• proaktívne zvládanie ‒ „zámerné budovanie zdrojov (sociálna opora, stratégiezvládania, osobnostné charakteristiky), ktoré nielenže napomôžu efektívnemuzvládnutiu stresu, ale aj k zmene cieľa a jedincovmu osobnému rastu“ (Schwarzer,2001, s. 406).Obrázok 6 Typy zvládania na základe časovej dimenzie (Schwarzer, 2001, s.404)Zatiaľ čo väčšina teórií zvládania sa zameriava na sledovanie zvládania stresových udalostí,ktoré buď práve prebiehajú , alebo sa stali v minulosti, prístup proaktívneho zvládania je inovatívnyv tom, že zdôrazňuje orientáciu na budúcnosť, plánovanie, prípravy a tvorby cieľov akopotencionálnych zdrojov predchádzania stresu.Zvládanie a pozitívne emócieNajnovšie prístupy zdôrazňujú aj fakt, že pre celý proces zvládania je charakteristickáprítomnosť emócií, ktorých polarita a intenzita kolíše. Objavenie stresora a zahájenie zvládaniasprevádzajú prevažne intenzívne negatívne emócie. Autorky Aspinwallová a MacNamarová (2005)upozorňujú, že hlavne v prípade významnej náročnej situácie, ako je oznámenie závažnéhoochorenia, sú prítomné hlavne negatívne emócie. Avšak do troch týždňov od oznámenia ochoreniapacienti prežívajú tak pozitívne, ako aj negatívne emócie (Aspinwall & Clark, 2005). Výsledkyviacerých autorov potvrdzujú, že vo fáze vyrovnávania sa so závažným ochorením, alebo stratou, čiuž tri týždne, alebo až tri roky od objavenia stresora, sa súbežne vyskytujú negatívne emócie spozitívnymi, pričom ich dominancia osciluje (Folkman, 1997; Folkman & Moskowitz, 2000). Poznatoko súbežnom výskyte oboch polarít emócií významne obohacuje súčasnú teóriu zvládania. Pozitívneemócie významne uľahčujú adaptáciu v náročných stresových podmienkach (Aspinwall &60
MacNamar, 2005; Folkman & Moskowitz, 2000), sú zdrojom úľavy od úzkosti (Folkman & Moskowitz,2004), zdrojom novej energie (Aspinwall & Clark, 2005) a nového zmyslu stresujúcich podmienok(Folkman, 1997).4.3 STRATÉGIE ZVLÁDANIA ZÁŤAŽE A ICH VÝZNAM V ŽIVOTE DOSPIEVAJÚCICHOtázkou prečo coping vyžaduje v kon<strong>text</strong>e adolescencie špeciálnu pozornosť, sa zaoberáCompas (et al., 2001), ktorý tvrdí, že psychosociálny stres je signifikantný a pervazívny rizikový faktorpsychopatológie jedinca, a teda spôsoby, akými deti zvládajú stres, sú dôležité činitele ovplyvňujúcedopad stresu na jedincovo súčasné a budúce adjustovanie sa. V živote každého človeka sa vyskytujúsituácie, keď sme konfrontovaní s náročnými situáciami, ktoré vyžadujú nejaké riešenie. Primeranámiera záťaže je jednou z podmienok normálneho vývoja, pretože môže viesť k učeniu a rozvojuzručností (Kohoutek, Ježek, & Mareš, 2006). Ako sme už uviedli, osobitne raná adolescencia jeobdobím prežívania výrazných zmien, nových situácií a zvládania nových úloh, ktoré môžu byť preniektorých dospievajúcich značne stresujúce ( najmä pokiaľ sa v krátkom časovom období nahromadíniekoľko takýchto úloh). Rovnaký stres vedie u rôznych ľudí, alebo aj u toho istého človeka, v rôznychsituáciách k rôznym výsledkom. Môže pritom záležať na mnohých faktoroch, na význame situácie, nanálade jednotlivca, alebo na jeho minulých skúsenostiach. Dospievanie je neodmysliteľne spojené srôznymi druhmi záťaže a k vysporiadaniu sa s nimi, k prispôsobeniu sa zmenám využívajú jedincirozličné zdroje, schopnosti a postupy (Hanžlová & Macek, 2008). Čím viac sú tieto stratégieadaptívne, tým efektívnejšie jedinci reagujú na stresové situácie, a tým menej sa prikláňajú kmaladaptívnemu správaniu. Vývoj typických spôsobov zvládania môže slúžiť ako predchodcaneskoršieho copingového správania v dospelosti. Dôležitým faktorom pre prípadný rozvoj rizikovéhosprávania je teda to, ako sa dospievajúci dokážu vyrovnávať s problémami a všeobecne so záťažou.S pojmom stratégie zvládania záťaže býva úzko spájaný aj koncept štýlu zvládania záťaže,pričom sa často v odbornej literatúre používajú ako synonymá, ale nie sú to pojmy identické. Okremtoho s copingovými mechanizmami súvisí príbuzný, no nie (obsahovo) rovnaký termín -obrannýmechanizmus. Rozdiel medzi copingovými a obrannými mechanizmami spočíva v tom, že obrannémechanizmy a správanie s ním spojené vedie k nepresnému vnímaniu reality a je podstatneovplyvnené zážitkami z minulosti a vychádza z nevedomia. Správanie spojené s copingovýmimechanizmami je viac flexibilné a zamerané k určitému cieľu, orientované na realitu, budúcnosť amá svoj pôvod vo vedomí (Haan, 1977).Koncepcia zvládania predpokladá existenciu všeobecnejších kognitívnych procesov aosobnostných rysov, na základe ktorých si jedinec vyvíja štýly zvládania. Tieto procesy a črty sa vpriebehu záťažovej situácie aktualizujú vo forme zvládania a ovplyvňujú prežívanie a správanie61
- Page 1:
MASARYKOVA UNIVERZITAFAKULTA SOCIÁ
- Page 5 and 6:
4.2.1 Novšie prístupy k ponímani
- Page 7 and 8:
ÚVODV súdobej modernej spoločnos
- Page 9 and 10: TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ1 RANÁ ADO
- Page 11 and 12: zorného uhla druhého človeka sa
- Page 13 and 14: Tak ako sa dospievajúci postupne
- Page 15 and 16: 2.2 MODELY EMOCIONÁLNEJ INTELIGENC
- Page 17 and 18: Obrázok 1 Model EI ako schopnosti
- Page 19 and 20: et al., 2004; Pérez et al., 2005).
- Page 21 and 22: Každá z metodík má svoje výhod
- Page 23 and 24: variability. Bar-On teda považuje
- Page 25 and 26: individuálnych rozdielov v EI spr
- Page 28 and 29: EI schopnosti sú predpokladom myš
- Page 30 and 31: V poslednej dobe došlo k nárastu
- Page 32 and 33: slovenským dospievajúcim, i keď
- Page 34 and 35: správanie môže byť ponímané a
- Page 36 and 37: 3.2 FORMY RIZIKOVÉHO SPRÁVANIADel
- Page 38 and 39: Užívanie návykových látokPodľ
- Page 40 and 41: Jessorovej teórie problémového s
- Page 42 and 43: druhý zdroj opory a druhú autorit
- Page 45 and 46: pocity pohody v škole a zážitok
- Page 47: spoločensky závažnejšia forma a
- Page 50 and 51: zo susedstva, ktorí predávajú ne
- Page 52 and 53: 4 COPING4.1 STRES A ZÁŤAŽ V OBDO
- Page 54 and 55: vnímanie stresu klesať (Petersen
- Page 56 and 57: minimálne. V rámci tohto prístup
- Page 58 and 59: ezprostredné). Kontrolovaný copin
- Page 62 and 63: jedinca (Baumgartner, 2001). Rozdel
- Page 64 and 65: stratégiu vyplýva u jedincov z ne
- Page 66 and 67: 4.3.1 Efektivita copingových strat
- Page 68 and 69: priznávajú, že stratégie dišta
- Page 70 and 71: v kolektivistických kultúrach, za
- Page 72 and 73: Preukázalo sa, že komponenty emoc
- Page 74 and 75: 6 ZHRNUTIE TEORETICKÝCH VÝCHODÍS
- Page 76 and 77: Adolescencia ako obdobie životnýc
- Page 78 and 79: VÝSKUMNÁ ČASŤ7 VYMEDZENIE VÝSK
- Page 80 and 81: 8 METODOLOGICKÁ ČASŤ VÝSKUMU I8
- Page 82 and 83: 4. Akou mierou sa podieľajú socio
- Page 84 and 85: &Vermeiren, 2004), na použitie kto
- Page 86 and 87: stresujúcej situácie. Napríklad:
- Page 88 and 89: podobe 6 položkovej škály mienky
- Page 90 and 91: 8.5 ŠTATISTICKÉ POSTUPY A METÓDY
- Page 92 and 93: sebavedomia, blížiaci sa k hranic
- Page 94 and 95: Tabuľka 5 Regresný model predikuj
- Page 96 and 97: celkovou signifikanciou p
- Page 98 and 99: Tabuľka 11 Korelácie problémové
- Page 100 and 101: 8.6.2 Analýza kultúrnych rozdielo
- Page 102 and 103: Signifikantné rozdiely v preferenc
- Page 104 and 105: účastníkov (nie ako sme očakáv
- Page 106 and 107: korelácie sú, napriek tomu, v sú
- Page 108 and 109: lízkeho vzťahu medzi rodičmi a d
- Page 110 and 111:
vyššie skóre danej škály u juh
- Page 112 and 113:
antisociálne správanie majú evid
- Page 114 and 115:
stratégiami. Iným obmedzením, kt
- Page 116 and 117:
9.2 CHARAKTERISTIKA VÝSKUMNEJ VZOR
- Page 118 and 119:
nadobudnutých počas skupinového
- Page 120 and 121:
Pri aplikovaní intervenčných akt
- Page 122 and 123:
tomto základe zamietame hypotézu
- Page 124 and 125:
dosiahla v danom časovom odstupe p
- Page 126 and 127:
Tabuľka 26 Porovnanie vnímania n
- Page 128 and 129:
Tabuľka 30 Porovnanie vnímania n
- Page 130 and 131:
Tabuľka 34 Porovnanie postojov k a
- Page 132 and 133:
Tabuľka 37 Porovnanie externalizov
- Page 134 and 135:
9.7 DISKUSIA II9.7.1 Diskusia výsl
- Page 136 and 137:
ozvíjanie sociálno emocionálnych
- Page 138 and 139:
aspektu sociálnej žiadúcnosti).
- Page 140 and 141:
ZÁVERV predkladanej štúdii sme f
- Page 142 and 143:
aktuálnych potrieb dospievajúcich
- Page 144 and 145:
Aspinwall, L. G. (2005).The psychol
- Page 146 and 147:
Bjarnason, T., Andersson, B., Choqu
- Page 148 and 149:
Carver, C. S., Scheier, M. F., & We
- Page 150 and 151:
D’Imperio, R. L., Dubow, E. F., &
- Page 152 and 153:
Fernandez-Berrocal, P., Alcaide, R.
- Page 154 and 155:
Gohm, C. L., & Clore, G. L. (2000).
- Page 156 and 157:
Hill, J. P., & Holmbeck, G. N. (198
- Page 158 and 159:
Latack, J.C. (1986). Coping with jo
- Page 160 and 161:
Matthews, G., Zeidner, M., & Robert
- Page 162 and 163:
Morris, A. S., Silk, J. S., Steinbe
- Page 164 and 165:
Perkins, H.W. (1997). College stude
- Page 166 and 167:
Ryan, R. R. (1996). A survey of occ
- Page 168 and 169:
Sejčová, L. (2002). Osobnostná c
- Page 170 and 171:
Tolan, P. H., Gorman-Smith, D., Hen
- Page 172 and 173:
Zeidner, M., & Saklofske, D.H. (199
- Page 174 and 175:
PRÍLOHA B: UKÁŽKA VYBRANEJ AKTIV
- Page 176 and 177:
Ako zvládnuť vonkajší tlakPoved
- Page 178 and 179:
Copingové stratégie dotazníka Ko
- Page 180 and 181:
Copingové stratégie dotazníka Ko
- Page 182 and 183:
Závislá premenná celková regul
- Page 184 and 185:
Závislá premenná porozumenie em
- Page 186 and 187:
Porovnanie vybraných SAHA škál m
- Page 188 and 189:
Tabuľka 22 Porovnanie porozumenia
- Page 190:
PRÍLOHA H: ZOZNAM GRAFOVGraf 1 Por