Otvoriť - EUROREPORT plus

Aké sú možnosti Parlamentného zhromaždeniaNATO ovplyvniť vývoj týchtoudalostí?Irán je čisto záležitosťou Európskej únie,ktorá tam plní aj predstavy americkej diplomacie.Spojené štáty americké sú na Iránmimoriadne citlivé. Významným hráčom jeaj Rusko, ktorého názory sa tiež pozornepočúvajú. Hráčom do tretice je Turecko, ktorévšak tým, že je členom NATO, je z hľadiskabezpečnosti stabilnou krajinou. Vzhľadom nato sa prikláňam k tomu, aby sme vážne rokovalio jej prijatí do Európskej únie. V oblastiPerzského zálivu sa nachádza 60 percentsvetových zásob ropy a ešte viac zemnéhoplynu. Navyše cez Perzský záliv smerujú doČerveného mora a na Suez hlavné námornétepny. Neďaleko je Afganistan kde je tiež konfliktnásituácia. Parlamentné zhromaždenieNATO vysiela pozorovateľov, do Iraku i doAfganistanu. V súvislosti s Irakom som presvedčený,že tam urobili spojenci, a najmäSpojené štáty americké, fatálnu chybu, ženekompromisne rozpustili armádu a políciu,čím pripravili tisíce živiteľov rodín o živobytie.Mali vymeniť iba veliteľské kádre, ktoré bolinajviac skompromitované s bývalým režimom,a radových policajtov a vojakov nechaťslúžiť, pretože by im boli vďační za prácu.Odborníci odhadujú, že na vytvorenie novýchbezpečnostných síl bude potrebný čas päť aždesať rokov. Tu však treba zdôrazniť ďalší moment.Tým, že v Iráne majú prevahu šiiti a ajv Iraku je silná šiitská komunita, boli obavy,že by Teherán mohol do Iraku zasahovať práveprostredníctvom tejto náboženskej vrstvy.Lenže vysokí duchovní predstavitelia irackýchšiitov vyznávajú filozofiu, ktorá vlastne brániúčasti klerikov v politike. Na rozdiel odiránskej vetvy šiitov, ktorej predstavitelia súhlavnými politickými exponentmi.Druhou veľkou témou je spoluprácaNATO a Európskej únie v bezpečnostnejoblasti. Nie je to jednoduchá záležitosťaj vzhľadom na to, aký postoj zaujímaloNemecko a Francúzsko k vojenskej intervenciiSpojených štátov americkýcha Veľkej Británie v Iraku.Táto téma trvá už od roku 1991, keď sav Maastrichte vytýčila zásadná koncepciaeurópskej bezpečnostnej a obrannej politiky.Veľmi ťažko si dokážem predstaviť nezávislúbezpečnostnú politiku Európskej únie bezNATO. Je to pomerne nelogické aj preto,že 19 členských krajín NATO je súčasne ajčlenmi Európskej únie. Treba povedať, žeoperačné kapacity NATO, a najmä Spojenýchštátov amerických výrazne prevyšujú kapacityúnie. Prejavilo sa to napríklad v operáciiv Bosne a Hercegovine, kde Európska úniakompletne prevzala misiu od NATO, avšakpredstavitelia Bosny a Hercegoviny trvali natom, aby operačné zložky zostali v rukáchNATO. V súčasnosti tam pôsobí asi 6-tisícvojakov Európskej únie, je tam však 150-člennýoperačný štáb NATO, pretože Európskaúnia na to nemá kapacity. Hlavnou úlohouEurópskej únie a NATO je v súčasnosti vybudovaniejednotiek rýchleho nasadenia. Napražskom summite NATO v novembri roku2002 bolo dohodnuté, že NATO postaví asi25-tisíc mužov do jednotiek rýchleho nasadenia,ktoré by do konca roku 2006 dosiahliúplnú operačnú spôsobilosť. Zdá sa, že by sato mohlo dosiahnuť. Európska únia v rámcisvojej obrannej a bezpečnostnej politiky nasummite v Helsinkách v decembri roku 1999sa dohodla na postavení jednotiek rýchlehonasadenia v počte 60-tisíc mužov. Tento projektvšak veľmi nefunguje, pretože sa to malouskutočniť do roku 2003, nestalo sa, a taktermín bol predĺžený do konca roku 2010.Som však pesimista. Na týchto príkladochsa ukazuje, že operačné kapacity Európskejúnie majú zmysel napríklad v prípade vojenskejpolície, nemajú však ten rozmer, ako máNATO. Ak si uvedomíme, že Spojené štátyamerické vydávajú na zbrojenie asi 400 miliárddolárov ročne, čo je dohromady viac, akovšetky ostatné krajiny NATO, je jasné, o čomto je. Aj filozofia Slovenskej republiky, ale ajParlamentného zhromaždenia NATO je, žeEurópska únia by mala dať nejaké jednotkyrýchleho nasadenia, napríklad policajtov,avšak základná ťarcha na bezpečnosti ostávana NATO a v rámci aliancie jednoznačnena Spojených štátoch amerických.Pred niekoľkými týždňami boli vrcholnípredstavitelia NATO na čele s jehogenerálnym tajomníkom Jaapom deHoopom Schefferom na Ukrajine. Boliste tam ako zástupca Parlamentnéhozhromaždenia NATO. O čom bola tátomisia a aké sú jej výsledky?Bola to prvá prezidentská návštevaParlamentného zhromaždenia NATO naUkrajine na čele s prezidentom a dvomaviceprezidentmi, tureckým kolegom VahitomErdemom a mnou. Prijali nás najvyšší ústavníčinitelia Ukrajiny na čele s prezidentoim ViktoromJuščenkom, predsedom vlády JurijomJechanurovom a predsedom parlamentuVolodymyrom Litvinom. V tom istom časesa konalo v Kyjeve pravidelné stretnutieSeveroatlantickej rady s Ukrajinou. Keďženajvyšším predstaviteľom Severoatlantickejrady je generálny tajomík NATO Jaap deHoop Scheffer, tak jej delegáciu viedol on.Za Slovensko bol tam veľvyslanec Slovenskejrepubliky pri NATO Igor Slobodník. Tútoakciu nazvala ukrajinská strana Dni NATOna Ukrajine. Obe akcie boli koordinovanétak, aby sa na ich záver mohlo uskutočniťstretnutie Severeroatlantickej rady, Parlamentnéhozhromaždenia NATO a Verchovnejrady Ukrajiny. Ukrajinská strana po prvýkrátpustila zástupcov NATO do Sevastopolu,ktorý je sídlom ruskej i ukrajinskej čiernomorskejflotily. Aj keď Krym je z 90 percentruský, napriek tomu sme nemali pocit, že bytam bolo nejaké napätie. V praxi tam fungujesystém, ktorý Ukrajinci nazývajú politikou balansu,čo znamená, že na jednej strane chcúdobre vychádzať s NATO a Európskou únioua na druhej strane je im jasné, že historicky,strategicky, energeticky a bezpečnostne jeich hlavným partnerom Rusko.Primárnou témou tohto podujatia všakbola Ukrajina a NATO.Ukrajinskí partneri nám otvorene povedali,že v prieskumoch verejnej mienky je podporavstupu do NATO na úrovni 20-25 percent.Je to aj o tom, že tie stereotypy o NATO akoo nepriateľovi stále fungujú nielen medziobyvateľstvom, ale aj najmä u vyšších dôstojníkovukrajinskej armády. Je to aj pochopiteľné,pretože velitelia čo teraz majú šesťdesiatrokov, z nich tridsať a viac strávili v armáde,ktorá bola súčasťou Varšavskej zmluvy. Najvyššíústavní činitelia Ukrajiny nás však jednoznačneubezpečili, že všetky politické elity,okrem komunistickej strany, majú eminentnýzáujem o vstup do NATO.„Veľmi ťažko si dokážem predstaviť nezávislú bezpečnostnú politikuEurópskej únie bez NATO. Je to pomerne nelogické aj preto, že 19členských krajín NATO je súčasne aj členmi Európskej únie.“Je zrejme, že ak sa povie na Ukrajine, žechce ísť do NATO, čo na to Rusi.Samozrejme, že Rusko deklaruje, že by týmnebolo nadšené. Tu však treba zdôrazniť, žeUkrajina očakáva v roku 2008 pozvanie navstup do NATO. Naše delegácie jednoznačnedeklarovali, že Ukrajina ako člen Európskejúnie a NATO by bola veľkým prínosom aj preRusko. V súčasnosti sú hlavným problémomparlamentné voľby, ktoré sa na Ukrajineuskutočnia v marci budúceho roku. Veríme,že ktokoľvek sa po nich dostane k moci, budepokračovať v proatlantickom a proeurópskomkurze. Pre Slovenskú republiku by bolo veľmidobré, ak by sme na východnej hranici maličlena Európskej únie a NATO. V tejto súvislostitreba zdôrazniť, že Slovenská republika máambície prevziať pozíciu kontaktného veľvyslanectvaNATO na Ukrajine v roku 2006. Každédva roky totiž niektorá z členských krajín NATOpreberá túto pozíciu v krajine, ktorá má záujemvstúpiť do Aliancie. Preto aj podporujeme,aby Ukrajina získala v roku 2006 štatút Akčnéhoplánu členstva. Prezident Viktor Juščenkonám okrem iného povedal, že NATO potrebujúaj preto, že na Ukrajine je v súčasnosti jedena pol milióna ton munície ešte z čias Sovietskehozväzu. Jej likvidácia stojí obrovské peniaze,pričom asi tridsať percent tejto munície je použiteľnej.Tá by sa mohla využiť pre mierové misieNATO i Európskej únie. Vieme, že Ukrajinauž niekoľkokrát pomohla NATO poskytnutímsvojich veľkokapacitných dopravných lietadieltypu AN-70. V Európe nič také nikto nemáa Ukrajina navrhuje Európskej únii spoluprácuna vývoji nového modelu týchto lietadiel. Ukrajincimajú 1600 vojakov v irackej misii NATO.Je teda jasné, že Ukrajina takto signalizujezáujem o členstvo v NATO a pochopiteľneočakáva aj isté protislužby.Podľa môjho názoru by mali byťzaradení do Partnerstva za mier. 15PARLAMENTNÉ ZHROMAŽDENIE NATO