Full text of thesis - Masarykova univerzita

Preukázalo sa, že komponenty emocionálnej inteligencie ako napr. kontrola - riadenie emócií, súvisias copingovými stratégiami vyhľadávania sociálnej podpory a zapojenia sa do vykonávania rôznychaktivít (Ciarochi, Chan, & Bajgar 2001; Swiatek, 1995, 2001). Z daného faktu vyplýva, že u jedincov,ktorí disponujú vysokou úrovňou EI, je možné očakávať lepšiu schopnosť plánovania a rozhodovaniavýberu copingových zdrojov a stratégií, ktoré redukujú škodlivé dopady stresu. Naopak, emocionálnea sociálne fungovanie u ľudí s deficitmi emocionálnej inteligencie je možné považovať za oslabené(Salovey & Mayer, 1990). Známi autori tvrdia, že schopnosť porozumenia emóciám tvorí základnýkomponent emocionálnej inteligencie. Ľudia ktorí majú rozvinutú schopnosť sebauvedomovania,vedia, akú emóciu zažívajú, vedia ju pomenovať, kategorizovať a môžu si uvedomovať procespociťovania emócie k momentu aktívneho kroku t.j jej regulácie (napríklad prepojenie pocitova toho, čo si človek myslí, a čo môže v danej situácii urobiť). Gohm, Corser and Dalsky (2005) vosvojej štúdii o vzťahu EI meranej výkonovým testom MSCEIT a stresu u vysokoškolských študentovzistili, že vyššia úroveň emocionálnej inteligencie bola účelným prostriedkom odbúravania stresu,avšak iba u tých jedincov, ktorí kládli značnú pozornosť emóciám a boli senzitívni k ichrozpoznávaniu. Bližšia analýza v štúdii ukázala, že riadenie emócií pozitívne korelovalo s copingovýmštýlom hľadania opory, inštrumentálnymi a nábožensky orientovanými štýlmi zvládania. Tietozistenia implikujú, že pre ľudí, ktorí používajú emocionálnu inteligenciu ku kontrolovaniu svojichmyšlienok, môže byť jednoduchšie prispôsobiť sa stresujúcim situáciám.5.2 EMOCIONÁLNA INTELIGENCIA A RIZIKOVÉ SPRÁVANIEViacero štúdií poskytuje výsledky o vzťahoch nízkej úrovne EI (ako schopnosti)s antisociálnym správaním, obzvlášť nedostatky v schopnosti regulácie emócií sa spájajús participáciou na rizikovom správaní (Compas et al., 2001; Goleman, 1995). Preukázalo sa tiež, ženeschopnosť identifikácie emócií druhých ľudí sa môže priamo spájať s hostilitou a agresiou u detí(Crick & Dodge, 1994). Bohnert, Crnic a Lim (2003) podobne naznačujú, že deti, ktoré sa správajúagresívne, robia časté chyby v interpretácií zámerov sociálnych situácií. Taktiež deti v školskom vekus vyššou úrovňou schopností EI boli hodnotené svojimi spolužiakmi ako menej agresívne a podľasvojich učiteľov boli viac prosociálne.Teória EI predpokladá, že schopnosť jedincov presne vnímať, používať, porozumieť emóciáma riadiť emócie pomáha predísť potenciálne škodlivému správaniu (Brackett, Lopes, Ivcevic, Mayer,& Salovey 2004). Už výsledky realizované s pôvodným performačným testom merania EI (MEIS)dokazujú, že vysoké skóre v úlohách emocionálnej percepcie koreluje s nižšou mierou zapojenia sado násilného správania a užívania návykových látok (Mayer, Caruso, Salovey, Formica, & Woolery,1999). Brackett, Mayer, and Warner (2004) napríklad zaznamenali asociáciu nízkej úrovne EI72