Otvoriť - EUROREPORT plus

ESEJOBRANA ČOHO?ANTON HYKISCHByť vojakom patrí medzi najobtiažnejšiepovolania, aké v dejinách vznikli. Vojaci sú odúsvitu dejín súčasťou svätej Trojice privilegovanejmoci: panovník ako stelesnenie najvyššejmoci v spoločnosti, kňaz ako prostredníkmedzi Bohom a ľuďmi a vojak ako ochrancaporiadku, vlasti. Politická stabilita štátu, ekonomickýrozvoj nie je mysliteľný bez záväznýchpravidiel správania sa, bez uznania hodnotovéhosystému, ktorým budeme posudzovaťčiny ľudí, bez duchovnej klímy, ktorú každýobčan dennej vdychuje, bez sankcií proti porušovateľomzákonov.Štát je zložitý systém. Prepletá sa v ňompozemské „špinavé“ zabezpečovanie nevyhnutnýchprostriedkov na prežitie so subtílnymi posolstvami„zhora“, ktoré posväcujú každodennéekonomické pachtenie sa a vytyčujú ciele, sny,ktoré dajú zmysel každodennej triviálnosti.Keďže ľudia od svojho úsvitu sa nerodia ako zakukleníanjeli či svätci, ale zmietajú nimi temnévášne a pudy, na nerozoznanie od zvieracícha horších, treba im ukázať mantinely, aby sato celé nezvrhlo na sebazničujúcu svorku. Namorálku, etiku, výklad vôle bohov či Boha súpotrební vysokovýkonní duchovia, schopnívyprodukovať zákony, kánony, pravidlá, mantinely,kódexy, posolstvá, blahozvesti pre svojichspoluobčanov. Ibaže tieto jemné výplody duchaby ostali iba prázdnymi písmenkami v mramoreči na svitkoch pergamenu, bez ráznych chlapov,čo názorne dajú najavo všetkým, že dodržiavaťzákony, etické normy je nevyhnutné a kto takneučiní, bude náležite potrestaný.Dopravný strážnik, policajný vyšetrovateľ,väzenský strážca majú teda od vzniku ľudstvaurčené poslanie. Nepomôže im nič. Má to takbyť, aby to všetko fungovalo. Mastná pokuta zakrižovatkou, briskná obžaloba na 500 stranáchproti vám, nasadenie želiezok a neodvratný pobytv cele, čo znamená porušenie vašej osobnejslobody, to všetko je v právomoci týchto ľudí.Neveľmi záleží, podľa akého paragrafu konajú.Paragrafy, zákony, ba aj režimy sa menia. Ichnásilie však zostáva. Je posvätené civilizáciouOkrem týchto strážcov vnútorného poriadkuexistuje odveká kasta strážcov vášho (nášho,ich) štátu. Našej milej širokej rodinky, nášhomalého, ale samostatného štátu, nášho takosudom prenasledovaného národa, našichhôr a dolín, riek a pastvín, kostolíkov a barov.Sú to ľudia, ktorým spoločenská deľba prácenadelila dôležité poslanie. Obrancovia vlasti.Vojaci. Bojovníci.Ktože by pochyboval, že proti útočníkovi satreba brániť? Že treba vlastným telom zaštítiť(aké pekné slovo!) svoje dieťa, ženu (milenku,družku), maminu či ocina, deda a chorúbabku? O tom niet pochýb. Či trebatakto obrániť aj súčasného prezidenta,premiéra, ba dokonca celúvládu, predsedu Najvyššieho súdu68Foto: M. Nemecči generálneho prokurátora, multimilionáraF.M. alebo toho mafiána za múrmi postmodernistickejpevnosti na rohu – to je už dnes premnohých otázne.Obranná doktrína môže narábať s pojmami,že úlohou ozbrojených síl je brániť integritu,územnú celistvosť, či demokratickéústavné zriadenie nášho štátu, či plniť záväzkyz medzinárodných zmlúv či obranných aliancií.Kto bude vykonávať tieto úlohy? Nie všetciobčania štátu. Iba vyhradená skupina. Vojaci.Ozbrojené sily.Byť vojakom je výsada a či nešťastie? Kýmhlava štátu vždy nemusela byť na čele bojujúcejarmády, zákonodarcovia či duchovnílídri nemajú z princípu používať násilie, zatiaľvojenská kasta je tou skupinou obyvateľstva,ktorej poslaním je používať násilie. Násilie jetakpovediac nevyhnutnou súčasťou ich práce.Po celý život sa učia a zdokonaľujú v umení, akoúčinne používať násilie proti nepriateľom. Ktoje nepriateľom, neurčujú oni sami. Určujú im toiní. Vojaci iba bojujú s nepriateľom.Byť panovníkom, politikom, kňazom, filozofom,ústavným právnikom, poslancom, ba dokoncaani policistom , prokurátorom či „bachárom“môže, ale nemusí so sebou niesť závažnýetický problém. Záleží od človeka, ktorý sa na topodujal. Záleží od jeho vzdelania, osobnej etiky,svedomia, jeho okolia či doby, v ktorej žije.Byť vojakom bolo, je a bude závažným etickýmproblémom pre každého vojaka. Byť vojakomtotiž nesie v sebe úlohu vedome a veľmizručne používať všetky stupne násilia, vrátanetoho najväčšieho. Pamätám sa, ako ma mrazilo,keď sme na vojenskej katedre vysokej školyodriekavali vety z taktickej príručky, že cieľomvojaka je „zničiť živú silu nepriateľa“. Niezneškodniť, dať do želiezok, odviesť do zajatia,uspať, ale „zničiť živú silu.“ Zabiť. Spoľahlivozničiť nepriateľa znamená ho zabiť. Slovo nepriateľje v tomto prípad hromadné podstatnémeno. V skutočnosti znamená desiatky,stovky, tisíce konkrétnych ľudí s ich menami,tvárami, povahami.Vládcovia (faraóni, králi, cisári, kniežatá, prezidenti,stratégovia, politici, führeri) duchovnáelita (kňazi, teológovia, filozofi, právnici, prokurátori,advokáti, sudcovia, plánovači, analytici,strážcovia) to majú dobre vymyslené. Oniurčujú pravidlá hry pre tisícky a milióny spoluobčanov.Určujú pravidlá fungovania štátu,jeho ústavu, zákony, duchovnú klímu, kultúru,vedu, vznášajú obžaloby, vynášajú rozsudky,podieľajú sa na tvorbe medzinárodného práva,vytyčujú hranice, podpisujú zmluvy a spojenectvá,vyhlasujú vojnu a mier.A iná skupina – vojaci, bojovníci, obrancovia– majú svojou silou zaručiť plnenie týchto pravidiela záväzkov, majú brániť vlastnými telamispoločenstvo. A nielen brániť, majú ho pomôcťrozvíjať sa, rásť, zveľaďovať sa a Boh vie akoznejú všetky tie vznešené slová a výrazy.Dejiny s tým nemali problém „Králi mieru“,„obnovitelia poriadku“ staroveku s vervoupoužívali armády pre vznešené ciele. „Štrnásťkráľovských miest a množstvo malých miesta dvanásť krajov Elamu som zničil, spustošil,vydal na pospas ohňu a vypálil..“ dáva sa oslavovaťza úspechy ktorýsi asýrsky vládca. Stenykráľovských palácov sú pokryté výjavmi z vojnovýchťažení. Rútia sa bojové vozy, vojnové strojebúrajú hradby miest, oblohu pokrývajú mračnásmrtiacich šípov.Vojaci sa hrajú so životmi. Svojimi a nepriateľskými.Preto sú hrdinovia. Majú viacejodvahy ako tí ostatní. Obetujú sa za ostatných.„Každý do zbrane sa daj, za vlasť život i majetokdať neváhaj,“ vyzýva grécky básnik Kallínos.„Vo chvíli smrti ostatný raz vrhni svoj oštep! Premuža je slávou a cťou, za rodnú hrudu, za deti,ženu svoju chrabro bojovať.“Kult vojaka, výchova k bojovnosti sa stalasúčasťou tradície mnohých krajín. Od helénskejSparty, cez pruského Fridricha Veľkého, ažk vyrovnaným šíkom Hitlerovým alebo Stalinovýmpred červenými zástavami s príslušnýmisymbolmi.Hrdosť na vlastnú armádu, na tradície ozbrojenýchsíl štátu, bez ohľadu na momentálnevládnucu elitu, nie je výplodom autoritárskychrežimov. Stačí si zájsť do Poľska alebo do Maďarska,sledovať tvar uniforiem, čiapok a zbadátehistorickú kontinuitu, niečo stabilné a stále,napriek diametrálne zmeneným režimom.Počas diplomatického pôsobenia v Kanadesme sa skamarátili s vojenským atašém USA.Keď sme odchádzali domov, plukovník B. námdaroval objemnú krabicu. Keď sme ju so ženouopatrne rozbalili, vynoril sa nám z papierovštylizovaný americký orol s bojovnými krídlami.