Otvoriť - EUROREPORT plus

NÁŠ PREZIDENT V KRAJINE PORTSKÉHO VÍNAPortugalsko, štát na opačnom konci Európskej únie, nám nie je také vzdialené ako by sa na prvý pohľad zdalo. Počassvojej nedávnej návštevy sa o tom presvedčil aj prezident SR Ivan Gašparovič. Postrehy z cesty zaznamenal náš spolupracovníkJuraj Filin.EÚ, NATO, OECD – to sú najvýznamnejšievýberové zoskupenia, v ktorých je Slovenskočlenom spoločne s krajinou na západe Pyrenejskéhopolostrova. No tieto štáty spája ajniekoľko ďalších spoločných čŕt a analógií.Patria k tým menším a „chudobnejším“ členomeurópskej dvadsať päťky. Obidva národy majúaj blízku mentalitu, čo potvrdzujú aj slovenskídiplomati v Lisabone, a napokon, významnýmprodukčným artiklom a kultúrnymfaktorom je pre nichvíno. V prípade svetoznámehoportského (ktoré savšak trochu vymyká našejklasickej predstave o víne)až takým, že hlavám štátu,ktoré navštívia mesto Porto,tam udeľujú členstvo v prestížnomBratstve portskéhovína. Neobišlo to ani prezidentaIvana Gašparoviča.Ťažiská trojdňovej návštevyvšak boli, pochopiteľne,niekde inde.Starosť o vývoj v EÚ„Hovorili sme o dvochokruhoch. Prvý sa týkalprehĺbenia vzťahov medzinašimi krajinami na všetkýchúrovniach, na politickej aj nahospodárskej. Druhý okruh sa týkal Európskejúnie,“ informoval po úvodnom stretnutí so slovenskýmkolegom portugalský prezident JorgeSampaio. „Obidve krajiny vyjadrili nádej, že rozpočetEÚ na roky 2007 až 2013 bude schválenýdo konca tohto roka. Je to veľmi dôležitý krok nato, aby EÚ získala kredit,“ dodal.Ivan Gašparovič však aj na tomto stretnutí,ktoré sa nieslo v priateľskom duchu, „bojoval“za záujmy svojej krajiny v oblasti zamestnávaniajej občanov v EÚ. „Naznačil som pánoviprezidentovi, že je potrebné hľadať aj cestyk riešeniu niektorých problémov, ktoré Európskaúnia má. Ide, povedzme, o vzťah pôvodnýchčlenov únie k novým členským krajinám,pokiaľ ide o prechodné obdobia,“ uviedol prednovinármi.Obchod až na prvom miesteAni tentoraz slovenský prezident nezabudolpribrať na svoju cestu skupinu podnikateľov, ktorúvybrala Slovenská obchodná a priemyselnákomora. Ekonomické záujmy, obchod, investície– to sú čoraz silnejšie motívy a témy v medzinárodnýchvzťahoch a diplomacii. Aj rokovaniebiznismanov z obidvoch krajín na dvojstrannomekonomickom fóre v Lisabone preto zdobilaprítomnosť najvyšších predstaviteľov Slovenskaa Portugalska.„Ako je známe, hospodárske vzťahy sú dneshlavným motorom rozvoja spolupráce medzikrajinami. A v tejto oblasti majú podnikatelianenahraditeľnú úlohu,“ povedal J. Sampaiona pôde Portugalského priemyselného združenia.Upozornil aj na globálne súvislosti.„Treba otvorene povedať, že Európska úniav súčasnosti prechádza obdobím určitej neistoty,pokiaľ ide o hlavné aspekty spojenéI. Gašparovič a J. Sampaio pri uvítacom ceremoniáli v paláci Beléms ekonomikou a s úpravou modelov, ktorýmvďačíme za prosperitu únie v ostatných desaťročiach,“uviedol.„Myslím si, že má veľký význam, ak takéto ekonomickéfóra otvárajú sami prezidenti republík,pretože to vždy dáva určitú dôveryhodnosťa podčiarkuje záujem nielen tej skupiny podnikateľov,ale aj predstaviteľov štátu,“ vysvetľovalneskôr I. Gašparovič novinárom. „Samozrejme,nemusí to vždy dopadnúť tak, že podnikateliauzavrú dohody, ale aspoň si zmapujú priestora vedia, kde a akým spôsobom sa majú snažiťo podnikanie,“ dodal.Objem bilaterálneho obchodu nie jev skutočnosti príliš impozantný, no zdá sa,že existujú zaujímavé oblasti s perspektívourozvoja. Podnikatelia z krajiny portského vínamajú záujem o spoluprácu s partnermi v SRz viacerých dôvodov. Okrem toho, že oceňujúzlepšenie ekonomickej klímy a chcú sa podieľaťna boome miestneho automobilovéhopriemyslu, považujú Slovensko aj za vhodnýodrazový mostík pre ich prenikanie ďalej navýchod. Ako konštatoval šéf priemyselnéhozdruženia v Lisabone Jorge Rocha de Matos,„ako Slovensko, tak aj Portugalsko majúsvoje podnikateľské prostredie založené namalých a stredných podnikoch, ktoré dnesmusia súťažiť na svetových trhoch. Práve tuje priestor na spoločné záujmy a na skúmaniespoločných príležitostí, na úrovni bilaterálnejaj na tretích trhoch“.Vzdialenosť niekedy zbližujeSlovenskú republiku v Portugalsku reprezentujejej veľvyslanec Radomír Boháč. Spýtalisme sa ho, ako vníma vzťahy obidvoch krajín.Veľa ľudí si myslí, vzhľadomna vzdialenosť, že Slovenskoa Portugalsko majúmáločo spoločné, ale opak jepravdou – vzdialenosť niekedyzbližuje. Podobne ako my,aj oni mali zložitú históriu;bol tu diktátorský režim,bránili svoju samostatnosť.Sme v obidvoch prípadochmenšie štáty aj národya myslím si, že aj mentalitumáme veľmi blízku. Ja osobnepovažujem Portugalskoza laboratórium, ktoré jeešte stále potrebné využiť,v pozitívnom zmysle slova. Čipoliticky alebo ekonomicky– poučme sa z toho, čo oniurobili dobre, ale poučme saaj z toho, čo urobili zle.Obidve krajiny však patrili k chudobnejšejčasti únie a tá ich finančne podporuje.Musíme si však uvedomiť, že doba sa zmenila.V čase, keď vstupovali do únie Portugalci, tubolo bipolárne rozdelenie sveta. A finančný tok,ktorý smeroval do ich krajiny, bol výrazne vyššíako to je dnes pre nové členské krajiny. V tommali obrovskú výhodu.Práve krajiny južného krídla sa obávali,že im noví členovia EÚ odkroja z „koláča“pomoci. Pretrvávajú ešte tieto pocity?Ešte bývalý portugalský premiér a súčasnýpredseda Európskej komisie José ManuelBarroso to vyjadril jednou vetou – Portugalskovždy a za každých okolností podporovalorozšírenie, pretože samo na sebe pocítilo, čoznamená prechod z diktatúry na demokraciu,prechod z tzv. centrálne riadenej ekonomikyna trhovú ekonomiku. Únia sem prinieslastabilizáciu krajiny a jej ekonomiky, rozvoja dovolím si použiť aj výraz blahobyt. Je tuvšak aj druhá časť vety, ktorú takisto otvorenehovoria: ak niekto zo starých členských krajínpri rozšírení stratil, tak sme to práve my. Ale jasi cením, že neskrývajú to, čo si myslia. Nikdytu však neexistoval fenomén odporu vočirozširovaniu. Iba nazývajú veci tak,ako skutočne sú.Foto: Jozef Barinka63PORTUGALSKO