Otvoriť - EUROREPORT plus

Turci a juhocyperskí Gréci by si priali spoločnúbudúcnosť v Európskej únii, keď však príde rečna redukciu vojsk a majetkové vysporiadanieokupovaného územia, rozjatria sa staré ranya dohoda sa zdá nemožná...Po tureckej inváziiv roku 1974 sa mierové sily OSN snažia nepripustiťk sebe znepriatelené strany a udržiavaťstatus quo v nárazníkovej zóne. 150 kilometrovázóna pretína celý ostrov, aj hlavné mestoNikóziu. Podplukovník Ing. Martin Bačko bolv roku 2001 pri príchode Slovákov do tejto misiea druhý rok velí slovensko-maďarsko-chorvátskemukontingentu. Zodpovedá za prácumierotvorcov v sektore IV. S narušeniami mákaždodennú skúsenosť: „Do nárazníkovej zónyvstupujú poľovníci a každý výstrel, streľba, výbuchyv zóne a v okolí do tisíc metrov na severa na juh sú porušením status quo, ktoré jedané. Každý výstrel je určitým predpokladomopätovného výstrelu.“ Misia, ktorej ťažiskombolo patrolovanie, kladie postupne viac dôrazuna vyjednávanie v priamom kontakte.Pozorovateľsko-diplomatická práca je v kompetenciiMOLO tímov, vojenských pozorovateľova styčných dôstojníkov. Mjr. Ladislav Köblösvedie takúto skupinu: „Na hranici nárazníkovejzóny sú rozmiestnené strážne body tureckýcha gréckych vojsk. Vidia na seba, sledujú saa často aj provokujú. Evidujeme počet osôb natýchto pozíciách, ich technické vybavenie. Akákoľvekzmena je totiž porušením status quo.Nemôžeme podceniť ani takú maličkosť, akokeď napríklad niektorí vojaci natrú budovu kamuflážovýmifarbami. Opozičná strana to totižnikdy nenechá bez odpovede. Jedna strananamontuje reflektor, do týždňa majú reflektori na druhej strane. Oslepujú sa navzájom a mymusíme jednať, aby nevznikol začarovaný kruhincidentov.“ Misiu UNFICYP tvorí 879 vojakova 51 civilných policajtov OSN, medzi nimi 202slovenských vojakov a vojačiek. Prijatie gréckejčasti Cypru do Európskej únie mení nielen postojopozičných strán ku konfliktu, ale aj prácuOSN na citlivom rozhraní nárazníkovej zóny– dnes už hranice Európskej únie.Kosovský začarovaný kruh„Už sedem rokov bývam v tejto plechovejbúde, sedem rokov ako ryba v konzerve,“ukazuje pani Žarkinová na obytný kontajner,domov veľkosti 10 metrov štvorcových. Prostýnázov „Školské centrum“ označuje miestoprovizórneho pobytu kosovských Srbov, vyhnanýchAlbáncami z ich domovov. Pred šiestimirokmi boli ohrození kosovskí Albánci, karta savšak obrátila. Po poslednom vzplanutí konfliktuv marci 2004 strážia slovenskí vojaci v misiiKFOR 24 hodín denne niekoľko desiatok srbskýchobyvateľov v meste Obilič a pamätníkKosovo pole. Väčšina mladých Srbov už Kosovoopustila a v provincii zostávajú len staršíľudia, ktorí by už v Srbsku nemali perspektívu.Potvrdzuje to aj slovenský lekár, plk. MartinHáber, ktorý ich jazdí ošetrovať do odľahlýchhorských oblastí. Pplk. Ján Parimucha, veliteľ4. čs. práporu v misii KFOR spomína na krvavézrážky oboch etník: „V Kosove chýba jednavec, rýchlo pozerajú na budúcnosť a uniká imprítomnosť. Stačí malý ohník a zrazu je veľkýOdkázaní na pomoc a spoločnosť slovenského lekára. Plk. Háber u obyvateľov lazov v Kosove.oheň. Situáciu vojaci upokoja, chvíľu je kľud,avšak je to opäť ticho pred búrkou.“ V táborepri meste Šajkovac sídli 76-členná slovenskárota, na veliteľstve multinárodnej brigádypôsobí ďalších dvadsať dôstojníkov.Vianoce aj Silvester roku 2004 strávili slovenskívojaci v priestore zodpovednosti. Okremvýbuchu v miestnej pekárni sa udialo niekoľkoiných incidentov a vojaci sa museli venovať pozorovateľskýma prehľadávacím aktivitám. Bohužiaľheslo „Ako na Nový rok tak po celý rok“sa splnilo a vojaci i v tomto roku permanentnečelia vysokému napätiu. Pplk. Parimucha uzatváraspomienky na pôsobenie v Kosove: „Nato, ako slovenskí vojaci pomáhali evakuovaťKríž z nábojníc v campe Echo pri Ad – Diwanyiah.Memento tragickej udalosti z júna 2004.srbské obyvateľstvo z horiacich domov a odvážaliich do bezpečia, na to Srbi nikdy nezabudnú.A pamätať si to budú aj naši vojaci.“Zakliate Golanské výšiny„Stretli sa na bráne, ona sa rozplakala, aleuž tam nebolo šanca, aby sa vrátila naspäť,“– takto opisuje zaranžovaný sobáš na Charliegate v demilitarizovanej zóne na Golanskýchvýšinách npor. Martin Šomský. Aktérmi sú nevestazo Sýrie a ženích z Izraela. Myslieť si, žepráve láska preklenie vzájomné rozpory týchtonárodov by však bolo ilúziou. Vytýčenímčiary zastavenia paľby sa veľa sýrskych dedínocitlo na izraelskom území a existuje len niekoľkovýnimiek, keď civilisti smú prejsť ostrostráženou zónou. Jedna z kontrolných pozícii,ktorá je pod dohľadom slovenskej jednotky,stojí v blízkosti Family Shouting Point, miestarodinného vykrikovania. „Drúzske obyvateľstvoprichádza z oboch strán v dohodnutomtermíne k technickému plotu. Priblížiť sa smúlen na 100 metrov, lebo okolie plota je zamínované.Dorozumievajú sa cez megafóny,ukazujú si deti a dohadujú si takisto svadby.“Jednotky OSN sú v tejto oblasti od roku 1974a ich úlohou je dohliadať na dodržiavanie prímeriaa dohody o odpútaní izraelských a sýrskychvojsk. V každodennom živote misionárato znamená situáciu neustále monitorovaťa zamedzovať tomu, aby do zóny separácievchádzali vojaci a vojenská technika. Slovenskoje súčasťou UNDOF-u od mája 1998, 95vojakov slúži pod velením rakúskeho práporu,vysoké je i naše zastúpenie na veliteľstve misie.Pplk. Jan Tománek veliteľ slovenského kontingentu,zvláštne ticho mlčiacich zbraní nepodceňuje:„Všade okolo nás je vysoká koncentráciavojakov a vojenskej techniky, všade súmínové polia. Aj keď na Golanoch saza posledných 30 rokov nebojovalo,nie až tak ďaleko okolo nás dennezomierajú ľudia.“55REPORTÁŽ