Full text of thesis - Masarykova univerzita

(Stanton, 2000; Zautra 1996 cit. podľa Folkman & Moskowitz 2004). Roky výskumu jasne ukázalidôležitosť emocionálnej regulácie pri adaptácii na stresujúce životné udalosti (Garnefski, 2001). Naemócie zacielené copingové správanie sa objavuje nielen medzi tzv. negatívnymi, resp.neefektívnymi stratégiami, no i medzi efektívnymi, ktoré sa podľa zistení Garnefskej a Kraaijovej(2006), Grossa a Johna (2003) spájajú s väčšou životnou spokojnosťou a menším počtomemocionálnych a psychických problémov.Súčasný výskum poskytuje niekoľko poznatkov o vzťahoch jednotlivých cieľových oblastínavzájom. Preukázalo sa, že komponenty emocionálnej inteligencie, ako kontrola-riadenie emócií,súvisí s copingovými stratégiami vyhľadávania sociálnej podpory a zapojenia sa do vykonávaniarôznych aktivít (Ciarochi at al., 2001; Swiatek, 1995, 2001). Viacero štúdií poskytuje výsledkyo vzťahoch nízkej úrovne EI (ako schopnosti) s antisociálnym správaním, obzvlášť nedostatkyv schopnosti regulácie emócií sa spájajú s participáciou na rizikovom správaní (Compas et al., 2001;Goleman, 1995). Teória EI predpokladá, že schopnosť jedincov presne vnímať, používať, porozumieťa riadiť emócie pomáha predísť potenciálne škodlivému správaniu (Brackett at al., 2004). Dôkazomsú výsledky realizované s ešte pôvodným performačným testom merania EI (MEIS) (Mayer et al.,1999). Podstatnou súčasťou nášho výskumného zámeru sú existujúce asociácie spomenutýchcieľových oblastí, ktoré tvoria základ predpokladom (hypotézam) o vzťahoch kľúčových oblastí aj vnašej práci. Napriek tomu, všetky fakty sú väčšinou zisťované od starších adolescentov, alebodospelých jedincov zo západných krajín. Preto považujeme za nutné a prínosné podrobnejšiepreskúmať možné asociácie sledovaných premenných v tunajších geografických podmienkachs dospievajúcimi adolescentami.Prezentovaný výskum sa bude snažiť poukázať aj na možný dopad intervenujúcich faktorovrodinného prostredia (štruktúra rodiny a výchovný štýl) v spomenutých oblastiach, ktoré majúu dospievajúcich, popri rovesníkoch a škole, silný vplyv, nakoľko viacero výskumných štúdií podávazistenia o ich pozitívnych / negatívnych vplyvoch na úroveň EI a na zapájanie sa do antisociálnehosprávania. Okrem toho, existencia kultúrnych špecifík úrovne EI, adaptívnosti copingu a prevalenciirôznych foriem antisociálneho správania v dvoch odlišných krajinách naznačuje význam kulturnéhoprostredia v skúmaní ťažiskových oblastí správania a prežívania dospievajúcich.77