Full text of thesis - Masarykova univerzita

MacNamar, 2005; Folkman & Moskowitz, 2000), sú zdrojom úľavy od úzkosti (Folkman & Moskowitz,2004), zdrojom novej energie (Aspinwall & Clark, 2005) a nového zmyslu stresujúcich podmienok(Folkman, 1997).4.3 STRATÉGIE ZVLÁDANIA ZÁŤAŽE A ICH VÝZNAM V ŽIVOTE DOSPIEVAJÚCICHOtázkou prečo coping vyžaduje v kontexte adolescencie špeciálnu pozornosť, sa zaoberáCompas (et al., 2001), ktorý tvrdí, že psychosociálny stres je signifikantný a pervazívny rizikový faktorpsychopatológie jedinca, a teda spôsoby, akými deti zvládajú stres, sú dôležité činitele ovplyvňujúcedopad stresu na jedincovo súčasné a budúce adjustovanie sa. V živote každého človeka sa vyskytujúsituácie, keď sme konfrontovaní s náročnými situáciami, ktoré vyžadujú nejaké riešenie. Primeranámiera záťaže je jednou z podmienok normálneho vývoja, pretože môže viesť k učeniu a rozvojuzručností (Kohoutek, Ježek, & Mareš, 2006). Ako sme už uviedli, osobitne raná adolescencia jeobdobím prežívania výrazných zmien, nových situácií a zvládania nových úloh, ktoré môžu byť preniektorých dospievajúcich značne stresujúce ( najmä pokiaľ sa v krátkom časovom období nahromadíniekoľko takýchto úloh). Rovnaký stres vedie u rôznych ľudí, alebo aj u toho istého človeka, v rôznychsituáciách k rôznym výsledkom. Môže pritom záležať na mnohých faktoroch, na význame situácie, nanálade jednotlivca, alebo na jeho minulých skúsenostiach. Dospievanie je neodmysliteľne spojené srôznymi druhmi záťaže a k vysporiadaniu sa s nimi, k prispôsobeniu sa zmenám využívajú jedincirozličné zdroje, schopnosti a postupy (Hanžlová & Macek, 2008). Čím viac sú tieto stratégieadaptívne, tým efektívnejšie jedinci reagujú na stresové situácie, a tým menej sa prikláňajú kmaladaptívnemu správaniu. Vývoj typických spôsobov zvládania môže slúžiť ako predchodcaneskoršieho copingového správania v dospelosti. Dôležitým faktorom pre prípadný rozvoj rizikovéhosprávania je teda to, ako sa dospievajúci dokážu vyrovnávať s problémami a všeobecne so záťažou.S pojmom stratégie zvládania záťaže býva úzko spájaný aj koncept štýlu zvládania záťaže,pričom sa často v odbornej literatúre používajú ako synonymá, ale nie sú to pojmy identické. Okremtoho s copingovými mechanizmami súvisí príbuzný, no nie (obsahovo) rovnaký termín -obrannýmechanizmus. Rozdiel medzi copingovými a obrannými mechanizmami spočíva v tom, že obrannémechanizmy a správanie s ním spojené vedie k nepresnému vnímaniu reality a je podstatneovplyvnené zážitkami z minulosti a vychádza z nevedomia. Správanie spojené s copingovýmimechanizmami je viac flexibilné a zamerané k určitému cieľu, orientované na realitu, budúcnosť amá svoj pôvod vo vedomí (Haan, 1977).Koncepcia zvládania predpokladá existenciu všeobecnejších kognitívnych procesov aosobnostných rysov, na základe ktorých si jedinec vyvíja štýly zvládania. Tieto procesy a črty sa vpriebehu záťažovej situácie aktualizujú vo forme zvládania a ovplyvňujú prežívanie a správanie61