programy, èo sa tam <strong>na</strong>chádzajú, sú dosnápadné.Prejavuje sa tak, že v prvý deò v mesiaci po 17. hodinevypíše správu:Kagou-Anti-Kro$oft says not today!a potom ukonèí WINDOWS.Tohto roku antivírusový priemysel èakajú ešte tri ve¾kéakcie v stredoeuróp<strong>sk</strong>om regióne. Prvou bude tradiènéObr. 1 Obr. 2 Obr. 3Randy Abrams (ten vpravo) má <strong>na</strong> starosti antivírusovúochranu Microsoftu. Nezávideniahodná pozícia. Na konferenciimal prednášku <strong>na</strong> tému Testing for Broken AntivirusSoftware, poukazujúcu <strong>na</strong> chyby v antivírusových systémoch.Má v tomto oh¾ade bohaté <strong>sk</strong>úsenosti. Microsofttotiž používa 7 (slovom sedem) antivírusových systémov.Keïže je medzi nimi aj náš NOD32, trochu sme tàpli, èo <strong>na</strong>nás vybalí. Naš astie NOD-u nevytkol niè, a tak sme samohli v pokoji èudova <strong>na</strong>d kurióznymi chybami v produktochkonkurencie. Samozrejme, bez falošnej pýchy,pretože ve¾mi dobre vieme, že v každom programe saobèas nieèo vy<strong>sk</strong>ytne. (obr. 2)Nasledujúca fotka je pravá „pikoška“. Je to rukolapnýdôkaz, že z Wildlistu sa stáva rodinný podnik. ShaneCoursen (èlen riadite¾<strong>sk</strong>ej rady, ktorý má <strong>na</strong> starostiale <strong>na</strong>miesto toho sa vloží do správy v HTML formáte akoprogram v JavaSripte. Skript sa automaticky spustí pri otvoreníinfikovaného e-mailu alebo zobrazením náh¾adu a èervpreberie kontrolu. Táto technológia je ve¾mi úèinná, pretoženevyžaduje priamu interakciu používate¾a. V MS Outlook sasíce aktivuje a <strong>na</strong>kazí systém, ale nedokáže sa ïalej šíri .Poèas procesu infekcie èerv vytvorí v adresári WINDOWSsúbor KAK.HTM. Ïalej vytvorí v tom istom adresári súbor snáhodným menom a príponou HTA. Okrem toho vytvoríešte v adresári STARTUP súbor KAK.HTA. Keï sa po reštartevïaka tomu aktivuje, presunie sa do adresára Windows,zaregistruje túto novú kópiu v registroch v auto-run sekciia svoju prvú kópiu odstráni. Potom sa zaregistruje v registrovejsekcii MS Outlook Expressu ako štandardný podpis.Outlook Express teda bude èerva automaticky odosiela s„Prase“ pod réžiou Grisoftu v apríli, v máji zase historickyprvý roèník neformálnej akcie, ktorú organizuje Eset<strong>na</strong> jednom nemenovanom zámku. Akcia má názov Žranica2001 a podtitul Nevedecké sympózium o úlohe infiltráciív spotrebnej spoloènosti. No a koncom septembra<strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšia udalos , ktorou je ve¾ká konferenciaVirus Bulletinu, tentoraz v Prahe! Èiže správcovia sietí aadministrátori a vôbec všetci, ktorí sa profesionálnezaoberáte bezpeènos ou, neváhajte. Bližšie to asi tak<strong>sk</strong>oro nebude.Do vírenia o mesiac.Miroslav Trnka a Michal TrnkaPoštaRád by som reagoval <strong>na</strong> poštu v januárovom èísle PC REVUE. Nemyslím si, že názory niektorýchèitate¾ov boli objektívne. Najmä èo sa týka inzercie a aktuálnosti Vašich správ v oblasti IT.Nesúhlasím s názorom, že by sa Váš èasopis mal, citujem, „radi k inzertným èasopisom, èo sú zadarmorozdávané do schránok“. Pod¾a môjho názoru má inzercia vo Vašom èasopise správny priestor. Èo satýka aktuálnosti Vašich správ, bola poznámka „sme mesaèník, a nie denník“ <strong>na</strong>mieste. Ešte som sa nestretols informáciami, s ktorými by ste zaostávali za inými èasopismi. Ste výborný èasopis a ako Váš èitate¾nemám voèi Vám ani <strong>na</strong>jmenšie výhrady. Andrej Kulich, Prievidza (kuland@stonline.<strong>sk</strong>)Chcel by som reagova <strong>na</strong> Váš príhovor v PCR è. 2/2001, <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> èas o úspešných informatikoch– Vašich priate¾och. Urèite nie som sám, koho by potešil rozhovor v PCR s takýmitoúspešnými ¾uïmi. Najmä ich problémy a chyby, ktoré urobili, prípadne „recept <strong>na</strong> úspech“, ich úspešnéprojekty a pod.Taktiež chcem vyjadri súhlas so zmenou typu písma <strong>na</strong> pätkové. Napríklad stra<strong>na</strong> 12 sa mi èítaoproti strane 10 o 70 % lepšie, nehovoriac o estetickom dojme – ale to je subjektívne.Èo oceòujem <strong>na</strong>jviac, je èitate¾nos PCR. Znova sa dá èíta PCR odpredu <strong>na</strong>miesto odzadu – odVírusového radaru. Ako zaèí<strong>na</strong>júceho živnostníka ma potešili rubriky o firemnom webe a recenziaúètovníckych programov. Len tak ïalej – to ma ve¾mi zaujíma... Želám Vám ve¾a úspechov a <strong>na</strong>dšenia.Ivan Poliaèik, predplatite¾ (poliacik@ba.psg.<strong>sk</strong>)Odpoveï: Nad tými rozhovormi porozmýš¾ame ....Vážený èitate¾ migeel@post.<strong>sk</strong>,ïakujeme Vám, že ste boli ochotný podeli sa s <strong>na</strong>mi o Vaše názory. Dovo¾te mi ešte dodatoènezareagova <strong>na</strong> Váš mail. Mám pocit, že odsudzujete Linux pod archou dojmov z neúspešnejinštalácie. Máte pravdu v tom, že inštalácia Linuxu dnes ešte nie je dostatoène jednoduchá.Uis ujem Vás však, že <strong>na</strong> 180 MB sa dá <strong>na</strong>inštalova už relatívne slušný Linux (i keï KDE tam asinezmestíte – neviem <strong>na</strong>isto, závisí to od viacerých faktorov). To si už, samozrejme, vyžaduje istúorientáciu medzi balíkmi, aby ste si <strong>na</strong>inštalovali <strong>sk</strong>utoène len tie, ktoré budete potrebova . Zvolisi akýko¾vek automatizovaný režim inštalácie Linuxu <strong>sk</strong>oro automaticky povedie k tomu, že sa Vámsystém zaplní zbytoènými balíkmi. Inštalátor predsa nemôže presne odhadnú Vašu predstavuo tom, èo chcete <strong>na</strong> systéme ma .Mrzí ma však, že Linux odmietate apriórne, <strong>na</strong> základe Vašich vlastných zdaní a dedukcie,bez toho, aby ste si <strong>sk</strong>utoène overili, kde je pravda a èi sú vaše úsudky správne. Uznávam, prácav príkazovom riadku nie je lákavá, no <strong>na</strong> druhej strane má aj príkazový riadok svoje èaro (viem,èo hovorím: roky som bol neoblomným priaznivcom Windows, viem ve¾mi dobre, èo je to pohodlieGUI, môžem si teda pokojne dovoli Linux a Windows porovnáva ). Pritom myslím aj <strong>na</strong> moca schopnosti, ktorú Vám príkazový riadok v Linuxe dáva. Ak Vás však odrádza od Linuxu fakt, žeo <strong>na</strong>pa¾ovaní CD pod Linuxom sa dá <strong>na</strong>písa seriál, ak Vás znechucuje prvotný neúspech pri inštalácii,potom sa riadite irelevantnými vecami. S plnou vážnos ou tvrdím, že správny úsudoko Linuxe zí<strong>sk</strong>ate až po tom, èo si v òom vy<strong>sk</strong>úšate serióznu prácu. Nájdite si èloveka, ktorý Linuxovláda. Pozorujte ho pri práci, všímajte si, èo robí a ako to robí (môžete si to zároveò porov<strong>na</strong>s tým, ako by ste to robili vo Windows) a aký potenciál mu pri tom Linux ponúka. Požiadajteho, aby Vám <strong>na</strong>inštaloval Linux pod¾a Vašich predstáv. Skúste si potom sám prácu pod Linuxom,aspoò pár minút denne poèas jedného-dvoch týždòov, a uvidíte, že aspoò èiastoène zmenítenázor.Prosím, nezoberte moje výhrady zle, v žiadnom prípade Vás nechcem urazi . Iba protestujem voèiunáhleným záverom a predsudkom. Nechcem Vám vnucova môj názor, <strong>sk</strong>ôr chcem, aby ste si vlastnýnázor ešte raz dôsledne zrevidovali. Pokia¾ by som Vám pri tom mohol akoko¾vek pomôc , som Vámk dispozícii <strong>na</strong> mailovej adrese ppaluch@pcrevue.<strong>sk</strong>.Peter Palúch4/2001 PC REVUE 99


S E R V I SPoradòa299/4/2001Mám takýto problém: Kúpil som si HDD IBM De<strong>sk</strong>star 75GXP DTLA 307015. Asi po troch mesiacochzaèal di<strong>sk</strong> vydáva pi<strong>sk</strong>¾avý zvuk. Problém je v tom, že je úplne funkèný, a preto ho nechcú vyreklamova. Že vraj keby mal chybné sektory alebo nieèo iné, tak by nebol problém.Chcem sa Vás spýta , kde môže by chyba a èi sa to nedá nejako opravi alebo èi neexistuje nejakáutilita (ak by to nebola chyba di<strong>sk</strong>u).Je ažké stanovi a aj odmera hluènos hard di<strong>sk</strong>u. Na hard di<strong>sk</strong>y sa obyèajne vz ahuje záruka 3 roky.Odporúèam vám pravidelne ho kontrolova programom typu scandi<strong>sk</strong>, prièom je potrebné vykonávahlavne test povrchu di<strong>sk</strong>u. Ak sa objaví èo len jeden chybný sektor, môžete ho reklamova . Na opravu hluènéhoHDD vám nepomôže nijaká utilita. Vnútro hard di<strong>sk</strong>u sa tiež nedá „fyzicky“ opravova , pretože jetam vákuum, ktoré sa po jeho otvorení poruší, èím doò vnikne prach a vy by ste zároveò stratili záruku <strong>na</strong>hard di<strong>sk</strong>. Takže sa buï dohodnete s predajcom, alebo budete musie vyèka .JA----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------300/4/2001Prosím o radu, ako sa môžem ešte dosta k súborom, ktoré som vysypal z koša? Mám Windows 98SK. Skúšal som cez DOS vo Windows/undelete/, ale mi to nespustilo. Prosím o radu (e-mailom) èo <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr.Ïakujem. HeflerUndelete sa nedá spusti pod Windows. Teda nestaèí, ak si otvoríte DOS okno vo Windowse, ale musítesystém reštartova v MS-DOS, a to buï kliknutím <strong>na</strong> Štart->Vypnú ->Reštartova v systéme MS-DOS, alebo Štart->Vypnú ->Reštartova a po resetova poèítaèa po výpise hlásenia „Starting Windows“stlaèi F8 a zvoli DOS mód. Potom už undelete bude fungova . Bohužia¾, undelete a ani inýpodobný program (pokia¾ pred vymazaním nie je <strong>na</strong>inštalovaná nejaká podpora <strong>na</strong>vyše) nezaruèujestopercentnú úspešnos obnovenia vymazaných dát, a to ani keby sa <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> ïalšie dáta po vymazanínezapisovali. Ak sa nejaké dáta zapisovali, úspešnos obnovenia bude ešte nižšia.JA----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------301/4/2001Chcel by som sa opýta , asi akú <strong>na</strong>pa¾ovaciu rýchlos by zvládol môj comp – 166 MHz Pentium, 24 MBRAM, 3 di<strong>sk</strong>y (z toho jeden 6-roèný, ale ten sa asi nepoèíta) pod Win95. Asi by som <strong>na</strong>pa¾ovaèku zapojil<strong>na</strong> IDE, interne <strong>na</strong>miesto CD-ROM-ky. Dá sa to poveda všeobecne, bez úplných definícií rozhraní,typu pamäte, radièov di<strong>sk</strong>ov a podobne? Celkovo je comp starý (do<strong>sk</strong>a, di<strong>sk</strong>y, pamä , procesor) asi 4– 5 rokov. Ïakujem. Joe „Yeti“ KundlakUrèite zvládne 2-rýchlostné, mal by zvládnu 4-rýchlostné a možno zvládne aj 8-rýchlostné <strong>na</strong>pa¾ovanie,ale záleží aj <strong>na</strong> prenosovej rýchlosti hard di<strong>sk</strong>u, <strong>na</strong> ktorom vytvoríte <strong>na</strong>pa¾ovací image. Ten vytvára<strong>na</strong>pa¾ovací program pred <strong>na</strong>pa¾ovaním CD. Odporúèam vám ho vytvára <strong>na</strong> <strong>na</strong>jrýchlejšom di<strong>sk</strong>u. JA----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------302/4/2001Potrebujem k jednému poèítaèu pripoji dve klávesnice a dve myši. Dá sa to? Ing. Martin Beer, Sp. Nová VesZrejme sa to dá, ale <strong>na</strong> to by bolo potrebné <strong>na</strong>vrhnú a zrealizova riešenie vášho problému <strong>na</strong> úrovnihardvéru a, samozrejme, potom by ste museli ma aj softvér, ktorý by takýto hardvér podporoval,resp. vedel využi .JA----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------303/4/2001Prostredníctvom Internet Explorera 5.0 som v položke menu Ob¾úbené položky – Prida do ob¾úbenýchpoložiek – využil ponúkanú možnos Sprístupni v režime off line. Takýmto spôsobom som sa nieko¾kokráts<strong>na</strong>žil do poèítaèa <strong>na</strong> použitie v èase, keï nie som pripojený, stiahnu nieko¾ko WWW stránok, niekedy vrátanestránok do håbky až troch prípadných odkazov. Zakaždým bolo v dialógovom okne vidie priebehs ahovania, resp. synchronizácie, <strong>na</strong>priek tomu sa mi podarilo stiahnu len v jednom prípade <strong>na</strong> použitieoff line. Ostatné s ahované stránky sú <strong>na</strong>ïalej prístupné len v režime on line. Nie som si vedomý rozdielnehopostupu v prípade, keï som nebol úspešný. Vopred ïakujem. Peter DräxlerZáleží <strong>na</strong> konkrétnej stránke. Niektoré stránky svoj obsah dy<strong>na</strong>micky menia a po stiahnutí si daná èasstránky vyžaduje spojenie so serverom – a teda aj on line pripojenie. V inom prípade dojem, že stránkanie je stiahnutá celá, môžu vzbudzova rôzne reklamné bannery, ktoré si takisto vyžadujú spojenieso serverom, vtedy odporúèame pri pozeraní danej stránky v off line režime kliknú (a to aj viacnásobne)<strong>na</strong> tlaèidlo off line. Pokia¾ by ste potrebovali stiahnu viac úrovní stránok ako tri, odporúèamevám programy <strong>na</strong> s ahovanie stránok, <strong>na</strong>príklad Teleport Pro (http://<strong>www</strong>.tenmax.com/teleport/pro/home.htm).JA304/4/2001Chcel by som vás poprosi o pomoc. Moja zostava: MB MVP3 Apollo PC100, K2-6-300 (380), HDD Maxtor15 GB (7200 ot. 2 MB cache), zvuk Quad-xtreme 256 Mediaforte, Geforce 2MX Manli, W98 CZ.Môj problém je so zvukom. Po výmene grafickej karty je zvuk <strong>sk</strong>reslený a pra<strong>sk</strong>á. Skúšal som všetkomožné. Výmenu zvukovky za ISA SB16 Vibra, <strong>na</strong>jnovšie aj staršie ovládaèe pre grafiku, základnúdo<strong>sk</strong>u aj zvukovú kartu, DirectX 6,2, 7,0, 7,0a 8,0, presúvanie v PCI slotoch, zmenu IRQ aj DMA, reinštalovaWindows. V DirectX 8,0 v DXdiag.exe v sekcii Hudba pri zvolení Microsoft synthetyzer jezvuk rov<strong>na</strong>ko <strong>sk</strong>reslený. V audio CD to v pravidelných cykloch pra<strong>sk</strong>á, obèas zvuk pre<strong>sk</strong>oèí. Keï zvolímv hrách Software rending, je zvuk v poriadku. Prosím, poraïte. Neviem si už rady. ÏAKUJEM ve¾mipekne. Váš stály èitate¾ Juraj Belan<strong>sk</strong>ý (belan<strong>sk</strong>y@milsoft.<strong>sk</strong>)Najideálnejšie by bolo da zvukovú kartu èo <strong>na</strong>jïalej od všetkého ostatného. Vo fyzike sme sa uèili oindukovanom prúde. To môže by aj váš problém. Pra<strong>sk</strong>anie, prerušovanie signálu, <strong>sk</strong>reslenie zvuku –môže to spôsobova <strong>na</strong>príklad aj ventilátor (chladiè) <strong>na</strong> grafickom procesore.JR----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------305/4/2001Kúpil som prednedávnom <strong>na</strong>pa¾ovaèku a nemám s tým ešte také <strong>sk</strong>úsenosti. Ale stala sa mi taká nemilávec: pri robení kópií Audio CD sa mi v jednej pesnièke <strong>na</strong> každom CD urobila 2-sekundová prestávka!Myslíte si, že <strong>na</strong>palovaèka je chybná? Kópiu som robil tak, že som <strong>na</strong>jprv <strong>na</strong>hral <strong>na</strong> HDD a potomz neho <strong>na</strong>pa¾oval. Pri <strong>na</strong>pa¾ovaní používam program WinOnCD 3.7 a pri <strong>na</strong>pa¾ovaní Audio som použiltyp <strong>na</strong>palovania Disc/Session at once, ale nedával som simuláciu zápisu <strong>na</strong> CD (vlastne, <strong>na</strong> èo to je?),ale Write immediately. Tento <strong>na</strong>pa¾ovací softvér nebol pri <strong>na</strong>pa¾ovaèke (tam nebol žiadny – BULK).Je možné, že by sa vyriešil tento problém zmenou <strong>na</strong>pa¾ovacieho softvéru alebo <strong>na</strong>pa¾ovaèka jechybná? Ale s chybnou kópiou dátového CD som sa ešte nestretol! Alebo každé Audio CD musím<strong>na</strong>pa¾ova cez ponuku Audio? Ale myslím, že by to malo by jedno, keï dám COPY 1:1, by malo <strong>sk</strong>opírovapresne to, èo je <strong>na</strong> CD. Punji (pluto@stonline.<strong>sk</strong> )Ide o jednu pesnièku alebo o pauzu medzi dvoma stopami? V prípade pauzy je to trochu zložitejšie.Vaša mechanika musí podporova zápis DAO, èo by teoreticky mala. V tomto móde sa nevypí<strong>na</strong>laser pri pálení, a tak nedochádza k vzniku nútenej pauzy medzi stopami (dvojsekundová prestávka).Stretol som sa však už aj s prípadom, kde poèítaèová mechanika èítala CD bez pauzy a veža(Pa<strong>na</strong>sonic) pauzu robila vždy! Bežné chyby mechaniky je možné opravi s prepálením FIRMWAREmechaniky a update WinOnCD (WWW.CEQUADRAT.DE). Väèšinou sa tým <strong>sk</strong>valitní pálenie, zlepší saèítanie a podpora nových médií. Presné postupy <strong>na</strong>stavovania, nové verzie firmware pre mechaniky,updaty pre <strong>na</strong>pa¾ovací softvér nájdete <strong>na</strong> èe<strong>sk</strong>om serveri WWW.CDR.CZ. Svoj problém môžeteposla do AUDITORIA <strong>na</strong> tomto serveri, kde dostanete obratom odpoveï od „<strong>na</strong>jväèších" odborníkov...JR----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------306/4/2001Moja zostava je: AMD Duron 600 MHz, 128 MB RAM, K7Vat Main Board, Sound Blaster Live Player,ATI Rage 128 Pro ALL-IN WONDERKeï <strong>na</strong>hrávam video z TV pomocou ATI Television, niekedy mi posunie zvuk oproti obrazu o asi polsekundy (niekedy aj viac), prièom pri èase <strong>na</strong>hrávania mi vypíše 1-10 % frames dropped. Èo mámurobi , aby mi to nerobilo? Ïakujem. Matúš Kominka (komatus@sez<strong>na</strong>m.cz)Problém je niekde <strong>na</strong> strane hard di<strong>sk</strong>u. Buï je pomalý, alebo je zle <strong>na</strong>stavené rozhranie (predpokládamIDE). Videodáta sa totiž nedarí prenáša potrebnou rýchlos ou, èo spôsobuje stratu framov (záberov).Navrhujem použi vyššiu kompresiu videa (menší dátový tok), <strong>sk</strong>ontrolova <strong>na</strong>stavenie di<strong>sk</strong>ualebo použi výkonnejší hard di<strong>sk</strong>. Skontrolujte si <strong>na</strong>stavenie DMA! Na ikonu My Computer kliknitepravým tlaèidlom a zvo¾te VLASTNOSTI. V menu SPRÁVCA ZARIADENÍ /DISKOVÉ JEDNOTKY/ GENERICIDE DISK TYPE xx nájdite položku DMA. Mala by by zapnutá. V opaènom prípade má di<strong>sk</strong> výraznemenší prenos dát, èo môže spôsobova opisovaný problém...JR----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------307/4/2001Nainštaloval som shareware Sisoft Sandra z Vášho CD, ale pri pokuse spusti ho dostávam správu:Nebyla <strong>na</strong>leze<strong>na</strong> potøebná dy<strong>na</strong>mická knihov<strong>na</strong> – soubor „WS2_32.DLL“. Èo mám robi ? J. Furmaník(furmanik@ke.psg.<strong>sk</strong>)Z<strong>na</strong>mená to <strong>sk</strong>utoène to, èo Windows píšu – program ne<strong>na</strong>šiel knižnicu, ktorú <strong>na</strong> svoju èinnos potrebuje.Ja ju <strong>na</strong>pr. vo Windows/System mám a má rov<strong>na</strong>ký dátum ako desiatky ïalších DLL, to z<strong>na</strong>mená,že pochádza z originálnej inštalácie Windows, ale vy ju máte z nejakého dôvodu zmazanú... Možnoste mali nejaký vírus alebo ste ju omylom zmazali, alebo sa omylom zmazala pri nejakej odinštaláciiiného softvéru (?). Treba zobra originálne inštalaèky, z ktorých ste inštalovali Windows, prejs všetkysúbory CAB, ktoré tam sú (<strong>na</strong>pr. s FAR-om alebo WinRAR-om), nájs ten súbor a <strong>sk</strong>opírova ho do uvedenéhoadresára.PHinZine denne uverejòuje zaujímavé èlánky, názory, polemikya fejtóny. Z tých <strong>na</strong>jnovších vyberáme:Je holotropné dýchanie lieèivé alebo nebezpeèné? Na tokompetentne odpovedá ezoterický odborník ¼uboš Vodièka.Róbert Zavar<strong>sk</strong>ý vo svojom Bitúnku opä búši do <strong>na</strong>šich politikovi do sloven<strong>sk</strong>ej reklamy.Erik Láštic sa v rámci svojich politických komentárov zaoberá<strong>na</strong>jdôležitejšími vo¾bami v sloven<strong>sk</strong>ej histórii.APRÍL 2000 O praní špi<strong>na</strong>vých peòazí <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u opä referuje DušanDoliak.Nad nomináciami <strong>na</strong> „sloven<strong>sk</strong>ú grammy“ a súvislos ami, ktoré z nich vyplývajú, uvažujeMarian Jaslov<strong>sk</strong>ý, autor rozhovoru s Vidieèanom Jánom Kuricom.Rozhovor s basgitaristom Manic Street Preachers Nickym Wireom urobil Rado Ondøejíèek.Samozrejme, nechýbajú odpovede <strong>na</strong> otázky, ako bolo <strong>na</strong> Kube.Business Software Alliance vyšla s kontroverznou kampaòou proti nelegálnemupoužívaniu programov, vïaka ktorej sa definitívne stala „softvérovou políciou“. O èoide, sa doèítate <strong>na</strong> stránkach inZine.Èi je Pošli to ïalej <strong>na</strong>jhorší film posledného obdobia, sa dozviete z recenzie MarekaTuròu. Z jeho pera si tiež môžete preèíta recenziu <strong>na</strong> film Pornografický vz ah. MichalSedlár sa zaoberá kultovým dielkom posledného obdobia – filmom Scary Movie.Miro Veselý normálnym používate¾om vysvetlil, èo nájdu v novom systéme WindowsXP.Chcete sa porozpráva s papagájom alebo chova opicu? Zoológ Tomáš Èejkavám poradí, èo pre to alebo proti tomu môžete urobi .A samozrejme, každý týždeò <strong>na</strong> inZine nájdete nové vydanie Demovnice, hitparádymladých, ale nie beznádejných <strong>sk</strong>upín. A každý deò je <strong>na</strong> inZine aj ïalšie pokraèovaniefeministického komiksu Orgazmus <strong>na</strong> každý deò.inZine – internetový magazín <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.inzine.<strong>sk</strong>n100 PC REVUE 4/2001


Tipy a triky pre WindowsFLEXIBILNEJŠÍ KÔŠ. Aj Kôš si môžete prispôsobi . Môžete si ho <strong>na</strong>príklad premenova. Ako <strong>na</strong> to? Najprv spustíme Regedit a nájdeme vetvu [HKEY_CLASSES_ROOT\CLSID\{645FF040-5081-101B-9F08-00AA002F954E} \ShellFolder]. Hodnotu položky Attributeszmeníme z 40 01 00 20 <strong>na</strong> 10 01 00 20. Vkontextovom menu Koša nám pribudne možnospremenova .VYTVORENIE PEVNÉHO SWAPOVA-CIEHO PRIESTORU. Kým Windows 3.1x používalpevný swapovací priestor (ïalej swap), Windows9x/ME používa dy<strong>na</strong>mický swap (zväèšuje azmenšuje sa automaticky). Aj vo Windows 9x/MEmôžete vytvori pevný swap. Aby ste tak urobili, kliknitepravým tlaèidlom <strong>na</strong> Tento poèítaè, Vlastnosti,Obr. 1Výkon, Virtuál<strong>na</strong> pamä (obr. 2). Špecifikujte si vlastnúve¾kos pod¾a za aženia systému a vo¾ného miesta<strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u. Do kolónky Minimum a maximum <strong>na</strong>píšte to isté èíslo. Napríklad 200 MB.Kliknite <strong>na</strong> OK.Ak chcete zisti ozajstnúve¾kos vášho swapu,pomôže vám <strong>na</strong>príkladprogram MSInfo. Môžeteho spusti poèas práces niektorými nároènejšímiprogramami. Nájdeteho priamo v niektorýchinštaláciách MS Office,ale v adresári ProgramFiles/Common Files/Microsoft Shared/MSIN-FO. Ten vám môže pomôcpri výbere správnejve¾kosti swapu. Jednou zObr. 2výhod môže by aj rýchlejšiadefragmentácia.Poznámka: Ak chcete urobi Windows rýchlejším, môžete svoj di<strong>sk</strong> rozdeli <strong>na</strong> dveèasti, prièom z druhej urobíte swapovací di<strong>sk</strong> (ako v Linuxe). Toto riešenie však odporúèamiba <strong>sk</strong>úsenejším používate¾om.RÝCHLE ULOŽENIE OBRÁZKA. Možno pri surfovaní po internete <strong>na</strong>razíte <strong>na</strong>zaujímavý obrázok (alebo objekt), ktorý si chcete ponecha . Spolieha sa <strong>na</strong> to, že vášbrowser (<strong>na</strong>jmä IE) ho uloží do cache, sa nie vždy oplatí. Okrem možnosti kliknú <strong>na</strong>ò pravýmtlaèidlom a zvoli Uloži máte ešte jednu možnos . Jednoducho <strong>na</strong>ò kliknite a prenesteho <strong>na</strong> vo¾né miesto <strong>na</strong> ploche.SYSTÉMOVÉ ADRESÁRE V PONUKE ŠTART. Niekedy sa môže hodima v ponuke Štart systémové adresáre. Ako ich tam dosta ? Pravým tlaèidlom kliknite <strong>na</strong>Štart a zvo¾te Otvori . Kliknite pravým tlaèidlom do prázdneho priestoru a zvo¾te Nový/Prieèinok. Pomenujte ho pod¾a tabu¾ky.TlaèiarneTlaèiarne.{2227A280-3AEA-1069-A2DE-08002B30309D}Ovládací panel Ovládací panel.{21EC2020-3AEA-1069-A2DD-08002B30309D}Telefonické pripojenie Telefonické pripojenie siete.siete{992CFFA0-F557-101A-88EC-00DD010CCC48}Obr. 3S E R V I SWINDOWS EXPLORER. Ve¾a ¾udí používa Windows Explorer (doteraz nechápempreèo). Ak spustíte Windows Explorer, zobrazí vám obsah koreòového adresára C. Akmáte di<strong>sk</strong> rozdelený <strong>na</strong> viac èastí, urèite by sa vám hodilo, keby sa vám po spustení objavilobsah Tohto poèítaèa. Staèí, ak vytvoríte nového zástupcu a <strong>na</strong>píšete C:\WINDOWS\EXPLORER.EXE /n,/e, /select, C:\ alebo C:\WINDOWS\EXPLORER.EXE /e,/n,::{20D04FE0-3AEA-1069-A2D8-08002B30309D}. Fungujú obidva odkazy.JE WINDOWS 98 NEDOKONÈENÝ PROGRAM? Vo Windows 98 sa<strong>na</strong>chádza jedno nedokonèené <strong>na</strong>stavenie. Kliknite <strong>na</strong> Štart/Nastavenie. Pridržte CTRL akliknite <strong>na</strong> Panel úloh aponuku Štart. Tam sa <strong>na</strong>chádzaPanel De<strong>sk</strong>Bar –možnosti, ale niè sa nedázmeni ani <strong>na</strong>stavi .Obr. 4EASTERN EGG V ŠETRIÈI OBRAZOVKY. Na vo¾nom mieste <strong>na</strong> plochestlaète pravé tlaèidlo myši a kliknite <strong>na</strong> Vlastnosti. V sekcii Šetriè obrazovky zvo¾tePriestorový text. Kliknite <strong>na</strong> <strong>na</strong>staveniea <strong>na</strong>miesto slova OpenGL <strong>na</strong>píšteslovo volcano. Šetriè otestujte.Namiesto slova volcano sa vám budúzobrazova mená sopiek.Od marca môžete nájs všetkymoje tipy a triky doposia¾ uverejnenév PC REVUE aj <strong>na</strong> internetovej stránke<strong>www</strong>.tipyatriky.<strong>sk</strong> alebo <strong>na</strong> internetovejstránke <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>.Igor KulmanPROBLÉMY SO STARŠÍMI APLIKÁCIAMI VO WINDOWS. Páni z Microsoftuvám <strong>na</strong>písali program MKCOMPAT.EXE (Make Compatible), ktorý je <strong>sk</strong>rytý v adresáriWINDOWS/ SYSTEM. Dá sa jednoducho spusti . V ponuke ŠTART vyberte možnosSPUSTI ... a <strong>na</strong>píšte MKCOMPAT.EXE. Pomocou tohto programu sa dá program, ktorývám spôsobuje ažkosti, doladi a vypnú niektoré veci v systéme. Takisto môžete doladiproblémy s tlaèením dokumentov a iné. Nikde som však ne<strong>na</strong>šiel HELP k tomuto programu,takže budete musie <strong>sk</strong>úša , èo ktorá vo¾ba spôsobí. V menu Súbor je ešte vo¾baRozšírené možnosti – urèite vám pomôže.AKO VYPNÚ WINDOWS JEDNÝM KLIKNUTÍM. Vytvorte nový odkaz<strong>na</strong> c:\windows\rundll32.exe a ruène za príkaz dopíšte krnl386.exe,exitkernel auložte hoci <strong>na</strong> plochu. Po kliknutí <strong>na</strong> tento odkaz <strong>na</strong>sleduje vypnutie Windows bez akéhoko¾vekhlásenia èi upozornenia <strong>na</strong> neuložené súbory...PÁR TRIKOV S DIRECTX. Urèite by ste chceli ma èe<strong>sk</strong>é DX8 v sloven<strong>sk</strong>ej verziiWINDOWS. Normálne to nejde, ale...Súbor DX80CZE.EXE, ktorý sa dá stiahnu z <strong>www</strong>.microsoft.com/directx, je samorozbalite¾ný(SFX) archív, dá sa otvori pomocou akéhoko¾vek komprimaèného programu,<strong>na</strong>pr. WinRAR, Winzip. Potom ho už len staèí rozbali do ¾ubovo¾ného adresára, spustiDXSETUP.EXE a inštalácia èe<strong>sk</strong>ého rozhrania DirectX v sloven<strong>sk</strong>ých WINDOWS sa môžezaèa ...Odinštalovanie DX je pod¾a Microsoftu nemožné. Na internete je ve¾a programov,pomocou ktorých to možné je. Jeden z nich je freeware DirectX Uninstaler a dá sa stiahnuzo stránky http://<strong>www</strong>.ebrink.com/dxun/index.html. Program obsahuje aj HELP a jeurèený iba pre Windows 95/98/98SE a NIE Windows ME/NT/2000. Odporúèam použi ibapri ažkostiach po inštalácii novej verzie DX.Erich PaukoObr. 54/2001 PC REVUE 101


M E D I A C L U B – C D – R O MANGLICKO-SLOVENSKÝ,SLOVENSKO-ANGLICKÝMULTIMEDIÁLNY SLOVNÍKObsahuje 100 000výrazov s <strong>na</strong>hovorenouanglickouvýslovnos ou.Slovník umožòujeautomatický prekladtextu z angliètiny doslovenèiny a <strong>na</strong>opak.Je urèený pre používate¾ov osobných poèítaèovs operaèným systémom Windows 95, 98 a WindowsNT. Poèítaè by mal ma ¾ubovo¾nú zvukovúkartu, aby bolo možné prehráva výslovnos jednotlivýchvýrazov.Objednávkový kód: CD82000-66Ce<strong>na</strong>: 699 SkANGLIÈTINA PLUSJe to moderný viacpoužívate¾<strong>sk</strong>ýmultimediálnyprogram <strong>na</strong>výuèbu angliètiny,nemèiny. Obsahujetisícky plne ozvuèenýchslovíèok, slovných zvratov,fráz a viet, ktoré sú <strong>na</strong>hovorené anglickýmrodákom. Program je pre úplných zaèiatoèníkov,ako i pre ve¾mi <strong>sk</strong>úsených a pokroèilých študentov.LingVista vás donúti dorozumie sa po anglickyv rekordne krátkom èase. Na základe registráciesa dodáva spolu s mikrofónom.Objednávkový kód:anglièti<strong>na</strong> –nemèi<strong>na</strong> –Ce<strong>na</strong>: 949 SkCD12000-41CD122000-42ANGLICKY EFEKTIVNÌ (4 × CD)Multimediálny kurz anglickéhojazyka <strong>na</strong> 4×CD-ROM – kompletnývýuèbový materiál preúplných zaèiatoèníkov ažpo stredne pokroèilých –nieko¾ko sto hodín intenzívnej výuèby, ozvuèenierodeným Anglièanom, možnos spomalenejvýslovnosti, tréner výslovnosti, memoorganizér...Obsahuje precvièovanie a rozširovanie slovnejzásoby, gramatický dril a precvièovanie konverzácie.V celom kurze možno voli z desiatich stupòovob ažnosti.Objednávkový kód:anglièti<strong>na</strong> –nemèi<strong>na</strong> –Ce<strong>na</strong>: 999 SkCD102000-76CD102000-76BLINGEA LEXICONJe moderný poèítaèovýslovník s intuitívnym ovládaníma preh¾adným zobrazovanímhesiel, ktorýchsa tu <strong>na</strong>chádza až170 000! Inteligentnévyh¾adávanie, založené <strong>na</strong>tvarosloví, synonymách a príbuzných slovách,umožòuje pracova so slovníkom rýchlejšiea ¾ahšie ako predtým. Slovník je kompletneozvuèený. Verzia aj pre Apple Macintosh.Obj. kód Ang./sl. slovník:Obj. kód Nem./sl. slovník:Ce<strong>na</strong> za 1 ks: 799 SkObj. kód: Ang. ve¾ký slov.:Obj. kód: Nem. ve¾ký slov.:Ce<strong>na</strong> za 1 ks: 1999 SkCD999-23CD999-23BCD999-23CD999-23DFRANCOUZSKY, ŠPANÌLSKY,ITALSKY EFEKTIVNÌVýuèba menej obvyklýchjazykov pre úplnýchzaèiatoèníkov a miernepokroèilých, ozvuèenierodenými hovorcami,možnos spomaleniavýslovnosti, memoorganizér,tréner výslovnosti.Dôraz sa kladie <strong>na</strong> prekladové cvièenia, posluchovétesty a cudzojazyènú výslovnos . Kurz obsahuje3 èasti: precvièovanie, rozširovanie slovnej zásoby,gramatický dril a precvièovanie konverzácie.Objednávkový kód:francúzšti<strong>na</strong> –španielèi<strong>na</strong> –talianèi<strong>na</strong> –Ce<strong>na</strong>: 698 SkCD102000-78ACD102000-78BCD102000-78CARTOPEDIAGaléria svetového maliarstva– môžete sa tu oboznámis <strong>na</strong>jznámejšími a<strong>na</strong>jslávnejšími dielamisvetového maliarstva odstredovekých ikon a oltárovaž po modernú tvorbusúèasnosti. Súèas oudi<strong>sk</strong>u je textová èas ,obsahujúca struèný preh¾ad svetového maliarstvapo jednotlivých slohových etapách s hypertextovýmiodkazmi k príslušným autorom.Dozviete sa základné dáta o všetkých maliarocha ich dielach, a to nielen o tých <strong>na</strong>jznámejších.Jazyk: kompletne po èe<strong>sk</strong>yObjednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 799 SkCD22001-96NEJLEPŠÍ SHAREWAREROKU 2000Každý deò vznikajútisícky programov.V tomto množstvenájdete odpad iperly – celok pripomí<strong>na</strong>prísloveènúkopu se<strong>na</strong>. Ako savšak v tejto záplavevyz<strong>na</strong> ? Existuje spôsob, ako nájs to, èo <strong>na</strong>ozajstojí za váš èas? Na tomto CD nájdetemnožstvo programov, ktoré zí<strong>sk</strong>ali prestížnucenu Ziff-Davis Shareware Awards a SharewareIndustry Awards, o ktorých sa v odborných kruhochhovorí ako o Oscaroch za shareware.Objednávkový kód: CD12001-88Ce<strong>na</strong>: 399 SkMP3 NA PLNÝ PLYNVšetko pre DJ-ov,hudobníkov, poslucháèov…a milovníkovhudby vôbec.Máte radi hudbu?Potom by vás malozaujíma , že práveteraz prichádza <strong>na</strong> svet nová alter<strong>na</strong>tív<strong>na</strong>možnos pre priaznivcov hudby. Je to nový formátpre kompresiu zvukových dát MPEG-1Layer 3, krátko len MPEG3 alebo MP3. Stal safenoménom, ktorý hýbe základmi poèítaèovéhoi hudobného sveta.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 399 SkCD32001-103ANGLIÈTINA – SLOVÍÈKAEFEKTIVNÌalebo Na slovíèka i<strong>na</strong>k.Nikdy nebola výuèba slovnejzásoby taká jednoducháa efektív<strong>na</strong>, nikdy ste nerozširovalisvoju zásobu takrýchlo a isto. Novinka <strong>na</strong>rok 2001 je zameranápráve <strong>na</strong> èo <strong>na</strong>jefektívnejšie zvládnutie slovnejzásoby. Dopomáhajú k tomu technológie z kurzovedície Landi – jazyky efektívne – Memoorganizér,Tréner výslovnosti, prekladové a <strong>na</strong>èúvacietesty, diktát, dva varianty ozvuèenia.POHÁDKA O MRAZÍKOVI,IVANOVI A NASTÌNCEHra pre celú rodinu, inšpirovanáob¾úbenourozprávkou. S postavami<strong>sk</strong>romnej Nastenky abohatiera Iva<strong>na</strong> èakáhráèov mnoho hádanieki nástrah vo svete plnomkúzelných a tajomnýchpredmetov. Poèítaèováhra inšpirovaná ob¾úbenou ru<strong>sk</strong>ou rozprávkouo Mrázikovi, známou hlavne vïaka legendárnemufilmovému stvárneniu.KRONIKA 20. STOLETÍElektronická podobaKroniky 20. století, obsahujúcabezmála 3000fotografií a obrázkov,takmer 9000 textovýchhesiel – spolu viac ako1500 strán textu.Encyklopédia obsahujeheslá od poèiatku 20.storoèia až po súèasnos (december 1999). Jerozdelená do nieko¾kých tematických celkov,takže je možné vyh¾adávanie iba v požadovanýchèastiach.MS EXCEL 2000NovinkaMultimediál<strong>na</strong> príruèka prekaždého – systematicky<strong>na</strong>uèí zaèí<strong>na</strong>júceho používate¾apracova s modernýmtabu¾kovým kalkulátorom.Ve¾mi podrobnesú preberané možnostiod jednoduchých operácií cez zostavovanievzorcov a vkladanie funkcií až po vytváraniegrafov a používanie kontingenènejtabu¾ky. Všetky kapitoly sú spracované maximálnezrozumite¾ne tak, aby im porozumeli úplný zaèiatoèník.Objednávkový kód:anglièti<strong>na</strong> –nemèi<strong>na</strong> –Ce<strong>na</strong>: 999 SkCD32001-104ACD32001-104BObjednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 799 SkCD22001-98Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 699 SkCD32001-101Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 1049 SkCD42001-108PC ELEKTROTento titul tvorízáklad pre kompletnúknižnicu programovv oblasti elektrotechniky.Obsahuje viac ako1000 MB <strong>na</strong>južitoènejšíchelektrotechnickýchprogramov pre DOS, Windowsa Windows 95. PC ELEKTRO je 2CD pre každéhoamatéra, ale i profesionálneho elektrotechnika.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 399 SkCD42000-59HRÁÈÙV RÁJ – LOGICKÉ HRYTento titul vámpomôže pri tréningua upevnení úsudku,bystrosti, kreativitya komunikácie a týmaj vašich mozgovýchbuniek. Obsahujesférické hry, pamäovéa èíselné hry, hádanie farebných kódov,krížovkári si môžu tvori aj vlastné krížovky.Zábavná 3D <strong>sk</strong>ladaèka. Precviète si koncentráciu,vyhrajte <strong>na</strong>d poèítaèom v hre Logik. Hry premalých aj ve¾kých, nenásilná a pouèná zábavapre celú rodinu. Jazyk: èe<strong>sk</strong>ýObjednávkový kód: CD42000-54Ce<strong>na</strong>: 399 SkÈESKÝ VÝBÌR 4Èe<strong>sk</strong>ý výbìr 4 je dvojcédeèko,<strong>na</strong> ktoromnájdete azda všetko,èo bolo v poslednomèase v èe<strong>sk</strong>ých krajináchvytvorené. Tostojí za vašu pozornos. Nemusíte si láma hlavu s prekladmi textova opismi programov. Programy sú výhradneod èe<strong>sk</strong>ých autorov alebo v èeštine. Pracujtea bavte sa prakticky bez akýchko¾vek jazykovýchbariér.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 399 SkCD22001-97AKCIA: Pri objednávke týchto troch CD titulov platí z¾avnená ce<strong>na</strong>: 899 Sk. Objednávkový kód: CD32001-3CDHUGO – CESTA KOLEM SVÌTACesta kolem svìta – hraj auè sa s Hugom a jeho rodinouzemepis.Hugo – Tajemný les – hraja uè sa s Hugom a jehorodinou matematiku.Hugo – Putování èasem –hraj a uè sa s Hugom dejepis.Hugo – Dobrudružství v džungli – ÈarodejnicaScylla uniesla Hugolínu a deti a <strong>sk</strong>rýva sa<strong>na</strong> ostrove Džunglí. Všetky hry majú tri úrovneob ažnosti a sú urèené de om od 6 do 12 rokov.Objednávkový kód:Cesta kolem svìtaTajemný les –Putování èasem –Dobrodružství –v džungliCe<strong>na</strong>: 699 SkCD122000-85DCD122000-85ACD122000-85BCD122000-85C102 PC REVUE 4/2001


M E D I A C L U B – C D – R O MAIPORT Inc.NovinkaAirport Inc. je <strong>sk</strong>velástrategická hra, ktorávám umožní <strong>na</strong>plánovaa postavi si vlastnéleti<strong>sk</strong>o a <strong>sk</strong>úsi všetkookolo neho zvládnu .Treba postavi runwaye,terminály, reštaurácie,parkovi<strong>sk</strong>o a ïalšiebudovy. Stanovíte ceny vo všetkých obchodoch.Musíte sa dohodnú s aerolinkami, prijazamest<strong>na</strong>ncov atï. Všetko je spracované trojrozmerne,takže sa môžete priamo prechádzamedzi obchodmi a pýta sa pasažierov, ako samajú...Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 699 SkCD42001-109ATLANTISNovinkaSkvelá adventúra od grafickýchmágov z CryoInteractive <strong>na</strong> 4 CD.Vžite sa do úlohy mladéhohrdinu Setha aprežite s ním dobrodružstvoepických rozmerov.Skvelá adventúra,ktorá svojím grafickýmspracovaním preko<strong>na</strong>la všetky oèakávania.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 699 SkCD42001-110ÈESKÉ KLIPARTY 1, 2Kolekcie Èe<strong>sk</strong>é kliparty 1 a Èe<strong>sk</strong>é kliparty 2 majúkaždá viac než 2000 pôvodných vektorových obrázkovod èe<strong>sk</strong>ých a sloven<strong>sk</strong>ých autorov, roztriedenýchpre preh¾adnos do nieko¾kých desiatokkategórií. Všetky sú ruène kreslené (žiadny autotracing),až <strong>na</strong> výnimky plnofarebné, <strong>na</strong> vysokejgrafickej úrovni a z technickej stránky spåòajúcebez zvyšku nároky kladené <strong>na</strong> nároènú klipartovúzbierku. Obrázky sú uložené v dvoch formátoch:ZMF – interný formát Zoner Callista a WMF – univerzálnyformát, ktorý ¾ahko <strong>na</strong>èítate do všetkýchaplikácií pre Windows pracujúcich s dokumentmi.Fakt, že všetky obrázky sú vektorové, z<strong>na</strong>mená,že máte možnos ich použi v ¾ubovo¾nej mierkea pritom zostanú stále kvalitné. Ïalej obsahujú:úplnú verziu správcu súborov Zoner Media Explorer,program <strong>na</strong> tvorbu animovaných obrázkovZoner GIF Animátor, Slepé mapy KOMPLET, 5 <strong>na</strong>júspešnejšíchhier z kolekcie Office Games, 60-dennú<strong>sk</strong>úšobnú verziu Zoner Callista a Zoner Contextu.Objednávkový kód:Èe<strong>sk</strong>é kliparty 1 – CD22001-92ACe<strong>na</strong>: 592 SkÈe<strong>sk</strong>é kliparty 2 – CD22001-92BCe<strong>na</strong>: 592 SkÈe<strong>sk</strong>é kliparty 1, 2 – CD22001-92CCe<strong>na</strong>: 1060 Sk (súèasný nákup)SLAVNÍ GENERÁLOVÉ20. STOLETÍ.Tento multimediálnytitul vykres¾uje príbehyvojvodcov nezmazatelnezapísaných do dejín 20.storoèia. Osudy vybranýchpätnástich generálovukazujú, akým spôsobomsa za poslednýchsto rokov zmenila tvárvojny a ako sa menili nároky a tlaky, ktorýmmuseli ve¾kí bojovníci èeli .Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 1399 SkNovinkaCD42001-111KNIGHTS & MERCHANTS NovinkaKombinácia simuláciestredovekého budovaniaa stratégie v reálnomèase. Vaša vlas je v nebezpeèenstve.Ako kapitánosobnej stráže sikrá¾a chránil dlhé rokyako verný služobník.Prevezmite <strong>na</strong>jvyššie velenie <strong>na</strong>d oddielmi vernýmikrá¾ovi! Osloboïte provinciu za provinciouod jarma útlaku! Budujte rozkvetajúceosady s kompletne fungujúcim hospodárstvom.Vyzbrojte vaše oddiely a tiahnite protinepriate¾om! Splòte tieto úlohy a krá¾ovi poddaníbudú opä môc ži slobodne a v mieri.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 299 SkCD42001-112POLDA IIINovinkaÏalší zložitý prípad mladéhopolicajta. Musítevypátra záhadnéhopáchate¾a, vyvolávajúcehoroztržku medzidvoma mestami. Jed<strong>na</strong>z <strong>na</strong>júspešnejších adventúr<strong>na</strong> èe<strong>sk</strong>o-sloven<strong>sk</strong>omtrhu sa doèkala tretieho,závereèného príbehu. V hlavnej úlohe: Pankrác(tentoraz ako súkromné oèko) odha¾uje neodhalite¾né.Skvelý èe<strong>sk</strong>ý dabing: Ludìk Sobota,Petr Nárožný a Jiøí Lábus.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 799 SkCD42001-113GORDI V ØÍŠI HERNovinkaPre deti od 2 do 5 rokov.Veselý škriatok Gordi prichádzaza de mi, aby ich sprevádzalsvojím zábavným parkom.Deti sa uèia poznávaa pomenováva èasti tela,rozlišova farby a tvary atï.Hodiny zábavy so <strong>sk</strong>ladaèkami, oma¾ovánkami,pesnièkami a zvukovými hrami. Èe<strong>sk</strong>ý jazyk.Objednávkový kód Gordi:V øíši her: – CD72000-62AFilmové dobrod.: –Kouzelné hraèky: –CD72000-62BCD72000-62CZábavné poèty: – CD72000-62DLogické hry: – CD72000-62ECe<strong>na</strong>: 699 SkCD-ROM tituly si môžete objed<strong>na</strong> prostredníctvom vloženého objednávkového lístka alebo <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej webovej stránkePLNÁ POLNÍ PRO KANCELÁØObsahuje starostlivo vybrané kolekcie kancelár<strong>sk</strong>ychnástrojov, ktoré vám pomôžu pri plneníkaždodenných úloh. Výsledky vašej práce budúnielen preh¾adné, ale dosiahnete ich dokonca¾ahšie a pohodlnejšie.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 399 SkATLAS SVÌTAMultimediálny atlas sveta, v ktorom sa oboznámiteso 160 000 mestami, jazerami, riekami, morami,horami a pohoriami a pod. Stovky záz<strong>na</strong>movo zaujímavých miestach s podrobnými údajmio dvoch stovkách krajín.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 1399 SkCD122000-82CD32000-49SLEX99 – ELEKTRONICKÝLEXIKÓN SLOVENSKÉHO JAZYKATri základné publikácie kodifikujúce súèasnúspisovnú slovenèinu – Krátky slovník sloven<strong>sk</strong>éhojazyka, synonymický slovník slovenèiny,pravidlá sloven<strong>sk</strong>ého pravopisu a 4500 názvovobcí <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u s príslušnými obyvate¾<strong>sk</strong>ýmime<strong>na</strong>mi.STRATENÝ OSTROVMystická adventúra, ktorá vás zavedie dotajomného sveta pirátov, kde krv tiekla èastejšieako rum. Èakajú <strong>na</strong> vás <strong>na</strong>pí<strong>na</strong>vé dobrodružstvá,pirát<strong>sk</strong>e mesto, dve lode, zabudnutýchrám, tajomný ostrov a množstvo zábavy.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 699 SkCD102000-77Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 999 SkOSOBNOSTI SLOVENSKÝCH DEJÍNPrvý CD-ROM opisujúci osobnosti sloven<strong>sk</strong>ýchdejín od Samovej ríše až po vznik Sloven<strong>sk</strong>ejrepubliky. Obsahuje aj zloženie, vývoj, expozíciea zbierky Sloven<strong>sk</strong>ého národného múzea.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 499 SkHÁDANKY LEVA LEONAMultimediálny CD-ROM pre deti, obsahujúcihádanky (vo forme hier), ktoré sú založené <strong>na</strong>bežných fyzikálnych zákonitostiach a pomáhajúrozvíja intelekt a tvorivú fantáziu die a a.Reálne prostredie, SVGA grafika vrátane 2Defektov a 3D animácií.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 599 SkCD12000-38CD1099-30CD1099-32TOMÍKOVO PODMOØSKÉDOBRODRUŽSTVÍMultimediál<strong>na</strong> pátracia hra z prostredia podmor<strong>sk</strong>éhosveta, ktorá sa ¾ahko ovláda a rozvíjalogické schopnosti detí.MULTIMEDIÁLNA KUCHÁRKAPôvodný sloven<strong>sk</strong>ý produkt. Viac ako 4000kuchár<strong>sk</strong>ych receptov, preh¾adne rozdelenýchdo 27 kapitol. Obsahuje aj dobré rady, tipy,farebné obrázky a videosekvencie. Vyh¾adávanie,tlaè, tvorba poznámok a záložiek.Priate¾<strong>sk</strong>é používate¾<strong>sk</strong>é prostredie.Objednávkový kód: CD12001-86Ce<strong>na</strong>: 199 SkAKCIA: Pri objednávke týchto dvoch CD titulov platí z¾avnená ce<strong>na</strong>: 699 Sk. Objednávkový kód: CD42001-2CDHra má nieko¾ko úrovní, postupuje sa vlastnýmtempom. Urèené de om vo veku od 6 do12 rokov.Objednávkový kód: CD1099-33Ce<strong>na</strong>: 699 SkLINGUA LAND: JAZYKOVÉ HRYZábavná výuèba 5 jazykov (1000 slov, 100 viet)<strong>na</strong> jednom CD. Spolu devä hier so špièkovýmianimáciami <strong>na</strong> zvládnutie zákl. slovnej zásobyamerickej a brit<strong>sk</strong>ej angliètiny, nemèiny, francúzštinya španielèiny úplne novou metódou.Ve¾mi vhodné pre deti od 6 do 12 rokov.Objednávkový kód: CD42000-56Ce<strong>na</strong>: 1399 SkHAIR STUDIOVirtuálne poèítaèové kaderníctvo – umožnívám vy<strong>sk</strong>úša si stovky úèesov priamo <strong>na</strong> svojejfotografii v poèítaèi. Oboznámi vás s ošetrovaníma úpravou vlasov, dozviete sa všetko o farbení,tipoch a kaderníckych trikoch z celéhosveta.Objednávkový kód: CD199-05Ce<strong>na</strong>: 699 SkBIOLOGIE ÈLOVÌKANázorný sprievodca pre deti prináša zoznámeniesa so stavbou ¾ud<strong>sk</strong>ého tela <strong>na</strong> mierne rozšírenejúrovni uèiva biológie <strong>na</strong> 2. stupni základnýchškôl. Ve¾mi názorný výklad, priebežná aktivizáciaopakovaním a možnos závereènéhoprecvièovania a testovania. Obsahuje register.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 710 Skmultilicencia: 1430 SkCD72000-61CD72000-61BZEMÌPIS – SVÌTVýuèbový program pre deti obsahuje informácieo svetadieloch (poloha, rozloha, povrcha vodstvo) a o štátoch (prírodné a kultúrnepodmienky, spôsob života obyvate¾ov, hospodárstvo).Objednávkový kód: CD72000-60Ce<strong>na</strong>: 870 Skmultilicencia: 1470 Sk CD72000-60BELÁN A JEHO CESTYMultimediálny CD-ROM <strong>na</strong>bitý informáciamio <strong>sk</strong>upine Elán. Obsahuje: HISTÓRIA, OSOBNOS-TI, SKLADBY, ALBUMY, INTERVIEW, FOTOAL-BUM, INÉ – perlièky zo života Elánu, HRACIASKRINKA – prehrávanie audio<strong>sk</strong>ladieba videoklipov.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 999 SkKRONIKA ¼UDSTVAElektronická podoba vyh¾adávaného knižnéhotitulu Kronika ¾udstva, ktorá obsahuje takmer4000 fotografií, obrázkov a okolo 6000 textovýchhesiel – spolu viac ako 1200 strán textu. Jazyk:èe<strong>sk</strong>ý.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 899 SkDRUHÁ SVÌTOVÁ VÁLKANa 2 CD zachytáva II. sv. vojnu oèami Britova Amerièanov. Ohromné množstvo informáciía fundovaný výklad s unikátnymi fotografickýmia filmovými zábermi.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 1399 SkCD999-26CD12000-45CD72000-64BOTANIKA A ZOOLOGIEObsahuje pä programov – z botaniky a zoológie,<strong>na</strong> ktorých je uèivo vysvetlené prostredníctvomtextov, schém, obrázkov, animácií, fotografiía cvièení.4/2001 PC REVUE 103


S E R V I SObjednávkový kód: CD82000-65Ce<strong>na</strong>: 870 SkMultilicencia pre školy: 1470 SkMODRÝ BLESK: ZLATÝ VÝBÌRKolekcia shareware, ktorý váš poèítaè zbavíhrozby vírusového útoku, radikálne zvýši jehovýkon a vám pripraví mnoho hodín perfektnejzábavy. Výber je èlenený do piatich kapitol: antivírusy,grafika, hudba a zvuk, internet a utility.Objednávkový kód: CD82000-68Ce<strong>na</strong>: 399 SkGRAFIKA – SKRZ-NASKRZ 2Ve¾ká zbierka grafických programov, kompletnáknižnica: 1200 MB... animácie, editory, katalogizácia,konverzia, snímanie obrazu...Objednávkový kód: CD12001-89Ce<strong>na</strong>: 399 SkSEXUÁLNÍ VÝCHOVASprievodca obdobím puberty a dospievania,urèený dospievajúcej mládeži. Predstavujevyèerpávajúce pouèenie o problematike súvisiacejs ¾ud<strong>sk</strong>ou sexualitou.Objednávkový kód: CD102000-75Ce<strong>na</strong>: 1176 Skmultilicencia: 2158 SkOCHRANA RASTLÍNPôvodný sloven<strong>sk</strong>ý titul s podtitulom Buriny,choroby, škodcovia a prípravky v encyklopédii,ktorý ocenia všetci po¾nohospodári, záhradkári,ale aj tí, ktorí sa zaujímajú o prírodu. Obsah:Agrochemikálie, Choroby, Škodcovia, Buriny,Ochra<strong>na</strong> plodín a Legislatíva.Objednávkový kód: CD112000-81Ce<strong>na</strong>: 300 SkEUROTRAN 2000 – PREKLADAÈANGLICKÝCH INTERNETOVÝCH STRÁNOKPrekladá po anglicky písané WWW stránky dogramaticky upravenej podoby v èeštine, a taksprístupòuje celý americký internet i ¾uïom,ktorí angliètinu nikdy neštudovali. Spolupracujeso všetkými typmi internetových prehliadaèov.Jediný produkt tohto druhu <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu.Objednávkový kód: CD699-19Ce<strong>na</strong>: 1169 SkDESIATIMI PRSTAMIVýuèbový program písania <strong>na</strong> klávesnici, vhodnýpre zaèiatoèníkov, ale aj pre pokroèilých.Nacvièova písanie je možné pomocou niektoréhozo 100 cvièení alebo pridávaním vlastnéhocvièenia v podobe textového súboru.Objednávkový kód: CD102000-73Ce<strong>na</strong>: 749 SkNEMECKÁ GRAMATIKA – CVIÈEBNICECD pre všetkých záujemcov o perfektné zvládnutienemeckej gramatiky. Takmer 1000 vetnýchpríkladov, rozdelených pod¾a gramatickýchtém, interaktívne èasovanie slovies, <strong>na</strong>hovorenérodenou Nemkou, <strong>sk</strong>úšanie, super prostredie.Pre PC aj Macintosh.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 999 SkNHL 2001Najlepšia a <strong>na</strong>júspešnejšia hokejová séria všetkýchèias sa vracia. Najlepší simulátor <strong>na</strong>jlepšejsú aže s <strong>na</strong>jlepšími hokejistami sveta s mnohýmizlepšeniami a množstvom noviniek. Jazyk:èe<strong>sk</strong>ýObjednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 1899 SkHRY A VŠE O MP3CD-ROM obsahuje takmer 70 hier, viac ako 40programov pre MP3, stovky <strong>sk</strong>inov pre MP3prehrávaèe, ukážkové MP3 a VQF súbory ainformácie o MP3.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 379 SkSTALETÍ OBJEVÙO dobrodružných výpravách odvážnych cestovate¾ovdo neprebádaných konèín <strong>na</strong>šej planétyrozpráva táto pútavá kronika.Objednávkový kód: CD122000-83Ce<strong>na</strong>: 1399 SkANATOMIE...LIDSKÉ TÌLO„Lite”-verzia cédeèka Èlovìk ... pod drobnohledemprináša užívate¾om zaujímavé informácie,týkajúce sa ¾ud<strong>sk</strong>ej a<strong>na</strong>tómie.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 499 SkCD42000-51CD112000-79CD1299-36CD122000-84DIABLO 2 – Vianoèná edíciaPokraèovanie Diabla, hitu roku 1997 ponúkarýchlu, dy<strong>na</strong>mickú a prí ažlivú akciu, terazs mnohými zlepšeniami a novinkami. Hráè savracia do temného sveta, pustošeného silamizla. Hráè musí splni celý rad úloh, aby zbavilsvet Diabla a jeho diabol<strong>sk</strong>ých služobníkov.Obsahuje knihu + soundtrack.Objednávkový kód: CD42001-107Ce<strong>na</strong>: 1999 SkHUDBA MP3: MP3 AUDIO CD BUDÚCNOSTIObsahuje <strong>sk</strong>ladby vo formáte MP3 vo vysokej kvalite,základný softvér pre MP3 a elektronický katalógpesnièiek. Viac ako 150 <strong>sk</strong>ladieb, viac ako 50 interpretova <strong>sk</strong>upín z celého sveta. Nájdete tu ajfreewarové verzie prehrávaèov a rekordérov pre PC,základný softvér pre MP3 – WinAmp <strong>na</strong> prehranie<strong>sk</strong>ladieb a AudioCatalyst <strong>na</strong> stiahnutie z audio CDa zakódovanie do MP3.Objednávkový kód: CD1299-37Ce<strong>na</strong>: 379 SkHRÁÈÙV RÁJ – AKÈNÍ HRY 2Viac ako 200 akèných hier a ve¾a dobrodružstiev,<strong>na</strong>pätia a multimediálnej zábavy. Odha¾tetajomstvo vesmíru, zachráòte rukojemníkovz podruèia teroristov, vyhnite sa všetkýmprekážkam a nástrahám.Objednávkový kód: CD42000-53BCe<strong>na</strong>: 399 SkPRVNÍ SVÌTOVÁ VÁLKA„Ve¾ká voj<strong>na</strong>“ v rokoch 1914 – 1918 si ako prvávyslúžila prívlastok svetová. Tento dokumentprináša smutné svedectvo o tom, preèo k tomutokonfliktu došlo, ako prebiehal a ako jehovýsledok ovplyvnil ïalší osud Európy i celéhosveta. Jazyk: kompletne po èe<strong>sk</strong>yObjednávkový kód: CD22001-99Ce<strong>na</strong>: 1199 SkSHAREWARE VÝBÌR 2100CD-ROM obsahuje v prvej èasti všetky <strong>na</strong>jlepšieoscarové vyhodnotené programy. Druhá èas jepreh¾adom toho, èo by malo vo Windows by ,a nie je. Desiatky zaujímavých a produktívnychprogramov umožòujú zabudnú <strong>na</strong> niektoré„nedostatky" Windowsow, ktoré vychádzajú zo<strong>sk</strong>úseností èe<strong>sk</strong>ých používate¾ov.Objednávkový kód: CD1299-35Ce<strong>na</strong>: 379 SkVALIBUKValibuk – heroický príbeh boja dobra a zla. Animovanýpríbeh zvyšuje u detí estetickou formouich predstavivos a nenásilnou formou ich vedie kuèeniu zvoleného jazyka. Jazyk: sloven<strong>sk</strong>ý; èe<strong>sk</strong>ý;anglický; nemecký; francúz<strong>sk</strong>yObjednávkový kód: CD12001-87Ce<strong>na</strong>: 799 SkASTRO 2001 – BALÍKBájeèný vesmír a Jak vesmír funguje, dva dielyspolu za super cenu. Prostredníctvom textu,obrazu a hovoreného slova máte možnos spoz<strong>na</strong>, ako náš vesmír vyzerá, a pomôže vámzorientova sa v magicky prí ažlivom priestore.Objednávkový kód: CD12001-91Ce<strong>na</strong>: 499 SkFYZIKAMultimediálny program obsahuje názorne spracovanéa mierne rozšírené uèivo fyziky pre základnéškoly. Fyzikálne pojmy a javy sú opísané textom,mnohými názornými ilustráciami, zvukovým výkladoma animáciou. Súèas ou každej kapitoly je test<strong>na</strong> overenie svojich z<strong>na</strong>lostí.Objednávkový kód: CD22001-93Ce<strong>na</strong>: 1195 Skmultilicencia pre školy: 2560 SkCHEMIE II.Tento multimediálny CD-ROM je svojím obsahomurèený predovšetkým žiakom základných škôl anižších roèníkov gymnázií. Obsahovo sa zameriavapredovšetkým <strong>na</strong> anorganickú chémiu. Súèas ouprogramu je aj periodická tabu¾ka prvkov.Objednávkový kód: CD22001-94Ce<strong>na</strong>: 745 Skmultilicencia pre školy: 1590 SkANGLICKÁ GRAMATIKA & KONVERZACEDva úspešné tituly, vydávané teraz <strong>na</strong> jednomCD. Zvládnutie gramatiky a frazeológie je hneïpo základnej slovnej zásobe ïalším krokom <strong>na</strong>ceste k doko<strong>na</strong>losti v cudzom jazyku. Jazyk:anglický, èe<strong>sk</strong>ýObjednávkový kód: CD22001-95Ce<strong>na</strong>: 999 SkNO ONE LIVES FOREVER3D akcia v štýle špionážnych filmov 60. rokov,plná strie¾ania, ostrého humoru, drsných zloduchova nebezpeèných situácií.Objednávkový kód: CD32001-100Ce<strong>na</strong>: 1899 SkBAR & COCTAILSPre všetkých milovníkov long drinkov je tu viacako 200 kompletných receptúr ob¾úbenýchmiešaných nápojov. To nie je všetko! V balenísú pripojené i nápojové miniatúry, aby ste sapreniesli do reálneho sveta chutí a vôní.Objednávkový kód: CD32001-102Ce<strong>na</strong>: 699 SkSLOVNÍKY-FRANCÚZSKY, ŠPANIELSKY,TALIANSKYPrekladové multimediálne slovníky s celkovouslovnou zásobou presahujúcou 93-tisíc hesiel(„do“ aj „z“ èeštiny). Okrem všeobecných výrazovnájdete i niektoré odborné výrazy zo špecializovanýchodborov èi bežné hovorové výrazy.Objednávkový kód:franzúzšti<strong>na</strong>: –španielèi<strong>na</strong>: –talianèi<strong>na</strong>: –Ce<strong>na</strong>: 999 SkCD42001-105ACD42001-105BCD42001-105CKILOMETROVNÍK EURÓPYObsahuje 32 000 miest v 47 krajinách Európya Ázie. Možnos vo¾by z troch druhov trás –prevádzkovo výhodná, <strong>na</strong>jkratšia, <strong>na</strong>jrýchlejšia.Výpoèet nákladov vrátane poplatkov za dia¾nicea výpoèet pre jazdu s minimálnymi poplatkami.Objednávkový kód: CD42001-106Ce<strong>na</strong>: 1399 SkNovinkaNovinkaKNIHYC++Builder 4.0. a 5.0 – vývojovéprostøedí (2. díl)Vydal: BENAutor: David MatoušekDodávate¾: ANIMA KošicePoèet strán: 528Kniha vo¾ne <strong>na</strong>dväzuje <strong>na</strong>úspešnú knihu C++Buildervývojové prostøedí. Èitate¾sa oboz<strong>na</strong>muje s ïalšímimožnos ami použitia zdrojov (resources) vrátanetvorby animovaných kurzorov. Možnos tvorby používate¾<strong>sk</strong>ýchkomponentov je doplnená opisomukladania vlastnosti do konfiguraèného streamu(súboru DFM). Autor sa takisto vracia k problematikepoužitia schránky, ktorá je zakonèená tvorbouvlastného prehliadaèa schránky.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 869 Sk104 PC REVUE 4/2001Internet za 10 minútVydal: SoftPressDodávate¾: ANIMA KošiceAutor: Grimes GalenPoèet strán: 162V knihe nájdete jasné, priamea praktické vysvetleniezákladov internetu, ktorépotrebujete rýchlo zvládnu .V desa minútových lekciách sa <strong>na</strong>uèíte pracovas internetom tak, aby ste využili všetky jeho možnosti.Knihov<strong>na</strong> programátora:Myslíme v jazyku JavaVydala: GRADAAutor: Bruce EckelPoèet strán: 432Jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>jlepších kníh nieleno Jave, ale o programovanívôbec. Je urèená všetkýmprogramátorom, ktorýchzaujíma pochopeniepodstaty programovania. Autor sa v tejto knihepokúsil o odlišný prístup – štylizuje jednotlivékapitoly do podoby samostatných seminárov, vktorých predkladá jednoduché schematickéukážky, <strong>na</strong> ktorých sa s<strong>na</strong>ží demonštrova praktickériešenie preberanej látky a jednoduchos apriamoèiaros použitého riešenia.Øízení projektù pomocí Project 2000Vydala: GRADAAutor: František AdamecPoèet strán: 232Kniha ponúka z<strong>na</strong>losti <strong>na</strong>úèelné využitie kompatibilnýchprogramov pre implementáciusystému riadeniaprojektov a procesov.Umožní efektívne riadenie spoloèných projektov,ktoré môžu zaisti efektívnu obnovu a rozvojregiónov s odlišnou kultúrou.384K42001AN Objednávkový kód: 385K42001AN Objednávkový kód: 386K42001G Objednávkový kód: 387K42001GCe<strong>na</strong>: 216 SkCe<strong>na</strong>: 574 SkCe<strong>na</strong>: 362 SkUvedené knižné tituly si môžete objed<strong>na</strong> prostredníctvom vloženého objednávkového lístka.


S E R V I SN O V Ý S E R I Á LActive Directory / 1. èasV úvodnej èasti seriálu o Active Directory si musíme poveda, èo to vlastne je a <strong>na</strong> èo slúži. Uvedieme takisto, akésú základné rozdiely medzi doménou založenou <strong>na</strong> Windows2000 a Windows NT. Zaèneme objektom.OBJEKT. Objektom v sieti Windows 2000 je používate¾(presnejšie používate¾<strong>sk</strong>ý úèet), poèítaè, zdie¾aný adresár,tlaèiareò atï. Každý objekt má priradený súbor atribútov –vlastností. Atribútmi objektu používate¾ sú okrem iného:meno a priezvi<strong>sk</strong>o používate¾a, rôzne èísla telefónov (domov,do práce, mobil), èíslo faxu, adresa bydli<strong>sk</strong>a, umiestneniedomov<strong>sk</strong>ého adresára (home directory) a desiatkyïalších. Detailnejšie sa <strong>na</strong> atribúty objektov pozrieme v ïalšíchèastiach seriálu.DIRECTORY. Directory je databáza, ktorá obsahujeinformácie o objektoch. Túto databázu môžeme prirov<strong>na</strong>k telefónnemu zoz<strong>na</strong>mu. V telefónnom zoz<strong>na</strong>me nájdeteinformácie o obèanoch a firmách. Obèan alebo firma predstavujeobjekt. Atribútmi takýchto objektov v zoz<strong>na</strong>me súadresa bydli<strong>sk</strong>a obèa<strong>na</strong> alebo sídla firmy, ako aj (a hlavne)telefónne èíslo. Takže telefónny zoz<strong>na</strong>m predstavuje jednoduchúDirectory. Jednoduchou je preto, lebo o objektenám povie pomerne málo: meno, adresu a èíslo. Problémompri telefónnom zoz<strong>na</strong>me je aj vyh¾adávanie. Nájsinformáciu (<strong>na</strong>príklad èíslo telefónu), ak poznáte menoobjektu, sa dá vcelku rýchlo. Ak však poznáte iný atribútobjektu (<strong>na</strong>pr. telefónne èíslo), zisti zvyšné atribúty si vyžadujeve¾a èasu a aj pevné nervy.DIRECTORY SERVICES. Keby sme mali telefónnyzoz<strong>na</strong>m v poèítaèi (také <strong>na</strong>š astie existujú), vyh¾adávanie bybolo podstatne jednoduchšie a rýchlejšie. Softvér, ktorý umožòujepreh¾adáva telefónny zoz<strong>na</strong>m, je v podstate služba sprístupòujúcainformácie v zoz<strong>na</strong>me.Vrá me sa k sieti Windows 2000. Directory Services súslužby, ktoré sprístupòujú informácie o objektoch, uloženév databáze – Directory. Tieto služby umožòujú používate¾oma aplikáciám nájs <strong>na</strong> základe nejakého dopytu (query) zvyšnéinformácie o objekte. Ak <strong>na</strong>príklad poznáme hodnotu atribútovobjektu používate¾ prvé meno (Peter) a druhé meno(Novák), služby (Directory Services) nám v databáze (Directory)vyh¾adajú všetkých používate¾ov, ktorých meno je PeterNovák. Dodajme, že ich môže by viac.Takže to zhròme.Databáza informácií o objektoch (Directory) a služby, ktorétieto informácie sprístupòujú (Services), tvoria Directory Services.A koneène Active Directory je pomenovanie pre DirectoryServices, vytvorené firmou Microsoft.PRÍNOS ACTIVE DIRECTORY. Z poh¾adu používate¾aActive Directory prináša v prvom rade možnos jednoduchéhovyh¾adávania objektov v sieti. Používate¾ môže <strong>na</strong>základe jednoducho vytvoreného dopytu nájs všetky informácieo objektoch, ktoré v sieti existujú.Administrátorovi prináša Active Directory možnos jednoduchej,rýchlej a preh¾adnej administrácie siete.Po správnom <strong>na</strong>vrhnutí Active Directory bude môc administrátorefektívne využíva <strong>na</strong>sledujúce možnosti (funkcie)Active Directory:delegovanie<strong>sk</strong>upinovú politikukontrolu a riadenie prihlasovacích procesovkontrolu a riadenie replikácií medzi radièmi doménNávrh Active Directory pozostáva z dvoch hlavnýchèastí: návrh logickej a fyzickej štruktúry. Logická štruktúra(tvorená domé<strong>na</strong>mi a organizaènými jednotkami) mávplyv <strong>na</strong> riadenie siete pomocou <strong>sk</strong>upinovej politiky a delegovania.Fyzická štruktúra (sídla a umiestnenie radièovdomén) ovplyvòuje prihlasovacie procesy a replikácie medziradièmi domén. Tu treba podotknú , že logická štruktúraActive Directory nemusí by daná fyzickou štruktúroua <strong>na</strong>opak.DELEGOVANIE. Delegovanie je proces, pri ktoromdáte bežnému používate¾ovi k dispozícii niektoré administratívneèinnosti, ktoré bude môc uplatni <strong>na</strong>d vami definovanouèas ou siete. Ak by logická štruktúra Active Directorykopírovala organizaènú štruktúru firmy, delegovanímby ste mohli dosiahnu to, že bežný používate¾ budemôc ostatným používate¾om pracujúcim v oddelení Obchod(<strong>na</strong>príklad) meni heslá (pre prípad, že ich zabudnú)a meni adresu bydli<strong>sk</strong>a a èíslo domáceho telefónu. V inomoddelení tento používate¾ nebude môc zmeni nikomunijaký atribút – vlastnos .SKUPINOVÁ POLITIKA. Skupinová politika –Group Policy – slúži <strong>na</strong> centrálne administrovanie objektovv Active Directory. Dá sa využi od konfigurácie pracovnejplochy používate¾a cez konfiguráciu bezpeènosti siete ažpo distribúciu softvéru.RIADENIE PRIHLASOVACÍCH PROCESOV.Správnym návrhom fyzickej štruktúry Active Directory zabezpeèíteto, že pri prihlasovaní sa používate¾a do doményho vždy bude overova ten radiè domény, ktorý sa <strong>na</strong>chádzav tej istej lokálnej sieti (LAN) ako používate¾. Nestanesa, že overovanie, teda komunikácia klient – radiè doménybude prebieha po<strong>na</strong>d spojenie WAN, o ktorom predpokladáme,že je podstatne pomalšie.RIADENIE REPLIKÁCIÍ. Fyzická štruktúra ActiveDirectory má ve¾ký vplyv aj <strong>na</strong> spôsob replikovania (synchronizácie)radièov domén (Domain Controller). Replikáciemedzi radièmi domén v sieti LAN prebiehajú inýmspôsobom ako v sieti WAN. Je možné zabezpeèi to, žekomunikácia po<strong>na</strong>d pomalé spojenia bude prebieha vamiurèeným spôsobom a vo vami definovaných èasoch.O všetkom, èo sme doteraz spomí<strong>na</strong>li, uvedieme podrobnostiv ïalších èastiach seriálu.DOMÉNA WINDOWS 2000. Na záver prvej èastiopíšeme rozdiely medzi doménou založenou <strong>na</strong> WindowsNT a Windows 2000. Aké sú teda nevýhody domény založenej<strong>na</strong> Windows NT a ako tieto problémy rieši domé<strong>na</strong>Windows 2000?Domé<strong>na</strong> <strong>na</strong> báze Windows NT bola tvorená práve jednýmprimárnym radièom domény (PDC – Primary DomainController) a nieko¾kými (alebo žiadnym) záložnými radièmidomény (BDC – Backup Domain Controller). PDC obsahovaldatabázu používate¾<strong>sk</strong>ých a <strong>sk</strong>upinových úètov – SAM(Security Account Ma<strong>na</strong>ger). Táto databáza bola v danýchèasových intervaloch replikovaná <strong>na</strong> BDC. Databáza uložená<strong>na</strong> BDC bola read-only, èo z<strong>na</strong>mená, že sa dalo v nej èíta ,nedala sa však editova . Takže BDC mohol používate¾a pri prihlasovanído domény overi a prihlásenie buï povoli , alebozamietnu . Ak ste však chceli robi v databáze nejaké zmeny(vytvori používate¾a, zmeni vlastnosti existujúceho používate¾aa podobne), musel by <strong>na</strong> sieti dostupný PDC.V doméne založenej <strong>na</strong> Windows 2000 už nerozlišujememedzi primárnym a záložným radièom domény. Existujú užlen radièe domény (DC). Z poh¾adu databázy používate¾ovsú všetky radièe domény rovnocenné. Takže je úplne jedno,ktorý radiè domény je <strong>na</strong> sieti dostupný. Ak je aspoò jeden,je možné jed<strong>na</strong>k používate¾ov overova pri prihlasovaní sa dodomény, jed<strong>na</strong>k robi akéko¾vek zmeny v databáze používate¾ov.Vyko<strong>na</strong>né zmeny sa spôsobom, ktorý opíšeme ne<strong>sk</strong>ôr,prenesú <strong>na</strong> všetky ostatné radièe domény.Ïalším problémom pri doméne NT je pridávanie (odoberanie)radièa domény. Už poèas inštalácie Windows NT serveraste museli rozhodnú , èi server bude plni funkciu radièadomény (PDC alebo BDC) alebo bude v doméne iba èlen<strong>sk</strong>ýmserverom (Member Server, niekedy oz<strong>na</strong>èovaný aj ako StandaloneServer). Ak ste sa ne<strong>sk</strong>ôr rozhodli tento stav zmeni ,teda z èlen<strong>sk</strong>ého servera urobi radiè domény alebo <strong>na</strong>opak,mali ste jedinú možnos : preinštalova celý server. A ïalej, akvaša sie bola tvorená viacerými domé<strong>na</strong>mi a vy ste sa rozhodliBDC prenies z jednej domény do druhej, opä ste malijedinú možnos – preinštaláciu celého servera.Obidva predchádzajúce problémy sú vo Windows 2000odstránené tak, že vždy <strong>na</strong>jprv inštalujete Windows 2000Server ako Standalone Server. Èi <strong>na</strong>inštalovaný server budeplni funkciu radièa domény alebo nie, rozhodnete ne<strong>sk</strong>ôr. Aksa rozhodnete z existujúceho servera vytvori radiè domény,jednoducho <strong>na</strong>ò <strong>na</strong>inštalujete Active Directory. To z<strong>na</strong>mená,že <strong>na</strong> server sa zreplikuje databáza používate¾ov (Directory) –alebo sa vytvorí – a doinštalujú sa príslušné služby (Services).Od tohto momentu sa server bude správa ako radiè domény.A <strong>na</strong>opak, ak služby odinštalujete, bude server automatickyiba èlen<strong>sk</strong>ým serverom v doméne. Takže netreba preinštalovacelý server. Z uvedeného je tiež jasné, ako prenies radièdomény z jednej domény do druhej. Odinštalujete ActiveDirectory, èím zí<strong>sk</strong>ate èlen<strong>sk</strong>ý server. Naò potom opä <strong>na</strong>inštalujeteActive Directory a poèas tejto inštalácie definujete ajdoménu, do ktorej má by zaradený. Opä bez nutnosti preinštalovávaoperaèný systém.Jozef MeèiarVyhodnotenie sú ažez PCR 4/2001Z 924 anketových lístkov došlých dosú aže z februárového èísla PC REVUE,sponzorovanej spoloènos ou Eset, s. r. o.,boli vyžrebovaní traja výhercovia, ktorívyhrávajú antivírusový systém NOD32:n ¼ubomír Tvrdoò, Trenèínn Ján Adamé, Martinn Ján Belko, BreznièkaSprávne odpovede: 1a, 2b, 3aVyhodnotenie anketyz PCR 1/2001Ako hodnotíte nový webPC REVUE ON LINEUž od konca minulého roka má <strong>na</strong>šastránka nový dizajn, ktorý prešiel postupnýmizme<strong>na</strong>mi až do dnešnej podoby,ktorú si môžete pozrie <strong>na</strong> <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>.530 anketových lístkov, ktoré sme dostalido redakcie, svedèí o tom, že <strong>na</strong>šawebová stránka si za krátky èas <strong>na</strong>šla svojichpriaznivcov. A ako ste ju hodnotili?1. nový dizajn = 1,842. informaèný obsah = 1,913. rýchlos <strong>na</strong> ahovania stránok = 2,224. aktuálnos informácií = 1,815. funkènos = 1,82(èísla predstavujú priemerné známky,prièom 1 z<strong>na</strong>mená <strong>na</strong>jlepšiu a 5 <strong>na</strong>jhoršiuznámku)Z anketových lístkov sme vyžrebovalitýchto výhercov:n Multimediálne CD – Peter Caòo(Nováky), Štefan Vargoèko (Košice),Jozef Beláèek (Bratislava), Ján Kontu¾(Humenné), Andrea Velebová (Komárno)n Redakèné trièká – Peter Faško(Vala<strong>sk</strong>á), ¼ubomír Kaèmarik (Smižany),Ing. Pavol Ruják (Prievidza)------------------------------------------------------Výhercom blahoželáme a prosíme, abysa <strong>sk</strong>ontaktovali s redakciou oh¾adomprevzatia výhier.4/2001 PC REVUE 105


P R O G R A M U J E M EASSEMBLER pod Windows4. èas : Zobrazenie ok<strong>na</strong>ASM WEB LINKY. To, že Assembler nepatrí do starého železa, dokazuje hneïnieko¾ko stránok autorov, ktorí spustili projekty vizuálneho prostredia pre vývoj win32Assemblera. Napríklad projekt VASM ve¾mi pripomí<strong>na</strong> vývojový nástroj typu RAD. Projektje síce iba v zaèiatkoch, ale po dokonèení by mohol výrazne zjednoduši programovanieaplikácií v Assembleri pod Wndows. Na <strong>na</strong>sledujúcich adresách nájdete hneï nieko¾koprojektov, ktoré sa venujú tvorbe vizuálnych nástrojov.n TASMIDE – http://tasm.freeservers.comn NAGOA Visual Assembler – http://<strong>www</strong>.visual–assembler.pt.vun VASM:Visual Assembler IDE – http://<strong>www</strong>.czar.com/vasm/n The Assembly Studio – http://asmstudio.cjb.netn Ultra Ide–asM – http://ideasm.cjb.netn Visual Assembler – http://visualasm.cjb.netn Visual Assembler Master – http://visualasembler.freeservers.comV tejto èasti seriálu budeme pokraèova v opise programu z predošlého èísla.Keï sa vytvorí okno, Windows automaticky posiela správy do funkcie WndProc, ktorása <strong>na</strong>chádza v aplikácii. Väèši<strong>na</strong> týchto správ je odovzdaná do DefWindowProc. FunkciaWndProc by mala do DefWindowProc implicitne posiela správy, ktoré aplikácia nespracúva.To dovo¾uje, aby Windows vyko<strong>na</strong>l väèšinu ažkej práce, a umožòuje to aplikácii,aby spracúvala iba tie správy, ktoré potrebuje. Keï funkcia CreateWindowEx vytvára hlavnéokno aplikácie, do funkcie WndProc je poslaných pä správ (tab. 1). Funkcia WndProcnormálne spracuje správu WM_CREATE, zatia¾ èo ostatné štyri správy odovzdá funkciiDefWindowProc. Správu WM_CREATE používa aplikácia pri inicializácii ok<strong>na</strong>.SprávaWM_GETMINMAXINFOWM_NCCREATEWM_NCCALCSIZEWM_CREATEWM_SHOWWINDOWVýz<strong>na</strong>mZí<strong>sk</strong>ava ve¾kos a umiestnenie ok<strong>na</strong>, ktoré sa vytvára.Správa WM_NCCREATE je poslaná pred správou WM_CREATE pred vytvorením prvéhook<strong>na</strong>.Správa je poslaná, keï sa vypoèíta ve¾kos a pozícia klient<strong>sk</strong>ej oblasti ok<strong>na</strong>.Pri spracovaní správy aplikácia preberie kontrolu <strong>na</strong>d obsahom klient<strong>sk</strong>ej oblasti ok<strong>na</strong>,keï je zmenená ve¾kos alebo pozícia ok<strong>na</strong>.Správa je poslaná, keï aplikácia požaduje vytvorenie ok<strong>na</strong> a používa sa <strong>na</strong> inicializáciu.Správa je poslaná, keï existuje <strong>sk</strong>ryté alebo zobrazené okno.Tab. 1 Správy generované funkciou CreateWindowExWindows generuje správy pre každú hardvérovú udalos (<strong>na</strong>pr. stlaèenie klávesu,pohyb myši atï.). Tieto správy odovzdáva do frontu správ príslušného vlák<strong>na</strong>. Každé vláknov systéme spracúva správy vo svojom vlastnom fronte správ. Ak je správa urèená prešpecifické vlákno, je umiestnená do frontu správ tohto vlák<strong>na</strong>. Vlákno (thread) alebo procesvy ahujú správy z frontu správ pomocou sluèky <strong>na</strong> spracovanie správ (message loop).Hlavná sluèka <strong>na</strong> spracovanie správ aplikácie je <strong>na</strong> konci funkcie WinMain. Sluèka <strong>na</strong> spracovaniespráv má obyèajne <strong>na</strong>sledujúcu podobu:.WHILE TRUEinvoke GetMessage, ADDR msg,NULL,0,0.BREAK .IF (!eax)invoke TranslateMessage, ADDR msginvoke DispatchMessage, ADDR msg.ENDWFunkcia GetMessage vyberá správy z frontu správ. Po funkcii GetMessage <strong>na</strong>sledujúTranslateMessage a DispatchMessage. DispatchMessage posiela dáta správy do funkcieWndProc pre handle ok<strong>na</strong>, ktorý je obsiahnutý v štruktúre správy. DispatchMessage vie,ktorá funkcia má správy dosta , pretože funkcia WndProc je asociovaná s dátami ok<strong>na</strong>.Funkcia WndProc je implicitne tá, ktorá je definovaná v definícii triedy ok<strong>na</strong>.FRONT SPRÁV A SLUÈKA SPRÁV. Každý program pre Windows je založený<strong>na</strong> udalostiach a správach a obsahuje hlavnú sluèku správ, ktorá nepretržite a opakovanezis uje, èi nedošla nejaká správa. Keï operaèný systém Windows zistí používate-¾om spôsobenú udalos , vygeneruje správu ako odpoveï a tú vloží do frontu správ,ktorý patrí spustenej aplikácii. Ak chce aplikácia zisti , èi bola používate¾om vygenerovanáspráva a o aký druh správy ide, môže to zisti pomocou pre<strong>sk</strong>úmania všetkýchspráv, ktoré operaèný systém vkladá do frontu správ. Aplikácia vo Windows API opakovanezis uje stav frontu správ vykonávaním funkcií, ktoré obsahuje WinMain. Tietofunkcie sa vykonávajú v sluèke <strong>na</strong>zývanej sluèka správ. Prvou funkciou v sluèke správ jeobyèajne GetMessage. Vždy, keï sluèka správ aplikácie volá GetMessage, vráti funkciainformácie o každej správe, ktorá by mohla èaka vo fronte správ aplikácie. Po tom,èo sluèka správ aplikácie zavolá GetMessage, zvyèajne volá nieko¾ko ïalších funkcií,ktoré riadia dialógové okná, vstupy klávesnice a výstup. Nasleduje volanie funkcieDispatchMessage, ktorej hlavnou úlohou je volanie procedúry ok<strong>na</strong> s názvom WndProc(obr. 1).WndProc nie je procedúra Windows API – je to procedúra, ktorú musí zabezpeèovaváš program. Aplikácia môže obsahova viac ako jednu procedúru ok<strong>na</strong>, pokia¾ aplikáciaobsahuje viac okien, môže ma každé vlastnú procedúru ok<strong>na</strong>. Keï zavolá funkcia DispatchMessageprocedúru WndProc, oznámi WndProc, aký druh udalosti <strong>na</strong>stal. WndProcodpovie <strong>na</strong> udalos volaním zasa ïalších funkcií zabezpeèených spusteným programom.Táto funkcia sa <strong>na</strong>zýva ruti<strong>na</strong> správy.SHOWWINDOWWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno user32.lib user32.incFunkcia ShowWindow sa zvyèajne používa po vytvorení ok<strong>na</strong> (pozri CreateWindowEx) <strong>na</strong>jeho zvidite¾nenie. Funkciu je možné využi aj <strong>na</strong> minimalizovanie, resp. maximalizovanieok<strong>na</strong>. ShowWindow však nezabezpeèí, že okno bude zobrazené <strong>na</strong> popredí.Syntax: BOOL ShowWindow, HWND hwnd, nCmdShowhwnd HWND: Handle ok<strong>na</strong>nCmdShow – Urèuje, ako bude okno zobrazené. Môžete použi hodnoty z tabu¾ky 2.Výsledok funkcie: Ak bola funkcia ShowWindow úspešná (TRUE), okno bolo vidite¾né, vopaènom prípade vráti hodnotu FALSE.Správa: WM_SHOWWINDOWUPDATEWINDOWWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno user32.lib user32.incFunkcia UpdateWindow spôsobí, že Windows pošle danému oknu správu WM_PAINT.Správa je poslaná priamo procedúre daného ok<strong>na</strong>, teda obchádza front správ. Ak jeoblas urèená <strong>na</strong> aktualizáciu prázd<strong>na</strong>, neposiela sa nijaká správa.Syntax: BOOL UpdateWindow, HWND hwndhwnd HWND: Handle ok<strong>na</strong>, ktoré sa bude aktualizova .Výsledok funkcie: Ak bola funkcia UpdateWindow úspešná, vráti sa TRUE, v opaènomprípade FALSE.Správa: WM_PAINTGETMESSAGEWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno user32.lib user32.incObr. 1Funkcia GetMessage <strong>na</strong>èíta ïalšiu èakajúcu správu z frontu správ volajúceho vlák<strong>na</strong> doštruktúry MSG, <strong>na</strong> ktorú ukazuje msg. Správy pre ostatné vlák<strong>na</strong> alebo aplikácie sa nevyh¾adávajú.Syntax: BOOL GetMessage, MSG msg, HWND hwnd, UINT wMsgFilterMin, UINTwMsgFilterMaxmsg MSG: Ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru MSG. Štruktúra MSG je definovaná takto:106 PC REVUE 4/2001


P R O G R A M U J E M ESprávaSW_HIDESW_MINIMIZEDefinícia štruktúry MSGtypedef struct tagMSG { //msgHWND hwnd;UINT message;WPARAM wParam;LPARAM lParam;DWORD time;POINT pt;} MSG;identifikuje okno, ktorého window procedúraprijíma správyšpecifikuje èíslo správyšpecifikuje dodatoèné informácie o správe, presnývýz<strong>na</strong>m závisí od hodnoty správyšpecifikuje dodatoèné informácie o správe, presnývýz<strong>na</strong>m závisí od hodnoty správyšpecifikuje èas odoslania správy (v milisekundáchod spustenia Windows)špecifikuje pozíciu kurzora v súradniciach obrazovkyhwnd HWND: Handle k oknu prijímajúcemu správy. Normálne sa <strong>na</strong>stavuje <strong>na</strong> hodnotuNULL, aby vyh¾adával správy pre všetky okná, ktoré patria volajúcemu vláknu, a správy prevlák<strong>na</strong>, posielané do volajúceho vlák<strong>na</strong> pomocou funkcie PostThreadMessage.wMsgFilterMin UINT: Minimál<strong>na</strong> hodnota správy, ktorá sa má prija . Normálne sa <strong>na</strong>stavuje<strong>na</strong> nulu.wMsgFilterMax UINT: Maximál<strong>na</strong> hodnota správy, ktorá sa má prija . V prípade, že súwMsgFilterMin a wMsgFilterMax <strong>na</strong>stavené <strong>na</strong> nulu, budú <strong>na</strong>èítané všetky správy. Normálnesa <strong>na</strong>stavuje <strong>na</strong> nulu.Výsledok funkcie: Vracia TRUE, pokia¾ sa nezaène správa WM_QUIT, potom FALSE.Sluèka <strong>na</strong> spracovanie správ by mala pokraèova , pokia¾ nie je z GetMessage vrátenáhodnota FALSE, èo ukonèí program.TRANSLATEMESSAGEWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno user32.lib user32.incVo chvíli, keï používate¾ stlaèí kláves (<strong>na</strong>príklad Enter), systém generuje správu virtuálnehoklávesu (VK_RETURN). Funkcia TranslateMessage prekladá správy virtuálnych klávesov<strong>na</strong> z<strong>na</strong>kové správy. Teda keï sa prijme kód virtuálneho klávesu, funkcia TranslateMessagepošle do frontu správ aplikácie zodpovedajúci kód WM_CHAR.Syntax: BOOL TranslateMessage, MSG msgmsg MSG: Ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru MSG, ktorá bola použitá s funkciou GetMessagealebo PeekMessage <strong>na</strong> vyh¾adanie správy.Výsledok funkcie: Vracia TRUE, ak bola správa preložená, v opaènom prípade je vrátenáhodnota FALSE.Správy: WM_CHAR, WM_SYSCHAR, WM_DEADCHAR, WM_SYSDEADCHARDISPATCHMESSAGEVýz<strong>na</strong>mSkryje okno a aktivuje iné.Minimalizuje špecifikované okno a aktivuje okno <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvyššej úrovni v systémovom zoz<strong>na</strong>me.SW_MAXIMIZE Maximalizuje špecifikované okno.SW_RESTOREAktivuje a zobrazí okno. Pokia¾ je okno maximalizované alebo minimalizované, budeobnovené <strong>na</strong> svoju pôvodnú ve¾kos a umiestnenie.SW_SHOWAktivuje a zobrazí okno vo svojej aktuálnej ve¾kosti a pozícii.SW_SHOWDEFAULT Používa sa pri spustení aplikácie <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie stavu zobrazenia pod¾a príz<strong>na</strong>ku SW_v štruktúre STARTUPINFO.SW_SHOWMAXIMIZED Aktivuje a zobrazí okno ako maximalizované.SW_SHOWMINIMIZED Aktivuje a zobrazí okno ako minimalizované.SW_SHOWMINNOACTIVE Zobrazí okno ako minimalizované a aktívne okno zostáva aktívnym.SW_SHOWNA Zobrazí okno vo svojom aktuálnom stave a aktívne okno zostáva aktívnym.SW_SHOWNOACTIVATE Zobrazí okno vo svojej poslednej ve¾kosti a pozícii. Aktívne okno zostáva aktívnym.SW_SHOWNORMAL Aktivuje a zobrazí okno vo svojej normálnej ve¾kosti.Tab. 2Hodnoty funkcie ShowWindowWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno user32.lib user32.incDispatchMessage posiela správy zo sluèky <strong>na</strong> spracovanie správ aplikácie príslušnej procedúreok<strong>na</strong> (obyèajne WndProc) <strong>na</strong> spracovanie.Syntax: LONG DispatchMessage, MSG msgmsg MSG: Ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru MSG, ktorá obsahuje správu.Výsledok funkcie: Vracia návratovú hodnotu pre spracúvanú správu. Táto hodnota sazvyèajne ignoruje.DEFWINDOWPROCWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno user32.lib user32.incAby bolo zabezpeèené, že bude spracovaná každá správa, DefWindowProc po<strong>sk</strong>ytujevýchodi<strong>sk</strong>ové spracovanie správ pre správy, ktoré aplikácia nespracúva. Funkcia <strong>na</strong> východi<strong>sk</strong>ovéspracovanie správ patrí medzi základné operácie aplikácie vo Windows.Syntax: LRESULT DefWindowProc, HWND hWnd, UINT Msg, WPARAM wParam,LPARAM lParamhWnd HWND: Identifikuje okno, ktorého window procedúra prijíma správy.Msg UINT: Špecifikuje správu.wParam WPARAM: Špecifikuje dodatoèné informácie o správe, presný výz<strong>na</strong>m závisí odhodnoty správy.lParam LPARAM: Špecifikuje dodatoèné informácie o správe, presný výz<strong>na</strong>m závisí odhodnoty správy.Výsledok funkcie: Návratová hodnota je výsledkom spracovania správy a závisí od správy.WINMAINWinMain je volaná systémom, ako vstupný bod pre aplikácie založené <strong>na</strong> Win32.Syntax: int WINAPI WinMain, HINSTANCE hInstance, HINSTANCE hPrevInstance, LPSTRlpCmdLine, int nCmdShowhInstance HINSTANCE: Identifikuje aktuálnu inštanciu aplikácie.hPrevInstance HINSTANCE: Identifikuje predchádzajúcu inštanciu aplikácie. Pre aplikáciezaložené <strong>na</strong> Win32 je tento parameter vždy NULL.lpCmdLine LPSTR: Ukazovate¾ <strong>na</strong> re azec zakonèený nulou, obsahujúci príkazový riadok,použitý <strong>na</strong> spustenie aplikácie.nCmdShow int: Špecifikuje, ako má by aplikácia <strong>na</strong> zaèiatku zobrazená. Tento parametermôže by jed<strong>na</strong> z hodnôt v tabu¾ke 2.Výsledok funkcie: Vracia kód pre aplikáciu, ktorý by mal by hodnotou použitou s funkciouPostQuitMessage.POSTQUITMESSAGEWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno user32.lib user32.incFunkcia PostQuitMessage posiela správu WM_QUIT, aby oznámila operaènému systémuWindows, že vlákno požiadalo o ukonèenie. PostQuitMessage sa používa <strong>na</strong> spracovaniespráv WM_DESTROY a položiek menu, ktoré nútia aplikáciu, aby sa ukonèila.Syntax: PostQuitMessage, int nExitCodenExitCode int: špecifikuje kód <strong>na</strong> ukonèenie aplikácie. Táto hodnota je použitá ako parameterwParam správy WM_QUIT.Výsledok funkcie: Funkcia nevracia nijakú hodnotu.Správy: WM_QUIT, WM_DESTROYNABUDÚCE ... V <strong>na</strong>sledujúcej èasti dokonèíme preh¾ad funkcií a venova sa budemevýpisu textu do klient<strong>sk</strong>ej oblasti ok<strong>na</strong>.Slovník <strong>sk</strong>ratiek:HANDLE – 32-bitové èíslo identifikujúce daný objekt, <strong>na</strong>pr. okno.RAD (Rapid Application Development) – rýchly vývoj aplikácií – používa sa v súvislostis vizuálnymi nástrojmi (Delphi, C++Builder a pod.) <strong>na</strong> tvorbu aplikácií.VLÁKNO (Thread) – Vlákno je objektom systému Win32, v ktorom beží programový kód(strojový kód). Pri každom vytvorení nového procesu (teda pri zavedení každej novej aplikácie)sa vytvorí vlákno, z ktorého sa spustí beh vlastného kódu programu. Takéto vláknosa <strong>na</strong>zýva primárne vlákno. Každé vlákno môže potom pre jeden a ten istý proces vytvorijedno alebo viacej ïalších vlákien, prièom všetky tieto vlák<strong>na</strong> využívajú jeden a tenistý, spoloèný virtuálny adresný priestor.Peter Gašparoviè4/2001 PC REVUE 107


P R O G R A M U J E M EC++ pod Windows / 9. èas : Dialógy IZaèal sa nám mesiac apríl, alebo ako ho mnohí <strong>na</strong>zývajú, mesiac bláznov. A práve titulom„blázni“ mnohí oz<strong>na</strong>èujú nás – poèítaèových <strong>na</strong>dšencov. Veï preèo nie? Každý jesvojím spôsobom blázon do nieèoho iného. Niekto si kupuje každý mesiac nový mobil,iný zas nové auto (teda ten lepšie zarábajúci J), niekto sa „vytešuje“ z novej kroniky¾udstva, iný z krásnej novej gitary, niekto pozerá Star Trek 325-krát za sebou a taktoby sme mohli ís donekoneè<strong>na</strong>. Otázkou však je, preèo niektorí ¾udia uvažujú takto:„Tebe sa páèi váž<strong>na</strong> hudba, mne nie, a preto sa s tebou už nikdy viac nebudem bavi .“Alebo: „Ako môžeš vidie krásu v tom, celý deò rozobera rádiá a potom ich znova<strong>sk</strong>lada ? Zbohom!“ A èo je pritom zaujímavé, ten istý èlovek môže vyslovi aj takútovetu: „Máš pekný oblek, my si urèite budeme rozumie !“ Nezdá sa vám to trochu „strelené“?Èo keby sme tak <strong>sk</strong>úsili posudzova ¾udí nie pod¾a toho, ako hovoria a ako saobliekajú, ale pod¾a toho, èo hovoria a ako rozmýš¾ajú. Ak sa vám tieto slová zdajúpovedomé, máte pravdu. Naozaj sú to trošku upravené slová z manifestu istej komunity,ktorá sa zaoberá vecami okolo poèítaèov. Èi sú pravdivé a správne, nechám <strong>na</strong>posúdenie každému z vás.No vrá me sa radšej k Visual C++. Ako vidie z <strong>na</strong>dpisu, zaèí<strong>na</strong>me prebera rozsiahlutému, ktorá je nepochybne jednou z <strong>na</strong>jzaujímavejších pre zaèiatoèníkov v programovanívo Visual C++, ale aj v iných prostrediach. Je to totiž jed<strong>na</strong> z prvých príležitostí,keï môžete vidie výsledky svojej práce, èo vás urèite minimálne motivuje <strong>na</strong>ïalšiu prácu. Na zaèiatok tejto èasti si však ešte nieèo povieme o objektoch GDI a triedachkontextu zariadenia knižnice MFC.Ako ste si urèite všimli, zmizla èas Tipy <strong>na</strong> WWW, keïže som vyèerpal takmer celúzásobu dobrých linkov. Tipy <strong>na</strong> stránky sa, samozrejme, budú <strong>na</strong>ïalej vy<strong>sk</strong>ytova , alebudú zaèlenené buï do úvodu, alebo záveru. Nová vec, ktorú som pridal, je FAQ. Tentovýraz oz<strong>na</strong>èuje (ako iste všetci viete) po anglicky Frequently A<strong>sk</strong>ed Questions èiže èastokladené otázky. V tejto èasti budeme uverejòova odpovede <strong>na</strong> vaše otázky, ktoré došlie-mailom (a je ich už neúrekom) a sú všeobecnejšieho charakteru, takže môžu pomôcaj iným. Je to taká menšia obdoba Programátor<strong>sk</strong>ej poradne pre Visual C++. Vašeotázky sa môžu, ale nemusia týka práve preberanej témy v tej-ktorej èasti seriálu(musia sa, samozrejme, týka programovania v C++). Takže píšte mi a pýtajte sa <strong>na</strong>všetko, èo vám nebude jasné, prípadne èo neviete vo Visual C++ urobi . Nezabudnite,kto sa niè nepýta, niè sa nedozvie!KONTEXT ZARIADENIA A OBJEKTY GDI V MFC. V seriáli sme užpracovali s kontextom zariadenia a dokonca aj s objektmi GDI. Vo funkcii OnDraw smeodovzdávali ukazovate¾ <strong>na</strong> kontext zariadení (pDC), vo funkcii OnLButtonDown smevytvárali objekt kontextu zariadení (CClientDC dc(this);) a používali sme objekty GDI systémovéhozásobníka (SelectStockObject(GRAY_BRUSH);).Kontext zariadenia: Základná trieda pre kontext zariadenia je trieda CDC. Od nej súpotom odvodené ïalšie: CClientDC, CWindowDC, CPaintDC... (podrobne pozri help).Rozdiely medzi týmito triedami sú nepatrné, <strong>na</strong>príklad objekt triedy CClientDC môžepristupova len ku klient<strong>sk</strong>ej èasti ok<strong>na</strong>, ale objekt triedy CWindowDC môže pristupovaaj ku klient<strong>sk</strong>ej, aj k neklient<strong>sk</strong>ej èasti ok<strong>na</strong>. Takže je len <strong>na</strong> vás, ako programátoroch,akú triedu si vyberiete pre vašu aplikáciu. Keï ešte presne neviete, èo sa bude odvašej aplikácie požadova , odporúèam vám <strong>na</strong>jprv používa objekt triedy CDC (èiže tejzákladnej triedy pre kontext zariadenia) a ne<strong>sk</strong>ôr, keï si už budete istí, rozhodnitesa pre niektorého potomka triedy CDC. Azda len pripomeniem, že ukazovate¾ <strong>na</strong>objekt, ktorý sa odovzdáva ako parameter funkcie OnDraw, je ukazovate¾om <strong>na</strong> objekttriedy CDC.Objekty GDI: Základná trieda pre všetky objekty GDI (Graphic Device Interface) systémuWindows je abstraktná trieda CGdiObject. Každá ïalšia trieda nejakého objektu GDIje odvodená od tejto triedy. Opis týchto odvodených tried je v helpe, takže <strong>na</strong> tomtomieste si ich len vymenujeme: CBitmap, CBrush, CFont, CPallete, CPen, CRgn. S niektorýmisme dokonca už aj pracovali (<strong>na</strong>pr. CPen).PRÁCA S OBJEKTMI TRIEDY CDC. Je dôležité vedie pracova s objektmikontextu zariadenia. Keï budeme potrebova <strong>na</strong>príklad nieèo <strong>na</strong>písa do ok<strong>na</strong> aplikácie(a to sa stáva ve¾mi èasto) a potrebujeme tak urobi z funkcie, ktorá nemá akoparameter ukazovate¾ <strong>na</strong> objekt triedy kontextu zariadenia, musíme vedie , ako vytvoria zruši takýto objekt. Naopak, ak používame kontext zariadení v nejakej funkcii,kde sa ukazovate¾ <strong>na</strong> objekt kontextu zariadení odovzdáva ako parameter (<strong>na</strong>pr. funkciaOnDraw), nemusíme sa vôbec stara o konštrukciu a deštrukciu (ruši takýto objektdokonca ani nesmieme!) tohto objektu, aplikaèný systém s MFC urobia túto prácu zanás. Ale ak <strong>na</strong>príklad vytvárame náš vlastný kontext zariadenia vo funkcii OnLButton-Down (robili sme tak v programoch First a Hi), musíme si tento objekt sami <strong>sk</strong>onštruovaa v istých prípadoch ho musíme aj sami zruši . Rušenie objektov kontextuzariadenia je nesmierne dôležité, pretože Windows má obmedzený poèet kontextovzariadení, ktoré môže vytvori , a pri ich nedôslednom používaní sa môže ¾ahko sta , ževáš program spadne, lebo nemohol vytvori ïalší kontext zariadenia (a verte mi, takétochyby sa odha¾ujú pomerne ažko). Existujú dva spôsoby vytvorenia nového objektukontextu zariadenia. Prvým je vytvorenie <strong>na</strong> stacku (tento spôsob bol použitý ajv programoch First a Hi). Má tú výhodu, že sa nemusíme stara o zrušenie takto vytvorenéhoobjektu. Aplikaèný systém to urobí za nás pri ukonèení funkcie, v ktorej smeobjekt vytvárali (teda <strong>na</strong>pr. OnLButtonDown). Ukážku tohto spôsobu vidíte tu:void CKontextView::OnLButtonDown(UINT nFlags, CPoint point){// vytvoríme objekt dc <strong>na</strong> stackuCClientDC dc(this);dc.TextOut(0, 0, “Tu som”);} // objekt dc je zrušenýParametrom konštruktora objektu dc je ukazovate¾ <strong>na</strong> okno (aby bolo systému jasné,ktorého ok<strong>na</strong> sa týka vytvorenie nového objektu kontextu zariadenia).No ak z rôznych príèin nechceme vytvára objekt <strong>na</strong> stacku, môžeme ho vytvori ajpomocou funkcie GetDC, ktorá je èlen<strong>sk</strong>ou funkciou triedy CWnd (toto je ten druhý spôsob).V tomto prípade zí<strong>sk</strong>ame ukazovate¾ <strong>na</strong> kontext zariadenia. Tu je príklad:void CKontextView::OnLButtonDown(UINT nFlags, CPoint point){// vytvoríme ukazovate¾ <strong>na</strong> kontext zariadeniaCDC* pDC=GetDC();}pDC->TextOut(0, 0, “Tu som”);// Dôležité! Musíme uvo¾ni kontext zariadeniaReleaseDC(pDC);Ako sme už uviedli, nesmieme zabudnú takto vytvorený ukazovate¾ aj sami zrušipomocou funkcie ReleaseDC.Takže teraz už viete, ako postupova pri vytváraní a rušení objektov kontextu zariadenia,a nemal by by pre vás problém z hocijakej funkcie realizova výstup <strong>na</strong> obrazovku.PRÁCA S OBJEKTMI GDI. Každý objekt GDI má iný konštruktor, a preto sanebudeme bližšie zaobera opisom každého z nich (tu vás opä odporuèím <strong>na</strong> help).Spomenieme si len, ako sa rušia tieto objekty. Ak èakáte nejakú funkciu podobnú ReleaseDC,ste <strong>na</strong> omyle (táto funkcia v urèitých prípadoch dokáže odstráni aj objekty GDI– pozri ïalej). Pri vytváraní, ale i rušení objektov GDI sa využíva funkcia SelectObject. Privytváraní nám táto funkcia vracia ten objekt GDI, ktorý je v nej aktuálne vložený, a zároveòvkladá novo vytvorený objekt, no a pri rušení využijeme tento vrátený predchádzajúciobjekt, ktorým jednoducho prepíšeme náš nový vložený objekt (ak máte v tom miernychaos, pozrite si tento príklad):void CKontextView::OnLButtonDown(UINT nFlags, CPoint point){// vytvoríme nový kontext zariadeniaCDC *pDC=GetDC();// vytvoríme objekt GDI pera// použijeme ho <strong>na</strong> vykreslenie elipsyCPen newPen(PS_SOLID, 6, RGB(0, 0, 255));// zí<strong>sk</strong>ame aktuálny objekt GDI (oldPen), ktorý ne<strong>sk</strong>ôr použijeme <strong>na</strong>// odstránenie objektu GDI newPen// zároveò tento aktuálny objekt GDI (oldPen) <strong>na</strong>hradíme// novým objektom GDI newPenCPen *oldPen=pDC->SelectObject(&newPen);// vykreslíme elipsu pomocou objektu GDI newPenpDC->Ellipse(0, 0, 400, 200);// z kontextu zariadenia vyberieme nový objekt GDI newPen// a vložíme tam predchádzajúci objekt GDI oldPenpDC->SelectObject(oldPen);}// uvo¾níme kontext zariadeniaReleaseDC(pDC);Ešte pár slov o funkcii ReleaseDC. Táto funkcia, ako už viete, odstráni kontext zariadenia,ktorý jej odovzdáme ako parameter (presnejšie povedané, odovzdávame ukazovate¾<strong>na</strong> tento kontext zariadenia, v tomto prípade je ním pDC). No ak máme k tomutokontextu zariadenia priradené nejaké objekty GDI, odstránia sa aj tie? Odpoveï znie:áno. Ak teda viete a ste si istí, že kontext zariadenia bude zrušený <strong>sk</strong>ôr ako objekty GDIk nemu priradené, nemusíte tieto objekty GDI už ruši , staèí zruši kontext zariadenia.Existuje ešte jeden spôsob, ako zruši objekty GDI, a to použitím objektov GDI systémovéhozásobníka. Tento postup sme si už opisovali vo štvrtej èasti, takže sa k nemu ne-108 PC REVUE 4/2001


P R O G R A M U J E M EJeho typ Iko<strong>na</strong> OpisMB_OK - zobrazí sa len tlaèidlo OKMB_OKCANCEL - zobrazia sa tlaèidlá OK a CancelMB_RETRYCANCEL - zobrazia sa tlaèidlá Retry a CancelMB_YESNO - zobrazia sa tlaèidlá Yes a NoMB_YESNOCANCEL - zobrazia sa tlaèidlá Yes, No a CancelMB_ABORTRETRYIGNORE - zobrazia sa tlaèidlá Abort, Retry a IgnoreMB_APPLMODAL - nebudete môc pracova s aplikáciou, pokým informaèné oknonezavriete; môžete však pracova s inými aplikáciamiMB_SYSTEMMODAL - nebudete môc pracova so systémom ani s ïalšou aplikáciou,pokým nezavriete informaèné okno (informaèné okno zostávastále <strong>na</strong> obrazovke aj pri práci s inou aplikáciou)MB_TASKMODAL - podobné ako APPLMODAL, neúèinný v aplikácii, ktorá využíva MFCMB_DEFBUTTON1 - urèuje „Default Button“ v dialógu (teda ten, ktorý sa aktivujepo stlaèení enter); používa sa pri viactlaèidlových informaènýchoknách (<strong>na</strong>pr. MB_ABORTRETRYIGNORE); <strong>na</strong>stavuje prvétlaèidlo ako defaultMB_DEFBUTTON2 - Nastavuje druhé tlaèidlo ako defaultMB_DEFBUTTON3 - Nastavuje tretie tlaèidlo ako defaultMB_ICONASTERISKZobrazí ikonualebo MB_ICONINFORMATIONMB_ICONEXCLAMATIONZobrazí ikonualebo MB_ICONWARNINGMB_ICONQUESTIONZobrazí ikonuMB_ICONHAND alebo MB_ICONSTOPalebo MB_ICONERRORTab. 1Typy informaèných dialógovZobrazí ikonubudem vraca (<strong>sk</strong>úste si však <strong>na</strong> domácu úlohu prerobi funkciu CKontextView::OnLButtonDown tak, aby ste využívali objekt GDI systémového zásobníka).ZAÈÍNAME DIALÓGMI. Na zaèiatok si hádam ujasnime, èo to vlastne dialógje. Dialóg je okno ako každé iné, môže spracúva správy, môžeme s ním robi operácieako s každým iným oknom (zavrie , premiestni , zmeni ve¾kos ). V systéme Windowsexistujú dva druhy dialógov: modálne a nemodálne. Modálne dialógy sú bežnejšie.Tento typ dialógov neumožòuje používate¾ovi vykonáva ïalšiu èinnos v danej aplikácii,pokým ho neuzavrie (príkladom takýchto dialógov sú dialógy Open, Save as, ale ajtzv. informaèné dialógy, <strong>na</strong>pr. This program has performed an illegal operation...).Nemodálne dialógy, ako už istotne tušíte, sa líšia od modálnych v tom, že umožòujúïalšiu prácu s aplikáciou (<strong>na</strong>pr. dialóg Find vo Worde). Z h¾adi<strong>sk</strong>a knižnice MFC savšak tieto dva typy dialógov nijako zvláš nelíšia. Obidva majú základnú triedu CDialog,rozdiel je len v ich vytváraní a rušení. Teraz zaèneme s tým <strong>na</strong>jjednoduchším, èo námknižnica MFC ponúka, a síce budú to informaèné dialógy, i<strong>na</strong>k známe ako Messageboxy.VYTVÁRAME MESSAGEBOX. Použitie tohto typu modálnych dialógov si <strong>na</strong>jlepšieukážeme <strong>na</strong> príklade. Chceme, aby sa po stlaèení ¾avého tlaèidla myši zobrazil informaènýdialóg s nejakým textom a, samozrejme, s ikonkou. Pomocou AppWizardu sivytvorte novú aplikáciu s názvom Information. Typ aplikácie bude rov<strong>na</strong>ký, aký sme používalidoteraz, èiže zvo¾te Single Document Interface a ostatné parametre nechajte <strong>na</strong>default. Ak už máte vygenerovanú základnú kostru aplikácie, potom pomocou Class Wizardupridajte obsluhu správy WM_LBUTTONDOWN do triedy CInformationView. Terazzmeòte kód funkcie OnDraw v tejto triede takto:void CInformationView::OnDraw(CDC* pDC){pDC->TextOut(0, 0, “Stlac lave tlacidlo mysi <strong>na</strong> zobrazenie informacnehodialogu.”);}MB_DEFBUTTON2 | MB_ICONINFORMATION);MessageBox(“Môj prvý dialóg v prostredí Visual C++”, “Hurá!”,MB_ABORT-RETRYIGNORE |MB_SYSTEMMODAL | MB_DEFBUTTON3 | MB_ICONINFORMATION);MessageBox(“Môj prvý dialóg v prostredí Visual C++”, “Hurá!”,MB_YESNO| MB_DEFBUTTON2 |MB_ICONWARNING);Aby sme videli použitie funkcie MessageBox v praxi, dopíšte tento kód do funkcieOnLButtonDown v aplikácii Information.void CInformationView::OnLButtonDown(UINT nFlags, CPoint point){MessageBox(“Môj prvý dialóg v prostredí Visual C++”, “Hurá!”, MB_OK |MB_ICONINFORMATION);}Teraz sa po stlaèení ¾avého tlaèidla myši v okne aplikácie zobrazí informaèný dialóg,ako vidíte <strong>na</strong> obr. 1. Pohrajte sa trochu s týmto jedným riadkom, zmeòte parametre funkciepod¾a tabu¾ky, vy<strong>sk</strong>úšajte rôzne kombinácie. To¾ko o dialógoch v tejto èasti, <strong>na</strong>budúce sapozrieme <strong>na</strong> klasické modálne dialógy so všetkým, èo k nim patrí, vrátane mechanizmuvýmeny údajov medzi ovládacími prvkami a premennými v programe a práce s editoromzdrojov.FAQ. V tejto „podèasti“ seriálu C++ pod Windows dávam priestor vám èitate¾om, abyste kládli otázky o programovaní vo Visual C++, <strong>na</strong> ktoré sa pokúsim odpoveda . V tejtoèasti uverejòujem dve otázky, ktoré mi prišli ešte v zaèiatkoch seriálu:Q: Nejde mi <strong>sk</strong>ompilova /zlinkova program Hello z druhej èasti seriálu.A: Tu je návod, ako postupova pri zostavovaní projektu Hello world z druhej èastiseriálu: Ak máte spustené Visual C++, z menu File vyberte New. Kliknite <strong>na</strong> záložkuProjects a vyberte Win32 Application.Do políèka Project Name zadajte Hello.Kliknite <strong>na</strong> OK. Objaví sa vám ïalší dialóg,<strong>na</strong> ktorom zvo¾te: An EmptyProject a kliknite <strong>na</strong> Finish. Potom savám zobrazia informácie o novom projekte.Opä kliknite <strong>na</strong> OK. Potom zmenu Project vyberte Add Tto Project apotom Files. Nájdite súbor, ktorý obsahujezdrojový text programu a vyberteAdd. Ak ešte nemáte <strong>na</strong>písaný zdrojový text, z menu Add To Project vyberte New apotom pod záložkou Files vyberte: C++ Source File. Na tom istom dialógu do políèkaFile <strong>na</strong>me vpíšte: hello.c. Je dôležité, aby prípo<strong>na</strong> súboru bola *.c, a nie *.cpp. Potom<strong>na</strong>píšte zdrojový kód do tohto súboru. Projekt zostavte.Q: Nejde mi <strong>sk</strong>ompilova /zlinkova program First zo štvrtej èasti seriálu, prièom mi hlásinejaký problém s knižnicou <strong>na</strong>fxcwd.lib.A: Postup pri vytváraní nového projektu je podobný ako pri programe Hello (pozri predchádzajúcuodpoveï). Tu však ešte treba zvoli podporu pre knižnicu MFC v danom projekte.Z menu Project vyberte Settings. V zoz<strong>na</strong>me Microsoft Fundation Classes vyberte<strong>na</strong>miesto Not Using MFC: Use MFC in a Shared DLL alebo Use MFC in a Static Library. Projekt<strong>na</strong>novo <strong>sk</strong>ompilujte a zlinkujte (Rebuild All).TIPY NA DOMA. Väèšinu tipov <strong>na</strong> doma nájdete v predchádzajúcom texte. Natomto mieste vám len pripomeniem, aby ste nezabudli experimentova (<strong>na</strong>pr. s funkciouMessageBox), lebo len samotným èítaním bez programovania sa ïaleko nedostanete.NABUDÚCE. O mesiac zaèneme <strong>na</strong>plno pracova s dialógmi, vytvoríme ve¾ký dialóg,ktorý bude obsahova väèšinu štandardných ovládacích prvkov, ktoré sa dajú použiv dialógoch. Vysvetlíme si mechanizmy DDX a DDV, a ak nám ostane priestor, zaènemesa venova aj spoloèným ovládacím prvkom Windows (Windows Common Controls).Dovidenia o mesiac.Marek ŠamajObr. 1 Informaèný dialóg programuInformationTeraz už používate¾ bude vedie , èo s aplikáciou robi . A ako sa vlastne vyvolá zobrazenieinformaèného dialógu? Ve¾mi jednoducho: staèí zavola funkciu MessageBox, prièomjej parametre sú:MessageBox(„Text v informaènom okne“, „Titulok informaèného ok<strong>na</strong>“,Jeho typ);Tretí parameter Jeho typ môže <strong>na</strong>dobúda hodnoty, ako vidíte v tab. 1. Treba si uvedomi, že tieto parametre môžeme kombinova . Odde¾ujeme ich operátorom |. Všetky<strong>na</strong>sledujúce volania funkcie MessageBox sú správne:MessageBox(“Môj prvý dialóg v prostredí Visual C++”, “Hurá!”,MB_ABORT-RETRYIGNORE |4/2001 PC REVUE 109


P R O G R A M U J E M EProgramovanie ASP stránok3. èasV tretej èasti seriálu si vysvetlíme dve pokroèilejšie témy. Prvou z nich bude odovzdávaniea spracovanie parametrov z formulára <strong>na</strong> HTML stránke <strong>sk</strong>riptovému kódu <strong>na</strong> ASPstránke. Druhá téma bude vysvet¾ova prácu s textovými súbormi <strong>na</strong> serveri.SPRACOVANIE ÚDAJOV Z FORMULÁRA NA HTML STRÁNKESKRIPTOM NA ASP STRÁNKE. Ve¾mi dôležité je vyrieši komunikáciu webovejaplikácie s používate¾om. Napríklad pri návrhu internetovej aplikácie typu e-business potrebujeme,aby sa používate¾ identifikoval prístupovým heslom, nieèo si objed<strong>na</strong>l a podobne. Natento úèel sa používajú formuláre. Klient vo väèšine prípadov komunikuje s webovou aplikáciouprostredníctvom ovládacích prvkov, ktoré sú podobné ovládacím prvkom klasických aplikácií.Názorný preh¾ad <strong>na</strong>jèastejšie používaných ovládacích prvkov voformulároch <strong>na</strong> HTML stránkach je <strong>na</strong> obrázku panela nástrojov editoraHTML a ASP stránok (Microsoft Visual Studio .NET). Ovládacieprvky sú v rámci HTML stránok zo<strong>sk</strong>upené do formulárov...ovládacie prvky ..Formulár môže obsahova vstupné prvky (INPUT), prvky <strong>na</strong>vytváranie zoz<strong>na</strong>mov (SELECT) a prvok <strong>na</strong> zadávanie rozsiahlejšíchtextových údajov (TEXTAREA).Po zatlaèení tlaèidla s výz<strong>na</strong>mom „O.K.“ alebo „Odosla “ sa údaje, ktorézadal klient, odovzdajú prostredníctvom príkazu SUBMIT <strong>na</strong> server.Formulár môže odovzda parametre ASP stránke metódou POSTalebo GET.Obr. 1Metóda POST zabalí všetky potrebné údaje z formulára a odošleich <strong>na</strong> server...ovládacie prvky ..ASP stránka <strong>na</strong> serveri preèíta tieto údaje volaním objektu Request, metódy Form.Ako parameter metódy Form uvedieme meno položky, ktorú chceme použi .hodnota=Request.Form(“meno_polozky”)Metóda GET odovzdá parametre ASP stránke ako súèas URL adresy, <strong>na</strong>príkladhttp://ll/kap3.asp?heslo=pokus. Ak formulár obsahuje viac parametrov, tie sú oddelenéz<strong>na</strong>kom &...ovládacie prvky ..Na strane serverovej ASP stránky použijeme <strong>na</strong> zistenie parametrov metódu Query-String objektu Request. Podobne ako v predchádzajúcom prípade použijeme ako parametermetódy QueryString meno položky.hodnota=Request.QueryString(“meno_polozky”)Na lepšie pochopenie výmeny informácií medzi klientom a serverom je potrebné aspoò vhrubých èrtách vysvetli , ako vlastne ASP stránka pracuje. Webový server odovzdá stránku <strong>na</strong>spracovanie vrstve ASP. Táto vrstva (tvorí ju dy<strong>na</strong>micky linkovate¾ná knižnica DLL) postupne poriadkoch èíta obsah súboru. Ak riadok obsahuje <strong>sk</strong>riptový kód, ten sa interpretuje a jeho výstupysú vložené do HTML stránky pre klienta. Ak riadok neobsahuje <strong>sk</strong>riptový kód, je vložený doHTML stránky priamo. Novšie verzie serverov <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr <strong>sk</strong>ontrolujú celý súbor, a ak ten neobsahujenijaký <strong>sk</strong>riptový kód, priamo ho vložia do HTML stránky. Preto môžeme používa príponuASP pre všetky stránky bez oh¾adu <strong>na</strong> to, èi obsahujú alebo neobsahujú nejaký <strong>sk</strong>riptový kód.PRÁCA S TEXTOVÝMI SÚBORMI NA SERVERI. Klasické programovaciejazyky obsahujú množinu príkazov <strong>na</strong> prácu so súbormi.Napríklad v programovacom jazyku C sa <strong>na</strong> prácu so súbormi používajú funkcie:fopen otvorenie súboru,fwrite zápis do súboru,fread èítanie zo súboru,fseek <strong>na</strong>vigácia v súbore <strong>na</strong> požadované miesto,fclose zatvorenie súboru.Skriptové jazyky však príkazy <strong>na</strong> prácu so súbormi nemajú implementované. Na prácu sosúbormi sa používajú komponenty. Komponent File Access je zahrnutý priamo do definicieASP. Práca s binárnymi súbormi <strong>na</strong> ASP stránke je pomerne zložitá, preto sa budeme venovalen textovým súborom. Ekvivalentné metódy <strong>na</strong> prácu s textovými súbormi sú:CreateTextFile vytvorenie textového súboru,OpenTextFile otvorenie textového súboru,FileExisttest, èi súbor existuje,MoveFile presun súboru,CopyFile kopírovanie súboru,DeleteFile vymazanie súboru.POSTUP PRI ÈÍTANÍ TEXTOVÉHO SÚBORU. Aby sme mohli preèíta textovýsúbor riadok po riadku, musíme <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr vytvori inštanciu objektu FileSystemObject.Použijeme <strong>na</strong> to metódu CreateObject objektu Server.Dim ObjSubor ‘ Vytvorime instanciu objektu FileSystemObjectSet ObjSubor = Server.CreateObject(“Scripting.FileSystemObject”)Ak chceme vytvori nový textový súbor, použijeme metódu CreateTextFile. Metóda vytvorínový textový súbor, prièom vráti objekt typu TextStream.dim TxtSubor ‘ Vytvorime novy textovy suborSet TxtSubor=ObjSubor.CreateTextFile(“c:/adresy.txt”)V prípade, že chceme pracova s jestvujúcim textovým súborom, použijeme metóduOpenTextFile. Metóda otvorí existujúci textový súbor, alebo ak taký súbor neexistuje,vytvorí nový textový súbor, prièom vráti objekt typu TextStream.dim TxtSubor ‘ Otvorime existujuci textovy suborSet TxtSubor=ObjSubor.OpenTextFile(“c:/adresy.txt”)Pomocou metódy ReadLine postupne v cykle <strong>na</strong>èítame do premennej adresa obsah jednotlivýchriadkov textového súboru. Po <strong>na</strong>èítaní ich môžeme ïalej a<strong>na</strong>lyzova a spracova. V <strong>na</strong>šom prípade ich vypíšeme <strong>na</strong> klientovej HTML stránke.do while not TxtSubor.AtEndOfStreamadresa = TxtSubor.ReadLineResponse.write adresa &”” ‘Vypis adresyloopPo ukonèení práce je potrebné súbor uzavrie .Set TxtSubor = CloseObjekty TxtSubor a ObjSubor však stále zostávajú v pamäti. Preto ich odstránime <strong>na</strong>stavením<strong>na</strong> Nothing.Set TxtSubor = NothingSet ObjSubor = NothingOkrem zápisu a èítania údajov zo súboru je možné pracova aj so súborom ako celkom.Môžeme ho kopírova , presúva , vymaza alebo zisti , èi súbor daného me<strong>na</strong> vôbecexistuje. Vo výklade syntaxe <strong>na</strong>sledujúcich príkazov použijeme tieto parametre:zdroj – urèuje meno súboru, s ktorým sa bude pracova . Môžeme <strong>na</strong>raz pracova ajs viacerými súbormi pomocou „hviezdièkovej konvencie“. Napríklad všetky textové súboryoz<strong>na</strong>èíme ako *.txtcie¾ – meno súboru alebo v prípade použitia „hviezdièkovej konvencie“ meno adresára,kam sa majú súbory presunú alebo <strong>sk</strong>opírovaprepísa – nepovinný parameter (štandardne <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> True), pomocou ktoréhourèíme, èi chceme prípadný existujúci súbor v cie¾ovom adresári prepísaObjSubor.CopyFile zdroj, cie¾, prepísa‘kopírovanie súboruObjSubor.MoveFile zdroj, cie¾, prepísa‘presun súboruObjSubor.DeleteFile zdroj‘vymazanie súboruObjSubor.FileExist(zdroj)‘test, èi súborexistujePráca so súbormi <strong>na</strong> serveri prostredníctvom <strong>sk</strong>riptov <strong>na</strong> ASP stránke je pomerne jednoduchá.Nikdy však nesmieme zabudnú ošetri možné chybové situácie. Požadovanýsúbor môže by vymazaný, alebo ak je uložený <strong>na</strong> primapovanom di<strong>sk</strong>u, môže by doèasnenedostupný a podobne.Ak neošetríme chybu, interpreter <strong>sk</strong>riptu <strong>na</strong> ASP stránke sa zastaví <strong>na</strong> prvom príkaze,ktorý spôsobil chybu, a vypíše chybové hlásenie, <strong>na</strong>príklad:---------------------------Objekt Server chyba ‘ASP 0177 : 800a0035’Metóda Server.CreateObject zlyhala/stranka.asp, riadok 2400000000---------------------------Pre vývojára je to oz<strong>na</strong>m, ktorý obsahuje cenné informácie <strong>na</strong> ladenie <strong>sk</strong>riptu <strong>na</strong> stránke.Je mu ihneï jasné, že v riadku 24 nieèo nepostrehol, prípadne zí<strong>sk</strong>a informáciuo tom, aká chyba súhrou nepredvídaných okolností vlastne vznikla. Klientovi tento110 PC REVUE 4/2001


P R O G R A M U J E M Eoz<strong>na</strong>m nehovorí vôbec niè. Vlastne podkopáva jeho dôveru k nášmu webovému sídlu.Ove¾a prijate¾nejší by bol oz<strong>na</strong>m:----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Požadovaná služba <strong>na</strong> serveri je doèasne nedostupná, <strong>sk</strong>úste ne<strong>sk</strong>ôr.----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Na ošetrenie chýb sa používa príkaz On Error Resume Next. Prekladaè ignoruje chybua pokraèuje ïalším príkazom.On Error Resume Nexterr.Clear....‘kod, v ktorom moze dojst k chybe..if err.number0 thenResponse.Write(“”&err.Description) &“”err.clearend ifCVIÈNÝ PRÍKLAD – ZADANIE. Vytvoríme HTML stránku, ktorá bude obsahovajeden formulár <strong>na</strong> zadanie prístupového hesla. Heslo budeme kontrolova prostredníctvomASP stránky <strong>na</strong> serveri. Pomocou druhého formulára budeme simulova rozposielaniee-mailov <strong>na</strong> adresy, ktoré sú vopred definované v textovom súbore <strong>na</strong> serveri.Riešenie:Obr. 2 Úvodná HTML stránkaVýpis textu e-mailu a adriesPriklad ku kapitole 3 ASPText mailu: ahojteVypis adries:jano@microsoft.<strong>sk</strong>jozo@nextra.<strong>sk</strong>zuza@telecom.<strong>sk</strong>Používate¾ sa prihlásil nesprávnym heslomPriklad ku kapitole 3 ASPNespravne hesloPoužívate¾ sa tentoraz prihlásil správnym heslomPriklad ku kapitole 3 ASP<strong>Vitajte</strong> v systemeRiešenie príkladu tvorí HTML stránka kap3.html, ktorá obsahuje dva zadávacie formulárea dve ASP stránky – kap3.asp a kap3a.asp – pre každý formulár jed<strong>na</strong>.Formulár môže odovzda parametre ASP stránke metódou POST alebo GET. V príkladesú <strong>na</strong> ilustráciu použité obidve metódy.Súbor kap3.html Priklad ku kapitole 3 ASPPriklad ku kapitole 3 ASP Prihlasenie pouzivatela do systemuHeslo:&nbsp;&nbsp;Rozposli mailom spravu vsetkym odoberatelom (len vypis adries)sprava: &nbsp;V prípade zadania hesla nám zrejme z h¾adi<strong>sk</strong>a utajenia bude prekáža prenos zadanéhohesla v tvare http://ll/kap3.asp?heslo=pokus., preto v tomto prípade použijememetódu GET.Pri návrhu formulárov je potrebné ošetri aj možnos , že používate¾ zadá nesprávneúdaje. V <strong>na</strong>šom prípade budeme kontrolova dåžku zadaného hesla, ktoré musí ma minimálne8 z<strong>na</strong>kov. Kontrolu môžeme vyko<strong>na</strong> buï pomocou <strong>sk</strong>riptov <strong>na</strong> strane servera,alebo <strong>sk</strong>riptov <strong>na</strong> strane klienta. V tomto prípade by kontrola dåžky hesla <strong>na</strong> strane serveraiba zbytoène zdržovala, preto to vyriešime priamo u klienta.Na overenie hesla použijeme podmienkovú konštrukciu if – then – else. Keïže aj vtomto <strong>na</strong>jjednoduchšom príklade je heslo uložené v textovom re azci <strong>na</strong> serverovej ASPstránke, používate¾ nemôže <strong>na</strong> strane klienta a<strong>na</strong>lýzou HTML stránky správne heslo zisti .Súbor kap3.asphtml> Priklad ku kapitole 3 ASPPriklad ku kapitole 3 ASP Druhá èas príkladu demonštruje prácu so súbormi <strong>na</strong> strane servera. Našou úlohou jesimulova pomocou výpisu e-mailových adries <strong>na</strong> obrazovku posielanie e-mailov viacerýmadresátom. Zoz<strong>na</strong>m adries je v textovom súbore, prièom ich poèet nie je obmedzený.Skutoèné posielanie e-mailov nie je zložité, ale bolo by potrebné ošetri chyby a výnimky,ku ktorým dôjde <strong>na</strong>príklad v situácii, ak nie je používate¾ pripojený <strong>na</strong> internet. Týmto byutrpela jednoduchos a názornos príkladu, pretože by sme riešili ve¾a nových vecí <strong>na</strong>raz.K tematike posielania mailov sa dostaneme v niektorom ïalšom pokraèovaní seriálu.Súbor C:\adresy.txtjano@microsoft.<strong>sk</strong>jozo@nextra.<strong>sk</strong>zuza@telecom.<strong>sk</strong>miro@inet.<strong>sk</strong>Súbor kap3a.asp Priklad ku kapitole 3 ASPPriklad ku kapitole 3 ASP Vypis adries:Pre názornos bol predchádzajúci príklad bez ošetrenia chýb, ktoré môžu vzniknú pribehu programu, <strong>na</strong>príklad ak niekto omylom vymaže súbor adresy.txt.V budúcom pokraèovaní tento príklad dokonèíme, to z<strong>na</strong>mená, že doplníme posielaniemailov z ASP stránky a ošetríme všetky potenciálne možnosti vzniku chýb.¼uboslav Lacko4/2001 PC REVUE 111


P R O G R A M U J E M EDelfinárium / 6. èas : Extrahujeme ikony IIIV tejto èasti dokonèíme Icon Extractor, nech sa vám príjemne èíta.UKLADANIE IKON. Blížime sa ku koncu <strong>na</strong>šej púte. Ostáva nám už iba vytvori rutinu,ktorá vybranú ikonu uloží do súboru. Rozhodol som sa, že príkaz Uloži ako neumiestnimdo hlavného menu, ale iba do kontextového (pop-up) menu. Dôvod je celkomjednoduchý: z kontextového menu je príkaz prístupný ove¾a rýchlejšie (hneï ako vyz<strong>na</strong>èíteikonu, môžete pravým tlaèidlom vyvola kontextové menu). Samotný kód, ktorý budeikonu uklada , som umiestnil do jednotky hlavného formulára. Nezabudnite preto odkaz<strong>na</strong> túto jednotku dopísa do uses klauzuly formulára MDI.Prvá vec, ktorú musíme <strong>na</strong> hlavný formulár prida , bude komponent typu TSaveDialog.Vlastnos filter tentoraz necháme nezmenenú, budeme ju totiž <strong>na</strong>stavova poèas behuprogramu. Aby sme zabránili náhodnému prepísaniu súboru, otvoríme vlastnos Optionsa podvlastnos ofOverwritePrompt <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> true. Ïalej musíme do uses klauzuly jednotkyhlavného formulára prida aj jednotku Clipbrd (t. j. Clipboard), keïže budeme pracovaaj so schránkou.Ako som už spomí<strong>na</strong>l, ukladanie sa bude dia prostredníctvom kontextového menu. Ztoho dôvodu je potrebné <strong>na</strong> formulár MDI prida komponent TPopupMenu, ktorý <strong>na</strong>zvemePopupMenu. Potom <strong>na</strong>stavíme vlastnos PopupMenu formulára MDI. Menu budeobsahova tri položky: Uloži ako ICO, Uloži ako BMP a Vloži do schránky. Aby bolapráca s programom ešte rýchlejšia, priradil som jednotlivým položkám klávesové <strong>sk</strong>ratky:Ctrl + I (I ako iko<strong>na</strong>), Ctrl + B (B ako bitmapa) a Ctrl + C (Copy to Clipboard). Nasledujúcivýpis je schémou tohto kontextového menu:object PopupMenu: TPopupMenuLeft = 88Top = 16object AsIco: TMenuItemCaption = ‘Uloži ako ICO...’ShortCut = 16457OnClick = AsIcoClickendobject AsBmp: TMenuItemCaption = ‘Uloži ako BMP...’ShortCut = 16450OnClick = AsBmpClickendobject DoSchranky: TMenuItemCaption = ‘Vloži do schránky’ShortCut = 16451OnClick = DoSchrankyClickendNa rade je výpis obslužnej rutiny udalosti OnClick pre každú jednotlivú položku kontextovéhomenu. Pripomí<strong>na</strong>m, že tieto metódy sú uložené v jednotke MDI formulára:procedure Tchild.AsIcoClick(Sender: TObject);beginwith MainWnd dobeginSaveDlg.FileName := ‘’;SaveDlg.DefaultExt := ‘ico’;MainWnd.SaveDlg.Filter := ‘Iko<strong>na</strong> Windows (*.ICO)|*.ICO|’;MainWnd.UlozIkonu(omAsICO);end;//withend;procedure Tchild.AsBmpClick(Sender: TObject);beginwith MainWnd dobeginSaveDlg.FileName := ‘’;SaveDlg.DefaultExt := ‘bmp’;SaveDlg.Filter := ‘Bitmapa (*.BMP)|*.BMP|’;UlozIkonu(omAsBMP);end;//withend;procedure Tchild.DoSchrankyClick(Sender: TObject);beginMainWnd.UlozIkonu(omClipBoard);end;Pred volaním metódy UlozIkonu sa vždy <strong>na</strong>jprv <strong>na</strong>staví filter súborov. Jeho <strong>na</strong>stavenieje závislé od toho, ktorú položku z kontextového menu sme vybrali. Teraz už viete, preèo<strong>na</strong>stavovanie filtra poèas návrhu programu nemalo zmysel – filter bude totiž vždy iný.Okrem toho je potrebné <strong>na</strong>stavi vlastnos DefaultExt èiže implicitnú príponu súboru.Vïaka nej nemusíte pri ukladaní zadáva príponu ruène.Všimnite si, že pred <strong>na</strong>stavením implicitnej prípony vymažeme obsah vlastnostiFileName. Je to z toho dôvodu, že komponent TSaveDialog sa nespráva tak, akoby mal. Ak totiž <strong>na</strong>jprv uložíme ikonu <strong>na</strong>príklad pod názvom IKONA.ICO a potom jubudeme chcie uloži ako bitmapu pod názvom IKONA.BMP, program automaticky priradísúboru príponu ICO a opýta sa nás, èi chceme pôvodný súbor prepísa (platí preDelphi 3).Obr. 1Iste ste uhádli, že ikonu budeme uklada pomocou rutiny UlozIkonu, ktorá je súèas ouhlavného formulára. Musím vám však ešte vysvetli , èo z<strong>na</strong>mená ten záhadný parameterv zátvorke. Ako vieme, používate¾ si môže z kontextového menu vybra niektorú z trochpoložiek. Bolo by ve¾mi nepraktické urobi tri nezávislé procedúry, ktoré by boli takmeridentické, a tak sa všetko vykoná v rámci jedinej rutiny, ktorú riadi táto pomocná premenná.Prvé dve písmenká sú <strong>sk</strong>ratkou výrazu Operation Mode èiže režim operácie. Tátopremenná je odvodená od ve¾mi zaujímavého typu, zvaného výpoètový. Musí by deklarovanáv sekcii type a musí by uvedená ešte pred deklaráciou hlavného formulára.Dôvod je jednoduchý: deklarácia formulára obsahuje deklaráciu metódy, ktorá sa <strong>na</strong>tento dátový typ odvoláva, tento typ teda musí by v èase kompilácie metódy známy. Abysme tomu lepšie porozumeli, pozrime sa <strong>na</strong> deklaráciu dátového typu OperationModea hlavného formulára:typeOperationMode = (omAsICO, omAsBMP, omClipboard);typeTMainWnd = class(TForm)Menu: TMainMenu;Subor: TMenuItem;........................procedure UlozIkonu(Mode:OperationMode);private{ Private declarations }public{ Public declarations }end;Všimnite si deklaráciu procedúry UlozIkonu: jej parametrom je premenná typuOperationMode. Keïže sme ju (t. j. deklaráciu premennej typu OperationMode) uviedliešte pred deklaráciou formulára, prekladaè o existencii tohto nového dátového typu užvie a nebude protestova . Pripomí<strong>na</strong>m, že tento dátový typ sa <strong>na</strong>zýva výpoètový a môžeobsahova jednu z hodnôt uvedených v zátvorke. Tieto hodnoty nám budú riadi procedúruvykonávajúcu ukladanie.112 PC REVUE 4/2001


P R O G R A M U J E M EVýpis procedúry UlozIkonu nájdete <strong>na</strong> internetovej stránke PC REVUE. Kód pracuje <strong>na</strong>podobnom princípe ako procedúra <strong>na</strong> extrahovanie ikon. Opä sa tu stretávame s dátovýmitypmi HIcon a TIcon. Objasòuje sa aj záhada okolo riadiacich premenných. Zamyslitesa <strong>na</strong>d týmto výrazom:if (Mode=omAsICO) or (Mode=omAsBMP) thenif not Savedlg.Execute then exit;Aby som vám rozmýš¾anie u¾ahèil, vysvetlím vám, èo sa tu deje. Druhý riadok by vámmal by povedomý, ide o štandardné použitie funkcie Execute: ak používate¾ stlaèil tlaèidloOK, funkcia vráti hodnotu true, ak stlaèil Zruši , funkcia vráti hodnotu false a procedúrasa ukonèí. Prvý riadok je dôležitý z toho dôvodu, aby nedošlo k zobrazeniu dialógovéhook<strong>na</strong> <strong>na</strong> ukladanie súboru, ak používate¾ z kontextového menu vyberie položkuVloži do schránky.Základný princíp uvedenej procedúry spoèíva v tom, že sa zistí èíslo položky, ktorá jepráve vybraná. Na tento úèel slúži funkcia Index. Potom sa táto iko<strong>na</strong> vyextrahuje prostredníctvomfunkcie ExtractIcon. Iste vám udrelo do oèí, že riadok s touto funkciouobsahuje aj jeden zvláštny zápis:(ActiveMDIChild as TChild).List.Selected.Index);Nebojte sa, všetko si vysvetlíme. Zaèneme tým, èo z tohto zápisu vieme „vylúšti “:List je názov komponentu TListView, ktorý je umiestnený <strong>na</strong> formulári MDI. Pomocouvlastnosti Selected a podvlastnosti Index sa môžeme dopracova k èíslu, ktoré námpovie, ktorá položka je práve vyz<strong>na</strong>èená. Prvý problém spoèíva v tom, že musíme zisti ,ktoré z okien MDI je práve aktívne. Niektoré komponenty obsahujú vlastnos , pomocouktorej je možné urèi index (èíslo) aktívneho prvku. To by ešte nebol ve¾ký problém,komponent TForm totiž obsahuje vlastnos ActiveMDIChild, pomocou ktorej viemeurèi , ktoré okno MDI je aktívne. Skutoèný problém je v tom, že táto vlastnos vraciaobjekt typu TForm. My však potrebujeme, aby vracala objekt typu TChild, pretože jedinetento komponent má <strong>na</strong> sebe umiestnený komponent TListView. Preto musíme prekladaèu<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èi , aby objekt ActiveMDIChild pretypoval <strong>na</strong> TChild. Inými slovami, prekladaèmusíme presvedèi , aby s objektom ActiveMDIChild pracoval tak, ako keby šlo oobjekt TChild.Aby sme mohli ikonu uloži aj ako bitmapu, musíme používa objekt TBitmap. Ten jepotrebný aj z toho h¾adi<strong>sk</strong>a, že metóda Assign objektu TClipboard nepodporuje ikony,preto musíme ikonu <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong>kresli <strong>na</strong> plátno objektu TBitmap. Túto kresbu potom buïuložíme do súboru (pomocou metódy SaveToFile), alebo ju vložíme do schránky (pomocoumetódy Assign).Èerešnièkou <strong>na</strong> torte bude pridanie podpory Drag and Drop. Nebude to pre nás novinka(preberali sme to v PC REVUE è. 1/2000), preto nebudem kód príliš komentova , zameriamsa iba <strong>na</strong> tie <strong>na</strong>jdôležitejšie riadky. V prvom rade je potrebné urèi , <strong>na</strong> ktorý formulárbude možné súbory „hádza “. V tomto prípade to bude hlavný formulár, preto doobslužnej rutiny udalosti OnShow pridáme <strong>na</strong>sledujúci kód:procedure TMainWnd.FormShow(Sender: TObject);beginDragAcceptFiles(Handle,True);end;Potom je potrebné vytvori rutinu, ktorá bude „podhodené“ súbory spracúva . Tá <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôrpre<strong>sk</strong>úma príponu súboru, ktorá musí by buï EXE, DLL, alebo ICL. Pokia¾ súbor tútopodmienku spåòa, môžeme ho otvori . No beda nám, neš astníkom! Veï my sme procedúruOtvorClick <strong>na</strong>písali tak, že sa pri jej vykonávaní automaticky ukáže dialógové okno<strong>na</strong> otváranie súborov! Pri použití Drag and Drop však už toto okno otvára nepotrebujeme.Èo teraz?!Niè to, všetko vyriešime s minimálnymi „stratami <strong>na</strong> životoch“. Táto metóda je vcelkupoužite¾ná, jediné, èo nám prekáža, je dialógové okno. Preto využijeme parameterSender, ktorému priradíme ¾ubovo¾ný objekt. Tento objekt potom použijeme pri volaníprocedúry OtvorClick, prièom procedúru upravíme tak, aby sa nám dialógové oknoobjavilo len vtedy, pokia¾ sa parameter Sender nebude rov<strong>na</strong> nášmu ¾ubovo¾némuobjektu.Zaèneme deklaráciou procedúry <strong>na</strong> spracovanie WM_DROPFILES správ. Ako už vieme,musíme ju deklarova v sekcii public:publicprocedure WMDropFiles(var Msg: TWMDropFiles);messageWM_DROPFILES;{ Public declarations }end;Kompletný výpis procedúry nájdete <strong>na</strong> internetovej stránke PC REVUE.V tejto procedúre sa <strong>na</strong>chádzajú riadky, ktoré nám takpovediac zachránili kožu. Sú toOpen.FileName := tmp;OtvorClick(Menu);Ako vieme, v procedúre OtvorClick sa <strong>na</strong> identifikáciu me<strong>na</strong> súboru používa vlastnosFileName objektu Open. Procedúru OtvorClick „oblafneme“ tak, že ešte pred jej zavolanímvložíme do vlastnosti FileName názov súboru, ktorý bol <strong>na</strong> formulár „hodený“.Potom zavoláme procedúru OtvorClick a ako parameter jej odovzdáme názov hlavnéhomenu <strong>na</strong>šej aplikácie, ktoré sa volá Menu. Vïaka tomu staèí do procedúry OtvorClickprida jediný riadok:if Sender Menu thenif not Open.Execute then Exit;Po tejto úprave sa dialógové okno zobrazí len vtedy, ak bude ma parameter Senderhodnotu inú ako Menu. Túto hodnotu však môže parameter <strong>na</strong>dobudnú len vtedy, ak jeprocedúra OtvorClick volaná z procedúry WMDropFiles. Z toho vyplýva, že dialógovéokno sa otvorí vždy vtedy, ak nie je procedúra OtvorClick volaná z procedúry WMDrop-Files. A práve to sme chceli dosiahnu .Ako vidíme, je dos dôležité premyslie si štruktúru programu prv, než ho zaènemepísa . My sme síce náš problém vyriešili, ale toto riešenie nie je príliš elegantné. Na domácuúlohu si program upravte tak, aby bolo otvorenie súboru vyko<strong>na</strong>né v samostatnejprocedúre, ktorú môžete <strong>na</strong>zva <strong>na</strong>príklad OtvorSubor. Táto procedúra bude takmeridentická s procedúrou OtvorClick. Bude ma jediný parameter typu string, ktorý budereprezentova názov súboru urèeného <strong>na</strong> otvorenie. Procedúru OtvorClick potom upravtetak, aby zobrazila dialógové okno a zavolala procedúru OtvorSubor. Samozrejme, budetemusie upravi aj procedúru WMDropFiles, v ktorej <strong>na</strong>miesto volania rutiny Otvor-Click zavoláte procedúru OtvorSubor.Iste ste si všimli, že náš program má ešte ïalší neduh: pokia¾ súbor neobsahuje nijakéikony, program nám otvorí prázdne okno. Vašou ïalšou úlohou bude upravi ho tak, abyv takejto situácii zobrazil chybové hlásenie a nové okno neotváral.Tak, a sme <strong>na</strong> konci. Dúfam, že sa vám Icon Extractor páèi (obr. 1). Napokon, aknáhodou nie, máte k dispozícii zdrojový kód, takže si ho môžete pokojne upravi pod¾avášho vkusu.NABUDÚCE. O mesiac vás oslní prvý Service Pack. Pôjde o urèitý odklon od doterajšiehoštýlu, ktorým bolo Delfinárium písané. Nájdete tu opravy mojich vlastných chýb,ktoré som po sebe <strong>na</strong>šiel, ako aj množstvo užitoèných rád, ktoré by do žiadnej doterazpublikovanej èasti Delfinária tematicky nezapadli, no rozhodne stoja za zmienku. Dozvietesa <strong>na</strong>príklad, ako ušetri pamä dy<strong>na</strong>mickým vytváraním formulárov, ako pridapoložku do systémového menu aplikácie a podobne. Nadnes je to teda všetko, dovideniao mesiac.Ivan Zernovác ml.4/2001 PC REVUE 113


P R O G R A M U J E M EJava pod lupou / 8. èas : Objekty a triedyNa popud istého èitate¾a bude poènúc týmto èíslom PC REVUE možné nájs <strong>na</strong> webovýchstránkach PC REVUE v sekcii Programujeme kompletné zdrojové texty preberaných príkladovvo forme, <strong>na</strong> akú v èasopise (žia¾) nie je miesto, a pod¾a situácie aj nieko¾ko príkladov<strong>na</strong>vyše. To¾ko úvodná informácia, môžeme sa vráti k Jave. V ôsmom pokraèovaníbudeme hovori o deklarácii tried.Java je výrazne objektovo orientovaný jazyk. Javov<strong>sk</strong>ý program je tvorený množinouobjektov, ktoré medzi sebou komunikujú. Komunikácia sa deje prostredníctvom zasielaniaspráv, ktoré sa v Jave realizuje ako klasické volanie procedurálnych jednotiek, tzv.metód jednotlivých objektov. Každý objekt je tak charakterizovaný jed<strong>na</strong>k množinou svojichèlenov, ktoré opisujú jeho okamžitý stav, a jed<strong>na</strong>k množinou svojich metód, ktoré opisujúmožné správanie objektu. Na zoz<strong>na</strong>m metód možno pohliada ako <strong>na</strong> exportovanýzoz<strong>na</strong>m správ, <strong>na</strong> ktoré je objekt schopný reagova .(Ešte poznámka k termínu èlen: Použil som takúto formuláciu, pretože preklad pôvodnéhoanglického slova field, teda pole, by mohol kolidova s po¾om ako údajovým typom,ktoré sa pre zmenu v angliètine povie array.)V Jave v zásade nie je možné vytvára objekty ad hoc, èírym vymenovaním ich obsahu(existujú anonymné triedy, ale tie nie je možné používa <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvyššej úrovni). Prv nežmôžeme zaèa používa nejaký objekt, treba opísa schému, <strong>na</strong> základe ktorej sa tentoobjekt vygeneruje. Takejto schéme sa hovorí deklarácia triedy objektu. V pôvodnom chápaníOO prístupu je trieda samostatným metaobjektom, ktorý dokáže generova novéobjekty. Èiastoène je to tak aj v Jave – poèas behu programu existuje run-time reprezentáciakaždej triedy, <strong>na</strong> základe ktorej bol vytvorený nejaký objekt –, ale koncept triedy jeorientovaný viac syntakticky; trieda je teda syntaktická konštrukcia, ktorá opisuje polia ametódy objektov. Výhoda existencie tried je zrejmá: <strong>na</strong> základe jednej šablóny možno jednoduchovytvára objekty s rov<strong>na</strong>kou štruktúrou.Ako teda vlastne vyzerá zdrojový kód javov<strong>sk</strong>ého programu? Je zvykom zapisovadeklaráciu každej triedy do samostatného súboru s príponou .java. Pri verejných (public)triedach je to dokonca nutnos a názov každého takéhoto súboru sa musí zhodovas názvom verejnej triedy v òom deklarovanej. Pri preklade programu sa súbory.java transformujú <strong>na</strong> súbory s príponou .class, ktoré obsahujú binárnu reprezentáciujednotlivých tried. Ešte treba vyrieši otázku, ako má program zaèa . Ako sme už spomí<strong>na</strong>li,jed<strong>na</strong> z tried musí obsahova statickú metódu main(), ktorú možno vyvola beztoho, aby existoval konkrétny objekt príslušnej triedy. Táto metóda sa potom musí postarao vytvorenie zodpovedajúcich objektov (ak je to <strong>na</strong>ším cie¾om).TRIEDY A ICH DEKLARÁCIA. Deklaráciou triedy zavádzame do programu novýreferenèný typ; samotná deklarácia opisuje jeho implementáciu. Triedy možno deklarova<strong>na</strong> rôznych úrovniach, pod¾a toho ich delíme <strong>na</strong> triedy <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvyššej úrovni (top-level)a <strong>na</strong> triedy vnorené (nested). Na zaèiatku sa budeme zaobera výhradne triedami toplevel,vnorené triedy (vnútorné, lokálne èi anonymné) prídu <strong>na</strong> rad až ne<strong>sk</strong>ôr.Pre názornos uvedieme hneï <strong>na</strong> zaèiatku kompletnú deklaráciu jednoduchej triedy,<strong>na</strong> ktorú budeme v ïalšom výklade odkazova . Triedu <strong>na</strong>zveme Point, bude totiž predstavovabod v dvojrozmernom priestore. Taký bod je úplne opísaný svojimi dvomasúradnicami, ktoré budú predstavova stav objektu. Náš bod bude schopný presunú sa<strong>na</strong> urèené súradnice a ïalej sa dokáže urèitým obmedzeným spôsobom „zobrazi “.Tu je zdrojový kód triedy Point, umiestnený v súbore Point.java:public class Point{private int x; // x-ová súradnicaprivate int y; // y-ová súradnica// konštruktoryPoint(){this(0, 0);}Point(int x, int y){this.x = x;this.y = y;}// move() – presun <strong>na</strong> nové súradnicepublic void move(int x, int y){this.x = x;this.y = y;}// getX() – vrátenie x-ovej súradnice}public int getX(){return x;}// getY() – vrátenie y-ovej súradnicepublic int getY(){return y;}// show() – „zobrazenie“ bodupublic void show(){System.out.println(“Point at [“ + x + “, “ + y + “]”);}Všeobecný zápis deklarácie triedy vyzerá s urèitými zjednodušeniami takto:modifikátory class MenoTriedy{telo}Pre meno triedy platia rov<strong>na</strong>ké pravidlá ako pre identifikátor. Je zvykom zaèí<strong>na</strong> menotriedy (a pokia¾ je toto meno viacslovným spojením, aj jednotlivé zložky me<strong>na</strong>) ve¾kým písmenom,ako <strong>na</strong>pr. LineBuffer, TextFrame a i.Pred k¾úèovým slovom class sa v deklarácii vy<strong>sk</strong>ytujú tzv. modifikátory triedy, ktoréurèitým spôsobom upravujú vlastnosti novo deklarovanej triedy. Ako modifikátory triedymožno použi k¾úèové slová public, protected, private, abstract, static èifi<strong>na</strong>l. Tri z týchto modifikátorov, menovite protected, private a static, možnopouži len pre triedy deklarované v rámci inej triedy. Modifikátory abstract a fi<strong>na</strong>ldostanú zmysel v okamihu, keï budeme hovori o vz ahu dediènosti medzi triedami,a koneène modifikátor public robí triedu verejnou, èo však bližšie vysvetlíme až pri rozprávanío balíkoch.Telo deklarácie triedy tvoria deklarácie èlenov triedy a jej metód. Okrem nich možno vtriede nájs ešte deklarácie vnorených tried a rozhraní, ale tie zatia¾ pre<strong>sk</strong>oèíme.DEKLARÁCIA ÈLENOV TRIEDY. Prvou èas ou deklarácie triedy je deklaráciajej èlenov, v ktorých bude uložený stav objektu. Deklarácia èlenov triedy sa nijako výraznenelíši od deklarácie lokálnych premenných, samozrejme, ak neberieme do úvahy fakt,že èlen<strong>sk</strong>é premenné takto deklarované sú trvalou súèas ou príslušného objektu, zatia¾ èolokálne premenné zanikajú po opustení tela príslušného bloku kódu.Všeobecný zápis deklarácie èlenov triedy vyzerá teda takto:modifikátory typ zoz<strong>na</strong>m-deklarátorov ;kde zoz<strong>na</strong>m deklarátorov je èiarkami oddelená postupnos deklarátorov v tvareidentifikátoraleboidentifikátor = inicializátorAk sa pozrieme do triedy Point, nájdeme tam deklaráciu dvoch èlenov, x a y, ktoréobsahujú x-ovú a y-ovú súradnicu príslušného bodu. Deklarácia èle<strong>na</strong> x vyzerá takto:private int x;V tejto deklarácii sa <strong>na</strong>chádza jediný deklarátor, identifikátor x. Typom èle<strong>na</strong> x budeint. Okrem toho je súèas ou deklarácie jeden modifikátor, k¾úèové slovo private, ktoréhovorí o tom, že èlen x bude súkromným èlenom triedy Point a nikto iný k nemu nebudema prístup. Deklarácia èle<strong>na</strong> y vyzerá podobne.Obe deklarácie by sme mohli spoji do jednej:private int x, y;V takejto deklarácii je zoz<strong>na</strong>m deklarátorov tvorený dvoma identifikátormi, x a y.Dôležité je zapamäta si, že modifikátory a typ sa vz ahujú <strong>na</strong> všetky identifikátoryv zoz<strong>na</strong>me deklarátorov.Ak by sme poci ovali potrebu oba èleny inicializova nejakou hodnotou, staèí deklarácieupravi <strong>na</strong> tvar:private int x = 0;private int y = 0;resp.private int x = 0, y = 0;114 PC REVUE 4/2001


P R O G R A M U J E M EInicializovanie premenných (hocijakých) nulovou hodnotou je však zbytoèné, to sa robíautomaticky a okrem toho je trieda Point <strong>na</strong>písaná tak, že pokia¾ pri vytváraní novej inštancie(inštancia triedy = objekt vytvorený <strong>na</strong> základe tejto triedy) neuvedieme poèiatoènéhodnoty súradníc, implicitne sa budú uvažova nulové.V deklarácii jednej triedy sa nesmú vy<strong>sk</strong>ytova dva èleny s rov<strong>na</strong>kým názvom. Je tologické, pretože by pri prístupe k nim dochádzalo k nejednoz<strong>na</strong>ènosti. Je však možné,i keï neve¾mi žiaduce, pomenova èlen triedy rov<strong>na</strong>ko ako niektorú z metód triedy.Keïže jediné, èo odlišuje deklaráciu èlen<strong>sk</strong>ých premenných od deklarácie lokálnych premenných,sú modifikátory, zameriame sa teraz <strong>na</strong> ne. Ako modifikátory èlenov triedymožno použi k¾úèové slová public, protected, private, static, fi<strong>na</strong>l, transienta volatile.Prvé tri modifikátory ovplyvòujú spôsob prístupu k èlenom. K¾úèovým slovom publicsa oz<strong>na</strong>èujú èleny verejné. K takýmto èlenom môže pristupova ktoko¾vek: samotné metódyobjektu, metódy prípadných odvodených objektov, ale aj metódy ¾ubovo¾ného inéhoobjektu. Verejné èleny treba používa opatrne, pretože v zásade nie je možné zabráninekonzistentnej manipulácii s nimi bez toho, aby o tom samotný objekt nieèo vedel.K¾úèové slovo private z<strong>na</strong>mená presný opak: takto oz<strong>na</strong>èené èleny sa považujú zasúkromné pre daný objekt. Okrem metód objektu k nim nemá prístup nikto, ani metódyodvodených tried. Takéto èleny sú úplne konformné s jedným zo základných pilierovOOP, konceptom zapuzdrenia. Jediná možnos , ako meni hodnotu súkromných èlenov,je prostredníctvom metód objektu, a tie sú, samozrejme, úplne pod kontrolou objektu.Koneène posledný modifikátor protected definuje èleny ako tzv. chránené; takéto èlenysú prístupné <strong>na</strong> rozdiel od súkromných èlenov aj odvodeným triedam, nie však metódamostatných objektov.Je chybou, ak pri deklarácii èle<strong>na</strong> triedy uvedieme viac ako jeden z modifikátorov public,protected alebo private. Je však možné neuvies ani jeden z týchto modifikátorov,v takom prípade sa èleny správajú ako chránené, s tým rozdielom, že k nim majú prístupmetódy všetkých tried <strong>na</strong>chádzajúcich sa v tom istom balíku. Viac <strong>na</strong> túto tému ne<strong>sk</strong>ôr.K¾úèové slovo static oz<strong>na</strong>èuje tzv. statické èleny. Rozdiel medzi nestatickými a statickýmièlenmi je pomerne zásadný. Zatia¾ èo nestatický èlen triedy existuje samostatnev každej kópii objektu, vytvoreného pod¾a tejto triedy, statický èlen existuje pre každútriedu práve jeden. I<strong>na</strong>k povedané, nestatické èleny sú súèas ou každej vytvorenej inštancietriedy a zme<strong>na</strong> nestatického èle<strong>na</strong> jedného objektu nijako neovplyvòuje hodnotu rov<strong>na</strong>kopomenovaného èle<strong>na</strong> iného objektu tej istej triedy. Statický èlen je, <strong>na</strong>opak, zdie¾anývšetkými objektmi jednej triedy a de facto nie je súèas ou jednotlivých objektov, alesamotnej triedy. Je teda možné s ním pracova aj vtedy, ak dosia¾ nebola vytvorená nijakáinštancia tejto triedy. Pre nestatické èleny sa v angliètine používa aj termín instancevariables, statické sú potom class variables. Z oboch pomenovaní je okamžite zrejmé,komu daný èlen patrí.Klasickým príkladom použitia statického èle<strong>na</strong> by mohlo by poèítadlo vytvorenýchobjektov. Každé vytvorenie novej inštancie by spôsobilo inkrementáciu poèítadla. Deklaráciaèle<strong>na</strong> by mohla vyzera takto:public static long counter = 0;A v tele konštruktora triedy (èo to je, to sa dozvieme o chví¾u) by sa <strong>na</strong>chádzal riadok:counter++;Kompletný príklad takejto triedy nájdete <strong>na</strong> webovej stránke PC REVUE v sekcii Programujeme.Ïalší modifikátor fi<strong>na</strong>l hovorí o tom, že èlen takto oz<strong>na</strong>èený svoju hodnotu nebudemeni a bude sa správa ako pomenovaná konštanta. Je pochopite¾né, že fi<strong>na</strong>l èlenytreba inicializova priamo v deklarácii. Èasto je výhodné deklarova finálne èleny súèasneako statické, potom máme možnos pristupova k nim bez nutnosti vytvára nový objekt.Ako príklad možno uvies takúto deklaráciu:public class Const{public static fi<strong>na</strong>l double PI = 3.1415926;}Trieda Const obsahuje jediný èlen PI, ktorý je statický a zároveò konštantný. V programeby sme ho mohli sprístupni jednoduchým zápisom Const.PI a používa <strong>na</strong>miestoliterálu 3.1415926.Modifikátor transient oz<strong>na</strong>èuje èleny, ktoré nie sú súèas ou perzistentného stavuobjektu. I<strong>na</strong>k povedané, keby sme chceli objekt serializova a uloži <strong>na</strong> perzistentné médium(<strong>na</strong>príklad do súboru <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u), alebo hoci posla po sieti v rámci distribuovanejaplikácie, tranzientné èleny by sa v takomto prípade neukladali – stav objektu by bolomožné rekonštruova aj bez hodnôt týchto èlenov.Posledný èlen<strong>sk</strong>ý modifikátor volatile sa používa <strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èenie èlenov, ktorých hodnotutreba pri použití èle<strong>na</strong> vždy <strong>na</strong>novo èíta z príslušnej oblasti pamäte. Pri multithreadovýchaplikáciách je bežné, že si jednotlivé thready uchovávajú lokálne kópie urèitýchpremenných, ktoré sa s hlavnou kópiou synchronizujú len v urèitých okamihoch. Modifikátorvolatile túto synchronizáciu vynucuje pri každom použití príslušnej premennej.DEKLARÁCIA METÓD TRIEDY. Metódy <strong>na</strong> rozdiel od èlenov opisujú správanieobjektov, a preto budú obsahova kód. Deklarácia metódy vyzerá vo všeobecnostitakto:modifikátory výsledok názovMetódy ( parametre ){telo}Každá metóda má svoj názov, pre ktorý platia známe pravidlá. Podobne ako pri pomenovávanítried je zvykom zaèí<strong>na</strong> jednotlivé slová vo viacslovnom pomenovaní ve¾kým písmenom,názvy metód sa však obyèajne zaèí<strong>na</strong>jú malým písmenom, ako <strong>na</strong>pr. moveTo,convertToBi<strong>na</strong>ry a pod.Metóda sa z h¾adi<strong>sk</strong>a vykonávania programu správa rov<strong>na</strong>kým spôsobom ako klasickácéèkov<strong>sk</strong>á funkcia. Možno jej posla parametre a môže volajúcemu objektu vráti nejakúhodnotu. Typ výsledku sa v deklarácii zapisuje pred názov metódy. Zoz<strong>na</strong>m formálnychparametrov metódy uvedieme do okrúhlych zátvoriek za názov metódy. Jednotlivéparametre majú tvar klasickej deklaraènej dvojice typ – názov a sú oddelené èiarkou. Názvyjednotlivých parametrov možno používa v tele metódy ako lokálne premenné, ktorésa <strong>na</strong>plnia príslušnými hodnotami pri volaní metódy.Zoberme si ako príklad metódu move() triedy Point. Tu je pre úplnos jej deklarácia:public void move(int x, int y){this.x = x;this.y = y;}Vidíme, že táto metóda prijíma dva parametre, ktoré sme pomenovali x a y a oba sú typuint. Zhodou okolností sa aj oba èleny triedy Point volajú x a y, ale akýko¾vek samostatnývý<strong>sk</strong>yt identifikátorov x a y v metóde move() tieto dva èleny zakryje. Preto sme v tele metódymuseli použi zápis this.x = x. Jednoduché, nekvalifikované meno x <strong>na</strong>pravo od operátorapriradenia predstavuje formálny parameter metódy. Na¾avo od operátora priradenia sa<strong>na</strong>chádza výraz this.x, ktorý sprístupòuje zakrytý èlen x triedy Point. K¾úèové slovo thispoužité vnútri metódy predstavuje referenciu <strong>na</strong> objekt, <strong>na</strong>d ktorým bola metóda vyvolaná.Viac si povieme v odseku venovanom prístupu k èlenom triedy.Metóda move() nevracia nijakú hodnotu. To je vyjadrené k¾úèovým slovom void,použitým ako typ návratovej hodnoty v deklarácii. Na rozdiel od C++ je toto jedinásituácia, v ktorej je možné k¾úèové slovo void použi .Pozrime sa teraz <strong>na</strong> deklaráciu inej metódy, <strong>na</strong>pr. getX(). Vidíme, že tá je deklarovanás návratovým typom int. V tele metódy musíme preto zabezpeèi , aby sa nejaká hodnotatypu int vrátila volajúcemu objektu. Ako vyplýva z názvu metódy, chceme zrejmevráti x-ovú súradnicu príslušného bodu, ktorá je uložená v èlene x. Na urèenie návratovejhodnoty použijeme príkaz return x. Tento príkaz v ¾ubovo¾nej metóde spôsobí jejokamžité ukonèenie a vrátenie príslušnej hodnoty. Je chybou použi príkaz return bezargumentu v metóde, ktorá bola deklarovaná s návratovým typom iným ako void, rov<strong>na</strong>koje chybou použi return s argumentom v metóde deklarovanej ako void.Formálne parametre metódy môžu by deklarované s modifikátorom fi<strong>na</strong>l, v takomprípade sa v tele metódy považujú za konštantné a nemožno ich meni .Podobne ako pri deklarácii èlenov môžu by súèas ou deklarácie metód triedy modifikátory.Pri metódach možno použi modifikátory public, protected, private,abstract, static, fi<strong>na</strong>l, synchronized a <strong>na</strong>tive. Prvé tri majú rov<strong>na</strong>kú funkciuako pri èlenoch, teda definujú úroveò prístupu k metódam. Modifikátory abstract afi<strong>na</strong>l súvisia s mechanizmom dediènosti, takže si o nich povieme až <strong>na</strong>budúce.Popri statických èlenoch tried možno pomocou modifikátora static ako statické definovaaj metódy. Takéto metódy sa dajú zavola aj v prípade, že nemáme k dispozícii nijakýobjekt príslušnej triedy. V a<strong>na</strong>lógii s posielaním správ si možno predstavi , že príslušnú správuneposielame konkrétnej inštancii triedy, ale samotnému metaobjektu triedy. Pre statickémetódy sa vžilo aj pomenovanie class methods <strong>na</strong> rozdiel od bežných instance methods.Príklad statickej metódy možno opä nájs <strong>na</strong> webovej stránke PC REVUE.Metódy oz<strong>na</strong>èené ako synchronized slúžia <strong>na</strong> zabezpeèenie vzájomného vyluèovaniapri prístupe k objektu (v podstate realizujú údajovú metaštruktúru monitor). Možnostiamsynchronizácie v Jave bude venovaná samostatná èas .Koneène metódy deklarované s modifikátorom <strong>na</strong>tive sú implementované pomocouplatformovo závislého kódu. Takéto metódy neobsahujú telo, <strong>na</strong>miesto neho je deklaráciaukonèená bodkoèiarkou, ako <strong>na</strong>pr.:public <strong>na</strong>tive void fileOpen(String <strong>na</strong>me);DEKLARÁCIA KONŠTRUKTOROV. Špeciálnou množinou metód sú tzv. konštruktory.Deklaráciu konštruktora spoznáme ¾ahko: neobsahuje špecifikáciu návratovéhotypu a jeho názov sa presne zhoduje s názvom triedy. Ako <strong>na</strong>povedá jeho názov, konštruktorje zodpovedný doslova za „<strong>sk</strong>onštruovanie“ objektu pri jeho vytváraní. Konštruktorovmôže by viac, musia sa však líši poètom a/alebo typmi argumentov. Konštruktoryokrem jednej výnimky nikdy nevoláme klasickým volaním metódy, vyvolávajú sa automatickypri vzniku novej inštancie objektu.4/2001 PC REVUE 115


P R O G R A M U J E M EOd bežných metód sa konštruktory líšia predovšetkým tým, že môžeme k ich deklaráciipripoji len modifikátory prístupu public, protected èi private. Menovite konštruktorynemôžu by abstraktné ani finálne a už vôbec nie statické.V triede Point sa <strong>na</strong>chádzajú dva konštruktory. Jeden akceptuje dva argumenty typuint, ktoré bežným spôsobom <strong>sk</strong>opíruje do èlenov x a y, druhý je bez argumentov.Všimnime si telo tohto konštruktora:Point(){this(0, 0);}Prvým (a v tomto prípade jediným) príkazom v tele konštruktora je this(0, 0), ktorýspôsobí explicitné zavolanie iného konštruktora, ktorý dokáže akceptova dve celé èíslaako argumenty. Takýto konštruktor „zhodou okolností“ v triede Point máme, takže vytvorenieinštancie triedy Point bez argumentov vytvorí v <strong>sk</strong>utoènosti bod s nulovýmisúradnicami. Tento prístup je pomerne bežný – <strong>na</strong>jkomplikovanejší konštruktor sa implementujecelý, zjednodušené verzie konštruktora potom volajú hlavný konštruktor s urèitýmiimplicitnými hodnotami. Výhoda je zrejmá: pri zmene spôsobu konštrukcie objektustaèí prepísa kód jediného konštruktora.V prípade, že trieda neobsahuje nijaký konštruktor, vytvorí prekladaè tzv. implicitnýkonštruktor bez argumentov, ktorého jedinou úlohou bude zavola konštruktor <strong>na</strong>dradenejtriedy (ale o tom až <strong>na</strong>budúce).PRÁCA S OBJEKTMI. Skôr než s objektmi zaèneme pracova , musíme ich nejakýmspôsobom vytvori . To sa deje v dvoch krokoch. Predovšetkým treba deklarova premennúpríslušného referenèného typu, v <strong>na</strong>šom prípade teda <strong>na</strong>príklad:Point p;Podobne, ako to bolo pri poliach, ani teraz premenná p neobsahuje samotný objekt,dokonca dosia¾ žiad<strong>na</strong> inštancia triedy Point vytvorená nebola (p obsahuje hodnotu null).Explicitné vytvorenie objektu typu Point a priradenie odkazu <strong>na</strong> tento objekt do premennejp zabezpeèíme pomocou <strong>na</strong>sledujúceho príkazu:p = new Point(10, –40);Novú inštanciu teda vytvoríme pomocou k¾úèového slova new, za ktoré uvedieme názovpríslušnej triedy a do zátvoriek argumenty pre príslušný konštruktor. Vytvorenie inštanciesa vykoná v <strong>na</strong>sledujúcich krokoch:1. alokuje sa miesto v pamäti2. inicializujú sa èleny objektu <strong>na</strong> implicitné (nulové) hodnoty3. vyhodnotia sa argumenty konštruktora4. vyberie sa a vykoná sa vhodný konštruktor5. referencia <strong>na</strong> nový objekt sa vráti ako hodnota celého výrazuV prípade, že by sme chceli vytvori bod s implicitnými súradnicami, použijeme príkaz:Point q = new Point();Len èo je objekt vytvorený, možno s ním pracova . Èleny aj metódy sprístupòujeme pomocouklasickej bodkovej notácie:objekt.èlenobjekt.metódaKeby niektorý z èlenov triedy Point bol verejne prístupný, mohli by sme <strong>na</strong>písa nieèo ako:p.x = 20; // chybap.y = 50; // chybaale vzh¾adom <strong>na</strong> to, že oba èleny sú privátne, uvedený zápis povedie k chybe pri preklade.Môžeme však objektu p posla správu move alebo show (obe sú verejné):p.move(20, 50);p.show();POUŽITIE THIS. Na záver si ešte objasníme výz<strong>na</strong>m k¾úèového slova this. V ¾ubovo¾nejnestatickej metóde predstavuje this fiktívnu lokálnu premennú, ktorej obsahomje referencia <strong>na</strong> ten objekt, <strong>na</strong>d ktorým práve vykonávaná metóda pracuje. Ak teda <strong>na</strong>príkladobjektu, <strong>na</strong> ktorý odkazuje prv definovaná premenná p, pošleme správu move, zavolása jeho metóda move() a v jej tele bude this obsahova referenciu <strong>na</strong> tento objekt(inými slovami, bude plati podmienka p == this).Je <strong>na</strong>dovšetko zrejmé, že odkaz <strong>na</strong> volaný objekt nemá zmysel v statických metódach,takže v takýchto metódach povedie akéko¾vek použitie k¾úèového slova this k neodvratnejprekladovej chybe.NABUDÚCE. V májovom èísle budeme v rozprávaní o triedach pokraèova – <strong>na</strong> radpríde dediènos , prekrývanie metód, abstraktné triedy a kadeèo iné. Dovtedy dovidenia.Vladimír Klimov<strong>sk</strong>ýProgramujeme vo VB / 3. èasTak ako každý programovací jazyk aj Visual Basic má svoje zákonitosti a pravidlá, ktoré jepotrebné poz<strong>na</strong> , aby sme mohli správne a bez problémov vytvára zdrojový kód. Preto sitentoraz povieme o syntaxi VB.RIADKOVÁ ORIENTÁCIA. Už od prvých verzií Basicu, ktoré boli súèas ou aj takýchstarých poèítaèov, ako sú Spectrá, používa tento jazyk tzv. riadkovú orientáciu písaniakódu. To z<strong>na</strong>mená, že jeden príkaz musí by zapísaný v jednom riadku. Pomocouoperátora dvojbodka je možné <strong>na</strong>písa aj viac príkazov do jedného riadka ako podprogram.Pre lepšie pochopenie si ukážeme <strong>na</strong>sledujúci kód.X = 1: Y = 1je totožné s kódomX = 1Y = 1No práve tu by som sa rád pozastavil, pretože ve¾a ¾udí robí zásadnú chybu v tom, žepovažujú dvojbodku za odde¾ovaè riadkov. To je, samozrejme, ve¾ký omyl. Opä by sme sito mohli <strong>na</strong>jlepšie vysvetli <strong>na</strong> ukážke, ako <strong>na</strong>pr.If X = 1 Then A = 1: B = 1nie je totožné s kódomIf X = 1 Then A = 1B = 1V prvom prípade sa po splnení podmienky vyko<strong>na</strong>jú oba príkazy, teda premennej A ajpremennej B sa priradí hodnota 1. To isté sa udeje aj v druhom prípade. Zamyslime savšak, èo sa stane v prípade, že daná podmienka nebude splnená. V takej situácii sa vprvom prípade neudeje niè a v druhom sa aj <strong>na</strong>priek nesplnenej podmienke priradí premennejB hodnota 1. Z toho vyplýva, že príkaz <strong>na</strong> priradenie hodnoty premennej B sa vdruhom prípade vykoná nezávisle od splnenia podmienky.Ïalšia vec, ktorú VB prebral od svojich predchodcov, je možnos èíslovania riadkov.Táto vlastnos sa dá výborne využíva v spojení s príkazmi GoTo alebo GoSub, ktoré slúžia<strong>na</strong> od<strong>sk</strong>ok z jednej èasti kódu <strong>na</strong> inú, a z vlastnej <strong>sk</strong>úsenosti viem, že pri tvorbe aplikácietreba túto vlastnos neraz využi . Na rozdiel od starých verzií Basicu pozná VB okrem èíselnéhooz<strong>na</strong>èovania riadkov aj textové oz<strong>na</strong>èovanie. Vezmime si <strong>na</strong>sledujúci kód.10 If A = 1 Then GoTo Chyba20 B = 2Chyba:MsgBox “Nastala chyba”Tento kód má za následok, že po splnení podmienky v riadku 10 program <strong>sk</strong>oèí <strong>na</strong> riadokChyba a vykoná príkaz MsgBox (<strong>na</strong> obrazovke zobrazí okno so správou „Nastalachyba“). Takisto sme si ukázali ïalšiu funkciu dvojbodky: ak ju zadáme po nejakom slove,ktoré je samostatne <strong>na</strong>písané v jednom riadku a ktoré sa nezhoduje so žiadnym príkazomVB, oz<strong>na</strong>muje poèítaèu, že text pred dvojbodkou je textové oz<strong>na</strong>èenie riadka. Takétooz<strong>na</strong>èovanie je ove¾a preh¾adnejšie ako èíselné, pretože <strong>na</strong> prvý poh¾ad je jasné, èo kód vdanom riadku vykonáva.AUTOMATICKÁ KONTROLA SYNTAXE. Za jednu z <strong>na</strong>jväèších pomôcokpri písaní zdrojového kódu považujem možnos zapnutia automatickej kontroly syntaxe.Tú si môžeme zapnú zaškrtnutím políèka Auto Syntax Check <strong>na</strong> karte Editor v dialógovomokne Options. Ak máme túto funkciu aktívnu, VB automaticky po <strong>na</strong>písaní každéhoriadka prekontroluje, èi sú použité príkazy <strong>na</strong>definované, èi bola dodržaná správnos syntaxeatï. Takto môžeme opravi množstvo chýb, ktoré by sme i<strong>na</strong>k odhalili až pri používanívytvorenej aplikácie.AUTOMATICKÉ FORMÁTOVANIE. Autori VB mysleli aj <strong>na</strong> to, aby sa v „zdrojaku“zachovávala èo <strong>na</strong>jväèšia preh¾adnos . Po tom, èo VB <strong>sk</strong>ontroluje syntax a uzná, žeje v poriadku, <strong>na</strong>formátuje kód pod¾a urèitých pravidiel. Medzi ne patrí <strong>na</strong>pr. to, že príkazysa zaèí<strong>na</strong>jú ve¾kým písmenom, prázdne zátvorky sa vynechávajú a pod. Takisto saautomaticky mení farba jednotlivých druhov syntaxí. Napríklad príkazy majú inú farbuako poznámky. Automatické formátovanie tiež pomáha pri písaní zložitejšieho kódu.Napríklad ak zaèneme definova novú funkciu pomocou príkazu Function, VB sám doplnípríkaz <strong>na</strong> dokonèenie definície End Function.Juraj Okolièányi116 PC REVUE 4/2001


P R O G R A M U J E M EMalé ve¾ké databázy / 8. èasNieko¾kým z vás nejde spusti démon mysqld. Poèítaè vyhlási chybu Can’t create IP socket.Ide o chybu, keï nie je <strong>na</strong> poèítaèi vo Windows 9x <strong>na</strong>ištalovaný a <strong>na</strong>konfigurovaný TCP/IP protokol.Opis inštalácie a <strong>na</strong>stavenia tohto protokolu je uvedený v seriáli Samba III <strong>na</strong> straneè. 112 v tomto èísle èasopisu.V predchádzajúcich èastiach sme sa pri vysvet¾ovaní príkazu SELECT zaoberali iba jednoutabu¾kou. Toto sa však v praxi používa zriedka. Ve¾mi èasto sa výstupné zostavy <strong>sk</strong>ladajúzo spojenia dvoch alebo aj viacerých tabuliek. Spoji tabu¾ky potrebujeme vtedy, akv jednej tabu¾ke nie sú všetky <strong>na</strong>mi požadované informácie. A tak sa tentoraz budemevenova spájaniu tabuliek, ktorému sa po anglicky hovorí JOIN.VYTVORENIE CVIÈNÝCH TABULIEK. Aby sme si vysvetlili túto tematiku,vytvoríme dve pomocné tabu¾ky, <strong>na</strong> ktorých budeme spájanie tabuliek precvièova . Prvá tabu¾kasa <strong>na</strong>zýva CITATEL; sú v nej uložené cvièné mená jednotlivých èitate¾ov a identifikaèné èíslovypožièanej literatúry. Druhá tabu¾ka nesie názov LITERATURA a obsahuje identifikaèné èíslo anázov literatúry, ktorú si môžu jednotliví èitatelia vypožièa . Už vieme, že nie je ve¾mi vhodnédáva do jednej tabu¾ky meno èitate¾a a úplný názov knihy, ktorú si požièal, <strong>na</strong>pr. Hrbatý, Teóriarelativity. Veï kto by stále vypisoval celé názvy u všetkých èitate¾ov, keï je podstatne jednoduchšiezapísa iba identifikaèné èíslo príslušnej literatúry. (Poznámka: Okrem toho by taktozostavená databáza odporovala zásadám návrhu pod¾a tzv. normálnych foriem, èo sme si eštenevysvet¾ovali. Aj <strong>na</strong>ša doteraz používaná tabu¾ka KNIHA èiastoène odporuje týmto princípom,a preto ju budeme ne<strong>sk</strong>ôr upravova. Zatia¾ však <strong>na</strong> vysvetlenie zákla-meno id_litNovak 1 meno id_litdov SQL úplne vyhovuje.)Hrbaty 2 NULL Sipkova RuzenkaVšimnime si, že v prvej tabu¾keJanik NULL 1 Amater<strong>sk</strong>e radio je pri mene Janik prázd<strong>na</strong> hodnota(null). To z<strong>na</strong>mená, že pán JaníkBartak 4 2 Teoria relativitynemá v tomto okamihu vypožièanúnijakú knihu. Podobne v druhejHorakova 1 3 Cestovny poriadok ZSRTab. 1 CITATEL Tab. 2 LITERATURAtabu¾ke je zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>né, že knihao Šípkovej Ruženke nemá ešte pridelené výpožièkové èíslo, <strong>na</strong>pr. z dôvodu, že len terazbola zakúpená a nestihla jej vedúca knižnice priradi príslušné èíslo.My sme už dostatoène <strong>sk</strong>úsení databázisti, takže teraz nebudem uvádza dobre známypostup, ako tieto tabu¾ky vytvori .TYPY SPOJENÍ. Väzby medzi tabu¾kami používajú rôzne typy spojení. Väèši<strong>na</strong>z nich vychádza z normy SQL92, ale každý databázový stroj prináša používate¾ovi niektoréviac èi menej príjemné zlepšenia.Typy spojenia v SQL sa rozde¾ujú do dvoch hlavných <strong>sk</strong>upín:n vnútorné spojenia n vonkajšie spojeniaVNÚTORNÉ SPOJENIATriviálne spojenie (Trivial Join). Tento typ spojenia sa tak trochu vymyká z rámca definícií.Ale keïže sa èasto v literatúre spomí<strong>na</strong>, aj my si ho objasníme. Ide o spojenie jednejtabu¾ky so samou sebou. Takže nejde o niè iné ako jednoduchý select danej tabu¾ky, <strong>na</strong>pr.:> select * from citatel;Použijeme príkaz :Jednoduché spojenie cez jeden ståpec. Pozrimesa znovu <strong>na</strong> tabu¾ku CITATEL. Vidíme,že je v nej uvedené len akési èíslo príslušnejliteratúry, ktorú si ten-ktorý èitate¾ vypožièal. Akeïže z tejto tabu¾ky nevieme, o akú literatúruide, chceme, aby sa vypísal zoz<strong>na</strong>m èitate¾ov anázov literatúry, ktorú si požièali. Tu už musímepouži informácie z oboch tabuliek:> select * from citatel, literatura where citatel.id_lit = literatura.id_lit;ktorý hovorí, aby sa vypísali všetky ståpce z obidvoch tabuliek CITATEL aj LITERATURA,ktoré spåòajú podmienku, že èíslo v ståpci id_lit v tabu¾ke CITATEL sa zhoduje s èíslomid_lit v tabu¾ke LITERATURA. Ak sa znova pozrieme do uvedených tabuliek, vidíme, ževýpis è. 2 je pravdivý, lebo sa obidva ståpce id_lit zhodujú:Èo je to za zvláštny zápis:citatel.id_lit?Ak má ståpec niektorej tabu¾kyrov<strong>na</strong>ký názov akoiný ståpec v inej tabu¾ke, musímešpecifikova , z ktorej tabu¾kyuvažovaný ståpec vlastne je. Na to sa používa tzv. bodkový zápis (dobre známyz objektového programovania). Jeho všeobecný tvar je:názov_tabu¾ky.názov_ståpca<strong>na</strong>pr.: citatel.menoV prípade, že by sme chceli spája tabu¾ky z rôznych databáz (áno, aj to je niekedyžiaduce), použijeme ešte konkrétnejší zápis:názov_databázy. názov_tabu¾ky.názov_ståpca<strong>na</strong>pr.: kniznica.citatel.menoAk však používame tabu¾ky len v rámci jednej databázy, vystaèíme s menej jednoz<strong>na</strong>ènýmzápisom.Uvedený výpis príkazu SELECT môžeme upravi s použitím slova JOIN takto:>select meno, <strong>na</strong>zov from citatel JOIN literatura where citatel.id_lit= literatura.id_lit;Èo táto veta z<strong>na</strong>mená? Vo¾ne by sme ju mohli preloži asi takto:Vypíš ståpce MENO a NAZOV z tabu¾ky CITATEL, spojenej s tabu¾kou LITERATURA, kdeèíslo v ståpci id_lit v tabu¾ke CITATEL sa zhoduje s èíslom id_lit v tabu¾ke LITERATURA. Navýpise è. 3 je <strong>na</strong>mi požadovaná informácia:Z uvedených príkladov je zrejmé, že konštrukcie s JOIN alebo èiarkou (,) sú úplne identické.Urèenie podmienky <strong>na</strong> spojenie tabuliekPodmienkacitatel.id_lit = literatura.id_litzais uje, že vo výsledku bude u každého èitate¾a uvedený iba ten riadok tabu¾ky LITERA-TURA, ktorý obsahuje názov literatúry s rov<strong>na</strong>kým èíslom, ako si vypožièal èitate¾.Keby sme túto podmienku neuviedli, vyko<strong>na</strong>l by sa kartéz<strong>sk</strong>y súèin oboch tabuliek. Toby z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo, že ku každému riadku tabu¾ky CITATEL by sa vyh¾adali všetky riadkytabu¾ky LITERATURA. Výsledok takéhoto dopytu bude ma poèet riadkov rovný poètuèitate¾ov krát poèet literatúry (5 × 4 = 20):> select * from citatel join literatura;Z výpisu è. 4 vidíme, ženedáva zmysel. Pán Novák sipredsa požièal iba Amatér<strong>sk</strong>erádio, ostatnú literatúru nechcel.Nadbytoèné riadky môžemenájs aj u ostatných èitate¾ov.Správne sú iba tie riadky,kde sú v oboch èíselnýchståpcoch rov<strong>na</strong>ké hodnoty,teda 6., 10. a 12. riadok výpisu.Preto zadávame pri spájanítabuliek podmienku, ktorá obmedzíriadky <strong>na</strong> tie, ktoré chcemedosta do výpisu. Zadávaná podmienka nemusí by vždy <strong>na</strong> rovnos ståpcov. Èasto sapoužíva podmienka príslušnosti do urèitého intervalu.Použitie spojenia tabuliek bez podmienky – kartéz<strong>sk</strong>eho súèinu. Existujú prípady, keïchceme zámerne využi vlastnosti kartéz<strong>sk</strong>eho súèinu – vytvorenie všetkých kombináciíriadkov z oboch tabuliek (metóda každý s každým). Ako už vieme, v tomto prípade nebudemezadáva nijakú podmienku <strong>na</strong> spojenie oboch tabuliek.VONKAJŠIE SPOJENIE. Doteraz sme pracovali s tzv. vnútorným spojením tabuliek,ktorému sa po anglicky hovorí INNER JOIN. Do výsledného výpisu boli zahrnutéiba tie riadky z oboch tabuliek, pre ktoré bola nájdená zodpovedajúca hodnota v druhejtabu¾ke. Pozrime sa opä <strong>na</strong> výpis è. 3. Vidíme, že do výsledku neboli zahrnutí tí èitatelia,ktorí nemajú zadané èíslo literatúry (Janík) alebo ich vypožièaná literatúra neexistuje(Barták). Navyše vo výsledku nie je ani literatúra, ktorú si nikto nepožièal (Cestovný poriadokŽSR) alebo ešte nemá pridelené èíslo (Šípková Ruženka).[POZOR! Podmienka citatel.id_lit = literatura.id_lit nie je splnená ani v prípade, keïcitatel.id_lit = NULL (Janik) a literatura.id_lit =NULL (Sipkova Ruzenka) v 3. riadku výpisuè. 4. Výsledkom porov<strong>na</strong>nia je totiž zase NULL, nie hodnota TRUE (áno), potrebná <strong>na</strong>potvrdenie podmienky rovnosti.]¼avé vonkajšie spojenie. Existuje spôsob spojenia, ktorý umožòuje zaradi do výsledkuaj tie riadky, pre ktoré nebola nájdená zodpovedajúca hodnota v druhej tabu¾ke.Takto môžeme vypísa zoz<strong>na</strong>m kníh a im zodpovedajúcich èitate¾ov, v ktorom budeuvedená aj literatúra, ktorú si nik nepožièal. Alebo <strong>na</strong>opak, vypíšeme zoz<strong>na</strong>m všetkých4/2001 PC REVUE 117


P R O G R A M U J E M Eèitate¾ov, ktorí si nepožièali nijakú literatúru. Takémuto spojeniu sa hovorí vonkajšiespojenie.Vonkajšie spojenia môžu by dvojakého druhu – ¾avé (LEFT) a pravé (RIGHT). MySQL serverpodporuje iba ¾avé vonkajšie spojenie. (A my si ukážeme, ako dosiahnu pravé spojenie.)¼avé vonkajšie spojenie vytvoríme konštrukciou LEFT JOIN. Použitím tohto spojeniadosiahneme vo výslednom výpise zahrnutie všetkých riadkov z ¾avej (teda z prvej) tabu¾ky.Ak nebol nájdený zodpovedajúci riadok v pravej tabu¾ke, budú vo výsledku hodnotyNULL vo všetkých ståpcoch použitých z druhej tabu¾ky.Použitá konštrukcia je zrejmá z výpisu è. 5:Vidíme, že páni Janík aBarták majú v pravomståpci hodnotu NULL. Janíksi niè nepožièal a Bartákmá èíslo pôžièky, ktoráneexistuje.Pred chví¾ou sme si povedali,že ak máme rov<strong>na</strong>kénázvy ståpcov v jednotlivých tabu¾kách, pre jednoz<strong>na</strong>ènos musíme použi bodkovýzápis. V prípade ¾avého spojenia si však zápis môžeme zjednoduši konštrukciou USING(meno_porovnávaného_ståpca), tak ako je to <strong>na</strong> výpise è. 6:LEFT OUTER JOIN.Je ekvivalent príkazu LEFTJOIN. Používa sa pre kompatibilitus drivermi ODBC.Pravé vonkajšie spojenie.Použitím tohto spojeniadosiahneme vo výslednomvýpise zahrnutievšetkých riadkov z pravej (teda z druhej) tabu¾ky. Ak nebol nájdený zodpovedajúci riadokv ¾avej tabu¾ke, budú vo výsledku hodnoty NULL vo všetkých ståpcoch použitých z prvejtabu¾ky. Ako vieme, MySQL nepodporuje pravé spojenie. My ho však vieme vytvori z ¾avéhospojenia jednoduchým prehodením poradia spájaných tabuliek okolo príkazu LEFTJOIN. Použitá konštrukcia je zrejmá z výpisu è. 7:Tu vidíme, že ŠípkováRuženka a Cestovný poriadokŽSR obsahujú v ¾avomståpci, kde sa <strong>na</strong>chádza menoèitate¾a, hodnotu NULL,lebo tá prvá ešte nemápridelené èíslo a cestovnýporiadok si nik nepožièal.V praxi sa ve¾mi èasto používa práve ¾avé (LEFT JOIN) spojenie.Technické detaily spájania tabuliek. Spájanie tabuliek je èasovo nároèná èinnos . Pretoje ve¾mi vhodné zamyslie sa <strong>na</strong>d spôsobom, ktorým sú tabu¾ky spájané, a následne sapokúsi vhodným zadaním príkazu SELECT zrýchli spracovanie. Pri spájaní tabuliek idevšeobecne o kartéz<strong>sk</strong>y súèin dvoch relácií. Výsledný poèet záz<strong>na</strong>mov bude rás exponenciálnes poètom riadkov vo vstupujúcich tabu¾kách. Naším základným cie¾om by pretomalo by èo <strong>na</strong>jviac obmedzi poèet riadkov v tabu¾kách ešte pred vlastným spájaním.Napríklad ak chceme zisti informácie o knižniciach v Trenèian<strong>sk</strong>om kraji, obmedzíme <strong>na</strong>jprvtabu¾ku knižníc iba <strong>na</strong> knižnice v tomto regióne a až potom výsledok budeme spájas tabu¾kami kníh, autorov a iné. Ïalej je ve¾mi dôležité, aby sme vždy použili obmedzeniapre spájané ståpce (v JOIN alebo WHERE), a tým èo <strong>na</strong>jviac znížili poèet riadkov vo výslednomvýpise. Naš astie dnešné databázové stroje majú zabudované ve¾mi rýchle spájaciemechanizmy, ktoré mnohé optimalizácie vykonávajú automaticky bez nášho zásahu.Naše spojenie. Vrá me sa však k <strong>na</strong>šej databáze KNIZNICA a tabu¾kám KNIHA a ZANER.Vieme, že tabu¾ka KNIHA obsahuje ståpec CIS_ODD, ktorým sa odvoláva <strong>na</strong> podobný ståpecv tabu¾ke ZANER. Použijeme už známu konštrukciu LEFT JOIN USING.Na výpise è. 8 vidíme už podstatne prijate¾nejší výpis, aký sme používali v predošlýchèastiach seriálu.Nadnes by staèilo, <strong>na</strong>budúce sa zaèneme zaobera jednou z <strong>na</strong>jdôležitejších èinnostíSQL servera – jeho administráciou.Miroslav OravecDelphi v praxi / 1. èas : Typy premennýchTento prvý, respektíve x-tý èlánok o Delphi bude ma trochu inú podobu. Dúfam, že sa vámtáto rubrika bude páèi vzh¾adom <strong>na</strong> to, že zaèí<strong>na</strong>m témou pre väèšinu ¾udí nezáživnou, aleurèite ve¾mi potrebnou. V tejto èasti sa budeme zaobera používaním premenných pri tvoreníaplikácií v Delphi. Vysvetlíme si princíp èinnosti <strong>na</strong>jpoužívanejších typov a ich jednotlivé prevody.Na záver použijeme <strong>na</strong>dobudnuté vedomosti pri konkrétnych príkladoch.DEKLARÁCIE PREMENNÝCH. Pred zaèiatkom èinnosti programu vytvorenéhov Delphi musí by urèené, s akými premennými má program pracova , aby vytvorilpríslušné pamä ové miesta. Zápis takýchto premenných u<strong>sk</strong>utoèòujeme prostredníctvompríkazu Var, ktorý stojí pred zaèiatkom programu. Pre lepšie pochopenie si uvedieme príklad,respektíve štruktúru programu a umiestnenie definovaných premenných.unit Nazov_unitu;interfaceuses kniznice;typeTForm1 = class(TForm)private{ Private declarations }public{ Public declarations }end;varForm1: TForm1;implementationend.Takto zadefinované premenné sú platné a použite¾né v jednotlivých procedúrach vcelom tele programu. V prípade, že premennú potrebujeme využi len v rámci jednotlivejprocedúry, (interná definícia), použijeme takýto zápis.procedure TForm1.FormCreate(Sender: TObject);var {premen<strong>na</strong>}beginend;Ak použijete jednu premennú viackrát, program zobrazí chybovú správu IdentifierRedeclared. Ale ak použijete premenné rov<strong>na</strong>kého názvu a dokonca rov<strong>na</strong>kého charakteru,jednu premennú v procedúre a tú druhú pred telom programu, program bude pracova<strong>na</strong> princípe domi<strong>na</strong>ntného postavenia jednotlivých premenných.varForm1: TForm1;prem:integer;implementationprocedure TForm1.Button2Click(Sender: TObject);beginprem:=0;prem:=1;end;procedure TForm1.Button1Click(Sender: TObject);var prem:integer;beginprem:=0prem:=2;end;end.Takýto príklad nám hovorí o domi<strong>na</strong>ntnejšom postavení v uvedenom programe. Zadalisme dve premenné rov<strong>na</strong>kého charakteru a rov<strong>na</strong>kého názvu, s ktorými budeme pracova .Ak použijeme premennú v procedúre, ktorá nemá definovanú premennú s takým názvom,program sa s<strong>na</strong>ží nájs jej názov zadefinovaný pred zaèiatkom programu. Tým, že program sinájde príslušné pamä ové miesto, ktorému prislúcha daný názov a charakter, zaène ho <strong>na</strong>vyžiadanie programu využíva . V prípade, ak sa programu nepodarí nájs zadefinovanú premennú,ktorá bola poèas chodu potrebná, upozorní nás už pri kompilácii hlásením UndeclaredIdentifier. Samozrejme, ak program používa vlastné unity a procedúry, ktoré majú rov<strong>na</strong>kýnázov a charakter ako premenné, alebo takýto príkaz používa štandardná výbava Delphi,takisto uvidíme chybové hlásenie zobrazujúce sa poèas kompilácie. Nie je možné zachyti všetkypremenné, a tak som sa rozhodol venova len premenným z<strong>na</strong>kového charakteru a pre-118 PC REVUE 4/2001


P R O G R A M U J E M Emenným èíselného charakteru. Na záver predsa len spomenieme aj nejaké špeciálne a menejpoužívané typy. Premenné a ich spojitos s tvoreným programom sú neodluèite¾nou súèasou programovania.Druhy premenných udávajúce èíselné hodnoty:Integer – sú štandardne uložené v dvoch bajtoch. Typ integer udáva celé èíslaByte – zaberá jeden bajt a jeho rozsah je od 0 do 255Shortint – èíselná hodnota udávajúca hodnotu od –128 do 128Word – premenná zaberajúca dva bajty a udávajúca hodnotu od 0 do 65 535Longint – zaberá štyri bajty a udáva celoèíselnú hodnotu od –2 147 483 648 do2 147 483 647Na všetky uvedené typy je možné použi základné matematické operácie, ako +, –, *,náhradou delenia je príkaz celoèíselného podielu (div) a celoèíselného zvyšku (mod).Real – tento typ premennej udáva všetky reálne èísla (aj desatinné). Povolené matematickéoperácie pre tento typ sú +, –, *, /.Druhy premenných udávajúce z<strong>na</strong>kové re azce:String – <strong>na</strong>jzákladnejší typ premennej udávajúcej maximálne 256 z<strong>na</strong>kovChar – udáva jeden z<strong>na</strong>k alebo kódové z<strong>na</strong>èenie jednotlivých klávesov (#13-Enter)To by bolo asi všetko. Je jasné, že všetky druhy premenných používaných v Delphi by nebolomožné vtes<strong>na</strong> <strong>na</strong> taký „malý“ priestor. Každá premenná má svoje charakteristické èrty apod¾a nich sa musíme rozhodnú pre ten správny typ, ktorý budeme využíva . V prípade zléhoaplikovania dochádza k chybovému hláseniu Incompatible Types. Je pravda, že v Turbo Pascalenebolo potrebné <strong>sk</strong>oro nijaké premenné prevádza <strong>na</strong> iný typ pred vypísaním <strong>na</strong> obrazovku(DOS bol DOS). Aj keï Delphi je obdobou Pascalu, treba takéto prevody u<strong>sk</strong>utoèòova .ZÁKLADNÉ PREVODY PREMENNÝCH. Ak už poznáme základné typy, jepotrebné nieèo sa dozvedie aj o prevode premenných <strong>na</strong> iné druhy. V Delphi sú <strong>na</strong> tovytvorené jednoduché funkcie a procedúry, ktoré vám v <strong>sk</strong>ratke interpretujeme v <strong>na</strong>sledujúcichriadkoch. Najèastejším prevodom je prevod integer – string; tento problém Delphiošetruje jednoduchou funkciou prevodu.String:=IntToStr(Integer);Funkcia IntToStr má aj inverzný charakter, a to StrToInt.Integer:=StrToInt(String);Jed<strong>na</strong> nespomenutá funkcia, týkajúca sa prevodu string do integer, je funkcia StrToIntDefInteger:= StrToIntDef(NumberString, Default);Prevod IntToHex dokáže previes èíselnú hodnotu z desiatkovej sústavy do šestnástkovej.Po praktickej aplikácii dostaneme kostru.String:= IntToHex(Integer, Digits);Najèastejší prevod je real – string. Ten je <strong>na</strong>jviac vyžadovaný. Zabezpeèí ho procedúra str.Str(real,string);Inverznou procedúrou je Val.Val(string,real,code[integer]);Nespomí<strong>na</strong>ným typom premennej je TDateTime. Je nosite¾om dátumu a systémovéhoèasu (1/1/2001 14:58:58). Jej formát nie je možné použi v editovacích oknách ani v labeltexte. Preto ho treba prevádza do hodnoty string pomocou funkcie podobnej prevoduinttostr. Zapíšeme ju takto.String:=DateTimeToStr(now);Ak potrebujeme dosta dátum do string, používame takisto premennú TdateTime, ale <strong>na</strong>prevod použijeme príkaz DateToStr.String:=DateToStr(date);Keï už sme zaèali rozobera premennú TdateTime, ešte si ukážeme, ako dosta èas dohodnoty string. Použijeme funkciu TimeToStr.String:=TimeToStr(Time);Je množstvo podobných prevodov premenných, ktoré si ani neukážeme. Tieto uvedenépremenné sú všeobecne zaužívané, a preto nie je dôvod zaobera sa ostatnými, menejvyužite¾nými premennými. Postupom èasu sa dostaneme k zložitejším typom, ale to ažpri konkrétnych príkladoch.PRAKTICKÉ VYUŽITIE. Ako sme už spomí<strong>na</strong>li, využitie týchto typov premennýchje <strong>na</strong>ozaj ve¾mi široké. Ako príklad <strong>na</strong> využitie procedúry IntToStr a StrToInt si <strong>na</strong>píšemejednoduchý program.procedure TForm1.FormCreate(Sender: TObject);var Cislo:integer;BeginCislo:=2001;edit1.text:=IntToStr(cislo);end;procedure TForm1.Button1Click(Sender: TObject);var Precitane:integer;beginPrecitane:=StrToInt(edit1.text);Edit1.text:=IntToStr(Precitane+1);end;Po spustení programu sa v edit1 zobrazí èíslo, ktoré sme previedli <strong>na</strong> string. Po kliknutí<strong>na</strong> tlaèidlo sa preèíta hodnota z edit1 a v momente sa k preèítanej hodnote pripoèíta1. Takúto operáciu by ste s premennou string nedokázali realizova . Podobnou funkciou,ktorú som zabudol spomenú , je StrToIntDef. Princíp jej èinnosti si vysvetlíme <strong>na</strong>jednoduchom príklade.procedure TForm1.Button1Click(Sender: TObject);var NumberString: string;Number: Integer;beginNumberString := Edit1.Text;Number := StrToIntDef(NumberString, 100);Edit2.Text := IntToStr(Number);end;V prípade, keï kliknete <strong>na</strong> tlaèidlo 1, do premennej NumberString sa zapíše obsahedit1 okienka. Do premennej number zapíše hodnotu prevodu string <strong>na</strong> integer; pokia¾nie je platný formát integer, <strong>na</strong>hradí ho hodnotou 100. Následne vypíše do edit2 prevodinteger <strong>na</strong> string z hodnoty number. Na spomí<strong>na</strong>ný prevod IntToHex je možné uviesmnoho príkladov <strong>na</strong> praktickú aplikáciu, ale <strong>na</strong>píšeme si len jeden.procedure TForm1.Button1Click(Sender: TObject);beginEdit2.Text := IntToHex(StrToInt(Edit1.Text), 1);end;Na program sme využili dve editovacie okná – edit1 a edit2 – a jedno tlaèidlo. V programeje zadefinované. Ak kliknete <strong>na</strong> tlaèidlo, do edit2 sa vypíše prevedená hodnota èísla<strong>na</strong>písaného v edit1. Parameter 1 udáva poèet z<strong>na</strong>kov pre tvar hex. Napríklad ak zaò dosadíme5, prevedená hodnota èísla 14 bude 0000E. Ak vás niekedy <strong>na</strong>padlo <strong>na</strong>programovasi svoju vlastnú kalkulaèku, urèite ste sa stretli s problémom premeny stringu <strong>na</strong> real aspä . Ukážeme si to <strong>na</strong> súètovej operácii (nájdete ju <strong>na</strong> webovej stránke <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>).Je pravda, že tento program sa dá <strong>na</strong>písa aj i<strong>na</strong>k, ale <strong>na</strong> lepšie pochopenie som to trochuzjednodušil. Na vytvorenie takéhoto projektu je potrebné použi dve tlaèidlá a jedno editovacieokno. Po kliknutí <strong>na</strong> plustlaèidlo sa do premennej rcislo:real uloží prevedené èíslo <strong>na</strong>písanév edit1. Pred ukonèením procedúry vymaže edit1 <strong>na</strong> ïalšie použitie. Po kliknutí <strong>na</strong> rovnetlaèidlosa takisto preèíta hodnota z edit1 a okamžite sa uloží do premennej druhecislo. Po sèítaní saprevedie èíselná hodnota spä do stringu, aby sa mohla zobrazi v edit1. Pri prevode real dostring som použil usmernenie èísla (vysledok:3:2). Zobrazí len 3 pozície pred desatinnou èiarkou,2 pozície za desatinnou èiarkou. Keby sme neusmernili reálne èíslo, jeho hodnota by sazobrazila v neupravenom tvare. Na lepšie pochopenie: výsledok 100,25 by vpísalo ako1.00250000000000E+0002. Len tak okrajovo sme spomenuli typ TdateTime, ktorý má pomerneèasté využitie v programátor<strong>sk</strong>ej praxi. Mnoho komerèných programov má nieko¾ko malýchchýb, po ktorých odstránení by zabezpeèili používate¾om väèšiu konformitu. Jedným z nedostatkovje aj informácia o èase a dátume. Jednu z takých procedúr si teraz <strong>na</strong>píšeme.procedure TForm1.Timer1Timer(Sender: TObject);beginTimer1.Interval:=500;label1.Caption:=datetostr(date);label2.caption:=timetostr(time);label3.caption:=datetimetostr(now);end;Možno sa vám teraz zdá, že to nemôže fungova , keï nemáme zadefinované nijaké premenné.V tomto prípade sú date, time, now ako jednotlivé príkazy patriace do prvku TDate-Time. V prvom riadku procedúry sme <strong>na</strong>stavili dåžku intervalu pre komponent Timer1 v milisekundách.(Každú polsekundu sa zopakuje daná procedúra). Niekto si azda položil otázku:Preèo každú polsekundu, a nie celú sekundu? Odpoveï je jednoduchá. Nikdy sa programnezosynchronizuje so systémovým èasom, a predsa len èím menší interval <strong>na</strong>stavíte, tým vašesoftvérové hodiny idú presnejšie.NABUDÚCE. Ïalej sa budeme venova typom a trikom pri programovaní v Delphi,ako reštartova , vypí<strong>na</strong> , <strong>na</strong>píšeme si nejaké praktické aplikácie, ale to všetko až <strong>na</strong>budúce.Teším sa <strong>na</strong> ïalšie stretnutie o mesiac.Jozef Kozák ml.4/2001 PC REVUE 119


P R O G R A M U J E M ESamba / 3. èasV tejto èasti sa budeme venova <strong>na</strong>staveniu klientaSamby. Predstavme si, že máme vytvorenú sie , tak ako je<strong>na</strong> obrázku è. 1.Obr. 1Na poèítaèi s Linuxom s jadrom 2.x.x máme <strong>na</strong>ištalovanúSambu verzie 2.x.x. Linuxový server má meno domaa IP adresu 192.168.10.153 a ma<strong>sk</strong>u 255.255.255.224. Nasieti je pripojený poèítaè s operaèným systémom MSWindows 95/98, ktorý sa volá mior a má IP adresu192.168.10.152 a takú istú ma<strong>sk</strong>u 255.255.255.224.Chceme, aby tieto poèítaèe pracovali v rov<strong>na</strong>kej pracovnej<strong>sk</strong>upine CEVARO. Mená, ako aj IP adresy nám pridelísprávca siete, <strong>na</strong> ktorej pracujú <strong>na</strong>še poèítaèe. Ak nie smezapojení v širšej sieti, IP adresy aj mená si môžeme zvolisami.Po inštalácii Samby <strong>na</strong> linuxový server a jej konfiguráciiv súbore smb.conf spustíme už známym spôsobom SMBserver. Po preverení behu Samby, ktoré sme si vysvetliliminule, teraz pristúpime ku konfigurácii klienta.KONFIGURÁCIA KLIENTA. Aby sme sa mohliprihlási do siete SMB, potrebujeme <strong>na</strong> klient<strong>sk</strong>om poèítaèi<strong>na</strong>stavi sie ové prostredie, hlavne identifikáciu a protokolTCP/IP. Toto sa v prostredí MS Windows 9x <strong>na</strong>stavujev Ovládacích paneloch, v položke Sie (obr. è. 2).Ako prvý bod musíme <strong>na</strong>ištalova sie ovú kartu. Je ve¾mipravdepodobné, že sa toto vyko<strong>na</strong>lo už pri inštalácii MSWindows 9x ako štandardná súèas inštalácie. Ak nie, staèí,ak do poèítaèa pridáme sie ovú kartu typu P-n-P, èo sú dnesObr. 2Obr. 3už všetky karty, a poèítaè resetujeme. Pri opätovnom spusteníWindows zistí pridaný nový hardvér a <strong>na</strong>inštalujú sa príslušnéovládaèe. To je však jediné, èo Windows vykoná automaticky.Ostatné <strong>na</strong>stavenia musíme urobi my sami.IDENTIFIKÁCIA. Klikneme <strong>na</strong> záložku Identifikácia avyplníme príslušné políèka pod¾a obrázka è. 3.Názov poèítaèa je meno, pod akým sa bude tento poèítaèhlási v pracovnej <strong>sk</strong>upine. Výz<strong>na</strong>m pracovnej <strong>sk</strong>upinysme si vysvetlili v prvej èasti seriálu. Nesmieme zabudnú , žepoèítaèe by mali pracova v rov<strong>na</strong>kej pracovnej <strong>sk</strong>upine (dása to aj i<strong>na</strong>k, ale pre zaèiatok takto).Položka Popis poèítaèa iba bližšie špecifikuje poèítaè vsieti a môžeme si ju urèi pod¾a <strong>na</strong>šej ¾ubovôle, mala byvšak odráža <strong>sk</strong>utoèné urèenie poèítaèa, <strong>na</strong>pr. Uètáreò,Vedúci, Programátor a iné. Zatia¾ èo prvé dve položky jevhodné písa bez diakritiky, v tejto môžeme spokojnevyuži národné z<strong>na</strong>ky.INŠTALÁCIA TCP/IP. (Teraz sa pokúsim zabi dvemuchy jednou ranou. Nastavenie protokolu TCP/IP jepotrebné aj <strong>na</strong> spustenie MySQL servera zo seriálu Maléve¾ké databázy. Preto tí, ktorí majú problém s <strong>na</strong>stavením,môžu využi tieto pokyny.)Obr. 4Obr. 5Predpokladajme, že už máme <strong>na</strong>ištalovanú sie ovúkartu, ktorá nehlási nijaké kolízne stavy. Ak nemáme v položkeSie – Konfigurácia <strong>na</strong>inštalovaný protokol TCP/IP,urobíme to kliknutím <strong>na</strong> políèko Prida . Zo sie ových súèastívyberieme Protokol, zvolíme výrobcu Microsoft asie ový protokol TCP/IP, tak ako je to <strong>na</strong> obr. è. 4.Prebehne inštalácia žiadaného protokolu a pristúpimek jeho <strong>na</strong>staveniu.KONFIGURÁCIA TCP/IP. V záložke Konfiguráciavyberieme <strong>na</strong>inštalovaný protokol TCP/IP a klikneme <strong>na</strong>tlaèidlo Vlastnosti. Objaví sa okno, ako je <strong>na</strong> obr. è. 5.Pre jednoduchos <strong>na</strong>šej siete <strong>na</strong>stavíme iba IP adresu.Ostatné záložky nebudeme zatia¾ <strong>na</strong>stavova .SÚBOR HOSTS. Keï dva poèítaèe <strong>na</strong> sieti spolukomunikujú protokolom TCP/IP, využívajú <strong>na</strong> svoju identifikáciu<strong>na</strong>stavené IP adresy. Vidíme, že sú to pre používate¾apomerne ažko zapamätate¾né èísla, preto jelepšie, ak my budeme komunikova pomocou priradenýchmien. Vieme, že linuxový server sa volá doma a klient s Windows9x sme pomenovali mior (v záložke Identifikácia).Ale poèítaè nevie s poèítaèom komunikova cez mená, lencez IP adresy. Preto musí pred samotnou komunikáciouprevies meno <strong>na</strong> príslušnú IP adresu. Toto je možné vyko<strong>na</strong>rôznymi spôsobmi. V praxi sa v roz¾ahlých sie achpoužíva systém doménových mien (DNS) alebo WINS.Pokia¾ tento systém v <strong>na</strong>šej sieti nefunguje, použijemesúbor hosts. Je to obyèajný textový súbor, kde v prvomståpci sú <strong>na</strong>definované IP adresy a v druhom priradenémená. V tre om ståpci sú za mrežou krátke poznámky.Všimnime si prvý riadok. Pod IP adresou 127.0.0.1 sa <strong>sk</strong>rývalocalhost. Je to vnútorná adresa každého poèítaèa, tzv.spätná sluèka, a využíva sa <strong>na</strong> testovanie protokolu TCP/IP.127.0.0.1 localhost # vlastná sluèka192.168.10.153 doma # server s Linuxom a Sambou192.168.10.152 mior # Win95 – môjVytvorme tento súbor vo vhodnom textovom editore,ktorý vytvára klasický ASCII text, teda nie vo Worde a pod.Ve¾mi dobrý je editor z Windows Commandera aleboNorto<strong>na</strong>. Súbor hosts sa musí <strong>na</strong>chádza v adresári Windows.Tam sa aj <strong>na</strong>chádza vzorový súbor hosts.sam.OTESTOVANIE TCP/IP. Po vyko<strong>na</strong>ní uvedených<strong>na</strong>stavení klient<strong>sk</strong>y poèítaè ZRESETUJEME. Tým spôsobíme<strong>na</strong>èítanie novej konfigurácie operaèného systému.Pri inštalácii protokolu TCP/IP sa zároveò <strong>na</strong>inštalovalaaj ve¾mi potrebná utilita ping. Slúži <strong>na</strong> otestovanie spojeniaTCP/IP medzi dvoma poèítaèmi. Príkaz ping vyšle konkrétnemupoèítaèu nieko¾ko kontrolných paketov. Ak jecie¾ový poèítaè v èinnosti a má dobre <strong>na</strong>stavený protokolTCP/IP, vyšle kontrolné pakety spä odosielate¾ovi. Z èasovéhoúdaja návratu pingu môžeme zisti aj kvalitu spojeniaTCP/IP.Ping vyšleme z príkazového riadka alebo z ponukyŠtart – Spusti , tak ako je <strong>na</strong> obrázku è. 6.Obr. 6Ako parameter zadávame IP adresu alebo menocie¾ového poèítaèa, <strong>na</strong>pr. ping doma. Ak dostaneme podobnúodpoveï, ako je <strong>na</strong> obrázku è. 7, je protokol, akoaj spojenie v poriadku.Všimnime si, že sme zadali meno cie¾ového poèítaèadoma, ale <strong>na</strong> výpise pingu je v zátvorke uvedená jeho IPadresa. Túto adresu ping zistil práve zo súboru hosts.Ak by sme nedostali požadovaný výsledok, ako je <strong>na</strong>obrázku, vy<strong>sk</strong>úšajme, èi vôbec IP spojenie funguje. To vykonámepríkazom ping localhost (alebo ping 127.0.0.1)Ak ping odpovie, protokol TCP/IP je <strong>na</strong>stavený dobre achyba bude niekde <strong>na</strong> druhej strane. A práve <strong>na</strong> toto slúžilocalhost.Obr. 7Ak teda vieme, že <strong>na</strong> strane servera je Samba korektnespustená a <strong>na</strong> strane klienta je všetko v poriadku, môžemesa spokojne prihlási z klienta k Samba serveru. Na spojeniemôžeme použi len také meno, pod akým máme definovanýúèet <strong>na</strong> linuxovom serveri.Nabudúce sa vrátime k súboru smb.conf.Miroslav Oravec120 PC REVUE 4/2001


BurzaHARDWAREPredám Pentium Celeron 333 MHz, 64 MB RAM, grafickú kartu VOODOOBANSHEE 3dfx 16 MB, 8,5 GB HDD WD, 40× CD-ROM, 3,5” FDD, zvukovú kartu,klávesnicu, myš, 15” dig. monitor Siemens. Ce<strong>na</strong> 24 000 Sk. Tel.: 0903 670 321,0815/5424 777Predám poèítaè K6-2 500 MHZ, MB MVP3, 32 MB RAM DIMM, 3,5” di<strong>sk</strong>etovámechanika, 2,1 GB pevný di<strong>sk</strong>, grafická karta S3 Trio3D 8 MB RAM, zvukovákarta Sound Blaster, modem 56K voice, CD-ROM Toshiba 48×, klávesnicaChicony, myš Genius EasyMouse+, monitor TYSTAR 14” SVGA. V 100 % bezchybnomstave, približne rok používaný. Ce<strong>na</strong> 23 000 Sk. Tel.: 07/6593 5339(po 17.00 hod.), mobil 0907 235 210, e-mail: a<strong>na</strong>lyzer@iserver.<strong>sk</strong>Predám monitor 15”, FDD Pa<strong>na</strong>sonic 3,5”, DIMM 128 MB, HDD 340 MB a 540MB, CPU 486, tlaèiarne EPSON LX300 a Canon BJC600, SIMM 8 MB a 16 MB,zdroj AT. Tel.: 0903 941 047Predám základnú do<strong>sk</strong>u P5I430VX-250DM Explorer II, 4× PCI, 3× ISA spolu sRAM 4× 8 MB EDO SIMM, vhodné pre Pentium 75 – 200 MHz, Cyrix 6× 86100 – 200 MHz, AMD K5. Ce<strong>na</strong> dohodou. Tel.: 0905 823 917Predám Sound Blaster AWE 32, ISA karta, možnos prida pamä , výborná <strong>na</strong>úpravu zvuku a hry, podpora 3D zvuku. Funguje <strong>na</strong> 100 % pod Win 9x, WinMe a Win2000. Ce<strong>na</strong> 1490 Sk. Ïalej predám repro encore 120 W, super zvuk,magneticky tienené. Ce<strong>na</strong> 900 Sk, spolu 2300 Sk. Tel.: 0903 359 165, e-mail:tlachac@ba.telecom.<strong>sk</strong>Predám MB Lucky Star 6VABX2+Celeron 400 MHz (ide v pohode <strong>na</strong> 500 MHz) +dimm 64 MB 100 MHz. Všetko ešte v záruke. Ce<strong>na</strong> 7500 Sk. Tel.: 0903 359 165,e-mail: tlachac@ba.telecom.<strong>sk</strong>Predám farebnú atramentovú tlaèiareò Epson Stylus Color 500. Má dve hlavy(farebná, èier<strong>na</strong>), max 720 × 720 dpi. Úsporná, náplne, ovládaèe <strong>na</strong> CD. Prirýchlom ko<strong>na</strong>ní CorelDRAW 9.0 zadarmo. Nová stála 13 000 Sk, teraz len3000 Sk. Dohoda možná. Tel.: 0903 359 165, e-mail: tlachac@ba.telecom.<strong>sk</strong>Mám <strong>na</strong> predaj 486/DX 66 Bigtower, 512 KB VGA-Vesa, Motherboard 5× ISAz toho 2× Vesa, zvuková karta, CD-ROM 1× Sony. Ce<strong>na</strong> dohodou. Lacno. Tel.:0903197 365 - BAPredám procesor P 3 700 MHz FSB 100 MHz (6900 Sk), základnú do<strong>sk</strong>u ASUSP3B-F + adaptér slot1 – socket370 (3900 Sk), SDRAM KINGMAX 1280 MBPC133 (2500 Sk). Kontakt: 0859/6920 478Predám starší, ale zachovaný poèítaè ATARI 65XE s magnetofónom, množstvokaziet s programami, hrami a joystick. Ce<strong>na</strong> dohodou. E-mail: thecrow@pobox.<strong>sk</strong>,tel.: 0932/7657 113 (Marek)Predám procesor AMD-K5 (PR 133) + chladiè (500 Sk), grafickú kartu S3VIRGE/DX 4 MB (600 Sk) RAM SIMM EDO 2× 8 MB (približne 400 Sk). Tel.:07/4592 5590Predám PC INTEL PENTIUM 233 MHz MMX, cache 512 KB, Main BoardPentium P5I430TX Titanium IB, RAM 16 MB, grafická karta STB VELOCITY 1283D AGP 4 MB s TV Output a S-Video Output, zvuková karta SB 16 od Creative,FDD 3,5” – za 5000 Sk. E-mail: kovacj@crick.fmed.uniba.<strong>sk</strong>Predám poèítaè PC 386/40 MHz, 2 MB RAM, 80 MB HDD, grafická kartaTrident (VESA – compatible VGA), 1× 3,5” FDD. Klávesnica (101-key), Artecserialmouse, 1× 3,5” FDD. Klávesnica (101-key), Artec-serial mouse, 1× paralelnýport a 2× sériový port, de<strong>sk</strong>top, 2× 5,25” pozície, 2× 3,5” pozície.Monitor 14” SVGA + <strong>sk</strong>lenený filter Polaroid. Ce<strong>na</strong>: 4100 Sk. Adresa: TomášVajda, Po¾ná 44, 971 01 Prievidza, tel.: 0862/5488 633Predám MP Via MVP3 – pre AMD K6-2 v 100 % stave (2700 Sk), procesor AMDK6-2 450 (2100 Sk). Všetko v 100 % stave. Tel.: 0903 889 629 po 14. hod.Predám PC AMD K6-300MMX, MB TORNADO TXVia, MidiTower AT, DIMM 32MB, HDD WD Caviar 1,6 GB, FDD 3,5 Sony, S3 VGA 3D 4 MB, CD-ROM TEAC24×, zvukovú kartu YAMAHA chip 3D, ce<strong>na</strong> dohodou. Tel.: 082/2432 4519,e-mail: stamin@stonline.<strong>sk</strong>Predam 14” monitor Hansol Mazelan 401A, aj filter Polaroid. Ce<strong>na</strong> 7000 Sk.Tel.: 0905 473 594Predám poèítaè Intel PII 400 MHz MMX, HDD 1,2 GB, FDD 1,44 MB, grafickákarta S3 Trio 64V+PCI 2 MB, SB 16, CD ROM 24×, 32 MB RAM, tlaèiareòLexmark 1020 300 × 300 dpi farebná, monitor 14” low radiation, klávesnica,myš, mikrofón, joystick, reproduktory, ce<strong>na</strong> 19 000 Sk. Pri rýchlom ko<strong>na</strong>nídohoda istá. Tel.: 0947/6523 997, 0905 238 449Kúpim procesor INTEL PENTIUM 233 MHz MMX (v dobrom stave, nepretaktovávaný!)a predám 2 GB HDD Seagate, dvojroèný, prvý majite¾, 100 % stav,ce<strong>na</strong> 2000 Sk, prípadne dohoda. Tel.: 0842/4135 167, MichalPlnenie, výkup prázdnych kaziet a tonerov do tlaèiarní.Predaj atramentu a plniacich sád. Tel.: 0905/977220,<strong>www</strong>.accent.<strong>sk</strong>Kúpim notebook – konfigurácia: procesor 386/486, 4 MB RAM, 150 MB HDD, ajmonochrom. displej. Tel.: 0859/6933 232 po 14. hod., e-mail: jozef.su@stonline.<strong>sk</strong>Predám nový, nevybalený cartridge s tonerom C3906A do HP LaserJet 5L, 6L,3100. Pôvodne 3200 Sk, teraz 2000 Sk. E-mail: mailiky@post.<strong>sk</strong>Predám 2× 8 MB RAM Simm Edo. Ce<strong>na</strong> dohodou. Informácie <strong>na</strong>: 0903197365 alebo biggogolus@inmail.<strong>sk</strong>Kúpim starší laptop (monodisplay) CPU 486 66 MHz, RAM 16 MB, HDD okolo540 MB, FDD mechanika, porty 1× pararelný, 2× sériový. Len v 100 % stave.Navrhnite cenu. E-mail: majo923@nextra.<strong>sk</strong>Predám Origo faxmodem Inter<strong>na</strong>l 33.6/56K. Ešte v záruke. Ce<strong>na</strong> 1000 Sk. Tel.:0905 473 594Predám 2× SIMM 16 MB EDO RAM. Tel.: 0842/4238 779Predám CD-ROM Sony 32×, ce<strong>na</strong> 1499 Sk, dohoda možná. Info <strong>na</strong> tel.:0848/4323 887 alebo 0907 153 358Predám <strong>na</strong>pa¾ovaèku BTC 6/2/2, <strong>na</strong>pa¾uje aj 80 min. CD, spo¾ahlivá a málopoužívaná, ce<strong>na</strong> 4400 Sk. Ïalej predám 2 pásmové reproduktory s èistým akvalitným zvukom, ovládanie basy, výšky a hlasitosti, ce<strong>na</strong> 800 Sk. Tel.:0707/789 3795 (Miro)Kúpim VOODOO BANSHEE 16 MB za 2000 Sk. Ak ma bude niekto konktaktovatelefónom, nech si pýta Libora. Kontakt: w@post.<strong>sk</strong>, tel.: 0816/6503 434Predám atramentovú tlaèiareò Canon BJC-4300, farebná, fototlaè, zásobník…Ce<strong>na</strong> 2500 Sk. Tel.: 0905 702 034Predám štvorkanálový voltmeter Nebra<strong>sk</strong>a V4, ktorý sa pripája <strong>na</strong> sériový port.Program pre Win 9x vyhodnocuje <strong>na</strong>merané údaje a zobrazuje ich <strong>na</strong> monitore,prípadne ukladá <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>. Ce<strong>na</strong> 299 Sk za hotovú verziu, prípadne 249 Skza stavebnicu. Informácie: <strong>www</strong>.terabit.miesto.<strong>sk</strong>. E-mail: terabit@nextra.<strong>sk</strong>Predám MB QDI Kinetiz 7T – nová, v záruke, za 5650 Sk, zvukovú kartu PCIManli ESS – nová, v záruke, za 650 Sk. Tel.: 07/6531 3245 vola po 18. hod.Predám 15” monitor (Philips Brilliance 105) multimediálny. Ce<strong>na</strong> 9800 Sk.Kontakt: zemanek@kiwwi.<strong>sk</strong>Predám procesor P3 FC-PGA 700 MHz FSB100 MHz (7500 Sk), základnú do<strong>sk</strong>uASUS P3B-F + adaptér pre P3 FC-PGA (4200 Sk), z<strong>na</strong>èkovú SDRAM 128 MBPC133 (3000 Sk). Tel.: 0859/6920 478, e-mail: bellus@zv.psg.<strong>sk</strong>Predám PC AMD 486/DX 66, Sound, VGA, 6× ISA, Bigtower so zdrojom, Sony– CD-ROM 1×, FDD. Ce<strong>na</strong> dohodou. Informácie <strong>na</strong> tel.: 0903 197 365 alebo<strong>na</strong> biggogolus@inmail.<strong>sk</strong>Predám kvalitný <strong>sk</strong>lenený filter <strong>na</strong> monitory s uhloprieèkou 14” a 15”. Antiradiaènýa antistatický. Ce<strong>na</strong> iba 1000 Sk. Pri okamžitom odbere je možnosz¾avy až 20 %. Pre informácie volajte <strong>na</strong> tel.: 0903 197 365 alebo mailujte <strong>na</strong>biggogolus@inmail.<strong>sk</strong>Predám nové, originálne zabalené 5,25-palcové di<strong>sk</strong>ety Verbatim Datalife, typDD. Ce<strong>na</strong> 5 Sk za kus. Tel.: 0905 282 226SOFTWAREPredám Level CD 3/1998 (Battlecruiser 3000, Svigridova kletba...), Level CD9/1998 (Goblins 1, 2, Quadrax, Zlodej). Ce<strong>na</strong> za kus 100 Sk. Ïalej predámLevel CD 3/2000 za 50 Sk. Dohoda možná. Tel.: 0903 359 165, e-mail: tlachac@ba.telecom.<strong>sk</strong>Predám 809 programov Qbasicu. Ve¾a programov pre zaèí<strong>na</strong>júcich aj pokroèilejších.Grafické, matematické, zábavné aj demoprogramy. Tel.: 0903 306 208,spolu za 500 SkPredám antivírusový program AVG 6.0, OEM verzia, CD, registraèná karta,instalaèná, používate¾<strong>sk</strong>á príruèka, v obchode 800 Sk, pre vás za 399 Sk.Dohoda možná. Z<strong>na</strong>èka: Nevhodná výhra. Tel.: 095/6432 640, Ma o. E-mail:k98@miesto.<strong>sk</strong>Predám originálny antivírusový program AVG 6.0. Balíèek obsahuje CD, príruèku,registraènú kartu používate¾a a registraèné èíslo. Ce<strong>na</strong>: 1000 Sk. Pošlemi <strong>na</strong> dobierku. E-mail: sstan@sez<strong>na</strong>m.czKúpim program editor el. schém a dosiek plošných spojov OrCad Capturea Layout <strong>na</strong> CD verzia 9.0 alebo 9.2 za 500 Sk. E-mail: majo923@nextra.<strong>sk</strong>Predám <strong>na</strong>sledujúci softvér: Star Office 3.1 a 5.2, Microsoft Windows DE 95,Microsoft Access DE 7.0, Microsoft Word DE 7.0, Microsoft Plus DE 95, Corel5.0 DE. Hry <strong>na</strong> PC Theme Hospital, Transport Tycoon, to všetko za super smiešneceny. Tel.: 0903 197365 alebo e-mail: biggogolus@inmail.<strong>sk</strong>V rubrike BURZA uverejòujeme inzeráty súkromných osôb ZADARMO! Môžete ponúknu kúpu alebo predaj svojho HW, SW, h¾adaprácu alebo ponúka zamest<strong>na</strong>nie, rôzne služby. Pre firmy je poplatok 50 Sk za jeden riadok s tridsiatimi z<strong>na</strong>kmi. Inzerát možnozada priamo v redakcii èasopisu alebo objed<strong>na</strong> e-mailom, faxom èi písomne. Telefonické objednávky neprijímame. Firmám po uverejneníinzerátu pošleme faktúru alebo zloženku. Inzeráty typu KTO DARUJE, PONÚKAM PRÁCU NA DOMA redakcia neuverejòuje. Zaobsah inzerátov zodpovedajú jednotliví inzerenti!Upozoròujeme inzerentov, že predaj a rozširovanie nelegálneho softvéru je porušovaním autor<strong>sk</strong>ých práv, ktoré je trestne stíhate¾né.Zverejnením takéhoto inzerátu sa vystavujete riziku pre<strong>sk</strong>úmania možnosti nelegálneho držania a distribuovania takéhotoSW. Redakcia nezodpovedá za vecný obsah inzerátov. V rubrike BURZA však budeme uverejòova len tie inzeráty, z ktorých bude jednoz<strong>na</strong>ènevyplýva , že ide o vo¾ne šírite¾ný SW. Redakcia si vyhradzuje právo <strong>na</strong> neuverejnenie a zásahy do inzerátu.RÔZNEB U R Z ASloven<strong>sk</strong>á poboèka zahraniènej softvérovej firmy h¾adá programátorov voVisual-Foxpro, SQL, resp. so <strong>sk</strong>usenos ami v príbuzných prostrediach. Nemèi<strong>na</strong>vítaná. Tel.: 4333 7262Predám farebné a èierne náplne do Canon BJC-70 za super nízke ceny. Tel.:0903 197365 alebo e-mail: biggogolus@inmail.<strong>sk</strong>Zaoberám sa starými knihami. Kto mi poradí nejaké weby, kontakty? Zároveòh¾adám odborníka <strong>na</strong> tento odbor. Adresa: Martin Brindza, Kremnická 11 Západ– Teplièky, 960 01 Zvolen. Tel.: 0855/5330 122 (Martin), e-mail: bryndza@slovanet.<strong>sk</strong>Napálim vaše dáta <strong>na</strong> CD. Napálenie 50 Sk/CD + médium. Tel.: 0903 359 165,e-mail: tlachac@ba.telecom.<strong>sk</strong>Predám èasopisy PC REVUE è 2 – 12/1995 za 140 Sk. Ïalej predám Level è.1 – 12/1998 za 300 Sk. Dohoda možná + poštovné. Tel.: 0903 359 165, e-mail:tlachac@ba.telecom.<strong>sk</strong>Predám èasopis PC REVUE roèník 2000, èísla 1, 4 – 12. Ce<strong>na</strong> 350 Sk. Tel.:0831/7440 239<strong>www</strong>.top.host.<strong>sk</strong> – <strong>na</strong>jmenší katalógový zoz<strong>na</strong>m, obsahuje len tie <strong>na</strong>jkvalitnejšielinkyLogá + melódie <strong>na</strong> vašu Nokiu iba za 20 Sk. Pre informácie volajte <strong>na</strong> tel.: 0903197 365 alebo mailujte <strong>na</strong> biggogolus@inmail.<strong>sk</strong>Keï sa povie…U ako UPSDodávka elektrického prúdu je pomerne spo¾ahlivá anestáva sa èasto, že zostaneme bez nej. Ak sa to všakstane, vtedy si uvedomíme, ako ve¾mi nám chýba.Mnohé zariadenia v domácnosti a v práci prestanúfungova . Medzi takéto zariadenia patrí aj poèítaè. Pretých, ktorí <strong>na</strong> poèítaèi hrajú hry, je èas bez prúdu ibanútenou prestávkou. Pre tých, ktorí <strong>na</strong> poèítaèi serióznepracovali, to z<strong>na</strong>mená stratu údajov za poslednýchpár minút, ktorá sa dá spravidla ¾ahko <strong>na</strong>hradi .Existujú však aj také poèítaèe, ktoré nemôžu prestapracova ani <strong>na</strong> krátku chví¾u, pretože ich výpadok bymal nedozerné následky. Medzi takéto poèítaèe patriatie, ktoré riadia prístroje pri lôžkach pacientov, letovúprevádzku, jadrové elektrárne a pod. Aby neprestalifungova ani v prípade výpadku <strong>na</strong>pájania, existujúšpeciálne zariadenia, schopné <strong>na</strong> urèitú dobu <strong>na</strong>hradiprívod elektrickej energie zo siete. Takéto zariadenie<strong>na</strong>zývame Uninterruptible Power Supply – UPS – èiže neprerušite¾nýzdroj <strong>na</strong>pájania. Je to zariadenie, ktoré jev podstate akumulátorom, udržiavajúcim urèité množstvoenergie. UPS je schopný detegova pokles aleboprerušenie dodávky prúdu v sieti a <strong>na</strong>hradi ho energiouz vlastného zdroja. Jeho kapacita je, samozrejme,obmedzená <strong>na</strong> krátku dobu, <strong>na</strong>pr. nieko¾kominút. Táto chví¾a musí staèi <strong>na</strong> to, aby boli dôležitédáta z poèítaèov uložené, prípadne aby bola obnovenádodávka elektrického prúdu zo siete alebo z náhradnýchgenerátorov a pod.Existujú dve verzie UPS. Prvou z nich je off line verzia.Prúd teèie za normálnych okolností priamo zosiete do spotrebièa. Akumulátor je <strong>na</strong>bitý a „èaká“ <strong>na</strong>chví¾u, keï sa dodávka energie preruší. V tom momente<strong>na</strong>hradí energiu zo siete svojou <strong>na</strong>akumulovanou.Akumulátor je teda <strong>na</strong>pojený akoby paralelne knormálnemu vedeniu. Od èasu, keï UPS zistí, že došlok prerušeniu dodávky energie, po spustenie <strong>na</strong>pájaniauplynie urèitý, aj keï iba kratuèký èas.Verzia on line je o nieèo zložitejšia, pretože akumulátorje <strong>na</strong>pojený medzi sie a spotrebiè. Akoby sateda vždy <strong>na</strong>bíjal <strong>na</strong> jednej strane zo siete a <strong>na</strong> druhejstrane sa vybíjal do spotrebièa. Táto koncepcia jezložitejšia, je však výhodnejšia v tom, že pri výpadku<strong>na</strong>pájania sa neprejaví nijaké meškanie a dodávkaenergie pokraèuje plynulo ïalej.Branislav Madoš4/2001 PC REVUE 121


ZOZNAM INZERENTOVFirma Stra<strong>na</strong> Tel. èíslo1. AGEM 66, 72 (07/6381 0049)2. ALLIED TELESYN 793. ALPHA TECH 80 (07/6381 1538)4. AUTOCONT 65(07/6429 7881)5. AP MEDIA 52, 91 (07/6541 1168)6. ASBIS SK 39, 47, 55 (07/4487 1589)7. BSP 57 (07/5443 0017)8. CANON 99. CÍGLER SOFTWARE 7 (0707/7801041)10. CODUM 73 (07/6353 2921)11. COLUMBEX 23, 25, 59 (07/6827 7777)12. COMPAQ 2. OBÁLKA, 51, 53 (0820/147147)13. COMPAREX 10 (07/5556 7540)14. CONQUEST 11, 13, 15, 17, 19 (07/4488 2145)15. D&D 77 (07/5341 3568)16. DATA 54, 78 (07/4487 3656)17. DATA COMPASS 52 (089/5000 080)18. DATALOCK 86 (07/4445 0129)19. DISKUS 14, 15(07/5341 6627)20. EMATRIX 81, 83, 85, 8721. ESET 82 (07/4445 7937)22. EURO MEDIA 3. OBALKA, 63, 75(089/5116 111)23. FINCOM 5 (07/4445 3572)24. HEWLETT-PACKARD 1A OBÁLKA, 21 (0800/151 515)25. HT COMPUTERS 62 (07/5933 4150)26. INTERCOMP SERVICES 90, 113 (07/5441 8046)27. I.M.COMPUTER 34, 70 (07/6381 0689)28. K+K KANC. TECH. 4. OBÁLKA, 67, 69, 71 (089/6774 111)29. KROS 76 (089/7635 980)30. LAMITEC 81, 83, 85 (07/5341 3225)31. LAURA 61, 63 (0858/6856 798)32. LUX 94 (07/6541 2980)33. MARKETING 8934. MICROSOFT 1B OBÁLKA (07/6729 6297)35. MINOLTA 56, 64 (07/6828 2322)36. MEDIA SOFT 6, 61 (07/4342 6811)37. METROLOGIE 18 (07/5556 3070)38. NETIX 9339. NUPSESO 58 (087/6542 391)40. OKI 49, 68 (02/232 6641)41. OPAL MULTIMEDIA 56, 87, 113 (091/723 968)42. PC BUSINESS 75 (07/4552 2652)43. QUENTIN 96 (02/3335 5585)44. ROTIMA 74 (07/4488 1320)45. S.C.A. NAVIGATION 76 (07/4488 0840)46. SLOVANET 44 (0820/399 999)47. SOFOS 27 (07/5477 3980)48. SOFT-TRONIK 8 (0831/7431 796)49. SUN MICROSYSTEMS 97 (07/4342 9486)50. SYNTEX 84 (07/4552 5471)51. TECPROM 75 (07/4341 0473)52. TEOS TRENÈÍN 60 (0831/7436 104)53. TRACO 22 (0838/7720 321)54. TRONET 92 (07/5822 4111)55. TS PRO 20, 74 (07/5249 1491)56. UI42 88 (07/5441 5413)57. UNICORN 3758. VIDEONICS 87 (0838/779 8882)59. WEBGLOBE 109 (07/6225 0920)60. WESTECH SLOVAKIA 3, 33 (07/4341 380461. ZONER 32 (07/6828 7275)FÓRWAREKeï odchádzate z práce, nezabudnite necha <strong>na</strong> stole trochujedla a pitia. Mohlo by sa ¾ahko sta , že vám zdochne myš!PREDPLATNÉ PC REVUE NA ROK 2001Záujemcovia o predplatné <strong>na</strong> tento rok si ho môžu objed<strong>na</strong>prostredníctvom objednávkového kupónu vloženého vèasopise (treba ho zasla <strong>na</strong> adresu redakcie) alebo prostredníctvomobjednávkového formulára <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej webovejstránke <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>. Objednávky (èi prípadnézmeny v zasielaní) prijímame aj telefonicky <strong>na</strong> tel. è.: 07/52499 788 alebo mailom <strong>na</strong>: predplatne@pcrevue.<strong>sk</strong>.n Upozornenie: Upozoròujeme predplatite¾ov, aby si vovlastnom záujme objednávali predplatné PC REVUE cez <strong>na</strong>šuredakciu, resp. cez <strong>na</strong>še vydavate¾stvo Perfekt, a nie cezPrNS èi cez iné distribuèné spoloènosti. Okrem z¾avnenejpredplatite¾<strong>sk</strong>ej ceny, ktorú dostanete iba u nás, tak zí<strong>sk</strong>ateaj možnos objed<strong>na</strong>nia si PC REVUE spolu s CD.n Platby: <strong>na</strong> základe objednávky vám bude pridelenépredplatite¾<strong>sk</strong>e èíslo a zaslaná poštová poukážka alebofaktúra <strong>na</strong> uhradenie.S platbou neèakajte, objed<strong>na</strong>né výtlaèky zasielame až poprijatí vašej platby. Uzávierka objed<strong>na</strong>ných a zaplatenýchvýtlaèkov je vždy 14 dní pred expedíciou nového èísla. Prione<strong>sk</strong>orenej úhrade nemôžeme zaruèi doposlanie predchádzajúcichèísel èasopisu, pretože náklad objednávamepod¾a <strong>sk</strong>utoèných objednávok.Na z¾avnené predplatné (študenti, dôchodcovia) simôžu nárokova tí, ktorí <strong>na</strong> adresu redakcie zašlú potvrdenieo návšteve školy, resp. o poberaní dôchodku.V TOMTO ÈÍSLE: CD REVUE 6Tohtomesaèné CD je výnimoèné možnos ou vyhra rôznezaujímavé ceny. Samozrejme, atraktívny je aj obsah.Nájdete <strong>na</strong> òom elektronickú verziu seriálov z PCR(Naša malá/ve¾ká sie , Správa informaèných systémov),elektronickú verziu PC REVUE è. 3/2001, hudobné ukážkyz muzikálu Hamlet, test 3D kariet, hry MidtownMadness 2, Pandora´s Box, aplikácie (ekonomický systémPohoda 2001, Zoner InShop Designer 2000, ALFA– jednoduché úètovníctvo, OLYMP – mzdy a perso<strong>na</strong>listika,Norton Utilities 2001), prezentácie IT firiem(Alef Nula, Di<strong>sk</strong>us, InfoConsult, Microcom, Minolta,ProCA, RDA, SOFTIP), futuristické video od spoloènostiHewlett-Packard), ovládaèe a 100 MB shareware.SÚ AŽ NA CD REVUE 6Aby ste si mohli prakticky vy<strong>sk</strong>úša , ako sa dajú aj <strong>na</strong>CD „vyškrabka “ výhry, pripravili sme <strong>na</strong> priloženom CDstieraciu sú až. Ce<strong>na</strong>mi do tejto hry prispeli DISKUS(Yamaha, Kodak, Verbatim), D&D studio (COFAX), RádioTwist (Hamlet) a PC REVUE. Zotretím väèšej stieracejplochy sa dozviete, èi a èo vaše CD vyhráva. A èo všetkomôžete vyhra ?CENY:1 × CD-RW mechanika Yamaha CRW 88241 × digitálny fotoaparát Kodak1 × balík 100 ks CD-R Kodak Ultima1 × balík 100 ks CD-R Verbatim10 × 2 vstupenky <strong>na</strong> muzikál Hamlet5 × redakèné trièká PC REVUE10 × multimediálne titulykaždé desiate CD vyhráva vstupenku <strong>na</strong> COFAX 2001(Incheba Bratislava, 24. – 27. 4. 2001)n 4× CDR: Od roku 2001 bude PC REVUE vychádza 4×do roka (v marci, júni, septembri a decembri) s prílohouCD REVUE. Preto odteraz bude možné objed<strong>na</strong> si PCREVUE aj spolu s CD.Ceny PC REVUE <strong>na</strong> rok 2001bez CD s CDVýtlaèok v stánku 49 Sk 95 SkPredplatné celoroèné 444 Sk 624 Sk 3 výtlaèky zadarmo!Predplatné celoroène 396 Sk 576 Sk 4 výtlaèky zadarmo!z¾avnenéPredplatné sa dá objed<strong>na</strong> iba <strong>na</strong> celý rok ako roènépredplatné (12 èísel), teda objed<strong>na</strong>né èísla môžu presahovatento kalendárny rok (<strong>na</strong>pr. od 4/2001 do4/2002).Za 12 èísel PCR v stánku by ste zaplatili 588 Sk.Jeho predplatením zí<strong>sk</strong>ate v prípade riadneho predplatnéhovlastne 3 výtlaèky zadarmo a v prípadez¾avneného predplatného dokonca 4 výtlaèky zadarmo!nAko si vybra prípadnúvýhru:Najjednoduchšieto bude, ak zistíte,že vaše CD je zároveòaj vstupenkou <strong>na</strong>COFAX. Staèí prís v dòoch24. – 27. 4. 2001 <strong>na</strong> výstavuv priestoroch Incheby a pri vstupe sa preukáza týmto CD.Mechaniku Yamaha, digitálny fotoaparát Kodak a balíkyCD-R médií si môžete prevzia <strong>na</strong> adrese DISKUS, s. r. o.,Ví azná 234, 958 04 Partizán<strong>sk</strong>e, tel/fax: 0815-7495789,e-mail: mail@di<strong>sk</strong>us.<strong>sk</strong>. Dôležité je preukáza sa vyhrávajúcimCD. V prípade zasielania poštou vás prosímeo zaslanie tohto CD doporuèenou poštou. Vrátime vámho spä spolu s výhrou. Vstupenky <strong>na</strong> muzikál Hamlet,redakèné trièká PC REVUE a multimediálne tituly si môžeteprevzia v redakcii PC REVUE, Karpat<strong>sk</strong>á 7, 811 05 Bratislava,tel.: 07/52493 494, e-mail: redakcia@pcrevue.<strong>sk</strong>.Opä sa treba preukáza výherným CD alebo ho po dohodezasla doporuèenou poštou. Dôležité je, aby ste sapri uplatòovaní výhry preukázali CD s nezotretou maloustieracou plochou!Zoz<strong>na</strong>m výhercov, ktorí si uplatnia svoju výhru, si budetemôc preèíta v júnovom èísle PC REVUE. A nezabudnitetoto CD aj ovoòa !CD REVUE je súèas ou PC REVUE, ktoré v stánkoch kúpiteza 95 Sk. Vložené CD REVUE budú ma tí predplatitelia,ktorí si ho objed<strong>na</strong>li spolu s roèným predplatným PC RE-VUE. Ostatní, ktorí si CD REVUE nepredplatili, ale zaujal ichjeho obsah, si ho budú môc dodatoène objed<strong>na</strong> <strong>na</strong> adreseredakcie. Ce<strong>na</strong>: 50 Sk.n122 PC REVUE 3/2001

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!