SLOVENSKÁ EKONOMIKA74EKONOMICKÉ UDALOSTI POHĽADOMANALYTIKAPavol Ondriska, ING dôchodková správcovská spoločnosťEšte pred vstupom do Európskej únie všetky stredoeurópskekandidátske krajiny deklarovali snahu prijať jednotnú menu euronajneskôr v roku 2010. Teraz, ani nie po dvoch rokoch, je situáciainá. Podľa posledného vývoja sa zdá, že Slovensko bude schopnéako jediné vstúpiť do eurozóny v pôvodne uvažovanom termíne.Ak dôjde k prijatiu eura v súlade s vládnym plánom v roku2009, bude to predstavovať minimálne o 1 rok skorší vstup akov prípade Česka. Maďarsko, pod ťarchou rozpočtových problémov,si konkrétny kredibilný termín už radšej ani nestanovuje.A v prípade Poľska, po víťazstve konzervatívcov (ktorí sú k prijatiueura skôr skeptickí), je termín vstupu do eurozóny skôr zastretý.Jednako nie všetky názory sú jednotné v otázke, či skorší vstupkrajine pomôže alebo naopak. Kľúčovou otázkou tak je pripravenosťekonomiky.Koniec koncov, označenie plánov Slovenska na vstup do eurozónyv roku 2009 za kredibilné bolo jedným zo zdôvodnení zvýšeniaratingu krajiny zo strany medzinárodnej agentúry Fitch Ratings.Úroveň hodnotenia schopnosti Slovenska splácať dlhodobé záväzkyv cudzej mene bolo zvýšené o jeden stupeň z „A-„ na „A“.Ďalšími hlavnými argumenty boli silný ekonomický rast krajiny,zníženie rizík externého financovania a pokračujúca fiškálna konsolidácia.Stojí za zmienku, že agentúra Fitch aktuálne hodnotíschopnosť Slovenska splácať svoje záväzky na rovnakej úrovniako u Českej republiky ale už pred Maďarskom a Poľskom.Tendencia znižovania schodku rozpočtu verejnej správy neohrozujesíce plán zavedenia eura v roku 2009, avšak tempotohto znižovania je iba mierne. Podľa už skôr zverejnenýchplánov by deficit celého rozpočtu verejnej správy mal dosiahnuť2,9 percenta HDP v roku 2006 (bez nákladov na dôchodkovúreformu a v metodike Európskej únie založenej na akruálnomprincípe). Ide síce o pokles z 3,4 percenta HDP naplánovanéhona tento rok, ale samo ministerstvo očakáva dosiahnuť len 3,25percent HDP. A podľa údajov Eurostatu vykázalo Slovensko zarok 2004 schodok na úrovni 3,1 percenta HDP. V tomto pohľadeuž zníženie fiškálnej nerovnováhy v roku 2006 kríva minimálnena jednu nohu. Súdiac čisto ekonomickou optikou, v prostredísilného rastu hospodárstva (samo ministerstvo očakáva v roku2006 už kladnú produkčnú medzeru) je sa možno stotožniťs názorom NBS, že miera zníženia fiškálnej nerovnováhy jemálo ambiciózna. Takto označila plány ministerstva financií ajcentrálna banka, hoci to nie je pohľad nový. Obdobné kritickéhlasy zaznievajú z väčšiny analytických pracovísk už od prvéhozverejnenia návrhu štátneho rozpočtu. Jednako kedy inokedypristúpiť k úsporám, ak nie v časoch keď ekonomika prosperuje?Veď za aktuálnych podmienok sa verejný dlh dokonca jednorázovov roku 2006 zvýši na vyše 38 percent HDP a potom bude lenmierne klesať. Lenže je tu pohľad politický a vzhľadom na politickýcyklus je restriktívnejšia fiškálna politika nepravdepodobná.Jednako označiť aktuálne fiškálne plány vlády za nezodpovedné,by bolo prehnané.Rozpočtové otázky sa dostávajú do popredia vždy na jeseň, keďSlovensko zažíva rituál dohadovania sa o rozpočte. Je to zvláštne,ale paradoxne najväčšia pozornosť sa venuje rozdeleniu zhruba3 percent celkových výdavkov štátneho rozpočtu, a tov podobe tzv. vládnych priorít. Jednotlivé ministerstvá(respektíve politické strany) považujú práve tie svoje pri-Economic events in Slovakia at a glancePavol Ondriska, ING d.s.s.Before the enlargement of European Union in 2004, all centralEuropean countries declared their endeavour to adopt the singlecurrency euro in 2010, at the latest. Now, after less than two years,the situation is different. Judging the last development, Slovakiaseems to be the only country, which is able to join the Eurozone inthe originally envisaged schedule. If Slovakia really adopts the euroin line with the government strategy in 2009, it may represent byone year earlier date (at least) than in case of the Czech Republic.Hungary, burdened under fiscal deficits, has not set a new credibleterm so far. Regarding Poland (after a victory of the conservativeparty in the elections, which is quite euro-sceptical), the scheduleis also obscured. Nevertheless, not all opinions related to impactsof earlier entry into the Eurozone are common, whether or not itwill help the respective country. In fact, a sustainable fulfilling ofMaastricht criteria represents a key issue.The credible plans of Slovakia to join the Eurozone in 2009represented one of the reasons for the recent sovereign ratingupgrade by international agency Fitch Ratings. The agency FitchRatings shifted the long-term foreign exchange rating of Slovakia byone notch upwards from “A-“ to “A”, while it kept the long-term localcurrency rating unchanged at “A+”. In the accompanying statement,Fitch appreciated the strong growth of economy, impressive fiscalperformance and reduced external financing risks. It is noteworthy,that the rating level of Slovakia by Fitch aligned with the CzechRepublic level, but ahead of Hungary and Poland.Although a tendency of fiscal deficit narrowing in Slovakia doesnot jeopardise the plan of the euro adoption in 2009, a pace of thegap narrowing is only soft. According to the earlier published dataof the finance ministry, general government budget deficit shouldreach 2.9 percent of GDP in 2006 (without pension reform costsand in European Union methodology, which is based on accrualprinciple). Although it represents a decline from 3.4 percent of GDPprojected for the current year, the finance ministry itself expectsonly a deficit of 3.25 percent of GDP. In addition, Eurostat releasedthat Slovakia posted a fiscal gap of 3.1 percent of GDP in 2004. Inthis view the deficit narrowing is really soft. Judging only economicissues, it is possible to agree with opinions of the central bank thatplans for fiscal imbalance reduction are not ambitious enough.Particularly, if the economy experiences a strong growth, sincethe finance ministry itself expects a positive output gap in 2006.However, statements of the NBS did not pose new facts, sinceanalysts in financial institutions have released similar criticismsince the budget draft was unveiled. Nevertheless, when can bea more convenient time to implement budget savings than ina period of flourishing economy? Under the current projections, thepublic debt will even increase in 2006 over 38 percent of GDP andthen it will post only a mild decline. However, there is also a politicalview and a more restrictive fiscal policy is not probable regardinga political cycle. Nevertheless, it would not be correct to identify thecurrent fiscal plans of the government as irresponsible.It is typical, that budget issues gain ground always in autumn,when Slovakia experiences a bargaining over budget draft for thenext year. Being a strange feature, the major attention is directed toallocation of only 3 percent of total budget expenditures in the formof so-called government priorities. Individual ministries (or political
ority za životne dôležité pre celú krajinu. Nie je ďaleko od pravdynazvať tento „boj“ o rozdelenie sumy na priority aj ako kampaňpolitických strán, avšak financovanú daňovými poplatníkmi. Hocinecelých 11 miliárd na priority nie sú „drobné“, z ekonomickéhopohľadu je dôležitejšia štruktúra celkových rozpočtových výdavkovresp. ich zmena v čase. Slovensko je často označované zareformnú hviezdu strednej Európy a podľa oficiálnych materiálovsa snaží budovať tzv. vedomostnú ekonomiku. Či je napríklad neustálezvyšovanie dotácií do poľnohospodárstva (najmä v porovnanís predvstupovým obdobím) dôkazom znalostnej ekonomiky,nech každý posúdi sám. Aj najbohatšie krajiny majú obmedzenézdroje, nie to ešte Slovensko. Ak preto zvyšujeme dotácie do pôdohospodárstva,ktoré zamestnáva iba 5 percent pracovnej silya tvorí vyše 5% HDP, tak musíme prirodzene inde ubrať. Obdobnévýčitky by sa dali smerovať aj na výdavky na obranu, či na efektívnosťpostrádajúcu územnú samosprávu.Slovensko dalo nízkej inflácií na nejaký čas zbohom. V súlades očakávaním sa miera inflácie v septembri už odrazila od svojhotohtoročného dna (2 percentá v letných mesiacoch) poskočiac na2,2 percentá. A bude ďalej smerovať k hranici štyroch percent kukoncu roka. Podľa údajov Štatistického úradu najmä pokračujúcezlacňovanie potravín momentálne brzdí negatívny dopad vysokýchcien ropy na celkovú cenovú hladinu. Či už je to v podobecien pohonných látok, alebo cien tepla, ku ktorým sa pridajú v októbriešte ceny plynu. Okrem nákladových vplyvov sa so začiatkomškolského roka dostavilo aj obvyklé zdraženie v odbore vzdelania.Posudzujúc celkovú situáciu, nákladové faktory zohrávajúmomentálne ústrednú úlohu, zatiaľ čo dopytové inflačné tlaky súnevýrazné. Sekundárne dopady, vyvolané nákladovými faktormi,sa ešte nestačili preliať do vývoja spotrebiteľských cien.Vplyv nákladových inflačných faktorov ilustruje vývoj cien priemyselnýchvýrobcov, ktoré už siedmi mesiac za sebou vykázalivýraznejší medzimesačný nárast (za september o 0,5 percent).Medziročná dynamika sa posunula na 5,8 percent z 5,6 percentv auguste. Tak ako po minulé mesiace aj v septembri za zvyšujúcousa cenovou hladinou stáli rastúce ceny ropných rafinérskychproduktov. Zvyšok komponentov indexu cien priemyselných výrobcovvykázal len mierny nárast, alebo dokonca pokles. Nákladovéfaktory z výrobných cien sa zatiaľ zobrazili v spotrebných cenáchlen čiastočne, brzdené pôsobením konkurencie v maloobchodea existencií časovo obmedzených cenových kontraktov.Vzhľadom na inflačné cielenie menovej politiky je vývoj cenovejhladiny kľúčovým faktorom pri nastavení tej „správnej“ úrovneúrokových sadzieb. Pre budúce nastavenie úrokových sadziebnie je ani tak dôležité, kam sa v najbližších mesiacoch posuniemiera inflácie pod tlakom nákladových faktorov. Ale je dôležité,ako tento nárast ovplyvní inflačné očakávania v ekonomike a požiadavkypri vyjednávaní o mzdách na rok 2006. Sama NBS užposunula svoje očakávania koncoročnej inflácie na 4,4 percenta(harmonizovaný index spotrebiteľských cien), čiže nad inflačnýcieľ pre rok 2005. Inflačný ciel pre rok 2006 zostal na nezmenenejúrovni (a dovolím si tvrdiť, že ambicióznej) pod 2,5 percentami.Za inflačné riziká centrálna banka naďalej považuje vývojcien energetických surovín na svetových trhoch, vyšší ako očakávanýnárast regulovaných cien na Slovensku a vývoj v mzdovejoblasti pri pretrvávaní predstihu tempa rastu reálnej mzdy naddynamikou rastu produktivity práce.Snahe udržať infláciu na uzde nie je príliš nápomocný aktuálnyvývoj kurzu koruny. A to neteší centrálnu banku. Ako sa nedávnovyjadril guvernér NBS Ivan Šramko: „Pokiaľ by sa slovenskákoruna výrazne odklonila takým spôsobom, že by ohrozila našezákladné ciele týkajúce sa napríklad trvalého procesu znižovaniainflácie, NBS použije nástroje na skorigovanie tohto výkyvu“.Dalo sa tak očakávať, že pri ďalšom oslabení koruny NBS pristúpik odpredaju svojich zbytočne vysokých devízových rezerv.Otázkou zostávala už len úroveň, pri ktorej NBS zasiahne. Odpoveďna túto otázku dala sama centrálna banka, hoci priamadevízová intervencia na podporu koruny už pri úrovni 39,2 SKK/EUR trocha prekvapila. Pri aprílovej intervencií centrálna bankaparties respectively) consider their own priorities as vital. It is not farto designate such “struggles” for the allocation of financial fundson the priorities like a political campaign financed by taxpayers.Although nearly SKK 11 bn for the priorities in 2006 centralgovernment budget draft is not a small amount of money, structureof total expenditures (and changes in individual years as well)represents a much more important gauge in economic point of view.Slovakia is often identified like a “reform star” in central Europe.Moreover, based on official government materials, the countryis trying to transform to knowledge-based economy. Everybodyshould judge himself, whether or not a permanent rise of subsidiesinto agriculture (particularly in comparison with the pre-accessionperiod) represents an evidence of the knowledge-based economy.Even the richest countries have limited financial sources, not onlySlovakia. Hence, if Slovakia increases subsidies into agriculturesector, which employs only 5 percent of labour force and createsa 5 percent of GDP, this very amount has to miss in other sectors.And similar criticism could also be aimed at budget expenditures todefence of the country or low efficient self-governments.It seems that Slovakia has already said good-bye to low levelsof inflation. In line with expectations, growth of consumer pricesin September bounced back from this year trough (2 percent overthe summer months) moving to 2.2 percent. And I believe, thatit will further keep on accelerating towards a 4 percent level atthe end of the year. Based on the Statistical Office data, mainlycheaper food prices curbed negative impacts of high crude oilprices on total inflation. The impacts related to prices of fuels orheat, while gas prices will add in October. Besides cost factors, alsoa usual price rise in education component of the consumer basketoccurred in September with regard to the new school year. Judgingthe entire inflation situation, cost factors play a key role at present,while demand pressures are not pronounced. Secondary impacts,induced by cost inflation factors, have not managed to spill toconsumer prices development so far.The influence of cost inflation factors is illustrated by developmentof industrial products prices, which posted a pronounced month onmonth growth (0.5 percent in September) for a seventh consecutivemonth. As a result, its YoY dynamics increased to 5.8 percentafter 5.6 percent in August, while at the beginning of the yearit represented only 2.2 percent. Similar to the previous months,mainly prices of refined petroleum products were behind theacceleration. Other categories witnessed only a moderate monthlyrise or even dipped. In addition, also the item of electrical energy,gas and water, which had been pushing industrial products pricesup for longer time, reached a decline in September. Cost inflationfactors have strengthened for the last several months, but theyhave reflected in headline consumer inflation only partially so far.Regarding inflation targeting as a framework for monetarypolicy, an expected development of inflation represents a key factorfor the setting of appropriate interest rates level. Currently, it is notimportant where inflation accelerates in the upcoming months, buthow the acceleration will influence inflation expectations in theeconomy and claims connected with the wage bargaining in 2006.The central bank itself moved up its end-year inflation prediction to4.4 percent (EU harmonised inflation) being over its inflation targetin 2005. The inflation target for 2006 remained at an unchangedlevel below 2.5 percent (being too ambitious in my view). Thecentral bank considers a development of energy prices on theglobal markets and higher expected growth of regulated prices inSlovakia for inflation risks. Additional risks include a high nominalwage growth exceeding labour productivity growth.The endeavour of NBS to curb inflation is not currently backedby exchange rate of the koruna. As governor of the central bankrecently said: ”If the Slovak koruna deflects from economicfundamentals jeopardising our basic goals related to disinflationprocess, the NBS will use its monetary devices to correct thisdevelopment”. Hence, one was able to expect that the centralbank might begin to sell its too high foreign exchangereserves, if the koruna continues in its weakening. At75SLOVENSKÁ EKONOMIKA