Full text of thesis - Masarykova univerzita

spoločensky závažnejšia forma antisociálneho správania, zahrňujúca činy, ktoré už môžu naplniťprávnu podstatu priestupku, alebo trestného činu. Po stránke obsahovej sa delia na majetkovédelikty (poškodzovanie majetku- vandalizmus, krádeže) a na násilné správanie (fyzické súboje,nosenie zbrane) (Blatný et al., 2006). Autori Bonino (et al., 2005) uvádzajú nasledovnú typológiuantisociálneho správania (obrázok 4).Obrázok 4 Typológia antisociálneho správania (Bonino, Cattelino, & Ciairano, 2005)Antisociálnemu správaniu sa v značnej miere venoval Moffit (1993), ktorý navrhol “vývinovútaxonómiu“, podľa ktorej klasifikoval jednu skupinu detí s vážnymi formami antisociálnehosprávania, ktoré boli zahájené práve v detstve ako jedincov s antisociálnym správaním, prítomnýmceloživotne (life-course persistent), oproti druhej skupine detí, ktorých antisociálne správanie bololimitované iba na obdobie adolescencie (adolescence limited antisocial behaviour). Týmto spôsobomchcel Moffitt objasniť cestu tých, ktorí začínajú problémové správanie v rannom veku a pokračujús daným správaním po mnoho rokov. No väčšina adolescentov sa do antisociálneho správania zapojípočas obdobia dospievania, pričom dané správanie vrcholí medzi 14.-17. rokom, ale neskôr s danýmsprávaním nepokračujú.Moffit a autori testovali a zdokonaľovali danú teóriu a dospeli k zisteniu, že deti so skorýmzačiatkom antisociálneho správania (early on-set antisocial behaviour), čo je menej početná skupina,tvorená prevažne chlapcami, sa vyznačujú viac agresívnymi prejavmi, kognitívnymia neuropsychologickými problémami, poruchami pozornosti, väčšou impulzivitou a viac nefunkčnýmrodinným prostredím. Dané kognitívne, afektívne a behaviorálne nedostatky sú spôsobené napr.neuropsychickým pre- a perinatálnym deficitom, genetickou záťažou, matkou užívajúcou v47