Full text of thesis - Masarykova univerzita

4.3.1 Efektivita copingových stratégiíNapriek pribúdajúcim zisteniam vo výskume merania efektivity zvládania záťaže, existujecelý rad stále nezodpovedaných otázok (ako napr: aké copingové stratégie sú efektívnejšiez krátkodobého a dlhodobého hľadiska, v akom kontexte a pre koho). K presnejšiemu náhľadu doproblematiky navrhujú niektorí autori významovo rozlišovať medzi pojmami efektivita a adaptabilita(Tolan & Grant, 2009). Efektivita predstavuje mieru, do akej má copingová metóda možnosťzabrániť a obmedziť vplyv stresora, alebo v prípade, že je stresor nad rámec jedincovej kontroly ,limituje dané dopady vzhľadom na dlhodobé ciele (adjustment). Adaptabilita je miera, do akejcopingová stratégia okamžite redukuje distres, bez ohľadu dlhodobých efektov, ako aj bez ohľadu nato, či zabráni pokračovaniu , návratu pocitu distresu. Adaptívna copingová reakcia môže slúžiť naodstránenie, alebo obmedzenie zdroja stresu, alebo môže jednoducho poskytovať únik. Prehodnotenie efektivity konkrétnych stratégií je nutné stanoviť a vychádzať z validných kritériíúspešného zvládania záťažových situácií. Podľa Zeidnera a Saklofske (1996) sa jedná o nasledovnéaspeky:• Vyriešenie konfliktu, či záťažovej situácie: snaha o vyriešenie, a tým aj zvládnutie problému,by mala viesť k zmierneniu účinku stresoru, alebo úplnému odstráneniu záťažovej situácietam, kde je to možné• Redukcia fyziologického dopadu stresu: efektívna copingová reakcia môže byť vtedy , akvďaka nej dôjde k redukciia dychová frekvencia)fyziologických prejavov stresu (napr. zrýchlený tlkot srdca• Redukcia psychického distresu: ak je kontrola emocionálneho distresu a úzkosť spájanás prežívaním stresu v zvládnuteľných medziach, je možné hovoriť o adaptívnom zvládanízáťaže• Bežné fungovanie v rámci medziľudskźch vzťahov a širšieho sociálneho prostredia: úspešnéfungovanie jedinca v rámci interpersonálnych vzťahov vo svojom sociálnom okolí jeindikátorom efektívneho zvládnutia záťaže a realistického posúdenia všetkých životnýchsituácií i situácií záťažových.• Návrat k činnostiam vykonávaným pred vznikom záťažovej situácie: copingové stratégie jemožné posudzovať ako efektívne, ak umožňujú jedincovi vrátiť sa k činnostiam, ktorým savenoval pred vznikom záťažovej situácie. Pokiaľ však životná situácia jedinca pred záťažovousituáciou nebola ideálna, významné zmeny v živote, ku ktorým sa človek v dôsledku66