Full text of thesis - Masarykova univerzita

v procese adaptovania sa podmienkam prostrediu, ktoré zlyhalo v zabránení daného správania,alebo ktoré prezentuje nevhodné správanie ako stratégiu zvládnutia vonkajších kontextuálnychpožiadaviek. Interakcia medzi vývinovými a vonkajšími-enviromentálnymi faktormi môže byťdôvodom výskytu rizikového správania, ktoré sa objavuje počas detstva alebo adolescencie.Z definície antisociálneho správania (ako správania namiereného proti normáma zvyklostiam, prijatým či uznávaným určitou spoločnosťou) vyplýva skutočnosť, že konkrétneprejavy antisociálneho správania sú vždy závislé na kultúrnom kontexte. Napriek tomu , že mnohoštúdií charakterizovalo jeho typické prejavy sledované najmä zo západných krajín, konkrétnaprevalencia jednotlivých foriem antisociálneho správania sa môže v jednotlivých kultúrnychokruhoch líšiť.Pravdepodobnosť výskytu delikventného správania v mnohých prípadoch nezáleží iba nanedostupnosti legálnych možností , ale aj na miere dostupnosti nelegálnych aktivít (ako napríklad,dostupnosť drog a s tým spojené vystavenie násiliu a násilná povaha niektorých kriminálnych činov)(United Nations, 2003).Množstvo násilných činov spáchaných v Južnej Afrike je nepochybne jedno z najvyšších nasvete. Za obdobie apríl 2007-2008, bolo v Južnej Afrike zaznamenaných 33.8 vrážd na 100 000obyvateľov (United Nations Office on Drugs and Crime, 2011). Navyše, výsledky z inštitútu, ktorýzhromažďuje a poskytuje informácie o neprirodzených úmrtiach indikujú, že príčinou neprirodzenýchúmrtí pre jedincov medzi 15.-45. rokom sú násilné činy. Tieto údaje sa markantne líšia odslovenských štatistík o násilí a spáchaných kriminálnych činoch. Slovensko patrí ku krajinám s nízkympočtom vrážd (1.5 na 100 000 obyvateľov) (United Nations Office on Drugs and Crime, 2011).Násilná a trestná činnosť je početne rozšírená v rôznych komunitách a oblastiach JužnejAfriky, pričom 12 roční respondenti charakterizujú prostredie, kde vyrastajú, najmä častými bitkami(53.5 % respondentov) a kriminalitou (50.1%). Vzhľadom na vysokú frekvenciu trestných činov, niesú prekvapujúce údaje o tom, že mladí ľudia sa poznajú osobne s tými jedincami zo svojho okolia ,ktorí nejakým spôsobom participujú na antisociálnom správaní. Z národnej štúdie životného štýlumládeže National Youth Lifestyle Study (Leoschut, 2009), ktorá skúmala adolescentov vo veku od12-22 rokov (28.3% z toho bolo 12-14 ročných dospievajúcich) sa ukázalo, že skoro polovica (48.7%)vzorky (n=4391) poznala osobne ľudí zo susedstva, ktorí fajčili marihuanu, 18.7% danýchrespondentov poznalo priamo osoby, ktoré kupovali drogy, a 14.2% poznalo ľudí zo svojho okolia,ktorí predávali a obchodovali s drogami. Znalosť členov komunity, zapojených do delikventnéhosprávania sa nevzťahovala iba na drogy a s nimi spájané aktivity, ale zahrňovala aj ďalšie druhykriminality. Celkovo 34.2% participantov osobne poznalo niekoho v ich okolí domova, ktorí vykonalinejaké činy, ktoré ich mohli dostať do problémov so zákonom. Z dôvodu blízkosti a známostí s ľuďmi49