ezprostredné). Kontrolovaný coping (označovaný aj kontrolované odpovede) vysvetľuje akovedomú, zámernú snahu o usmernenie kognitívnych, emocionálnych, behaviorálnych, aleb<strong>of</strong>yziologických reakcií na stres, smerujúcich k regulácii buď samotného zdroja stresu, alebojedincových reakcií naň (Compas et al., 2001). Naopak, automatické reakcie sú považované zaokamžité, rýchle, spontánne reaktívne ako emocionálne (fyziologické), tak behaviorálne, alebokognitívne odpovede, ktoré sú mimo vôle jedinca. Na ich pozadí stojí temperament, preto ich jedinecnekontroluje, nepoužíva ich úmyselne. Ich podstatou je okamžitá pripravenosť konať na základeemocionálneho popudu (Skinner & Zimmer-Gembeck, 2007). Tieto dve základné skupiny odpovedí(kontrolované ↔ automatické) reprezentujú prvý základný stupeň duálneho modelu zvládania.Ďalej sú diferencované do viacerých úrovní. Na druhej úrovni sú kontrolované a automatickéodpovede členené na príklonové (engagement) a odklonové (disengagement) odpovede. Príklonovéreakcie zastupujú snahy jedinca o priblíženie sa zdroju stresu, naopak odklonové reprezentujúvyhýbanie sa mu. Samotné kontrolované odpovede sú ešte na tretej úrovni rozdelené naprimárne/sekundárne zvládacie stratégie. Primárne kontrolované zvládacie stratégie predstavujúreakcie zamerané buď na aktívnu zmenu stresora (riešenie problému), alebo na reguláciu stresomvyvolaných emócií (emocionálna regulácia, prejavenie emócií). Naopak, sekundárne kontrolovanéstratégie zvládania zastupujú snahy jedinca o zmenu pohľadu na stresor pomocou akceptácie,kognitívnej reštrukturácie, alebo pozitívneho myslenia, čím sa môže jedinec lepšie adaptovať nanekontrolované aspekty stresora.Obrázok 5 Duálny model zvládania (podľa Connor-Smith, Compas, Wadsworth,Thomsen, &Saltzman, 2000)58
Compas et al. (2001) dodáva, že pre adaptívne zvládanie je potrebné nepoddať saautomatickým reakciám, nakoľko kontrolované, hlavne príklonové odpovede sú predpokladomoptimálneho zvládania. Compasov duálny model zvládania reprezentuje nový pohľad naproblematiku copingu a usporiadania zvládacích stratégii, nielen tým, že integruje najpoužívanejšiestratégie zvládania, ale najmä ich rozpracovaním do komplexnejšieho, multidimenzionálnehomodelu.Proaktívne zvládanieProaktívne zvládanie sa, ako jeden z nových trendov, sústreďuje na tie stratégie zvládania,ktoré pomáhajú jedincovi predchádzať, alebo dokonca odvrátiť pôsobenie predpokladanéhostresora. Vychádza z predpokladu, že anticipácia stresora vedie k menej stresujúcemu prežívaniuudalosti (Aspinwall &Taylor, 1997; Carver & Connor-Smith, 2010).Daný pojem prvýkrát použili výskumníčky Aspinwallová s Taylorovou v roku 1997, ktorédefinujú proaktívne zvládanie ako „jedincovu námahu zameranú na predídenie, alebo zmenustresujúcich okolností ešte predtým než nastanú“ (1997, s. 417). Jedinec sa snaží zmierniť dôsledkystresovej situácie tým, že ju očakáva, snaží sa na ňu pripraviť. K eliminovaniu potenciálneho stresoraa zváženiu voľby stratégií je zdôrazňovaná rola plánovania a tvorby cieľov (Aspinwall, 2005). Okremtoho Aspinwallová a Taylorová (1997) popisujú ďalšie komponenty proaktívneho procesu:vybudovanie záložných zdrojov (časové, sociálne, finančné), akumulácia síl a vybudovania schopnostiodhaliť hroziaci stresor, rozpoznanie potencionálneho stresora, zvládanie zamerané napredchádzanie nárastu jeho vplyvu a spätné prehodnotenie úspešnosti zvládania.Schwarzer a Taubert (2002) dodávajú, že proaktívne zvládanie reprezentuje predchádzaniestresu pohľadom do budúcnosti, preto ho označujú aj ako zvládanie orientované na budúcnosť.Okrem toho, Schwarzer (2001) definuje proaktívne zvládanie na základe diferenciácie typovzvládania pomocou časovej dimenzie (obrázok 6), na ktorej póloch stoja minulé straty/ budúcehrozby a predvídateľne/ nepredvídateľné hrozby. Konkrétne rozlišuje:• reaktívne zvládanie, riešenie ohrozenia, alebo straty, ktorá už nastala, alebomomentálne prebieha• anticipačné zvládanie ‒ zvládanie očakávaného bezprostredného ohrozenia (návštevazubára, pracovný pohovor)• preventívne zvládanie ‒ tvorba záložných zdrojov, ktoré pomáhajú k zníženiustresovosti istých nepredvídateľných situácií v budúcnosti (strata zamestnania,chudoba, choroba)59
- Page 1:
MASARYKOVA UNIVERZITAFAKULTA SOCIÁ
- Page 5 and 6:
4.2.1 Novšie prístupy k ponímani
- Page 7 and 8: ÚVODV súdobej modernej spoločnos
- Page 9 and 10: TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ1 RANÁ ADO
- Page 11 and 12: zorného uhla druhého človeka sa
- Page 13 and 14: Tak ako sa dospievajúci postupne
- Page 15 and 16: 2.2 MODELY EMOCIONÁLNEJ INTELIGENC
- Page 17 and 18: Obrázok 1 Model EI ako schopnosti
- Page 19 and 20: et al., 2004; Pérez et al., 2005).
- Page 21 and 22: Každá z metodík má svoje výhod
- Page 23 and 24: variability. Bar-On teda považuje
- Page 25 and 26: individuálnych rozdielov v EI spr
- Page 28 and 29: EI schopnosti sú predpokladom myš
- Page 30 and 31: V poslednej dobe došlo k nárastu
- Page 32 and 33: slovenským dospievajúcim, i keď
- Page 34 and 35: správanie môže byť ponímané a
- Page 36 and 37: 3.2 FORMY RIZIKOVÉHO SPRÁVANIADel
- Page 38 and 39: Užívanie návykových látokPodľ
- Page 40 and 41: Jessorovej teórie problémového s
- Page 42 and 43: druhý zdroj opory a druhú autorit
- Page 45 and 46: pocity pohody v škole a zážitok
- Page 47: spoločensky závažnejšia forma a
- Page 50 and 51: zo susedstva, ktorí predávajú ne
- Page 52 and 53: 4 COPING4.1 STRES A ZÁŤAŽ V OBDO
- Page 54 and 55: vnímanie stresu klesať (Petersen
- Page 56 and 57: minimálne. V rámci tohto prístup
- Page 60 and 61: • proaktívne zvládanie ‒ „z
- Page 62 and 63: jedinca (Baumgartner, 2001). Rozdel
- Page 64 and 65: stratégiu vyplýva u jedincov z ne
- Page 66 and 67: 4.3.1 Efektivita copingových strat
- Page 68 and 69: priznávajú, že stratégie dišta
- Page 70 and 71: v kolektivistických kultúrach, za
- Page 72 and 73: Preukázalo sa, že komponenty emoc
- Page 74 and 75: 6 ZHRNUTIE TEORETICKÝCH VÝCHODÍS
- Page 76 and 77: Adolescencia ako obdobie životnýc
- Page 78 and 79: VÝSKUMNÁ ČASŤ7 VYMEDZENIE VÝSK
- Page 80 and 81: 8 METODOLOGICKÁ ČASŤ VÝSKUMU I8
- Page 82 and 83: 4. Akou mierou sa podieľajú socio
- Page 84 and 85: &Vermeiren, 2004), na použitie kto
- Page 86 and 87: stresujúcej situácie. Napríklad:
- Page 88 and 89: podobe 6 položkovej škály mienky
- Page 90 and 91: 8.5 ŠTATISTICKÉ POSTUPY A METÓDY
- Page 92 and 93: sebavedomia, blížiaci sa k hranic
- Page 94 and 95: Tabuľka 5 Regresný model predikuj
- Page 96 and 97: celkovou signifikanciou p
- Page 98 and 99: Tabuľka 11 Korelácie problémové
- Page 100 and 101: 8.6.2 Analýza kultúrnych rozdielo
- Page 102 and 103: Signifikantné rozdiely v preferenc
- Page 104 and 105: účastníkov (nie ako sme očakáv
- Page 106 and 107: korelácie sú, napriek tomu, v sú
- Page 108 and 109:
lízkeho vzťahu medzi rodičmi a d
- Page 110 and 111:
vyššie skóre danej škály u juh
- Page 112 and 113:
antisociálne správanie majú evid
- Page 114 and 115:
stratégiami. Iným obmedzením, kt
- Page 116 and 117:
9.2 CHARAKTERISTIKA VÝSKUMNEJ VZOR
- Page 118 and 119:
nadobudnutých počas skupinového
- Page 120 and 121:
Pri aplikovaní intervenčných akt
- Page 122 and 123:
tomto základe zamietame hypotézu
- Page 124 and 125:
dosiahla v danom časovom odstupe p
- Page 126 and 127:
Tabuľka 26 Porovnanie vnímania n
- Page 128 and 129:
Tabuľka 30 Porovnanie vnímania n
- Page 130 and 131:
Tabuľka 34 Porovnanie postojov k a
- Page 132 and 133:
Tabuľka 37 Porovnanie externalizov
- Page 134 and 135:
9.7 DISKUSIA II9.7.1 Diskusia výsl
- Page 136 and 137:
ozvíjanie sociálno emocionálnych
- Page 138 and 139:
aspektu sociálnej žiadúcnosti).
- Page 140 and 141:
ZÁVERV predkladanej štúdii sme f
- Page 142 and 143:
aktuálnych potrieb dospievajúcich
- Page 144 and 145:
Aspinwall, L. G. (2005).The psychol
- Page 146 and 147:
Bjarnason, T., Andersson, B., Choqu
- Page 148 and 149:
Carver, C. S., Scheier, M. F., & We
- Page 150 and 151:
D’Imperio, R. L., Dubow, E. F., &
- Page 152 and 153:
Fernandez-Berrocal, P., Alcaide, R.
- Page 154 and 155:
Gohm, C. L., & Clore, G. L. (2000).
- Page 156 and 157:
Hill, J. P., & Holmbeck, G. N. (198
- Page 158 and 159:
Latack, J.C. (1986). Coping with jo
- Page 160 and 161:
Matthews, G., Zeidner, M., & Robert
- Page 162 and 163:
Morris, A. S., Silk, J. S., Steinbe
- Page 164 and 165:
Perkins, H.W. (1997). College stude
- Page 166 and 167:
Ryan, R. R. (1996). A survey of occ
- Page 168 and 169:
Sejčová, L. (2002). Osobnostná c
- Page 170 and 171:
Tolan, P. H., Gorman-Smith, D., Hen
- Page 172 and 173:
Zeidner, M., & Saklofske, D.H. (199
- Page 174 and 175:
PRÍLOHA B: UKÁŽKA VYBRANEJ AKTIV
- Page 176 and 177:
Ako zvládnuť vonkajší tlakPoved
- Page 178 and 179:
Copingové stratégie dotazníka Ko
- Page 180 and 181:
Copingové stratégie dotazníka Ko
- Page 182 and 183:
Závislá premenná celková regul
- Page 184 and 185:
Závislá premenná porozumenie em
- Page 186 and 187:
Porovnanie vybraných SAHA škál m
- Page 188 and 189:
Tabuľka 22 Porovnanie porozumenia
- Page 190:
PRÍLOHA H: ZOZNAM GRAFOVGraf 1 Por