Full text of thesis - Masarykova univerzita

(Zaťková, 2002). Odmietnutie vrstovníkmi v období mladšieho školského veku, predikuje neskoršieantisociálne správanie v adolescencii, konkrétne môže viesť k nekvalitným vzťahom ako aj položiťzáklady delikventnému správaniu (Trentacosta & Shaw, 2009).Gecková, Pudelský a Van Dijk (2001) potvrdili významný vzťah medzi vplyvom rovesníkova rizikovým správaním. Pravdepodobnosť, že sa u daného jedinca rozvinie rizikové správanie, je týmväčšia, čím viac kamarátov sa takýchto aktivít zúčastňuje. Podobné výsledky prináša aj prácaSobotkovej, Blatného a Hrdličku (2007), ktorí tvrdia, že počet kontaktov detí s rovesníkmi, ktorízneužívajú návykové látky a správajú sa delikventne, súvisí s mierou zapojenia sa do antisociálnehosprávania. Carpenter (2001) dáva vplyv rovesníkov do súvislosti s fajčením a pitím alkoholu.Kamaráti, ktorí pijú a fajčia, sú silným rizikovým faktorom takéhoto správania. Gecková a kolektív(2000) uvádzajú viacero štúdií, ktoré identifikovali vplyv rovesníkov ako najsilnejší prediktor fajčeniadospievajúcich.3.4 ANTISOCIÁLNE SPRÁVANIEZ definícií rizikového správania je možné vidieť obsahovú príbuznosť pojmov rizikovéa antisociálne správanie. Podľa nich by bolo možné považovať antisociálne správanie ako súčasťrizikového správania. Zmena pohľadu na rizikové správanie adolescentov je do značnej mieryzaložená na výskumoch antisociálneho správania (Moffit, 1993), ktorých zistenia prispeli k poňatiuantisociálneho správania v adolescencii ako samostatnej psychologickej kategórie. Antisociálnymsprávaním sa v súčasnej psychológii považuje správanie, ktoré porušuje normy prijaté, či uznávanéspoločnosťou. Napríklad, Bonino, Cattelino a Ciarirano (2005) charakterizujú antisociálne správanieako správanie , namierené proti normám, hodnotám, zásadám spoločenstva, ktorého je jedinec,porušujúci dané štandardy, príslušníkom. Z psychologického hľadiska sú všetky formy antisociálnehosprávania pre svoju transagresívnu povahu rovnako závažné. Z hľadiska spoločenských dopadovmôžeme rozlíšiť 2 oblasti podľa stupňa závažnosti antisociálneho správania - kritériom jespoločenská závažnosť - nebezpečnosť správania, vyjadrená jeho potenciálnymi právnymidôsledkami (Blatný et al., 2006). Jedná sa o menej závažné antisociálne správanie, ktoré je možnopomenovať ako prehrešky. V odbornej literatúre je táto forma antisociálneho správania označovanánapr. ako porušovanie pravidiel (McFarlane, Groff, O’Brien, & Watson, 2003), neposlušnosť (Bonino,Cattelino, & Ciairano, 2005), či problém so správaním. Reprezentuje sa najmä nedodržiavanímdohôd, porušovaním pravidiel (napr. pravidiel slušného správania), či priestupkami proti rôznymorganizačným poriadkom (hlavne školskému poriadku), typické je chodenie poza školu, aleboneskoré príchody domov. Do tejto kategórie bolo zaradené aj klamanie, a to predovšetkým učiteľom,rodičom, teda autoritám, s ktorými sa jedinec stretáva najčastejšie. Druhú oblasť predstavuje46