Otvoriť - EUROREPORT plus

SLOVENSKÍ MOSTÁRI V SRBSKUDedinčania si uctili hostí s im vlastnou bezprostrednosťou a úprimnosťou.ženista najskôr v Chorvátsku a Kosove – a terazpremosťuje rieky v Srbsku, je symbolika.V tomto príbehu je viacero paralel. Výberovékonanie na prepravu a samotnú montážmostov vyhrali bývalí príslušníci vojenskýchmisií združení v UN-VETERANS Slovakia . Viceprezidentomtohto občianskeho združenia,ktoré sa stalo realizátorom zgenerálkovaniakonštrukcie, jej prevozu a osadenia je DušanŠčevík. Dalo by sa povedať, že je aj dušourealizácie projektu. O to viac je zaujímavé, žejeho otec bol cez 2. svetovú vojnu nasadenýna práce vo Francúzsku a keď sa mu podariloprejsť a druhú stranu frontovej línie, od roku1944 do roku 1946 pracoval pre UNRRA.Kruh príbehu sa uzavrel...Prasiatko a päť hotovýchmostovOkresné mestečko Ľjubovijasvojím vzhľadom pripomína slovenskémestá spred dvadsiatichrokov. Dedinky v horskom údolírieky Ľjubovidže, kadiaľ vedielen štrková cesta, vyzerajú eštearchaickejšie. Srbsko doplatilo na politikuSlobodana Miloševiča. Srbom však z izolácietreba pomôcť. „Na výstavbu mostov, ktorýchúčtovná hodnota je 1,2 milióna korún, vyčlenilaslovenská vláda šesť miliónov potrebnýchna realizáciu daru a rozvoj spolupráceso Srbmi pri obnove dopravnej infraštruktúry.Naoko romantická riečka každý rok odrezala od sveta stovky ľudí.Prostredníctvom svojho programu ODACE(rozvojový program pre strednú a východnúEurópu) sa pridala Kanada (vládna agentúraCIDA) a na sedem premostení (z tohto počtu5 bude typu Bailey) pribudlo presne toľko,koľko sme dali my,“ vysvetľuje Zdeno Choz Nadácie na podporu občianskych aktivít.Dodáva, že samotní Srbi stavajú príjazdovécesty a mostné piliere, čo ich stojí po prepočteosemnásť miliónov korúnOto Beňo, Vidoje Jovanovič, Zdeno Choa zopár stavbárov si v lete rozložili na kapotáchsvojich áut odstavených pri brode riekyĽjubovidža stavebné výkresy. Medzi tým akostavbári debatovali, v domčeku Radojčičovcovstiahli z ražňa prasiatko. Piekli ho vyše poldňa v starej hlinenej peci rozpálenej bukovýmdrevom. Potom ho na kláte sekerou rozsekalina menšie kusy. Napokon ho narezali na úžasnechutné chrumkavé plátky. Keď sa vo veľkejizbe s doštenou podlahou usadili na drevenélavice všetci hostia, domáci pán DušanRadojčič otvoril fľašu domácej rakije. Most,ktorý bude mať v krstnom liste napísanýchako kmotrov Slovákov, Kanaďanov, Britov ajSrbov bol hotový v jeseni – pred ďalšou zimoua veľkou vodou na jar.Druhý novembrový týždeň Slováci ukončilivýstavbu piateho mosta. „Ako posledný smeodovzdali most pri srbsko-rumunských hraniciachv Negotine,“ spokojne konštatovalDušan Ščevík.V údolí na samotách sú desiatky poľnohospodárskych usadlostíText a foto: Pavol Vitko(autor je šéfredaktor časopisuOBRANA)57