Preukázalo sa, že komponenty emocionálnej inteligencie ako napr. kontrola - riadenie emócií, súvisias copingovými stratégiami vyhľadávania sociálnej podpory a zapojenia sa do vykonávania rôznychaktivít (Ciarochi, Chan, & Bajgar 2001; Swiatek, 1995, 2001). Z daného faktu vyplýva, že u jedincov,ktorí disponujú vysokou úrovňou EI, je možné očakávať lepšiu schopnosť plánovania a rozhodovaniavýberu copingových zdrojov a stratégií, ktoré redukujú škodlivé dopady stresu. Naopak, emocionálnea sociálne fungovanie u ľudí s deficitmi emocionálnej inteligencie je možné považovať za oslabené(Salovey & Mayer, 1990). Známi autori tvrdia, že schopnosť porozumenia emóciám tvorí základnýkomponent emocionálnej inteligencie. Ľudia ktorí majú rozvinutú schopnosť sebauvedomovania,vedia, akú emóciu zažívajú, vedia ju pomenovať, kategorizovať a môžu si uvedomovať procespociťovania emócie k momentu aktívneho kroku t.j jej regulácie (napríklad prepojenie pocitova toho, čo si človek myslí, a čo môže v danej situácii urobiť). Gohm, Corser and Dalsky (2005) vosvojej štúdii o vzťahu EI meranej výkonovým testom MSCEIT a stresu u vysokoškolských študentovzistili, že vyššia úroveň emocionálnej inteligencie bola účelným prostriedkom odbúravania stresu,avšak iba u tých jedincov, ktorí kládli značnú pozornosť emóciám a boli senzitívni k ichrozpoznávaniu. Bližšia analýza v štúdii ukázala, že riadenie emócií pozitívne korelovalo s copingovýmštýlom hľadania opory, inštrumentálnymi a nábožensky orientovanými štýlmi zvládania. Tietozistenia implikujú, že pre ľudí, ktorí používajú emocionálnu inteligenciu ku kontrolovaniu svojichmyšlienok, môže byť jednoduchšie prispôsobiť sa stresujúcim situáciám.5.2 EMOCIONÁLNA INTELIGENCIA A RIZIKOVÉ SPRÁVANIEViacero štúdií poskytuje výsledky o vzťahoch nízkej úrovne EI (ako schopnosti)s antisociálnym správaním, obzvlášť nedostatky v schopnosti regulácie emócií sa spájajús participáciou na rizikovom správaní (Compas et al., 2001; Goleman, 1995). Preukázalo sa tiež, ženeschopnosť identifikácie emócií druhých ľudí sa môže priamo spájať s hostilitou a agresiou u detí(Crick & Dodge, 1994). Bohnert, Crnic a Lim (2003) podobne naznačujú, že deti, ktoré sa správajúagresívne, robia časté chyby v interpretácií zámerov sociálnych situácií. Taktiež deti v školskom vekus vyššou úrovňou schopností EI boli hodnotené svojimi spolužiakmi ako menej agresívne a podľasvojich učiteľov boli viac prosociálne.Teória EI predpokladá, že schopnosť jedincov presne vnímať, používať, porozumieť emóciáma riadiť emócie pomáha predísť potenciálne škodlivému správaniu (Brackett, Lopes, Ivcevic, Mayer,& Salovey 2004). Už výsledky realizované s pôvodným performačným testom merania EI (MEIS)dokazujú, že vysoké skóre v úlohách emocionálnej percepcie koreluje s nižšou mierou zapojenia sado násilného správania a užívania návykových látok (Mayer, Caruso, Salovey, Formica, & Woolery,1999). Brackett, Mayer, and Warner (2004) napríklad zaznamenali asociáciu nízkej úrovne EI72
(najmä jej zložiek percepcie a používania emócií meranej testom MSCEIT) s užívaním návykovýchlátok a deviantným správaním (ktoré predstavovalo počet fyzických bitiek a vandalizmu vykonanéhoza posledný rok) u adolescentných mužov. Ďalej, jedinci mužského pohlavia s nízkou úrovňou EIdemonštrovali signifikantne častejšie zapojenie sa do správania, ktoré predstavovalo: nadmernúkonzumáciu alkoholu, užívanie drog a antisociálneho správania oproti adolescentným ženám. Danývýskum indikuje, že pokiaľ ľudia rozumejú svojim vlastným emóciám, je vyššia šanca , že sa budúsprávať vhodne, nadväzovaním efektívnych interakcií s druhými s cieľom naplniť ich očakávania.Naznačenú koreláciu nízkej úrovne EI s užívaním alkoholu, drog, fajčením a participáciu v rôznychformách antisociálneho správania podporuje niekoľko ďalších výskumných prác (Brackett & Mayer,2003; Trinidad & Johnson, 2002). Výskumníci konštatujú, že vysoké skóre v škálach jednotlivýchkompetencií EI (obzvlášť týkajúcich sa porozumenia a regulácie emócií) sa spája s vyššou ochotoukooperácie (Izard , Fine, Schultz, Mostow, Ackerman, & Youngstrom, 2001), prosociálneho správania– prejavovania viac ochoty pomôcť druhým (Lopes, Salovey, Cote, & Beers, 2005), s nižšoufrekvenciou agresívneho správania a kritizovania druhých (Brackett, Rivers, Shiffman, Lerner, &Salovey, 2006; Brackett & Mayer, 2003). Štúdie sa zhodujú na názore, že osoby disponujúce vysokouúrovňou EI schopností sa zapájajú menej do problémového správania, ako aj menej často konzumujúalkohol a iné návykové látky (Palmer, Donaldson, & Stough, 2002; Charbonneau & Nicol, 2002).Doterajšie práce predkladali vzťahy medzi schopnosťami EI (ich deficitmi) a rôznymi formamimaladaptívneho správania ako napr. : užívanie návykových látok a násilné správanie (Winters, Clift,& Dutton, 2004). No väčšinou boli dané výsledky nadobudnuté so staršími adolescentmizo západných krajín. V súčasnosti nie je veľa empirických výsledkov, ktoré by jednoznačne poukázali,aké faktory antisociálneho a rizikového správania tesne korelujú s EI a ako sa tieto vzťahymanifestujú u mladších adolescentov vo veku 11-12 rokov. Sledovanie možných asociáciíantisociálneho správania a zručností EI v období dospievania je podstatnou súčasťou nášhovýskumného zámeru, nakoľko dospievanie je kritickým obdobím rozvinutia rôznych foriemantisociálneho správania.73
- Page 1:
MASARYKOVA UNIVERZITAFAKULTA SOCIÁ
- Page 5 and 6:
4.2.1 Novšie prístupy k ponímani
- Page 7 and 8:
ÚVODV súdobej modernej spoločnos
- Page 9 and 10:
TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ1 RANÁ ADO
- Page 11 and 12:
zorného uhla druhého človeka sa
- Page 13 and 14:
Tak ako sa dospievajúci postupne
- Page 15 and 16:
2.2 MODELY EMOCIONÁLNEJ INTELIGENC
- Page 17 and 18:
Obrázok 1 Model EI ako schopnosti
- Page 19 and 20:
et al., 2004; Pérez et al., 2005).
- Page 21 and 22: Každá z metodík má svoje výhod
- Page 23 and 24: variability. Bar-On teda považuje
- Page 25 and 26: individuálnych rozdielov v EI spr
- Page 28 and 29: EI schopnosti sú predpokladom myš
- Page 30 and 31: V poslednej dobe došlo k nárastu
- Page 32 and 33: slovenským dospievajúcim, i keď
- Page 34 and 35: správanie môže byť ponímané a
- Page 36 and 37: 3.2 FORMY RIZIKOVÉHO SPRÁVANIADel
- Page 38 and 39: Užívanie návykových látokPodľ
- Page 40 and 41: Jessorovej teórie problémového s
- Page 42 and 43: druhý zdroj opory a druhú autorit
- Page 45 and 46: pocity pohody v škole a zážitok
- Page 47: spoločensky závažnejšia forma a
- Page 50 and 51: zo susedstva, ktorí predávajú ne
- Page 52 and 53: 4 COPING4.1 STRES A ZÁŤAŽ V OBDO
- Page 54 and 55: vnímanie stresu klesať (Petersen
- Page 56 and 57: minimálne. V rámci tohto prístup
- Page 58 and 59: ezprostredné). Kontrolovaný copin
- Page 60 and 61: • proaktívne zvládanie ‒ „z
- Page 62 and 63: jedinca (Baumgartner, 2001). Rozdel
- Page 64 and 65: stratégiu vyplýva u jedincov z ne
- Page 66 and 67: 4.3.1 Efektivita copingových strat
- Page 68 and 69: priznávajú, že stratégie dišta
- Page 70 and 71: v kolektivistických kultúrach, za
- Page 74 and 75: 6 ZHRNUTIE TEORETICKÝCH VÝCHODÍS
- Page 76 and 77: Adolescencia ako obdobie životnýc
- Page 78 and 79: VÝSKUMNÁ ČASŤ7 VYMEDZENIE VÝSK
- Page 80 and 81: 8 METODOLOGICKÁ ČASŤ VÝSKUMU I8
- Page 82 and 83: 4. Akou mierou sa podieľajú socio
- Page 84 and 85: &Vermeiren, 2004), na použitie kto
- Page 86 and 87: stresujúcej situácie. Napríklad:
- Page 88 and 89: podobe 6 položkovej škály mienky
- Page 90 and 91: 8.5 ŠTATISTICKÉ POSTUPY A METÓDY
- Page 92 and 93: sebavedomia, blížiaci sa k hranic
- Page 94 and 95: Tabuľka 5 Regresný model predikuj
- Page 96 and 97: celkovou signifikanciou p
- Page 98 and 99: Tabuľka 11 Korelácie problémové
- Page 100 and 101: 8.6.2 Analýza kultúrnych rozdielo
- Page 102 and 103: Signifikantné rozdiely v preferenc
- Page 104 and 105: účastníkov (nie ako sme očakáv
- Page 106 and 107: korelácie sú, napriek tomu, v sú
- Page 108 and 109: lízkeho vzťahu medzi rodičmi a d
- Page 110 and 111: vyššie skóre danej škály u juh
- Page 112 and 113: antisociálne správanie majú evid
- Page 114 and 115: stratégiami. Iným obmedzením, kt
- Page 116 and 117: 9.2 CHARAKTERISTIKA VÝSKUMNEJ VZOR
- Page 118 and 119: nadobudnutých počas skupinového
- Page 120 and 121: Pri aplikovaní intervenčných akt
- Page 122 and 123:
tomto základe zamietame hypotézu
- Page 124 and 125:
dosiahla v danom časovom odstupe p
- Page 126 and 127:
Tabuľka 26 Porovnanie vnímania n
- Page 128 and 129:
Tabuľka 30 Porovnanie vnímania n
- Page 130 and 131:
Tabuľka 34 Porovnanie postojov k a
- Page 132 and 133:
Tabuľka 37 Porovnanie externalizov
- Page 134 and 135:
9.7 DISKUSIA II9.7.1 Diskusia výsl
- Page 136 and 137:
ozvíjanie sociálno emocionálnych
- Page 138 and 139:
aspektu sociálnej žiadúcnosti).
- Page 140 and 141:
ZÁVERV predkladanej štúdii sme f
- Page 142 and 143:
aktuálnych potrieb dospievajúcich
- Page 144 and 145:
Aspinwall, L. G. (2005).The psychol
- Page 146 and 147:
Bjarnason, T., Andersson, B., Choqu
- Page 148 and 149:
Carver, C. S., Scheier, M. F., & We
- Page 150 and 151:
D’Imperio, R. L., Dubow, E. F., &
- Page 152 and 153:
Fernandez-Berrocal, P., Alcaide, R.
- Page 154 and 155:
Gohm, C. L., & Clore, G. L. (2000).
- Page 156 and 157:
Hill, J. P., & Holmbeck, G. N. (198
- Page 158 and 159:
Latack, J.C. (1986). Coping with jo
- Page 160 and 161:
Matthews, G., Zeidner, M., & Robert
- Page 162 and 163:
Morris, A. S., Silk, J. S., Steinbe
- Page 164 and 165:
Perkins, H.W. (1997). College stude
- Page 166 and 167:
Ryan, R. R. (1996). A survey of occ
- Page 168 and 169:
Sejčová, L. (2002). Osobnostná c
- Page 170 and 171:
Tolan, P. H., Gorman-Smith, D., Hen
- Page 172 and 173:
Zeidner, M., & Saklofske, D.H. (199
- Page 174 and 175:
PRÍLOHA B: UKÁŽKA VYBRANEJ AKTIV
- Page 176 and 177:
Ako zvládnuť vonkajší tlakPoved
- Page 178 and 179:
Copingové stratégie dotazníka Ko
- Page 180 and 181:
Copingové stratégie dotazníka Ko
- Page 182 and 183:
Závislá premenná celková regul
- Page 184 and 185:
Závislá premenná porozumenie em
- Page 186 and 187:
Porovnanie vybraných SAHA škál m
- Page 188 and 189:
Tabuľka 22 Porovnanie porozumenia
- Page 190:
PRÍLOHA H: ZOZNAM GRAFOVGraf 1 Por