Otvoriť - EUROREPORT plus

AKÝ JE NÁŠ ZÁUJEM ?PETER WEISSBezpečnostná rada OSN 24. októbra 2005rozhodla o začatí rozhovorov o konečnomštatúte Kosova. Podkladom pre toto rozhodnutiesa stala správa osobitného veľvyslancapre Kosovo, nórskeho diplomata Kaia Eideho,ktorá obsahuje opis situácie v tejto srbskejprovincii nachádzajúcej sa po dramatickýcha krvavých konfliktoch pod medzinárodnýmprotektorátom. Eideho práva sa pritom sústreďujenajmä na mieru plnenie štandardov,ktoré pôvodne medzinárodné spoločenstvostanovilo ako predpoklad pre začatie diskusieo štatúte Kosova. Táto správa nórskehodiplomata bola veľmi kritická a pomenovalarad vecí, ktoré napriek pokroku pri prípraveinštitúcií na vykonávanie samostatnej správyv Kosove nie sú vyriešené. Napriek tomu nórskydiplomat odporučil generálnemu tajomníkoviOSN K. Ananovi, aby bezpečnostnej radeOSN predložil návrh na začatie rozhovorovo budúcom usporiadaní Kosova.Dôvodom boli napätie a neistota, v ktorejobyvatelia Kosova už dlhšie žijú. Slovenskýminister zahraničných vecí E. Kukan, bývalýosobitný vyslanec generálneho tajomníkaOSN pre Balkán situáciu v Kosove, charakterizovaltakto: „Treba začať rokovania, lebokeby sa súčasný stav predlžoval, neviedlo byto k ničomu dobrému.“ Zástupca ministerkyzahraničných vecí USA Nicholas Burns konštatoval:Jedno je isté, súčasný stav vecí Kosoveje neudržateľný. Ľudia túžia rozhodnúťo svojej budúcnosti.Keďže podľa dostupných informácií by sarozhovory o Kosove, ktoré povedie známymierový vyjednávač a bývalý fínsky prezidentMartti Ahtisaari mali začať už v novembria mali by trvať 9 mesiacov, maximálne jedenrok, ich konečný výsledok premietnutý d rezolúcieBR OSN, bude ovplyvňovaný aj postojomSlovenskej republiky, ktorá sa od 1.1.2006 stanena dva roky nestálym členom tohto najdôležitejšiehoorgánu Spojených národov.Veľkou šancou a zároveň výzvou pre slovenskúdiplomaciu je však Kosovo aj z hľadiskavlastných národných záujmov. Rozhodnutie,ktoré napokon BR OSN aj za účasti Slovenskaurobí, môže zo strednodobého i dlhodobéhohľadiska pozitívnu angažovanosť nielenslovenskej diplomacie, ale aj slovenskej občianskejspoločnosti prostredníctvom MVOna západnom Balkán, najmä však v Srbskupri vytváraní predpokladov pre demokratickúzmenu režimu a neskôr pri uskutočňovaníreforiem potrebných pre stabilizáciu krajinya jej budúce začlenenie do európskycha transatlantických štruktúr, buď zásadnýmspôsobom umocniť, alebo, naopak, jej výsledkyoslabiť alebo až znehodnotiť.Pôjde nielen o osud politických investícií,ktoré SR urobila v tomto regióne, ale ajo zhodnotenie rozvojovej pomoci, ktoré akočlenská krajina OECD poskytuje a ktorúFoto: archívumiestňuje predovšetkým v tomto regióne.Výsledok môže byť pozitívny iba vtedy, akvšetky súčasti bývalej socialistickej federatívnejrepubliky Juhoslávia budú mať reálnepredpoklady integrovať sa do EÚ a NATO.Je v záujme SR, ale aj celej EÚ, aby sa riešenie,ktoré sa o usporiadaní Kosova prijme,nestalo negatívnym precedensom, ktorý budemať v budúcnosti destabilizačné účinky. A tonielen na samotnom Balkáne, ale aj v inýchčastiach Európy , resp. v regiónoch s ňou súvisiacich.Pôjde teda aj o to, aby sa neschopnosťmedzinárodného spoločenstva najprvzabrániť eskalácii konfliktu v Kosove a potomvytvoriť premysleným investovaním predpokladyna zlepšenie hospodárskej a sociálnejinvestície v tejto provincii nevykompenzovalaunáhleným rozhodnutím, ktoré síce prinesieúľavu Európskej únii a OSN v danej chvíli, alev stredno a dlhodobom horizonte založí nové,ešte ťažšie riešiteľné napätia a konflikty nazápadnom Balkáne alebo aj mimo neho.Východiská pre rozhovory sú mimoriadneťažké. Neutešená hospodárska asociálna situáciarobí z Kosova pole zápasu o holú existenciuna etnickom základe. Správa Kaia Eidavyčíta vládnucim kosovským predstaviteľom,že v Kosove je extrémne rozšírená korupcia,slabé súdnictvo a nedostatočná ochranasrbskej menšiny. Situáciu ešte zhoršuje skutočnosť,že v Kosove operujú silné skupinyorganizovaného zločinu, ktoré sa živia obchodoms drogami a so ženami. Návrat srbskýchutečencov sa nekonal. Multietnické Kosovozostalo prázdnym heslom. A to najmä preto,že etnické čistenie Kosova od Srbov už v čase,keď sa táto provincia nachádzala pod medzinárodnýmprotektorátom síl NATO a Medzinárodnejmierovej misie OSN (UNMIG) sanestretlo s dostatočne razantnou odpoveďoumedzinárodného spoločenstva.Rozhodujúcim faktorom, ktorý určí charakterrokovaní, sú všaka antagonistické postojehlavných aktérov sporu. Kosovský prezidentIbrahim Rugova, ktorý je predstaviteľom etnickýchAlbáncov tvoriacich v provincii 90%obyvateľstva, vyhlásil, že nezávislosť je jedinýmvhodným riešením. Ministerský predsedakosovskej vlády Bairam Kosumi vyhlásil, žeKosovo nepríjme nijaké iné riešenie ako bezpodmienečnúnezávislosť. Podľa neho Kosovo„musí byť nezávislým a zvrchovaným štátom.“Albánsky kosovskí politici preto nehovoriao „budúcom“, ale „konečnom“ štatúte Kosova.Bairám Kosumi to odôvodnil tým, že „ľudia nemôžužiť navždy v prechodnmom období. Akby sa odložilo určenie konečného štatútu, lenby sa prehĺbila agónia súvisiaca s neistotou.“Na druhej strane srbský premiér Vojislav Koštunicavyhlásil, že Belehrad by sa s odtrhnutímjuhosrbskej provincie nikdy nezmieril. „Bol byto neprípustný precedens. Každé nanútenériešenie, ktoré by odňalo časť nášho územiaby bolo porušením medzinárodného práva,“argumentuje šéf srbskej výkonnej moci. Srbskápozícia je preto obsiahnutá v hesle: „menejako nezávislosť, viac ako autonómia.“V tejto zdanlivo patovej situácii by slovenskídiplomacia nemala pasívne napĺňaťočakávania, formulované napríklad 12. 10.2005 v denníku Sme (Kosovo: V hre zostávaaj nezávislosť), že „bude kopírovať stanoviskoBruselu, „práve vzhľadom na vyššiespomínanú unikátnosť vlastných skúsenostía poznatkov zo západného Balkánu by samala pokúsiť toto stanovisko ovplyvňovaťa formovať. Skutočnosť, že Západný Balkánje slovenskou zahraničnopolitickou prioritouznamená, že SR by mala východiskové princípydoterajšej politiky EÚ voči Kosovu spojiťs vlastným prístupom k srbskej argumentácii.Tento prístup neprijateľnosť odtrhnutiaKosova pre dnešnú politickú reprezentáciuSrbska, ktorá dokázala poraziť Miloševičaa vydať ho medzinárodnému súdnemu tribunáluv Haagu, nechápe ako výraz srbskéhopolitického romantizmu a straty zmyslu prepolitickú realitu, ale ako upozornenie na možnúdestabilizáciu Srbska. Potom, čo súčasnáantimiloševičovská politická reprezentáciakrajiny stratí doma tvár v dôsledku zmenyhraníc a definitívneho víťazstva albánskehoseparatizmu, môžu Srbsko ovládnuť radikáli,ktorých odmietal aj Miloševič. Ak konečnýmefektom bombardovania Juhoslávia lietadlamiNATO bude nezávislý etnickýminištátik Kosovo, môže sa stať ibaotázkou času, keď pokus o vytvorenietakéhoto miništátu zopakujúAlbánci v Macedónsku. 61KOMENTÁR