v kolektivistických kultúrach, zatiaľ čo v individualistických kultúrach sa objavuje preferenciacopingových stratégií zameraných na problém (Olah, 1995; Sinha et al., 2000).Štúdie venujúce sa skúmaniu preferencií copingových stratégií u dospievajúcichrealizovaných zvlášť v Južnej Afrike a na Slovensku (s použitím Carveroveho dotazníka Cope) zistili,že adolescenti obidvoch krajín vo veku od 15-17 rokov inklinujú viac k používaniu adaptívnych akodysfunkčných stratégií. Častejšie zastúpenie zvládania záťaže zameraného na problém a na emóciesa manifestovalo v štúdii s juhoafrickými adolescentmi. Na druhej strane, z nepriameho porovnaniasa tiež ukázalo, že nefunkčné stratégie, ako popieranie problému a dištancovanie sa boli menej častopoužívané slovenskými dospievajúcimi, avšak okrem stratégií alkoholu a drog, ktoré naopakvýraznejšie dominovali u slovenských adolescentov. (Ficková, 1998; Basson, 2008; Loots, 2008 ). Ajv štúdii porovnávajúcej 6 národností (Gelhaar et al., 2004) sa preukázalo, že spomedzi všetkýchskúmaných kultúr, juhoafrickí adolescenti (spolu s japonskými) mali najviac zastúpenú stratégiudištancovania sa od problému. Gelhaar (et al., 2004) zdôvodňuje frekventované používanie danejstratégie najmä vzhľadom na odlišné hodnoty, vzdelanie, rodinný systém, charakteristické prekultúry s kolektivistickým pozadím. Niektoré kultúry s danou orientáciou sa spoliehajú napríklad viacna vieru ako na riešenie problémov tvárou tvár nepriazni osudu (Seligman, 1975; Grotberg, 1995).Predchádzajúci politický systém Južnej Afriky prispel k tomu, že ľudia nadobudli pocit neschopnostizmeniť svoju situáciu a vytvorili si tak stanovisko beznádeje. K reálnemu obrazu o preferenciáchcopingových stratégií u slovenských a juhoafrických dospievajúcich chýbajú kroskulturálne štúdieposudzujúce priamo copingové správanie v daných kultúrnych prostrediach. Uvedené výsledky slúžiaiba k približnej orientácii a úvodu náhľadu do copingového správania adolescentov z dvoch kultúrneodlišných prostredí, nie je však možné z nich vyvodzovať jednoznačné závery efektivity copingu,v tom ktorom kultúrnom prostredí.70
5 VZŤAHY EMOCIONÁLNEJ INTELIGENCIE, COPINGU A ANTISOCIÁLNEHOSPRÁVANIA V RANEJ ADOLESCENCIIEmpirické výsledky v oblasti skúmania konštruktu EI informujú o dôležitosti vzťahu celkovejživotnej spokojnosti s vysokou úrovňou EI kompetencií (Oberst & Lizeretti, 2004). No napriek tomu,literatúra nemusí poskytovať vyvážený pohľad na rolu emocionálnej inteligencie v sociálnom životeľudí. Emocionálna inteligencia odráža, ako dobre jedinci dokážu spracovavať rôzne emócie (Mayer,Roberts, & Barsade, 2008; Salovey & Mayer, 1990), čo sa na jednej strane spája s jej schopnosťoupomôcť nadobudnúť sociálne akceptovateľné správanie a zároveň, na druhej strane, môže podnietiťsociálne nežiadúce správanie (Austin, Farrelly, Black, & Moore, 2007; Kilduff, Chiaburu, & Menges,2010). Snahou tejto kapitoly je preto poskytnúť prehľad podstatných vedeckých zistení zaoberajúcichsa asociácimi EI ako schopnosti s rôznymi formami sociálneho/ antisociálneho správania, zvládanímzáťaže, ktoré súvisia so životnou spokojnosťou dospievajúcich a môžu vysvetľovať pričiny ichkonania.5.1 EMOCIONÁLNA INTELIGENCIA A COPINGOVÉ STRATÉGIEJedna z kľúčových súčastí emocionálnej inteligencie je úspešné zvládanie stresových situácii.Mayer a Salovey zdôrazňujú možnosť zvýšenia schopnosti zvládať stres a záťaž, ak je úroveňemocionálnej regulácie adekvátna, nakoľko regulačné procesy pomáhajú znížiť frekvenciu a intenzitupocitu stresu. Niektorí autori dokonca navrhujú považovať EI za mechanizmus zvládania záťaže, ktorýmôže uľahčovať úspešnú a efektívnu seba reguláciu smerom k stanoveným cieľom (Salovey, Bedell,Detweiler, & Mayer, 2000) vzťahujúc sa k hľadisku (Folkman & Moskowitz, 2000), že výskum copinguby mal obsiahnuť tak pozitívne, ako aj negatívne emócie a dopady správania.Všeobecne platí, že ľudia disponujúci s vysoko úrovňou EI sú lepšie vybavení zvládaťstresujúce situácie. Ich schopnosť presného vnímania, porozumenia a regulovania vlastných emócií,ako aj emócií druhých ľudí, by mala viesť k používaniu adekvátnejších copingových zručností(Salovey, Bedell, Detweiller, & Mayer, 2000). Zároveň však boli zistené aj negatívne asociáciecelkového skóre testu MSCEIT s copingovými stratégiami vyhýbania sa (Matthews et al., 2006)s copingom zameraným na emócie (do ktorých výskumníci zaradili práve škodlivé aspektyemocionálneho copingu - ventilovanie, opakované myslenie na najhoršie alternatívy,sebaobviňovanie). Autori (MacCann, Fogarty, Zeidner, & Roberts, 2011) vysvetľujú, že v taktoponímanom coingu je potom negatívny vzťah s EI pravdepodobný.Existujú predbežné výsledky, ktoré naznačujú, že niektoré časti emocionálnej inteligenciemôžu ochrániť ľudí od negatívnych dopadov stresu a viesť k lepšej adaptácii sa okolnostiam.71
- Page 1:
MASARYKOVA UNIVERZITAFAKULTA SOCIÁ
- Page 5 and 6:
4.2.1 Novšie prístupy k ponímani
- Page 7 and 8:
ÚVODV súdobej modernej spoločnos
- Page 9 and 10:
TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ1 RANÁ ADO
- Page 11 and 12:
zorného uhla druhého človeka sa
- Page 13 and 14:
Tak ako sa dospievajúci postupne
- Page 15 and 16:
2.2 MODELY EMOCIONÁLNEJ INTELIGENC
- Page 17 and 18:
Obrázok 1 Model EI ako schopnosti
- Page 19 and 20: et al., 2004; Pérez et al., 2005).
- Page 21 and 22: Každá z metodík má svoje výhod
- Page 23 and 24: variability. Bar-On teda považuje
- Page 25 and 26: individuálnych rozdielov v EI spr
- Page 28 and 29: EI schopnosti sú predpokladom myš
- Page 30 and 31: V poslednej dobe došlo k nárastu
- Page 32 and 33: slovenským dospievajúcim, i keď
- Page 34 and 35: správanie môže byť ponímané a
- Page 36 and 37: 3.2 FORMY RIZIKOVÉHO SPRÁVANIADel
- Page 38 and 39: Užívanie návykových látokPodľ
- Page 40 and 41: Jessorovej teórie problémového s
- Page 42 and 43: druhý zdroj opory a druhú autorit
- Page 45 and 46: pocity pohody v škole a zážitok
- Page 47: spoločensky závažnejšia forma a
- Page 50 and 51: zo susedstva, ktorí predávajú ne
- Page 52 and 53: 4 COPING4.1 STRES A ZÁŤAŽ V OBDO
- Page 54 and 55: vnímanie stresu klesať (Petersen
- Page 56 and 57: minimálne. V rámci tohto prístup
- Page 58 and 59: ezprostredné). Kontrolovaný copin
- Page 60 and 61: • proaktívne zvládanie ‒ „z
- Page 62 and 63: jedinca (Baumgartner, 2001). Rozdel
- Page 64 and 65: stratégiu vyplýva u jedincov z ne
- Page 66 and 67: 4.3.1 Efektivita copingových strat
- Page 68 and 69: priznávajú, že stratégie dišta
- Page 72 and 73: Preukázalo sa, že komponenty emoc
- Page 74 and 75: 6 ZHRNUTIE TEORETICKÝCH VÝCHODÍS
- Page 76 and 77: Adolescencia ako obdobie životnýc
- Page 78 and 79: VÝSKUMNÁ ČASŤ7 VYMEDZENIE VÝSK
- Page 80 and 81: 8 METODOLOGICKÁ ČASŤ VÝSKUMU I8
- Page 82 and 83: 4. Akou mierou sa podieľajú socio
- Page 84 and 85: &Vermeiren, 2004), na použitie kto
- Page 86 and 87: stresujúcej situácie. Napríklad:
- Page 88 and 89: podobe 6 položkovej škály mienky
- Page 90 and 91: 8.5 ŠTATISTICKÉ POSTUPY A METÓDY
- Page 92 and 93: sebavedomia, blížiaci sa k hranic
- Page 94 and 95: Tabuľka 5 Regresný model predikuj
- Page 96 and 97: celkovou signifikanciou p
- Page 98 and 99: Tabuľka 11 Korelácie problémové
- Page 100 and 101: 8.6.2 Analýza kultúrnych rozdielo
- Page 102 and 103: Signifikantné rozdiely v preferenc
- Page 104 and 105: účastníkov (nie ako sme očakáv
- Page 106 and 107: korelácie sú, napriek tomu, v sú
- Page 108 and 109: lízkeho vzťahu medzi rodičmi a d
- Page 110 and 111: vyššie skóre danej škály u juh
- Page 112 and 113: antisociálne správanie majú evid
- Page 114 and 115: stratégiami. Iným obmedzením, kt
- Page 116 and 117: 9.2 CHARAKTERISTIKA VÝSKUMNEJ VZOR
- Page 118 and 119: nadobudnutých počas skupinového
- Page 120 and 121:
Pri aplikovaní intervenčných akt
- Page 122 and 123:
tomto základe zamietame hypotézu
- Page 124 and 125:
dosiahla v danom časovom odstupe p
- Page 126 and 127:
Tabuľka 26 Porovnanie vnímania n
- Page 128 and 129:
Tabuľka 30 Porovnanie vnímania n
- Page 130 and 131:
Tabuľka 34 Porovnanie postojov k a
- Page 132 and 133:
Tabuľka 37 Porovnanie externalizov
- Page 134 and 135:
9.7 DISKUSIA II9.7.1 Diskusia výsl
- Page 136 and 137:
ozvíjanie sociálno emocionálnych
- Page 138 and 139:
aspektu sociálnej žiadúcnosti).
- Page 140 and 141:
ZÁVERV predkladanej štúdii sme f
- Page 142 and 143:
aktuálnych potrieb dospievajúcich
- Page 144 and 145:
Aspinwall, L. G. (2005).The psychol
- Page 146 and 147:
Bjarnason, T., Andersson, B., Choqu
- Page 148 and 149:
Carver, C. S., Scheier, M. F., & We
- Page 150 and 151:
D’Imperio, R. L., Dubow, E. F., &
- Page 152 and 153:
Fernandez-Berrocal, P., Alcaide, R.
- Page 154 and 155:
Gohm, C. L., & Clore, G. L. (2000).
- Page 156 and 157:
Hill, J. P., & Holmbeck, G. N. (198
- Page 158 and 159:
Latack, J.C. (1986). Coping with jo
- Page 160 and 161:
Matthews, G., Zeidner, M., & Robert
- Page 162 and 163:
Morris, A. S., Silk, J. S., Steinbe
- Page 164 and 165:
Perkins, H.W. (1997). College stude
- Page 166 and 167:
Ryan, R. R. (1996). A survey of occ
- Page 168 and 169:
Sejčová, L. (2002). Osobnostná c
- Page 170 and 171:
Tolan, P. H., Gorman-Smith, D., Hen
- Page 172 and 173:
Zeidner, M., & Saklofske, D.H. (199
- Page 174 and 175:
PRÍLOHA B: UKÁŽKA VYBRANEJ AKTIV
- Page 176 and 177:
Ako zvládnuť vonkajší tlakPoved
- Page 178 and 179:
Copingové stratégie dotazníka Ko
- Page 180 and 181:
Copingové stratégie dotazníka Ko
- Page 182 and 183:
Závislá premenná celková regul
- Page 184 and 185:
Závislá premenná porozumenie em
- Page 186 and 187:
Porovnanie vybraných SAHA škál m
- Page 188 and 189:
Tabuľka 22 Porovnanie porozumenia
- Page 190:
PRÍLOHA H: ZOZNAM GRAFOVGraf 1 Por