Full text of thesis - Masarykova univerzita

konkurujúcich aktivít, sebaovládanie, hľadanie inštrumentálnej sociálnej podpory, hľadanieemocionálnej podpory, pozitívna reinterpretácia a rast, popieranie, akceptácia, viera, behaviorálne,alebo mentálne vypnutie, zameranie sa na emócie a ich prejavenie, humor, užívanie alkoholu a drog.Toto rozpracovanie sa zvyčajne považuje ako podrobnejšie rozšírenie konceptu na problém a naemócie zameraného copingu.Stratégie zvládania možno konceptualizovať aj z pohľadu ich adaptívnostia maladaptívnosti, v zmysle adaptívny coping zvyšuje možnosť pozitívnych výsledkov v správanía naopak, maladaptívny coping zvyšuje pravdepodobnosť negatívneho správania. Výskumidentifikujúci spojenie medzi copingom a prispôsobovaním sa, regulovaním správania demonštroval,že aktívne stratégie zvládania (riešenie problému, hľadanie sociálnej pomoci) sú považované za viacadaptívne a asociujú sa teda viac s pozitívnymi výsledkami správania detí, kde vyhýbacie stratégiezvládania (dištancovanie sa od stresoru) boli určené ako viac maladaptívne copingové stratégie,ktoré sa vo väčšej miere vzťahujú k slabším výsledkom správania jedincov vzhľadom k stresu(Copmas et al., 2001) . Toto delenie však nemusí byť vždy najoptimálenjšie, najmä z toho dôvodu, žeefektívnosť tej ktorej stratégie závisí na konkrétnej situácii a na miere kontroly, ktorú človek nadsituáciou má (Folkman & Moskowitz, 2000). Folkman a Moskowitz (2004) uvádzajú ako príkladprípravu na skúšku, kde v počiatočnej fáze zohráva najdôležitejšiu úlohu na problém zameranástratégia, ktorá znamená prípravu na skúšku, pri čakaní na výsledky je však efektívnejšiedištancovanie sa. V situácii straty blízkej osoby je v prvom rade dôležité zvládnuť príslušné emócie aaž neskôr je človek schopný plánovať budúcnosť. Fakt, že copingové strategie sú v značnej mierepodmienené situačne, predkládá aj štúdia Seiffge-Krenke (et al., 2009) v súlade s ďalšími autormi(Bowker et al., 2000; Isakson & Jarvis, 1999), ktorých výsledky naznačujú, že k zvládaniu problémovv školskom kontexte a s rovesníkmi sa lepšie hodia stratégie priameho riešenia, hľadania podpory,alebo spoľahnutia sa na pomoc dôležitej osoby.Vývinové zmeny v kompetenciách a správaní sa adolescentov môžu tiež ovplyvniť výbera implementáciu rôznych copingových stratégií dospievajúcich pri riešení ich každodennýchstresorov. Zdrojmi zmien vysporiadavania sa so stresom medzi skorou a neskorou adolescenciou súaspekty kognitívnej maturácie ako: dokonalejšie metakognitívne schopnosti, prepracovanejšieformálne operácie umožňujúce zohľadnenia perspektívy druhých, rozvinutie kapacity plánovania,učenie sa pozorovaním ostatných, uvedomovanie si emócií, ako aj ich lepšia schopnosť regulácie(Eisenberg et al., 1997; Seiffge-Krenke, 1993). Niekoľko výskumov zdôvodňuje rozdiely v používanícopingových stretégií v rôznych fázach adolescencie, okrem kognitívneho rozvoja aj vzhľadom našpecifické požiadavky a sociálnu podporu, charakteristické pre tie ktoré fázy skorej, stredneja neskorej adolescencie. V ranej adolescencii charakteristická nedokonalá schopnosť zvoliť efektívnu63