Full text of thesis - Masarykova univerzita

- pesimálna psychická záťaž- jedná sa o príliš nízke (neumožňujúce psychický rozvoj), alebo naopak,príliš vysoké nároky (sú zdrojom psychickej dezintegrácie) na psychiku-hraničná psychická záťaž-na hranici riešiteľnosti, jedná sa o najvyššiu úroveň požiadaviek, nárokov,ktoré je jedinec schopný zvládať za cenu vypätia psychických síl a iných negatívnych dôsledkov-extrémna psychická záťaž - kompenzačné mechanizmy už nie sú účinné a vzniká dezintegrovanésprávanie.Z mnohých výskumov sa ukazujú dva typy stresorov - významné životné udalosti a dennéstarosti, nepríjemnosti, ovplyvňujúce proces zvládania záťaže. Denné starosti, predstavujú akékoľveknepríjemnosti na dennej báze a objavujú sa s väčšou frekvenciou ako významné životné udalosti .Ukazuje sa, že denné starosti sú lepším prediktorom prispôsobenia sa ťažkým situáciám akovýznamné životné udalosti (Sandler, Wolchik, MacKinnon, Ayers, & Roosa, 1997). Tie, na druhejstrane, zahŕňajú kritické, alebo traumatické situácie a zvyčajne svojou povahou bývajúnenormatívne. Pre adolescentov, tieto významné životné udalosti môžu byť rozchod rodičov, smrťmilovanej osoby, zmena školy atď. Napriek tomu, že sa vyskytujú menej často ako každodennéstarosti, bývajú hodnotené negatívnejšie a ich zvládanie je vnímané náročnejšie. Adolescencia akoobdobie životných zmien, počas ktorého jedinci každodenne riešia nové problémy a vyrovnávajú sozmenami prebiehajúcimi zároveň vo viacerých oblastiach ich života, môže potom predstavovaťnáročnejšie obdobie zvládania a vyrovnávania sa so stresom a znamenať aj obdobie podľahnutiastresovým situáciám. Vzhľadom na skutočnosť, že dospievanie sa vyznačuje nárastom pôsobeniamnožstva normatívnych stresorov a v porovnaní so strednou a neskorou adolescenciou je obdobieranej adolescencie obzvlášť stresujúce (Petersen, Sarigiani, & Kenedy, 1991), sú dospievajúcirizikovou kategóriou rozvinutia rôznych prejavov patológie. Mnohé výskumy opakovane poukazujúna fakt, že dynamický proces, akým je coping, má funkciu silného mediátora medzi stresormi avýsledkami správania dospievajúcich, obzvlášť v rôznych problémových emocionálnycha behaviorálnych kontextoch (Celestin & Celestin-Westreich, 2006).Zažívanie stresu má dôležitú funkciu v procese vývoja adolescentov. Stres je indikátoromnerovnováhy medzi jedincom a jeho/jej prostredím, pričom dospievajúci sa počas svojho životastretáva s rôznymi stresormi (spravidla rodina, škola- vrstovníci), s ktorými sa vyrovnáva viac, alebomenej úspešne. Väčšina dospievajúcich je konfrontovaná s mierne stresujúcimi situáciami, napríkladkeď sa adolescenti snažia, aby ich vzťah s rodičmi bol rovnocennejší a začínajú zahrňovať do ichsociálnych sietí kamarátov, objavujú sa popritom stresové momenty (Seiffege-Krenke, Aunola, &Nurmi, 2009). Všeobecne platí, že úroveň stresu sa líši v závislosti od situácie, v akej sa jednicinachádzajú (Seiffge-Krenke et al., 2009). Výsledky štúdií tiež informujú, že vyššia úroveň prežívaniastresu je zaznamenaná obzvlášť počas ranej adolescencie do veku 15 rokov, po ktorej začína53