GENERÁLNY TAJOMNÍK NATOGenerálny tajomník NATO Jaapde Hoop Scheffer v poslednom časečasto hovorí o nevyhnutnosti stratégieangažovania. Je to preto, že je jedinoumožnou odpoveďou na globálne neistotyv dnešnom svete. „Jednoducho vo svete,ktorý charakterizuje globalizácia, by smenemali nastaviť naše myslenie len naotázky ekonomiky, technológie, energieči kultúry. Musíme sa zamerať aj nabezpečnosť, lebo bezpečnostné hrozbysa tiež globalizovali. 11. september 2001bol toho príkladom. Útoky viedli Saudi,ktorí mali základne v Afganistane s opornýmibodmi v Nemecku a predtým, nežzaútočili v USA ich vycvičili v Afrike. To ječierna strana globalizácie.“Nejde však len o terorizmus, ale podobnesa to týka aj „problematickýchštátov“, čo je pojem, ktorý sa dostaldo našich slovníkov výrazov len predniekoľkými rokmi a napokon aj zbraníhromadného ničenia. NATO však užz toho urobilo prvé závery, ktoré Jaap deHoop Scheffer zhrnul do piatich bodov:„Po prvé, sme presvedčení, že každá bezpečnostnástratégia musí byť stratégiouangažovania. Pasívny prístup mohol byťvhodný v čase studenej vojny. Dnes užnepostačuje. Alebo zastavíme hrozby prenašu bezpečnosť, keď sa objavia, alebo námbudú klopať na naše dvere. Po druhé, musímesa dnes pozerať na bezpečnosť holistickýmspôsobom. Vo veku, keď sa bezpečnostnéhrozby stali všestrannými, naša reakcia musíbyť tiež všestranná. To znamená, že musímepoužiť nástroje politickej, ekonomickej, vojenskeja rozvojovej spolupráce v dohodnutýchpostupoch, pričom tento prístup musíobsahovať aj rozvojovú spoluprácu. Tým sadostávam priamo k tretiemu bodu: každáživotaschopná stratégia musí byť dnes stratégiouinštitucionálnej tímovej práce. Žiadnaosamotená inštitúcia, národ ponechaný sámna seba, nemá všetky potrebné nástroje naefektívny bezpečnostný manažment. Lencez inštitucionálnu spoluprácu budeme maťk dispozícii celú šírku potrebných nástrojov.Mojím štvrtým bodom,“ pokračoval Jaapde Hoop Scheffer, „je, že stratégiaangažovania si vyžaduje nielen plnúšírku nástrojov. Ak sa raz angažujemena Balkáne, v Afganistane či12V MENIACOM SA SVETE SA MENÍ AJSEVEROATLANTICKÁ ALIANCIAOd okamžiku, keď sa pred dvoma rokmi ujal niekdajší holandský minister zahraničných vecí Jaap de Hoop Schefferfunkcie generálneho tajomníka NATO, sústreďuje sa na transformačné reformy. Nejde mu pritom len o spravovanie odkazusvojho predchodcu lorda Robertsona, ale svojou aktivitou prispieva k tomu, že sa transformačný proces dostal už do druhejfázy, v ktorej sa pôvodná vojenská transformácia mení do širšieho, proaktívneho politického programu. Svoje postojepritom neustále trpezlivo vysvetľuje nielen na oficiálnej politickej úrovni, ale aj na vystúpeniach pred zástupcami verejnosti.Tak urobil počas júnovej návštevy v Bratislave v prednáške na pôde Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, ale aj naďalších podobných akciách nielen v členských krajinách NATO, ale aj mimo nich. Zastavme sa pri niektorých tohtoročnýchmyšlienkach generálneho tajomníka NATO, ako ich zachytil spolupracovník euroREPORTU Marián Babic.Foto: www.nato.inthocikde inde, potrebujeme mať nástroje naudržanie nášho angažovania. Keď chcemezmeniť veci na lepšie, musíme urobiť viac nežsa postarať o vojenskú bezpečnosť. Potrebujemetiež asistovať pri vytváraní politickýcha ekonomických podmienok na dlhodobústabilitu. To ma privádza k piatemu a záverečnémubodu. Skutočne efektívna stratégiaangažovania, ktorá má mať trvalý vplyv, musíbyť stratégiou pevne založenou na hodnotách.Demokracia a sloboda, ľudské právaa náboženská tolerancia sú kľúčové princípy,v ktorých nikdy nesmieme robiť kompromisy.Sú nielen stálou súčasťou nášho spôsobu života,ale zaisťujú naše bezpečnostnej politikemorálny kompas.“To je dôvod, prečo sa NATO zmeniloz „eurocentrického” spoločenstva na oveľaflexibilnejší nástroj, ktorý môžeme použiť navytvorenie stability kedykoľvek a kdekoľvek sito všeobecné bezpečnostné záujmy budú vyžadovať.Generálny tajomník NATO však neustáleodmieta obavy, že rozširovaním svojhopôsobenia sa NATO stane globálnym nástrojomrobenia poriadku vo svete: „Chcem,aby bolo jasné, že NATO sa nemení naglobálneho policajta, ktorý má z celéhosveta vykoreniť zlo. Naše členské krajinynemajú politickú vôľu, tobôž vojensképrostriedky na to, aby sa tak správali.Všetci si však uvedomujeme, že ak našeživotne dôležité záujmy ohrozujú, ak súhodnoty, ktoré nás spájajú, v nebezpečenstvea ak medzi spojencami existujezhoda konať, potom musí byť NATOpripravené.“Potom Jaap de Hoop Scheffer pripomenulnové i staršie akcie aliancie:„Práve preto sme začali námornú operácius názvom Operácia aktívna snaha.Preto, aby sme zabránili teroristoma zbraniam vniknúť cez Stredozemnémore do našich krajín. Práve preto smesa ujali Medzinárodných bezpečnostnýchpomocných zborov v Afganistane– a Slovensko vložilo do tejto operáciecenný príspevok. Práve preto sme spustilivýcvikovú misiu pre bezpečnostné jednotkyv Iraku, v ktorej Slovensko hrá takistosvoju úlohu. A práve preto sa Alianciapripravuje poskytnúť pomoc africkejmierovej operácii v Darfúre. Tým, že smepribrali nové misie, však nezabúdame nazáväzky už existujúce, zvlášť tie na Balkáne.Počas tohto kritického obdobia, keď ide o budúcnosťKosova, udržiavame v tomto regióne,aj so značným prispením Slovenska, početnévojsko. V súčasnosti sa naďalej angažujemev Kontaktnej skupine a podporujeme procesimplementácie štandardov. V rámci nášhoakčného plánu členstva úzko spolupracujemes Albánskom, Chorvátskom a bývalou Juhoslovanskourepublikou Macedónsko. Vo zvýšenejmiere pokračujeme v spolupráci, vrátanečlenstva v programe Partnerstvo pre miers Bosnou a Hercegovinou, Srbskom a ČiernouHorou – pokiaľ budú tieto krajiny plniť určitépodmienky, najmä pokiaľ ide o úplnú spoluprácus Medzinárodným trestným tribunálompre bývalú Juhosláviu v Haagu.“Samotné koncepcie však nestačia. V novejbezpečnostnej situácie treba moderný vojenskýpotenciál. Ak sú dnes jednotky špecifickyvyzbrojované len na obranu našich vlastnýchúzemí, je to jednoducho plytvanie peniazmi.To, čo potrebujeme, sú sily, ktoré môžeme dovznikajúcej krízy poslať okamžite, ktoré môže-
me rozmiestniť aj veľmi ďaleko a ktoré tamdokážeme dlhodobo udržať, aby do krízovýchregiónov mohli vrátiť bezpečnosť a stabilitu.To je tá vojenská transformácia, ktorú NATOv posledných rokoch presadzuje. Prepracovalisme stratégiu a koncepty, naše vojenskévelenie a štruktúru jednotiek i vnútornú organizáciua procedúry. Naše medzinárodné chemické,biologické, rádiologické či nukleárneobranné prápory, spolu s jednotkou rýchlehonasadenia NATO máme na miestach, ktoré satýkajú niektorých špecificky najnaliehavejšíchpožiadaviek – požiadaviek, ktoré väčšina spojencovnemôže zvládnuť sama. Každá z našich26 členských krajín – vrátane Slovenska – poddrobnohľadom posudzuje svoje vlastné obrannéprogramy a štruktúry, aby sa uistila, že jeschopná dodržať súčasné požiadavky.“Problémy však generálnemu tajomníkoviNATO vytvára nedisciplinovanosť členov priplnení dohodnutých úloh. „Pre transformáciunašich vojenských potenciálov sme už urobiliveľa, ale musíme urobiť ešte viac. Každý členNATO musí byť schopný prispieť k širokémuspektru operácií a musí zabezpečiť, aby väčšiačasť jeho vojenských síl bola schopná pohotovosa podieľať na operáciách mimo vlastnejkrajiny. Týmto kritickým výzvam čelí každý zospojencov – a spolieham sa, že Slovensko budepokračovať v plnení tých svojich. Vaša krajinasi za reformu obrany vyslúžila dobré menoa som presvedčený, že vaši najvyšší predstaviteliapotvrdia svoje záväzky, budú pokračovaťv implementácii týchto reforiem a pridelia nane nevyhnutné prostriedky, čo sú 2% HDP narok,“ podčiarkol Jaap de Hoop Scheffer.V novom bezpečnostnom prostredí je všakpotrebná čo najširšej spolupráce medzi štátmia inštitúciami a nejde len o členov NATO. PodľaScheffera je Aliancia dôležitou platformoupre tento druh spolupráce. „Nové požiadavkyna bezpečnosť sme dali na prvé miesto vo vzťahochPartnerstva s 20 krajinami od Švédskapo Kazachstan. Pomáhame mnohým z našichPartnerov s reformou ich armád a s rozvojomefektívnych, demokraticky kontrolovaných obrannýchinštitúcií. Prijali sme množstvo špecifickýchopatrení na zvýšenie spolupráce s našimipartnermi na Kaukaze a v Strednej Ázii.Zintenzívňujeme náš Stredomorský dialóg sosiedmimi krajinami severnej Afriky a Blízkehovýchodu. Spustili sme špeciálnu iniciatívu navybudovanie spolupráce s krajinami v širšomregióne Blízkeho východu, obzvlášť okoloPerzského zálivu,“ uviedol generálny tajomníkNATO a pokračoval vo výpočte: „V rovnakomčase pokračujeme v zintenzívňovaní našichvzťahov s našimi špeciálnymi partnermi – Ruskoma Ukrajinou. V Moskve som diskutovalo hmatateľnom pokroku spolupráce NATO– Rusko, vrátane príspevku Ruska k námornejoperácii NATO v Stredozemnom mori a zároveňna mňa zapôsobil nefalšovaný záujemmojich ruských partnerov na tomto pokrokuďalej stavať. V Kyjeve som uvítal snahu ukrajinskejvlády o integráciu do euroatlantickýchštruktúr. Všimol som si zodpovedné odhodlanieukrajinskej vlády zaviesť nevyhnutné reformy,aby sa z vízie stala skutočnosť. Ale takistosom mojich partnerov ubezpečil o vážnomFoto: www.nato.intzáväzku Aliancie asistovať Ukrajine pri týchtoreformách, pretože ich úspech je v záujme dlhodobejbudúcnosti Ukrajiny, a tým aj vzťahovmedzi nami.“Jaap de Hoop Scheffer chce však aj štruktúrovanejšievzťahy s inými medzinárodnýmiorganizáciami. „Platí to pre Organizáciu spojenýchnárodov, OBSE a mnoho mimovládnychorganizácií, s ktorými pracujeme čorazúčinnejšie na Balkáne a v poslednej dobe ajv Afganistane. Týka sa to obzvlášť vzťahuNATO – Európska únia, ktorá aj napriek osudunávrhu ústavy bude naďalej jedným z hlavnýchmedzinárodných hráčov. Len pred pártýždňami sa NATO a Európska únia rozhodlipomôcť Africkej únii rozšíriť jej mierovú misiuv problematickom regióne Darfúr v Sudáne.Darfúr je dobrým príkladom špecifickej krízy,aké bude musieť byť schopné NATO a EÚv budúcnosti riešiť – pracovať pragmatickyjeden s druhým, s Organizáciou spojenýchnárodov a s ďalšími medzinárodnými činiteľmi.Pre tento druh efektívnej spolupráce, ktoráby sa mala stať skôr pravidlom ako výnimkou,musíme medzi našimi organizáciami vytvoriťpravé strategické partnerstvo – partnerstvotransparentné, ktoré zahrňuje všetky oblasti,v ktorých máme spoločné bezpečnostnézáujmy, v ktorých môžeme jeden druhéhodoplňovať a vzájomne svoje úsilie posilovať.Verím, že ako nový, sebaistý člen oboch týchtoorganizácii: NATO a EÚ, môže Slovensko, pripresadzovaní takéhoto strategického partnerstvamnoho urobiť,“ zdôraznil.„V neposlednom rade som presvedčený, žedo budúcnosti potrebujeme upevniť Alianciuako významné fórum transatlantických strategickýcha politických rozhovorov. Keďžestojíme zoči-voči týmto novým a zložitýmúlohám našej bezpečnosti – terorizmu, preľudňovaniu,či „problematickým štátom“ – jenutné, aby sme o týchto úlohách debatovaliv kontexte NATO. Práca NATO tu v Európeešte zďaleka nie je hotová, zároveň sa všaksnažíme dohliadať na ďalšie časti sveta cezdialóg a spoluprácu – Stredná Ázia, Kaukaz,severná Afrika, širší Blízky východ. V závislostiod meniacich sa okolností musíme pokračovaťaj v adaptácii spôsobov a prostriedkov, akýminašu prácu vykonávame. Dôležité je, aby sav NATO o týchto výzvach diskutovalo. Abyspojenci videli rovnako a vytvárali konsenzus– a aby boli pripravení, ak to bude potrebné,pustiť sa do boja spolu. Všetky naše metropolybudú udržiavať bilaterálne vzťahy. Je normálnea skutočne nevyhnutné, že sa zintenzívňujedialóg medzi Európskou úniou a Washingtonomi Ottawou. Transatlantickí spojenci všakpotrebujú štruktúrované, trvalé fórum, kde sabude diskutovať o kľúčových bezpečnostnýchúlohách, ktorým čelia spoločne. NATO nieje len nástrojom efektívnej akcie, ale takistofórom pre takýto druh konštruktívnej politickejdebaty,“ povedal generálny tajomník NATOJaap de Hoop Scheffer.Svet sa teda mení, a s ním sa mení aj aliancia.NATO malo tento rok už prvé ministerskéstretnutie, na ktorom sa neformálne hovoriloo jeho vízii do roku 2020. Ako zdôraznil Jaapde Hoop Scheffer, cieľom zasadnutia bolo„dosiahnuť politickú zhodu o tom, čoho budetransformovaná aliancia schopná robiť v budúcich10 až 10 rokov“. Dôležitým bodomrokovania pritom bola otázka financovaniaaktivít NATO, lebo doposiaľ sa na misiáchpodieľajú len štáty, ktoré sa na nich zúčastňujú.V budúcnosti by akcie pod hlavičkouNATO mali financovať všetci členovia. NajmäUSA sa vyslovili za zriadenie spoločnýchrezervných fondov na takéto financovanie.Súčasne by však radi uvoľnili aj niektoréexistujúce reštriktívne opatrenia vlád členskýchkrajín, ktoré môžu obmedziť pôsobenievojakov priamo na niektorej z misií. Aj to bymalo prispieť k skvalitneniu jednotlivých akciíNATO. To by spolu s vyjasnením procesunasadenia Síl rýchlej reakcie NATO, ktoré byuž v októbri budúceho roku mali byť schopnév sile 21 000 vojakov pozemných, námornýcha leteckých síl zasiahnuť hocikde vo svetedo piatich dní od vydania rozkazu,na programe ďalšieho summitualiancie, ktorý by sa mal konaťkoncom budúceho roku. 13GENERÁLNY TAJOMNÍK NATO