Otvoriť - EUROREPORT plus

MINISTERSTVO OBRANY SRPOUŽITIE 28 MILIÁRDNA OBRANU MÁ BYŤ TRANSPARENTNÉ„Najskôr sme museli meniť myslenie ľudí a ich prístup k obrannému plánovaniu v súvislosti s jeho harmonizácious požiadavkami NATO. Členovia aliancie musia dodržiavať aj v obrannom plánovaní určité spoločné pravidlá a normy.Museli sme sa to naučiť robiť,“ hovorí generálny riaditeľom sekcie obranného plánovania a manažmentu zdrojovMinisterstva obrany SR Ing. Jozef Žufka v rozhovore, ktorý pre euroReport pripravil publicista Ivan Špáni.Ako je po vstupe Slovenska do Severoatlantickejaliancie a Európskej únie v obrannomplánovaní zabezpečená zásadasuverénneho práva na zaručenie vlastnejbezpečnosti?V dobrovoľnom zväzku suverénnych štátovkaždý z nich, či na medzinárodnej alebo národnejúrovni, prijíma v rámci obranného plánovaniadobrovoľne vždy autonómne rozhodnutie,nikomu sa žiadne nevnucuje. Aj obranné plánovaniesa prispôsobuje podmienkam členskejkrajiny a najmä jej finančným možnostiam. Systémobranného plánovania sa postupne vyvíjaod rokov 1993 – 1994, keď sa začali uplatňovaťciele interoperability s ozbrojenými silami členskýchštátov NATO. Odvtedy slovenské ozbrojenésily postupne prešli viacerými reformami.V súvislosti s tým sa rušia súčasné vojenskésprávy a vytvárajú regrutačné centrá.Aké praktické úlohy budú plniť?Ich úlohou je a bude nábor čo najkvalitnejšíchľudí z civilného sektora, ktorí budú mať základnépredpoklady na prácu profesionálnychvojakov v špecifickom prostredí ozbrojenýchsíl. V obrannom plánovaní predpokladámevyčleňovať financie aj na prípravu a výcvik určitéhopočtu aktívnych záloh. Vojenské správybudú v budúcnosti plniť najmä úlohy národnejregistrácie občanov podliehajúcich brannejpovinnosti a niektoré ďalšie otázky doplňovaniaozbrojených síl.Zmeny v charaktere našej armády súvisiaisto aj s tým, že sa zmenšila pravdepodobnosťrozsiahleho ozbrojeného konfliktu.Ale vznikajú iné konflikty, aj nevojenskériziká a ohrozenia. Ako sa to premieta doobranného plánovania?Už sa nepredpokladá tak, ako keď sme začínalis obranným plánovaním, že by Slovenskomuselo samostatne riešiť rozsiahlejší ozbrojenýkonflikt. Tým, že sme sa stali členom NATO, saprioritnou stala kolektívna obrana. No to všaknezmenšuje našu povinnosť byť pripravení reagovaťa čeliť v rozsahu našich možností rizikám,ohrozeniam a krízam v prvotnej fáze konfliktua udržiavať ozbrojené sily schopné širokospektrálnejreakcie.Foto: M. KošírerNezmizla ani hrozba použitia biologických,chemických a jadrových zbraní. Nepodceňujesa v obrannej politike? Kedysisa najviac o tomto nebezpečenstvehovorilo ako o hlavnom.Nepodceňuje sa. Vývoj technológií,ktoré ovplyvňujú rozvoj ozbrojenýchsíl, počíta s týmto nebezpečen-48stvom. Bezpečnostná situácia vo svete sa všakznačne zmenila a aj charakter týchto zbraní jeúplne iný ako v období studenej vojny. Reakciouna vývoj a použitie týchto zbraní sú nielen dokonalejšiepasívne či aktívne prostriedky ochrany,ale najmä dôsledný boj proti ich výrobcoma distributérom i boj svetových organizácií zazníženie svetových zásob a ich postupnú likvidáciuz arzenálu ozbrojených síl.Ako je teda Slovensko pripravené na všetkyvojenské i nevojenské hrozby?Žiaden štát nie je pripravený dostatočne navšetky druhy ohrození. Potvrdili to skúsenostimedzinárodného spoločenstva v Afrike, Alianciev Iraku alebo z vyčíňania hurikánov v USA.Pre obranné plánovanie v Slovenskej republikeje prioritné postupne integrovať a modernizovaťozbrojené sily tak, aby boli čo najlepšiepripravené v spolupráci s ostatnými členskýmištátmi Aliancie či štátmi medzinárodného spoločenstvareagovať na možné hrozby a riziká.Okrem obrany a ochrany svojich životnýchzáujmov, musí sa SR angažovať v upevňovanístability a dôvery v Európe a vo svete a ako členNATO, EÚ a OSN plniť medzinárodné záväzkyv mierových a humanitárnych aktivitách, kdesa získavajú nenahraditeľné skúsenosti, ktorésú potom jednotky armády schopné využiť ajv našich podmienkach.Čo z toho vyplýva pre obranné plánovanie?Slovenská republika prevzala na sebazáväzky, ktoré je povinná plniť. Úlohou obrannéhoplánovania je odpovedať ako, kedya v akom rozsahu sa dokážeme s týmito úlohamivyrovnať. Obranné plánovanie musí nato vyčleniť finančné prostriedky. Na rok 2006plánujme na operácie pod vedením NATOzhruba 500 miliónov korún, na operácie podvedením OSN zhruba 300 miliónov. Nie jeto konečná suma, pretože v nadväznosti navývoj krízových situácií vo svete treba niektoréoperácie v aktuálnom čase rozšíriť, prípadneredukovať.Čo je hlavnou prioritou obranného plánovania?Hľadať rovnováhu medzi potrebami ozbrojenýchsíl a zdrojovými možnosťami štátu, určiťvyvážený postup ako dosiahnuť plánované cielea zámery. Prvou prioritou je zabezpečiť odbornúi jazykovú prípravu ľudí, rozvoj komunikačnýcha informačných systémov, skvalitňovanieinteroperability s NATO, zavádzanie novejtechniky a technológií. Druhou oblasťou je vytváranieprogramového plánu. Prostredníctvomprogramov, podprogramov, prvkov a projektovprideľuje zdroje na prioritné ciele a zámery tak,aby využívanie najmä finančných zdrojov zoštátneho rozpočtu bolo transparentné a kontrolovateľné.Čo je najkomplikovanejšie?Presvedčiť tých, ktorí rozhodujú o zdrojochna obranu o oprávnenosti výšky finančnýchzdrojov nevyhnutných na potrebné reformy.V dlhodobom pláne sme vychádzali z toho, ževláda v programovom vyhlásení deklarovalazáväzok vyčleňovať na obranu aspoň 2% HDP.Aj keď sa výdavky na armádu medziročne zvyšujúzhruba o dve miliardy korún, zatiaľ sa topohybuje len okolo 1,81–1,85% HDP. Sme všakpovinní akceptovať súčasné možnosti republikya prispôsobovať im plány a požiadavky vojenskýchveliteľov. Ďalšou komplikáciou je prípravarozpočtu na tri roky, pričom našou požiadavkouje, aby sa takýto rozpočet potom stabilizovala aby sa v priebehu tej trojročnice nemenil,lebo plánujeme na šesť rokov dopredu. Zatiaľsa nám nedarí dosiahnuť cieľ, aby sme mohlina rozvoj vyčleniť aspoň 25 percent pridelenýchprostriedkov.Koľko teda potrebujeme vyčleniť miliárdna obranu?Na rok 2006 vláda navrhuje 27,945 miliárdkorún pre ministerstvo obrany. To je zhruba1,82% HDP. Výdavky na obranu ostatnýchrezortov navrhuje 0,04% HDP, teda vcelku naobranu štát plánuje vynaložiť 1,86% HDP. Optimálneby boli aspoň tie dve percentá.