Full text of thesis - Masarykova univerzita

vnímanie stresu klesať (Petersen , Crockett, Richards, & Boxer, 1991; Seiffge-Krenke et al.,2009). Jezaujímavé, že zo všetkých stresujúcich každodenných zážitkov, adolescenti pripisujú 42% až 82%daných situácií interpersonálnym vzťahom (Compas & Phares, 1991; Ebata & Moos, 1994; Seiffge-Krenke, 2006), ktoré zahrňujú konflikty s rodičmi (Seiffge-Krenke, Weidemann, Fentner,Aegenheister, & Poeblau, 2001; Thornton, Orbuch, & Axinn, 1995), s blízkymi kamarátmi (Bowker,Bukowski, Hymel, & Sippola,2000) a romantickými partnermi (Nieder & Seiffge-Krenke,2001; Pollina& Snell, 1999). Medveďová (2001) vo svojej štúdii o vplyve stresorov a subjektívnom vnímaní ichzvládnuteľnosti u žiakov 5. až 8 roč. základných škôl identifikovala 5 stratégií zvládania, pričomdôležitým zistením bolo, že druh stresora má najväčší vplyv na stratégie vyhľadávania sociálnej oporya vyjadrovania emócií, pričom školské stresory sú pokladané za ľahšie zvládnuteľné akointerpersonálne. Viacero výskumov sa zhodlo na fakte, že vzťahové stresory sú vnímanénajkritickejšie práve v období ranej adolescencie (Petersen, Sarigiani, & Kennedy, 1991; Seiffge-Krenke, 2006; Simmons, Burgeon, & Carlton-Ford, 1987). Vyššia úroveň stresu v rodine (konfliktyohľadne autonómie, komunikačné problémy a tlak rodičov na dosahovaie adekvátnych školskýchvýsledkov) a v začínajúcich romantických vzťahoch bola objavená v ranej a strednej adolescenciiv porovnaní s obdobím neskoršej adolescencie (Seiffge-Krenke et al., 2009). Naproti tomu,adolescenti v staršom veku považujú za viac stresujúce školské výsledky (Seiffge-Krenke, 1995;Wagner & Compas,1990). Ďalšie stresory dospievajúcucich zvyčajne pramenia z obáv vzťahujúcich sak svojej identite (napr. nespokojnosť s fyzickými zmenami, vzhľad celkovo, osobnostné črtya povahové charakteristiky). Tieto obavy sa objavujú v ranej adolescencii a pretrvávajú až do obdobiaskorej dospelosti (Frydenberg, 1997; Kroger, 2000). Počas dospievajúcich rokov sa môže stres spájaťaj so strachom a obavami o svoju budúcnosť (Nurmi, Poole, & Kalakoski, 1994), vzhľadom kvzdelaniu, zamestnaniu a kariére (Frydenberg & Lewis, 1999; Matheney, Aycock, & McCarthy, 1993),pričom daný druh stresu narastá s vekom, nakoľko starší adolescenti sú viac konfrontovanís dôležitými rozhodnutiami ohľadne ich budúcnosti (Arnett, 2000; Nurmi, 2004).Hoci mnoho každodenných stresorov v adolescencii je univerzálnych a boli zastúpenév rôznych kroskulturálnych vzorkách, niektoré stresory sú podmienené aj kontextuálne. Napríklad,v kontexte kritických životných udalostí ako chronické choroby (Seiffge-Krenke, 2001), násilie(Kliewer, Murelle, Meija, Torres, & Angold, 2001), alebo rozvod rodičov ( Sheets, Sandle, & West,1996) sa môžu vyskytnúť špecifické každodenné stresory.Kritický aspekt vnímania stresu spočíva v tom, či osoba považuje situáciu za namáhavú, alebopresahujúcu jej vlastné zdroje (Lazarus & Folkman, 1984). Počas základného procesu primárnehohodnotenia situácie, jedinec posudzuje potenciálnu ujmu, poškodenie, alebo benefit zo stresujúcejsituácie. Strata je definovaná ako ujma, ktorá už nastala, hrozba sa vzťahuje k anticipácii ujmy54