Otvoriť - EUROREPORT plus

ZMENA BEZPEČNOSTNEJ SITUÁCIE SIVYŽIADALA ZMENU VÝZIEVBrigádny generál Ing. Vladimír Púčik je vojenským pridelencom Slovenskej republiky pri NATO a Európskej únii v Bruseli.Rozhovor s ním pripravil publicista František Meliš.Ako hodnotíte doterajšiu činnosť vašejmisie?Po nadobudnutí plného členstva Slovenskav NATO v máji Misia Slovenskej republikyzískala názov a štatút Stálej delegácie Slovenskejrepubliky pri NATO. Jej činnosť je plnev znamení prístupového procesu a úloh s týmspojených. V spolupráci s Ministerstvomzahraničných vecí Slovenskej republiky sapostupne dobudovalo diplomatické a vojenskézastúpenie Slovenska pri NATO, ktoréhosúčasťou je aj Úrad vojenského pridelencaMisie Slovenskej republiky pri NATO.Ako sa teda realizuje Koncepcia zastúpeniaMinisterstva obrany Slovenskejrepubliky pri NATO?Stála delegácia Slovenskej republiky priNATO má civilnú časť, ktorá sa rozčleňuje napolitickú sekciu a sekciu obrany, a vojenskúčasť, ktorou je Úrad vojenského predstaviteľapri NATO a Úrad národného vojenskéhopredstaviteľa pri strategickom veliteľstveSHAPE v Monse. Činnosť Úradu vojenskéhopredstaviteľa sa postupne štandardizovalav súlade so skúsenosťami a zvyklosťami,uplatňovanými ostatnými členskými krajinamiNATO. Primeraná pozornosť sa venovalaaj procesu integrácie Slovenskej republikydo Európskej únie a jej adekvátnej účasti narealizácii zámerov spoločnej bezpečnostneja obrannej politiky a na vojenských aktivitáchEurópskej únie, aby sa vytvárali ďalšie podmienkypre nadobudnutie plnohodnotnéhočlenstva aj vo vojenskej oblasti. V ďalšomobdobí sa venovala pozornosť posilňovaniua prehlbovaniu spolupráce v rámci Partnerstvaza mier, Stredomorského dialógu ako ajnových iniciatív aliancie.Foto: archívNa čo kladie Severoatlantická alianciadôraz?Je potrebné si uvedomiť, ako veľmi sazmenilo a mení bezpečnostné prostredie vosvete. To, čo tradične podmieňovalo obranuštátu vzhľadom na bezpečnostné hrozbya riziká, determinovalo budovanie obranya obranných kapacít, ktoré v minulostimali teritoriálny charakter. V súčasnosti jenevyhnutné chápať obranu každého štátuoveľa komplexnejšie a dynamickejšie, akoto tradične poznáme z minulosti. Súčasnosťa budúcnosť prináša a môže priniesť nebezpečenstvo,na ktoré musí byť aliancia pripravená.Budúce krízy sa začínajú nenápadne,ale ich závažnosť môže časom narastať,pričom môžu v rovnakom čase prepuknúť ajna niekoľkých miestach. S ohľadom na tietoskutočnosti musí byť NATO schopné reagovaťpružnejšie a musí vedieť zároveň zvládnuťaj niekoľko zdĺhavých operácií. Zmena bezpečnostnejsituácie vyvolala aj zmenu výzieva rizík, ktorým musí aliancia a jej členské krajinyčeliť. Bezpečnosť členských krajín NATOsa už nebude môcť zabezpečiť budovanímteritoriálnych, a teda statických obrannýchschopností. Nové bezpečnostné riziká si vyžadujúrozhodovacie procesy, bezpečnostnédoktríny, ale aj štruktúry ozbrojených síl, veliteľstvá,plánovanie, výcvik a všetko ostatné,čo s tým súvisí. Tento trend musí rešpektovaťaj Slovenská republika.Naše ozbrojené sily sa zúčastňujú na akciáchNATO. Ako ich hodnotí Brusel?Jedným z dôvodov dôvery aliancie voči Slovenskejrepublike je aj účasť jej ozbrojenýchsíl v operáciách na podporu mieru na celomsvete. V súlade s programovým vyhlásenímvlády Slovenskej republiky stúpla naša angažovanosťv mierových operáciách. Vysielanienašich síl nie je jediným faktom, ktorý vzbudzujedôveru aliancie, ale aj skutočnosť, že sato uskutočňuje so silnou podporou národnejrady. To svedčí nielen o jasnom porozumenínových hrozieb pre našu bezpečnosť, ale ajo ochote a schopnosti pomôcť im čeliť. Poskytujemečoraz väčší počet vojenského personálua pozorovateľov do mnohých mierových misiíOrganizácie Spojených národov na celomsvete. Slovenskí vojaci spolu s vojakmi NATOa iných partnerských krajín udržujú mierna Balkáne a naša ženijná jednotka pôsobív operácii Trvalá sloboda. Príslušníci našichozbrojených síl sa už zúčastňujú na akciách,ktoré majú zvýšiť stabilitu a zabezpečiť čonajväčší štandard bezpečnosti aj v krízovýchoblastiach. V každom prípade náš podielna udržaní bezpečnosti vo svete sa bude ajvzhľadom na členstvo Slovenska v NATO ešteprehlbovať.Slovensko zlaďuje vlastný systém obrannéhoplánovania s aliančným, ktoréhoneoddeliteľnou súčasťou je aj cyklusplánovania síl Force planning. O čo ide?Jeho finálnym cieľom je dosiahnuť v súlades vojenskými požiadavkami NATO i potrebamiSlovenskej republiky vyššiu kvalitu, spôsobilosťozbrojených síl, resp. ich jednotiek, ktorýmibude disponovať členská krajina v plnení úlohobrany Slovenskej republiky a aj v prospechkolektívnej obrany v rámci Severoatlantickejaliancie. Predmetom rokovaní v Bratislavemedzi predstaviteľmi NATO a rezortu obranyk Návrhu cieľov síl 2004 bolo zladenienárodného stanoviska s odporúčaním Severoatlantickejaliancie a vojenskými možnosťamiSlovenskej republiky. Návrhy cieľov síl logickynadväzujú na plnenie partnerských cieľov,ktoré boli súčasťou nášho prístupového procesuv rámci Akčného plánu pre členstvo v Severoatlantickejaliancii. Hlavný dôraz sa kladiena flexibilnosť v nasadzovaní moderných,kvalitne vycvičených jednotiek ozbrojenýchsíl na vedenie celého rozsahu operácií a ichdlhodobého nasadenia na viacnárodnomprincípe rotácie.Ako ho možno charakterizovať otázkupríspevku Slovenskej republiky do NATO?Jednou z rozhodujúcich úloh prístupovéhoobdobia bolo vytvoriť podmienky aj pre integráciuOzbrojených síl Slovenskej republiky doobrannej organizácie NATO a jej vojenskýchštruktúr tak, aby Ozbrojené sily Slovenskejrepubliky boli plnohodnotne schopné spolus ostatnými členskými krajinami podieľať sa nacelom spektre operácií Aliancie pri odvracaníhrozieb, ktorým môžu v budúcnosti čeliť. Je toproces systémový, cieľavedomý a plánovitý.Keďže plníte misijné úlohy nielen vo vzťahuk NATO, ale aj k Európskej únii, akovnímate spor, ktorý sa medzi oboma organizáciamipred niekoľkými mesiacmivyskytol v súvislosti s úvahami vybudovaťvojenské štruktúry Európskej únie?Túto otázku treba vnímať v kontexte efektívnehovyužívania zdrojov v zmysle odstráneniaduplicity a s ohľadom na už vybudovanévojenské štruktúry. Nikto v súčasnostinemá dostatok zdrojov, aby dubloval obrannékapacity, a tak v konečnom dôsledkuvlastne ide iba o to, pod akým mandátombudú napokon sily použité. A tak jevcelku pochopiteľné, že tento aspektrezonuje v diskusiách medzi NATOa Európskou úniou, avšak nikdyneprerástol do sporu. 19MISIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY PRI NATO