Full text of thesis - Masarykova univerzita

programov, existuje iba veľmi málo takých intervencií rozvíjania EI, ktoré by boli založené nateoretických modeloch a ešte menej je tých, ktoré by boli teoreticky a empiricky overované(Matthews, Zeidner, & Robers 2007). V predkladanej štúdii je preto ťažiskom jednak zohľadniťteoretické a metodologické východiská a tiež používať také modely intervencií, ktoré explicitneobsahujú 4 hlavné komponenty EI tak, ako sú definované podľa teórie Mayera a Saloveya (Grewal &Salovey, 2005; Mayer & Salovey, 1997) prezentované aj prostredníctvom tém antisociálnehosprávania a copingu, ale aj empiricky evaluovať ich efekt.Napriek tomu, že v literatúre neexistuje spoločný konsenzus o definícii, alebo kľúčovýchelementoch, ktoré sú zakotvené v koncepte rizikového správania, všeobecne je možné súhlasiť stvrdením, že sa jedná o také spravanie, ktoré je priamo, alebo nepriamo, asociované so zdravímjedinca a s jeho zdravým vývinom osobnosti, pričom nemusí byť nutne taxatívne vymedzené. Je všakidentifikované ako správanie, ktoré spôsobuje zdravotné, sociálne, alebo psychologické, ohrozeniesamotného jedinca, alebo jeho sociálneho okolia, ktoré môže byť reálne, alebo predpokladané(Širůček et al., 2007).Ako obdobie kritické pre rozvoj rizikového správania sa ukazuje raná adolescencia (11 rokov),kedy dochádza k prudkému nárastu všetkých foriem rizikového správania s vekom (Craig & Harel,2004; Blatný et al.,2006). Niekoľko medzinárodných štúdií (ESPAD - Swedish Council for Informationon Alcohol and Other Drugs, 2005; SAHA- Blatný et al., 2004; HBSC - Currie at al.,2004)manifestovalo vysoký výskyt rizikového správania v najmladšej vekovej kategórii – napr.12 ročných(Blatný at al., 2006). Konkrétne išlo o tie formy správania, ktoré boli najviac identifikované akotypické pre dané vývinové obdobie (Blatný et al., 2006) a ktorými sa budeme bližšie zaoberať:porušovanie pravidiel (noriem), fyzické súboje, ale aj agresívne správanie, ničenie cudzieho majetku,krádeže a užívanie návykových látok. Aj z dôvodu uvedenej prevalencie spomenutého správania jenáš výskum zacielený na vekovú kategóriu ranej adolescencie.Súčasťou (no nie totožným pojmom) rizikového správania je antisociálne správanie.V súdobej psychológii sa ním považuje správanie, ktoré porušuje normy prijatej, či uznávanejspoločnosti. V našej práci upriamime pozornosť najmä na oblasť menej závažných prejavov danéhosprávania, pomenovaných ako porušovanie pravidiel (McFarlane et al., 2003), alebo neposlušnosť(Bonino at al.,2005), ktorých frekvencia výskytu bola u dospievajúcich najviac zaznamenaná.Reprezentuje sa najmä nedodržiavaním dohôd, porušovaním pravidiel (napr. pravidiel slušnéhosprávania), či priestupkami proti rôznym organizačným poriadkom (hlavne školskému poriadku).Typické je chodenie poza školu, alebo neskoré príchody domov. Do tejto kategórie bolo zaradené ajklamanie, a to predovšetkým učiteľom a rodičom.75