PARLAMENTNÉ ZHROMAŽDENIE NATOAké postavenie v štruktúrach NATO máparlamentné zhromaždenie?Zjednodušene povedané, Parlamentnézhromaždenie NATO je parlamentom Severoatlantickejaliancie. Ak to mám prirovnaťk štátu, tak vládou je Severoatlantická rada,v ktorej sú zastúpení veľvyslanci všetkých 26členských krajín NATO. Parlamentné zhromaždenienemá kontrolnú právomoc, aledáva rôzne odporúčania formou raportov.Najvyšším orgánom je Byro. Skladá sa z 8ľudí na čele s voleným prezidentom, piatichviceprezidentov, generálneho tajomníka Parlamentnéhozhromaždenia a správcu financií.Po prvýkrát v histórii bol do Byra zvolenýposlanec Národnej rady Slovenskej republiky.Som druhým poslancom z postkomunistickýchkrajín. Predo mnou bol viceprezidentombývalý maršálek poľského Sejmu LonginPastusziak, V súčasnosti vykonáva funkciuprezidenta Parlamentného zhromaždeniaNATO francúzsky konzervatívny poslanecPierre Lellouche. Z piatich viceprezidentov jetakpovediac prvým v poradí Talian LorenzoForcieri, ktorý je služobne najstarším v tejtofunkcii. Ďalšími viceprezidentmi sú PierreNolin z Kanady, Berndt Koonders z Holandskaa Turek Vahit Erdem. Parlamentnézhromaždenie NATO je zložené z piatichvýborov a deviatich podvýborov. Keďže Slovenskomá päť poslancov, prakticky každýz nich môže byť členom jedného výboru, čosa aj stalo. V našej stálej delegácii, ktorejsom vedúci, je ďalej za Ľudovú stranu-Hnutieza demokratické Slovensko Diana Štrofová,za Stranu maďarskej koalície György Juhász,za Smer-sociálnu demokraciu Robert Kaliňáka za Alianciu nového občana Eva Černá. Pracujesa vo výboroch a podvýboroch. Byro saschádza najmenej štyrikrát za rok. Ako vedúcidelegácie som členom tzv. Stáleho výboru,ktorý zasadá trikrát do roka a väčšinou sa todeje počas jarného a jesenného rokovania.Výbory a podvýbory, ktorých je deväť, ešteokrem toho organizujú aj výjazdové zasadania.Nedávno bol napríklad výbor pre ekonomikuv Číne, ktorá prejavila záujem o postpozorovateľa Parlamentného zhromaždenia,skladajúce sa z 26 členských štátov NATO,jedenástich asociovaných a šiestich pozorovateľskýchkrajín.Ako sa určujú miesta zasadnutí Parlamentnéhozhromaždenia NATO?Je to veľmi prestížna záležitosťa členské krajiny sa o to doslovabijú. Už teraz sú na tri a pol rokaurčené miesta zasadnutí. U nás sa14SLOVENSKO MÁAMBÍCIE POMÁHAŤ UKRAJINEJedným z piatich viceprezidentov Parlamentného zhromaždenia NATO je aj poslanec Národnej rady Slovenskejrepubliky Jozef Banáš. Do tejto významnej funkcie bol zvolený v jeseni minulého roku v Benátkach na dva roky, a tohlasmi 248 poslancov Parlamentného zhromaždenia NATO, vrátane 36 amerických kongresmanov. Rozhovor s nímpripravil publicista František Meliš.Foto: archívuskutočnilo minulý rok jarné zasadnutie, čobolo pre Slovensko najväčšou politickou udalosťouod získania samostatnosti. Vzhľadomna to, že NATO má 26 členských krajín, teoretickyby sa to mohlo zopakovať o 13 rokov. PoJozef Banáš (vpravo) s ukrajinským prezidentom Viktorom Juščenkom.tohtoročnom jarnom zasadnutí v Slovinskusa jesenné uskutoční v Dánsku. Na jesennýchrokovaniach sa už schvaľujú správy, ktorésa rozpracúvajú na jarných zasadnutiach,okrem toho aj rozpočet na budúci rok. Jesennézasadnutia sú vždy aj volebnými. Keďžefunkcionári sa volia na dva roky, tak podľarokovacieho poriadku sa musí po roku každývolený funkcionár podrobiť tzv. vypočutiu, čoaj pre mňa znamená, že v Kodani budem musieťtakpovediac obhájiť svoju pozíciu.Akými témami sa bude toto jesenné zasadnutiepredovšetkým zaoberať?Prednostným sú tie, ktoré prerokúvaPolitický výbor, ktorého som aj ja členom.Tém je dovedna desať, z ktorých sú dve odPolitického výboru. Sú to NATO a bezpečnosťPerzského zálivu a spolupráca NATOa Európskej únie v bezpečnostnej oblasti.Kľúčovými hráčmi v Perzskom zálive sú v súčasnostiIrán a Irak. Napriek tomu, že v Irakuv októbri sa v podstate bezpečne uskutočniloreferendum, bezpečnostná situácia v tejtokrajine sa ,žiaľbohu, nezlepšuje. Irak nie jezáležitosťou NATO, ktoré tam pôsobí lenna základe dohody s irackou vládou, podľaktorej má pripravovať vojakov a policajtov.V súčasnosti je v Iraku zaangažovanýchvšetkých 26 členských krajín NATO, z ktorých19 je v rámci aliancie a tie ostatné, akonapríklad Nemecko a Francúzsko pripravujúpriamo v Iraku jeho policajtov. Verím, žesituácia v tejto krajine sa bude stabilizovať.Významným hráčom je Irán, ktorý súčasnýmoslabením Iraku zosilnel. Stal sa ideologickýma aj vojenským lídrom v tejto oblasti.Hlavným problémom je iránsky jadrovýprogram. Napriek aktivite európskej trojky– Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie – jesituácia zložitá. Po voľbách, ktoré posilnilifundamentalistov, stále prebieha zápas medziich ideológmi, presadzujúcimi islamskúrevolúciu, a pragmatikmi, ktorí vidia akohlavný cieľ stabilitu krajiny. Parlamentnézhromaždenie NATO vyvíja úsilie na to, abyIrán splnil svoje záväzky v oblasti vojenskéhojadrového programu, ktorým by prípadnechcel svet vydierať. Rokovania s Iránom súvo fáze, keď je pravdepodobné, že pristúpina prijatie podmienok Európskej únie a Spojenýchštátov amerických, podľa ktorých bysa mal orientovať iba na mierové využívaniejadrovej energie, za čo by sa mu poskytli bezpečnostnézáruky a ekonomické výhody.
Aké sú možnosti Parlamentného zhromaždeniaNATO ovplyvniť vývoj týchtoudalostí?Irán je čisto záležitosťou Európskej únie,ktorá tam plní aj predstavy americkej diplomacie.Spojené štáty americké sú na Iránmimoriadne citlivé. Významným hráčom jeaj Rusko, ktorého názory sa tiež pozornepočúvajú. Hráčom do tretice je Turecko, ktorévšak tým, že je členom NATO, je z hľadiskabezpečnosti stabilnou krajinou. Vzhľadom nato sa prikláňam k tomu, aby sme vážne rokovalio jej prijatí do Európskej únie. V oblastiPerzského zálivu sa nachádza 60 percentsvetových zásob ropy a ešte viac zemnéhoplynu. Navyše cez Perzský záliv smerujú doČerveného mora a na Suez hlavné námornétepny. Neďaleko je Afganistan kde je tiež konfliktnásituácia. Parlamentné zhromaždenieNATO vysiela pozorovateľov, do Iraku i doAfganistanu. V súvislosti s Irakom som presvedčený,že tam urobili spojenci, a najmäSpojené štáty americké, fatálnu chybu, ženekompromisne rozpustili armádu a políciu,čím pripravili tisíce živiteľov rodín o živobytie.Mali vymeniť iba veliteľské kádre, ktoré bolinajviac skompromitované s bývalým režimom,a radových policajtov a vojakov nechaťslúžiť, pretože by im boli vďační za prácu.Odborníci odhadujú, že na vytvorenie novýchbezpečnostných síl bude potrebný čas päť aždesať rokov. Tu však treba zdôrazniť ďalší moment.Tým, že v Iráne majú prevahu šiiti a ajv Iraku je silná šiitská komunita, boli obavy,že by Teherán mohol do Iraku zasahovať práveprostredníctvom tejto náboženskej vrstvy.Lenže vysokí duchovní predstavitelia irackýchšiitov vyznávajú filozofiu, ktorá vlastne brániúčasti klerikov v politike. Na rozdiel odiránskej vetvy šiitov, ktorej predstavitelia súhlavnými politickými exponentmi.Druhou veľkou témou je spoluprácaNATO a Európskej únie v bezpečnostnejoblasti. Nie je to jednoduchá záležitosťaj vzhľadom na to, aký postoj zaujímaloNemecko a Francúzsko k vojenskej intervenciiSpojených štátov americkýcha Veľkej Británie v Iraku.Táto téma trvá už od roku 1991, keď sav Maastrichte vytýčila zásadná koncepciaeurópskej bezpečnostnej a obrannej politiky.Veľmi ťažko si dokážem predstaviť nezávislúbezpečnostnú politiku Európskej únie bezNATO. Je to pomerne nelogické aj preto,že 19 členských krajín NATO je súčasne ajčlenmi Európskej únie. Treba povedať, žeoperačné kapacity NATO, a najmä Spojenýchštátov amerických výrazne prevyšujú kapacityúnie. Prejavilo sa to napríklad v operáciiv Bosne a Hercegovine, kde Európska úniakompletne prevzala misiu od NATO, avšakpredstavitelia Bosny a Hercegoviny trvali natom, aby operačné zložky zostali v rukáchNATO. V súčasnosti tam pôsobí asi 6-tisícvojakov Európskej únie, je tam však 150-člennýoperačný štáb NATO, pretože Európskaúnia na to nemá kapacity. Hlavnou úlohouEurópskej únie a NATO je v súčasnosti vybudovaniejednotiek rýchleho nasadenia. Napražskom summite NATO v novembri roku2002 bolo dohodnuté, že NATO postaví asi25-tisíc mužov do jednotiek rýchleho nasadenia,ktoré by do konca roku 2006 dosiahliúplnú operačnú spôsobilosť. Zdá sa, že by sato mohlo dosiahnuť. Európska únia v rámcisvojej obrannej a bezpečnostnej politiky nasummite v Helsinkách v decembri roku 1999sa dohodla na postavení jednotiek rýchlehonasadenia v počte 60-tisíc mužov. Tento projektvšak veľmi nefunguje, pretože sa to malouskutočniť do roku 2003, nestalo sa, a taktermín bol predĺžený do konca roku 2010.Som však pesimista. Na týchto príkladochsa ukazuje, že operačné kapacity Európskejúnie majú zmysel napríklad v prípade vojenskejpolície, nemajú však ten rozmer, ako máNATO. Ak si uvedomíme, že Spojené štátyamerické vydávajú na zbrojenie asi 400 miliárddolárov ročne, čo je dohromady viac, akovšetky ostatné krajiny NATO, je jasné, o čomto je. Aj filozofia Slovenskej republiky, ale ajParlamentného zhromaždenia NATO je, žeEurópska únia by mala dať nejaké jednotkyrýchleho nasadenia, napríklad policajtov,avšak základná ťarcha na bezpečnosti ostávana NATO a v rámci aliancie jednoznačnena Spojených štátoch amerických.Pred niekoľkými týždňami boli vrcholnípredstavitelia NATO na čele s jehogenerálnym tajomníkom Jaapom deHoopom Schefferom na Ukrajine. Boliste tam ako zástupca Parlamentnéhozhromaždenia NATO. O čom bola tátomisia a aké sú jej výsledky?Bola to prvá prezidentská návštevaParlamentného zhromaždenia NATO naUkrajine na čele s prezidentom a dvomaviceprezidentmi, tureckým kolegom VahitomErdemom a mnou. Prijali nás najvyšší ústavníčinitelia Ukrajiny na čele s prezidentoim ViktoromJuščenkom, predsedom vlády JurijomJechanurovom a predsedom parlamentuVolodymyrom Litvinom. V tom istom časesa konalo v Kyjeve pravidelné stretnutieSeveroatlantickej rady s Ukrajinou. Keďženajvyšším predstaviteľom Severoatlantickejrady je generálny tajomík NATO Jaap deHoop Scheffer, tak jej delegáciu viedol on.Za Slovensko bol tam veľvyslanec Slovenskejrepubliky pri NATO Igor Slobodník. Tútoakciu nazvala ukrajinská strana Dni NATOna Ukrajine. Obe akcie boli koordinovanétak, aby sa na ich záver mohlo uskutočniťstretnutie Severeroatlantickej rady, Parlamentnéhozhromaždenia NATO a Verchovnejrady Ukrajiny. Ukrajinská strana po prvýkrátpustila zástupcov NATO do Sevastopolu,ktorý je sídlom ruskej i ukrajinskej čiernomorskejflotily. Aj keď Krym je z 90 percentruský, napriek tomu sme nemali pocit, že bytam bolo nejaké napätie. V praxi tam fungujesystém, ktorý Ukrajinci nazývajú politikou balansu,čo znamená, že na jednej strane chcúdobre vychádzať s NATO a Európskou únioua na druhej strane je im jasné, že historicky,strategicky, energeticky a bezpečnostne jeich hlavným partnerom Rusko.Primárnou témou tohto podujatia všakbola Ukrajina a NATO.Ukrajinskí partneri nám otvorene povedali,že v prieskumoch verejnej mienky je podporavstupu do NATO na úrovni 20-25 percent.Je to aj o tom, že tie stereotypy o NATO akoo nepriateľovi stále fungujú nielen medziobyvateľstvom, ale aj najmä u vyšších dôstojníkovukrajinskej armády. Je to aj pochopiteľné,pretože velitelia čo teraz majú šesťdesiatrokov, z nich tridsať a viac strávili v armáde,ktorá bola súčasťou Varšavskej zmluvy. Najvyššíústavní činitelia Ukrajiny nás však jednoznačneubezpečili, že všetky politické elity,okrem komunistickej strany, majú eminentnýzáujem o vstup do NATO.„Veľmi ťažko si dokážem predstaviť nezávislú bezpečnostnú politikuEurópskej únie bez NATO. Je to pomerne nelogické aj preto, že 19členských krajín NATO je súčasne aj členmi Európskej únie.“Je zrejme, že ak sa povie na Ukrajine, žechce ísť do NATO, čo na to Rusi.Samozrejme, že Rusko deklaruje, že by týmnebolo nadšené. Tu však treba zdôrazniť, žeUkrajina očakáva v roku 2008 pozvanie navstup do NATO. Naše delegácie jednoznačnedeklarovali, že Ukrajina ako člen Európskejúnie a NATO by bola veľkým prínosom aj preRusko. V súčasnosti sú hlavným problémomparlamentné voľby, ktoré sa na Ukrajineuskutočnia v marci budúceho roku. Veríme,že ktokoľvek sa po nich dostane k moci, budepokračovať v proatlantickom a proeurópskomkurze. Pre Slovenskú republiku by bolo veľmidobré, ak by sme na východnej hranici maličlena Európskej únie a NATO. V tejto súvislostitreba zdôrazniť, že Slovenská republika máambície prevziať pozíciu kontaktného veľvyslanectvaNATO na Ukrajine v roku 2006. Každédva roky totiž niektorá z členských krajín NATOpreberá túto pozíciu v krajine, ktorá má záujemvstúpiť do Aliancie. Preto aj podporujeme,aby Ukrajina získala v roku 2006 štatút Akčnéhoplánu členstva. Prezident Viktor Juščenkonám okrem iného povedal, že NATO potrebujúaj preto, že na Ukrajine je v súčasnosti jedena pol milióna ton munície ešte z čias Sovietskehozväzu. Jej likvidácia stojí obrovské peniaze,pričom asi tridsať percent tejto munície je použiteľnej.Tá by sa mohla využiť pre mierové misieNATO i Európskej únie. Vieme, že Ukrajinauž niekoľkokrát pomohla NATO poskytnutímsvojich veľkokapacitných dopravných lietadieltypu AN-70. V Európe nič také nikto nemáa Ukrajina navrhuje Európskej únii spoluprácuna vývoji nového modelu týchto lietadiel. Ukrajincimajú 1600 vojakov v irackej misii NATO.Je teda jasné, že Ukrajina takto signalizujezáujem o členstvo v NATO a pochopiteľneočakáva aj isté protislužby.Podľa môjho názoru by mali byťzaradení do Partnerstva za mier. 15PARLAMENTNÉ ZHROMAŽDENIE NATO