Otvoriť - EUROREPORT plus

SLOVENSKÍ MOSTÁRI V SRBSKUV riečke Ľjubovidža býva zvyčajne vodysotva po kolená. „Každú jar pri topení snehu,ale aj počas dažďov, vystúpi hladina vodyo dva aj tri metre. Vtedy je dvaapoltisíc ľudíz dediniek a horských osád v tomto údolí nasrbsko-bosnianskych hraniciach odrezanýchod sveta,“ vysvetlil nám predseda okresu ĽjubovijaVidoje Jovanovič. V Orovičskej Planinesa dá totiž dostať cez Ľjubovidžu len cez brod,ktorý býva cez veľké vody neprejazdný. VďakaSlovensku to bude minulosťou.MOSTY MEDZI SLOVÁKMI A SRBMI„Žijem tu pri rieke Ľjubovidža od narodenia a neverila som, že sa ešte dočkám riadneho mosta,“ hovorila nám v stredeleta 84-ročná Rosa Radojčičová z osady Orovičská Planina v západnej časti Srbska. Celá natešená sa potom poberalapomáhať pri porciovaní na ražni upečeného prasiatka. Expertov zo Slovenska, ktorí budú stavať most, sa predsa patríriadne pohostiť – no nie? Slováci pritom v Srbsku postavili tento rok mostov päť.Postupnosť rozvojovej pomociKto si dnes už spomenie, že počas 2. svetovejvojny 9. novembra 1943 vo Washingtonevytvorilo 44 signatárskych štátov Správuspojených národov pre pomoc a rehabilitáciu(United Nations Relief and RehabilitationAdministration). Cieľom organizácie, ktorúnaši otcovia či dedovia poznali pod skratkouUNRRA, bolo poskytovať ekonomickú podporueurópskym štátom po 2. svetovej vojnea napomáhať utečencom pri ich návrate dovlasti. Viac ako polovicu rozpočtu UNRRA,ktorá pôsobila do roku 1947, kryli vládnezdroje USA. Vtedajšie Československo dostalovo forme dodávok potravín a liečiv, či strojovpomoc v celkovej hodnote 270 miliónov dolárov(13,5 miliardy vtedajších Kčs). Súčasťoupomoci boli mostové konštrukcie vo sveteznáme pod názvom Bailey Bridge. Komunistipo prevrate v roku 1948 o pomoci UNRRAmlčali a zatajovali ju. Tak sa stalo, že mostnékonštrukcie skončili skoro šesťdesiat rokovv Štátnych hmotných rezervách. No a terazbudú po ich rekonštrukcii stáť v Srbsku.„Pred prijatím do OECD a Európskej úniedostávalo Slovensko od členských krajín rozvojovúpomoc. Po prijatí do „klubu“ ekonomickyrozvinutých štátov sme prevzali záväzokza medzinárodný rozvoj a stali sa donorskýmštátom, ktorý pomáha tým, čo to viacpotrebujú,“ pripomína Katrarína Vajdová,riaditeľka Nadácie na podporu občianskychaktivít, ktorá po vyhranej verejnej súťaži spravujerozvojový fond Bratislava – Belehrad.Vysvetľuje, že slovenská vláda a ministerstvozahraničných vecí rozhodli o tom, že z celkovejročnej rozvojovej pomoci 160 miliónovkorún najviac nasmeruje do Srbska a ČiernejHory ako jedinej programovej krajiny slovenskejoficiálnej rozvojovej pomoci. Ročne jeto približne 60 miliónov korún. Momentálnesa implementuje v Srbsku a Čiernej Hore 38projektov. Spomenúť možno už zrealizovanéprojekty začínajúc nákupom 168 písacíchstrojov pre srbských nevidiacicha slabozrakých až po výmenu stareja zdravotne závadnej mazutovejkotolne za plynovú v základnej56Na mieste budúceho mosta vpravo gestikulujúci Oto Beňo, v strede Vidoje Jovanovič a vľavo Zdeno Cho.Nad riekou sa zachoval aj jeden most z čias Rímskej ríšeškole a gymnáziu v BáčskomPetrovci, kde žijú dolnozemskíSlováci.V znamení symbolov„S vládnou Srbskou stavebnouagentúrou sme sa dohodli,že 152,4-metrovú konštrukciuBailey pochádzajúcu ešte z daruUNRRA rozdelíme na päť častí– samostatných mostov. Bolotreba porovnať kandidátova vybrať vhodné lokality, kdeby sme mohli mosty umiestniť.Na základe expertízy sa akonajvhodnejšie ukázali okresyLjubovija, Smederevska Palanka,Ub, Negotin a Doljevac ,“ hovoríK. Vajdová. Hľadali sme experta,ktorý sa takejto práci rozumiea kto pripraví realizačné projekty.Je skvelé, že som vlani stretlamajora v zálohe Ota Beňa.Počas minulých desiatich rokovpostavil ešte ako ženista naBalkáne 15 mostov rovnakéhoalebo podobného typu. Ďalšievybudoval na Slovensku.“Aj v tom, že inžinier Beňostaval mosty ako vojenský