Otvoriť - EUROREPORT plus

PRÁPOR OKAMŽITEJ REAKCIENa slávnostnom nástupe 14. septembra 2005na nádvorí kasární SNP v Martine na Podhájisa zúčastnil celý rad hostí na čele s náčelníkomgenerálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskejrepubliky generálporučíkom Ľubomírom Bulíkom.Ako Ľ. Bulík zdôraznil, poslaním sformovaniapráporu okamžitej reakcie bolo preukázať schopnosťSlovenskej republiky vycvičiť jednotku tohtotypu, kooperovať na medzinárodných vojenskýchprojektoch spoločne s pristupujúcimi a členskýmikrajinami NATO a tým podporiť proces vstupu Slovenskado NATO. Tento cieľ prápor splnil a svojoučinnosťou prispel k úspechom Slovenska. Dnes jemartinský prápor okamžitej reakcie elitnou, špičkovona vedenie plného rozsahu bojových operáciívycvičenou jednotkou. Ako mechanizovaný práporľahkej brigády je v silách vysokej pripravenostischopný na rozkaz v krátkom čase nasadiť svojesily a prostriedky na území Slovenska. Od vzniku jekatalyzátorom profesionalizácie slovenskej armádya plní významné úlohy vo vojskových skúškach novejvýstroje a výzbroje.Prápor už pôsobil v medzinárodných operáciáchv Kosove, Kuvajte, na Golanských výšinách, naCypre, v Iraku (AFOR, KFOR, UNDOF, UNFICYP,Enduring Freedom I, Enduring Freedom II, IraqiFreedom). Zúčastnil sa aj mnohých medzinárodnýchcvičení, okrem iného v USA, Španielsku čiNemecku.„Rýchle šípy“ dnesPrápor okamžitej reakcie by sa mal stať prvouslovenskou vojenskou jednotkou, ktorá splní všetkypodmienky na začlenenie do medzinárodnýchštruktúr. Príprava na tento krok je hlavnou náplňoutzv. afirmačného procesu, ktorý prápor absolvujedo konca tohto roka. Znamená to, že potombude pôsobiť samostatne v spoločných a medzinárodnýchvojenských operáciách pod velenímmedzinárodného veliteľstva v rámci NATO aleboinej medzinárodnej koalície bez teritoriálnehoobmedzenia. Bližšie o tom hovorí veliteľ Práporuokamžitej reakcie v Martine, 37-ročný rodák z Trenčína,pplk. Martin Stoklasa, ktorý má za sebouokrem iného dva roky pôsobenia pri veliteľstveNATO v Belgicku:„Tomuto kroku predchádzala tzv. afirmácia, určitéštábne rozhovory na úrovni pozemných síl, kdesa dokladali veci o nasaditeľnosti práporu. Práporsamotný je preverovaný v schopnosti pôsobeniav mnohonárodných štruktúrach za dodržiavaniataktických doktrín a noriem Severoatlantickej aliancie.V rámci tohto procesu sme už absolvovali výcvikovéaktivity, realizované s určenou jednotkouzápadonemeckého Bundeswehru, v súčinnostis ktorou je za úlohu pripraviť veliteľstvoa štáb pre vykonávanie operáciípod velením NATO. A to zahŕňalo celý62PRÍPRAVA NA ZÁSADNÚ ZMENUSlovensko malo po dosiahnutí samostatnosti tri základné ciele v zahraničnopolitickej oblasti: vstup do OECD, doNATO a do Európskej únie. Všetky sa postupne stali skutočnosťou. Jedným z pozitívnych činiteľov vývoja bola aktívnazahraničná politika, ktorá naša odraz aj v účasti slovenských vojenských jednotiek v mierových misách OSN a NATO.Okrem iných elitných jednotiek zastupoval Slovensko v týchto misiách aj martinský Prápor rýchleho nasadenia, neskôrpremenovaný na Prápor okamžitej reakcie, prvá plne profesionálna jednotka slovenskej armády. Tento vynikajúci„reprezentant“ Slovenska vznikol v októbri 1995, takže v minulých dňoch si pripomenul 10. výročie vzniku.Veliteľ práporu pplk. Martin StoklasaNa záver úspešnej misie v Iraku... (spoločná fotka)Jednou z úloh príslušníkov práporu počas misiev Kuvajte bolo zásobovanie obyvateľstva pitnouvodou v Iraku.Na oslavách 10. výročia sa zúčastnil aj náčelník GŠ OS SR gen. Ľ.Bulík (v strede), vpravo veliteľ práporu pplk. M. Stoklasarad výcvikových aktivít, ktorých sme sa zúčastniliv NSR u 122. mechanizovaného práporu v mesteOberviehtach v blízkosti českých hraníc.Oproti doterajšiemu pôsobeniu práporu tunastáva podstatný rozdiel. Príslušníci práporu sadosiaľ zúčastňovali operácií na podporu mieru,kým cieľom afirmačného procesu je príprava nacelé spektrum ozbrojeného konfliktu vysokej intenzity.To znamená, podstatnú časť už netvoria mierovéoperácie, ale klasická ofenzívna, defenzívnačinnosť alebo boj na zdržanie.Proces afirmácie je náročný na jazykovú pripravenosťveliteľstva a štábu práporu a takisto jepotvrdením o zmene myslenia pri rozhodovacomprocese. Ten musí byť flexibilnejší, než bol podľav minulosti, kde bola rozhodujúca autorita veliteľa.Teraz je to záležitosť analytickej a rozhodovacejpráce celého štábu, ktorá navrhuje veliteľovi optimálneriešenie nejakej bojovej činnosti. Čiže je toaj o zmenách a kvalite riadenia. V minulosti nebolaarmáda práve vzorom manažmentu, riadenie boloveľmi direktívne. Teraz podriadený dostáva úlohu,určité vymedzenia, ale akým spôsobom úlohu splní,je na ňom. To je nóvum; – pre náš prápor nie, alev systéme riadenia v našej armáde áno. Teraz jekaždý útvar zložitejšou organizáciou, než to bolov minulosti. Má svoje rozpočtové položky, personálnymanažment, má právo uzatvárať zmluvy, riadisvoje finančné toky...Nechcem povedať, že náš prápor je jedinečný,ale snažíme sa robiť inak.Archív Práporu okamžitej reakcie kpt. JánaFransciho v Martine ukrýva mnoho cenných ďakovnýchlistov za svoju činnosť - napríklad od prezidentaR. Schustera po jeho návšteve misie na Golanskýchvýšinách, od náčelníka generálneho štábu Spojenéhokráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, odveliteľa pozemného vojska USA v Európe atď. Zatiaľposledným ocenením aj na jeho adresu boli slovápredsedu Zboru náčelníkov štábov Ozbrojených sílUSA generála Richarda B. Myersa počas jeho júlovejnávštevy na Slovensku: „Chcel by som vysloviť poďakovanieSlovenskej republike, že vysiela vojakov aj dotakých misií, ako je Irak a Afganistan.“ Michal BeňadikFoto: archív prOR