Otvoriť - EUROREPORT plus

VEĽVYSLANEC SR A STÁLEJ DELEGÁCIE PRI NATOV ALIANCIIPREBIEHA DISKUSIA O JEJ REFORMEVeľvyslancom Slovenskej republiky a vedúcim Stálej delegácie pri NATO je Igor Slobodník. Rozhovor s ním pripravilpublicista František Meliš.Pred prípravou na tento rozhovor somsi urobil menšiu anketu v uliciach Bratislavyna tému: Viete o tom, že Slovenskomá svojho veľvyslanca aj pri NATO? Z desiatichopýtaných to nik nevedel. Pretosa aj v ich mene spytujem na vaše poslaniea poslanie našej stálej delegácie.Výsledok ankety možno súvisí s konvenciou,v rámci ktorej sa slovenskí veľvyslanciv kontaktoch s médiami usilujú viac zviditeľňovaťdiplomatické misie, ktoré vedú, nežsamých seba... Poslanie Stálej delegácie i jejvedúceho je vymedzené jej štatútom z roku2002. Delegácia plní podobné úlohy ako inézastupiteľské úrady, v kontakte s partnermizískava a vyhodnocuje informácie pre potrebyústredia. Delegácia i ja obhajujeme záujmySlovenska v hierarchii rokovacích grémiíaliancie, sprostredkujeme výmenu informáciísmerom na spojencov či na ústredie NATO,predovšetkým voči Ministerstvu zahraničnýchvecí SR a Ministerstvu obrany SR prichádzames konkrétnymi návrhmi ako naplniť zmyselnášho členstva v NATO.Slovensko členstvom v NATO prebralona seba okrem výhod aj povinnosti. Akosi ich plní z vášho pohľadu a z pohľaducentrály NATO?Na konferencii, ktorú koncom októbras podporou NATO organizovala Slovenskáatlantická komisia a Euroatlantické centrumv Bratislave, som argumentoval, že sedemnových členských krajín NATO, vrátane Slovenska,sa úspešne a v krátkom čase začlenilodo organizmu aliancie a zapojilo sa do každodennejčinnosti v Bruseli. To platí tak o účastina operáciách a misiách aliancie, o príspevkudo politickej diskusie vnútri NATO, poskytnutískúseností a praktickej pomoci partnerom, čio zapojení sa do transformačných projektovaliancie, ako je napríklad tvorba síl rýchlej reakcieči všeobecne spôsobilostí pre boj s terorizmom.Dôležité konštatovanie, že Slovenskosa vnútri aliancie od vstupu v marci 2004 vypracovalona silného spojenca, sme si počasjúnovej návštevy vypočuli z úst generálnehotajomníka NATO Jaapa de Hoopa Scheffera.Jednou z tých povinností je aj účasťpríslušníkov Ozbrojených síl Slovenskejrepubliky v mierových misiách NATO.Ako v centrále NATO hodnotia tento príspevokslovenských ozbrojených síl?NATO sa nevyjadruje k nášmu príspevkudo operácií mimo rámca aliancie, či už je tov Iraku, v Afganistane alebo inde. Doterajšiehodnotenie aliancie je kladné,spomenuté vyjadrenie generálnehotajomníka NATO počas jehonávštevy Slovenska sa opieralo18Foto: www.nato.intaj o naše zapojenie sa do operácií a misiíaliancie. Pripomeniem, že aliancia realizujeaj humanitárne misie, ako to bolo v prípadehurikánu Katrina či zemetrasenia v Pakistane.Slovensko si našlo miesto aj v tomto aliančnomúsilí.Podľa ministra obrany Juraja Lišku Slovenskochce prispieť k úspešnej transformáciiNATO na alianciu 21. storočia.O čom má byť tento proces?Proces transformácie je nadviazaný na potrebuprispôsobiť NATO novým bezpečnostnýmvýzvam a hrozbám. Obdobie bipolárnejkonfrontácie medzi Východom a Západom jeminulosťou. V súčasnosti sú spojenci konfrontovanís asymetrickými hrozbami, ako terorizmusa šírenie zbraní hromadného ničenia,ktoré prichádzajú predovšetkým z častí svetamimo tradičného priestoru zodpovednostialiancie. Tomu musíme prispôsobiť naševojenské kapacity, veliace štruktúry. Potrebujemevojenské jednotky, ktoré budú rýchlenasaditeľné v odľahlých regiónoch, podpornékapacity, ktoré umožnia udržať tieto sily nabojisku. Aliancia preberá tiež nové úlohy ajv humanitárnej oblasti. Nechcel by som všakvyvolať dojem, že proces transformácie sa dotýkalen obranno-vojenskej oblasti. V alianciiprebieha živá diskusia o politických aspektochtransformácie, o poslaní NATO, vnútornej reformejeho štruktúr, o nových partnerstvách.Aliancia napríklad rozširuje spoluprácus partnermi v oblasti Strednej Ázie, na Kaukaze,ale aj s krajinami Stredného východu.Slovensko začne už v budúcom roku prispievaťdo tvorby takých vojenských telies, ako súSily rýchlej reakcie NATO, v rámci deľby prácea špecializácie začalo plniť dôležitú úlohuv oblasti tvorby nových technológií a doktrínpre oblasť odstraňovania výbušnín, ktorá jesúčasťou boja proti terorizmu, zapája sa dodiskusií o politickej transformácii aliancie.Nezabúdajme, že každá krajina so sebou k rokovaciemustolu prináša istú historickú skúsenosťa regionálnu expertízu, z ktorej sa skladápoznatková báza pre prijímanie kolektívAkú pomoc nám pri výchove vojenskýchprofesionálov poskytuje NATO?Jednou formou – a ja ju pokladám zanajdôležitejšiu – je účasť na spoločných praktickýchaktivitách. Príslušníci Ozbrojených sílSlovenskej republiky majú príležitosť pracovaťbok po boku s predstaviteľmi vojensky najrozvinutejšíchkrajín sveta. Inou stránkou toho istéhoprocesu je pokračujúca reforma Ozbrojenýchsíl Slovenskej republiky ako súčasť nášhodoťahovania sa na úroveň obvyklú v NATO.Predstavitelia slovenskej štátnej správy, tedanielen príslušníci ozbrojených síl, participovalina kurzoch a seminároch v NATO DefenceCollege v Ríme a Škole NATO v Oberammergauešte v čase, keď sme boli partnermi. Tátoprax, samozrejme, pokračuje ďalej. Ministerobrany Juraj Liška napríklad na nedávnomzasadnutí vo Vilniuse oznámil náš príspevokdo projektu profesionálneho rozvoja civilnýchzamestnancov ministerstva obrany na Ukrajinev podobe stáží na ministerstve obranya kurzov vo výcvikovom stredisku JSOC v LiptovskomMikuláši.Ako hodnotíte názory, že by malo NATOviac spolupracovať s Európskou úniou?Slovensko patrí medzi tie členské krajinyNATO a Európskej únie, ktoré dlhodoboa dôsledne presadzujú myšlienku hlbšej spoluprácemedzi dvoma organizáciami. Tie doznačnej miery nezdieľajú len členstvo, ale ajpodobné bezpečnostné hrozby, operačnea politicky sa často angažujú v tých istýchregiónoch. Spolupráca a koordinácia súpreto nevyhnutnosťou. Momentálne sa politickýdialóg medzi NATO a Európskou úniouobmedzuje na oblasti pokryté v dohovorochnazývaných Berlín plus. Tie sú zamerané predovšetkýmna vedenie operácií, momentálnev Bosne a Hercegovine. Domnievame sa, žetento rámec je už dnes priúzky. Ďalšou oblasťouby sa mohol stať strategický dialóg o širšombezpečnostnom kontexte či budovaniekapacít, napríklad tvorba konceptu síl rýchlejreakcie. Vítaný posun nastal na jeseň, keď sapodarilo zorganizovať neformálnu diskusiumedzi NATO a Európskou úniou o pripravovanýchaktivitách v Darfúre. Koncom rokaočakávame stretnutie ministrov zahraničnýchvecí oboch organizácií v Bruseli.