Otvoriť - EUROREPORT plus

me rozmiestniť aj veľmi ďaleko a ktoré tamdokážeme dlhodobo udržať, aby do krízovýchregiónov mohli vrátiť bezpečnosť a stabilitu.To je tá vojenská transformácia, ktorú NATOv posledných rokoch presadzuje. Prepracovalisme stratégiu a koncepty, naše vojenskévelenie a štruktúru jednotiek i vnútornú organizáciua procedúry. Naše medzinárodné chemické,biologické, rádiologické či nukleárneobranné prápory, spolu s jednotkou rýchlehonasadenia NATO máme na miestach, ktoré satýkajú niektorých špecificky najnaliehavejšíchpožiadaviek – požiadaviek, ktoré väčšina spojencovnemôže zvládnuť sama. Každá z našich26 členských krajín – vrátane Slovenska – poddrobnohľadom posudzuje svoje vlastné obrannéprogramy a štruktúry, aby sa uistila, že jeschopná dodržať súčasné požiadavky.“Problémy však generálnemu tajomníkoviNATO vytvára nedisciplinovanosť členov priplnení dohodnutých úloh. „Pre transformáciunašich vojenských potenciálov sme už urobiliveľa, ale musíme urobiť ešte viac. Každý členNATO musí byť schopný prispieť k širokémuspektru operácií a musí zabezpečiť, aby väčšiačasť jeho vojenských síl bola schopná pohotovosa podieľať na operáciách mimo vlastnejkrajiny. Týmto kritickým výzvam čelí každý zospojencov – a spolieham sa, že Slovensko budepokračovať v plnení tých svojich. Vaša krajinasi za reformu obrany vyslúžila dobré menoa som presvedčený, že vaši najvyšší predstaviteliapotvrdia svoje záväzky, budú pokračovaťv implementácii týchto reforiem a pridelia nane nevyhnutné prostriedky, čo sú 2% HDP narok,“ podčiarkol Jaap de Hoop Scheffer.V novom bezpečnostnom prostredí je všakpotrebná čo najširšej spolupráce medzi štátmia inštitúciami a nejde len o členov NATO. PodľaScheffera je Aliancia dôležitou platformoupre tento druh spolupráce. „Nové požiadavkyna bezpečnosť sme dali na prvé miesto vo vzťahochPartnerstva s 20 krajinami od Švédskapo Kazachstan. Pomáhame mnohým z našichPartnerov s reformou ich armád a s rozvojomefektívnych, demokraticky kontrolovaných obrannýchinštitúcií. Prijali sme množstvo špecifickýchopatrení na zvýšenie spolupráce s našimipartnermi na Kaukaze a v Strednej Ázii.Zintenzívňujeme náš Stredomorský dialóg sosiedmimi krajinami severnej Afriky a Blízkehovýchodu. Spustili sme špeciálnu iniciatívu navybudovanie spolupráce s krajinami v širšomregióne Blízkeho východu, obzvlášť okoloPerzského zálivu,“ uviedol generálny tajomníkNATO a pokračoval vo výpočte: „V rovnakomčase pokračujeme v zintenzívňovaní našichvzťahov s našimi špeciálnymi partnermi – Ruskoma Ukrajinou. V Moskve som diskutovalo hmatateľnom pokroku spolupráce NATO– Rusko, vrátane príspevku Ruska k námornejoperácii NATO v Stredozemnom mori a zároveňna mňa zapôsobil nefalšovaný záujemmojich ruských partnerov na tomto pokrokuďalej stavať. V Kyjeve som uvítal snahu ukrajinskejvlády o integráciu do euroatlantickýchštruktúr. Všimol som si zodpovedné odhodlanieukrajinskej vlády zaviesť nevyhnutné reformy,aby sa z vízie stala skutočnosť. Ale takistosom mojich partnerov ubezpečil o vážnomFoto: www.nato.intzáväzku Aliancie asistovať Ukrajine pri týchtoreformách, pretože ich úspech je v záujme dlhodobejbudúcnosti Ukrajiny, a tým aj vzťahovmedzi nami.“Jaap de Hoop Scheffer chce však aj štruktúrovanejšievzťahy s inými medzinárodnýmiorganizáciami. „Platí to pre Organizáciu spojenýchnárodov, OBSE a mnoho mimovládnychorganizácií, s ktorými pracujeme čorazúčinnejšie na Balkáne a v poslednej dobe ajv Afganistane. Týka sa to obzvlášť vzťahuNATO – Európska únia, ktorá aj napriek osudunávrhu ústavy bude naďalej jedným z hlavnýchmedzinárodných hráčov. Len pred pártýždňami sa NATO a Európska únia rozhodlipomôcť Africkej únii rozšíriť jej mierovú misiuv problematickom regióne Darfúr v Sudáne.Darfúr je dobrým príkladom špecifickej krízy,aké bude musieť byť schopné NATO a EÚv budúcnosti riešiť – pracovať pragmatickyjeden s druhým, s Organizáciou spojenýchnárodov a s ďalšími medzinárodnými činiteľmi.Pre tento druh efektívnej spolupráce, ktoráby sa mala stať skôr pravidlom ako výnimkou,musíme medzi našimi organizáciami vytvoriťpravé strategické partnerstvo – partnerstvotransparentné, ktoré zahrňuje všetky oblasti,v ktorých máme spoločné bezpečnostnézáujmy, v ktorých môžeme jeden druhéhodoplňovať a vzájomne svoje úsilie posilovať.Verím, že ako nový, sebaistý člen oboch týchtoorganizácii: NATO a EÚ, môže Slovensko, pripresadzovaní takéhoto strategického partnerstvamnoho urobiť,“ zdôraznil.„V neposlednom rade som presvedčený, žedo budúcnosti potrebujeme upevniť Alianciuako významné fórum transatlantických strategickýcha politických rozhovorov. Keďžestojíme zoči-voči týmto novým a zložitýmúlohám našej bezpečnosti – terorizmu, preľudňovaniu,či „problematickým štátom“ – jenutné, aby sme o týchto úlohách debatovaliv kontexte NATO. Práca NATO tu v Európeešte zďaleka nie je hotová, zároveň sa všaksnažíme dohliadať na ďalšie časti sveta cezdialóg a spoluprácu – Stredná Ázia, Kaukaz,severná Afrika, širší Blízky východ. V závislostiod meniacich sa okolností musíme pokračovaťaj v adaptácii spôsobov a prostriedkov, akýminašu prácu vykonávame. Dôležité je, aby sav NATO o týchto výzvach diskutovalo. Abyspojenci videli rovnako a vytvárali konsenzus– a aby boli pripravení, ak to bude potrebné,pustiť sa do boja spolu. Všetky naše metropolybudú udržiavať bilaterálne vzťahy. Je normálnea skutočne nevyhnutné, že sa zintenzívňujedialóg medzi Európskou úniou a Washingtonomi Ottawou. Transatlantickí spojenci všakpotrebujú štruktúrované, trvalé fórum, kde sabude diskutovať o kľúčových bezpečnostnýchúlohách, ktorým čelia spoločne. NATO nieje len nástrojom efektívnej akcie, ale takistofórom pre takýto druh konštruktívnej politickejdebaty,“ povedal generálny tajomník NATOJaap de Hoop Scheffer.Svet sa teda mení, a s ním sa mení aj aliancia.NATO malo tento rok už prvé ministerskéstretnutie, na ktorom sa neformálne hovoriloo jeho vízii do roku 2020. Ako zdôraznil Jaapde Hoop Scheffer, cieľom zasadnutia bolo„dosiahnuť politickú zhodu o tom, čoho budetransformovaná aliancia schopná robiť v budúcich10 až 10 rokov“. Dôležitým bodomrokovania pritom bola otázka financovaniaaktivít NATO, lebo doposiaľ sa na misiáchpodieľajú len štáty, ktoré sa na nich zúčastňujú.V budúcnosti by akcie pod hlavičkouNATO mali financovať všetci členovia. NajmäUSA sa vyslovili za zriadenie spoločnýchrezervných fondov na takéto financovanie.Súčasne by však radi uvoľnili aj niektoréexistujúce reštriktívne opatrenia vlád členskýchkrajín, ktoré môžu obmedziť pôsobenievojakov priamo na niektorej z misií. Aj to bymalo prispieť k skvalitneniu jednotlivých akciíNATO. To by spolu s vyjasnením procesunasadenia Síl rýchlej reakcie NATO, ktoré byuž v októbri budúceho roku mali byť schopnév sile 21 000 vojakov pozemných, námornýcha leteckých síl zasiahnuť hocikde vo svetedo piatich dní od vydania rozkazu,na programe ďalšieho summitualiancie, ktorý by sa mal konaťkoncom budúceho roku. 13GENERÁLNY TAJOMNÍK NATO