Full text of thesis - Masarykova univerzita

jedinca (Baumgartner, 2001). Rozdelenie štýlov zvládania rozpracováva Křivohlavý (2003), ktorý sazmieňuje o štýle vyhýbania sa stresu, pre ktorý je charakteristické vyhnúť sa tomu, čo je pre násstresujúce a štýl postavenia sa stresu na odpor, pre ktorý je typický aktívny boj so stresom. Definíciaštýlu zvládania záťaže ako všeobecnej tendencie jednať so stresujúcou situáciou celkom určitýmspôsobom (1995, cit. podľa Křivohlavý 2003), akcentuje predstavu štýlov zvládania ako relatívnestabilnej veličiny, ktorá do značnej miery determinuje a charakterizuje správanie jedinca v záťažovejsituácii. Napriek tomu, by sa mal štýl zvládania celkovo chápať skôr ako tendencia voliť v určitýchtypoch situácií nejakú triedu zvládacích stratégií, než ako stály spôsob vyrovnávania sa s náročnýmisituáciami (Hanžlová & Macek 2008).Stratégie zvládania záťažových situácií môžeme všeobecne považovať za špecifickejšiespôsoby boja so stresom, oproti štýlom zvládania. Medzi stratégiami zvládania dominuje definíciaLazarusa a Folkmanovej (1984), ktorí ich považujú za akúkoľvek snahu riadiť boj s požiadavkamisituácie, ktoré presahujú možnosti danej osoby, bez ohľadu na ich účinnosť, alebo hodnotu. Daníautori uvádzajú dva hlavné typy stratégií zvládania (1984, cit. podľa Baumgartner, 2001). Copingzameraný na problém, ktorý je charakterizovaný snahou jedinca o aktívne riešenie a zvládnutieproblému obsahuje tendenciu aktívne zasahovať a meniť prostredie (zahŕňa snahy kontrolovať,alebo meniť zdroje stresu a správanie ako: analýza problému, zostavenie plánu, alebo postupu,naučenie sa novým zručnostiam a odstraňovanie prekážok, vytvorenie alternatívneho riešeniakonfliktov). Častejšie sa používa v situáciách, kde sa predpokladá ovplyvniteľnosť stresoru. Zvládaniezamerané na emócie vystihuje úsilie jedinca regulovať vlastné emocionálne reakcie na aktuálneprežívanú stresovú situáciu v zmysle znížiť mieru negatívnych emócií (napr. strach, zlosť). V tejtooblasti môžeme pozorovať postupy ako vyjadrovanie emócií, reinterpretáciu javu, hľadanie emočnejpodpory a pod. Do kategórie copingu zameraného na emócie sa zaraďujú aj únikové reakcie, akonapr. denné snenie, spánok, užívanie alkoholu, drog. Iní autori (Baumgartner, 2001) neskôr uvádzajútúto tendenciu k únikovým reakciám ako samostatnú kategóriu - jedná sa o tzv. orientáciu na únik(úplné vypustenie problému z hlavy – nepripúšťať si problém, vyhýbať sa mu, úmyselne na nehozabudnúť).Amirkham (1990, cit. podľa Baumgartner, 2001) podobne ako Lovaš (1997) pomenoval tripostupy, ktoré ľudia najčastejšie používajú pri kontakte so záťažou:-inštrumentálna stratégia :aktívne riešenie problému, zameranie sa naň-vyhľadávanie opory : vyhľadávanie druhých ľudí, hľadanie rád a pomoci-vyhýbanie sa situácii: fyzicky aj psychologickyJednu z rozsiahlych klasifikácií stratégií zvládania záťaže vytvorili Carver, Scheiera Weintraub (1989) ktorí identifikovali 15 stratégií: aktívny coping, plánovanie, prekonávanie62