ZDRUŽENIE OBRANNÉHO PRIEMYSLU SRV júni ste vystriedali po dvoch rokochVojtecha Lamperta a stali ste sa novýmprezidentom Združenia obranného priemysluSR, ktoré založilo začiatkom roku2000 štyridsať vývojových, výrobnýcha obchodných spoločností priemyslu,vojenských technických a skúšobnýchústavov, opravárenských podnikov a vysokýchškôl. Ktorá z vašich firiem pôsobív zbrojárskom priemysle?PPS VEHICLES, s.r.o., ktorá je stopercentnoudcérskou spoločnosťou PPS Group Podpolianskychstrojární Detva. Na PPS VEHICLES, ktorámá bezpečnostnú previerku Národného bezpečnostnéhoúradu, sme presunuli celú špeciálnuvýrobu spolu s dokumentáciou a správoudokumentácie z bývalého PPS Detva holding.Čo ste si predsavzali v činnosti združeniazmeniť, na čo sa sústrediť a ako sa na tietociele pozeráte po štyroch mesiacoch?Sú reálne?Pod mojím vedením by malo byť združenieviac vyvážené: okrem viceprezidenta, ktorý mána starosti obchod, máme viceprezidenta, ktorýmá na starosti styk s ministerstvom obranya s podnikmi, hlavne vojenskými opravárenskými,ktoré ministerstvo riadi a viceprezidentapovereného stratégiou a viceprezidenta priamoz výrobného podniku. Kladiem dôraz nato, aby sme vedeli prezentovať našich členov ajz výrobného pohľadu a vytvorili im priestor prehľadanie partnerov na kooperáciu. Lebo šancana uplatnenie našich výrob je práve v medzinárodnýchkooperáciách. Mojou snahou teda je,aby sa od virtuálnych prezentácií prešlo radšejk menším, ale konkrétnym krokom.Slovensko sa pred časom už zmeniloz významného exportéra na importérazbraní. Má priemysel predpoklady tútonerovnováhu zmeniť?Keď sa obzriem na históriu obrannéhopriemyslu, veľmi ma mrzí, že pri jeho útlmesa volilo politické, a nie ekonomické riešenie.Mohol byť podstatne významnejšou súčasťouslovenskej ekonomiky ako zostal teraz. Netrebachodiť ďaleko: Poliaci to pod gesciou polovládnejorganizácie to dokázali a vlani malipríjem z obranného priemyslu, vrátane opráva náhradných dielcov, okolo dvoch miliárd dolárov,teda na úrovni rokov 1988 – 1989.No chcem sa pozerať nie do minulosti,ale do budúcnosti. Nemôžeme sa užvracať k výrobe tankov a bojovej pásovejtechniky. Musíme stavať na24VOJENSKÝ VÝSKUM BY MAL BYŤVŠADE O KONSKÚ HLAVU VPRED„Združenie obranného priemyslu SR je slobodné zoskupenie prevažne súkromných firiem, ktoré podnikajú v špeciálnejvýrobe. Predstavitelia výrobných firiem však mali pocit, že združenie a jeho vedenie je zamerané príliš na obchodnéfirmy a ich záujem uľahčovať obchod a jeho propagáciu, no menší priestor vytvára na zachovanie existujúcich výroba rozvoj nových výrob v obrannom priemysle a predovšetkým na nadväzovanie medzinárodných kooperácií,“ povedalnový prezident združenia Ing. Ľudovít Černák, CSc., predseda predstavenstva a.s. Sitno, v rozhovore pre euroReport,ktorý pripravil publicista Ivan Špáni.Foto: M. Košírertroskách toho, čo vedelo prežiť napriek veľkejnepriazni okolitého prostredia iba z vlastnýchpodnikových prostriedkov a čo vyvinuli našivýskumníci v munícií, menších palebných systémocha odmínovacej technike, stále ešte naZuzane alebo na osvedčenom Tatrapane napodvozkoch Tatry.Ešte ako minister hospodárstva ste sasnažili dať do poriadku DMD holding.Jeho situácia je stále kritická. Aké riešeniadnes vidí združenie ako najschodnejšie?Nebol som veľmi nadšený vytváranímťažkopádneho DMD holdingu, ktorý vznikolv rokoch 1994 – 1998 až po mojom prvomodchode z vlády začiatkom deväťdesiatychrokov. Holding iba predĺžil agóniu centrálneriadených podnikov, na čo potom jeden za druhýmdoplácali a skončili v konkurzoch. Takétozoskupenie nemá v Európe obdobu, ťažko bysa dalo pripraviť na privatizáciu vcelku.Keď ste nastúpili v roku 1999 druhýkrátako minister hospodárstva, jedným z prvýchvašich krokov bola snaha dať doporiadku DMD holding. Nepodarila sa.Agónia bola už veľmi silná. A po tom akobývalý prezident holdingu očisťoval subjektyod dlžôb a záväzkov vytváraním dcérskycha často až vnučkiných spoločností presunomaktív na ne, logicky nasledovali konkurzypôvodných spoločností. A každý správca konkurznejpodstaty materských spoločností muselkonštatovať, že mu ušiel majetok a márneskúšal zamotanú a právne zauzlenú situáciuriešiť. Vznikli nekonečné spleti súdnych sporova zákazov nakladať s majetkom. Zodpovednejšieby bolo ponechať závody samostatne, abysa reštrukturalizovali a očisťovali a najmä ichvedenia by cítili za ne zodpovednosť a nečakalina pokyny zhora.Pomohlo zbrojárskemu priemyslu zvýšeniezákladného imania DMD Group,ktoré schválila vláda sanovaním 160miliónmi korún z Fondu národného majetku,okrem iného aj na odkúpenie akciíz konkurznej podstaty ZŤS Dubnica <strong>plus</strong>?Neozdravil by podnik rýchlejšie konkurz?Bol to krok, ktorý pomohol k záchraneniekoľko stoviek pracovných síl i k záchraneniektorých výrobných programov, ktoré majúbudúcnosť.Zbrojársky priemysel by mal byť predsaziskovým, nie aby štát lial do neho peniaze.Myslím si, že udržanie DMD Group, ktorýprevzal zástavu DMD holdingu a záchranašpeciálnej výroby v Dubnici zatiaľ v štátnychrukách vo vlastníctve Fondu národného majetkunebola zlá investícia. Mala by zarobiťna seba, keď sa rozbehnú nádejné výrobnéprogramy. Špeciálna výroba v Dubnici jepodnik, ktorý si určite nájde investora alebominimálne partnera v Európe.Na geograficky malom území regiónuTrenčína a Dubnice sa zachovali zredukované,ale ešte stále významné kapacity.Akú vízia riešenia vidí Združenie obrannéhopriemyslu?ZOP sa skôr bude orientovať na propagáciunašich výrobcov, prípadne na pomoc prihľadaní partnerov a na presadenie princípovoffsetových programov vo vláde, ako to vediavyužívať napríklad v Českej republike. Teda,aby podmienkou v tendroch pri vysokýchverejných objednávkach financovaných zoštátneho rozpočtu pre armádu a bezpečnosť,bol aj záväzok zahraničného dodávateľa poskytnúťfirmám v SR a hospodárstvu krajinykompenzácie v hodnote kontraktu. Teda, točo by získal, by investoval do hospodárstvaSR. Slovensko by získalo multiplikačné efekty:prílev zahraničných investícií, odbyt našichvýrobkov v zahraničí, či vytvorenie množstvapracovných miest. Českej republike sa takto za
každú korunu, ktorú vynaloží na nákup obrannejtechniky vráti 1,50 Kč.Veľmi klesá slovenský export do krajíntretieho sveta, ktorý ešte nedávno dominoval.Máte ambície to ešte zvrátiť?Predchádzajúce vedenie združenia sadožadovalo väčšieho štátneho lobingu.Vždy som bol zástancom štátneho lobingu.Nevidel som na tom nič zlé. Keď som sa akominister stretával s ministrami hospodárstvaz celého sveta, veľmi často hovorili o konkrétnychprojektoch, o ich podpore, alebo hľadalipartnerov pre spoluprácu. Už na úrovni európskychkrajín sa robili dohody o tom, čo ktoa kde s kým vyvezie. Viem, že aj náš ministerzahraničných vecí sa prihovára u svojich partnerovza presadenie slovenských výrobkov, čoby malo byť pravidlom pre všetkých ústavnýchčiniteľov. Prvým krokom, ktorý je aj úlohounášho združenia, je to, aby sa k nim dostaliinformácie o našom záujme a aby sa pritomdodržiaval súlad s medzinárodnými pravidlamia zvyklosťami.Po vstupe do EÚ a NATO sa nám predsamali otvoriť nové trhy, ľudia mali získaťviac pracovných príležitostí pri výrobedodávok. Neboli prehnané očakávaniaslovenských výrobcov špeciálnej technikya vojenského materiálu, že po vstupedo NATO sa výraznejšie zapoja do medzinárodnejspolupráce s významnýmizahraničnými spoločnosťami? Bola tolen ilúzia?Nebola to ilúzia. Dvere máme otvorené. Noukázalo sa, že konkurencia je oveľa silnejšiaa tvrdšia. Aj v tradičných výrobách, kde mámeknow-how a tradíciu, musíme ponúknuť lacnejšietovary, teda zvýšiť automatizáciu, vyrábaťefektívnejšie, šetriť náklady. Pustili nás naihrisko, alebo bolo ilúziou si myslieť, že budemestrieľať góly do prázdnej brány, musímelepšie hrať a ukázať, že na to máme. Obrovskýzáujem je o naše odmínovacie zariadenia,šancu má vozidlo Tatrapan, ale ani Zuzanapo modernizácii nie je ešte stratený prípad.Združenie chce rozdúchať iskričku a pahrebuvšade, kde ešte potenciál bliká.Obchodovanie so zbraňami je jednouz najcitlivejších tém. Amnesty InternationalSlovensko kritizuje za možnostivývozu zbraní do nevhodných teritórií.Ako sa na takéto upozornenia a na nášsystém na predchádzanie embargovanémuvývozu pozeráte?To sú šumy, ktoré sú daňou investigatívnosti.Platí u nás rovnaký zákon, ako platí pre ostatnýcheurópskych výrobcov, ktorý má dostatokopatrení na to, aby nepustil zbrane do zakázanýchoblastí, alebo neumožnil predávaťzbrane nejakým teroristom. Slabinou je možnopredlicenčné obdobie, keď môže obchodníkv snahe získať objednávku poslať ponuku ajnevhodným uchádzačom. Aj keď potom byvývoz nikto nepovolil, možno s takouto – inaknerealizovateľnou – ponukou propagačneoperovať.Čo sa požaduje od Združenia obrannéhopriemyslu pre vytváranie priaznivéhopodnikateľského prostredia pre svojichčlenov a integráciu obranného priemysluSR do priemyselných štruktúr krajínNATO a EÚ?Predovšetkým trváme na uplatnení pravidieloffsetu pri dovozoch obrannej techniky doarmády a bezpečnosti. Ďalej chceme presadiť,aby tak, ako je to aj v iných krajinách, aj u násmal pri objednávkach do armády aspoň v prechodnomobdobí preferenčnú výhodu domácivýrobca, lebo o 5-10 percent vyššia cena saštátu niekoľkonásobne vráti v iných bonusoch,napríklad v znížení nezamestnanosti. Treťoutémou, ktorá pomôže podnikaniu v obrannompriemysle je získavanie informácii o predajocha nákupoch obrannej techniky a najmäo možných partneroch pre našich výrobcov.Ďalej diskutujeme o prostriedkoch na podporuvýskumu, vedy a techniky pre špeciálnu vojenskúvýrobu, aby sa aj to málo prostriedkovnemrhalo, ale vynakladalo účelne. Vojenskývýskum má byť všade o konskú hlavu pred civilnýmvýskumom, nezdá sa mi, že by to u nástak bolo.ZDRUŽENIE OBRANNÉHO PRIEMYSLU SRCESTNÉ A STAVEBNÉ MECHANIZMY TISOVEC, a. s.Moderná strojárska firma, ležiaca v gemersko-malohontianskom regióne,produkuje už 40 rokov kvalitné stroje na stavebné a zemné práce.Ide predovšetkým o univerzálne dokončovacie stroje UDS 114, 211,214, 232, určené na zemné práce a s použitím vhodných prídavnýchzariadení aj na výkopové práce. Dodávame ich na pásovom alebo samohybnomkolesovom podvozku. Ďalším naším produktom je vozidloUOS 155 BELARTY – univerzálny odtarasovací stroj s odmínovacímzariadením určený na zemné práce. Toto špeciálne zariadenie našlouplatnenie počas mierových misií Armády Slovenskej republiky v zahraničí,ako aj pri odmínovacích aktivitách. Na manipuláciu s kusovým sypkýmmateriálom je určený univerzálny terénny manipulátor UTM 11.34.S využitím prídavných zariadení je vhodný na stavebné, skladové, montážnepráce, práce v lesnom hospodárstve, poľnohospodárstve a pod.V spolupráci so škótskym partnerom vyrábame vozidlo SCOT-TRAC2000 R do náročného terénu, s možnosťou pridania zimných a letnýchpásov a so širokou škálou prídavných zariadení. Nájde uplatnenie v krajináchvýchodnej Európy pri monitorovaní hranice EÚ a okolitých štátov,ako aj pri plnení náročných požiadaviek v horských terénoch.UTM 11.34SCOT TRACUDS 214UOS 155Na získanie bližších informácií nás kontaktujte na uvedených telefónnychčíslach a našej e-mailovej adrese.CSM TISOVEC, a. s.DAXNEROVA 756,980 61 TISOVECTEL. 00421/47/54 94 400-2, 54 94 440-2FAX. 00421/ 47/ 52 111 75, 54 94 311www.csmtisovec.ske-mail: csm@csmtisovec.sk