Otvoriť - EUROREPORT plus

v dôsledku nevyhnutnej reštrukturalizácieprišli o prácu. Vyzerá to ako veľkorysá nadnárodnásociálna sieť, ktorú si však Európazrejme nebude môcť dovoliť. Vyzerá akonáhrada doterajšej vysoko sociálnej Európy,pretože politici špeciálne z jej západnej častitušia, že útok na doterajšie sociálne výhodybude spojený s politickými zmenami, ktoréim osobne nebudú vyhovovať. Príkladomboli práve protestujúci Belgičania, ktorým sanepozdávajú vládne plány na zvýšenie vekuodchodu do dôchodku, hoci práve oni homajú v rámci Európy najnižší – odísť môžu užv 58 rokoch.Globalizačný fond tak môže úzko súvisieťs ďalšou Blairovou prioritou, ktorou je odpoveďna demografické výzvy. Je zjavné, žeEurópa starne, systém dôchodkového zabezpečeniasa rozpadá. Zatiaľ jediným riešením,s ktorým boli jednotlivé vlády i administratívav Bruseli schopné prísť, je reštrikcia. Zúženiedoterajších sociálnych a dôchodkových systémov,či vytváranie druhých a tretích pilierovdôchodkového zabezpečenia však nie ježiadnym systémovým riešením. Len sa úlohapostarať sa o seba v čase, keď už človek prestávasystematicky pracovať, presunula právena neho. Našetri si a budeš mať na penziiz čoho žiť. Aktívnu úlohu by však mohla zohraťpráve podpora mladých rodín, pretože Starýkontinent zjavne vymiera. Potrvá ešte zopárdesaťročí, kým začne byť táto situácia alarmujúca,no globálne uvažujúci politici by mali vidieťpráve do budúcnosti. Nikto nečaká, že samávnutím čarovného prútika začne v Európerovnaký baby boom, aký zažili Spojené štátyv päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch uplynuléhostoročia, ale Blairova vízia je prísľubom.Demografické výzvy sú totiž naozaj hrozivé.Energie a ľudiaNiet pochýb, že aj najrozvinutejšie ekonomikydnešného sveta sú založené na využívanífosílnych palív. Akokoľvek bohaté náleziskáby sa ešte objavili, je nespornou a smutnoupravdou, že tieto zdroje nie sú večné. A vediaporiadne zahýbať s ekonomikou. Ešte na začiatkuroka sa hovorilo ako o psychologickejhranici v cenách ropy o 50 dolároch a niktoneveril, že tento „strop“ bude prekročený.Zažili sme už aj 60 dolárov a dnes stropprakticky neexistuje. Preto nie je a nemôžebyť len Blairovým snom spoločná energetickápolitika. Britský politik síce nejde tak ďaleko,aby sníval o masovom využití obnoviteľnýchzdrojov energie, ale vyzýva aspoň na skutočneotvorený energetický trh, na spoločné rokovaniekrajín únie s dodávateľmi energie.Motorom rozvoja však nie sú len samotnéenergie, ale predovšetkým ľudia. Aleakí ľudia? Na zamyslenie je aj poslednýz Blairových cieľov pri budovaní budúcejfinančnej perspektívy Európskej únie – kontrolamigrácie. Z pripravených dokumentovi z vyjadrení po rokovaniach summitu v Britániitotiž vyplýva, že otvorenie pracovnýchtrhov pre občanov z nových krajín únie mábyť práve tou zábranou, ktorá prispeje k zastaveniunelegálnej migrácie z krajín mimoúnie. Nahlas to presne takto z politikov niktonepovie, ale bezpochyby pre pracovné trhyv pôvodných členských krajinách je prijateľnejšieprijať pracovnú silu zo štátov stredneja východnej Európy, ktorá sa vyznačujevysokými pracovnými návykmi, prijateľnýmaž hodnotným vzdelaním a skromnosťou,aká u ľudí v „starých“ krajinách jednoduchoneexistuje. Navyše tu nehrozí kolízia kultúr,títo ľudia žili a žijú v Európe a ochotne akceptujúhodnoty svojej novej vlasti. Jednoduchosamé výhody a navyše si ťažko predstaviť, žeby poľskí inštalatéri, alebo počítačoví expertiz Česka začali podpaľovať autá na parížskychpredmestiach. Nebudú vytvárať getá, skôr sabudú snažiť zaradiť do spoločnosti, neprinesúcudzorodú kultúru a štátne orgány v starýchkrajinách únie nebudú musieť kvôli takýmtopracovníkom vydávať edikty o zákaze noseniamoslimských šatiek, alebo iných viditeľnýchsymbolov odlišnosti. Necítia nenávisť k starejEurópe a nebudú sa snažiť je škodiť. Je tonepochybne príťažlivá myšlienka, vo svojejpodstate je však nanajvýš škodlivá. Robí z Európyexkluzívny klub, ktorý odopiera členstvoneprijateľným cudzincom, ktorí „sú natoľkoiní ako my“. Nové členské krajiny by sa z takéhotoprístupu vlastne mali tešiť, možno saskôr dostanú do vytúženého Schenegenu, aleak sa človek zamyslí, vychádza z toho jediné– boli by prijatí ako tzv. menšie zlo. A nikohonepoteší, že je akceptovaný len a práve preto,že ten druhý je považovaný za ešte horší variant.Z dokumentu, ktorý stál pri zrode právetejto priority vyplýva ešte jedna zarážajúcaskutočnosť – prekážky v pohybe po celomschenegenskom priestore by sa mali prioritnezrušiť pre ľudí s vysokoškolským vzdelaním.Pre Európu, ktorá sa hrdí svojím liberalizmom,je to zarážajúci prístup. Hovoriť o diskrimináciiby zrejme nebolo politicky veľmi korektné,ale čo iné by to bolo? Pripomína to prístupSpojených štátov amerických, ktorý už dávnonemá nič spoločné s nápisom na podstavciSochy slobody:“dajte mi svojich ubiedených,prenasledovaných a nešťastných...“ Dnes jemožné pracovné povolenie v USA napríkladvyhrať v lotérii, ale oveľa jednoduchšoucestou k získaniu občianstva je v Spojenýchštátoch investovať. A čím viac, tým lepšie.Občianstvo sa teda dá jednoducho kúpiť.Nik dnes nemá záujem o ubiedených a prenasledovaných,hoci práve oni najpresnejšiepoznajú cenu slobody.Ak teda pochádzate z novej členskej krajinyEurópskej únie a máte vysokoškolské vzdelanie,hláste sa. Máte všetky šance. Horšie to užtrochu bude, ak pochádzate z Balkánu, pretožestereotypy myslenia hovoria naďalej o „divokomBalkáne“ a o balkánskych mafiách akoazda jedinom známom prejave národnéhocharakteru na tomto kuse európskeho kontinentu.A navyše, ak pochádzate z Balkánu,je to možnosť, že budete vyznávať islam. Aleešte stále je to prijateľnejšie, ako akceptovaťázijského utečenca, ktorý má dosť biedy,skorumpovaných diktátorov a dlhoročnýchvojnových konfliktov vo svojej krajine a vzhliadak Európe ako k žiarivému ostrovu pokojaa prosperity. A Európa sa chystá zabuchnúťmu dvere pred nosom.Ešte zložitejšou sa stane situácia v prípade,že sa členskou krajinou stane Turecko sosvojim islamským náboženstvom, či kurdskoumenšinou. Problémy Turecka sa stanú tak ajnašimi problémami a nie je tu žiadna istota,ba ani predpoklad, že existuje ochota ichriešiť. Pre niektorých ľudí predstava Európyposiatej mešitami je ako červené plátno prebýka. Exkluzívny kresťanský klub sa bude musieťv najbližších rokoch rozhodnúť, pretožeTurecko zďaleka nie je posledným záujemcom.Už dnes napríklad v tejto súvislosti dávajúo sebe vedieť štáty afrického Maghribu.Európa tak musí rozhodnúť. Nieleno svojej finančnej perspektíve, aleaj o hraniciach svojho liberalizmu.65KOMENTÁR