4.3.1 Efektivita copingových stratégiíNapriek pribúdajúcim zisteniam vo výskume merania efektivity zvládania záťaže, existujecelý rad stále nezodpovedaných otázok (ako napr: aké copingové stratégie sú efektívnejšiez krátkodobého a dlhodobého hľadiska, v akom kon<strong>text</strong>e a pre koho). K presnejšiemu náhľadu doproblematiky navrhujú niektorí autori významovo rozlišovať medzi pojmami efektivita a adaptabilita(Tolan & Grant, 2009). Efektivita predstavuje mieru, do akej má copingová metóda možnosťzabrániť a obmedziť vplyv stresora, alebo v prípade, že je stresor nad rámec jedincovej kontroly ,limituje dané dopady vzhľadom na dlhodobé ciele (adjustment). Adaptabilita je miera, do akejcopingová stratégia okamžite redukuje distres, bez ohľadu dlhodobých efektov, ako aj bez ohľadu nato, či zabráni pokračovaniu , návratu pocitu distresu. Adaptívna copingová reakcia môže slúžiť naodstránenie, alebo obmedzenie zdroja stresu, alebo môže jednoducho poskytovať únik. Prehodnotenie efektivity konkrétnych stratégií je nutné stanoviť a vychádzať z validných kritériíúspešného zvládania záťažových situácií. Podľa Zeidnera a Sakl<strong>of</strong>ske (1996) sa jedná o nasledovnéaspeky:• Vyriešenie konfliktu, či záťažovej situácie: snaha o vyriešenie, a tým aj zvládnutie problému,by mala viesť k zmierneniu účinku stresoru, alebo úplnému odstráneniu záťažovej situácietam, kde je to možné• Redukcia fyziologického dopadu stresu: efektívna copingová reakcia môže byť vtedy , akvďaka nej dôjde k redukciia dychová frekvencia)fyziologických prejavov stresu (napr. zrýchlený tlkot srdca• Redukcia psychického distresu: ak je kontrola emocionálneho distresu a úzkosť spájanás prežívaním stresu v zvládnuteľných medziach, je možné hovoriť o adaptívnom zvládanízáťaže• Bežné fungovanie v rámci medziľudskźch vzťahov a širšieho sociálneho prostredia: úspešnéfungovanie jedinca v rámci interpersonálnych vzťahov vo svojom sociálnom okolí jeindikátorom efektívneho zvládnutia záťaže a realistického posúdenia všetkých životnýchsituácií i situácií záťažových.• Návrat k činnostiam vykonávaným pred vznikom záťažovej situácie: copingové stratégie jemožné posudzovať ako efektívne, ak umožňujú jedincovi vrátiť sa k činnostiam, ktorým savenoval pred vznikom záťažovej situácie. Pokiaľ však životná situácia jedinca pred záťažovousituáciou nebola ideálna, významné zmeny v živote, ku ktorým sa človek v dôsledku66
pôsobenia nejakej stresujúcej situácie odhodlá, sú skôr známkou úspešného, nežneúspešného vysporiadania sa so záťažou.• Životná spokojnosť vlastná aj ostatných ľudí, ovplyvnených danou situáciou: patria semživotní partneri, deti, rodičia, spolupracovníci, priatelia a ďalší.• Udržanie pozitívneho sebahodnotenia: negatívne sebahodnotenie sa obvykle považuje zaznak maladaptívneho použita copingových stratégií.• Subjektívne vnímaná efektivita: určuje sa zvyčajne na základe tvrdenia jedinca o tom, či bolakonkrétna stratégia zvládania záťaže určitým spôsobom pre neho efektívna. Zeidnera Sakl<strong>of</strong>ske (1996) ale považujú takéto tvrdenia za problematické, nakoľko iba ťažko môžubyť objektívnym kritériom hodnotenia všeobecnej efektivity copingových reakcií.V rámci výsledného zvládania záťaže býva často zdôrazňovaný pozitívny efekt stratégií,zameraných na problém a negatívny dopad stratégií zameraných na emócie. Dôvodom preferenciístratégií, orientovaných na problém je jednak fakt, že v redukcii stresu sú väčšinou efektívne, nonajmä sa spájajú s pocitom dobrého zvládnutia danej záťažovej situácie, odklonu pozornosti jedincaod problému vďaka zameraniu sa na zvládnutie samotnej problematickej situácie a odčerpanianegatívnej energie nahromadenej pôsobením stresora, prostredníctvom činností orientovaných najeho odstránenie (Zeidner & Sakl<strong>of</strong>ske, 1996). Stratégia zameraná na emócie sa vo výskumoch častospája s distresom a disfunkciou, čo je však spôsobené tradičnou konceptualizáciou emócií akodizorganizovaných a maladaptívnych kvalít. Naopak, nové výskumy zdôrazňujú adaptívnu povahuemócií a ich vyjadrenia (Stanton, Kirk, Cameron, & Dan<strong>of</strong>f-Burg, 2000; Zautra 1996 cit. podľaFolkman & Moskowitz 2004). Autori vysvetľujú, že doterajšie negatívne výsledky v neprospechstratégií, zameraných na emócie, súvisia s chybami v konceptualizácii a meraní týchto stratégií. Rokyvýskumu jasne ukázali dôležitosť emocionálnej regulácie pri adaptácii na stresujúce životné udalosti(Garnefski & Kraaij 2006). Nové výskumy v oblasti stresu poukazujú na ešte vyšší a pozitívnejšívýznam emócií a stratégií ich zvládania pri záťaži, ako sa doteraz predpokladalo. Na emócie zacielenécopingové správanie sa objavuje nielen medzi tzv. negatívnymi, resp. neefektívnymi stratégiami, noi medzi efektívnymi, ktoré sa podľa zistení Garnefskej a Kraaijovej (2006) a Grossa a Johna (2003)spájajú s väčšou životnou spokojnosťou a menším počtom emocionálnych a psychických problémov.Lazarus a Folkman (1984) tiež uvádzajú, že stratégie zamerané na emócie, ako aj stratégie vyhnutiasa, môžu prispieť k udržaniu duševnej rovnováhy. Existujú výskumy, ktoré naznačujú efektivitustratégií vyhnutia sa pri pôsobení krátkodobých stresorov ako napr. hluk, bolesť, či lekárske zákroky(Suls & Fletcher, 1985 cit. podľa Zeidner & Sakl<strong>of</strong>ske, 1996). Taktiež Carver a Scheier (1994)67
- Page 1:
MASARYKOVA UNIVERZITAFAKULTA SOCIÁ
- Page 5 and 6:
4.2.1 Novšie prístupy k ponímani
- Page 7 and 8:
ÚVODV súdobej modernej spoločnos
- Page 9 and 10:
TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ1 RANÁ ADO
- Page 11 and 12:
zorného uhla druhého človeka sa
- Page 13 and 14:
Tak ako sa dospievajúci postupne
- Page 15 and 16: 2.2 MODELY EMOCIONÁLNEJ INTELIGENC
- Page 17 and 18: Obrázok 1 Model EI ako schopnosti
- Page 19 and 20: et al., 2004; Pérez et al., 2005).
- Page 21 and 22: Každá z metodík má svoje výhod
- Page 23 and 24: variability. Bar-On teda považuje
- Page 25 and 26: individuálnych rozdielov v EI spr
- Page 28 and 29: EI schopnosti sú predpokladom myš
- Page 30 and 31: V poslednej dobe došlo k nárastu
- Page 32 and 33: slovenským dospievajúcim, i keď
- Page 34 and 35: správanie môže byť ponímané a
- Page 36 and 37: 3.2 FORMY RIZIKOVÉHO SPRÁVANIADel
- Page 38 and 39: Užívanie návykových látokPodľ
- Page 40 and 41: Jessorovej teórie problémového s
- Page 42 and 43: druhý zdroj opory a druhú autorit
- Page 45 and 46: pocity pohody v škole a zážitok
- Page 47: spoločensky závažnejšia forma a
- Page 50 and 51: zo susedstva, ktorí predávajú ne
- Page 52 and 53: 4 COPING4.1 STRES A ZÁŤAŽ V OBDO
- Page 54 and 55: vnímanie stresu klesať (Petersen
- Page 56 and 57: minimálne. V rámci tohto prístup
- Page 58 and 59: ezprostredné). Kontrolovaný copin
- Page 60 and 61: • proaktívne zvládanie ‒ „z
- Page 62 and 63: jedinca (Baumgartner, 2001). Rozdel
- Page 64 and 65: stratégiu vyplýva u jedincov z ne
- Page 68 and 69: priznávajú, že stratégie dišta
- Page 70 and 71: v kolektivistických kultúrach, za
- Page 72 and 73: Preukázalo sa, že komponenty emoc
- Page 74 and 75: 6 ZHRNUTIE TEORETICKÝCH VÝCHODÍS
- Page 76 and 77: Adolescencia ako obdobie životnýc
- Page 78 and 79: VÝSKUMNÁ ČASŤ7 VYMEDZENIE VÝSK
- Page 80 and 81: 8 METODOLOGICKÁ ČASŤ VÝSKUMU I8
- Page 82 and 83: 4. Akou mierou sa podieľajú socio
- Page 84 and 85: &Vermeiren, 2004), na použitie kto
- Page 86 and 87: stresujúcej situácie. Napríklad:
- Page 88 and 89: podobe 6 položkovej škály mienky
- Page 90 and 91: 8.5 ŠTATISTICKÉ POSTUPY A METÓDY
- Page 92 and 93: sebavedomia, blížiaci sa k hranic
- Page 94 and 95: Tabuľka 5 Regresný model predikuj
- Page 96 and 97: celkovou signifikanciou p
- Page 98 and 99: Tabuľka 11 Korelácie problémové
- Page 100 and 101: 8.6.2 Analýza kultúrnych rozdielo
- Page 102 and 103: Signifikantné rozdiely v preferenc
- Page 104 and 105: účastníkov (nie ako sme očakáv
- Page 106 and 107: korelácie sú, napriek tomu, v sú
- Page 108 and 109: lízkeho vzťahu medzi rodičmi a d
- Page 110 and 111: vyššie skóre danej škály u juh
- Page 112 and 113: antisociálne správanie majú evid
- Page 114 and 115: stratégiami. Iným obmedzením, kt
- Page 116 and 117:
9.2 CHARAKTERISTIKA VÝSKUMNEJ VZOR
- Page 118 and 119:
nadobudnutých počas skupinového
- Page 120 and 121:
Pri aplikovaní intervenčných akt
- Page 122 and 123:
tomto základe zamietame hypotézu
- Page 124 and 125:
dosiahla v danom časovom odstupe p
- Page 126 and 127:
Tabuľka 26 Porovnanie vnímania n
- Page 128 and 129:
Tabuľka 30 Porovnanie vnímania n
- Page 130 and 131:
Tabuľka 34 Porovnanie postojov k a
- Page 132 and 133:
Tabuľka 37 Porovnanie externalizov
- Page 134 and 135:
9.7 DISKUSIA II9.7.1 Diskusia výsl
- Page 136 and 137:
ozvíjanie sociálno emocionálnych
- Page 138 and 139:
aspektu sociálnej žiadúcnosti).
- Page 140 and 141:
ZÁVERV predkladanej štúdii sme f
- Page 142 and 143:
aktuálnych potrieb dospievajúcich
- Page 144 and 145:
Aspinwall, L. G. (2005).The psychol
- Page 146 and 147:
Bjarnason, T., Andersson, B., Choqu
- Page 148 and 149:
Carver, C. S., Scheier, M. F., & We
- Page 150 and 151:
D’Imperio, R. L., Dubow, E. F., &
- Page 152 and 153:
Fernandez-Berrocal, P., Alcaide, R.
- Page 154 and 155:
Gohm, C. L., & Clore, G. L. (2000).
- Page 156 and 157:
Hill, J. P., & Holmbeck, G. N. (198
- Page 158 and 159:
Latack, J.C. (1986). Coping with jo
- Page 160 and 161:
Matthews, G., Zeidner, M., & Robert
- Page 162 and 163:
Morris, A. S., Silk, J. S., Steinbe
- Page 164 and 165:
Perkins, H.W. (1997). College stude
- Page 166 and 167:
Ryan, R. R. (1996). A survey of occ
- Page 168 and 169:
Sejčová, L. (2002). Osobnostná c
- Page 170 and 171:
Tolan, P. H., Gorman-Smith, D., Hen
- Page 172 and 173:
Zeidner, M., & Saklofske, D.H. (199
- Page 174 and 175:
PRÍLOHA B: UKÁŽKA VYBRANEJ AKTIV
- Page 176 and 177:
Ako zvládnuť vonkajší tlakPoved
- Page 178 and 179:
Copingové stratégie dotazníka Ko
- Page 180 and 181:
Copingové stratégie dotazníka Ko
- Page 182 and 183:
Závislá premenná celková regul
- Page 184 and 185:
Závislá premenná porozumenie em
- Page 186 and 187:
Porovnanie vybraných SAHA škál m
- Page 188 and 189:
Tabuľka 22 Porovnanie porozumenia
- Page 190:
PRÍLOHA H: ZOZNAM GRAFOVGraf 1 Por