Otvoriť - EUROREPORT plus

Zo spodu na sadre priateľské venovanie a podpis.B. s usmievavou manželkou mi mnohokrátrozprával o svojich štúdiách na prestížnejvojenskej akadémii vo West Pointe a ukazovalfotografie zo slávnostného vyradenia dôstojníkovv dobových uniformách z čias americkejobčianskej vojny. Ani minútu, ani v najsúkromnejšomsúkromí, neváhal priznať svoju hrdosťnad tým, že je vojakom, dôstojníkom US Army.Ťarcha vojenstvaje ťarchou ľudskejúprimnosti. Ak rozmýšľameo vojakochna počiatku 21.storočia, rozmýšľameo tom istom, čotrápilo ľudí na úsviteprastarých civilizácií.Na veci nič nemení, čimáme alebo nemámezákladnú vojenskúslužbu, či máme profesionálnuarmádua v akej sme obrannejaliancii.V staroindickomepose Bhagavad Gítá(Spev vznešeného) nastúpenýchbojovníkovpred bojom trápi táistá otázka ako obsluhurakiet voda – zemv jadrovej ponorkena rutinnej plavbePacifikom.Ó, Góvinda! Načo je nám kráľovstvo,načo bohatstvo a dokonca i samotný život,keď tí, kvôli ktorým túžime po vláde, majetkua šťastístoja tu v šíkoch proti sebe?Hľa – učitelia, otcovia, synovia, dedovia,strýkovia, švagrovia, tesťovia, vnuci,bratanci a iní príbuzní, tu sú všetci, chtiví boja,pripravení obetovať svoje životy i statky.Ó, Madhusúdana, hoc by som ja sám bolzmorený,neprajem si zabíjať týchto ľudíani pre vládu nad tromi svetmi,nehovoriac už pre blaho na tejto zemi!(Bhagavad Gítá – Spev vznešeného, Bratislava:Petrus, 2004, preklad Alena Adámková)Vyše 2500 rokmi pred naším letopočtomvšak bojovníci nemajú čo váhať. V epose saim dostane dvojakého vysvetlenia. Jedno filozofické.Vojaci nemusia ľutovať „tých, ktorýchľutovať netreba“ , lebo „skutoční mudrci všaknesmútia ani za živými ani za mŕtvymi.“ Všetcitotiž majú vedieť, že tí tak zvaní budúci mŕtvinie sú mŕtvi naveky, lebo sú súčasťou večnesa premieňajúceho sa átmanu, ktorý je večnýa nedá sa zabiť telesnou smrťou. A pridané jeaj uspokojenie ľudské „Ak odmietneš tento bojspravodlivý, zhrešíš, zradiac svoju povinnosťi slávu.“V minulých dňoch sme na knižnom trhuprivítali nové vydanie základného dielao kresťanskej filozofii dejín – Boží štát. Prísnysv. Augustín bez váhania píše, že za vraždusa nepokladá zabitie človeka, ak sa udejev zmysle dodržiavania Božieho poriadku.„Preto nekonali proti prikázaniu „Nezabiješ!“tí, ktorí na Boží rozkaz viedli vojny alebo– pretože mali moc od štátu alebo úradu– podľa Božích zákonov, čiže podľa príkazunajspravodlivejšieho rozumu trestali smrťouzločincov.“ (Boží štát, 2005, SSV Trnava, LúčBratislava. Prvá kniha, 21 kapitola) Vojaci súteda iba vykonávateľmi príkazov, sú nástrojom,mečom spravodlivosti.Zodpovednosť je na elite, na ideológoch, natvorcoch morálneho a právneho kódexu danéhoštátu, danej doby. Hodné povšimnutia!Vojenstvo je jednou nohou v ríši fascinujúcehodobrodružstva a na ňom postavenéhohrdinstva. Druhou nohou je v nemilom postavenínechcenej obetavosti. A možno sa vovojenstve zlievajú dve veľmi dôležité a výsostneľudské ambície. Túžba prežiť niečo vzrušujúce,dokázať viacej ako ostatní. To zároveň však znamená,že musím byť pripravený obetovať sebasamého, svoj život pre iných. Koľké paradoxy!Dôkaz lásky k ľuďom, k svojej domovine, vlasti,obetovaním samého seba. Predtým alebo medzitýmvšak som vo vojne, ja sám vyhasínamživoty iných. Umožňujem im obetu pre ich vlasť,pre ich obranu?Kto zráta tieto plusy a mínusy, kto vedie totoúčtovníctvo sebažertvy na oboch stranách nepriateľskejlínie?Našťastie, dnešný globalizovaný svet ničí viacerétieto sofistické úvahy. Dnešné Slovensko,dnešné štáty Európy istotne nebudú objektomvzájomnej agresie. Európska únia, NATO,zložitá sústava kolektívnej bezpečnosti násuchráni od pokušenia považovať susedné štátyza potencionálnych agresorov a nebudeme nútenízabíjať svojich susedov v záujme ochranysvojich hraníc. Niet hermetických hraníc (a toje veľká výdobytok slobody po roku 1989), nietzjavne nepriateľských štátov. Teoreticky takéštáty a režimy sú, ale sú – našťastie – geografickyvzdialené od nás.Je tu nový (staronový?) nepriateľ – medzinárodnýterorizmus, symptóm možnej alebouž započatej zrážky civilizácií. Neviditeľnýnepriateľ už neútočí na vojakov-profesionálov,ale môže zaútočiťna nás všetkých.Neozbrojených, nepripravených.Na staniciach,na diaľniciach,v lietadlách, pijúcichvodu, dýchajúcichdenný vzduch.Ako sa brániť protineviditeľnému a zákernémunepriateľovi?Môžeme ťarchuobrany ponechať nastarosť malej profesionálnejarmáde? Akáje – či bude – vojnaproti našej súčasnejeurópskej (euroamerickej,atlantickej, západnej,či kresťanskejcivilizácii)? Môžemesa spoľahnúť len nainých? Nejde o násvšetkých?Dokázali by smeumierať za iných?V mene čoho? V menelásky? Lásky, ktorúsme zredukovali na sexuálny telocvik alebo nadávanie vreckového deťom, aby neotravovali?Nežijeme v spoločnosti, kde na splnenienajmenšej úlohy Veľkého Brata sú potrebnéstimuly v podobe vidiny miliónovej odmeny?Čo pre občanov Slovenska znamená vlasť,domovina, národná kultúra, dedičstvo otcov,Európa? Kde sú Vyvolení, ktorí by boli ochotníumrieť za teba, za mňa?Podľa mňa, smiešneho optimistu, na Slovenskusú ešte tisíce, možno státisíce normálnychľudí, ktorí sa zdráhajú prijať za svoje hodnotyto, čo nám predkladajú nielen masmédiá, ale ajhrabivé vládne či nevládne garnitúry. Po kútochsa skromne skrývajú ľudia, čo ešte dúfajú v inéhodnoty, celkom jednoduché hodnoty súcitu,úcty k inému, spolupráce, tichého rozhovoru,obetavosti, pomoci inému, zhody, že takto byto ďalej ísť nemalo. Zhody, že je načase začaťsa úpenlivo brániť proti osprosteniu jednéhonároda, jedného kontinentu. Formulovať doktrínuobrany.Táto obrana bude kolektívna, ak nie všeobecná,tak aspoň s nadpolovičnou väčšinou.Obrana, za ktorú budú zodpovedať nielenvojaci-profesionáli, ale aj my ostatní. Potomkoviatých, čo si kedysi poradili s nápormiAvarov, Hunov, Tatárov, Turkov, boľševikovi fašistov. Veď len to, že ešte stále žijeme,je dôkazom nádeje.Chce to iba maličkosť – dohodnúťsa, ČO, AKÉ HODNOTY chcemebrániť.69ESEJ