Otvoriť - EUROREPORT plus

okupácie, vykorisťovanie, že ich berúako surovinové zdroje, bazáry a benzínovépumpy? Alebo vari sa proti námobracajú preto, akí sme? Ak áno, takmožno treba súhlasiť s americkýmprezidentom Bushom, že nebezpečenstvuje lepšie čeliť z diaľky a včas, skôrkým ohrozí naše domovy.To nie je vojna o Irak. Hoci pravdou je, žeposledných 10-15 rokov väčšinu teroristickýchatentátov uskutočnili v krajinách, kdesa vyrojili alebo usadili americké vojská. Alenezdá sa mi, žeby teroristi zabíjali z túžbypo odplate. Nemyslím si ani, žeby sa obracaliproti nám kvôli tomu, akí sme. Príčinouich agresie asi bude skôr to, že sa stávajútakými ako my. Žijú na Západe, v klietkezápadných hodnôt, zákonov a mravov. Alenestotožňujú sa s nimi. Často si ani neuvedomujúcprečo.Vyobcovanie? Ťažkosti s integráciou?S identitou?Väčšina revolucionárov v dejinách ľudstvavonkoncom nepochádzala z chudoby,nie bieda a nedostatok perspektívy ichdohnali na cestu revolúcie a teroru. Revolucionárova buričov zvyčajne plodila strednávrstva, zviazaná so stabilitou, pomernýmblahobytom a pocitom bezpečia. Dnešnísamovražední teroristi z New Yorku aleboLondýna často pochádzajú z práve takýchrodín. Kvôli ideologickému islamizmu, kuktorému sa obracajú, ich protest nadobúdanajkrajnejšie formy.Púšťajú sa do svätej vojny, aby odpovedalisami sebe na otázku, kým sú?Dnešní teroristi sú už druhé pokoleniebludných rytierov svätej vojny. Predošlýmiboli mohamedánski dobrovoľníci, ktorí sav 80. rokoch vybrali do Afganistanu bojovaťproti napadajúcej sovietskej armáde. Onístarší džihádisti, ktorí s Usámom bin Ládinomna čele založili al-Kaídu, pochádzalinajmä z arabských krajín Blízkeho východu.Druhá generácia džihádistov vyrástla užv Európe. Pre moslimov narodených v Londýne,Leedse, Marseillei, alebo Hamburgusú Irak, Pakistan či Afganistan krajinamirovnako ďalekými, ako blízkymi. Neveľmi vedia, čo je vlasť, čo cudzina. Kam patria, ktosú. Preto ešte horlivejšie hľadajú odpoveďv náboženstve.To je jediný rozdiel medzi džihádistamiz Afganistanu a ich mladšími bratmiz Iraku?Tí starší bojovali za slobodu Afganistane,domáhali sa práv pre Palestínčanov, bili saza Bosnu a Čečensko. Mladšie pokolenie užnemyslí v kategóriách vojny o územie alebona území. Táto internacionalizácia džiháduje takisto dôsledkom globalizácie. Pre mladýchdžihádistov Irak, Afganistan aleboPalestína v skutočnosti nič neznamenajú.Azda preto, že sa narodili v Európe a ťažkosa s tými miestami stotožňujú. Odmietajútiež každý nacionalizmus. Veria v náboženskébratstvo a vojnu za zborenie starých,„Dnes nijaká iná vojna, nijaká iná otázka nevzbudzuje v islamskomsvete také emócie ako iracká. Lež teroristom, ba ani samotnejal-Kaíde, na Iraku vôbec nezáleží. Berú irackú vojnu vysloveneako nástroj a ide im o globálne ciele – vytvoriť ummu čiže svetovéspoločenstvo veriacich, postaviť sa západnej civilizácii, bojovaťs americkým imperializmom.“podľa nich, nespravodlivých poriadkov a vytvorenieummy, spravodlivého a globálnehospoločenstva veriacich.Ako sa brániť pred nimi?Určite nevysielať proti nim vojsko. Tak sanedá vyhrať vojna ani s terorizmom, anis teroristami. Násilie plodí násilie. Zabitímdesiatich teroristov sa pričiníme o zrodeniestovky nových.Americká invázia do Iraku bola tedachybou?Veľkou chybou. Američanov k rozhodnutiuna inváziu nepochybne viedol vlastnýpocit bezpečnosti. Ale vojna v Iraku nemalanič spoločné s prv vyhlásenou vojnou protiteroristom. Ak sa Američania nazdávali, ženapadnutím Iraku uštedria smrteľný údermedzinárodnej teroristickej sieti, dosiahliopačný účinok než zamýšľali. Zvrhli surovýrežim so všetkými štátnymi ustanovizňamia výmenou nestihli vybudovať nič nové. Zamotalisa po uši do vojny, prichádzajú o vojakova milióny dolárov. S každým dňomrozhojňujú nepriateľov medzi moslimamia džihádistom dávajú zámienku k teroristickýmútokom.Stiahnutie vojsk z Afganistanu a Irakunielenže nič neprinesie, nezaistí bezpečnosťpred teroristami, ale navyše môže byť ponímané,ako podľahnutie ich vydieraniu.Musíme si zvyknúť, že teroristickéatentáty sú sťa hurikány, povodne,zemetrasenia alebo výbuchy sopiek?Síce zriedka, ale dejú sa.Nepreháňajme. V Európe sme už predsazažili podobné zlé časy. Sedemdesiate rokya teroristické atentáty ľavičiarskych skupínako Červené brigády alebo Frakcia Červenejarmády. A pôsobila aj Írska republikánskaarmáda, rozličné palestínske komandá.Akosi sme sa cez to všetko dostali, poradilisme si. Bojom s teroristami by sa rovnakoako vtedy mali zaoberať spravodajské službya polícia. To je ich rola a nie vojska. VoFrancúzsku si tieto služby s touto úlohouporadili na jednotku. Nevidím dôvod, abyúspech nezopakovali. Pamätajme tiež, žepred atentátmi v Londýne sa predchádzajúceprihodili presne pred dvoma rokmiv Madride. Atentáty v Európe nie sú tedakaždodenným úkazom. Na rozdiel od Iraku,kde bomby vybuchujú takmer každý deň.Saudský minister vnútra straší, že navojne v Iraku vyrastie nové pokolenie veteránovsvätej vojny, ktoré sa stane presvet ešte väčšou hrozbou než veterániafganskej vojny, zakladatelia al-Kaídy.Zástup veteránov irackej vojny bude istooveľa početnejší ako tých z Afganistanu.,ale ťažko si viem predstaviť, žeby sa moholobjaviť ktosi ešte nebezpečnejší.Aká bude tretia generácia džihádistov?A bude vôbec?V dejinách nechýbajú príklady revolúcií,ktoré starnutím strácali radikalizmus.To by bolo najlepšie riešenie.Aspoň najoptimistickejšie. 53O TERORIZME S ORIENTALISTOM OLIVIEROM ROYOM