Full text of thesis - Masarykova univerzita

(Pelser, 2007), pričom 12 % žiakov základných škôl vypovedalo, že bolo verbálne urážaných. Z nich(n=839) 35.6% bolo šikanovaných verbálnym spôsobom 2 až 5 krát za mesiac a 10.5% žiakov totosprávanie zažilo 6-10 krát v priebehu mesiaca. Viac ako pätine žiakov sa niekto vyhrážal ublížením nazdraví, alebo im fyzicky ublížil. Evidentná je teda frekvencia emocionálneho a fyzického šikanovania,ktorému sú školáci v Južnej Afrike vystavení, pričom opakovaná viktimizácia je, podľa výsledkovštúdie, bežný jav (Leoschut, 2008). V skupine slovenských dospievajúcich vo veku 11 rokov boloobeťou šikanovania (2 až 3 krát v priebehu mesiaca) 16% chlapcov a 10 % dievčat. V ostatnýchvekových kohorách 13 a 15 ročných sa ukázali nižšie percentá obetí daného násilného správania.Štúdia HBSC (Baška et al., 2011) so slovenskými participantmi dokazuje klesajúcu tendenciuvystavenia školskému násiliu s narastajúcim vekom.Percentuálne zastúpenie iniciátorov šikanovania sa javí vyššie v Južnej Afrike. Z výskumu ,ktorý realizoval Flisher et.al (2005) o manifestácii rizikového správania sa ukázalo, že 22%adolesentov vo veku 13 rokov v minulom roku niekoho šikanovali, pričom na Slovensku danésprávanie u 13 ročných dospievajúcich priznalo 16 % chlapcov a 12 % dievčat. V účasti na bitkách (zaposledný rok), jednej z ďalších foriem antisociálneho správania, typickej pre vývinové obdobieadolescencie, preukázali juhoafrickí adolescenti v porovnaní so slovenskými, vyššie percentuálnezastúpenie v danom správaní, a teda horšie výsledky. Práca Flishera a spolupracovníkov ( Flisher,Evans, Muller, & Lombard, 2004) uviedla 30% 13 ročných jedincov, ktorí participovali na danomsprávaní za posledný rok. HBSC štúdia demonštrovala 22% chlapcov a 13% dievčat zapojených dobitiek aspoň raz za predchádzajúci školský rok (Baška et al., 2011).Nielen nepriame štatistické indikátory vyššej kriminálnej činnosti zaznamenanej v JužnejAfrike, ale aj štúdie sledujúce prevalenciu násilného a problémového správania adolescentovnaznačujú, že antisociálne správanie v podobe zapájania sa do bitiek, delikventných činov a ichpočetnosti, ako aj šikanovanie, je častejšie prítomné v Južnej Afrike v porovnaní so Slovenskom. Nadruhej strane, prekvapivo je vyššia ľahká dostupnosť návykových látok a ich frekventované užívanie(najmä alkoholu), práve u slovenských adolescentov. Jedným z možných vysvetlení je aj skutočnosť,že prvá skúsenosť s alkoholom sa odohráva v domácom prostredí, keď na Slovensku je celkom bežnéponúkanie alkoholických nápojov v podobe malých prípitkov v rámci rodinných osláv a podujatí. Prehlbší a objektívny prehľad o antisociálnom správaní je nutné realizovať kroskulturálne štúdie, ktoréby využívali rovnakú metodiku sledovania, ako aj analýzy dát antisociálneho správania. Uvedenévýsledky v prezentovanej kapitole je teda treba brať s rezervou a nemožno ich chápať ako spoľahlivýukazovateľ prevalencie daného správania, nakoľko nevychádzali z rovnakých štatistických postupova metód, a teda ide skôr o predstavenie istých trendov a aspektov antisociálneho správania v dvochodlišných kultúrach.51