Full text of thesis - Masarykova univerzita

4 COPING4.1 STRES A ZÁŤAŽ V OBDOBÍ RANEJ ADOLESCENCIEV literatúre existuje veľké množstvo vymedzení pojmu stres, no všeobecne možno stresdefinovať podľa Křivohlavého (1994) ako vnútorný stav človeka, ktorý je buď priamo niečímohrozovaný, alebo ohrozenie očakáva a pritom sa domnieva, že jeho obrana proti nepriaznivýmvplyvom nie je dostatočne silná. Stresom sa rozumie i odpoveď organizmu na stresujúce činitele ataktiež celkový vnútorný stav človeka (fyzický i psychický). Toto veľké množstvo definícií stresuvychádza predovšetkým z toho, na akú jeho stránku, či charakteristiku, kladú jednotliví autori dôraz.Daný pojem preto buď označuje určitú záťažovú situáciu ako takú, alebo hovoríme o nejakejpodmienke, okolnosti, či nepriaznivom faktore -stresore, ktorý na človeka pôsobí. Stresory môžu maťrôznu podobu: fyzickú (zranenia, infekcie, šok), sociálnu, alebo psychickú - úzkosť, obavy, strach,očakávanie desivej udalosti (Baumgartner, 2001). Stresory sa podľa intenzity pôsobenia delia namini a makrostresory. Podľa toho, ako stres na človeka pôsobí, sa rozlišujú dva kvalitatívne odlišnépóly : distres (negatívne pôsobiaci stres, termín sa používa v súvislosti s najnáročnejšími záťažovýmisituáciami) a eustres (pozitívne pôsobiaci stres, obvykle spojený s príjemným prežívaním). Inéčlenenie vychádza z adaptability stresovej situácie a rozoznáva sa hyperstres - stres, prekračujúcihranicu adaptability a hypostres - stres, u ktorého hranica adaptability nebola prekročená, ale hrozíjej prekročenie v dôsledku dlhodobého pôsobenia určitého stresora.Okrem stresu spomíname aj záťaž, ktorá predstavuje príbuzný pojem stresu a väčšinou sachápe ako menej intenzívne ohrozenie (Baumgartner, 2001). Napríklad Daniel (1997, cit.podľa Lovaš,1997) definuje záťaž podľa intenzity stresora a navrhuje používať záťaž pre ľahký a stredný psychickýstres, pričom samotný pojem stres, vyhradzuje pre ťažký psychický a fyziologický stres. Mikšík (2001)ďalej zdôrazňuje dôležitý aspekt pojmu záťaž, a to súlad vonkajších vplyvov a vnútornýchpodmienok. Konkrétne životné situácie a podmienky môžu buď stimulovať psychický rozvojosobnosti, v prípade optimálnej záťaže, alebo sa môžu stať zdrojom psychickej dezintegrácie,v prípade extrémnej záťaže. Vplyv situácie na psychiku je funkciou reálneho rozporu medzipredpokladmi, schopnosťami, temperamentom na jednej strane, a situačnými nárokmi na psychikujedinca, na druhej strane (Mikšík, 1991). Rozhodujúcim je tu pre každého vzťah medzi vonkajšímivplyvmi a vnútornými podmienkami a pri posudzovaní miery záťaže jedinca sa teda vždy jedná oriešenie vzťahu medzi jedincom a prostredím. Na základe prežívanej miery subjektívnej záťažejedincom, rozoznáva 5 stupňov záťaže:- bežná psychická záťaž - normálna interakcia jedinca s okolím- optimálna psychická záťaž - ideálna pre psychický rozvoj52