Full text of thesis - Masarykova univerzita

ako aj frekventovanejšie používali stratégiu odstupu, najmä v oblasti voľby zamestnania. Kohoutek,Mareš a Ježek (2006) uvádzajú, že u mladších adolescentov v oblastiach problémov s vrstovníkmi, sdospelými, s vlastnými schopnosťami, školským výkonom a v problematickej atmosfére rodiny ječastejšie prítomná voľba stratégie izolácie, podliehanie problému, strata kontroly nad stratégiamiaktívneho riešenia, alebo kompletného riešenia. Od obdobia strednej adolescencie sú copingovéstratégie viac rozmanité a v ich používaní sa objavuje väčšia flexibilita (Kavsek & Seiffge-Krenke,1996). Taktiež medzi obdobím 12.-18. rokov sa stávajú adolescenti viac efektívni vo výberenajlepšieho zdroja podpory pri riešení problémov (Skinner & Zimmer-Gembeck, 2007).Vo vnímaní záťaže a vo voľbe jednotlivých stratégií zvládania existujú rozdiely, ktoré súovplyvnené nielen osobnostnými, kognitívnymi, vývinovými a situačnými faktormi, ale do určitejmiery, aj pohlavím. Veľký počet štúdií uvádza podobné zistenia rozdielov zvládania záťaže vzhľadomna pohlavie, pričom najkonzistenjšie výsledky sa zhodujú v tom, že dospievajúce dievčatávyhľadávajú častejšie sociálnu podporu, viac sa spoliehajú na sociálne siete pri zvládaní stresu(Compas et al.,2001; Seiffge-Krenke,2006; Seiffge-Krenke & Beyers, 2005) a manifestujú vyššiuúroveň aktívneho copingu (Tamres, Janicki, & Helgeson 2002), ako chlapci. Typické sú pre nestratégie zamerania na emócie, v rámci ktorých vyjadrujú svoje emócie, zameriavajú sa na negatívneaspekty situácie, viacej sa znepokojujú a po skončení, na nepríjemnú udalosť stále myslia (Kort-Bulter, 2009). Adolescentné dievčatá uvádzajú celkovo vyššiu úroveň prežívania stresu oprotichlapcom (Petersen et al., 1991; Seiffge-Krenke,1995; Simmons et al., 1987). Seiffge-Krenke (et al.,2009) s dospievajúcimi dievčatami (s priemerným vekom 14 rokov) odhalila pomerne vysokú úroveňstresu, práve v rámci vzťahov s rovesníkmi. Tento fakt vysvetľuje skutočnosťou, že dievčatá tráviaviac času v dôverných skupinách vrstovníkov ako chlapci (Benenson, 1990; Urberg, Degirmencioglu,Tolson, & Halliday-Scher, 1995) a zažívajú oproti chlapcom v nich aj viac konfliktov (Collins, Laursen,Mortensen, Luebker, & Ferreria, 1997) a žiarlivosti (Parker, Low, Walker, & Gamm, 2005).Dospievajúci chlapci, naopak, málo používajú stratégie ako ventilovanie svojich pocitov, spoliehajú saviac na humor, fyzické odreagovanie sa, alebo uvádzajú pasívny odstup od situácie a ignorovanieproblému (Copeland & Hess, 1995; Frydenberg & Lewis, 1993; Halstead, Johnson, & Cunningham,1993; Puskar & Lamb, 1991). Aj v spomínanej práci Seiffge-Krenke (et al., 2009) sa preukázalo, žechlapci častejšie volili stratégiu odstupu, práve smerom k školským stresorom.65