Otvoriť - EUROREPORT plus

KOMENTÁRÚSKALIA VOĽNÉHO POHYBUA ÚSKALIA MIGRÁCIESOŇA MOTUSOVÁKým v parížskych predmestiach horelistovky áut, v exkluzívnom prostredí britskéhoHampton Court sa hovorilo o budúcnosti Európskejúnie. Zdalo by sa, že ide o dva rozdielnesvety, s rozdielnymi koreňmi problémov,ale zdanie klame. Je to jeden svet. Ľudia, ktorísa v Paríži búrili, sú rovnako súčasťou zjednotenejEurópy, ako obyvatelia nových členskýchkrajín, ktorí sa svojím spôsobom tiežcítia byť podvedení. Pracujúcich z arabskýcha afrických krajín, predovšetkým zo svojichbývalých kolónií, si Francúzsko pozvalo navykonávanie otupných, špinavých a málo platenýchprác a začalo tým vytvárať (spolu sozápadným Nemeckom, či Britániou) tzv. štvrtýsvet. Nasledujúce generácie gastarbeitrov užvlastne nepoznali svoju vlasť a v tej novej sastali občanmi druhej kategórie, prakticky bezmožnosti siahať po najvyšších, či len strednýchmétach na spoločenskom a pracovnomrebríčku. Príslušníci štvrtého sveta sú najvykorenejšímiľuďmi dnešného sveta. Svoju kultúrua tradície strácajú, v novom svete sa nestretávas porozumením, jednoducho nie je akceptovaná.Nová kultúra im však nič nehovorí.Je to ideálne podhubie nielen pre vznik terorizmu,ale aj všetkých prejavov odporu vočiestablishmentu. A zjednocujúca sa Európa užvôbec nie je ich modelom a ani nemieni riešiťich problémy. Ak, tak len reštrikciou.Podobné pocity môžu mať vzhľadom na tzv.prechodné obdobia v oblasti voľného pohybupracovných síl aj obyvatelia nových členskýchkrajín Európskej únie. Štáty chrániace si svojpracovný trh síce uznávajú, že nejaký masovýodchod z krajín strednej a východnej Európyza prácou do pôvodných členských štátovočakávať nemožno, ale na prechodnýchopatreniach napriek tomu nič meniť nechcú.Naposledy to zdôraznil nemecký spolkovýprezident Köhler pri návšteve Slovenska, keďna margo tejto otázky lakonicky odpovedal:„Zmluvy sa musia dodržiavať“. To je však ťažkouznať ako argument, najmä ak si uvedomíme,že väčšina našich ľudí, ktorí odchádzajúza prácou sú špičkoví odborníci, ktorí pracovnýtrh v daných krajinách len obohacujú. Nikim nemusel zabezpečovať vzdelanie, tamojšítrh dostal prakticky hotových ľudí, ktorí užlen odovzdávajú a zväčša nič nepýtajú. Ba ajmzdy im možno priznať nižšie ako domácimpracovníkom. Je tu pravda ešte skupina nižšiekvalifikovaných ľudí, ktorí pracujú ako au-pair,čašníci, kuchári, chyžné, ale vykonávajú svojuprácu dobre a nezriedka majú vyššievzdelanie než aké j potrebné na ichfunkciu. Zmluvy sa v prípade vyslovenekladných skúseností môžumeniť, a to dobre vie aj nemecký64prezident. Ak sa má o niečo obávať, nie je topráve nemecký pracovný trh, ale skôr sociálnysystém, ktorý musí prejsť veľkými zmenami.A to nielen v Nemecku.Tlačí nás časZástupcovia nových členských krajín odchádzaliz Hampton Courtu sklamaní. Nie,nešlo im konkrétne o skrátenie, alebo celkovévypustenie prechodných období, išlo o oveľazávažnejšiu problematiku. Keď Británia preberalav druhom polroku 2005 predsedníctvov únii, jedným z jej strategických zámerovbolo vypracovanie finančnej perspektívy EÚna roky 2007 až 2013. Na stole v Bruselivšak ešte nie je nič. „Tlačí nás čas,“ vyjadril saslovenský predseda vlády Mikuláš Dzurinda– a nebol jediný, kto naliehal. Britský premiérTony Blair tak v Európskom parlamentev Štrasburgu krátko po summite v HamptonCourt prisľúbil, že urobí všetko pre to, abysa rámcový program financovania prijal eštepočas britského predsedníctva, najneskôr nadecembrovom summite v Bruseli. Načrtol ajšesť priorít, na ktorých by sa mala finančnáperspektíva zakladať. Na prvom mieste bypodľa neho mali byť vyššie výdavky na vedua rozvoj. To je prinajmenšom prijateľné,veď už v cieľoch lisabonskej stratégie sapredpokladalo, že rozvoj únie bude v blízkejbudúcnosti založený na tzv. znalostnej ekonomike.Je však zjavné, že najmä nové členskéštáty budú mať problém vyčleňovať v rámciexistujúcich štátnych rozpočtov dostatočnéprostriedky na rozvoj školstva, či na základnýi aplikovaný výskum. To však nie je ničím v porovnanís tým, že dnešné európske univerzityzaostávajú v konkurencieschopnosti nielenza americkými ustanovizňami, ale napríkladaj za čínskymi školami. Preto Blair požiadalEurópsku komisiu, aby na budúci rok pripravilasprávu ako je možné v tejto oblasti súťažiťs USA. Je pravda, že starý kontinent sa hrdísvojou vzdelanosťou, že Američanov sme dlhédesaťročia považovali v oblasti napríkladvšeobecného vzdelania a kultúrnej úrovnetakmer za barbarov, no dnes sme takmer beznádejnezaostali predovšetkým v odbornosti.Znalostnú ekonomiku však bez špičkovýchodborníkov nevybudujeme.Predmetom sporu sa stalo aj navrhovanézriadenie globalizačného fondu, ktorý bymal mať hodnotu až 3,5 miliardy eur. Voviacerých účastníkoch summitu tento návrhvzbudil dojem, že ide o cestičku ako pomáhaťneúspešným podnikom a predovšetkýmnajväčší prispievatelia do rozpočtu – Holandskoa Švédsko odmietajú takýto „protekcionizmus“,ktorý podľa nich v dlhodobomhorizonte viac pracovných miest nezabezpečí.Ani nové členské krajiny nie sú nadšené, veďsamy museli prejsť reštrukturalizáciou, aby povstupe do únie mohli obstáť v medzinárodnejkonkurencii.Autori návrhu spolu s predsedom Európskejkomisie Josém Manuelom Barrosom tvrdia,že ide iba o to, aby boli chránení ľudia, ktorí