Full text of thesis - Masarykova univerzita

6 ZHRNUTIE TEORETICKÝCH VÝCHODÍSKV predchádzajúcich kapitolách práce sme priniesli prehľad aktuálnych poznatkov z teórieemocionálnej inteligencie, rizikového správania a copingu, jednak ako samostatných fenoménov, aleaj vzhľadom na ich vzťahy navzájom, kultúrny kontext a sociodemografické ukazovatele. Cieľom tejtokapitoly je stručne zhrnúť kľúčové poznatky a súvislosti, ktoré sú východiskovými pre stanovenievýskumných zámerov predkladanej práce.Napriek intenzívnemu výskumu venovanému EI v období dvoch dekád, existuje iba určitýkonsenzus o konceptualizácii emocionálnej inteligencie, jej spôsobe merania, ako aj efekte jejpraktických aplikácií a využití v reálnom živote. V súčasnej literatúre sa prezentujú nasledovnémodely emocionálnej inteligencie: model EI ako schopnosti (Mayer & Salovey 1997) a zmiešanémodely EI (Bar-On, 1997; Goleman 1997, Schutte, et al., 1998, Matthews, Zeidner, & Roberts, 2003).Autori Perides a Furnham (Petrides & Furnham, 2001) navrhli rozlišovať medzi črtovou EI (aleboemocionálnou sebaúčinnosťou), meranou sebaposudzovacími dotazníkmi, a EI ako schopnosťou,ktorá je posudzovaná na základe perfomačných testov správnych a nesprávnych odpovedí.V prezentovanej práci sa opierame o model EI ako schopnosti, ktorý zdôrazňuje dôležitosťkognitívnych komponentov, a reinterpretuje EI z hľadiska jej potenciálu pre intelektuálnya emocionálny rast. Domnievame sa, že práve takto ponímanú EI, pre ktorú platia také isté “zákony“ako pre tradičné koncepty inteligencie (Matthews, et al., 2003), je možné ovplyvňovať a rozvíjaťformou teoreticky koncipovaných intervenčných programov. Výskumné štúdie tiež informujú, žezúženie ponímania EI na súbor schopností umožňuje zisťovať mieru, do akej schopnosti EI špecifickyprispievajú k správaniu, ako aj poskytuje pevnú základňu pre vypracovanie programov rozvíjajúcichjednotlivé schopnosti EI (Brackett & Geher, 2006; Brackett et al., 2006).Mnohé výskumy dokazujú niekoľko pozitív vysokej úrovne EI pre náš život, a tov širokospektrálnych oblastiach týkajúcich sa sociálnych zručností a interakcií, sociálnej a verbálnejinteligencie, akademického prospechu a predchádzania problémového - negatívneho správania, akoaj rôznym závislostiam (Austin et al., 2005; Lopes & Salovey, 2004; Extremera & Fernandez-Berrocal,2004; Gli-Olarte Marquez et al., 2006; Ruiz-Aranda et al., 2006). Pôsobenie benefitov EI v rôznychoblastiach školského a osobného kontextu sa spája aj s problematikou jej rozvíjania. Obzvlášťv západných krajinách (USA, Austrália) sa v poslednej dobe dostávajú do popredia záujmuintervencie programov sociálno emocionálneho učenia zamerané na zdokonalenie EI schopností(Matthews et al., 2003). Mnoho autorov súhlasí s názormi začleňovať k dosiahnutiu priaznivýchvýsledkov do daných programov formovania emocionálnych schopností široké spektrum tém(šikanovanie, vrtovnícky tlak, drogy, stres a záťaž). Napriek pomerne veľkému počtu dostupných74