&Vermeiren, 2004), na použitie ktorého bolo získané povolenie od jedného z členov výskumnéhotímu SAHA pr<strong>of</strong>. Vermeirena.Situačná skúška emocionálneho porozumenia, v pôvodnej verzii obsahuje 42 situácií (MacCann &Roberts, 2008) z pracovnej, osobnej a partnerskej sféry, z ktorých sme 26 vybrali a upravili tak, abyvyhovovali našej vekovej kategórii. Test nám slúžil k zisťovaniu úrovne porozumenia emócií(vlastných a emócií druhých). Sleduje sa, nakoľko deti rozumejú základným emóciáma emocionálnym situáciám a ako sú schopní vnímať, spracovať a vyhodnotiť emocionálne ladenúinformáciu. STEU vychádza z Rosemanovej teórie hodnotenia emócií, podľa ktorej to, ako jedinechodnotí prežívané situácie, podmieni jeho voľbu emocionálnej odpovede. Z piatich možností, ktorézahŕňajú rôzne modality emócií volia skúmané osoby tú, ktorú považujú za najprimeranejšiu v danejsituácii. So zreteľom k Rosemanovej teórii test obsahuje len jeden správny variant, ostatné súnesprávne. Výsledkom je celkové skóre emocionálnej inteligencie ako schopnosti dané súčtomsprávnych odpovedí. Toto hrubé skóre ďalej demonštrujeme v štatistických analýzach, nakoľkoštandardné skóre test neposkytuje. Autori uvádzajú vnútornú konzistenciu testu α=.71. V našomsúbore 86 participantov s upravenými položkami sa však preukázala nízka konzistencia .32. Testretest hodnota (r=.40 na vzorke N 67) vykazuje prijateľnú reliabilitu metodiky.Na emócie zacielená úloha (The Emotion Focusing Task –EFT, Drummond, Dritschel,Astell, O’Carroll, & Dalgleish, 2006) bola použitá na posúdenie samovoľného vnímanie emóciívizuálnym podnetom. Metodika prezentuje 11 fotografických obrázkov z každodenného života,pričom participanti sú vyzvaní stručne popísať, čo vidia na obrázku. Použitie akéhokoľvek emočnéhodeskriptora v respondentových odpovediach sa hodnotí priradením 1 bodu a súčet položiek tvorípotom celkové skóre škály dotazníka. Inštrument preukazuje prijateľné psychometrické vlastnosti shodnotou Cronbach alfa .66, a koeficientom zhody medzi viacerými posudzovateľmi (0.56),zisťovaným zo súboru 86 participantov.Pr<strong>of</strong>il emocionálnej reguláciie (The Emotion Regulation Pr<strong>of</strong>ile-Revised ERP-R, Nélis, Quoidbach,Hansenne & Mikolajczak, 2011) založený na posudzovaní popisu rôznych situácií meria schopnosť,typickú pre daného jedinca, regulovať negatívne a pozitívne emócie. Pozostáva zo 16 scenárovs rozličnými emočne ladenými situáciami. Každý scenár teda predstavuje špecifickú emóciu (napr:hnev, smútok, strach, žiarlivosť, hanbu, vinu, radosť, opovrhnutie, strach, vďačnosť a hrdosť), kuktorej je priradených 8 odpovedí (stratégií): 4 sú považované za adaptívne a 4 za neadaptívne.Respondenti majú vybrať odpoveď/e, ktoré najlepšie vystihujú ich typické reakcie v danej situácii.Situácie a odpovede z pôvodnej verzie sme čiastočne obsahovo upravili tak, aby viac vyhovovali84
nášmu cieľovému vývinovému obdobiu, no ponechali sme typ emócií v scenároch, tak ako boliautormi vytvorené, ako aj adaptívnosť a neadaptívnosť odpovedí (z nefunkčných stratégií smevylúčili voľbu alkoholu a drog, vzhľadom na vekovú kategóriu dotazovaných jedincov). Daný nástrojposkytuje globálne skóre a skóre dvoch stratégií - regulácie negatívnych a pozitívnych emócií.Spoľahlivosť celkového skóre ERP-R uvádzajú autori .84 a pre faktor regulácie negatívnych emócií .83a pozitívnych .79. Reliabilita celkového skóre v slovenskom súbore N 86 s hodnotou .82 a regulovaniapozitívnych emócií .78 dosiahla uspokojivé hodnoty. Faktor regulácie negatívnych emócii .22preukázal menej priaznivé ukazovatele konzistentnosti. Napriek tomu, sme ho v našej batérii testovponechali, ako indikátor regulácie emócií, predovšetkým preto, že oproti ostatným metodikám,sledujúcim reguláciu emócii, má ERP-R výhodu, nakoľko neposkytuje iba všeobecný prehľad o úrovnijedincovej schopnosti regulácie emócie, ale dodáva informácie o tom, ako osoba reguluje svojeemócie (okrem negatívnych aj pozitívne) a aké regulačné stratégie k tomu používa. Špecifickosťsituácii, ktoré sú typicky zastúpené v testoch sledujúcich reguláciu emócii, taktiež umožnujejedincom presnejšie vyjadriť a manifestovať ich reguláciu v konkrétnom kon<strong>text</strong>e, a nielenodpovedať na všeobecné položky o tom, či sú schopní regulovať svoje emócie. Ďalším pozitívom ERP-R, oproti existujúcim situačne založeným nástrojom merania regulácií emócií (Freudenthaler &Neubauer’s Emotion Management Abilities test, 2007; Mayer Salovey & Caruso’s EmotionalIntelligence Test, 2002), je stanovenie funkčnosti - nefunkňosti regulačných stratégií nie podľakonsenzu (ako je to v ostatných uvedených metodikách), ale na základe empirických faktovdostupných z literatúry. To znamená, funkčné stratégie sú určené za adaptívne z dôvodu ichopakovaných asociácií s poklesom fyziologickej aktivácie v experimentálnych štúdiách a / aleboz dôvodu korelácií s pozitívnymi indikátormi mentálneho / somatického zdravia v klinických štúdiach.Vychádzajúc z podobného princípu boli determinované aj nefunkčné stratégie.Dotazník kognitívno emocionálnej regulácie - krátka forma (Cognitive Emotion RegulationQuestionnaire- CERQ-short) je nástrojom sledovania špecifických kognitívno emocionálnychregulačných stratégií, ktoré jedinci používajú v náročnej, alebo stresujúcej situácii. V predkladanejpráci CERQ (Garnerfski, Kraaij, 2006) slúžil ako doplnkový dotazník pre hlbší obraz o reguláčných acopingových stratégiách, pričom vnútorná konzistenica celej škály je vyhovujúca (.77). Dotazníkpozostáva z 18 položiek a 9 konceptuálne odlišných subškál (sebaobviňovanie, akceptácia situácie,neustále myslenie na negatívne emócie spájané s problémom, pozitívne zameranie sa na situáciu,zameranie sa na plánovanie, pozitívne prehodnotenie situácie, zameranie sa na realitu situácie,myslenie na najhoršie alternatívy, obviňovanie druhých). Každá zo subškál je tvorená 2 položkamireferujúcimi o tom, čo si opýtaná osoba myslí (že má spraviť), alebo na čo myslí po zažití nepríjemnej85
- Page 1:
MASARYKOVA UNIVERZITAFAKULTA SOCIÁ
- Page 5 and 6:
4.2.1 Novšie prístupy k ponímani
- Page 7 and 8:
ÚVODV súdobej modernej spoločnos
- Page 9 and 10:
TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ1 RANÁ ADO
- Page 11 and 12:
zorného uhla druhého človeka sa
- Page 13 and 14:
Tak ako sa dospievajúci postupne
- Page 15 and 16:
2.2 MODELY EMOCIONÁLNEJ INTELIGENC
- Page 17 and 18:
Obrázok 1 Model EI ako schopnosti
- Page 19 and 20:
et al., 2004; Pérez et al., 2005).
- Page 21 and 22:
Každá z metodík má svoje výhod
- Page 23 and 24:
variability. Bar-On teda považuje
- Page 25 and 26:
individuálnych rozdielov v EI spr
- Page 28 and 29:
EI schopnosti sú predpokladom myš
- Page 30 and 31:
V poslednej dobe došlo k nárastu
- Page 32 and 33:
slovenským dospievajúcim, i keď
- Page 34 and 35: správanie môže byť ponímané a
- Page 36 and 37: 3.2 FORMY RIZIKOVÉHO SPRÁVANIADel
- Page 38 and 39: Užívanie návykových látokPodľ
- Page 40 and 41: Jessorovej teórie problémového s
- Page 42 and 43: druhý zdroj opory a druhú autorit
- Page 45 and 46: pocity pohody v škole a zážitok
- Page 47: spoločensky závažnejšia forma a
- Page 50 and 51: zo susedstva, ktorí predávajú ne
- Page 52 and 53: 4 COPING4.1 STRES A ZÁŤAŽ V OBDO
- Page 54 and 55: vnímanie stresu klesať (Petersen
- Page 56 and 57: minimálne. V rámci tohto prístup
- Page 58 and 59: ezprostredné). Kontrolovaný copin
- Page 60 and 61: • proaktívne zvládanie ‒ „z
- Page 62 and 63: jedinca (Baumgartner, 2001). Rozdel
- Page 64 and 65: stratégiu vyplýva u jedincov z ne
- Page 66 and 67: 4.3.1 Efektivita copingových strat
- Page 68 and 69: priznávajú, že stratégie dišta
- Page 70 and 71: v kolektivistických kultúrach, za
- Page 72 and 73: Preukázalo sa, že komponenty emoc
- Page 74 and 75: 6 ZHRNUTIE TEORETICKÝCH VÝCHODÍS
- Page 76 and 77: Adolescencia ako obdobie životnýc
- Page 78 and 79: VÝSKUMNÁ ČASŤ7 VYMEDZENIE VÝSK
- Page 80 and 81: 8 METODOLOGICKÁ ČASŤ VÝSKUMU I8
- Page 82 and 83: 4. Akou mierou sa podieľajú socio
- Page 86 and 87: stresujúcej situácie. Napríklad:
- Page 88 and 89: podobe 6 položkovej škály mienky
- Page 90 and 91: 8.5 ŠTATISTICKÉ POSTUPY A METÓDY
- Page 92 and 93: sebavedomia, blížiaci sa k hranic
- Page 94 and 95: Tabuľka 5 Regresný model predikuj
- Page 96 and 97: celkovou signifikanciou p
- Page 98 and 99: Tabuľka 11 Korelácie problémové
- Page 100 and 101: 8.6.2 Analýza kultúrnych rozdielo
- Page 102 and 103: Signifikantné rozdiely v preferenc
- Page 104 and 105: účastníkov (nie ako sme očakáv
- Page 106 and 107: korelácie sú, napriek tomu, v sú
- Page 108 and 109: lízkeho vzťahu medzi rodičmi a d
- Page 110 and 111: vyššie skóre danej škály u juh
- Page 112 and 113: antisociálne správanie majú evid
- Page 114 and 115: stratégiami. Iným obmedzením, kt
- Page 116 and 117: 9.2 CHARAKTERISTIKA VÝSKUMNEJ VZOR
- Page 118 and 119: nadobudnutých počas skupinového
- Page 120 and 121: Pri aplikovaní intervenčných akt
- Page 122 and 123: tomto základe zamietame hypotézu
- Page 124 and 125: dosiahla v danom časovom odstupe p
- Page 126 and 127: Tabuľka 26 Porovnanie vnímania n
- Page 128 and 129: Tabuľka 30 Porovnanie vnímania n
- Page 130 and 131: Tabuľka 34 Porovnanie postojov k a
- Page 132 and 133: Tabuľka 37 Porovnanie externalizov
- Page 134 and 135:
9.7 DISKUSIA II9.7.1 Diskusia výsl
- Page 136 and 137:
ozvíjanie sociálno emocionálnych
- Page 138 and 139:
aspektu sociálnej žiadúcnosti).
- Page 140 and 141:
ZÁVERV predkladanej štúdii sme f
- Page 142 and 143:
aktuálnych potrieb dospievajúcich
- Page 144 and 145:
Aspinwall, L. G. (2005).The psychol
- Page 146 and 147:
Bjarnason, T., Andersson, B., Choqu
- Page 148 and 149:
Carver, C. S., Scheier, M. F., & We
- Page 150 and 151:
D’Imperio, R. L., Dubow, E. F., &
- Page 152 and 153:
Fernandez-Berrocal, P., Alcaide, R.
- Page 154 and 155:
Gohm, C. L., & Clore, G. L. (2000).
- Page 156 and 157:
Hill, J. P., & Holmbeck, G. N. (198
- Page 158 and 159:
Latack, J.C. (1986). Coping with jo
- Page 160 and 161:
Matthews, G., Zeidner, M., & Robert
- Page 162 and 163:
Morris, A. S., Silk, J. S., Steinbe
- Page 164 and 165:
Perkins, H.W. (1997). College stude
- Page 166 and 167:
Ryan, R. R. (1996). A survey of occ
- Page 168 and 169:
Sejčová, L. (2002). Osobnostná c
- Page 170 and 171:
Tolan, P. H., Gorman-Smith, D., Hen
- Page 172 and 173:
Zeidner, M., & Saklofske, D.H. (199
- Page 174 and 175:
PRÍLOHA B: UKÁŽKA VYBRANEJ AKTIV
- Page 176 and 177:
Ako zvládnuť vonkajší tlakPoved
- Page 178 and 179:
Copingové stratégie dotazníka Ko
- Page 180 and 181:
Copingové stratégie dotazníka Ko
- Page 182 and 183:
Závislá premenná celková regul
- Page 184 and 185:
Závislá premenná porozumenie em
- Page 186 and 187:
Porovnanie vybraných SAHA škál m
- Page 188 and 189:
Tabuľka 22 Porovnanie porozumenia
- Page 190:
PRÍLOHA H: ZOZNAM GRAFOVGraf 1 Por