podobe 6 položkovej škály mienky detí o názoroch ich rodičov, v ktorej zisťujeme, aký majú podľadetí názor ich rodičia na to, keby sa ich deti podieľali na rôznych antisociálnych činnostiach (napr.konzumácia návykových látok, krádež, poškodenie verejného majetku, bitie sa). Respondentiodpovedajú označením jednej zo 4 odpovedí (“vôbec by to nebolo zlé “až “veľmi zlé”). Obidve škálypreukázali primeranú konzistenciu (N 86), prvá škála dosiahla Cronbach alfa .83 a druhá, .82.Vybrané škály z dotazníka Social and Health Assesment SAHA, ktorý bol vyvinutý Weissbergom(1991) a neskôr modifikovaný výskumníčkou Schwab-Stone (1999), sme použili k meraniu rizikovéhosprávania, skúseností účastníkov s užívaním návykových látok, viktimizácie komunitného násilia,formovania kamarátstiev s delikventnými rovesníkmi, postojov k antisociálnemu správaniu, ako ajk zisťovaniu očakávaní úspechov do budúcnosti. Medzinárodný projekt SAHA je súčasťou širšiehoprogramu Centra pre detské štúdie Yale University, ktorý sa zaoberá medzikultúrnymi aspektmiduševného zdravia a vývinovej psychopatológie u detí a adolescentov (Program on InternationalChild & Adolescent Mental Health - PICAMH). Okrem samotného rizikového správania (antisociálnesprávanie, užívanie návykových látok), dotazník posudzuje široké spektrum psychologickýchfaktorov, ktoré môžu s rizikovým správaním súvisieť (napríklad faktory rodinného prostredia, školsképrostredie, vystavenie komunitnému násiliu, šikanovanie). Ďalej poskytuje aj charateristiky rodiny(štruktúra rodiny, vzťahy rodičov) a akademického prospechu, ktoré vzhľadom k uvedeným cieľomvyužívame. Pre náš výskumný zámer sme vybrali nasledovné škály (ktorých konzistenciu uvádzamezo súboru N 397 pričom podobné, v niektorých škálach nižšie hodnoty Cronbach alfa, sa manifestujúaj v súbore N 86): škála pozitívny vzťah ku škole (.84), škála motivácie k štúdiu (.73), styks delikventnými vrstovníkmi (.81), obeť komunitného násilia (.78), prosociálne názory (.90), škálarodičovstva (inkonzistencia výchovy .64; rodičovský záujem .64; rodičonský dohľad .75; rodičovskávrelosť .79), užívanie alkoholu (.87), fajčenie (.63), antisociálne správanie .87 (problémovésprávanie.72, menej závažná delikvencia .92, závažná delikvencia .64, právne dôsledky .51), postojek legitimizovaniu násilia (.85) škála pokušenia (.93), škála životných šancí (.85), škályinternalizovaných foriem problémového správania 1 (škála úzkosti .85, škála hyperaktivity .57, škálaproblémov s vrstovníkmi .66 a škála depresie .82).V závislosti od konkrétnej škály, účastníciodpovedajú na štvorstupňovej (škály školského prostredia, delikventní vrstovníci, prosociálnenázory, škála vzťahov s rodičmi, postoje k násiliu, alkohol, cigarety, drogy) alebo päťstupňovej(viktimizácia, antisociálne správanie, škála pokušenia a životných šancí) škále._________________________________________________________________________________1 Údaje o vnútornej konzistencii boli zisťované z daných škál na súbore N 8688
8.4 DIZAJN A PRIEBEH VÝSKUMU IVýskum prvej časti práce má neexperimentálny dizajn. Predkladaná časť výskumu I jekombináciou charakteru výskumu exploračného, keď si kladieme niekoľko vyskumných otazok,výskumu konfirmačného, keďže stanovujeme a overujeme hypotézy a zároveň výskumukomparačného charakteru, keď porovnávame niekoľko premenných v dvoch kutúrne odlišnýchskupinách adolscentov .Participanti boli vyberaní v rôznych, odlišných časových vlnách. V roku 2010 sme realizovalizber dát na Slovensku (155 participantov) a 2011 v Južnej Afrike (242 respondentov) k účeluskúmania kultúrnych rozdielov medzi premennými, a nakoniec v roku 2012 sme získali 86 žiakovu ktorých detailne sledujeme vzťahy medzi premennými.V slovenskej vzorke (N 86 a N 155) sme metodiky predkladané pôvodne v anglickom originálipreložili z anglického do slovenského jazyka a nakoniec metódou spätného preloženia späť doanglického jazyka, aby sme tak zabezpečili ekvivalenciu inštrumentov v oboch jazykoch. Slovenskéa anglické položky sa navzájom porovnali, či zodpovedajú a vyjadrujú rovnakú oblasť, pričommetodiky boli kompletné až po tom, keď všetky položky boli jasné a korektné v slovenskom jazyku.Juhoafrickí žiaci vyplnili všetky dotazníky v <strong>of</strong>iciálnom - anglickom jazyku, nakoľko podľa vyjadreníriaditeľov a učiteľov škôl, úroveň anglického jazyka zúčastnených bola pre porozumenie významuinštrukcií a položiek dotazníkov dostatočne adekvátna.Výskum prebiehal po dohode s vedením školy počas vyučovania v triedach. Vzhľadom kobsiahlosti a k eliminovaniu stereotypných odpovedí respondentov, dotazníky boli predkladanépostupne, počas 2 dní. Dĺžka testovania v rámci jedného dňa bola v rozmedzí najviac 2 vyučovacíchhodín alebo 90 minút v Južnej Afrike (s prestávkou).Administrovali sme vždy maximálne 3 metodiky, pričom v rôznych etapách testovanie išloo odlišné poradie dotazníkov. Principiálny postup bol nasledovný: najskôr sme sa pýtali na úvodnédemografické charakteristiky ako vek, pohlavie, počet súrodencov, rasa a potom nasledovalidotazníky CERQ, STEU, EFT. Pokračovali sme dotazníkmi ERP-R a Situačno copingovým dotazníkom.Vybrané škály z dotazníka SAHA (spolu so škálami sebavedomia, agresivity, rodinného prostredia),boli vzhľadom k ich časovej náročnosti administrované samostatne.Bola zachovaná anonymita respondentov, žiaci teda neuvádzali na žiadny dotazník svojemeno, ale namiesto toho sme dotazníky očíslovali, pričom ich čísla žiaci napísali na papier. Tentopapier žiaci vložili do prázdnej a čistej obálky s ich menom, ktorá im bola odovzdaná v nasledujúcideň testovania, a tak sme teda mohli prideliť rovnakému dieťaťu jeho dotazník. Učitelia, ani niktoz vedenia školy, nemal prístup k odpovediam žiakov.89
- Page 1:
MASARYKOVA UNIVERZITAFAKULTA SOCIÁ
- Page 5 and 6:
4.2.1 Novšie prístupy k ponímani
- Page 7 and 8:
ÚVODV súdobej modernej spoločnos
- Page 9 and 10:
TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ1 RANÁ ADO
- Page 11 and 12:
zorného uhla druhého človeka sa
- Page 13 and 14:
Tak ako sa dospievajúci postupne
- Page 15 and 16:
2.2 MODELY EMOCIONÁLNEJ INTELIGENC
- Page 17 and 18:
Obrázok 1 Model EI ako schopnosti
- Page 19 and 20:
et al., 2004; Pérez et al., 2005).
- Page 21 and 22:
Každá z metodík má svoje výhod
- Page 23 and 24:
variability. Bar-On teda považuje
- Page 25 and 26:
individuálnych rozdielov v EI spr
- Page 28 and 29:
EI schopnosti sú predpokladom myš
- Page 30 and 31:
V poslednej dobe došlo k nárastu
- Page 32 and 33:
slovenským dospievajúcim, i keď
- Page 34 and 35:
správanie môže byť ponímané a
- Page 36 and 37:
3.2 FORMY RIZIKOVÉHO SPRÁVANIADel
- Page 38 and 39: Užívanie návykových látokPodľ
- Page 40 and 41: Jessorovej teórie problémového s
- Page 42 and 43: druhý zdroj opory a druhú autorit
- Page 45 and 46: pocity pohody v škole a zážitok
- Page 47: spoločensky závažnejšia forma a
- Page 50 and 51: zo susedstva, ktorí predávajú ne
- Page 52 and 53: 4 COPING4.1 STRES A ZÁŤAŽ V OBDO
- Page 54 and 55: vnímanie stresu klesať (Petersen
- Page 56 and 57: minimálne. V rámci tohto prístup
- Page 58 and 59: ezprostredné). Kontrolovaný copin
- Page 60 and 61: • proaktívne zvládanie ‒ „z
- Page 62 and 63: jedinca (Baumgartner, 2001). Rozdel
- Page 64 and 65: stratégiu vyplýva u jedincov z ne
- Page 66 and 67: 4.3.1 Efektivita copingových strat
- Page 68 and 69: priznávajú, že stratégie dišta
- Page 70 and 71: v kolektivistických kultúrach, za
- Page 72 and 73: Preukázalo sa, že komponenty emoc
- Page 74 and 75: 6 ZHRNUTIE TEORETICKÝCH VÝCHODÍS
- Page 76 and 77: Adolescencia ako obdobie životnýc
- Page 78 and 79: VÝSKUMNÁ ČASŤ7 VYMEDZENIE VÝSK
- Page 80 and 81: 8 METODOLOGICKÁ ČASŤ VÝSKUMU I8
- Page 82 and 83: 4. Akou mierou sa podieľajú socio
- Page 84 and 85: &Vermeiren, 2004), na použitie kto
- Page 86 and 87: stresujúcej situácie. Napríklad:
- Page 90 and 91: 8.5 ŠTATISTICKÉ POSTUPY A METÓDY
- Page 92 and 93: sebavedomia, blížiaci sa k hranic
- Page 94 and 95: Tabuľka 5 Regresný model predikuj
- Page 96 and 97: celkovou signifikanciou p
- Page 98 and 99: Tabuľka 11 Korelácie problémové
- Page 100 and 101: 8.6.2 Analýza kultúrnych rozdielo
- Page 102 and 103: Signifikantné rozdiely v preferenc
- Page 104 and 105: účastníkov (nie ako sme očakáv
- Page 106 and 107: korelácie sú, napriek tomu, v sú
- Page 108 and 109: lízkeho vzťahu medzi rodičmi a d
- Page 110 and 111: vyššie skóre danej škály u juh
- Page 112 and 113: antisociálne správanie majú evid
- Page 114 and 115: stratégiami. Iným obmedzením, kt
- Page 116 and 117: 9.2 CHARAKTERISTIKA VÝSKUMNEJ VZOR
- Page 118 and 119: nadobudnutých počas skupinového
- Page 120 and 121: Pri aplikovaní intervenčných akt
- Page 122 and 123: tomto základe zamietame hypotézu
- Page 124 and 125: dosiahla v danom časovom odstupe p
- Page 126 and 127: Tabuľka 26 Porovnanie vnímania n
- Page 128 and 129: Tabuľka 30 Porovnanie vnímania n
- Page 130 and 131: Tabuľka 34 Porovnanie postojov k a
- Page 132 and 133: Tabuľka 37 Porovnanie externalizov
- Page 134 and 135: 9.7 DISKUSIA II9.7.1 Diskusia výsl
- Page 136 and 137: ozvíjanie sociálno emocionálnych
- Page 138 and 139:
aspektu sociálnej žiadúcnosti).
- Page 140 and 141:
ZÁVERV predkladanej štúdii sme f
- Page 142 and 143:
aktuálnych potrieb dospievajúcich
- Page 144 and 145:
Aspinwall, L. G. (2005).The psychol
- Page 146 and 147:
Bjarnason, T., Andersson, B., Choqu
- Page 148 and 149:
Carver, C. S., Scheier, M. F., & We
- Page 150 and 151:
D’Imperio, R. L., Dubow, E. F., &
- Page 152 and 153:
Fernandez-Berrocal, P., Alcaide, R.
- Page 154 and 155:
Gohm, C. L., & Clore, G. L. (2000).
- Page 156 and 157:
Hill, J. P., & Holmbeck, G. N. (198
- Page 158 and 159:
Latack, J.C. (1986). Coping with jo
- Page 160 and 161:
Matthews, G., Zeidner, M., & Robert
- Page 162 and 163:
Morris, A. S., Silk, J. S., Steinbe
- Page 164 and 165:
Perkins, H.W. (1997). College stude
- Page 166 and 167:
Ryan, R. R. (1996). A survey of occ
- Page 168 and 169:
Sejčová, L. (2002). Osobnostná c
- Page 170 and 171:
Tolan, P. H., Gorman-Smith, D., Hen
- Page 172 and 173:
Zeidner, M., & Saklofske, D.H. (199
- Page 174 and 175:
PRÍLOHA B: UKÁŽKA VYBRANEJ AKTIV
- Page 176 and 177:
Ako zvládnuť vonkajší tlakPoved
- Page 178 and 179:
Copingové stratégie dotazníka Ko
- Page 180 and 181:
Copingové stratégie dotazníka Ko
- Page 182 and 183:
Závislá premenná celková regul
- Page 184 and 185:
Závislá premenná porozumenie em
- Page 186 and 187:
Porovnanie vybraných SAHA škál m
- Page 188 and 189:
Tabuľka 22 Porovnanie porozumenia
- Page 190:
PRÍLOHA H: ZOZNAM GRAFOVGraf 1 Por